Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/180/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201137 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1019201137.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: Ing. W. X., I.. XX.XX.XXXX, W. XXXX/X, XXX XX Y., zastúpený: JUDr. Ľubomír Kaščák, advokát, Horná 35, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: SEĽUZ-331-2/2019 zo dňa 11.06.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného ministra obrany SR č.: SEĽUZ-331-2/2019 zo dňa 11.06.2019 ako aj prvostupňové rozhodnutie Generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 59 z 28.03.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1. Veliteľ žalobcu spracoval dňa 14.11.2018 podľa ust. § 93 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z. návrh na jeho prepustenie zo služobného pomeru a to skončením štátnej služby jeho prepustením podľa ust. § 83 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z. z dôvodu porušenia základnej povinnosti profesionálneho vojaka podľa ust. § 134 ods. 2 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z. (ďalej len ako „návrh na prepustenie“). 2. Veliteľ žalobcu návrh na prepustenie žalobcu doručil služobnému úradu Ministerstva obrany Slovenskej republiky listom č.: ÚFZ BA-10-35/2018 dňa 14.11.2018 a v odôvodnení uviedol, že „V dňoch 17.10.2018 až 19.10.2018 “ bol žalobca „vyslaný na služobnú cestu, kde vykonával metodické zamestnanie k zabezpečeniu úloh v pôsobnosti Úradu finančného zabezpečenia Bratislava.“ a že „Dňa 18.10.2018“ bol „v služobnom čase počas výkonu štátnej služby“ vojenskou políciou „podrobený dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu s pozitívnym výsledkom. “ 3. Veliteľ žalobcu listom č.: ÚFZ BA-29-14/2018 zo dňa 20.11.2018 postúpil služobnému úradu spisový materiál ČPS: VPPO-56/2018-OddMT z priestupkového konania.. 4. Veliteľ žalobcu v zmysle ust. § 93 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z. oboznámil žalobcu s návrhom na jeho prepustenie, čo potvrdil svojim podpisom. Žalobca sa po oboznámení s návrhom na prepustenie uviedol, že s predmetným návrhom nesúhlasí „pretože nie je si vedomý výkonu štátnej služby v služobnom čase pod vplyvom alkoholu, z dôvodu, že do dnešného dňa mi nebol počas služobnej cesty stanovený / rozvrhnutý služobný čas v zmysle zákona, o ktorom som bol oboznámený. Nebol som oboznámený ani len s programom metodického zamestnania. Bolo mi určené len vykonanie služobnej cesty, ale žiadne plnenie služobných povinností v inom mieste výkonu štátnej služby.“ 5. Generálny tajomník služobného úradu Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“ alebo aj ako „vedúci služobného úradu“), personálnym rozkazom č. 226 zo dňa 27.11.2018 (ďalej aj ako „personálny rozkaz č. 226“) podľa ust. § 83 ods. 1 písm. c) a prepustil zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe Ing. W. X., nar. XX.XX.XXXX, zástupca riaditeľa odboru - oddelenie miezd a platov, odbor miezd a platov, Úrad finančného zabezpečenia Bratislava, miesto výkonu štátnej služby Bratislava, bytom Mochovská 2993/4, 934 05 Levice, ktorého služobný pomer sa mal skončiť prepustením dňom doručenia personálneho rozkazu č. 229 z dôvodu, že porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka podľa ust. § 134 ods. 2 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako zákon č. 281/2015 Z. z.“) podľa ktorého, profesionálny vojak nesmie nastúpiť v služobnom čase na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu. 6. Minister obrany Slovenskej republiky Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava ako odvolací orgán (ďalej len ako „druhostupňový orgán“), vydal rozhodnutie č. SEĽUZ-47-3/2019 zo dňa 15.02.2019 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie I“), ktorým zrušil personálny rozkaz č. 229 zo dňa 27.11.2018 Generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva obrany Slovenskej republiky a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolací orgán vytýkal v zrušujúcom rozhodnutí prvostupňovému orgánu porušenie procesných a hmotnoprávnych ustanovení (viď str. 8 a 9 zrušujúceho rozhod-nutia). Rozhodnutie č. SEĽUZ-47-3/2019 z 15.02.2019 nadobudlo právoplatnosť dňa 21.02.2019, teda dňom doručenia rozhodnutia č. SEĽUZ-47-3/2019 zo dňa 15.02.2019 odvolateľovi. 7. V odôvodnení druhostupňového rozhodnutia I - č. SEĽUZ-47-3/2019 zo dňa 15.02.2019, druhostupňový orgán uviedol právny názor, ktorým bol prvostupňový orgán (ktorý personálny rozkaz č. 226 zo dňa 27.11.2018 vydal), pri vydávaní nového rozhodnutia viazaný. Uviedol, že žalobca nebol poučený o svojich právach a povinnostiach pred vydaním personálneho rozkazu č. 226 zo dňa 27.11.2018 a nemal tak možnosť v konaní o jeho prepustení účinne obhajovať svoje práva a záujmy, a preto týmto postupom nebola dodržaná zásada súčinnosti orgánu verejnej správy so žalobcom ako účastníkom konania podľa ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku, ako aj právo zaručené ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku z dôvodu, že orgán verejnej správy rozhodol skôr, ako mohol žalobca realizovať svoje právo (oboznámenie o začatí konania podľa ust. § 92 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z. z. bolo žalobcovi doručené až po vydaní personálneho rozkazu č. 226 zo dňa 27.11.2018, t.j. 28.11.2018 a obsahovalo, resp. malo obsahovať povinnosti služobného úradu podľa zákona č. 281/2015 Z.z. a Správneho poriadku, najmä povinnosť poskytnúť pomoc a poučenia žalobcovi). Podľa § 91 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z., personálny rozkaz, ktorý vydáva služobný úrad. musí byť v súlade s právnymi predpismi a musí vychádzať zo skutočného stavu veci a podľa ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku musí personálny rozkaz (v súlade s primeraným použitím ustanovení Správneho poriadku v zmysle ust. § 219 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z. z.) vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Prvostupňový orgán bol povinný podľa ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku zistiť skutočný stav veci presne a úplne a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. 8. Žalobca sa k veci vyjadril vo vyjadrení, v ktorom namietal nezákonné vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok, nakoľko vojenská polícia vykonala nezákonnú dychovú skúšku na alkohol, pretože na takúto kontrolu nemala oprávnenie, vojenská polícia má kompetenciu podľa § 5 zákona č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 219/1996 Z.z.“) vykonať vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok, ktorá sa vzťahuje len na osoby vykonávajúce činnosť, pri ktorej by mohli ohroziť život, zdravie sebe alebo iným osobám alebo poškodiť majetok, ale v prípade účastníkov odborného zhromaždenia nešlo o osoby uvedené v § 4 ods. 1 zákona č. 219/1996 Z. z., čo potvrdzuje aj úradný záznam, ktorý je súčasťou odovzdanej veci a ako príslušník odborného zhromaždenia bol neoprávnene vyzvaný na vykonanie dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu v dychu a už veliteľ odvolateľa pri návrhu na prepustenie a správny orgán pri rozhodovaní nemali takýto dôkaz brať do úvahy, pretože prípadné rozhodnutie bude postavené na nezákonnom dôkaze a bude ako celok nezákonné. Ďalej namietal nedostatočne zistený skutočný stav veci, pričom uvedené tvrdenie odôvodňoval tým, že dôvodom jeho prepustenia má byť porušenie základnej povinnosti profesionálneho vojaka podľa ust. § 134 ods. 2 písm. b) č. 281/2015 Z. z., v zmysle ktorého profesionálny vojak nesmie nastúpiť v služobnom čase na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu, že do dnešného dňa mu nebol počas jeho služobnej cesty stanovený (rozvrhnutý) služobný čas, o ktorom by bol preukázateľne oboznámený, že e-mailová komunikácia, ktorá tvorí prílohu oboznámenia je o tom, že jeho nadriadený mu dal na vedomie, že splnil úlohu, na ktorej participoval a že podklad „vo formáte doc.“ odoslal za jeden z odborov, pričom uvedené podklady sú zo dňa 26.09.2018 a program odborného zhromaždenia bol podpísaný, vydaný dňa 27.09.2019 pod číslom UFZBA-9-27/2018, ktorý videl prvýkrát 05.03.2019 ako kópiu, o ktorú požiadal v rámci nazerania do spisov v zmysle ust. § 23 Správneho poriadku, taktiež poukázal na to, že nebol poučený o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zákaze požívania alkoholických nápojov a omamných látok. Dňa 12.10.2018 mu bolo určené len vykonanie služobnej cesty v zmysle zákona č. 281/2015 Z. z. na cestovnom príkaze, kde mu bol stanovený začiatok a koniec služobnej cesty, použitie dopravného prostriedku atď., ale v cestovnom príkaze neboli stanovené žiadne plnenia služobných povinností v inom mieste výkonu štátnej služby. Dňa 18.10.2018 v čase vykonávania jeho prvej aj opakovanej kontroly na zistenie alkoholu v dychu bola jeho veliteľom vyhlásená prestávka na obed mimo programu odborného zhromaždenia, a preto sa nedá jednoznačne preukázať, že v čase kontroly vojenskej polície bol v štátnej službe a v služobnom čase. Uvedené skutočnosti sú podstatné pre určenie, či sa jedná o a disciplinárne previnenie a či je daný na jeho prepustenie zo služobného pomeru dôvod podľa ust. § 83 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z.. Žalobca v závere vyjadrenia uviedol, že návrh na jeho prepustenie ako profesionálneho vojaka zo služobného pomeru, ktorým sa začalo konanie a aj predmetné konanie je v rozpore so zákonom a že v predmetnom konaní je nedostatočne zistený skutočný stav veci, návrh vychádza z nepodložených a nezákonných dôkazov a preto navrhol, aby bolo predmetné konanie zastavené. 9. Generálny tajomník služobného úradu Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“ alebo aj ako „vedúci služobného úradu“), po opätovnom prejednaní veci, v danej veci rozhodol personálnym rozkazom č. 59 zo dňa 28.03.2019 (ďalej aj ako „personálny rozkaz č. 59“) podľa ust. § 83 ods. 1 písm. c) a prepustil zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe Ing. W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, XXX XX Y. (ďalej len ako „žalobca“), ktorého služobný pomer sa mal skončiť prepustením dňom doručenia personálneho rozkazu č. 59 z dôvodu, že porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka podľa ust. § 134 ods. 2 písm. b) zákona č. 281/2015 Z.z. podľa ktorého, profesionálny vojak nesmie nastúpiť v služobnom čase na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu. Personálny rozkaz č. 59 bol žalobcovi doručený dňa 28.03.2019. 10. Vedúci služobného úradu v odôvodnení personálneho rozkazu č. 59 uviedol skutočnosti súvisiace s vykonanou dychovou skúškou na prítomnosť alkoholu vdychu žalobcu na odbornom zhromaždení, ktorú 18.10.2018 v rámci preventívno-bezpečnostnej akcie vykonala vojenská polícia, ktorej výsledok prvého merania aj opakovaného merania bol pozitívny a uvádza, že „ V uvedený deň, t. j. 18.10.2018 o 11.28 hod. bol profesionálny vojak počas výkonu štátnej služby v služobnom čase podrobený dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu analyzátorom dychu typu Alcotest Dräger 7410, evidenčné číslo: ARUK 0055 s pozitívnym výsledkom 0,41 mg/l (0,85 promile), overeným certifikátom s dobou platnosti do 11.12.2018 a pri opakovanej skúške o 12.00 hod. analyzátorom dychu typu Alcotest Dräger 7410 evidenčné číslo: ARUK 0068 s pozitívnym výsledkom 0,28 mg/l (0,58 promile), overeným certifikátom s dobou platnosti do 11.12.2018. Profesionálny vojak bol príslušníkom Vojenskej polície riadne poučený pred začatím dychovej skúšky “. 11. Vedúci služobného úradu ministerstva v závere odôvodnenia personálneho rozkazu č. 59 uviedol že: „Po posúdení všetkých okolností, skutočností, ktoré sú podkladom pre personálny rozkaz a posúdení vyjadrení profesionálneho vojaka k podkladom pre personálny rozkaz mám za preukázané, že profesionálny vojak porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 2 písm. b) zákona, čo je dôvodom na skončenie štátnej služby prepustením zo služobného pomeru podľa § 83 ods. 1 písm. c) zákona.“ 12. Žalobca podal prostredníctvom splnomocneného zástupcu proti personálnemu rozkazu č. 59 v zákonnej lehote odvolanie, z dôvodov nezákonne zisteného vyšetrenia na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok a nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, ktorý je hmotnoprávnym základom vydaného rozhodnutia. Generálny tajomník služobného úradu Ministerstva obrany Slovenskej republiky ako vedúci služobného úradu, ktorý napadnutý personálny rozkaz vydal, v zmysle ust. § 57 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., odvolaniu žalobcu nevyhovel a podľa ust. § 57 ods. 2 Správneho poriadku, odvolanie v zákonnej lehote predložil spolu so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu, ktorým je v súlade s ust. § 96 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z.z. minister obrany Slovenskej republiky. Žalobca navrhol, aby odvolací orgán personálny rozkaz č. 59 zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. 13. Minister obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava ako odvolací orgán (ďalej len ako „druhostupňový orgán“), odvolaním napadnuté prvostupňové rozhod-nutie v súlade s ust. § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len ako „Správny poriadok“) v celom rozsahu preskúmal a rozhodnutím č. SEĽUZ-331-2/2019 zo dňa 11.06.2019 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie II“), odvolanie žalobcu voči vydanému personálnemu rozkazu č. 59 zo dňa 28.03.2019, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe podľa ust. § 83 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z.z. z dôvodu, že porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka podľa ust. § 134 ods. 2 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z., zamietol a personálny rozkaz č. 59 potvrdil. Služobný pomer žalobcu sa skončil dňom doručenia rozhodnutia, vyznačeného v rozhodnutí, t.j. dňa 28.03.2019. Druhostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 17.06.2019. 14. V odôvodnení druhostupňového rozhodnutia druhostupňový orgán uviedol, že príslušníci oddelenia policajného výkonu Martin, odboru policajného výkonu Prešov, Vojenskej polície (ďalej len „vojenská polícia“) vykonali dňa 18.10.2018 v čase od 8.00 hod. do 15.30 hod. v hoteli Q., budova č. B, M., okr. L., v mieste, kde sa konalo odborné zhromaždenie riaditeľa Úradu finančného zabezpečenia Bratislava (ďalej len „odborné zhromaždenie“) preventívno-bezpečnostnú akciu so zameraním na kontrolu zabezpečenia ochrany pred zneužívaním alkoholických nápojov a ochrany nefajčiarov rezortu ministerstva obrany Slovenskej republiky u zamestnancov zúčastňujúcich sa odborného zhromaždenia, ktorí vykonávali zamestnanie k zabezpečeniu úloh v pôsobnosti Úradu finančného zabezpečenia Bratislava (ďalej len „preventívno-bezpečnostná akcia“). Vojenská polícia podrobila žalobcu ako jedného zo zúčastnených odborného zhromaždenia dňa 18.10.2018 o 11.28 hod. dychovej skúške na prítomnosť alkoholu vdychu použitím certifikovaného prístroja (certifikát o overení s dobou platnosti do 11.12.201 - analyzátora dychu typu Alcotest Dräger 7410, evidenčné číslo: ARUK 0055 s pozitívnym výsledkom 0,41 mg/1 (0,85 promile alkoholu v dychu) a pri opakovanej skúške o 12.00 hod. použitím certifikovaného prístroja (certifikát o overení s dobou platnosti do 11.12.2018) - analyzátora dychu typu Alcotest Dräger 7410 evidenčné číslo: ARUK 0068 s pozitívnym výsledkom 0,28 mg/1 (0,58 promile alkoholu v dychu). Vojenská polícia o vykonaní dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu v dychu žalobcu vyhotovila dňa 18.10.2018 úradný záznam o vykonaní dychovej skúšky (ďalej len ako „úradný záznam“) a to v zmysle ust. § 5 zákona č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 219/1996 Z. z.“), ktorý žalobca ako kontrolovaná osoba podpísal. 15. Ďalej druhostupňový orgán uviedol, že vojenská polícia, v súvislosti so začatím objasňovania vo veci podozrenia zo spáchania priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami podľa ust. § 30 ods. 1 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 372/1990 Zb.“), ktorého sa mal dopustiť žalobca, zaevidovala v spise ČPS: VPPO-56/2018-OddMT. Vojenská polícia, ako orgán oprávnený objasňovať priestupky na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami, začala objasňovanie v predmetnej veci 18.10.2018 a následne predmetnú vec (spisový materiál ČPS: VPPO-56/2018-OddMT) odovzdaním veci podľa ust. § 60 ods. 3 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. zo dňa 13.11.2018 odovzdala riaditeľovi Úradu finančného zabezpečenia Bratislava ako veliteľovi žalobcu (ďalej len ako „veliteľ žalobcu“) na ďalšie konanie. Vojenská polícia v súvislosti s objasňovaním vyššie uvedeného priestupku žalobcu vykonala aj iné úkony a vyhotovila dňa 18.10.2018 zápisnicu o podaní vysvetlenia podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov veliteľom žalobcu, zabezpečila zošit dochádzky (10/2018, odbor miezd a platov Úradu finančného zabezpečenia Bratislava), výkaz práce za mesiac 10/2018 Úradu finančného zabezpečenia Bratislava a prezenčnú listinu odborného zhromaždenia z 18.10.2018, ktoré sú súčasťou spisového materiálu ČPS: VPPO-56/2018-OddMT). V odôvodnení o odovzdaní veci vojenská polícia (o. i.) uviedla že „Vykonaným objasňovaním bolo zistené, že v predmetnej veci menovaný svojim konaním nenaplnil skutkovú podstatu priestupku“ podľa § 30 ods. 1 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb., pretože bolo preukázané že žalobca „v daný čas nemal vykonávať zamestnanie ani inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť zdravie ľudí alebo poškodiť majetok pod vplyvom alkoholu, alebo inej návykovej látky, “. Uviedol, že vedúci služobného úradu poučil žalobcu v oboznámení, že v zmysle ust. § 17 ods. 1 Správneho poriadku sa môže dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolí a že podľa § 17 ods. 3 Správneho poriadku, splnomocnenie na zastupovanie je potrebné orgánu - verejnej správy, t.j. vedúcemu služobného úradu ministerstva preukázať písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. Ďalej uviedol, že žalobca dňa 04.03.2019 využil právo nazerania do spisov v zmysle ust. § 23 Správneho poriadku, pričom požiadal o vyhotovenie kópií písomností uložených v spise viažuceho sa k predmetnej veci, ktoré odvolateľovi správny orgán vyhotovil a odovzdal, o čom je vyhotovený záznam o nazeraní do spisu. Odvolací orgán k jednotlivým tvrdeniam a námietkam, ako aj skutočnostiam a podkladom viažucich sa k predmetnej veci a právnej úprave s tým súvisiacej uviedol, že ,,na základe preukázaných skutočností a po posúdení všetkých okolností mám za preukázané, že profesionálny vojak bol riadne v súlade so zákonom vyslaný na služobnú cestu v zmysle § 113 Vedúci služobného úradu ministerstva v odôvodnení personálneho rozkazu č. 59 z 28.03.2019 vo vzťahu k jednotlivým tvrdeniam a námietkam, ako aj skutočnostiam a podkladom viažucich sa k predmetnej veci a právnej úprave s tým súvisiacej uviedol, že ,,na základe preukázaných skutočností a po posúdení všetkých okolností mám za preukázané, že profesionálny vojak bol riadne v súlade so zákonom vyslaný na služobnú cestu v zmysle § 113 Profesionálny vojak má služobný čas rozvrhnutý na päť dní v týždni a má veliteľom riadne určený začiatok a koniec služobného času v jednotlivých dňoch na základe osobnej žiadosti profesionálneho vojaka. II. Žaloba 16. Žalobou zo dňa 14.08.2019, doručenou na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“) dňa 19.08.2019, sa žalobca v zákonnej lehote domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ministra obrany Slovenskej republiky č.: SEĽUZ-331-2/2019 zo dňa 11.06.2019 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva obrany Slovenskej republiky - personálnym rozkazom č. 59 zo dňa 28.03.2019 ako aj postupu, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí a navrhoval, aby ich správny súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 17. Žalobca uviedol, že sa jedná o podanie správnej žaloby proti opakovane vydanému rozhodnutiu orgánu verejnej správy s tým, že prvostupňový orgán nevykonal v opakovanom konaní žiadne ďalšie dôkazy. 18. Žalobca v podanej žalobe namietal, nepríslušnosť a nezákonnosť vojenskej polície na zisťovanie alkoholu v krvi príslušníkom odborného školenia s porušením procesných aj hmotnoprávnych ustanovení a vydanie rozhodnutia na základe nezákonne zadováženého dôkazu. 19. Uviedol, že podľa úradného záznamu príslušníkov vojenskej polície zo dňa 18.10.2018 bol počas odborného školenia vyzvaný príslušníkom vojenskej polície na vykonanie dychovej skúšky podľa § 5 zákona č. 2019/1996 Z.z.. Ustanovenie § 5 citovaného zákona stanovuje: „vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok vykonávajú príslušníci Policajného zboru, Vojenskej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Zboru ozbrojenej ochrany letísk a zamestnanci obecnej a mestskej polície (ďalej len ako „policajný orgán“) a zamestnanci Dopravného úradu, ktorí vykonávajú štátny odborný dozor sú oprávnení v rámci svojej pôsobnosti vyzvať osoby uvedené v ust. § 4 ods. 1 citovaného zákona na vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok. Osoby uvedené v ust. § 4 ods. 1 citovaného zákona sú osoby vykonávajúce činnosť, pri ktorej by mohli ohroziť život, zdravie sebe alebo iným osobám alebo poškodiť majetok, nesmú požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky pri vykonávaní tejto činnosti alebo pred jej vykonávaním, ak by počas tejto činnosti mohli byť ešte pod ich vplyvom. Predmetné ustanovenie upravuje právomoc príslušníkov vojenskej polície, kedy a pri výkone akej činnosti sú oprávnení vyzvať a podrobiť osoby na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok. Zo skutkového stavu vyplýva, že v čase kontroly nevykonával žiadnu činnosť, pri ktorej mohol ohroziť život, zdravie sebe alebo iným osobám alebo poškodiť majetok. 20. Žalobca namietal, že príslušníci vojenskej polície tým, že z vlastnej iniciatívy podrobili účastníkov školenia na zistenie alkoholu, prekročili svoje oprávnenia a zadovážili si voči nemu dôkaz nezákonným spôsobom, ktorým je výsledok dychovej skúšky vykonanej príslušníkom vojenskej polície podľa ust. § 5 zákona č. 219/1996 Z. z., ktorý nebol orgánom verejnej správy, a ktorý by preukazoval porušenie ním základnej povinnosti - profesionál-neho vojaka podľa ust. § 134 ods. 2 písm. b) č. 281/2015 Z. z.. 21. V nadväznosti na vyššie uvedené, poukázal na platnú právnu úpravu, ktorá obsahuje osobitné predpisy a ustanovenia, podľa ktorých je nutné v obdobných prípadoch postupovať. Uviedol, že v podmienkach rezortu Ministerstva obrany Slovenskej republiky je to smernica č. 83/2017 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a zákon č. 281/2015 Z. z.. V ust. § 9 písm. e) zákona č. 281/2015 Z.z. sú definované povinnosti veliteľa aj vo vzťahu k zaisťovaniu bezpečnosti a ochrane zdravia podriadených profesionálnych vojakov pri výkone štátnej služby a kontrolovanie dodržiavania predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby. Žalobca sa preto domnieval, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne a nezákonne zisteného skutkového stavu, čo malo vplyv na vydanie nezákonného rozhodnutia. (§ 191 ods. 1 písm. e/, g/ SSP). 22. Žalobca navrhol, aby bol ako dôkaz v konaní zadovážený priestupkový spis Vojenskej polície Prešov č. VPPO-56/2018-OddMT a prečítaný úradný záznam o dychovej skúške zo dňa 18.10.2018. III. Vyjadrenie žalovaného 23. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11.03.2020, doručenom súdu dňa 19.03.2020, žalovaný zotrval na svojom závere uvedenom v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí ako aj v prvostupňovom rozhodnutí a uviedol, že sa s právnym názorom vysloveným v oboch rozhodnutiach v plnom rozsahu stotožňuje a navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 24. Žalovaný uviedol, že personálny rozkaz č. 59 preskúmal v celom rozsahu, pričom vychádzal z administratívneho spisu prvostupňového orgánu a všetkých existujúcich podkladov viažucich sa k predmetnej veci, ktoré konkrétne aj uviedol v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia o odvolaní, ktoré ako kompaktný celok tvorí preskúmavanie a zhodnotenie skutkového stavu veci aj jej právnej stránky, a teda odôvodnenie rozhodnutia o odvolaní poskytuje tak skutkovú ako aj právnu oporu výroku daného rozhodnutia. Uviedol, že sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, skutočnosťami, návrhmi, ako aj vyjadreniami uplatnenými nielen v odvolacom, ale aj v prvostupňovom administratívnom konaní. 25. Mal za to, že jednotlivé dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil výsledok dosiahnutý vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a personálny rozkaz č. 59, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe podľa ust. § 83 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z. z dôvodu, že porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka podľa ust. § 134 ods. 2 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z., tým že nastúpil v služobnom čase na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu, potvrdil. Žalovaný tým preskúmal zákonnosť a správnosť personálneho rozkazu č. 59 z právnej i vecnej stránky. 26. Poukázal na to, že žalobca namietal jediný dôvod, pre ktorý podal žalobu voči nemu a ktorým spochybňoval zákonnosť prepustenia jeho osoby zo služobného pomeru, odvolávajúc sa na ust. § 4 ods. 1 a § 5 ods. 1 zákona č. 219/1996 Z. z. a to, že „... žalobca v čase kontroly nevykonával žiadnu činnosť, pri ktorej mohol ohroziť život, zdravie sebe alebo iným osobám alebo poškodiť majetok. Príslušníci vojenskej polície tým, že z vlastnej iniciatívy podrobili účastníkov školenia na zistenie alkoholu, prekročili svoje oprávnenia. Dôkaz zadovážený nezákonným spôsobom nemôže byť v správnom ani disciplinárnom konaní vykonaný a nemôže slúžiť ako dôkaz. ... „K danému tvrdeniu žalobcu, s ktorým argumentoval i v rámci administratívneho konania, žalovaný uviedol, že ide o žalobcom učinený subjektívny výklad príslušných ustanovení zákona č. 219/1996 Z.z., s ktorým sa žalovaný zásadne nestotožňuje, a v tomto smere poukazuje na závery vyplývajúce z rozhodnutia o odvolaní (str. 18 a 19), ako aj na závery vyplývajúce z personálneho rozkazu č. 59 (str. 5), z ktorých rezultuje, že s predmetnou námietkou žalobcu sa vo svojich rozhodnutiach oba správne orgány riadne vysporiadali. 27. V nadväznosti na uvedené žalovaný ďalej poukázal na ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa danej problematiky týkajú. 28. Uviedol, že z priestupkového spisu ČPS: VPPO-56/2018-OddMT, vyplýva, že vojenská polícia dňa 18.10.2018 v čase od 8.00 hod. do 15.30 hod. v mieste hotela Q., budova č. B, M., okr. L., v rámci preventívno-bezpečnostnej akcie so zameraním na kontrolu zabezpečenia ochrany pred zneužívaním alkoholických nápojov a ochrany nefajčiarov rezortu ministerstva obrany Slovenskej republiky, podrobila účastníkov (profesionálnych vojakov a zamestnancov rezortu obrany) prebiehajúceho odborného zhromaždenia riaditeľa Úradu finančného zabezpečenia Bratislava (nadriadený veliteľ žalobcu) dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu. Vojenská polícia predmetnú preventívno-bezpečnostnú akciu (s cieľom odhaľovať priestupky profesionálnych vojakov a zamestnancov rezortu obrany) spolu s vykonaním dychových skúšok na prítomnosť alkoholu vykonávala v intencii vyššie uvádzaných ustanovení zákona č. 124/1992 Zb. a zákona č. 219/1996 Z. z.. Z uvedeného je zrejmé, že vyšetrenie na zistenie alkoholu v dychu u žalobcu bolo zo strany Vojenskej polície realizované v súlade s ust. § 20 ods. 3 zákona č. 124/1992 Zb. s použitím ust. § 4 a § 5 zákona č. 219/1996 Z. z.. 29. Zároveň uviedol, že konanie vo veci skončenia služobného pomeru profesionálneho vojaka prepustením podľa ust. § 83 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z. je samostatným konaním, nemožno ho zamieňať s konaním o priestupku, a rozhodnutie týkajúce sa skončenia služobného pomeru absolútne nezávisí od výsledku konania a rozhodnutia o priestupku. 30. V kontexte na vyššie uvedené, žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/236/2015 z 19.10.2016, v ktorom je uvedené: „... priestupkové konanie je samostatným konaním, oddeleným od konania vo veci skončenia služobného pomeru, v ktorom sa posudzujú iné skutočnosti, a kde sa vyžaduje vyššia miera závažnosti konania na naplnenie skutkovej podstaty priestupku. V rámci priestupkového konania správny orgán skúmal, či konaním žalobcu mohlo dôjsť k ohrozeniu zdravia ľudí alebo, poškodeniu majetku. ..., a že ... Navyše správny orgán v rozhodnutí o odložení veci záznamom neuvádza, že žalobca nebol pod vplyvom alkoholu v čase vykonávania kontroly, len konštatuje, že konaním žalobcu nemohlo dôjsť k ohrozeniu zdravia ... .“ 31. Žalovaný zdôraznil, že uvedené však nevylučuje, aby výsledky merania z vyšetrenia na prítomnosť alkoholu v dychu u žalobcu (získané vyššie uvádzanou zákonnou cestou), ktoré sú súčasťou priestupkového spisu ČPS: VPPO-56/2018-OddMT, a ktorý je priložený k administratívnemu spisu v predmetnej právnej veci, bez akýchkoľvek pochybností v intencii ust. § 219 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z. z. v spojitosti s ust. § 32 ods. 2 Správneho poriadku v konečnom dôsledku tvorili podklad prvostupňového orgánu pre vydanie personálneho rozkazu č. 59 na základe ktorého, bol žalobca prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. 32. Záverom žalovaný uvádza, že Vojenská polícia predmetnú vec odovzdala v zmysle ust. § 60 ods. 3 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. riaditeľovi Úradu finančného zabezpečenia Bratislava za účelom postupu podľa zákona č. 281/2015 Z.z., nakoľko vykonaným objasňovaním zistila, že žalobca nenaplnil skutkovú podstatu priestupku podľa ust. § 30 ods. 1 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb., avšak mala za to, že žalobca porušil základné povinnosti profesionálneho vojaka podľa ust. § 134 ods. 2 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z., čím sa mal dopustiť disciplinárneho previnenia v zmysle ust. § 138 zákona č. 281/2015 Z. z.. 33. Žalovaný mal za to, že aj keď vyššie uvedené evokuje k prijatiu záveru, že daný skutok mal byť riešený ako podozrenie zo spáchania disciplinárneho previnenia v rámci disciplinárneho konania, žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na prvú vetu ust. § 146 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z.z. v zmysle ktorého, ak je predmetom disciplinárneho konania porušenie základnej povinnosti, zákazu alebo obmedzenia profesionálneho vojaka, ktoré je súčasne dôvodom na prepustenie, po podaní návrhu na prepustenie veliteľ disciplinárne konanie nezačne alebo začaté disciplinárne konanie preruší. 34. Žalovaný zastával názor, že prvostupňové rozhodnutie, ako aj druhostupňové rozhodnutie vykazujú všetky znaky zákonnosti. IV. Právne posúdenie veci 35. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, v rozsahu dôvodov správnej žaloby dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 36. Vo veci bol vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania postupom podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP dňa 21.10.2021, nakoľko žalobca v podaní zo dňa 14.12.2020, doručeným krajskému súdu dňa 14.12.2021 a žalovaný v podaní zo dňa 21.12.2020, doručeným krajskému súdu dňa 21.12.2021, sa vyjadrili, že súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. 37. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - ministra obrany Slovenskej republiky č.: SEĽUZ-331-2/2019 zo dňa 11.06.2019 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva obrany Slovenskej republiky - personálnym rozkazom č. 59 zo dňa 28.03.2019. 38. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 39. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. 40. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 41. V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 42. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 43. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 44. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 45. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 46. Podľa § 83 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z., štátna služba profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe sa skončí prepustením zo služobného pomeru, ak porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka podľa §134 ods. 1 písm. n) alebo ods. 2 alebo obmedzenie alebo zákaz podľa § 12, alebo zákaz podľa § 13. 47. Podľa § 134 ods. 2 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z., profesionálny vojak nesmie nastúpiť v služobnom čase na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu. 48. Podľa § 91 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z., sa pri skončení štátnej služby prepustením podľa § 83 ods. 1,2 a ods. 4 až 6, § 84 a § 98 ods. 4 zákona č. 281/2015 Z. z. vydáva personálny rozkaz. 49. Podľa § 91 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z., personálny rozkaz vydáva služobný úrad a musí byť v súlade s právnymi predpismi a musí vychádzať zo skutočného stavu veci. 50. Podľa § 91 ods. 4 písm. g) zákona č. 281/2015 Z. z., personálny rozkaz podľa odseku 1 písm. b) až d) obsahuje odôvodnenie, v ktorom sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre personálny rozkaz, akými úvahami bol vedený služobný úrad, ktorý personálny rozkaz vydal pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. 51. Podľa § 94 ods. 1 písm. e) zákona č. 281/2015 Z. z., o prepustení profesionálneho vojaka rozhodne služobný úrad z dôvodu podľa § 83 ods. 1 písm. c), e), i) a n) najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa začatia konania o prepustení, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. 52. Podľa § 94 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z., ak bol personálny rozkaz o prepustení zrušený alebo vec bola vrátená na ďalšie konanie, začnú plynúť nové lehoty podľa odseku 1 zákona č. 281/2015 Z. z.. Podľa § 96 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z. z., ak personálny rozkaz o prepustení vydal vedúci služobného úradu ministerstva, odvolacím orgánom proti tomuto personálnemu rozkazu je minister obrany Slovenskej republiky. Podľa § 219 ods. 3 zákona č. 281 /2015 Z. z. sa na právne vzťahy profesionálneho vojaka v prípadoch uvedených v § 91 ods. 1 písm. c) primerane vzťahujú ustanovenia § 1, § 3 Podľa § 219 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z. z. sa na právne vzťahy profesionálneho vojaka v prípadoch uvedených v § 91 ods. 1 písm. c) primerane vzťahujú ustanovenia § 1, § 3 ods. 1, 2, 4 a 5, § 4 ods. 1, § 5, 6, § 9 až 15, § 16, 17, § 19 ods. 2, § 20 až 24, § 25 ods. 5, § 27, 28, § 31 až 33, § 37 ods. 1, § 40 až 43, § 45, 52, 53, 57, § 59 až 60a a § 62 až 70 všeobecného predpisu o správnom konaní. 53. Podľa § 103 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z., sa služobný čas rozvrhuje spravidla na päť služobných dní v týždni. O rozvrhnutí služobného času rozhoduje veliteľ, ktorý určí aj začiatok a koniec služobného času v jednotlivých služobných dňoch. 54. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z., je profesionálny vojak povinný plniť služobné povinnosti nad určený služobný čas, ak služobné povinnosti z dôvodu ich rozsahu alebo neodkladnosti nemožno zabezpečiť v určenom služobnom čase. Štátnu službu nadčas vykonáva profesionálny vojak na základe vojenského rozkazu, nariadenia alebo so súhlasom veliteľa. 55. Podľa § 113 ods. 1 a 3 zákona č. 281/2015 Z. z., služobná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu profesionálneho vojaka na cestu na výkon štátnej služby do iného miesta výkonu štátnej služby vrátane výkonu štátnej služby v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Za výkon štátnej služby v inom mieste výkonu štátnej služby sa považuje plnenie služobných povinností vyplývajúcich profesionálnemu vojakovi z funkcie, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný, jeho zaradenia do pracovného tímu alebo písomného rozkazu, alebo nariadenia veliteľa. 56. Podľa § 114 ods. 1 a 2 zákona č. 281/2015 Z. z., profesionálneho vojaka vysiela na služobnú cestu veliteľ. Veliteľ určí miesto a čas nástupu profesionálneho vojaka na služobnú cestu, miesto výkonu štátnej služby, spôsob prepravy, miesto a čas skončenia služobnej cesty. Veliteľ určí aj ďalšie podmienky služobnej cesty, pričom prihliada na oprávnené záujmy profesionálneho vojaka. 57. Úlohou správneho súdu bolo potrebné primárne posúdiť, či v danom prípade bol žalovaným a prvostupňovým orgánom zákonným spôsobom zistený skutkový stav veci a na základe zákonne získaných dôkazov a teda, či nastali také skutočnosti, v dôsledku ktorých došlo k naplneniu zákonných podmienok podľa ustanovenia § 134 ods. 2 písm. b) zákona č. 281/2015 Z.z. a to, či žalobca svojim konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobné povinnosti profesionálneho vojaka a jeho ponechanie v služobnom pomere ako profesionál-neho vojaka, by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, a teda či vznikol zákonný dôvod na jeho prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa vyššie citovaného ustanovenia. 59. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie je nezákonné a nesúhlasil so svojim prepustením zo služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa ust. § 134 ods. 2 písm. b) zákona č. 281/2015 Z.z. a tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, namietal, nepríslušnosť a nezákonnosť vojenskej polície na zisťovanie alkoholu v krvi príslušníkom odborného školenia s porušením procesných aj hmotnoprávnych ustanovení a vydanie rozhodnutia na základe takto nezákonne zadováženého dôkazu. 60. Žalovaný sa vyjadril k žalobe a uviedol, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti s tým, že sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu a že je v dostatočnom rozsahu odôvodnené tak, ako to ukladá zákon. 61. Z administratívneho spisu mal správny súd zistené, že právnymi dôvodmi vydania personálneho rozkazu č. 59 bolo ust. § 83 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z. v zmysle ktorého, štátna služba profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe končí prepustením zo služobného pomeru, ak porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka podľa ust. § 134 ods. 1 písm. n) alebo § 134 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z. alebo obmedzenie alebo zákaz podľa ust. § 12 alebo zákaz podľa ust. § 13 zákona č. 281/2015 Z. z.. Podľa ust. § 134 ods. 2 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z. profesionálny vojak nesmie nastúpiť v služobný čas na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu. Na základe ust. § 94 ods. 1 písm. e) zákona č. 281/2015 Z. z. o prepustení profesionálneho vojaka rozhodne Služobný úrad Ministerstva obrany Slovenskej republiky z dôvodu podľa ust. § 83 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z. najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa začatia konania o prepustení, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Podľa ust. § 94 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z., ak bol personálny rozkaz o prepustení zrušený alebo vec bola vrátená na ďalšie konanie, začnú plynúť nové lehoty podľa ust. § 94 ods. 1 zákona. Podľa ust. § 94 ods. 6 zákona č. 281/2015 Z. z., ak bolo rozhodnuté o prepustení z dôvodu podľa ust. § 83 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z., služobný pomer sa skončí dňom doručenia personálneho rozkazu a deň doručenia sa vyznačí v personálnom rozkaze. 62. Ďalej mal správny súd zistené z administratívneho spisu, že skutkovými dôvodmi vydania personálneho rozkazu č. 59 bolo porušenie základných povinností profesionálneho vojaka, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že v služobnom čase počas výkonu štátnej služby bol vojenskou políciou podrobený dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu s pozitívnym výsledkom. Veliteľovi žalobcu na základe šetrenia vykonaného vojenskou políciou bol postúpený spisový materiál ČPS:VPPO-56/2018-OddMT vo veci podozrenia zo spáchania priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami podľa ust. § 30 ods. 1 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Žalobca ako profesionálny vojak bol v dňoch 16 až 19.10.2018 vyslaný na služobnú cestu, kde sa zúčastnil odborného zhromaždenia v Smrekovici, na ktorom vykonával metodické zamestnanie na zabezpečenie úloh v pôsobnosti Úradu finančného zabezpečenia Bratislava. Zo spisového materiálu ČPS: VPPO-56/2018-OddMT vyplýva, že 18.10.2018 o 11.28 hod. v priebehu konania odborného zhromaždenia bol žalobca počas výkonu štátnej služby v služobnom čase príslušníkmi vojenskej polície vyzvaný a podrobený dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu analyzátorom dychu typu Alkotest Dräger 7410, evidenčné číslo ARUK 0055 s pozitívnym výsledkom 0,41 mg/l (0,85 promile) overeným certifikátom s dobou platnosti do 11.12.2018 a pri opakovanej skúške o 12:00 hod, analyzátorom Alkotest Dräger 7410, evidenčné číslo ARUK 0068 s pozitívnym výsledkom 0,28 mg/l (0,58 promile) overeným certifikátom s dobou platnosti do 11.12.2018. Žalobca možnosť podrobenia sa odberu krvi za účelom jej analýzy na prítomnosť alkoholu v krvi odmietol. 63. Vykonaným objasňovaním priestupku a z priloženej dokumentácie priestupkového spisu bolo podľa žalovaného dostatočne zistené, že žalobca v postavení profesionálneho vojaka porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka podľa ust. § 134 ods. 2 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z. v zmysle ktorého, štátna služba profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe končí prepustením zo služobného pomeru, ak porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka podľa ust. § 134 ods. 1 písm. n) alebo § 134 ods.2 zákona č. 281/2015 Z. z. alebo obmedzenie alebo zákaz podľa ust. § 12 alebo zákaz podľa ust. § 13 zákona č. 281/2015 Z. z.. 64. Správny súd mal v konaní preukázané, že žalobca v súlade s ust. § 103 zákona č. 281/2015 Z. z., dňa 07.12.2016 písomne požiadal veliteľa o úpravu jeho služobného času od 02.01.2017 a že veliteľ žalobcu, ktorý bol oprávnený rozhodnúť o rozvrhnutí služobného času žalobcu v zmysle ust. § 103 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z. s predmetnou žiadosťou súhlasil, čo potvrdil svojim podpisom. 65. Zároveň mal správny súd v konaní preukázané, že dňa 18.10.2018 začala Vojenská polícia objasňovanie vo veci podozrenia zo spáchania priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami podľa ust. § 30 ods. 1 písm. f) uvedeného zákona, zo spáchania ktorého bol podozrivý žalobca. Predmetnú vec odovzdala vojenská polícia podľa ust. § 60 ods. 3 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb., veliteľovi žalobcu, pretože mala za preukázané že žalobca „ v daný čas nemal vykonávať zamestnanie ani inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť zdravie ľudí alebo poškodiť majetok pod vplyvom alkoholu, alebo inej návykovej látky.“ Z uvedeného vyplýva, že vojenská polícia v procese objasňovania vo veci podozrenia zo spáchania predmetného priestupku odvolateľom nezistila (nepreukázala) dôvod na začatie konania o priestupku (prípadne na iný postup podľa zákona č. 372/1990 Zb., než ako postupovala v predmetnej veci). 66. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne a nezákonne zisteného skutkového stavu, čo malo vplyv na vydanie nezákonného rozhodnutia, správny súd uvádza, že v danom prípade bude potrebné orgánom verejnej správy posúdiť otázku nezlučiteľnosti ďalšieho výkonu štátnej služby žalobcu so zvlášť ním hrubým porušením služobných povinností. Správny súd zdôrazňuje, že v každom konkrétnom prípade musí byť predmetom správneho uváženia nadriadeného s personálnou právomocou, v rámci ktorého je potrebné vziať do úvahy dĺžku trvania štátnej služby dotknutého profesionálneho vojaka, jeho služobné výsledky, hodnotenia, dovtedajší jeho prínos pre štátnu službu ako aj jeho perspektívy do budúcnosti, najmä z hľadiska využiteľnosti jeho skúseností. Ďalej je potrebné zohľadniť stanoviská bezprostredne nadriadených a uvážiť aj konkrétne okolnosti konania žalobcu, ktorý porušil svoje služobné povinnosti mimo miesta výkonu plnenia služobných povinnosti a to na „odbornom zhromaždení“ v hoteli Q. v M., v ktorom sa vidí dôvod jeho prepustenia, vrátane jeho postoja k tomuto konaniu. Výsledkom správnej úvahy by mala byť odpoveď na otázku, prečo je vzhľadom na zistené okolnosti viažuce sa k osobe žalobcu v záujme štátnej služby, aby bol prepustený zo služobného pomeru. Správny súd zdôrazňuje, že v každom konkrétnom prípade je nevyhnutné uvážiť všetky uvedené okolnosti, ktoré sú u každého profesionálneho vojaka odlišné a preto by sa mali celkom logicky aj výsledky tohto uváženia líšiť. V rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/142/2012 sa uvádza: „Schopnosť odlíšiť individuálne a ojedinelé ľudské zlyhanie od dôležitých záujmov štátnej služby nie je podľa názoru súdu prejavom slabosti, ale spravodlivosti.“ Preto je potrebné, aby sa orgán verejnej správy v ďalšom konaní vysporiadal pri posudzovaní zlučiteľnosti ďalšieho výkonu štátnej služby žalobcu s daným porušením služobnej povinnosti natoľko, že akékoľvek uváženie, či by ponechanie profesionálneho vojaka v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, je prakticky vylúčené. 67. Z ustanovení čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ani z čl. 37 ods. 2 a čl. 38 ods. 2 listiny nemožno vyvodiť právo účastníka konania a tomu zodpovedajúcu povinnosť orgánu verejnej moci konajúceho vo veci vykonať všetky dôkazy označené účastníkom konania. Zásada voľného hodnotenia dôkazov v spojení s princípom legality a zásadou spravodlivého rozhodnutia umožňujú orgánu verejnej moci vykonať iba tie dôkazy, ktoré sú podľa jeho úvah potrebné na objasnenie právne významných skutkových okolností relevantných pre spravodlivé rozhodnutie v danej veci (napr. uznesenie Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 345/04-11). 68. Správny súd k návrhu žalobcu, aby bol ako dôkaz v konaní zadovážený priestupkový spis Vojenskej polície Prešov č. VPPO-56/2018-OddMT a prečítaný úradný záznam o dychovej skúške zo dňa 18.10.2018, zdôrazňuje, že nie je súdom skutkovým, ale súdom vykonávajúcim prieskum súdnych rozhodnutí z hľadiska hmotného a procesného práva s tým, že úlohou súdov v správnom súdnictve je súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej moci podľa zákonom stanoveného postupu a nie vyhľadávanie dôkazov, ktoré mal účastník alebo orgán verejnej správy vykonať (uplatniť) v administratívnom konaní. 69. Vo vzťahu k otázke, či daný skutok žalobcu mal byť riešený ako podozrenie zo spáchania disciplinárneho previnenia v rámci disciplinárneho konania alebo len personálne, správny súd poznamenáva, že „personálna pôsobnosť“ a „disciplinárna právomoc“ nadriade-ných sú dva samostatné na sebe nezávislé inštitúty, ktoré sa navzájom nevylučujú. Prepustenie zo služobného pomeru sa nepovažuje za disciplinárne opatrenie, ale v zmysle zákona spadá do oblasti personálnych opatrení. Aj keby bol žalobca za predmetný skutok riešený súčasne aj disciplinárne, prijatie disciplinárneho opatrenia samo o sebe nevylučuje, aby veliteľ voči nemu ako profesionálnemu vojakovi prijal aj personálne opatrenie podľa § 134 ods. 2 písm. b) zákona (viď rozsudky NS SR sp. zn. 4Sž 29/04, sp. zn. 5Sž 110/02, sp. zn. 7Sž 132/03 a sp. zn. 1Sž-o-NS 99/2004, sp. zn. 1Sžo 5/2009). 70. Zároveň správny súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej: „Disciplinárne potrestanie žalobcu nemá za následok zánik práva žalovaného prepustiť žalobcu zo služobného pomeru, lebo prepustenie policajta po predchádzajúcom disciplinárnom postihu nemožno hodnotiť ako dvojitý postih za ten istý skutok. Najvyšší súd z vyššie uvedeného nepovažuje za dôvodnú námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia zásady ne bis in idem, pretože disciplinárne opatrenie uložené žalobcovi v súvislosti s porušením základných povinností policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. bolo výsledkom disciplinárneho konania, ktoré realizujú na to príslušné orgány a je nezávislé od konania personálneho, v ktorom sa rozhodlo o ukončení služobného pomeru žalobcu. Odvolací súd si nemohol nevšimnúť, že žalobca si zamieňa disciplinárne konanie s konaním personálnym. Najvyšší súd zdôrazňuje, že uvedené konania sú samostatným konaním na sebe nezávislým.“ (rozsudky NS SR napr. sp. zn. 5Sž 110/02, 5Sžo 13/2011, 5Sžo 237/2010, 5Sžo 190/2010, 5Sžo 13/2011, 3Sžo 24/2011, 1Sž-o-NS 99/2004, uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 42/2012-12). 71. Veliteľ profesionálneho vojaka nerieši otázku, či tento spáchal alebo nespáchal priestupok alebo trestný čin (viď analogicky rozsudky NS SR sp. zn. Sž-o-NS 53/03, sp. zn. 6Sž 120/03, sp. zn. 6Sž 13/01, sp. zn. 7Sž 86/02, sp. zn. 7Sž 34/02, sp. zn. 7Sž 107/2001, sp. zn. 6Sž 62/03, sp. zn. 7Sž 158/2001, sp. zn. 7Sž 50/02, sp. zn. 6Sžo 98/2008, sp. zn. 6Sžo 118/2008, sp. zn. 6Sžo 272/2008, sp. zn. 6Sžo 92/2008). 72. Krajský súd poukazuje na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach už opakovane vyslovil názor, že každé odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, a to v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemerný adresát musí mať možnosť z predloženého odôvodnenia pochopiť správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k záveru obsiahnutom vo výrokovej časti. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 10 Sžo/3/2012). 73. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III. ÚS 209/04, IV. ÚS 115/03, II. ÚS 9/2013). Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29.05.1997, Recueil III/1997). 74. Žalovaný v rozhodnutí nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05, I ÚS 141/09-12). Na ústavnosť odôvodnenia nie je potrebné, aby sa v ňom uvádzali odpovede na všetky, a to aj nepodstatné a pre vec bezvýznamné okolnosti alebo návrhy účastníka konania, aj keď účastník konania ich vníma ako relevantné (uznesenie ÚS SR č.k. IV. ÚS 150/03-41 zo dňa 27.08.2003). 75. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím súd dospel k záveru, že žalovaný nezistil riadne skutkový stav veci, ktorý by preukazoval, že žalobca svojim konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere žalobcu ako profesionálneho vojaka by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, a teda či vznikol zákonný dôvod na jeho prepustenie zo služobného pomeru podľa ust. § 134 ods. 2 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z.. 76. Správny súd má za to, že okolnosti, ktoré by zakladali zákonný dôvod na prepustenie žalobcu ako profesionálneho vojaka zo služobného pomeru neboli v konaní jednoznačne preukázané a nebol dostatočne zistený skutkový stav na riadne posúdenie veci. 77. Vychádzajúc z vyššie, ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci Beian v. Rumunsko č. 1 zo dňa 06.12.2007) a z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcej sa predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a princípu, že v rovnakých podmienkach sa musí dať rovnaká odpoveď (napr. nález sp. zn. III. ÚS 192/06 z 03.11.2006), treba prihliadnuť na skutočnosť, že rozhodujúcu interpretáciu príslušných ustanovení zákona č. 73/1998 Z. z. a vyhodnotenie doteraz „zisteného“ stavu veci vo vzťahu k prejednávanej žalobe a preskúmavaným rozhodnutiam orgánov verejnej správy Najvyšší súd Slovenskej republiky už vyslovil právny názor v rozsudkoch. 78. S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu je nedostatočné na riadne posúdenie veci. Preto správny súd postupom podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) (nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov) a § ods. 1 písm. e) SSP (zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci), zrušil napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 79. V ďalšom konaní bude úlohou orgánu verejnej správy riadne a zrozumiteľne odôvodniť rozhodnutie s uvedením správnej úvahy prepustenia žalobcu zo služobného pomeru, zistiť skutkový stav na riadne posúdenie veci, t. j. zadovážiť si dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia. Orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodol. 80. Podľa § 191 ods. 6 SSP prvá veta, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy ďalšom konaní viazaný. 81. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd v zmysle ustanovenia § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania vzhľadom na skutočnosť, že mal vo veci plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa ustanovenia § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 82. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.