Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/103/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200665 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1019200665.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Evy Fulcovej , v právnej veci žalobcu: Mining gold s. r. o., so sídlom Mariánska 32/A, 900 31 Stupava, IČO: 50 638 106, právne zastúpený: JUDr. Jaroslav Masník - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Špitálska 61, 811 08 Bratislava, IČO: 50 747 517, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra, 812 35 Bratislava, IČO: 42 181 810, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 3172/2019-1.12, 12932/2019 zo dňa 12.03.2019, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva životného prostredia SR číslo: 3172/2019-1.12, 12932/2019 zo dňa 12.03.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 13.05.2019 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len správny súd) sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia ministra životného prostredia SR (žalovaný) Číslo: 3172/2019-1.12, 12932/2019 zo dňa 12.03.2019 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia vydaného ministrom životného prostredia SR č. 9180/2018-9.2, 53649/2018 zo dňa 15.10.2018 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie) a priznania náhrady trov konania. I. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Pripojený administratívny spis žalovaného obsahuje: pripojený administratívny spis žalovaného týkajúci sa určenia prieskumného územia Detva na základe návrhu žalobcu a určeného rozhodnutím žalovaného - Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej geologickej správy č. 2898/2018-5.3., 3435/2018 zo dňa 22.01.2018. Administratívny spis mimo odvolacieho konania okrem iných písomností obsahuje aj Oznámenie o začatí mimo odvolacieho konania na preskúmanie rozhodnutia žalovaného - Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej geologickej správy č. 2898/2018-5.3., 3435/2018 zo dňa 22.01.2018, vyjadrenie žalobcu k tomuto oznámeniu zo dňa 30.08.2018, upovedomenie o podkladoch pred vydaním rozhodnutia, vyjadrenie žalovaného k upovedomeniu zo dňa 04.10.2018. 3. Prvostupňovým rozhodnutím Číslo: 9180/2018-9.2, 53649/2018 zo dňa 15.10.2018 prvostupňový orgán - minister životného prostredia SR podľa § 65 ods. 2 v spojení s § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) a na návrh Osobitnej komisie ministra životného prostredia Slovenskej republiky pre konanie vo veciach rozkladov zrušil rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR č. 2898/2018-5.3, 3435/2018 zo dňa 22.01.2018, ktorým ako príslušný orgán štátnej správy pre geologický výskum a prieskum podľa § 22, § 23 a § 36 ods. 1 písm. h) zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len geologický zákon) a podľa § 46 a § 47 Správneho poriadku určilo prieskumné územie Detva na vykonávanie ložiskového geologického prieskumu vyhradených nerastov: nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy - Au-Ag, Cu-Mo rudy v etape podrobného ložiskového geologického prieskumu pre držiteľa prieskumného územia (ďalej aj len rozhodnutie o určení prieskumného územia). 4. V dôsledku žalobcom podaného rozkladu zo dňa 29.10.2018 proti v predchádzajúcom bode tohto rozsudku uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu, vo veci rozhodol minister žalovaného napadnutým rozhodnutím Číslo: 3172/2019-1.12, 12932/2019 zo dňa 12.03.2019, pričom podaný rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že rozhodnutím č. 2898/2018-5.3., 3435/2018 zo dňa 22.01.2018 ministerstvo určilo prieskumné územie Detva na vykonávanie ložiskového geologického prieskumu vyhradených nerastov: nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy - Au-Ag, Cu-Mo rudy v etape podrobného ložiskového geologického prieskumu pre držiteľa prieskumného územia. 6. Držiteľ prieskumného územia (ďalej aj len žalobca) listom zo dňa 30.08.2018 označeným ako „Vyjadrenie k oznámeniu o začatí mimo odvolacieho konania“ predložil dňa 30.08.2018 k oznámeniu o začatí mimo odvolacieho konania vyjadrenie, v ktorom namietal jeho obsah s tým, že ho považuje za účelové až šikanózne, pričom jeho obsah a podklad, z ktorého vychádza, nemá oporu v spoľahlivo zistenom skutkovom stave, ani v platných právnych predpisoch. Žalobca zastával názor, že objektívne nebol daný žiaden dôvod nezákonnosti, pre ktorý by bolo možné rozhodnutie ministerstva č. 2898/2018-5.3., 3435/2018 zo dňa 22.01.2018 zrušiť alebo zmeniť postupom podľa § 65 Správneho poriadku. S ohľadom na uvedené žiadal správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia, aby mimo odvolacie konanie č. 9180/2018-9.2 zastavil v celom rozsahu ako nedôvodné. 7. Správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia listom č. 50243/2018 zo dňa 21.09.2018 upovedomil žalobcu v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku o podkladoch pred vydaním rozhodnutia a poskytol mu možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia, prípadne možnosť, aby navrhol jeho doplnenie. 8. Žalobca listom zo dňa 04.10.2018 (ďalej len vyjadrenie k upovedomeniu) predložil vyjadrenie k podkladom pre vydanie rozhodnutia, v ktorom uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich skutkových a právnych tvrdení uvedených vo vyjadrení zo dňa 30.08.2018 a že žalovaný nepoukázal v doterajšom priebehu konania na žiaden dôkaz, ktorý by odôvodňoval jeho závery, pričom takýto dôkaz sa nenachádza ani v administratívnom spise. Záverom namietal, že objektívne nebol daný žiaden dôvod nezákonnosti, pre ktorý by bolo možné rozhodnutie o určení prieskumného územia zrušiť, resp. zmeniť postupom podľa § 65 Správneho poriadku, a preto žiadal mimo odvolacie konanie č. 9180/2018-9.2 zastaviť v celom rozsahu ako nedôvodné. 9. Prvostupňový správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia následne svojím rozhodnutím č. 9180/2018-9.2, 53649/2018 zo dňa 15.10.2018 zrušil rozhodnutie o určení prieskumné územie Detva. 10. Dôvodom zrušenia tohto rozhodnutia ministerstva bolo, že rozpočet geologickej úlohy nezodpovedal cieľu stanovenému v geologickom zámere, nakoľko jednotlivé úlohy vyplývajúce z geologického zámeru nebolo možné zrealizovať s rozpočtom stanoveným na 8.000,- eur. Takto predložený návrh na určenie prieskumného územia Detva preukázateľne nezodpovedal požiadavkám kladeným na realizáciu geologického prieskumu v rámci určeného prieskumného územia, a to komplexnosť, efektívnosť, časová obmedzenosť a dosiahnutie hospodárskeho, vedeckého a technického cieľa geologickej úlohy. Prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že celkové náklady podľa rozpočtu geologickej úlohy stanovené v prieskumnom území Detva na sumu 8.000,- eur boli neprimerane nízke. Preto dospel k záveru, že predložený návrh na určenie prieskumného územia nespĺňal materiálne požiadavky ust. § 23 ods. 3 geologického zákona v spojení s čl. 4 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s ust. § 14 ods. 2, § 21 ods. 1 a 2, § 22 ods. 1 a 4, § 23 ods. 13 a § 26 ods. 1 geologického zákona, t. j. určením prieskumného územia nedôjde k realizácii geologických prác v rozsahu spĺňajúcom požiadavky efektívneho a časovo obmedzeného uskutočňovania geologického prieskumu za účelom zabezpečenia možného budúceho racionálneho využitia nerastného bohatstva vo vlastníctve Slovenskej republiky. 11. Prvostupňový správny orgán ďalej poukázal na tú skutočnosť, že v prejednávanom prípade verejný záujem, t. j. záujem štátu na komplexnom, efektívnom, časovo obmedzenom geologickom prieskume a možnom budúcom racionálnom využití výhradného nerastu prevažuje nad súkromným záujmom držiteľa prieskumného územia realizovať geologický prieskum, a to s ohľadom na zrejmú nemožnosť naplnenia hospodárskeho, vedeckého a technického cieľa geologickej úlohy. S rozpočtom geologickej úlohy stanoveným na 8.000,- eur nemožno dosiahnuť taký stupeň poznania ako sa vyžaduje v etape podrobného ložiskového geologického prieskumu. 12. Preto dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie o určení prieskumného územia zo dňa 22.01.2018 bolo v rozpore so zákonom, a to ust. § 23 ods. 3 geologického zákona v spojení s ust. § 14 ods. 2, § 21 ods. 1 a 2, § 22 ods. 1 a 4, § 23 ods. 13 a § 26 ods. 1 geologického zákona, nakoľko v správnom konaní č. 2898/2018-5.3 nebolo zohľadnené ust. § 3 ods. 1 druhá veta správneho konania. 13. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu rozklad, v ktorom namietal, že prvostupňové rozhodnutie považuje za účelové až šikanózne, pričom jeho obsah a podklad, z ktorého vychádzalo, nemalo oporu v spoľahlivo zistenom skutkovom stave, ani v platných právnych predpisoch. Poukázal na § 65 ods. 2 Správneho poriadku a uviedol, že z obsahu prvostupňového rozhodnutia, ani z obsahu oznámenia o začatí mimo odvolacieho konania nevyplývali žiadne konkrétne porušenia právnych predpisov v súvislosti s vydaným rozhodnutím o určení prieskumného územia zo dňa 22.01.2018, a to ani zo strany držiteľa prieskumného územia, ani zo strany ministerstva, ktoré rozhodnutie o určení prieskumného územia vydalo. 14. Údajné porušenia, ktoré by mali odôvodňovať postup podľa § 65 Správneho poriadku pokladal za domnienky a nepodložené dohady správneho orgánu, ktoré boli pre rozhodnutie o zmene alebo zrušení rozhodnutia o určení prieskumného územia zo dňa 22.01.2018 nedostatočné. Správny orgán tiež nesprávne aplikoval právne normy, ktoré vykladal v konkrétnych prípadoch účelovo a v rozpore s ich jazykovým a logickým významom. Ďalej poukázal na čl. 2 bod 2 a čl. 3 Ústavy SR a na princípy z nich vyplývajúce a namietal, že dôvody uvádzané v prvostupňovom rozhodnutí boli v zásadnom rozpore s vyššie uvedenými ústavnými princípmi. V danom prípade išlo o hrubé porušenie ústavnej zásady, ktorá limituje hranice štátnej moci (čl. 2 bod 2 Ústavy SR) a zároveň umožňuje organizácii konať všetko, čo nie je výslovne v rozpore so zákonom, resp. ju nemožno nútiť k niečomu, čo jej zákon výslovne neukladá (čl. 2 bod 3 Ústavy SR). 15. Žalobca považoval rozhodnutie o určení prieskumného územia za rozhodnutie vydané v súlade s právnymi predpismi. Samotný správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia v oznámení o začatí mimo odvolacieho konania konštatoval, že všetky zákonné podmienky pre vydanie rozhodnutia o určení prieskumného územia boli splnené. Poukázal na vyššie uvedené články Ústavy SR a upozornil, že je výlučne úlohou zákonodarcu, aby v právnych predpisoch presne špecifikoval práva a povinnosti fyzických a právnických osôb, pričom nie je možné tieto osoby nad rámec zákona postihovať za niečo, čo im zákon neukladá. Tiež zdôraznil, že splnil všetky zákonné podmienky pre určenie prieskumného územia a že právne predpisy neurčujú minimálny rozpočet na riešenie geologickej úlohy a zákonodarca zjavne nemal úmysel limitovať takýmto spôsobom úmysel organizácie pri riešení geologických úloh, o čom svedčí aj § 12 ods. 4 geologického zákona, podľa ktorého: „Projekt geologickej úlohy schvaľuje objednávateľ po predchádzajúcom písomnom súhlase zhotoviteľa geologických prác a jeho zástupcu, ak bol ustanovený.“ Z uvedeného vyplýva, že posudzovanie rozpočtu, resp. jeho primeranosti, nie je v kompetencii správnych orgánov, a preto bola akákoľvek správna úvaha o jeho primeranosti, resp. posudzovanie splnenia „materiálnych podmienok“ vylúčená. Správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia z tohto dôvodu nebol oprávnený zrušiť rozhodnutie o určení prieskumného územia, lebo k žiadnemu porušeniu právnych predpisov nedošlo, pričom správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia nebol oprávnený posudzovať primeranosť, resp. neprimeranosť rozpočtu na riešenie geologickej úlohy. Opačný postup je priamym prekročením kompetencií správneho orgánu a porušením právnych predpisov, čo je v priamom rozpore s čl. 2 bod 2 a 3 Ústavy SR. 16. Žalobca namietal, že tvrdenia prvostupňového správneho orgánu o neprimeranosti finančných prostriedkov na riadne plnenie geologickej úlohy boli v danom prípade iba špekulatívne a nepodložené žiadnymi konkrétnymi dôkazmi, preukazujúcimi dôvodnosť záverov, že konkrétna geologická úloha je s daným rozpočtom nerealizovateľná. Podľa názoru žalobcu prvostupňový orgán nepodložil svoje závery žiadnymi konkrétnymi dôkazmi, a preto jeho rozhodnutie nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Prvostupňový správny orgán nezisťoval skutkový stav a nezabezpečil si žiadne dôkazy, ktoré by tvorili reálny podklad napadnutého rozhodnutia na podporu svojich tvrdení, že sa geologická úloha rieši bez adekvátneho rozpočtu. Jeho názor o nedostatku finančných prostriedkov na riešenie geologickej úlohy, odôvodnený tým, že geologický prieskum v iných 13 lokalitách sa v roku 2017 pohyboval v rozmedzí od 20.400,- eur do 532.800,- eur, podľa žalobcu neobstojí, nakoľko pri takýchto porovnávaniach správny orgán musel vychádzať zo zistení na prieskumnom území Detva - Biely Vrch a nemožno ho porovnávať s inými lokalitami a na tomto podklade následne založiť svoje rozhodnutie. 17. Žalobca uviedol, že podmienky využiteľnosti zásob v záverečnej správe boli vypracované pre použitie metódy kyanidového lúhovania, v dôsledku legislatívnej zmeny však bolo potrebné prehodnotiť vhodnosť suroviny pre použitie alternatívnej technológie extrakcie úžitkovej zložky z rudy. Teda nestanovil rozpočet formalisticky, aby zabránil inému subjektu v realizácii geologického prieskumu, ale jeho cieľom bolo vyriešenie základnej otázky úpravy suroviny, keďže legislatívnym zákazom použitia technológie kyanidového lúhovania došlo k zamedzeniu využívania ložiska v súlade s jeho pôvodným plánom. 18. Žalobca ďalej poukázal na § 65 ods. 2, druhú vetu Správneho poriadku s tým, že zákon v záujme zachovania stability právnych vzťahov vylučuje zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak by takýmto postupom boli významne narušené práva účastníka nadobudnuté dobromyseľne. Žalobca predmetné prieskumné územie nadobudol dobromyseľne a za účelom jeho získania predložil všetky doklady a povolenia, ktoré od neho správny orgán požadoval. Zrušenie prieskumného územia na základe subjektívnych a dôkazmi nepodložených skutkových tvrdení bude mať pre neho za následok vznik značných škôd, ktoré si bude voči príslušným štátnym orgánom v celom rozsahu uplatňovať, nakoľko prvostupňový správny orgán mu dobromyseľne nadobudnuté a držané prieskumné územie zrušil bez toho, aby dbal na ochranu dobromyseľne nadobudnutých práv. Žalobca tiež namietal, že prvostupňový správny orgán pred vydaním svojho rozhodnutia vôbec neskúmal následky a dopad jeho zrušenia na práva, ktoré nadobudol dobromyseľne, čím spôsobil, že jeho postup bol nezákonný. Správny orgán nebol oprávnený rozhodnutie o určení prieskumného územia bez ďalšieho zrušiť, ak predtým neskúmal dopad takéhoto postupu na subjektívne práva držiteľa prieskumného územia (žalobcu) a mieru narušenia, ktorú zrušenie rozhodnutia o určení prieskumného územia by mu spôsobilo. 19. Minister životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len žalovaný), zaujal vo veci nasledovné stanovisko: 20. Vo vzťahu k námietke, že z obsahu prvostupňového rozhodnutia, ani z obsahu oznámenia o začatí mimo odvolacieho konania, nevyplývali žiadne konkrétne porušenia právnych predpisov v súvislosti s vydaným rozhodnutím o určení prieskumného územia a že údajné porušenia, ktoré by mali odôvodňovať postup podľa § 65 Správneho poriadku boli iba domnienkami a nepodloženými dohadmi správneho orgánu, ktoré sú pre rozhodnutie o zmene alebo zrušení preskúmavaného rozhodnutia ministerstva zo dňa 22.01.2018 nedostatočné, žalovaný uviedol, že ide o neopodstatnenú námietku. 21. K zrušeniu rozhodnutia o určení prieskumného územia došlo z dôvodu, že rozpočet geologickej úlohy predložený držiteľom prieskumného územia (žalobcom) nezodpovedal cieľu stanovenému v geologickom zámere, nakoľko jednotlivé úlohy vyplývajúce z geologického zámeru podľa výpočtov správneho orgánu nebolo možné zrealizovať s rozpočtom stanoveným na 8.000,- eur. Takto predložený návrh na určenie prieskumného územia preukázateľne nezodpovedal požiadavkám kladeným na realizáciu geologického prieskumu v rámci určeného prieskumného územia, a to požiadavke komplexnosti, efektívnosti, časovej obmedzenosti a dosiahnutia hospodárskeho, vedeckého a technického cieľa geologickej úlohy. 22. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi prvostupňového správneho orgánu o tom, že predložený návrh na určenie prieskumného územia nespĺňal materiálne požiadavky ust. § 23 ods. 3 geologického zákona v spojení s čl. 4 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s ust. § 14 ods. 2, § 21 ods. 1 a 2, § 22 ods. 1 a 4, § 23 ods. 13 a § 26 ods. 1 geologického zákona, t. j., že určením prieskumného územia nedôjde k realizácii geologických prác v rozsahu spĺňajúcom požiadavky efektívneho a časovo obmedzeného uskutočňovania geologického prieskumu za účelom zabezpečenia možného budúceho racionálneho využitia nerastného bohatstva vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktoré odôvodnil nasledovne: „1. Vychádzajúc z primárneho práva Európskej únie, jeho deklarovanými cieľmi v oblasti životného prostredia sú udržiavanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia, ochrana ľudského zdravia, rozvážne a racionálne využívanie prírodných zdrojov a podpora opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych alebo celosvetových problémov životného prostredia. Nerastné bohatstvo ako zdroj energie a surovín pre potreby a rozvoj hospodárstva sa musí systematicky overovať, chrániť a čo najefektívnejšie využívať. Ochrana nerastného bohatstva a jeho racionálne využívanie zostáva preto aj v súčasných podmienkach ekonomiky Slovenskej republiky hlavným poslaním správnych orgánov, do ktorých právomoci patrí rozhodovanie v súlade s geologickým zákonom a dotknutých právnych predpisov v právnom poriadku Slovenskej republiky. 2. V zmysle čl. 4 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj z účelu geologického zákona, vyplýva, že Slovenská republika má záujem na efektívnom a časovo obmedzenom uskutočňovaní geologického prieskumu zo strany fyzických ako aj právnických osôb, nakoľko nerastné bohatstvo je vo vlastníctve štátu, ktorý je povinný chrániť a zveľaďovať toto bohatstvo, šetrne a efektívne využívať nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií, pričom má záujem, aby sa čo najskôr a efektívne dosiahol cieľ geologickej úlohy. 3. Požiadavka na efektívne a časovo obmedzené uskutočňovanie geologického prieskumu je prierezovo vyjadrená vo viacerých ustanoveniach geologického zákona: Z ust. § 21 geologického zákona vyplýva, že prieskumné územie má povahu „licencie“, t. j. štátom poskytnutého práva držiteľovi prieskumného územia, aby v rámci vymedzeného územia štátu mohol uskutočňovať vybrané geologické práce (§ 21 ods. 2 geologického zákona), medzi ktoré možno zahrnúť aj geologický prieskum vyhradených nerastov. Existenciou prieskumného územia je daný výlučný vzťah medzi štátom ako jediným vlastníkom nerastného bohatstva podľa článku 4 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a držiteľom prieskumného územia ako subjektom odlišným od štátu. Z citovaného ustanovenia nad akúkoľvek pochybnosť vyplýva, že je daný verejný záujem, ktorý je štát povinný presadzovať a súčasne je povinný kontrolovať, aby vybrané geologické práce v rámci určeného prieskumného územia boli vykonávané komplexne počas platnosti prieskumného územia a aby sa efektívne dosiahol cieľ geologickej úlohy. Komplexnosť a rozsah geologických prác, ktoré sa plánujú v prieskumnom území vykonávať, vyjadruje nielen geologický zámer, ale aj rozpočet geologickej úlohy. Z uvedeného dôvodu preto rozhodnutie o určení prieskumného územia podľa § 23 ods. 13 geologického zákona obsahuje aj celkové náklady podľa rozpočtu geologickej úlohy. 4. Taktiež je potrebné vychádzať aj z ust. § 22 ods. 1 prvá veta geologického zákona, v zmysle ktorého: „Prieskumné územie určí ministerstvo najviac na štyri roky; na návrh fyzickej osoby - podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá je objednávateľom (ďalej len „držiteľ prieskumného územia“), sa môže táto lehota predĺžiť o ďalšie štyri roky, opätovne o ďalšie dva roky, a ak určená lehota nepostačuje na dokončenie dotknutej činnosti, môže byť na návrh držiteľa prieskumného územia predĺžená o lehotu, ktorá je nevyhnutne potrebná na dokončenie geologických prác.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že geologický zákon je založený na princípe efektívneho a racionálneho uskutočňovania geologických prác. Aby bolo vykonávanie geologických prác efektívne a časovo obmedzené, geologický zákon vymedzuje lehoty platnosti prieskumného územia. Základná lehota, ktorú v zmysle citovaného ustanovenia geologický zákon stanovuje na určenie prieskumného územia je lehota 4 rokov. Ide o lehotu, v ktorej možno geologickú úlohu štandardne zvládnuť a vykonať geologické práce. Prvostupňový správny orgán je toho názoru, že geologický zámer má obsahovať komplexne stanovené geologické práce, ktoré držiteľ prieskumného územia plánuje vykonať počas štyroch rokov platnosti prieskumného územia, za účelom dosiahnutia cieľa stanovenej geologickej úlohy. Preto sú zhotovitelia geologických prác povinní projektovať geologické práce tak, aby boli objektívne naplnené ciele geologickej úlohy v obmedzenej časovej lehote. 5. Skutočnosť, že princíp efektívneho a racionálneho uskutočňovania geologických prác je prierezovo prítomný v celom právnom predpise, vyplýva napr. aj z ust. § 22 ods. 4 geologického zákona, v zmysle ktorého správny orgán môže prieskumné územie zrušiť, ak sa geologické práce nezačnú vykonávať do jedného roka odo dňa, v ktorom rozhodnutie o určení prieskumného územia nadobudlo právoplatnosť. Vyjadrením tohto záujmu štátu je aj zvyšovanie úhrad za prieskumné územia v závislosti od počtu rokov trvania doby platnosti prieskumného územia (§ 26 ods. 1 geologického zákona). 6. Prvostupňový správny orgán zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že pri rozhodovaní o určení prieskumného územia je nutné skúmať splnenie formálnych ako aj materiálnych predpokladov predloženého návrhu na určenie prieskumného územia podľa § 23 ods. 3 až 5 geologického zákona. Formálnou požiadavkou podaného návrhu na určenie prieskumného územia je dodržanie ust. § 23 ods. 3 až 5 geologického zákona. Materiálnou požiadavkou podaného návrhu na určenie prieskumného územia v súlade s ust. § 23 ods. 3 až 5 geologického zákona najmä v kontexte čl. 4 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ust. § 14 ods. 2, § 21 ods. 1 a 2, § 22 ods. 1 a 4, § 23 ods. 13 a § 26 ods. 1 geologického zákona je zabezpečenie realizácie takých geologických prác, ktoré spĺňajú požiadavky efektívneho a časovo obmedzeného uskutočňovania geologického prieskumu za účelom zabezpečenia možného budúceho racionálneho využitia nerastného bohatstva vo vlastníctve Slovenskej republiky. Prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že v konaní podľa geologického zákona je potrebné reflektovať účel geologického zákona vyjadrený v konkrétnych ustanoveniach, skúmať splnenie formálnych ako aj materiálnych požiadaviek návrhu na určenie prieskumného územia a na základe ich posúdenia rozhodnúť. Správny orgán je povinný aplikovať právnu normu v súlade s jej znením, účelom a konzistentne so všetkými výkladovými postupmi. Pokiaľ by sa jednotlivé ustanovenia mali vykladať v súlade s právnym názorom držiteľa prieskumného územia, t. j. bez zohľadnenia účelu daného právneho predpisu, takýto výklad by nepochybne odporoval nielen účelu tohto zákona, ale aj verejnému záujmu štátu na poznaní jeho nerastného bohatstva. 7. Z návrhu na určenie prieskumného územia vyplýva, že cieľom geologickej úlohy je overenie podzemne ťažiteľných zásob drahých alebo farebných kovov, resp. prehodnotenie navrhovaných technológií ťažby a úpravy Au rúd a navrhnutie nových spôsobov ťažby a iných alternatív úpravy zlatých rúd bez použitia kyanidového lúhovania. Podľa rozpočtu geologickej úlohy plánuje držiteľ prieskumného územia na túto činnosť vynaložiť finančné prostriedky vo výške 8.000 eur. 8. Správny orgán zistil, že geologické práce uvádzané v geologickom zámere nie sú zohľadnené v rozpočte geologickej úlohy, nakoľko realizácia kontrolných litogeochemických vzoriek z povrchu v objeme cca 50-100 ks a realizácia 3000 m hlbokých vrtov za cenu 8.000 eur je nereálna (na základe doterajších výsledkov bolo ložisko Detva overené do hĺbky cca 750 m; cena za 1m vrtu uvedenej hĺbky sa v súčasnosti pohybuje cca od 400 eur do 600 eur; ak by aj správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia prihliadal na sumu 400 eur, predstavovala by realizácia geologického zámeru rozpočet cca 150 krát vyšší ako je v súčasnosti stanovený). Zároveň riešením geologickej úlohy bez dostatočného počtu geologických diel a primeraného objemu finančných prostriedkov na ich realizáciu nie je možné cieľ geologickej úlohy „overenie podzemne ťažiteľných zásob drahých alebo farebných kovov“ v súlade s § 4 ods. 3 písm. b) bod 1. vyhlášky č. 51/2008 Z. z. „v kategórii Z-1“ splniť, nakoľko nie je možné dôkladne overiť tvar, rozmery, úložné, štruktúrne a tektonické pomery ložiska. 9. S ohľadom na vyššie uvedené prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že rozpočet geologickej úlohy nezodpovedá cieľu stanovenému v geologickom zámere, nakoľko jednotlivé úlohy vyplývajúce z geologického zámeru nie je možné zrealizovať s rozpočtom stanoveným na 8.000 eur. Takto predložený návrh na určenie prieskumného územia preukázateľne nezodpovedá požiadavkám kladeným n a realizáciu geologického prieskumu v rámci určeného prieskumného územia, a to komplexnosť, efektívnosť, časová obmedzenosť a dosiahnutie hospodárskeho, vedeckého a technického cieľa geologickej úlohy. 10. V tejto súvislosti správny orgán uvádza, že je mu z úradnej činnosti (rozhodovacia činnosť ministerstva) známe, že celkové náklady na ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy sa v 13 prieskumných územiach určených v predchádzajúcom roku 2017 pohybovali v rozmedzí 20.400 eur až 532.800 eur v závislosti od rozlohy prieskumného územia. Správny orgán má za to, že celkové náklady podľa rozpočtu geologickej úlohy stanovené v prieskumnom území Detva na sumu 8.000 eur sú neprimerane nízke. 11. Normy verejného práva, a teda aj geologický zákon, sú zo svojej podstaty založené na tom, že prioritne chránia záujem štátu na efektívnom a časovo obmedzenom vykonávaní geologického prieskumu ako aj na ochrane a zveľaďovaní nerastného bohatstva a jeho využívaní. To znamená, že štát nemá záujem na realizovaní takej geologickej úlohy, ktorá s ohľadom na svoj rozpočet nesplní účel určeného prieskumného územia, a to komplexného zistenia a overenia zásob nerastov. 12. V zmysle § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. V ustanovení § 3 Správneho poriadku sú zakotvené základné pravidlá správneho konania, ktoré je správny orgán povinný dodržiavať. Z citovaného ustanovenia § 3 ods. 1 druhá veta správneho poriadku vyplýva, že správne orgány sú povinné na jednej strane chrániť záujmy štátu a spoločnosti a na strane druhej chrániť práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb. V tomto prejednávanom prípade je teda správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia povinný zaoberať sa tak verejným záujmom ako aj súkromným záujmom a konfrontovaním týchto dvoch protichodných záujmov dospieť k spravodlivému záveru. 13. S ohľadom na vyššie uvedené závery vyjadrené v bodoch 1 až 12 tohto rozhodnutia je zrejmé, že v danom prípade predložený návrh na určenie prieskumného územia nespĺňa materiálne požiadavky ust. § 23 ods. 3 geologického zákona v spojení s čl. 4 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s ust. § 14 ods. 2, § 21 ods. 1 a 2, § 22 ods. 1 a 4, § 23 ods. 13 a § 26 ods. 1 geologického zákona, t. j. určením prieskumného územia nedôjde k realizácii geologických prác v rozsahu spĺňajúcom požiadavky efektívneho a časovo obmedzeného uskutočňovania geologického prieskumu za účelom zabezpečenia možného budúceho racionálneho využitia nerastného bohatstva vo vlastníctve Slovenskej republiky. 14. V danom prípade verejný záujem, t. j. záujem štátu na komplexnom, efektívnom, časovo obmedzenom geologickom prieskume a možnom budúcom racionálnom využití výhradného nerastu prevažuje nad súkromným záujmom držiteľa prieskumného územia realizovať geologický prieskum, a to s ohľadom na zrejmú nemožnosť naplnenia hospodárskeho, vedeckého a technického cieľa geologickej úlohy tak ako to je zdôvodnené v bodoch 6 až 10 tohto rozhodnutia. S rozpočtom geologickej úlohy stanoveným na 8.000 eur nemožno dosiahnuť taký stupeň poznania ako sa vyžaduje v etape podrobného ložiskového geologického prieskumu. 15. Prvostupňový správny orgán zistil, že ministerstvo ako prvostupňový správny orgán sa v správnom konaní č. 2898/2018-5.3 dôsledne neriadilo ust. § 3 ods. 1 Správneho poriadku, keďže tak ako to vyplýva z bodov 1 až 14 tohto rozhodnutia, nehodnotilo viacero aspektov ochrany verejného záujmu, ktoré mali byť pri rozhodovaní zohľadnené. 16. Prvostupňový správny orgán preto dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie ministerstva č. 2898/2018-5.3., 3435/2018 zo dňa 22.01.2018 je v rozpore so zákonom, a to ust. § 23 ods. 3 geologického zákona v spojení s ust. § 14 ods. 2, § 21 ods. 1 a 2, § 22 ods. 1 a 4, § 23 ods. 13 a § 26 ods. 1 geologického zákona, nakoľko v správnom konaní č. 2898/2018-5.3 nebolo zohľadnené ust. § 3 ods. 1 druhá veta správneho konania. 17. Prvostupňový správny orgán pri právnom posúdení tohto prejednávaného prípadu vychádza zo skutkových okolností uvedených v oznámení o začatí mimo odvolacieho konania, neaplikoval však tam uvedené právne posúdenie, a síce, že ide o zneužitie práva podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zo strany držiteľa prieskumného územia, ale vychádzal z právneho posúdenia uvedeného v upovedomení o podkladoch pred vydaním rozhodnutia, ktoré tvorí podklad pre vydanie rozhodnutia, t. j. aplikoval ust. § 3 ods. 1 druhá veta správneho poriadku v spojení s ustanoveniami geologického zákona.“ 23. Žalovaný v tejto súvislosti zastával zhodne s prvostupňovým správnym orgánom názor, že pri rozhodovaní o určení prieskumného územia je nutné skúmať splnenie formálnych ako aj materiálnych predpokladov predloženého návrhu na určenie prieskumného územia podľa § 23 ods. 3 až 5 geologického zákona. Formálnou požiadavkou podaného návrhu na určenie prieskumného územia je dodržanie § 23 ods. 3 až 5 geologického zákona a materiálnou požiadavkou podaného návrhu na určenie prieskumného územia v súlade s § 23 ods. 3 až 5 geologického zákona najmä v kontexte čl. 4 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a § 14 ods. 2, § 21 ods. 1 a 2, § 22 ods. 1 a 4, § 23 ods. 13 a § 26 ods. 1 geologického zákona je zabezpečenie realizácie takých geologických prác, ktoré spĺňajú požiadavky efektívneho a časovo obmedzeného uskutočňovania geologického prieskumu za účelom zabezpečenia možného budúceho racionálneho využitia nerastného bohatstva vo vlastníctve Slovenskej republiky. 24. V konaní podľa geologického zákona je pritom potrebné reflektovať účel geologického zákona vyjadrený v konkrétnych ustanoveniach, skúmať splnenie formálnych ako aj materiálnych požiadaviek návrhu na určenie prieskumného územia a na základe ich posúdenia rozhodnúť. Správny orgán je povinný aplikovať právnu normu v súlade s jej znením, účelom a konzistentne so všetkými výkladovými postupmi. Pokiaľ by sa jednotlivé ustanovenia mali vykladať v súlade s právnym názorom žalobcu, t. j. bez zohľadnenia účelu daného právneho predpisu, takýto výklad by nepochybne odporoval nielen účelu tohto zákona, ale aj verejnému záujmu štátu na poznaní jeho nerastného bohatstva. 25. Žalovaný sa stotožnil so zistením prvostupňového správneho orgánu v rámci konania ukončeného vydaním prvostupňovým rozhodnutím, a síce, že geologické práce uvádzané v geologickom zámere nie sú zohľadnené v rozpočte geologickej úlohy, nakoľko realizácia kontrolných litogeochemických vzoriek z povrchu v objeme cca 50 - 100 ks a realizácia 3000 m hlbokých vrtov za cenu 8.000,- eur je nereálna (na základe doterajších výsledkov bolo ložisko Detva overené do hĺbky cca 750 m; cena za 1 m vrtu uvedenej hĺbky sa v súčasnosti pohybuje cca od 400,- eur do 600,- eur; ak by aj správny orgán prihliadal na sumu 400,- eur, predstavovala by realizácia geologického zámeru rozpočet cca 150 krát vyšší ako je v súčasnosti stanovený). Zároveň riešením geologickej úlohy bez dostatočného počtu geologických diel a primeraného objemu finančných prostriedkov na ich realizáciu nie je možné cieľ geologickej úlohy „overenie podzemne ťažiteľných zásob drahých alebo farebných kovov“ v súlade s § 4 ods. 3 písm. b) bod 1. vyhlášky č. 51/2008 Z. z. „v kategórii Z-1“ splniť, nakoľko nie je možné dôkladne overiť tvar, rozmery, úložné, štruktúrne a tektonické pomery ložiska. 26. Uvedeným postupom bolo jednoznačne preukázané, že celkové náklady podľa rozpočtu geologickej úlohy stanovené v prieskumnom území Detva na sumu 8.000,- eur boli neprimerane nízke. Držiteľ prieskumného územia (žalobca) pritom ani v rámci predloženého rozkladu uvedené zistenia prvostupňového správneho orgánu nevyvrátil. 27. Normy verejného práva, a teda aj geologický zákon, sú zo svojej podstaty založené na tom, že prioritne chránia záujem štátu na efektívnom a časovo obmedzenom vykonávaní geologického prieskumu, ako aj na ochrane a zveľaďovaní nerastného bohatstva a jeho využívaní. Štát nemá záujem na realizovaní takej geologickej úlohy, ktorá s ohľadom na svoj rozpočet nesplní účel určeného prieskumného územia, a to komplexného zistenia a overenia zásob nerastov. 28. V tomto prejednávanom prípade bol teda správny orgán povinný zaoberať sa tak verejným záujmom, ako aj súkromným záujmom a konfrontovaním týchto dvoch protichodných záujmov dospieť k spravodlivému záveru. Verejný záujem, t. j. záujem štátu na komplexnom, efektívnom, časovo obmedzenom geologickom prieskume a možnom budúcom racionálnom využití výhradného nerastu pritom prevážil nad súkromným záujmom držiteľa prieskumného územia realizovať geologický prieskum, a to s ohľadom na zrejmú nemožnosť naplnenia hospodárskeho, vedeckého a technického cieľa geologickej úlohy. S rozpočtom geologickej úlohy stanoveným na 8.000,- eur nemožno podľa zistení odvolacieho orgánu dosiahnuť taký stupeň poznania, ako sa vyžaduje v etape podrobného ložiskového geologického prieskumu, najmä s ohľadom na tú skutočnosť, že držiteľ prieskumného územia plánuje podľa projektu geologickej úlohy realizovať 3000 m hlboké vrty, čo bolo nereálne. 29. Uvedené závery prvostupňového správneho orgánu považoval žalovaný za zákonné a rešpektujúce účel geologického zákona. Žalovaný mal za to, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje vyčerpávajúcu a zákonom dovolenú správnu úvahu zohľadňujúcu verejný záujem štátu na komplexnom, efektívnom, časovo obmedzenom geologickom prieskume a možnom budúcom racionálnom využití výhradného nerastu, ktorý je prierezovo vyjadrený vo viacerých ustanoveniach geologického zákona. 30. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na ustálenú judikatúru najvyšších súdnych autorít, napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 72/2010 zo dňa 04.05.2010, v zmysle ktorého: „Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 zo dňa 01.07.2008).“ 31. S ohľadom na uvedené preto nie je možné akceptovať argumentáciu žalobcu - držiteľa prieskumného územia, v zmysle ktorej prvostupňový správny orgán vydaním svojho rozhodnutia porušil čl. 2 bod 2 a bod 3 Ústavy Slovenskej republiky. 32. V súvislosti s námietkami žalobcu, týkajúcimi sa schválením zmeny a doplnenia banského zákona zákonom č. 284/2014 Z. z. zo dňa 12.09.2014 s účinnosťou od 01.11.2014, ktorou sa pri úprave a zušľachťovaní nerastov zaviedol zákaz použitia technológie kyanidového lúhovania vo vzťahu k výpočtu zásob výhradného ložiska Detva, žalovaný uviedol, že predmetná zmena banského zákona bola prijatá počas platnosti prieskumného územia Detva, pričom prieskumné územie Detva bolo platné do 23.12.2015. 33. Z obsahu záverečnej správy „Správa o riešení geologickej úlohy na ložisku Detva - Biely vrch, podrobný ložiskový prieskum, surovina: Au-Ag, Cu-Mo rudy“ (P. Žitňan, 2016) je zrejmé, že vtedajší držiteľ prieskumného územia, ktorého právnym nástupcom je súčasný držiteľ prieskumného územia (žalobca), sa od zmeny zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov v roku 2014 sústredil hlavne na právne vyriešenie povoľovacieho procesu ložiska Detva - Biely vrch (určenie dobývacieho priestoru) a nevykonal žiadne skúšky upraviteľnosti zlatých rúd inou technológiou ako technológiou kyanidového lúhovania. Na vyriešenie tejto otázky mal vtedajší držiteľ prieskumného územia dostatočný časový priestor, čo dokumentuje i harmonogram navrhovaných prác v návrhu na určenie prieskumného územia Detva z roku 2017, v ktorom sa laboratórne práce plánujú realizovať počas dvoch rokov. 34. S ohľadom na uvedené považoval žalovaný námietky žalobcu za zavádzajúce a neopodstatnené. 35. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že správny orgán pri takýchto porovnávaniach musí vychádzať zo zistení na prieskumnom území Detva - Biely Vrch a nemožno ho porovnávať s inými lokalitami a na tomto podklade následne založiť napadnuté rozhodnutie, žalovaný uviedol, že uvedený argument prvostupňového správneho orgánu bol len podporným argumentom, ktorým poukázal na iné ložiskové geologické prieskumy vyhradených nerastov, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, v rámci ktorých bol rozpočet geologickej úlohy stanovený minimálne cca 2,5 násobne vyššie. S ohľadom na uvedené ako aj s ohľadom na nerealizovateľnosť geologickej úlohy v nadväznosti na stanovený rozpočet považoval žalovaný túto námietku za nedôvodnú. 36. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že tvrdenia prvostupňového správneho orgánu o neprimeranosti finančných prostriedkov na riadne plnenie geologickej úlohy boli v danom prípade iba špekulatívne a nepodložené žiadnymi konkrétnymi dôkazmi, preukazujúcimi dôvodnosť záverov, že konkrétna geologická úloha bola s daným rozpočtom nerealizovateľná, žalovaný uviedol, že v zmysle ust. § 65 ods. 3 Správneho poriadku je správny orgán povinný vychádzať z právneho stavu a skutkových okolností, ktoré tu boli v čase vydania rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí ako aj žalovaný v tomto rozhodnutí poukázal na dôkazy, ktoré sú súčasťou spisovej dokumentácie a z ktorých oba konajúce správne orgány vychádzali pri rozhodovaní vo veci samej. S ohľadom na uvedené považoval žalovaný námietku žalobcu za neopodstatnenú. 37. K námietkam žalobcu, že zrušením rozhodnutia o určení prieskumného územia budú jeho práva neprimerane dotknuté a že správny orgán ani neskúmal dopad zrušenia príslušného rozhodnutia na žalobcu s prihliadnutím na práva nadobudnuté dobromyseľne, je potrebné uviesť, že žalobca nemôže a nikdy nedosiahne cieľ geologickej úlohy z dôvodu stanovenia nízkeho rozpočtu geologickej úlohy vo výške 8.000,- eur, a preto nebude možné splniť geologickú úlohu „overenie podzemne ťažiteľných zásob drahých alebo farebných kovov“ v súlade s § 4 ods. 3 písm. b) bod 1. vyhlášky č. 51/2008 Z. z. „v kategórii Z-1“. Z uvedeného dôvodu práva žalobcu ako držiteľa prieskumného územia nebudú zrušením rozhodnutia o určení prieskumného územia neprimerane dotknuté, nakoľko takto určeným nízkym rozpočtom geologickej úlohy nebude môcť žalobca realizovať ním navrhované činnosti v rámci prieskumného územia (napr. vrtné práce), ktorých účelom má byť dosiahnutie hospodárskeho, vedeckého a technického cieľa geologickej úlohy slúžiaceho na zabezpečenie možného budúceho racionálneho využitia ložiska. Stanovením tak nízkeho rozpočtu geologickej úlohy si musel byť vedomý, že cieľ ním stanovenej geologickej úlohy nie je možné splniť. Z uvedeného dôvodu mal žalovaný za to, že práva nadobudnuté žalobcom nebudú neprimerane dotknuté, nakoľko pri takto výrazne rozpočtovo poddimenzovanej geologickej úlohe žalobca nebude reálne schopný zrealizovať všetky činnosti stanovené geologickou úlohou. 38. Z tohto dôvodu nebolo možné stotožniť sa s námietkami predloženými v rozklade žalobcu a preto žalovaný mal za to, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu, v súlade s ustanoveniami geologického zákona a Správneho poriadku. 39. Žalovaný preto zhodne s prvostupňovým správnym orgánom dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie o určení prieskumného územia bolo v rozpore so zákonom, a to ust. § 23 ods. 3 geologického zákona v spojení s ust. § 14 ods. 2, § 21 ods. 1 a 2, § 22 ods. 1 a 4, § 23 ods. 13 a § 26 ods. 1 geologického zákona, nakoľko v správnom konaní č. 2898/2018-5.3 nebolo zohľadnené ust. § 3 ods. 1 druhá veta Správneho konania. 40. Žalovaný záverom uviedol, že nakoľko prvostupňové ako aj druhostupňové správne konanie tvoria jeden celok, mal právo prvostupňové rozhodnutie, ktoré považoval za vecne správne, potvrdiť a poukázať na obsah tohto prvostupňového rozhodnutia a zároveň doplniť správne úvahy potvrdzujúce jeho zákonnosť a správnosť, ktoré vyplynuli zo skutkového stavu zisteného prvostupňovým správnym orgánom. II. Žaloba 41. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie za nezákonné z dôvodu nesprávne zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca mal za to, že objektívne nebol daný žiaden dôvod nezákonnosti, pre ktorý by bolo objektívne možné rozhodnutie o určení prieskumného územia zrušiť, resp. zmeniť postupom podľa § 65 Správneho poriadku, pričom žalovaný sa vydaním napádaného ako aj prvostupňového rozhodnutia dopustil hrubo nezákonné postupu voči nemu. Žalobca obe preskúmavané rozhodnutia pokladal za šikanózne, pričom dôvody v nich uvádzané sú exemplárnym príkladom prejavu svojvôle, správneho orgánu. 42. Žalobca po stručnom opise skutkového stavu veci predchádzajúceho vydaniu preskúmavaných rozhodnutí uviedol, že obe tieto rozhodnutia pokladá za nezákonné z dôvodu nesprávne zisteného skutkového stavu veci ako aj nesprávneho právneho posúdenia veci. 43. Žalobca poukázal na to, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v zásade iba odkázal na dôvod prvostupňového rozhodnutia, pričom sa vôbec kvalifikovane neusporiadal s dôvodmi uvádzanými ním v podanom rozklade. 44. Žalobca zdôraznil, že v zmysle obsahu čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. Ide o seba limitáciu verejnej moci právom (zákonom) v právnom štáte. V súlade s Čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V správnom konaní sa zásada zákonnosti uplatňuje hlavne tým, že je potrebné postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré sa na konkrétnu vec vzťahujú. Jej súčasťou však na druhej strane je aj povinnosť orgánov verejnej správy chrániť a dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov iných fyzických a právnických osôb. Ústava SR v Čl. 2 bod 3 garantuje ostatným fyzickým a právnickým osobám, že: „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“ Tým Ústava SR garantuje každej osobe, že nesmie byť zo strany štátnych orgánov sankcionovaná za niečo, čo jej zákon a ďalšie právne predpisy výslovne neukladajú. 45. Mal za to, že dôvody uvádzané žalovaným v odôvodnení napádaného rozhodnutia (rovnako tak aj prvostupňového rozhodnutia) sú v zásadnom rozpore s vyššie uvedenými ústavnými princípmi. V danom prípade ide zo strany žalovaného o hrubé porušenie ústavnej zásady, ktorá limituje hranice štátnej moci (čl. 2 bod 2 Ústavy SR) a zároveň umožňuje žalobcovi ako organizácii v zmysle geologického zákona konať všetko, čo nie je výslovne v rozpore so zákonom, resp. ho nemožno nútiť k niečomu, čo mu zákon a právne predpisy neukladá (21. 2 bod 3 Ústavy SR). 46. V zmysle § 65 ods. 2 Správneho poriadku: „Správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore sa zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne holi čo najmenej dotknuté“. S poukazom na predmetné ustanovenie môže správny orgán preskúmavané rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť iba v prípade, ak bolo takéto rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením, pričom musí dbať na ochranu práv nadobudnutých dobromyseľne. 47. Z obsahu oboch preskúmavaných rozhodnutí ani Oznámenia (na ktoré žalovaný v odôvodnení oboch rozhodnutí poukazuje s tým, že vychádzal najmä zo skutkových okolnosti v ňom uvedených) nevyplývajú žiadne konkrétne porušenia právnych predpisov v súvislosti s vydaným rozhodnutím o určení prieskumného územia, a to ani zo strany žalobcu, ani zo strany sekcie geológie a prírodných zdrojov MŽP SR - odbor štátnej geologickej správy, ktorá rozhodnutie o určení prieskumného územia vydala. 48. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí (rovnako tak v prvostupňovom rozhodnutí) nepreukázal žiaden rozpor vydaného rozhodnutia o určení prieskumného územia Detva so zákonom alebo všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Naopak žalovaný v oboch preskúmavaných rozhodnutiach opakovane uvádzal, že: „Návrh na určenie prieskumného územia obsahoval všetky náležitosti ustanovené v § 23 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov.“ Žalovaný tak nesplnil základnú podmienku, ktorou je poukázať na konkrétne ustanovenie zákona alebo všeobecne záväzného právneho predpisu alebo všeobecne záväzného nariadenia a preukázať rozpor rozhodnutia o určení prieskumného územia Detva s takým ustanovením. Vzhľadom na uvedené nepreukázané naplnenie základnej podmienky, vyžadovanej podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku je napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie nezákonné. 49. Žalobca považoval rozhodnutie o určení prieskumného územia plne v súlade správnymi predpismi a za týmto účelom splnil všetky podmienky vyžadované pre jeho vydanie. Samotný žalovaný na viacerých miestach napadnutého rozhodnutia (ako aj prvostupňového rozhodnutia) konštatoval, že všetky zákonné podmienky pre vydanie rozhodnutia o určení prieskumného územia boli splnené. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že správne orgány sú pri svojom konaní viazané zásadou zákonnosti podľa čl. 2 bod 2 Ústavy SR a ostatné fyzické a právnické osoby, t.j. aj žalobca naopak iba tým, čo nie je zákonom výslovne zakázané v zmysle ČI. 2 bod 3 Ústavy SR. Je výlučne úlohou zákonodarcu, aby v právnych predpisoch presne špecifikoval práva a povinnosti fyzických a právnických osôb, pričom nie je možné tieto osoby nad rámec zákona postihovať za niečo, čo im zákon neukladá. 50. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že splnil všetky zákonné podmienky pre určenie prieskumného územia, pričom zdôraznil, že predpisy neurčujú minimálny rozpočet na riešenie geologickej úlohy. Ak by zákonodarca mal úmysel jednotlivé organizácie pri riešení geologických úloh takýmto spôsobom limitovať, tak by výšku rozpočtu pre jednotlivé geologické úlohy alebo minimálne spôsob ich určenia upravil v právnych predpisoch. Záver, že zákonodarca nemal v úmysle takýmto spôsobom limitovať jednotlivé organizácie podporuje aj ustanovenie § 12 ods. 1 geologického zákona, v zmysle ktorého: „Projekt geologickej úlohy schvaľuje objednávateľ po predchádzajúcom písomnom súhlase zhotoviteľa geologických prác a jeho zástupcu, ak bol ustanovený.“ Žalobca poukázal na § 21 vyhlášky MŽP SR č. 51/2008 Z. z., ktorou sa vykonáva geologicky zákon: „Projekt schvaľuje objednávateľ. Schválenie sa na projekte vyznačuje doložkou, v ktorej sa uvedie meno a priezvisko a podpis štatutárneho orgánu objednávateľa, dátum schválenia a odtlačok úradnej pečiatky objednávateľa.“ V rámci schvaľovania projektu preniesol zákonodarca zákonom, ako aj vykonávacím predpisom (vyhláškou) na objednávateľa geologickej úlohy oprávnenie schvaľovať projekt geologickej úlohy a tým pádom aj množstvo finančných prostriedkov potrebných na riešenie geologickej úlohy, preto v danom prípade ide o zodpovednosť organizácie, či je s daným rozpočtom schopná geologickú úlohu zrealizovať. Z uvedeného vyplýva, že posudzovanie rozpočtu, resp. jeho primeranosti nie je v kompetencii správnych orgánov, ale objednávateľa geologickej úlohy (ktorý ju z vlastných súkromných, nie štátnych prostriedkov aj financuje) a preto je akákoľvek správna úvaha o primeranosti výšky rozpočtu na realizáciu geologickej úlohy, resp. posudzovania splnenia účelovo vymyslených „materiálnych podmienok“ vylúčená. Žalovaný s poukazom na uvedené nebol oprávnený zrušiť rozhodnutie o určení prieskumného územia, lebo k žiadnemu porušeniu právnych predpisov nedošlo, pričom žalovaný nebol opravný posudzovať primeranosť, resp. neprimeranosť rozpočtu na riešenie geologickej úlohy. Opačný postup je hrubým prekročením kompetencií žalovaného, zásadným porušením právnych predpisov a práv žalobcu. 51. Žalobca považoval za absurdné a právne neudržateľné skutkovo-právne závery žalovaného, ktorý spojením § 23 ods. 3 geologického zákona (ktorého podmienky žalobca aj s podmienkami podľa § 23 ods. 4 v celom rozsahu splnil, čo žalovaný v rámci konania o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania opakovane sám potvrdil) s čl. 4 ods. 1 Ústavy SR a s ust. 14 ods. 2, § 21 ods. 1 a 2, § 22 ods. 1 a 4, § 23 ods. 13 a § 26 ods. 1 geologického zákona novo vytvoril nad rámec zákonných podmienok upravených v § 23 geologického zákona akési nové „materiálne podmienky“, za ktorých nenaplnenie pristúpil postupom podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku k zrušeniu rozhodnutia o určení prieskumného územia. Takýto postup považoval žalobca za právne neudržateľný a hrubé prekročenie kompetencií žalovaného ako správneho orgánu. Žalovaný je totiž ako správny orgán pri vydávaní rozhodnutia o určení prieskumného územia viazaný zákonnými podmienkami, ktoré musia byť splnené a ich rozsah určuje geologický zákon v súlade s čl. 2 bod 2 Ústavy SR. Ak tieto zákonné podmienky sú splnené, tak je povinný rozhodnutie o určení prieskumného územia vydať a zároveň, ak tieto neboli nenaplnené/porušené, tak nie je oprávnený rozhodnutie o určení prieskumného územia zrušiť. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí (ani v prvostupňovom rozhodnutí) nepreukázal rozpor rozhodnutia o určení prieskumného územia s konkrétnymi ustanoveniami, od ktorých odvodzoval svoje nové tzv. „materiálne podmienky“ pre účely zrušenia tohto rozhodnutia o určení prieskumného územia. V danom prípade nebolo porušené ani ustanovenie 23 ods. 3 geologického zákona, ani čl. 4 ods. 1 Ústavy SR, ani ust. § 14 ods. 2, § 21 ods. 1 a 2. § 22 ods. 1, 4, § 23 ods. 13 a § 26 ods. 1 geologického zákona a preto nebol objektívne daný dôvod na postup podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku a zrušenie rozhodnutia o určení prieskumného územia bolo nezákonné. 52. Žalobca poukázal na skutočnosť, že tvrdenia žalovaného o neprimeranosti finančných prostriedkov na riadne plnenie geologickej úlohy boli iba špekulatívne a nepodložené žiadnymi konkrétnymi dôkazmi, preukazujúcimi dôvodnosť záverov, že geologická úloha by bola s daným rozpočtom nerealizovateľná. Žalovaný okrem všeobecných tvrdení nepodložil svoje závery žiadnymi konkrétnymi dôkazmi a preto bolo zrušenie rozhodnutia o určení prieskumného územia podstatným porušením povinnosti správneho orgánu vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Žalobca zdôraznil, že žalovaný v rámci mimoodvolacieho konania nezisťoval skutkový stav a nezabezpečil si vôbec žiadne dôkazy (napr. odborné prepočty, cenové kalkulácie, znalecké posudky, odborné vyjadrenia na porovnanie geologickej úlohy), ktoré by tvorili reálny podklad rozhodnutia o zrušení prieskumného územia na podporu vlastných tvrdení, že sa geologická úloha riešila bez adekvátneho rozpočtu. 53. Nakoľko sa v správnom spise žiaden takýto konkrétny podklad nenachádzal, tak sa žalobca v rámci mimo odvolacieho konania ani nemal ako konkrétne brániť, lebo zo strany žalovaného žiadny konkrétny dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia nebol preukázaný. Žalovaný tak porušil svoju zákonnú povinnosť vychádzať pri rozhodnutí zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku. 54. Z návrhu na určenie prieskumného územia Detva vyplývalo, že cieľom geologickej úlohy bolo overenie podzemne ťažiteľných zásob drahých kovov alebo farebných kovov, resp. prehodnotenie navrhovaných technológii ťažby a úpravy Au rúd a navrhnutie nových spôsobov ťažby a iných alternatív úpravy zlatých rúd bez použitia kyanidového lúhovania, pričom žalobca ako držiteľ prieskumného územia plánoval na túto činnosť vynaložiť finančné prostriedky vo výške 8.000,- eur. 55. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že podkladom pre osvedčenie o výhradnom ložisku Detva, ktoré bolo vydané dňa 22.09.2010, bol výpočet zásob uskutočnený spoločnosťou EMED Slovakia, s.r.o. (ktorej právnym nástupcom je spoločnosť Mining Gold, s.r.o. - žalobca) a v ňom sa pri využívaní ložiska predpokladalo použitie celosvetovo akceptovanej technológie kyanidového lúhovania na úpravu zlatej rudy Au z ložiska. Novela banského zákona 285/2014 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť dna 01.11.2014 definitívne znemožnila využitie ložiska Detva, pretože ňou sa do § 30 ods. 4 banského zákona doplnila táto veta: „Pri úprave alebo zušľachťovaní nerastov je zakázané používať technológiu kyanidového lúhovania.“ Podmienky využiteľnosti zásob v záverečnej správe boli vypracované pre použitie metódy kyanidového lúhovania a preto v dôsledku legislatívnej zmeny bolo potrebné najskôr prehodnotiť vhodnosť suroviny pre použitie alternatívnej technológie extrakcie úžitkovej zložky z rudy. 56. Podľa žalobcu rozpočet nebol stanovený formalisticky, ale podľa skutočných nákladov na metalurgické skúšky metódou tiosíranového lúhovania, ktorá je v súčasnosti jedinou priemyselne používanou alternatívou voči technológii kyanidového lúhovania. Žalobca v tejto súvislosti uskutočnil cenový prieskum, podľa ktorého bol pripravený aj rozpočet na plnenie geologickej úlohy. Žalobca predložil do súdneho konania cenovú ponuku spoločnosti SGS Canada Inc. zo dňa 04.05.2017, kde je uvedený celkový cenový odhad za vykonanie metalurgických testov vo výške $ 8.862,- (kanadských dolárov), pričom žalobca z tejto cenovej ponuky vychádzal pri určení rozpočtu geologickej úlohy a určení nákladov na testy metódou lúhovania tiosíranom. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalobca vôbec nestanovil rozpočet formalisticky. Cieľom pri určovaní prieskumného územia teda bolo v rámci realizácie geologického prieskumu, vyriešenie základnej otázky úpravy suroviny, keďže legislatívnym zákazom použitia technológie kyanidového lúhovania došlo k zamedzeniu využívania ložiska pôvodným plánom. Vzhľadom na fakt, že zmenou legislatívy došlo k zákazu použitia technológie, na ktorú boli vykonané laboratórne skúšky, bolo potrebné vyriešiť túto základnú otázku ešte predtým, ako bude nasledovať ďalší podrobný geologický prieskum. Z toho dôvodu mal žalobca záujem a cieľ uskutočniť základne metalurgické skúšky upraviteľnosti rudy (v zmysle § 1 písm. a) vyhlášky č. 33/2015 Z. z.) a až potom realizovať ďalšie kroky, lebo je logické, že ak nebude možné úžitkovú zložku z horniny extrahovať a stanoviť efektivitu metalurgického procesu (tzv. výťažnosti), tak nemalo by zmysel pokračovať v ďalších nadväzujúcich krokoch. 57. K tvrdeniam žalovaného uvádzaným v napadnutom rozhodnutí, že žalobca, resp. jeho právny predchodca sa od zmeny banského zákona č. 14/1988 Zb. (novelou č. 285/2014 Z. z.), ktorou došlo k zákazu úpravy alebo zušľachťovania nerastov technológiu kyanidového lúhovania, nevykonal žiadne skúšky upraviteľnosti zlatých rúd inou technológiou, hoci mal na to mať dostatočný časový priestor, žalobca uviedol, že zásoby na Detve boli schválené v roku 2010 s využitím metódy kyanidového lúhovania. Taktiež metóda kyanidového lúhovania bola uvádzaná aj v žiadosti o určenie dobývacieho priestoru Detva z roku 2011, ktoré je v súčasnosti právoplatne zastavené (hoci žalobca vedie v tejto súvislosti správne súdne konanie pred NS SR, sp. zn. 10Sžk/13/2019, predtým KS BA sp. zn. 23S/117/2017). Preto nebol dôvod riešiť alternatívne metódy lúhovania, lebo zákaz kyanidového lúhovania v banskom zákone hol prijatý až novelou banského zákona č. 285/2014 a jeho retroaktívna aplikácia na konanie o určenie dobývacieho priestoru, ktoré začalo už v roku 2011 nebola možná. Vzhľadom na uvedené považoval žalobca vyššie uvedené argumenty žalovaného za zavádzajúce a nedôvodné. 58. K tvrdeniam žalovaného, ktoré neustále zdôrazňuje v napadnutom rozhodnutí a to, že s rozpočtom geologickej úlohy stanoveným na 8.000 € nemožno podľa jeho zistení dosiahnuť taký stupeň poznania ako sa vyžaduje o etape podrobného ložiskového geologického prieskumu, najmä s ohľadom na skutočnosť, že držiteľ prieskumného územia plánuje podľa projektu geologickej úlohy realizovať 3000 m hlboké vrty, čo má byť s rozpočtom 8.000 € nereálne žalobca uviedol, že žalovaný v tejto súvislosti povytŕhal informácie z kontextu Projektu geologickej úlohy - Prieskumné územie Detva Au- Ag, Cu Mo rudy z januára 2018 (ďalej aj projekt geologickej úlohy) tak, ako sa mu to hodilo a tým účelovo zdôvodnil svoje závery o neprimeranosti rozpočtu na geologickú úlohu. V projekte geologickej úlohy bolo uvedené, že iné geologické práce - vrtné práce, budú nadväzovať až na prípadné pozitívne výsledky z metalurgických testov. 59. V tejto súvislosti žalobca citoval z projektu geologickej úlohy, kde bolo v bode 4 - Vzťah k tvorbe a ochrane životného prostredia uvedené: „Spoločnosť Mining Gold s.r.o. chce vykonávať prieskum a ťažbu nerastných surovín tak, aby bol zabezpečený čo najmenší dopad na životné prostredie tak ako to ukladajú právne predpisy SR. S ohľadom na predošlé prieskumné úlohy na ložisku Detva, je cieľom tejto prieskumnej úlohy overiť alternatívne spôsoby ťažby a spracovania Au rúd s cieľom eliminovať dopady na životné prostredie“. Na str. 15 projektu geologickej úlohy bolo v bode 5 - Postup riešenia a odôvodnenie uvedené: „V prvej etape sa spoločnosť zameria na prehodnotenie posledného výpočtu zásob. V druhej etape budú prebiehať variantné laboratórne skúšky úpravy Au-rúd za účelom výberu najvhodnejší technológie, ktorá by mohla nahradiť povodne plánovanú technológiu kyanidového luhovania. V prípade pozitívnych výsledkov úvodných etáp by sa realizovali vrty o celkovej dĺžke do 3000 m.“. Na str. 16 projektu geologickej úlohy bolo v bode 6 - Špecifikácia a rozsah geologických prác uvedené: „Rozpočet geologickej úlohy je rozplánovaný pre iniciálne práce na ložisku Detva, predovšetkým na prehodnotenie výpočtu zásob a odber kontrolných vzoriek na analytické metódy. V prípade pozitívnych výsledkov tejto etapy pravdepodobne dôjde k navýšeniu rozpočtu na geologické práce - vrtné práce." 60. Žalobca uviedol, že v projekte geologickej úlohy nebolo uvedené, že bude vŕtať 3000 m vrtov, ako to účelovo podsúval žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ale bolo uvedené, že vrty sa budú realizovať iba v prípade pozitívnych výsledkov metalurgických testov a dôjde k navýšeniu rozpočtu na geologické - vrtné práce. Z uvedeného je preto zrejmé, že žalovaný pri posudzovaní opodstatnenosti rozpočtu geologickej úlohy povytŕhal z kontextu projektu geologickej úlohy tie skutočnosti, ktoré sa mu hodili a zvyšné akosi neuviedol. Žalobca zdôraznil, že zmenou legislatívy došlo k zákazu použitia technológie, na ktorú boli vykonané laboratórne skúšky, a preto bolo potrebné vyriešiť túto základnú otázku ešte predtým, ako bude nasledovať ďalší podrobný geologický prieskum - vrty, t. j. cieľom prieskumnej úlohy bolo primáme overiť alternatívne spôsoby ťažby a spracovania Au rúd s cieľom eliminovať dopady na životné prostredie. Z toho dôvodu mal žalobca ako organizácia v zmysle geologického zákona záujem a cieľ uskutočniť základné metalurgické skúšky upraviteľnosti rudy (v zmysle § 1 písm. a) vyhlášky č. 33/2015 Z. z.) a až potom realizovať ďalšie kroky, lebo je logické, že ak nebude možné úžitkovú zložku rudy z horniny extrahovať a určiť vyextrahované množstvo, tak nemalo by zmysel pokračovať v ďalších nadväzujúcich krokoch. 61. Žalobca zdôraznil, že geologicky zákon a ani iný právny predpis minimálne požiadavky na výšku rozpočtu geologickej úlohy nestanovuje, pričom projekt geologickej úlohy a tým aj rozpočet schvaľuje pri súkromných investíciách objednávateľ geologickej úlohy (viď § 12 ods. 4 geologického zákona a 21 vyhlášky č. 51/2008 Z. z., ktorou a vykonáva geologický zákon) a pokiaľ zákonodarca neupravil inak, tak žalobca ustanovenie žiadneho právneho predpisu neporušil a preto dôvod na zrušenie rozhodnutia o určení prieskumného územia postupom mimo odvolacieho konania nebol daný. 62. Žalobca poukázal na skutočnosť, že odvolávky žalovaného v napadnutom rozhodnutí s poukazom na nedostatok finančných prostriedkov v súvislosti s riešením geologickej úlohy s odôvodnením, že geologický prieskum v iných trinástich prieskumných územiach sa v roku 2017 pohyboval v rozmedzí od 20.400,- eur do 532.800,- eur v závislosti od rozlohy prieskumného územia neobstojí, nakoľko pri takýchto porovnaniach správny orgán musí vychádzať zo zistení na Prieskumnom území Detva - Biely Vrch a nemožno ho porovnávať s inými lokalitami a na tomto podklade následne založiť svoje rozhodnutie o zrušení prieskumného územia vo vzťahu k žalobcovi. Žalobca opätovne poukázal aj na Cenovú ponuku spoločnosti SGS Canada Inc. zo dňa 04.05.2017, z ktorej vychádzal pri určení rozpočtu geologickej úlohy a preto považuje inak ničím iným nepodložené tvrdenia žalovaného za nedôvodné. 63. Žalobca uviedol, že Správny poriadok v ust. § 65 ods. 2 veta druhá v záujme zachovania stability právnych vzťahov vylučuje zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak by takýmto postupom boli významne narušené práva účastníka správneho konania nadobudnuté dobromyseľne. 64. Podľa žalobcu prieskumné územie Detva nadobudol dobromyseľne a za účelom jeho získania predložil všetky doklady a povolenia, ktoré od neho žalovaný požadoval, žalobca mal od začiatku poctivý zámer získať prieskumné územie pre účely ďalšieho výkonu svojej podnikateľskej činnosti a to predovšetkým za účelom posúdenia iných metód extrakcie zlatej rudy z horniny, ktoré by nahradilo zákonom zakázanú metódu kyanidového lúhovania a umožnilo mu tak pokračovať v riešení geologickej s konečným cieľom overiť podzemne ťažiteľné zásoby drahých alebo farebných kovov v súlade s § 4 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 51/2008 Z. z. v kategórii Z-l. 65. Pokiaľ išlo o preklasifikáciu zásob do kategórie Z-l, tak v rokoch 2011-2014 prebiehal APVV projekt č. 0537-10 v spolupráci s Pastern Mediterranean Resources - Slovakia, s.r.o. (ktorého právnym nástupcom je žalobca) a Prírodovedeckou fakultou univerzity Komenského v Bratislave, ktorý bol financovaný Ministerstvom školstva SR. Súčasťou tohto projektu bolo aj digitálne spracovanie distribúcie zlatej rudy (Au) a sofistikované modelovanie. Pri preklasifikácii zásob na Z-1 mali byť použité najmä výsledky tohto projektu a výsledky následných metalurgických testov realizovaných na základe tejto geologickej úlohy (viď. v podrobnostiach článok Distribution and composition of gold in porphyry gold systems: example from the Biely Vrch deposit, Slovakia). Konečným prijímateľom výsledkov mal byť žalobca. Na báze týchto modelov a výsledkov metalurgických testov malo dôjsť k prehodnoteniu zásob do kategórie Z-l, čo však už nie je možné vzhľadom na rozhodnutie žalovaného o zrušení Prieskumného územia Detva. 66. Zrušenie prieskumného územia na základe subjektívnych a dôkazmi nepodložených skutkových tvrdení bude mať pre žalobcu za následok vznik značných škôd. Žalobca splnil všetky podmienky vyžadované geologickým zákonom pre určenie prieskumného územia, čo žalovaný opakovane potvrdil. Žalovaný pred vydaním preskúmavaných rozhodnutí vôbec neskúmal následky a dopad týchto rozhodnutí na žalobcom dobromyseľne nadobudnuté práva. Tým, že žalovaný pred vydaním napadnutého (aj prvostupňového) rozhodnutia vôbec nedbal na ochranu dobromyseľne nadobudnutých práv žalobcu, zaťažil svoj postup nezákonnosťou. Žalovaný nebol oprávnený zrušiť rozhodnutie o určení prieskumného územia, ak predtým neskúmal dopad takéhoto postupu na subjektívne práva žalobcu. 67. Na záver žalobca zdôraznil, že: ? žalovaný svojím konaním a postupom hrubo porušil čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republike „Správne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“ ? žalovaný svojím konaním a postupom hrubo porušil čl. 2 ods. 3 Ústavy SR „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“ Vyššie uvedené ustanovenie Ústavy SR garantuje všetkým fyzickým a právnickým osobám, že zo strany štátnych orgánov im nemožno ukladať povinnosti, resp. vyžadovať splnenie podmienok, ktoré nemajú oporu v zákone. Je výlučne úlohou zákonodarcu, aby v právnych predpisoch presne špecifikoval práva a povinnosti fyzických a právnických osôb, pričom nie je možné nad rámec zákona od týchto osôb niečo vyžadovať, čo im zákon neukladá. ? posudzovanie rozpočtu geologickej, úlohy, resp. jeho primeranosti nie je v zmysle ustanovení zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach, resp. iných právnych predpisov, pri súkromných investíciách v kompetencii správnych orgánov, ale v kompetencii objednávateľa geologickej úlohy a preto bola akákoľvek správna úvaha o jeho primeranosti vylúčená. ? žalovaný nesplnil základnú podmienku zrušenia právoplatného rozhodnutia postupom mimo odvolacieho konania, ktorou je poukázať na konkrétne ustanovenie zákona alebo všeobecne záväzného právneho predpisu alebo všeobecne záväzného nariadenia a preukázať rozpor rozhodnutia o určení prieskumného územia Detva s takým ustanovením. Vzhľadom na uvedené nenaplnenie základnej podmienky vyžadovanej podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku bolo napadnuté rozhodnutie (rovnako tak i Prvostupňové rozhodnutie) nezákonné. ? v súvislosti s vyššie uvedeným žalobca ďalej upriamil pozornosť na skutočnosť, že tvrdenia žalovaného o neprimeranosti finančných prostriedkov na riadne plnenie geologickej úlohy boli v konkrétnom prípade iba špekulatívne a nepodložené žiadnymi konkrétnymi dôkazmi, čo bolo podstatným porušením povinnosti správneho orgánu vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci ? rozpočet geologickej úlohy bol stanovený podľa skutočných nákladov na metalurgické skúšky metódou tiosíranového lúhovania, ktorá je v súčasnosti jedinou priemyselne používanou alternatívou voči technológii kyanidového lúhovania. Žalobca v tejto súvislosti uskutočnil nezávislý cenový prieskum, podľa ktorého bol pripravený aj rozpočet na plnenie geologickej úlohy. ? žalovaný povytŕhal informácie z kontextu projektu geologickej úlohy tak, ako sa mu to hodilo a tým účelovo zdôvodnil svoje závery o neprimeranosti rozpočtu na geologickú úlohu. V projekte geologickej úlohy sa totiž neuvádzalo, že žalobca bude vŕtať 3000 m vrtov, ako to účelovo podsúval žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ale uvádzalo sa, vrty sa budú realizovať iba v prípade pozitívnych výsledkov metalurgických testov. ? žalovaný nebol oprávnený rozhodnutie o určení prieskumného územia bez ďalšieho zrušiť, ak predtým neskúmal dopad, takéhoto postupu, na subjektívne práva žalobcu a mieru narušenia, ktorú zrušenie rozhodnutia a určení prieskumného územia bez ďalšieho spôsobí. Nesplnil tak druhú podmienku zrušenia právoplatného rozhodnutia postupom mimo odvolacieho konania uvedenú v § 65 ods. 2, druhá veta Správneho poriadku, podľa ktorej pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. III. Vyjadrenie žalovaného. 68. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 31.10.2019 a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko mal za to, že prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutia vychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom správne orgány v konaní správne aplikovali príslušné ustanovenia geologického zákona a správneho poriadku. Obe preskúmavané rozhodnutia obsahovali všetky náležitosti ustanovené § 47 Správneho poriadku a námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe pokladal za neopodstatnené. 69. Následne žalovaný odcitoval na vec sa vzťahujúcu relevantnú právnu úpravu: Podľa čl. 4 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Slovenská republika chráni a zveľaďuje toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií. Podľa § 3 ods. 1 druhá veta Správneho poriadku sú správne orgány povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 12 ods. 4 geologického zákona projekt geologickej úlohy schvaľuje objednávateľ po predchádzajúcom písomnom súhlase zhotoviteľa geologických prác a jeho zástupcu, ak bol ustanovený. Podľa § 14 ods. 2 geologického zákona zhotoviteľ geologických prác rieši geologickú úlohu v súlade so schváleným projektom geologickej úlohy tak, aby sa čo najskôr a efektívne dosiahol jej cieľ. Podľa § 21 ods. 1 geologického zákona vybrané geologické práce možno vykonávať len na prieskumnom území, ktoré určuje ministerstvo. Rozhodnutie o určení prieskumného územia nie je územným rozhodnutím podľa osobitných predpisov. Podľa § 21 ods. 2 geologického zákona vybrané geologické práce sú a) ložiskový geologický prieskum 1. vyhradených nerastov okrem geologického prieskumu v dobývacom priestore, 2. prírodných horninových štruktúr a podzemných priestorov na účely ukladania, 3. prírodných horninových štruktúr a podzemných priestorov na zriaďovanie a prevádzku podzemných zásobníkov plynov a kvapalín, b) hydrogeologický prieskum 1. geotermálnych vôd, 2. minerálnych vôd, 3. prírodných horninových štruktúr na zriaďovanie a prevádzku zariadení na využívanie geotermálnej energie. Podľa § 22 ods. 1 geologického zákona prieskumné územie určí ministerstvo najviac na štyri roky; na návrh fyzickej osoby-podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá je objednávateľom (ďalej len „držiteľ prieskumného územia“), sa môže táto lehota predĺžiť o ďalšie štyri roky, opätovne o ďalšie dva roky, a ak určená lehota nepostačuje na dokončenie dotknutej činnosti, môže byť na návrh držiteľa prieskumného územia predĺžená o lehotu, ktorá je nevyhnutne potrebná na dokončenie geologických prác. O predĺženie je potrebné požiadať najmenej tri mesiace pred uplynutím lehoty. Podľa § 22 ods. 4 geologického zákona ak sa geologické práce nezačnú vykonávať podľa projektu geologickej úlohy do jedného roka odo dňa, v ktorom rozhodnutie o určení prieskumného územia nadobudlo právoplatnosť, alebo odo dňa nadobudnutia platnosti zmluvy o prevode podľa odseku 3, môže ministerstvo prieskumné územie zrušiť. Ak sa geologické práce nezačnú vykonávať ani do konca druhého roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o určení prieskumného územia, ministerstvo prieskumné územie zruší. Podľa § 23 ods. 3 geologického zákona návrh na určenie prieskumného územia v etape vyhľadávacieho geologického prieskumu a podrobného geologického prieskumu obsahuje a) názov alebo obchodné meno a sídlo objednávateľa, b) názov prieskumného územia, c) názov a kód katastrálneho územia, názov a číselný kód obce, okresu a kraja, v ktorom sa prieskumné územie nachádza, d) cieľ geologickej úlohy a označenie vybraných geologických prác a etapy geologického prieskumu, e) geologické práce, ktorých použitie sa predpokladá, f) dátum predpokladaného skončenia vyhodnotenia geologickej úlohy, g) návrh vymedzenia prieskumného územia na mape prieskumného územia podľa odseku 13, súradnice vrcholových bodov na povrchu a rozlohu prieskumného územia v km2 zaokrúhlenú na dve desatinné miesta, osvedčené hlavným banským meračom alebo autorizovaným geodetom a kartografom v piatich vyhotoveniach, h) rozpočet geologickej úlohy, i) návrh pomerných podielov obcí podľa veľkosti časti prieskumného územia v katastrálnych územiach. Podľa § 23 ods. 13 geologického zákona rozhodnutie o určení prieskumného územia obsahuje a) názov prieskumného územia, b) vybrané geologické práce a etapu geologického prieskumu, c) názov alebo obchodné meno a sídlo držiteľa prieskumného územia, identifikačné číslo organizácie, d) údaj o tom, či je držiteľ prieskumného územia držiteľom geologického oprávnenia, e) názov a kód katastrálneho územia, názov a číselný kód obce, okresu a kraja, v ktorom sa prieskumné územie nachádza, f) súradnice lomových bodov prieskumného územia v súradnicovom systéme Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej, g) rozlohu prieskumného územia v km2, h) pomerné podiely obcí, i) dobu platnosti určenia prieskumného územia, j) sumu úhrady za prieskumné územie, k) ak ide o ložiskový geologický prieskum, určenie práva nakladania s nerastmi získanými vyhľadávaním a prieskumom, l) celkové náklady podľa rozpočtu geologickej úlohy, m) podmienky vykonávania geologických prác. Podľa § 26 ods. 1 geologického zákona úhrada za prieskumné územie je za každý začatý rok a za každý začatý km2 počas prvých štyroch rokov 100 eur, počas nasledujúcich štyroch rokov 200 eur, počas ďalších dvoch rokov 350 eur a počas ďalších rokov 700 eur. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 33/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov: „Zásoby kategórie Z-l sú zásoby, ktorých a) tvar, rozmery, úložné, štruktúrne a tektonické pomery vrátane polôh nevyhovujúcich ukazovateľom podmienok využiteľnosti zásob sú podrobne overené; b) akosť, technologické, mineralogické a petrografické vlastnosti, zákonitosti priestorového rozmiestnenia technologických typov úžitkových zložiek sú určené na základe modelových, prípadne prevádzkových skúšok a priestorová distribúcia technologicky nevhodných polôh je podrobne overená, c) geologické a banskotechnické podmienky dobývania sú overené.“ Podľa § 3 ods. 2 vyhlášky č. 33/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov: „Hranica zásob kategórie Z-l vyhradených nerastov je vedená povrchovými alebo podzemnými geologickými dielami, z ktorých boli získané výsledky uvedené v odseku 1.“ Podľa § 4 ods. 3 písm. b) vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 51/2008 Z. z., ktorou sa vykonáva geologický zákon v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „vyhláška č. 51/2008 Z. z.“): „Pri rozdelení ložiskového geologického prieskumu na etapy sa b) v podrobnom prieskume 1. výhradného ložiska overujú zásoby ložiska v množstve a v kvalite potrebnej na ich využívanie, ktoré sa vypočítajú ako zásoby v kategórii Z-l; ostatné zásoby ložiska sa vypočítajú ako zásoby v kategórii Z-2, 2. overí rozsah horninových štruktúr alebo podzemných priestorov podľa písmena a) bodu 2, vypočíta sa ich objem, preskúma sa tesnosť voči okoliu, hydrogeologické pomery a vypracúvajú sa geologické podklady na zriadenie a prevádzku podzemného zásobníka, 3. overí rozsah horninových štruktúr alebo podzemných priestorov podľa písmena a) bodu 5, vypočíta sa ich objem, preskúma sa tesnosť voči okoliu, hydrogeologické pomery a vypracúvajú sa geologické podklady na zriadenie a prevádzku zariadenia na ukladanie. “ Podľa § 21 vyhlášky č. 51/2008 Z. z. projekt schvaľuje objednávateľ. Schválenie sa na projekte vyznačuje doložkou, v ktorej sa uvedie meno a priezvisko a podpis štatutárneho orgánu objednávateľa, dátum schválenia a odtlačok úradnej pečiatky objednávateľa. 70. K námietke žalobcu o nezákonnosti prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia z dôvodu nesprávne zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia veci, žalovaný uviedol, že s ňou nesúhlasí, nakoľko z prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplývajú konkrétne porušenia právnych predpisov, ktoré boli dôvodom na zrušenie rozhodnutia o určení prieskumného územia Detva v mimo odvolacom konaní. 71. Poukázal na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia, v ktorom boli konkrétne uvedené porušenia právnych predpisov odôvodňujúcich zrušenie rozhodnutia o určení prieskumného územia Detva v mimo odvolacom konaní, a to, že rozhodnutie o určení prieskumného územia Detva je v rozpore s ust. § 23 ods. 3 geologického zákona v spojení s ust. § 14 ods. 2, § 21 ods. 1 a 2, § 22 ods. 1 a 4, § 23 ods. 13 a § 26 ods. 1 geologického zákona, nakoľko v správnom konaní č. 2898/2018-5.3 (konanie o určení prieskumného územia Detva) nebolo zohľadnené ust. § 3 ods. 1 druhá veta Správneho poriadku. Uvedené závery podrobným a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí nasledovne: Vychádzajúc z primárneho práva Európskej únie, jeho deklarovanými cieľmi v oblasti životného prostredia sú udržiavanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia, ochrana ľudského zdravia, rozvážne a racionálne využívanie prírodných zdrojov a podpora opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych alebo celosvetových problémov životného prostredia. Nerastné bohatstvo ako zdroj energie a surovín pre potreby a rozvoj hospodárstva sa musí systematicky overovať, chrániť a čo najefektívnejšie využívať. Ochrana nerastného bohatstva a jeho racionálne využívanie zostáva preto aj v súčasných podmienkach ekonomiky Slovenskej republiky hlavným poslaním správnych orgánov, do ktorých právomoci patrí rozhodovanie v súlade s geologickým zákonom a dotknutých právnych predpisov v právnom poriadku Slovenskej republiky. V zmysle čl. 4 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj z účelu geologického zákona, vyplýva, že Slovenská republika má záujem na efektívnom a časovo obmedzenom uskutočňovaní geologického prieskumu zo strany fyzických ako aj právnických osôb, nakoľko nerastné bohatstvo je vo vlastníctve štátu, ktorý je povinný chrániť a zveľaďovať toto bohatstvo, šetrne a efektívne využívať nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií, pričom má záujem, aby sa čo najskôr a efektívne dosiahol cieľ geologickej úlohy. Požiadavka na efektívne a časovo obmedzené uskutočňovanie geologického prieskumu je prierezovo vyjadrená vo viacerých ustanoveniach geologického zákona: Z ust. § 21 geologického zákona vyplýva, že prieskumné územie má povahu „licencie“, t. j. štátom poskytnutého práva držiteľovi prieskumného územia, aby v rámci vymedzeného územia štátu mohol uskutočňovať vybrané geologické práce (§21 ods. 2 geologického zákona), medzi ktoré možno zahrnúť aj geologický prieskum vyhradených nerastov. Existenciou prieskumného územia je daný výlučný vzťah medzi štátom ako jediným vlastníkom nerastného bohatstva podľa článku 4 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a držiteľom prieskumného územia ako subjektom odlišným od štátu. Z citovaného ustanovenia nad akúkoľvek pochybnosť vyplýva, že je daný verejný záujem, ktorý je štát povinný presadzovať a súčasne je povinný kontrolovať, aby vybrané geologické práce v rámci určeného prieskumného územia boli vykonávané komplexne počas platnosti prieskumného územia a aby sa efektívne dosiahol cieľ geologickej úlohy. Komplexnosť a rozsah geologických prác, ktoré sa plánujú v prieskumnom území vykonávať, vyjadruje nielen geologický zámer, ale aj rozpočet geologickej úlohy. Z uvedeného dôvodu preto rozhodnutie o určení prieskumného územia podľa § 23 ods. 13 geologického zákona obsahuje aj celkové náklady podľa rozpočtu geologickej úlohy. Taktiež je potrebné vychádzať aj z, ust. § 22 ods. 1 prvá geologického zákona, v zmysle ktorého: „Prieskumné územie určí ministerstvo najviac na štyri roky: na návrh fyzickej osoby - podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá je objednávateľom (ďalej len „držiteľ prieskumného územia“), sa môže táto lehota predĺžiť o ďalšie štyri roky, opätovne o ďalšie dva roky, a ak určená lehota nepostačuje na dokončenie dotknutej činnosti, môže byť na návrh držiteľa prieskumného územia predĺžená o lehotu, ktorá je nevyhnutne potrebná na dokončenie geologických prác.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že geologický zákon je založený na princípe efektívneho a racionálneho uskutočňovania geologických prác. Aby bolo vykonávanie geologických prác efektívne a časovo obmedzené, geologický zákon vymedzuje lehoty platnosti prieskumného územia. Základná lehota, ktorú v zmysle citovaného ustanovenia geologický zákon stanovuje na určenie prieskumného územia je lehota 4 rokov. Ide o lehotu, v ktorej možno geologickú úlohu štandardne zvládnuť a vykonať geologické práce. Správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia je toho názoru, že geologický zámer má obsahovať komplexne stanovené geologické práce, ktoré držiteľ prieskumného územia plánuje vykonať počas štyroch rokov platnosti prieskumného územia, za účelom dosiahnutia cieľa stanovenej geologickej úlohy. Preto sú zhotovitelia geologických prác povinní projektovať geologické práce tak, aby boli objektívne naplnené ciele geologickej úlohy v obmedzenej časovej lehote. Skutočnosť, že princíp efektívneho a racionálneho uskutočňovania geologických prác je prierezovo prítomný v celom právnom predpise, vyplýva napr. aj z ust. § 22 ods. 4 geologického zákona, v zmysle ktorého správny orgán môže prieskumné územie zrušiť, ak sa geologické práce nezačnú vykonávať do jedného roka odo dna, v ktorom rozhodnutie o určení prieskumného územia nadobudlo právoplatnosť. Vyjadrením tohto záujmu štátu je aj zvyšovanie úhrad za prieskumné územia v závislosti od počtu rokov trvania doby platnosti prieskumného územia (§ 26 ods. 1 geologického zákona). Správny orgán zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že pri rozhodovaní o určení prieskumného územia je nutné skúmať splnenie formálnych ako aj materiálnych predpokladov predloženého návrhu na určenie prieskumného územia podľa $ 23 ods. 3 až 5 geologického zákona. Formálnou požiadavkou podaného návrhu na určenie prieskumného územia je dodržanie ust. § 23 ods. 3 až 5 geologického zákona. Materiálnou požiadavkou podaného návrhu na určenie prieskumného územia v súlade s ust. § 23 ods. 3 až 5 geologického zákona najmä v kontexte či. 4 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ust. § 14 ods. 2, § 21 ods. 1 a 2, § 22 ods. 1 a 4, § 23 ods. 13 a § 26 ods. 1 geologického zákona je zabezpečenie realizácie takých geologických prác, ktoré spĺňajú požiadavky efektívneho a časovo obmedzeného uskutočňovania geologického prieskumu za účelom zabezpečenia možného budúceho racionálneho využitia nerastného bohatstva vo vlastníctve Slovenskej republiky. Správny orgán dospel k záveru, že v konaní podľa geologického zákona je potrebné reflektovať účel geologického zákona vyjadrený v konkrétnych ustanoveniach, skúmať splnenie formálnych ako aj materiálnych požiadaviek návrhu na určenie prieskumného územia a na základe ich posúdenia rozhodnúť. Správny orgán je povinný aplikovať právnu normu v súlade s jej znením, účelom a konzistentne so všetkými výkladovými postupmi. Pokiaľ by sa jednotlivé ustanovenia mali vykladať v súlade s právnym názorom držiteľa prieskumného územia, t. j. bez zohľadnenia účelu daného právneho predpisu, takýto výklad by nepochybne odporoval nielen účelu tohto zákona, ale aj verejnému záujmu štátu na poznaní jeho nerastného bohatstva. Z návrhu na určenie prieskumného územia vyplýva, že cieľom geologickej úlohy je overenie podzemne ťažiteľných zásob drahých alebo farebných kovov, resp. prehodnotenie navrhovaných technológií ťažby a úpravy Au rúd a navrhnutie nových spôsobov ťažby a iných alternatív úpravy zlatých rúd bez použitia kyanidového lúhovania. Podľa rozpočtu geologickej úlohy plánuje držiteľ prieskumného územia na túto činnosť vynaložiť finančné prostriedky vo výške 8.000 eur. Správny orgán zistil, že geologické práce uvádzané v geologickom zámere nie sú zohľadnené v rozpočte geologickej úlohy, nakoľko realizácia kontrolných litogeochemických vzoriek z povrchu v objeme cca 50-100 ks a realizácia 3000 m hlbokých vrtov za cenu 8.000 eur je nereálna (na základe doterajších výsledkov bolo ložisko Detva overené do hĺbky cca 750 m; cena za 1 m vrtu uvedenej hĺbky sa v súčasnosti pohybuje cca od 400 eur do 600 eur; ak by aj správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia prihliadal na sumu 400 eur, predstavovala by realizácia geologického zámeru rozpočet cca 150 krát vyšší ako je v súčasnosti stanovený). Zároveň riešením geologickej úlohy bez dostatočného počtu geologických diel a primeraného objemu finančných prostriedkov na ich realizáciu nie je možné cieľ geologickej úlohy „overenie podzemne ťažiteľných zásob drahých alebo farebných kovov“ v súlade s § 4 ods. 3 písm. b) bod 1. vyhlášky č. 51/2008 Z. z. „v kategórii Z-l “ splniť, nakoľko nie je možné dôkladne overiť tvar, rozmery, úložné, štruktúrne a tektonické pomery ložiska. S ohľadom na vyššie uvedené správny orgán dospel k záveru, že rozpočet geologickej úlohy nezodpovedá cieľu stanovenému v geologickom zámere, nakoľko jednotlivé úlohy vyplývajúce z geologického zámeru nie je možné zrealizovať s rozpočtom stanoveným na 8.000 eur. Takto predložený návrh na určenie prieskumného územia preukázateľne nezodpovedá požiadavkám kladeným na realizáciu geologického prieskumu v rámci určeného prieskumného územia, a to komplexnosť, efektívnosť, časová obmedzenosť a dosiahnutie hospodárskeho, vedeckého a technického cieľa geologickej úlohy. V tejto súvislosti správny orgán uvádza, že je mu z úradnej činnosti (rozhodovacia činnosť ministerstva) známe, že celkové náklady na ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy sa v 13 prieskumných územiach určených v predchádzajúcom roku 2017 pohybovali v rozmedzí 20.400 eur až 532.800 eur v závislosti od rozlohy prieskumného územia. Správny orgán má za to, že celkové náklady podľa rozpočtu geologickej úlohy stanovené v prieskumnom území Detva na sumu 8.000 eur sú neprimerane nízke. Normy verejného práva, a teda aj geologický zákon, sú zo svojej podstaty založené na tom, Že prioritne chránia záujem štátu na efektívnom a časovo obmedzenom vykonávaní geologického prieskumu ako aj na ochrane a zveľaďovaní nerastného bohatstva a jeho využívaní. To znamená, že štát nemá záujem na realizovaní takej geologickej úlohy, ktorá s ohľadom na svoj rozpočet nesplní účel určeného prieskumného územia, a to komplexného zistenia a overenia zásob nerastov. V zmysle § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. V ustanovení § 3 Správneho poriadku sú zakotvené základné pravidlá správneho konania, ktoré je správny orgán povinný dodržiavať. Z citovaného ustanovenia § 3 ods. 1 druhá veta Správneho poriadku vyplýva, že správne orgány sú povinné na jednej strane chrániť záujmy štátu a spoločnosti a na strane druhej chrániť práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb. V tomto prejednávanom prípade je teda správny orgán povinný zaoberať sa tak verejným záujmom ako aj súkromným záujmom a konfrontovaním týchto dvoch protichodných záujmov dospieť k spravodlivému záveru. S ohľadom na vyššie uvedené závery vyjadrené v bodoch 1 až 12 tohto rozhodnutia je zrejmé, že v danom prípade predložený návrh na určenie prieskumného územia nespĺňa materiálne požiadavky ust. § 23 ods. 3 geologického zákona v spojení s či. 4 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s ust. § 14 ods. 2, § 21 ods. 1 a 2, § 22 ods. 1 a 4, § 23 ods. 13 a § 26 ods. 1 geologického zákona, t. j. určením prieskumného územia nedôjde k realizácii geologických prác v rozsahu spĺňajúcom požiadavky efektívneho a časovo obmedzeného uskutočňovania geologického prieskumu za účelom zabezpečenia možného budúceho racionálneho využitia nerastného bohatstva vo vlastníctve Slovenskej republiky. V danom prípade verejný záujem, t. j. záujem štátu na komplexnom, efektívnom, časovo obmedzenom geologickom prieskume a možnom budúcom racionálnom využití výhradného nerastu prevažuje nad súkromným záujmom držiteľa prieskumného územia realizovať geologický prieskum, a to s ohľadom na zrejmú nemožnosť naplnenia hospodárskeho, vedeckého a technického cieľa geologickej úlohy tak ako to je zdôvodnené v bodoch 6 až 10 tohto rozhodnutia. S rozpočtom geologickej úlohy stanoveným na 8.000 eur nemožno dosiahnuť taký stupeň poznania ako sa vyžaduje v etape podrobného ložiskového geologického prieskumu. Správny orgán zistil, že ministerstvo ako prvostupňový správny orgán sa v správnom konaní č. 2898/2018-5.3 dôsledne neriadilo ust. § 3 ods. 1 Správneho poriadku, keďže nehodnotilo viacero aspektov ochrany verejného záujmu, ktoré mali byť pri rozhodovaní zohľadnené. Správny orgán preto dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie ministerstva č. 2898/2018-5.3., 3435/2018 zo dňa 22.01.2018 je v rozpore so zákonom, a to ust. § 23 ods. 3 geologického zákona v spojení s ust. § 14 ods. 2, §21 ods. 1 a 2, § 22 ods. 1 a 4, § 23 ods. 13 a § 26 ods. 1 geologického zákona, nakoľko v správnom konaní č. 2898/2018-5.3 nebolo zohľadnené ust. § 3 ods. 1 druhá veta Správneho konania.“ 72. Vyššie uvedené závery prvostupňového správneho rozhodnutia potvrdil aj druhostupňový správny orgán (žalovaný), ktorý vo svojom napadnutom rozhodnutí poukázal odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia a odôvodnil správnosť záverov prvostupňového rozhodnutia nasledovne: „Odvolací orgán v tejto súvislosti zastáva zhodne so správnym orgánom príslušným na preskúmanie rozhodnutia názor, že pri rozhodovaní o určení prieskumného územia je nutné skúmať splnenie formálnych ako aj materiálnych predpokladov predloženého návrhu na určenie prieskumného územia podľa § 23 ods. 3 až 5 geologického zákona. Formálnou požiadavkou podaného návrhu na určenie prieskumného územia je dodržanie § 23 ods. 3 až 5 geologického zákona a materiálnou požiadavkou podaného návrhu na určenie prieskumného územia v súlade s § 23 ods. 3 až 5 geologického zákona najmä v kontexte čl. 4 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a § 14 ods. 2, § 21 ods. 1 a 2, § 22 ods. I a 4, § 23 ods. 13 a § 26 ods. 1 geologického zákona je zabezpečenie realizácie takých geologických prác, ktoré spĺňajú požiadavky efektívneho a časovo obmedzeného uskutočňovania geologického prieskumu za účelom zabezpečenia možného budúceho racionálneho využitia nerastného bohatstva vo vlastníctve Slovenskej republiky. V konaní podľa geologického zákona je pritom potrebné reflektovať účel geologického zákona vyjadrený v konkrétnych ustanoveniach, skúmať splnenie formálnych ako aj materiálnych požiadaviek návrhu na určenie prieskumného územia a na základe ich posúdenia rozhodnúť. Správny orgán je povinný aplikovať právnu normu v súlade s jej znením, účelom a konzistentne so všetkými výkladovými postupmi. Pokiaľ by sa jednotlivé ustanovenia mali vykladať v súlade s právnym názorom držiteľa prieskumného územia, t. j. bez zohľadnenia účelu daného právneho predpisu, takýto výklad by nepochybne odporoval nielen účelu tohto zákona, ale aj verejnému záujmu štátu na poznaní jeho nerastného bohatstva. Odvolací orgán sa stotožňuje so zistením správneho orgánu príslušného na preskúmanie rozhodnutia v rámci konania ukončeného vydaním napadnutého rozhodnutia, a síce, že geologické práce uvádzané v geologickom zámere nie sú zohľadnené v rozpočte geologickej úlohy, nakoľko realizácia kontrolných litogeochemických vzoriek z povrchu v objeme cca 50- 100 ks a realizácia 3000 m hlbokých vrtov za cenu 8.000 Eur je nereálna (na základe doterajších výsledkov bolo ložisko Detva overené do hĺbky cca 750 m; cena za 1 m vrtu uvedenej hĺbky sa v súčasnosti pohybuje cca od 400 Eur do 600 Eur; ak by aj správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia prihliadal na sumu 400 Eur, predstavovala by realizácia geologického zámeru rozpočet cca 150 krát vyšší ako je v súčasnosti stanovený). Zároveň riešením geologickej úlohy bez dostatočného počtu geologických diel a primeraného objemu finančných prostriedkov na ich realizáciu nie je možné cieľ geologickej úlohy „overenie podzemne ťažiteľných zásob drahých alebo farebných kovov“ v súlade s § 4 ods. 3 písm. b) bod 1. vyhlášky č. 51/2008 Z. z. „ v kategórii Z-l “ splniť, nakoľko nie je možné dôkladne overiť tvar, rozmery, úložné, štruktúrne a tektonické pomery ložiska. Uvedeným postupom bolo jednoznačne preukázané, že celkové náklady podľa rozpočtu geologickej úlohy stanovené v prieskumnom území Detva na sumu 8.000 Eur sú neprimerane nízke. Držiteľ prieskumného územia pritom ani v rámci predloženého rozkladu uvedené zistenia správneho orgánu príslušného na preskúmanie rozhodnutia nevyvrátil. Normy verejného práva, a teda aj geologický zákon, sú zo svojej podstaty založené na tom, že prioritne chránia záujem štátu na efektívnom a časovo obmedzenom vykonávaní geologického prieskumu, ako aj na ochrane a zveľaďovaní nerastného bohatstva a jeho využívaní. Štát nemá záujem na realizovaní takej geologickej úlohy, ktorá s ohľadom na svoj rozpočet nesplní účel určeného prieskumného územia, a to komplexného zistenia a overenia zásob nerastov. V tomto prejednávanom prípade bol teda správny orgán povinný zaoberať sa tak verejným záujmom, ako aj súkromným záujmom a konfrontovaním týchto dvoch protichodných záujmov dospieť k spravodlivému záveru. Verejný záujem, t. j. záujem štátu na komplexnom, efektívnom, časovo obmedzenom geologickom prieskume a možnom budúcom racionálnom využití výhradného nerastu pritom prevážil nad súkromným záujmom držiteľa prieskumného územia realizovať geologický prieskum, a to s ohľadom na zrejmú nemožnosť naplnenia hospodárskeho, vedeckého a technického cieľa geologickej úlohy. S rozpočtom geologickej úlohy stanoveným na 8.000 Eur nemožno podľa zistení odvolacieho orgánu dosiahnuť taký stupeň poznania, ako sa vyžaduje v etape podrobného ložiskového geologického prieskumu, najmä s ohľadom na tú skutočnosť, že držiteľ prieskumného územia plánuje podľa projektu geologickej úlohy realizovať 3000 m hlboké vrty, čo je nereálne. Uvedené závery správneho orgánu príslušného na preskúmanie rozhodnutia považuje odvolací orgán za zákonné a rešpektujúce účel geologického zákona. Odvolací orgán má za to, že napadnuté rozhodnutie obsahuje vyčerpávajúcu a zákonom dovolenú správnu úvahu zohľadňujúcu verejný záujem štátu na komplexnom, efektívnom, časovo obmedzenom geologickom prieskume a možnom budúcom racionálnom využití výhradného nerastu, ktorý je prierezovo vyjadrení vo viacerých ustanoveniach geologického zákona. Odvolací orgán v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú judikatúru najvyšších súdnych autorít, napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 72/2010 zo dňa 04.05.2010, v zmysle ktorého: „Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07zo dňa 01.07.2008).“ S ohľadom na uvedené preto nie je možné akceptovať argumentáciu držiteľa prieskumného územia, v zmysle ktorej správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia vydaním napadnutého rozhodnutia porušil čl. 2 bod 2 a bod 3 Ústavy Slovenskej republiky.“ 73. S ohľadom na vyššie uvedené preto neobstojí námietka žalobcu, že z prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia nevyplývali žiadne konkrétne porušenie právneho predpisu. Práve naopak prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán sa náležitým spôsobom vysporiadali v odôvodneniach svojich rozhodnutí o porušeniach ustanovení geologického zákona, ktoré viedli k zrušeniu rozhodnutia o určení prieskumného územia Detva v mimo odvolacom konaní. Žalovaný s ohľadom na uvedené považoval túto námietku za zavádzajúcu a účelovú a naviac za nedôvodnú. 74. K námietke žalobcu, že porušenia konkrétnych ustanovení právnych predpisov nevyplývajú ani z oznámenia o začatí mimo odvolacieho konania žalovaný uviedol, že sa s uvedenou námietkou nestotožňuje a považuje ju za nedôvodnú, nakoľko Správny poriadok ani iný právny predpis neustanovuje zákonom predpísané náležitosti oznámenia o začatí správneho konania. Správny orgán v oznámení o začatí mimo odvolacieho konania č. 9180/2018-9.2,43315/2018 zo dňa 14.08.2018 uviedol jeho zistenia pri predbežnom preskúmaní právoplatného rozhodnutia o určení prieskumného územia Detva a príslušné ustanovenia správneho poriadku, a to § 65 ods. 1 v spojení s § 18 ods. 2 správneho poriadku, na základe ktorých začal konanie o preskúmanie rozhodnutia o zrušení prieskumného územia Detva v mimo odvolacom konaní. 75. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že v oznámení o začatí mimo odvolacieho konania zo dňa 14.08.2018 poukázal prvostupňový správny orgán na viaceré skutočnosti odôvodňujúce začatie mimo odvolacieho konania, pričom jednou z nich bola aj tá skutočnosť, že riešením geologickej úlohy bez dostatočného počtu geologických diel a primeraného objemu finančných prostriedkov na ich realizáciu nie je možné splniť cieľ geologickej úlohy „overenie podzemne ťažiteľných zásob drahých alebo farebných kovov“ v súlade s § 4 ods. 3 písm. b) bod 1. vyhlášky č. 51/2008 Z. z. „v kategórii Z-l“. 76. Správny orgán po začatí mimo odvolacieho konania, ktoré správny orgán začína na základe odôvodneného predpokladu existencie rozporu preskúmavaného rozhodnutia s ustanoveniami všeobecne záväzného právneho predpisu, má následne po ustálení skutkového stavu a vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti rozhodnúť o tom, či správny orgán v zmysle § 65 ods. 2 Správneho poriadku rozhodnutie zmení, prípadne zruší alebo ak zistí, že vydané rozhodnutie nie je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzného právneho predpisu, konanie v zmysle § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku zastaví. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v oznámení o začatí mimo odvolacieho konania nemusia byť jednoznačne identifikované ustanovenia právneho predpisu, s ktorými je preskúmavané rozhodnutie v rozpore, postačuje ak v oznámení o začatí správneho konania správny orgán uvedie okolnosti vedúce k začatiu správneho konania a ustanovenia právneho predpisu, na základe ktorých začal správne konanie (v tomto prejednávanom prípade § 65 ods. 1 v spojení s § 18 ods. 2 správneho poriadku). Taktiež v upovedomení o podkladoch pred vydaním rozhodnutia č. 9180/2018- 9.2, 50243/2018 zo dňa 21.09.2018 boli uvedené dôvody existencie rozporu preskúmavaného rozhodnutia s ustanoveniami všeobecne záväzného právneho predpisu. 77. V danom prípade prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že v tejto prejednávanej veci došlo vydaním rozhodnutia o určení prieskumného územia Detva k porušeniu ust. § 23 ods. 3 geologického zákona v spojení s ust. § 14 ods. 2, § 21 ods. 1 a 2, § 22 ods. 1 a 4, § 23 ods. 13 a § 26 ods. 1 geologického zákona, nakoľko v správnom konaní č. 2898/2018-5.3 (konanie o určení prieskumného územia Detva) nebolo zohľadnené ust. § 3 ods. 1 druhá veta Správneho poriadku. 78. Ostatné zistenia uvedené v oznámení o začatí mimo odvolacieho konania zo dňa 14.08.2018 vyhodnotil správny orgán ako nedôvodné, s čím sa prvostupňový správny orgán dostatočne vysporiadal v odôvodnení prvostupňového správneho rozhodnutia. 79. S ohľadom na vyššie uvedené bol postup prvostupňového správneho orgánu správny a súladný so Správnym poriadkom, a preto akékoľvek námietky žalobcu, že v oznámení o začatí mimo odvolacieho konania neboli uvedené porušenia konkrétnych právnych predpisov pri vydaní rozhodnutia o určení prieskumného územia Detva, považoval žalovaný za nedôvodné. 80. Žalovaný taktiež rozporoval tvrdenie žalobcu, že sa žalovaný v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia nevysporiadal s dôvodmi uvádzanými v žalobcom podanom rozklade a že druhostupňový správny orgán v druhostupňovom rozhodnutí len v zásade odkázal na dôvody prvostupňového rozhodnutia, a uviedol, že žalobca vo svojej žalobe vôbec neuviedol, s ktorými námietkami sa žalovaný v rámci odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia nevysporiadal. Žalovaný mal v tejto súvislosti jednoznačne za to, že sa žalovaný vysporiadal tak s námietkami žalobcu uplatnenými v rámci prvostupňového konania ako aj s námietkami uplatnenými žalobcom v rozklade. Zároveň žalovaný uvádza, že s ohľadom na zásadu jednotnosti konania, v zmysle ktorej prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutie tvoria jeden celok, t. j. odôvodnenia prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia tvoria jeden konzistentný celok, a druhostupňový správny orgán môže odkázať na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, prípadne doplniť správnu úvahu, pokiaľ sa stotožnil so závermi prvostupňového správneho orgánu, pričom v prejednávanom prípade druhostupňový správny orgán odkázal na závery odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, s ktorými sa stotožnil, a zároveň doplnil v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia správnosť záverov prvostupňového rozhodnutia. 81. S ohľadom na uvedené žalovaný považoval predmetnú námietku žalobcu za zavádzajúcu, nemajúcu odporu v odôvodneniach prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia, a preto za nedôvodnú. 82. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že žalobca splnil všetky zákonné podmienky pre určenie prieskumného územia, žalovaný uviedol, že pri rozhodovaní o určení prieskumného územia bol správny orgán povinný skúmať splnenie formálnych ako aj materiálnych predpokladov predloženého návrhu na určenie prieskumného územia podľa § 23 ods. 3 až 5 geologického zákona. 83. Žalovaný v prvom rade uviedol, že povinnosť skúmania nie len formálnych, ale aj materiálnych požiadaviek stanovených právnym predpisom vychádza z koncepcie materiálneho právneho štátu. V čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sú zakotvené ústavné princípy a demokratické hodnoty, ktoré vytvárajú vo svojom súhrne a vzájomnej previazanosti koncept materiálneho právneho štátu. Koncepcia materiálneho právneho štátu zahŕňa požiadavku na obsahovú a hodnotovú kvalitu právnej normy, ktorá má zaistiť primeranosť použitého právneho prostriedku implementovaného vo zvolenej legislatívnej regulácii vo vzťahu k legitímnemu cieľu sledovanému zákonodarcom a súlad zvoleného legislatívneho opatrenia s ústavnými princípmi a demokratickými hodnotami. 84. S ohľadom na uvedené neobstojí potom akékoľvek tvrdenie žalobcu, že žalovaný si „vymyslel“ nové materiálne podmienky, za nenaplnenia ktorých pristúpil k zrušeniu rozhodnutia podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku. Práve naopak z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že je povinnosťou správneho orgánu pri rozhodovaní vziať do úvahy zmysel a účel aplikovanej právnej normy a rozhodnúť v súlade s hodnotami a princípmi materiálneho právneho štátu. 85. V danom prípade formálnou požiadavkou podaného návrhu na určenie prieskumného územia je dodržanie § 23 ods. 3 až 5 geologického zákona (formálne náležitosti podaného návrhu na určenie prieskumného územia) a materiálnou požiadavkou podaného návrhu na určenie prieskumného územia v súlade s § 23 ods. 3 až 5 geologického zákona najmä v kontexte čl. 4 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a § 14 ods. 2, § 21 ods. 1 a 2, § 22 ods. 1 a 4, § 23 ods. 13 a § 26 ods. 1 geologického zákona, je zabezpečenie realizácie takých geologických prác, ktoré spĺňajú požiadavky efektívneho a časovo obmedzeného uskutočňovania geologického prieskumu za účelom zabezpečenia možného budúceho racionálneho využitia nerastného bohatstva vo vlastníctve Slovenskej republiky. 86. Pri splnení materiálnych požiadaviek podaného návrhu na určenie prieskumného územia Detva vychádzal správny orgán v mimo odvolacom konaní z obsahu, zmyslu a účelu primárneho práva Európskej únie, Ústavy Slovenskej republiky, geologického zákona a jeho vykonávacích predpisov. 87. Správny orgán vychádzal z primárneho práva Európskej únie, jeho deklarovanými cieľmi v oblasti životného prostredia, ktorými sú udržiavanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia, ochrana ľudského zdravia, rozvážne a racionálne využívanie prírodných zdrojov a podpora opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych alebo celosvetových problémov životného prostredia. 88. Nerastné bohatstvo ako zdroj energie a surovín pre potreby a rozvoj hospodárstva sa musí systematicky overovať, chrániť a čo najefektívnejšie využívať. Ochrana nerastného bohatstva a jeho racionálne využívanie zostáva preto aj v súčasných podmienkach ekonomiky Slovenskej republiky hlavným poslaním správnych orgánov, do ktorých právomoci patrí rozhodovanie v súlade s geologickým zákonom a dotknutými právnymi predpismi v právnom poriadku Slovenskej republiky. 89. Ďalej správny orgán v mimo odvolacom konaní vychádzal aj zo zmyslu a účelu čl. 4 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení so zmyslom a účelom geologického zákona, z ktorých vyplýva, že Slovenská republika má záujem na efektívnom a časovo obmedzenom uskutočňovaní geologického prieskumu zo strany fyzických ako aj právnických osôb, nakoľko nerastné bohatstvo je vo vlastníctve štátu, ktorý je povinný chrániť a zveľaďovať toto bohatstvo, šetrne a efektívne využívať nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií, pričom má záujem, aby sa čo najskôr a efektívne dosiahol cieľ geologickej úlohy. 90. Pri preukazovaní nevyhnutnosti naplnenia požiadavky vyplývajúcej tak z primárneho práva Európskej únie, Ústavy Slovenskej republiky a geologického zákona na efektívne a časovo obmedzené uskutočňovanie geologického prieskumu, ktorá je prierezovo prítomná v celom geologickom zákone, správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní poukázal najmä na nasledovné skutočnosti: 91. Z ust. § 21 geologického zákona vyplýva, že prieskumné územie má povahu „licencie“, t. j. štátom poskytnutého práva držiteľovi prieskumného územia, aby v rámci vymedzeného územia štátu mohol uskutočňovať vybrané geologické práce (§ 21 ods. 2 geologického zákona), medzi ktoré možno zahrnúť aj geologický prieskum vyhradených nerastov. Existenciou prieskumného územia je daný výlučný vzťah medzi štátom ako jediným vlastníkom nerastného bohatstva podľa článku 4 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a držiteľom prieskumného územia ako subjektom odlišným od štátu. Z citovaného ustanovenia nad akúkoľvek pochybnosť vyplýva, že je daný verejný záujem, ktorý je štát povinný presadzovať a súčasne je povinný kontrolovať, aby vybrané geologické práce v rámci určeného prieskumného územia boli vykonávané komplexne počas platnosti prieskumného územia a aby sa efektívne dosiahol cieľ geologickej úlohy. Komplexnosť a rozsah geologických prác, ktoré sa plánujú v prieskumnom území vykonávať, vyjadruje nielen geologický zámer, ale aj rozpočet geologickej úlohy. Z uvedeného dôvodu preto rozhodnutie o určení prieskumného územia podľa § 23 ods. 13 geologického zákona obsahuje aj celkové náklady podľa rozpočtu geologickej úlohy. 92. Taktiež bolo potrebné vychádzať aj z ust. § 22 ods. 1 prvá veta geologického zákona, v zmysle ktorého prieskumné územie určí ministerstvo najviac na štyri roky; na návrh fyzickej osoby - podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá je objednávateľom (ďalej len „držiteľ prieskumného územia“), sa môže táto lehota predĺžiť o ďalšie štyri roky, opätovne o ďalšie dva roky, a ak určená lehota nepostačuje na dokončenie dotknutej činnosti, môže byť na návrh držiteľa prieskumného územia predĺžená o lehotu, ktorá je nevyhnutne potrebná na dokončenie geologických prác. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že geologický zákon je založený na princípe efektívneho a racionálneho uskutočňovania geologických prác. Aby bolo vykonávanie geologických prác efektívne a časovo obmedzené, geologicky zákon vymedzuje lehoty platnosti prieskumného územia. Základná lehota, ktorú v zmysle citovaného ustanovenia geologický zákon stanovuje na určenie prieskumného územia je lehota 4 rokov. Ide o lehotu, v ktorej možno geologickú úlohu štandardne zvládnuť a vykonať geologické práce. 93. S ohľadom na uvedené bolo preto nevyhnutné, aby geologický zámer obsahoval komplexne stanovené geologické práce, ktoré držiteľ prieskumného územia plánuje vykonať počas štyroch rokov platnosti prieskumného územia, za účelom dosiahnutia cieľa stanovenej geologickej úlohy. Preto sú zhotovitelia geologických prác povinní projektovať geologické práce tak. aby boli objektívne naplnené ciele geologickej úlohy v obmedzenej časove j lehote. 94. Skutočnosť, že princíp efektívneho a racionálneho uskutočňovania geologických prác je prierezovo prítomný v celom právnom predpise, vyplýva napr. aj z ust. § 22 ods. 4 geologického zákona, v zmysle ktorého správny orgán môže prieskumné územie zrušiť, ak sa geologické práce nezačnú vykonávať do jedného roka odo dňa, v ktorom rozhodnutie o určení prieskumného územia nadobudlo právoplatnosť. Vyjadrením tohto záujmu štátu je aj zvyšovanie úhrad za prieskumné územia v závislosti od počtu rokov trvania doby platnosti prieskumného územia (§ 26 ods. 1 geologického zákona). 95. Správny orgán na podklade uvedeného je povinný skúmať v konaní o určení prieskumného územia splnenie formálnych ako aj materiálnych predpokladov predloženého návrhu na určenie prieskumného územia podľa § 23 ods. 3 až 5 geologického zákona. 96. Formálnou požiadavkou podaného návrhu na určenie prieskumného územia je dodržanie ust. § 23 ods. 3 až 5 geologického zákona. 97. Materiálnou požiadavkou podaného návrhu na určenie prieskumného územia v súlade s ust. § 23 ods. 3 až 5 geologického zákona najmä v kontexte čl. 4 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ust. § 14 ods. 2, § 21 ods. 1 a 2, § 22 ods. 1 a 4, § 23 ods. 13 a § 26 ods. 1 geologického zákona je nevyhnutnosť zabezpečenia realizácie takých geologických prác, ktoré spĺňajú požiadavky efektívneho a časovo obmedzeného uskutočňovania geologického prieskumu za účelom zabezpečenia možného budúceho racionálneho využitia nerastného bohatstva vo vlastníctve Slovenskej republiky. 98. Správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní z podaného návrhu na určenie prieskumného územia zistil, že cieľom geologickej úlohy bolo overenie podzemne ťažiteľných zásob drahých alebo farebných kovov, resp. prehodnotenie navrhovaných technológií ťažby a úpravy Au rúd a navrhnutie nových spôsobov ťažby a iných alternatív úpravy zlatých rúd bez použitia kyanidového lúhovania. Podľa rozpočtu geologickej úlohy plánoval držiteľ prieskumného územia (žalobca) na túto činnosť vynaložiť finančné prostriedky vo výške 8.000,- eur. 99. Správny orgán v mimo odvolacom konaní zistil, že geologické práce uvádzané v geologickom zámere neboli zohľadnené v rozpočte geologickej úlohy, nakoľko realizácia kontrolných litogeochemických vzoriek z povrchu v objeme cca 50-100 ks a realizácia 3000 m hlbokých vrtov za cenu 8.000,- eur je nereálna (na základe doterajších výsledkov bolo ložisko Detva overené do hĺbky cca 750 m; cena za l m vrtu uvedenej hĺbky sa v súčasnosti pohybuje cca od 400,- eur do 600,- eur; ak by aj prvostupňový správny orgán prihliadal na sumu 400,- eur, predstavovala by realizácia geologického zámeru rozpočet cca 150 krát vyšší ako je v súčasnosti stanovený). 100. Zároveň riešením geologickej úlohy bez dostatočného počtu geologických diel a primeraného objemu finančných prostriedkov na ich realizáciu nebolo možné cieľ geologickej úlohy „overenie podzemne ťažiteľných zásob drahých alebo farebných kovov“ v súlade s § 4 ods. 3 písm. b) bod 1. vyhlášky č. 51/2008 Z. z. „v kategórii Z-l“ splniť, nakoľko nie je možné dôkladne overiť tvar, rozmery, úložné, štruktúrne a tektonické pomery ložiska. 101. S ohľadom na vyššie uvedené prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že rozpočet geologickej úlohy nezodpovedal cieľu stanovenému v geologickom zámere, nakoľko jednotlivé úlohy vyplývajúce z geologického zámeru nebolo možné zrealizovať s rozpočtom stanoveným na 8.000,- eur. Takto predložený návrh na určenie prieskumného územia preukázateľne nezodpovedal požiadavkám kladeným na realizáciu geologického prieskumu v rámci určeného prieskumného územia, a to komplexnosť, efektívnosť, časová obmedzenosť a dosiahnutie hospodárskeho, vedeckého a technického cieľa geologickej úlohy. 102. Zároveň prvostupňový správny orgán poukázal na to, že je mu z úradnej činnosti (rozhodovacia činnosť ministerstva) známe, že celkové náklady na ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy sa v 13 prieskumných územiach určených v predchádzajúcom roku 2017 pohybovali v rozmedzí 20.400,- eur až 532.800,- eur v závislosti od rozlohy prieskumného územia. S ohľadom na uvedené potom dospel k záveru, že celkové náklady podľa rozpočtu geologickej úlohy stanovené v prieskumnom území Detva na sumu 8.000,- eur boli neprimerane nízke. 103. S ohľadom na uvedené žalovaný uviedol, že bolo jednoznačné, že normy verejného práva, a teda aj geologický zákon, sú zo svojej podstaty založené na tom, že prioritne chránia záujem štátu na efektívnom a časovo obmedzenom vykonávaní geologického prieskumu ako aj na ochrane a zveľaďovaní nerastného bohatstva a jeho využívaní. To znamená, že štát nemá záujem na realizovaní takej geologickej úlohy, ktorá s ohľadom na svoj rozpočet nesplní účel určeného prieskumného územia, a to komplexného zistenia a overenia zásob nerastov. 104. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán správne vychádzal z ust. § 3 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. V ustanovení § 3 Správneho poriadku sú zakotvené základné pravidlá správneho konania, ktoré je správny orgán povinný dodržiavať. Z citovaného ustanovenia § 3 ods. 1 druhá veta Správneho poriadku vyplýva, že správne orgány sú povinné na jednej strane chrániť záujmy štátu a spoločnosti a na strane druhej chrániť práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb. 105. V tomto prejednávanom prípade bol teda prvostupňový správny orgán povinný zaoberať sa tak verejným záujmom ako aj súkromným záujmom a konfrontovaním týchto dvoch protichodných záujmov dospieť k spravodlivému záveru. Tento potom dospel k záveru, že predložený návrh na určenie prieskumného územia nespĺňa materiálne požiadavky ust. § 23 ods. 3 geologického zákona v spojení s čl. 4 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s ust. § 14 ods. 2, § 21 ods. 1 a 2, § 22 ods. 1 a 4, § 23 ods. 13 a § 26 ods. 1 geologického zákona, t. j. určením prieskumného územia nedôjde k realizácii geologických prác v rozsahu spĺňajúcom požiadavky efektívneho a časovo obmedzeného uskutočňovania geologického prieskumu za účelom zabezpečenia možného budúceho racionálneho využitia nerastného bohatstva vo vlastníctve Slovenskej republiky. 106. S ohľadom na uvedené správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní dospel k záveru, že v danom prípade verejný záujem, t. j. záujem štátu na komplexnom, efektívnom, časovo obmedzenom geologickom prieskume a možnom budúcom racionálnom využití výhradného nerastu prevažuje nad súkromným záujmom držiteľa prieskumného územia realizovať geologický prieskum, a to s ohľadom na zrejmú nemožnosť naplnenia hospodárskeho, vedeckého a technického cieľa geologickej úlohy zo strany držiteľa prieskumného územia. S rozpočtom geologickej úlohy stanoveným na 8.000,- eur nemožno dosiahnuť taký stupeň poznania ako sa vyžaduje v etape podrobného ložiskového geologického prieskumu. 107. Na podklade uvedeného mal žalovaný za to, že prvostupňový správny orgán správne ustálil, že ministerstvo ako prvostupňový správny orgán sa v správnom konaní č. 2898/2018-5.3 dôsledne neriadilo ust. § 3 ods. 1 Správneho poriadku, keďže nehodnotilo viacero aspektov ochrany verejného záujmu, ktoré mali byť pri rozhodovaní zohľadnené, a preto je preskúmavané rozhodnutie ministerstva č. 2898/2018-5.3., 3435/2018 zo dňa 22.01.2018 v rozpore so zákonom, a to ust. § 23 ods. 3 geologického zákona v spojení s ust. § 14 ods. 2, § 21 ods. 1 a 2, § 22 ods. 1 a 4, § 23 ods. 13 a § 26 ods. 1 geologického zákona. Uvedené bolo podrobne zdôvodnené v prvostupňovom a napadnutom rozhodnutí. 108. S ohľadom na uvedené preto ani neobstojí námietka žalobcu, že stanovenie rozpočtu geologickej úlohy je plne v kompetencii objednávateľa geologickej úlohy a nie na správnej úvahe príslušného správneho orgánu. Prieskumné územie má povahu „licencie“, t. j. štátom poskytnutého práva držiteľovi prieskumného územia, aby v rámci vymedzeného územia štátu mohol uskutočňovať vybrané geologické práce, pričom je nad všetku pochybnosť zrejmé, že štát udelí takúto „licenciu“ len vtedy, ak má za preukázané, že nerastné bohatstvo bude zveľaďované a efektívne využívané. Je preto z pohľadu štátu daný jednoznačný verejný záujem vyjadrený v čl. 4 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na efektívnom a časovo obmedzenom uskutočňovaní geologického prieskumu za účelom zabezpečenia možného budúceho racionálneho využitia nerastného bohatstva vo vlastníctve Slovenskej republiky. 109. Keby tomu tak nebolo, zákonodarca by nezveril orgánu verejnej moci kompetenciu rozhodovať o určení prieskumného územia ako nástroja na naplnenie účelu či. 4 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. 110. V tejto súvislosti žalovaný podporne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžk/3/2016 zo dňa 08.11.2017, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti s prejednávaním inej „geologickej“ veci ustálil, že správne orgány majú v konaniach vychádzať tak z formálneho ako aj materiálneho obsahu aplikovanej právnej normy, na základe čoho má správny orgán prostredníctvom jeho správnej úvahy dospieť k záverom odôvodňujúcim výrok rozhodnutia. 111. Žalovaný sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že tvrdenia žalovaného o neprimeranosti finančných prostriedkov na riadne plnenie geologickej úlohy sú iba špekulatívne a ničím nepodložené, a uviedol nasledovné: 112. Geologické práce uvádzané v geologickom zámere neboli zohľadnené v rozpočte geologickej úlohy, nakoľko realizácia kontrolných litogeochemickvch vzoriek z povrchu v objeme cca 50-100 ks a realizácia 3000 m hlbokých vrtov za cenu 8.000,- eur je nereálna (na základe doterajších výsledkov bolo ložisko Detva overené do hĺbky cca 750 m; cena za l m vrtu uvedenej hĺbky sa v súčasnosti pohybuje cca od 400,- eur do 600,- eur; ak by aj správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia prihliadal na sumu 400,- eur, predstavovala by realizácia geologického zámeru rozpočet cca 150 krát vyšší ako je v súčasnosti stanovený). 113. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že riešením geologickej úlohy bez dostatočného počtu geologických diel a primeraného objemu finančných prostriedkov na ich realizáciu nebolo možné cieľ geologickej úlohy „overenie podzemne ťažiteľných zásob drahých alebo farebných kovov“ v súlade s § 4 ods. 3 písm. b) bod 1. vyhlášky č. 51/2008 Z. z. „v kategórii Z-l“ splniť, nakoľko nebolo možné dôkladne overiť tvar, rozmery, úložné, štruktúrne a tektonické pomery ložiska. 114. S ohľadom na vyššie uvedené mal žalovaný jednoznačne za to, že rozpočet geologickej úlohy nezodpovedal cieľu stanovenému v geologickom zámere, nakoľko jednotlivé úlohy vyplývajúce z geologického zámeru nebolo možné zrealizovať s rozpočtom stanoveným na 8.000,- eur. Takto predložený návrh na určenie prieskumného územia preukázateľne nezodpovedal požiadavkám kladeným na realizáciu geologického prieskumu v rámci určeného prieskumného územia, a to komplexnosť, efektívnosť, časová obmedzenosť a dosiahnutie hospodárskeho, vedeckého a technického cieľa geologickej úlohy. 115. Túto skutočnosť správny orgán naviac oprel o jeho poznatky z úradnej činnosti (rozhodovacia činnosť ministerstva), z ktorých vyplynulo, že celkové náklady na ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy sa v 13 prieskumných územiach určených v predchádzajúcom roku 2017 pohybovali v rozmedzí 20.400,- eur až 532.800,- eur v závislosti od rozlohy prieskumného územia (v rámci porovnateľných prieskumných území bol teda rozpočet geologickej úlohy stanovený minimálne cca 2,5 násobne vyššie). Ide napr. o prieskumné územie Hnúšťa (nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy a nerasty z ktorých možno priemyselne vyrábať prvky vzácnych zemín) s rozpočtom geologickej úlohy 25.000,- eur, napr. prieskumné územie Smolník (nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy a nerasty z ktorých možno priemyselne vyrábať prvky vzácnych zemín) s rozpočtom geologickej úlohy 20.900,- eur, napr. prieskumné územie Smolnícka Huta (nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy a nerasty z ktorých možno priemyselne vyrábať prvky vzácnych zemín) s rozpočtom geologickej úlohy 20.400,- eur, napr. prieskumné územie Pukanec (nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy - Au, Ag, Pb, Cu, Zn rudy) s rozpočtom geologickej úlohy 42.000,- eur, napr. prieskumné územie Gápeľ (nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy - Cu-Ag-Au, Ni-Co rudy) s rozpočtom geologickej úlohy 175.000,- eur alebo napr. prieskumné územie Gelnica (nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy) s rozpočtom geologickej úlohy 532.800,- eur. 116. Aj tieto skutočnosti zohľadnil prvostupňový správny orgán, čo podporne preukazuje, že celkové náklady podľa rozpočtu geologickej úlohy stanovené v prieskumnom území Detva na sumu 8.000,- eur boli neprimerane nízke. 117. S vyššie uvedeným súvisí aj námietka žalobcu a síce, že podľa žalobcu sa v projekte geologickej úlohy neuvádzalo, že žalobca bude vŕtať 3000 m vrtov, ako to podľa žalobcu účelovo podsúval žalovaný, ale uvádzalo, že vrty sa budú realizovať iba v prípade pozitívnych výsledkov metalurgických testov a dôjde k navýšeniu rozpočtu na geologické a vrtné práce, s ktorou sa žalovaný nestotožnil a uviedol nasledovné: 118. Žalovaný upozornil, že táto námietka nebola zo strany žalobcu uplatnená v priebehu správneho konania (mimo odvolacieho konania). Nebola uplatnená žalobcom dokonca ani v rozklade. Z tohto dôvodu žalovaný trval na tom, aby správny súd na túto námietku žalobcu neprihliadal, a to s poukazom na ustálenú prax správneho súdnictva. 119. Aj napriek uvedenému žalovaný vo vzťahu k tejto námietke uviedol nasledovné: 120. Tak z projektu geologickej úlohy (ktorý sa v zmysle § 25 ods. 8 geologického zákona predkladá ministerstvu do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o určení prieskumného územia) ako aj z geologického zámeru (predloženého v správnom konaní č. 2898/2018-5.3) vyplýval nasledovne stanovený rozpočet geologickej úlohy: rok 1 rok 2 rok 3 rok 4 Spolu eur eur eur eur eur Laboratórne práce 1000 1000 - 1000 3000 Vrtné a vzorkovacie práce - - 5000 - 5000 Spolu 1000 1000 5000 1000 8000 121. Z uvedeného rozpočtu geologickej úlohy bolo jasné, že v prvých dvoch rokoch platnosti prieskumného územia sa predpokladala realizácia laboratórnych prác, na čo bol stanovený rozpočet 2.000,- eur, a nie 8.000,- eur, ako to zavádzajúco uvádzal žalobca. Vrtné práce sa predpokladali v treťom roku platnosti prieskumného územia podľa žalobcom predloženého rozpočtu geologických prác, čo nevylučuje tvrdenie žalobcu, že v prípade pozitívnych výsledkov metalurgických testov dôjde k realizácii vrtných prác. V rámci rozpočtu bol však v treťom roku platnosti prieskumného územia stanovený rozpočet 5000,- eur na realizáciu vrtov o hĺbke 3000 m podľa geologického zámeru, a žalovaný práve v tejto časti rozpočtu považoval alokované finančné prostriedky za nereálne s ohľadom na dôvody už skôr uvedené. 122. S ohľadom na uvedené považoval žalovaný túto námietku za účelovú a naviac hrubo zavádzajúcu, a to nie len z toho dôvodu, že si ju neuplatnil žalobca počas celého prebiehajúceho správneho konania, ale naviac preto, že geologický zámer ako aj projekt geologickej úlohy preukazu je práve opak, a to, že rozpočet geologickej úlohy predpokladal aj realizáciu vrtov, na ktoré bola stanovená suma 5.000,- eur, čo však vôbec nezodpovedá skutočným nákladom na realizáciu vrtných prác. Uvedené preto potvrdzuje správnosť záverov uvedených v prvostupňovom ako aj v druhostupňovom rozhodnutí. 123. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že žalovaný v mimo odvolacom konaní nezisťoval skutkový stav a nezabezpečil si vôbec žiadne dôkazy, ktoré by tvorili reálny podklad rozhodnutia o zrušení rozhodnutia o určení prieskumného územia Detva a že tým došlo k porušeniu ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku, v zmysle ktorého má správny orgán vychádzať pri vydávaní rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, žalovaný uviedol nasledovné: 124. Žalovaný v prvom rade poukázal na tú skutočnosť, že v zmysle § 65 ods. 3 Správneho poriadku je povinný vychádzať z právneho stavu a skutkových okolností, ktoré tu boli v čase vydania rozhodnutia, t. j. rozhodnutia o určení prieskumného územia Detva. Žalovaný uviedol, že prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán v odôvodneniach svojich rozhodnutí poukázali na dôkazy, ktoré sú súčasťou spisovej dokumentácie a z ktorých správne orgány vychádzali pri rozhodovaní vo veci samej. 125. Žalovaný ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán vychádzal zo skutočností známych správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti v súlade s § 32 ods. 2 Správneho poriadku, ktoré v rozhodnutí dostatočne konkretizoval a odôvodnil ich význam v rámci zisteného skutkového stavu, správny orgán však nebol povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia takéto skutočnosti vysvetľovať. 126. Konkrétne prvostupňový správny orgán uviedol, že „na základe doterajších výsledkov bolo ložisko Detva overené do hĺbky cca 750 m; cena za l m vrtu uvedenej hĺbky sa v súčasnosti pohybuje cca od 400,- eur do 600,- eur; ak by aj správny orgán prihliadal na sumu 400,- eur, predstavovala by realizácia geologického zámeru rozpočet cca 150 krát vyšší ako bol v súčasnosti stanovený“. 127. Naviac cena vrtných prác musela byť zrejmá aj žalobcovi, nakoľko práve z ročných správ obsahujúcich údaje o geologických prácach v určenom prieskumnom území od 23.12.2005 do 31.12.2015 vrátane finančných nákladov na ich realizáciu vyplývalo, že realizácia vrtných prác s rozpočtom 5.000,- eur nie je reálna, keďže napr. v roku 2008 bolo realizovaných 27 vrtov s hĺbkou každého vrtu v priemere cca do 500 m spolu v hodnote 1.370.399,99 eura, v roku 2010 bolo realizovaných 6 vrtov s hĺbkou každého vrtu v priemere cca do 231 m spolu v hodnote 162.780,41 eura, v roku 2011 boli realizované 2 vrty s hĺbkou každého vrtu v priemere cca do 790 spolu v hodnote 170.374,85 eura. 128. Ďalšími skutočnosti známymi správnemu orgánu z úradnej činnosti boli údaje o výške rozpočtov vo vzťahu k porovnateľným prieskumným územiam, a síce, že celkové náklady na ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, sa v 13 prieskumných územiach určených v predchádzajúcom roku 2017 pohybovali v rozmedzí 20.400,- eur až 532.800,- eur v závislosti od rozlohy prieskumného územia (v rámci porovnateľných prieskumných území bol teda rozpočet geologickej úlohy stanovený minimálne cca 2,5 násobne vyššie), pričom týmto prvostupňový správny orgán podporne preukázal, že celkové náklady podľa rozpočtu geologickej úlohy stanovené v prieskumnom území Detva na sumu 8.000,- eur boli neprimerane nízke, a preto nereálne. S ohľadom na uvedené mal žalovaný za to, že predmetná námietka žalobcu bola nedôvodná. 129. S námietkou žalobcu, že tento uskutočnil nezávislý cenový prieskum, podľa ktorého bol pripravený aj rozpočet na plnenie geologickej úlohy, ktorý ako dôkaz predložil do súdneho konania, žalovaný nesúhlasil a uviedol nasledovné: 130. Žalovaný upozornil, že táto námietka vrátane dôkazu nebola zo strany žalobcu uplatnená v priebehu správneho konania (mimo odvolacieho konania). Nebola uplatnená žalobcom dokonca ani v rozklade. Z tohto dôvodu žalovaný trval na tom, aby správny súd na túto námietku žalobcu neprihliadal, a to s poukazom na ustálenú prax správneho súdnictva. 131. Aj napriek uvedenému žalovaný vo vzťahu k tejto námietke uviedol nasledovné: 132. Žalobca predložil ako súčasť správnej žaloby cenovú ponuku, z ktorej vyplýva odhad nákladov za metalurgické skúšky dvoch vzoriek, a to vo výške CAD $ 8.862,- (cca 6.036,- eur), ktorá tvorila podľa tvrdenia žalobcu podklad pre prípravu rozpočtu geologickej úlohy. 133. Žalovaný v súvislosti s predloženým dôkazom rozporoval, že z tejto cenovej ponuky bol stanovený rozpočet geologickej úlohy, nakoľko z geologického zámeru ako aj z projektu geologickej úlohy vyplývalo, že v rámci rozpočtu geologickej úlohy boli na celé štvorročné obdobie platnosti geologickej úlohy naplánované laboratórne práce vo výške 3.000,- eur, a to vo výške 2.000,- eur počas prvých dvoch rokov platnosti určeného prieskumného územia a následne vo výške 1.000,- eur až v štvrtom roku platnosti určeného prieskumného územia, teda po treťom roku platnosti prieskumného územia, v ktorom sa mali realizovať vrtné práce s alokovaným rozpočtom 5.000,- eur. 134. S ohľadom na uvedené nebolo žalovanému zrejmé, ako žalobca pri zostavovaní rozpočtu geologických prác v navrhovanom prieskumnom území Detva vychádzal z predloženej cenovej ponuky, z ktorej vyplynulo, že cena metalurgických skúšok dvoch vzoriek je cca 6.036,- eur, keď stanovil cenu laboratórnych prác na prvé dva roky vo výške 2.000,- eur, ktoré mal realizovať ešte pred samotnými vrtnými prácami v treťom roku platnosti prieskumného územia Detva. Takisto žalovanému nebolo zrejmé, ako žalobca na základe ním predloženej cenovej ponuky zostavil harmonogram prác (realizácia skúšok), keďže podľa predloženej cenovej ponuky na realizáciu metalurgických skúšok bolo potrebné odobrať 2 vzorky váhy 10 kg, dopraviť vzorky do príslušného laboratória, pričom samotné metalurgické testy trvajú cca 2 týždne. Overenie upraviteľnosti rudy tiosíranovým lúhovaním je možné zrealizovať v priebehu jedného mesiaca, a nie v priebehu dvoch rokov. S ohľadom na uvedené mal žalovaný za to, že žalobcom predložená cenová ponuka nepreukazovala, že predložený rozpočet geologickej úlohy bol nastavený reálne. 135. Žalovaný vo vzťahu k ďalšej námietke poukázal na odôvodnenie prvostupňového (strana 18) ako aj na druhostupňové rozhodnutie (strany 12 a 13), z ktorého vyplýva, že v súvislosti so schválením zmeny a doplnenia banského zákona zákonom č. 284/2014 Z. z. zo dňa 12.09.2014 s účinnosťou od 01.11.2014, ktorou sa pri úprave a zušľachťovaní nerastov zaviedol zákaz použitia technológie kyanidového lúhovania vo vzťahu k výpočtu zásob výhradného ložiska Detva, prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán uviedli, že uvedená zmena banského zákona bola prijatá počas platnosti prieskumného územia Detva, pričom prieskumné územie Detva bolo platné do 23.12.2015. 136. Z obsahu záverečnej správy „Správa o riešení geologickej úlohy na ložisku Detva - Biely vrch, podrobný ložiskový prieskum, surovina: Au-Ag, Cu-Mo rudy“ (P. Žitňan, 2016) bolo zrejmé, že vtedajší držiteľ prieskumného územia, ktorého právnym nástupcom je žalobca, sa od zmeny zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov v roku 2014 sústredil hlavne na právne vyriešenie povoľovacieho procesu ložiska Detva - Biely vrch (určenie dobývacieho priestoru) a nevykonal žiadne skúšky upraviteľnosti zlatých rúd inou technológiou ako technológiou kyanidového lúhovania. Na vyriešenie tejto „základnej otázky“ mal vtedajší držiteľ prieskumného územia dostatočný časový priestor, čo dokumentuje i harmonogram navrhovaných prác v návrhu na určenie prieskumného územia Detva z roku 2017, v ktorom sa laboratórne práce plánovali realizovať počas dvoch rokov. 137. Z uvedeného bolo nepochybné, že žalobca mal dostatočný časový priestor realizovať v pôvodne určenom prieskumnom území skúšky upraviteľnosti zlatých rúd inou technológiou ako technológiou kyanidového lúhovania. 138. V súvislosti s touto námietkou žalobca ďalej namietal, že nebol dôvod riešiť alternatívne metódy lúhovania, lebo zákaz kyanidového lúhovania v banskom zákone bol prijatý až novelou banského zákona č. 285/2014 Z. z. a jeho retroaktívna aplikácia na konanie o určenie dobývacieho priestoru, ktoré začalo už v roku 2011, nebola možná, žalovaný uviedol, že takáto námietka nebola zo strany žalobcu uplatnená v priebehu správneho konania (mimo odvolacieho konania). Nebola uplatnená dokonca ani v rozklade. Z tohto dôvodu žalovaný trval na tom, aby správny súd na túto námietku žalobcu neprihliadal, a to s poukazom na ustálenú prax správneho súdnictva. 139. Žalovaný aj napriek tomu uviedol, že pokiaľ sa počas prebiehajúceho konania zmení právna úprava bez úpravy tomu zodpovedajúcich intertemporálnych ustanovení (tak ako tomu bolo v prípade zmeny zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov), tak príslušný správny orgán rozhoduje na základe právnej úpravy platnej a účinnej v čase vydania rozhodnutia v súlade s ústavným imperatívom vyjadreným v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 140. S ohľadom na uvedené mohol žalobca ešte počas určeného prieskumného územia a „vyčkávania“ na rozhodnutie o určení/neurčení dobývacieho priestoru realizovať skúšky upraviteľnosti zlatých rúd inou technológiou ako technológiou kyanidového lúhovania. S ohľadom na uvedené považoval žalovaný tieto námietky žalobcu za nedôvodné. 141. Žalovaný ďalej uviedol, že správny orgán v konaní vo veci určenia prieskumného územia na ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov požadoval, aby súčasťou navrhovaných prác v geologickom zámere bola aj realizácia geologických diel v rozsahu potrebnom na výpočet zásob príslušnej kategórie podľa § 3 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 33/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov. Druh a počet geologických diel navrhuje zhotoviteľ geologických prác prostredníctvom odborne spôsobilej osoby na ložiskový geologický prieskum podľa geologických pomerov v navrhovanom prieskumnom území podľa predpokladaných úložných pomerov, ako aj podľa predpokladaného tvaru a rozmerov ložiska. 142. Reálnosť dosiahnutia cieľa geologickej úlohy navrhovanými technickými prácami však posudzuje správny orgán. Počas konania vo veci určenia prieskumného územia Detva správny orgán zhodnotil, že zhotoviteľ geologických prác správne navrhol rozsah technických prác a navrhovanými vrtmi o celkovej dĺžke 3000 m je možné v súlade so stavom poznatkov o ložisku Detva - Biely vrch splniť ciele podrobného geologického prieskumu. Geologické práce v navrhovanom prieskumnom území však neboli zohľadnené v rozpočte geologickej úlohy. 143. Žalovaný sa s námietkou žalobcu o tom, že v súvislosti so zrušením prieskumného územia žalobcovi vzniknú značné škody nestotožnil a uviedol, že prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán skúmali, či práva nadobudnuté držiteľom prieskumného územia budú neprimerane dotknuté. 144. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že zrušením rozhodnutia o určení prieskumného územia nebudú práva nadobudnuté držiteľom prieskumného územia neprimerane dotknuté, keďže žalobca (držiteľ prieskumného územia) nemôže a nikdy nedosiahne cieľ geologickej úlohy z dôvodu stanovenia nízkeho rozpočtu geologickej úlohy vo výške 8.000 eur, a preto nebude možné splniť geologickú úlohu „overenie podzemne ťažiteľných zásob drahých alebo farebných kovov“ v súlade s § 4 ods. 3 písm. b) bod 1. vyhlášky č. 51/2008 Z. z. „v kategórii Z-l“. Z uvedeného dôvodu práva žalobcu (držiteľa prieskumného územia) nebudú zrušením rozhodnutia ministerstva č. 2898/2018-5.3., 3435/2018 zo dňa 22.01.2018 neprimerane dotknuté, nakoľko takto určeným nízkym rozpočtom geologickej úlohy nebude môcť žalobca realizovať ním navrhované činnosti v rámci prieskumného územia (napr. vrtné práce), ktorých účelom má byť dosiahnutie hospodárskeho, vedeckého a technického cieľa geologickej úlohy slúžiaceho na zabezpečenie možného budúceho racionálneho využitia ložiska. Stanovením tak nízkeho rozpočtu geologickej úlohy si žalobca musel byť vedomý, že cieľ ním stanovenej geologickej úlohy nie je možné splniť. Z uvedeného dôvodu žalovaný zastával názor, že práva nadobudnuté žalobcom nebudú neprimerane dotknuté, nakoľko pri takto výrazne rozpočtovo poddimenzovanej geologickej úlohe žalobca nebude reálne schopný zrealizovať všetky činnosti stanovené geologickou úlohou. IV. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 145. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na pojednávaní konanom za prítomnosti oboch procesných strán a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky odôvodňovali jeho zrušenie. 146. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 147. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 148. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 149. Podľa § 65 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). 150. Podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore sa zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne holi čo najmenej dotknuté. 151. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 569/2007 Z. z., zhotoviteľ geologických prác rieši geologickú úlohu v súlade so schváleným projektom geologickej úlohy tak, aby sa čo najskôr a efektívne dosiahol jej cieľ. 152. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 569/2007 Z. z., vybrané geologické práce možno vykonávať len na prieskumnom území, ktoré určuje ministerstvo. Rozhodnutie o určení prieskumného územia nie je územným rozhodnutím podľa osobitných predpisov. 153. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 569/2007 Z. z., vybrané geologické práce sú a) ložiskový geologický prieskum 1. vyhradených nerastov okrem geologického prieskumu v dobývacom priestore, 2. prírodných horninových štruktúr a podzemných priestorov na účely ukladania, 3. prírodných horninových štruktúr a podzemných priestorov na zriaďovanie a prevádzku podzemných zásobníkov plynov a kvapalín, b) hydrogeologický prieskum 1. geotermálnych vôd, 2. minerálnych vôd, 3. prírodných horninových štruktúr na zriaďovanie a prevádzku zariadení na využívanie geotermálnej energie. 154. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 569/2007 Z. z., prieskumné územie určí ministerstvo najviac na štyri roky; na návrh fyzickej osoby-podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá je objednávateľom (ďalej len „držiteľ prieskumného územia“), sa môže táto lehota predĺžiť o ďalšie štyri roky, opätovne o ďalšie dva roky, a ak určená lehota nepostačuje na dokončenie dotknutej činnosti, môže byť na návrh držiteľa prieskumného územia predĺžená o lehotu, ktorá je nevyhnutne potrebná na dokončenie geologických prác. O predĺženie je potrebné požiadať najmenej tri mesiace pred uplynutím lehoty. 155. Podľa § 22 ods. 4 zákona č. 569/2007 Z. z., ak sa geologické práce nezačnú vykonávať podľa projektu geologickej úlohy do jedného roka odo dňa, v ktorom rozhodnutie o určení prieskumného územia nadobudlo právoplatnosť, alebo odo dňa nadobudnutia platnosti zmluvy o prevode podľa odseku 3, môže ministerstvo prieskumné územie zrušiť. Ak sa geologické práce nezačnú vykonávať ani do konca druhého roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o určení prieskumného územia, ministerstvo prieskumné územie zruší. 156. Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 569/2007 Z. z., návrh na určenie prieskumného územia v etape vyhľadávacieho geologického prieskumu a podrobného geologického prieskumu obsahuje a) názov alebo obchodné meno a sídlo objednávateľa, b) názov prieskumného územia, c) názov a kód katastrálneho územia, názov a číselný kód obce, okresu a kraja, v ktorom sa prieskumné územie nachádza, d) cieľ geologickej úlohy a označenie vybraných geologických prác a etapy geologického prieskumu, e) geologické práce, ktorých použitie sa predpokladá, f) dátum predpokladaného skončenia vyhodnotenia geologickej úlohy, g) návrh vymedzenia prieskumného územia na mape prieskumného územia podľa odseku 13, súradnice vrcholových bodov na povrchu a rozlohu prieskumného územia v km2 zaokrúhlenú na dve desatinné miesta, osvedčené hlavným banským meračom alebo autorizovaným geodetom a kartografom v piatich vyhotoveniach, h) rozpočet geologickej úlohy, i) návrh pomerných podielov obcí podľa veľkosti časti prieskumného územia v katastrálnych územiach. 157. Podľa § 23 ods. 13 zákona č. 569/2007 Z. z., rozhodnutie o určení prieskumného územia obsahuje a) názov prieskumného územia, b) vybrané geologické práce a etapu geologického prieskumu, c) názov alebo obchodné meno a sídlo držiteľa prieskumného územia, identifikačné číslo organizácie, d) údaj o tom, či je držiteľ prieskumného územia držiteľom geologického oprávnenia, e) názov a kód katastrálneho územia, názov a číselný kód obce, okresu a kraja, v ktorom sa prieskumné územie nachádza, f) súradnice lomových bodov prieskumného územia v súradnicovom systéme Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej, g) rozlohu prieskumného územia v km2, h) pomerné podiely obcí, i) dobu platnosti určenia prieskumného územia, j) sumu úhrady za prieskumné územie, k) ak ide o ložiskový geologický prieskum, určenie práva nakladania s nerastmi získanými vyhľadávaním a prieskumom, l) celkové náklady podľa rozpočtu geologickej úlohy, m) podmienky vykonávania geologických prác. 158. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 569/2007 Z. z., úhrada za prieskumné územie je za každý začatý rok a za každý začatý km2 počas prvých štyroch rokov 100,- eur, počas nasledujúcich štyroch rokov 200,- eur, počas ďalších dvoch rokov 350,- eur a počas ďalších rokov 700,- eur. 159. V prejednávanej veci správny súd preskúmal zákonnosť postupu žalovaného ako aj napadnutého rozhodnutia (aj prvostupňového) v zmysle žalobných námietok. 160. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi. 161. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 162. K inštitútu mimo odvolacieho konania správny súd uvádza, že sa jedná o mimoriadny opravný prostriedok umožňujúci preskúmať právoplatné rozhodnutie vydané orgánom verejnej správy, a to len v zákonom stanovenej (§ 68 ods. 1 Správneho poriadku) prekluzívnej lehote a za splnenia zákonných podmienok (§ 65 ods. 2). Je možné po využiť iba v prípade, ak právoplatné správne rozhodnutie nespĺňa požiadavku zákonnosti, t. j. slúži len na odstránenie vád, spočívajúcich v rozpore takéhoto rozhodnutia so zásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1). Podrobiť prieskumu rozhodnutie prichádza do úvahy iba v prípade nesprávneho výkladu, resp. nesprávnej aplikácii právneho predpisu, pričom sa vychádza z právneho a skutkového stavu platného v čase vydania takéhoto rozhodnutia. Zároveň je treba mať na zreteľ, aby dobromyseľne nadobudnuté práva boli týmto postupom dotknuté čo možno najmenej. 163. Správny súd uvádza, že postup, ktorý v danom prípade zvolil žalovaný v zmysle § 65 ods. 2 Správneho poriadku predpokladá, aby v mimo odvolacom konaní preskúmavané právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy (v danom prípade rozhodnutie žalovaného o určení prieskumného územia zo dňa 22.01.2018) bolo vydané v rozpore sa zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením, pričom zároveň musí konajúci orgán verejnej správy dbať na to, aby práva nadobudnuté účastníkom administratívneho konania (žalobca) dobromyseľne boli dotknuté čo najmenej. 164. Takýto dôvod musí z rozhodnutia vydanom postupom podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku jednoznačne vyplývať a musí byť riadne odôvodnený. Z napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia vyplýva, ktoré ustanovenia geologického zákona (§ 14 ods. 2, § 21 ods. 1 a 2, § 22 ods. I a 4, § 23 ods. 13 a § 26 ods. 1), žalovaný považoval za tie, ktorých nedodržaním pri vydaní (právoplatného) rozhodnutia o určení prieskumného územia bol porušený zákon. Z celého obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však jednoznačne vyplýva, že ako jediný dôvod nedodržania (porušenia) zákona videl v nedostatočnom finančnom krytí prác geologickej úlohy vo výške 8 000,- eur s DPH stanovených žalobcom, ako to bolo uvedené v rozhodnutí o určení prieskumného územia. Žalovaný dôvodil, že v takomto rozsahu stanovený rozpočet predmetnej geologickej úlohy nezodpovedá cieľu stanovenému v geologickom zámere, keďže takéto úlohy nie je možné uskutočniť s takýmto nízkym rozpočtom. Poukázal pritom na verejný záujem štátu na komplexnom, efektívnom, časovo obmedzenom vykonávaní geologického prieskumu, možnom budúcom racionálnom využívaní, ochrane a zveľaďovaní nerastného bohatstva, pričom štát nemá záujem na realizovaní takej geologickej úlohy, ktorá vzhľadom na svoj rozpočet nemôže splniť účel určeného prieskumného územia - komplexného zistenia a overenie zásob nerastov (§ 14 ods. 2 geologického zákona). 165. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správny súd nemá vedomosť na základe akých skutkových zistení dospel žalovaný k rozporu rozhodnutia o určení prieskumného územia s ust. § 21 ods. 1 a 2, § 22 ods. I a 4, § 23 ods. 13 a § 26 ods. 1 geologického zákona, ktorých porušenie vo vydaní daného rozhodnutia videl. Z obsahu odôvodnenia tak napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia žiadne porušenie týchto ustanovení geologického zákona nijako nevyplýva. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé v čom spočívalo porušenie týchto ustanovení geologického zákona v administratívnom konaní ukončenom vydaním rozhodnutia o určení prieskumného územia. Správny súd uvádza, že z odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí žalovaného nezistil, že by pri vydaní rozhodnutia o určení prieskumného územia došlo k porušeniu vyššie uvedených ustanovení geologického zákona a žalovaný v napadnutom rozhodnutí ani nijakým spôsobom porušenie týchto zákonných ustanovení postupom pri vydaní rozhodnutia o určení prieskumného územia nijako nezdôvodnil, okrem ust. § 14 ods. 2 geologického zákona. Preto treba pokladať napadnuté rozhodnutie za nezákonné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 166. Zároveň podľa správneho súdu absentuje v napadnutom rozhodnutí riadne zistenie skutkového stavu, ktoré by odôvodňovalo prijatý záver žalovaným o tom, že suma 8 000,- eur je nedostatočná pre vykonanie danej geologickej úlohy. Správny súd musí konštatovať, že žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach takýto svoj záver nepodložil žiadnymi hodnovernými dôkazmi, žiadne zisťovanie skutkového stavu v tomto smere nevykonal a takéto dôkazy (napr. cenové kalkulácie navrhovaných prác, odborné vyjadrenia, posudky k cene prác podľa geologickej úlohy) neobsahuje ani administratívny spis. Žalovaný taktiež svoju úvahu o nedostatočnom financovaní geologickej úlohy podľa správneho súdu nedostatočne odôvodnil. Správny súd zastáva názor, že iba samotné poukazovanie na výšku nákladov (od 20.400,- eur do 532.800,- eur) za rok 2017 pri iných geologických prieskumoch nie je dostatočné, nakoľko z takéhoto konštatovania nie je jasné, čo žalovaný vlastne porovnával, a to z hľadiska rozsahu prieskumného územia, dĺžky, rozsahu a kvality vykonávaných geologických prác, množstvo a potrebu vrtných prác, prípadne o prieskum akých nerastov, v akých lokalitách (napr. z hľadiska dostupnosti v teréne) sa vlastne jednalo. Taktiež treba poukázať na žalobcom určený rozpočet geologických prác uvedený v Projekte geologickej úlohy z januára 2018, kde bol tento stanovený na sumu 8.000,- eur bez DPH a predstavoval náklady na najmä laboratórne práce, čo súvisí zo zmenou technológie získavania rudy (zákaz metódy kyanidového lúhovania), pričom v tomto Projekte bola jasne uvedená možnosť navýšenia rozpočtu na vrtné práce ako aj to, že vrty o celkovej dĺžke 3 000 metrov by sa realizovali iba v prípade pozitívnych výsledkov úvodných etáp. Žalovaným prijatý záver o nedostatočnom financovaní danej geologickej úlohy a potom o neefektívnom vykonávaní geologického prieskumu pri verejnom naplnení záujmov štátu je vyslovene arbitrárny, nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôkazov, nakoľko žalovaný riadne nezistil skutkový stav vo veci, ktorý by ho k prijatiu takéhoto záveru oprávňoval. Správny súd tiež poukazuje na to, že žiadny právny predpis neurčuje minimálny rozpočet na danú (určitú) geologickú úlohu. ...... Projekt geologickej úlohy schvaľuje objednávateľ..... 167. Správny súd zároveň uvádza, že žalovaný v administratívnom konaní nijako nezisťoval a v napadnutom rozhodnutí sa ani nijako nezaoberal tým, či v dôsledku zrušenia v mimo odvolacom konaní rozhodnutia o určení prieskumného územia dôjde k dopadu (negatívnemu) na dobromyseľne nadobudnuté práva žalobcu vyplývajúce zo zrušeného rozhodnutia o určení prieskumného územia. Dopad na dobromyseľne nadobudnuté práva žalobcu vydaním rozhodnutia o určení prieskumného územia síce neznamená, že takého práva nemôžu byť dotknuté vôbec, ale zásah do nich v dôsledku zmeny (zrušenia) právoplatného rozhodnutia v mimo odvolacom konaní musí byť čo možno najmenší. 168. Záverom správny súd však nesúhlasí s námietkou žalobcu o tom, že by orgán verejnej správy (žalovaný) nemal mať možnosť posúdenia celkových nákladov na geologickú úlohu, a to aj napriek tomu, že v zmysle zákona projekt geologickej úlohy schvaľuje objednávateľ (žalobca), ktorý aj stanovuje jej rozpočet. Treba vychádzať zo znenia geologického zákona (§ 23 ods. 3 písm. h/ a § 23 ods. 13 písm. l/), kde samotný návrh na určenie prieskumného územia a následne vydané rozhodnutie o určení prieskumného územia ako obligatórnu náležitosť (návrhu aj rozhodnutia) vyžaduje určenie rozpočtu geologickej úlohy, resp. určenie celkových nákladov. Ak zákon vyžaduje vyčíslenie nákladov na geologickú úlohu, musí mať orgán verejnej správy, ktorý takýto návrh posudzuje aj možnosť preskúmať, či žiadateľom o určenie prieskumného územia stanovený rozpočet na posudzovanú geologickú úlohu je aj reálny a jeho výška zodpovedá predpokladaným prácam potrebných pre vykonanie stanovenej geologickej úlohy. V predmetnom napadnutom rozhodnutí žalovaný spochybnil reálnosť vyčíslených nákladov, avšak svoje námietky ako už je uvedené vyššie nepodložil žiadnymi dôkazmi (nezistil riadne skutkový stav veci) a rozhodnutie v tomto smere trpí nezákonnosťou aj z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov. 169. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci opätovne konať, zistiť skutkový stav v rozsahu potrebnom na objektívne posúdenie veci a nové rozhodnutie riadne odôvodniť. 170. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný v plnom rozsahu, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 171. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).