Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Sa/27/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200445 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1018200445.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: JUDr. O. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. č. XX, XXX XX Z., zastúpeného: JUDr. Zuzana Jóžová Borecká, advokátka so sídlom Sládkovičova č. 7, 949 01 Nitra proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej vo veci priznania starobného dôchodku č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31. januára 2018, takto r o z h o d o l : I. Rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31. januára 2018 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. novembra 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.11.2017 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“) podľa ust. § 65, § 82, § 293dq a 293dr zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“) priznala žalobcovi od 02.09.2017 starobný dôchodok v sume 503,- Eur mesačne. Žalobca ku dňu 02.09.2017 splnil zákonné podmienky pre nárok na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ods. 1 ZSP, získal 10 441 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 28 rokov a 221 dní a dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov a 76 dní. Suma starobného dôchodku vo výške 494,80 Eur mesačne, bola určená podľa ust. § 66 ods. 1 ZSP, ako súčin obdobia dôchodkového poistenia 28,6055 rokov, priemerného osobného mzdového bodu 1,5237 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 11,3505 Eur. Táto suma bola po zákonnej valorizácii podľa ust. § 82, § 293dq a § 293dr ods. 1 písm. a/ ZSP zvýšená odo dňa priznania nároku na starobný dôchodok o 8,20 Eur, na celkovú sumu 503,- Eur mesačne. Sociálna poisťovňa v odôvodnení rozhodnutia tiež uviedla, že podľa priloženého osobného listu dôchodkového poistenia získal žalobca len 28 rokov a 221 dní a nie vyžadovaných najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil jednu z podmienok nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku podľa ust. § 82b písm. a/ ZSP. Vychádzajúc z potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSU-31.484-15/2013-VZ zo dňa 23.09.2013 súčasne žalobcovi listom zo dňa 08.11.2017 č. XXX XXX XXXX X. oznámila, že pre nárok na starobný dôchodok mu nehodnotila služobný pomer od 30.09.1974 do 28.09.1976 a od 01.07.1980 do 31.12.1996, ktorý mal podľa zák. č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR zhodnotený pre nárok na príspevok za službu, priznaný od 01.01.1997. Nezhodnotenie služby odôvodnila ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP. 2. Toto rozhodnutie žiadal žalobca v odvolaní zrušiť z dôvodu, že do obdobia dôchodkového poistenia mu nebola započítaná doba štátnej služby policajta, vrátane vojenskej základnej služby, čo sa prejavilo aj na nesprávnom výpočte starobného dôchodku. Uvedené obdobie žiadal zhodnotiť do celkového obdobia dôchodkového poistenia a pre výpočet sumy starobného dôchodku. K tomu namietal, že Sociálna poisťovňa nepostupovala podľa ustálenej judikatúry NS SR a poukázal na právny názor vyjadrený v rozsudku NS SR uverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011, ako aj v rozsudku sp.zn. 9So 214/2008 zo dňa 28.10.2009 a sp.zn. 9So/59/2011 zo dňa 25.04.2012, podľa ktorého... „pre účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu.“ 3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, zamietol rozhodnutím č. 550 618 6158 0 zo dňa 31.01.2018, podľa ust. § 215 ods. 4 ZSP odvolanie žalobcu v celom rozsahu a pre vecnú správnosť potvrdil podľa ust. § 218 ods. 2 ZSP rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Podľa ust. § 65 ods. 1 ZSP v znení zák.č. 555/2007 Z.z. nárok na starobný dôchodok vzniká získaním najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku, ktorý žalobca podľa ust. § 65 ods. 2 a § 65a ZSP dosiahol dovŕšením veku 62 rokov a 76 dní, dňa 02.09.2017. K tomuto dňu získal 10 441 dní obdobia dôchodkového poistenia, podľa ust. § 60 ods. 10 ZSP čo je 28 rokov a 221 dní, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok ku dňu 02.09.2017. Žalobca požiadal o starobný dôchodok od 02.09.2017 žiadosťou spísanou dňa 13.09.2017. 4. V ďalšom zopakoval znenie odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, s poukazom na potvrdenie Ministerstva vnútra SR, Bratislava zo dňa 23.09.2013 č. SPOU-OSZ-31.484-15/2013-VZ, podľa ktorého má žalobca od 01.01.1997 priznaný príspevok za službu, podľa zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, považovaný za výsluhový dôchodok. Na nárok na príspevok za službu mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 30.09.1974 do 28.09.1976 v I. kategórii funkcií, aj doba služobného pomeru v policajnom zbore od 01.07.1980 do 31.12.1996 v I. kategórii funkcií, t.j. celkom 18 rokov a 188 dní. Nakoľko uvedená doba služobného pomeru, vrátane vojenskej základnej služby, bola zhodnotená pre nárok na príspevok za službu, považovaný za výsluhový dôchodok, nemohla byť zhodnotená pre nárok na starobný dôchodok. Uvedený záver ako súladný so zákonom, žalovaný podoprel odkazom na ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP, keďže takáto doba služby sa nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia. Uviedol, že námietka žalobcu, ktorou poukázal na nezhodnotenie doby služby, t.j. obdobia poistenia získaného pre nárok a sumu starobného dôchodku v osobitnom systéme je nedôvodná a správne mu bola započítaná len doba poistenia získaná vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia v rozsahu 10 441 dní, t.j. 28 rokov a 221 dní. Tiež konštatoval, že vypočítaná suma starobného dôchodku, 503,- Eur mesačne, zodpovedá uvedenému preukázanému a zhodnotenému obdobiu dôchodkového poistenia 28 rokov a 221 dní. 5. K námietke žalobcu ohľadom nezapočítania doby služby policajta, vrátane vojenskej základnej služby, prijal s poukazom na ust. § 274 ods. 1 ZSP v spojení s ust. § 21, § 174 ods. 1 a 2 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení záver, že žalobca nezískal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (18 rokov a 188 dní) a ani služba vykonávaná v I. kategórii funkcií mu netrvala k 31.12.1999 (§ 174 ods. 2). Z tohto dôvodu mu potom nie je možné pre nárok na starobný dôchodok zhodnotiť aj dobu služby a vymeriavacie základy získané počas výkonu služby a na určenie sumy starobného dôchodku je možné započítať len obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy získané zo všeobecného systému sociálneho poistenia. 6. Na základe uvedeného generálny riaditeľ uzavrel, že výpočet žalobcovho starobného dôchodku bol vykonaný správne, v súlade s platnými právnymi predpismi a judikatúrou NS SR, pri ktorej sa však odvolával na iné rozsudky NS SR ako tie, ktorými argumentoval žalobca. Poznamenal, že na nárok na starobný dôchodok boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, určená suma starobného dôchodku zodpovedá preukázanému a zhodnotenému obdobiu dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, vychádzajúc z údajov v žiadosti o dôchodok, v evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia, dokladov a údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. 7. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 03.04.2018 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia zo dňa 31.01.2018, vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania vo výške 100 %. Poukázal na argumentáciu použitú v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 08.11.2017, ktorým mu bol priznaný starobný dôchodok v sume 503,- Eur mesačne, a na napadnuté rozhodnutie, v ktorom sa odvolací orgán nevysporiadal s jeho odvolacími námietkami, najmä s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci, nezapočítania preukázaných období dôchodkového poistenia pre účely výpočtu starobného dôchodku, a to doby základnej vojenskej služby vykonávanej od 30.09.1974 do 28.09.1976 a doby od 01.07.1980 do 31.12.1996, počas ktorej bol v služobnom pomere policajta. Do pozornosti dal ustálenú judikatúru NS SR, zdôrazňujúcu aplikáciu čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ďalej aj „Dohovor č. 128“). Poukázal na to, že k žiadosti o starobný dôchodok predložil všetky relevantné doklady preukazujúce jeho účasť na dôchodkovom poistení, doklady o výške zárobkov ako aj doklady o priznaní a poberaní príspevku (výsluhový dôchodok) odo dňa 01.01.1997 za dobu služby policajta (vrátane ZVS) v celkovom rozsahu 18 rokov a 188 dní a namietol, že žalovaná v rozpore s čl. 7 ods. 5 a čl. 154c Ústavy SR neaplikovala pri rozhodovaní Dohovor č. 128, ktorý má charakter medzinárodnej zmluvy, zakladajúcej priamo právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a preto na jeho vykonanie nie je potrebné prijať osobitný zákon. Dovŕšením dôchodkového veku nastala situácia, kedy mu vznikol nárok na starobný a tiež výsluhový dôchodok, preto bolo na určenie sumy starobného dôchodku potrebné článok 33 Dohovoru aplikovať. 8. Tiež zdôraznil, že v odvolaní argumentoval ustálenou rozhodovacou praxou NS SR v obdobných prípadoch výsluhových dôchodcov, poukázal na rozsudok sp.zn. 9So/59/2011 zo dňa 25.04.2012 a rozsudok sp.zn. 9So/214/2008 zo dňa 28.10.2009 publikovaný v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí SR č. 5/2011 pod č. R55, zo znenia ktorého vyplýva, že ... „pre účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku sa bude môcť tento dôchodok krátiť“ (Dohovor č. 128). S odkazom na ustálenú judikatúru NS SR konštatoval, že výklad žalovanej k ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP, že obdobie výkonu služby nemožno považovať za obdobie dôchodkového poistenia (bez ďalších súvislostí) je nesprávny. Rozhodnutie žalovanej označil za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko žalovaná sa vôbec nevysporiadala s jeho právnou argumentáciou, poukazujúcou na ustálenú rozhodovaciu prax NS SR v obdobných prípadoch výsluhových dôchodcov a túto v jeho veci nerešpektovala. Tiež namietal, že zistený skutkový stav, z ktorého žalovaná vychádzala, je v rozpore s administratívnym spisom, keďže ku dňu 02.09.2017 získal pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku, obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 10 441 dní, t.j. 28 rokov a 221 dní. 9. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 17.05.2018 navrhla žalovaná žalobu ako nedôvodnú podľa ust. § 190 SSP zamietnuť, zopakovala závery z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a konštatovala, že žalobné námietky žalobcu sú v zásade totožné s námietkami použitými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Zotrvala na skutkových a právnych dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí, teda, že doba služby nemohla byť pre nárok na starobný dôchodok hodnotená, keďže bola zhodnotená na príspevok za službu (výsluhový dôchodok) a poukázala na ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP. K námietke žalobcu o nerešpektovaní ustálenej judikatúry NS SR uviedla, že rozsudkom sp.zn. 9So/214/2008 zo dňa 28.10.2009 bola riešená iná skutková situácia. Žalobu žiadala ako nedôvodnú zamietnuť. 10. V písomnom vyjadrení zo dňa 03.08.2018 podanom k vyjadreniu žalovanej zo dňa 17.05.2018, žalobca zopakoval argumentáciu už uvedenú v žalobe a doplnil, že tvrdením že v rozsudku NS SR sp.zn. 9So 214/2008 zo dňa 28.10.2009 ide o riešenie inej skutkovej situácie ako v jeho prípade, žalovaná nijakým spôsobom nevyvrátila právny názor NS SR, deklarovaný vo viacerých rozhodnutiach, na ktoré aj poukázal, že do celkovej doby dôchodkového poistenia je potrebné započítať aj dobu služby hodnotenú na výsluhovú dávku a následne aplikovať čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, t.j. krátiť vypočítanú sumu starobného dôchodku najviac o sumu vyplácanej výsluhovej dávky. Zdôraznil, že nežiada o duplicitné zhodnotenie doby poistenia, ale o správny výpočet sumy starobného dôchodku v zmysle uvedeného Dohovoru a postup žalovanej v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou NS SR v obdobných prípadoch výsluhových dôchodcov. 11. Správny súd preskúmal odvolanie žalobcu, postup orgánu verejnej správy, rozhodnutie žalovanej vrátane prvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu, ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP viazaný žalobnými bodmi, pričom dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, alebo nedostatok dôvodov. Správny súd preto rozhodnutie odvolacieho orgánu podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/, d a f/ SSP a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 191 ods. 3 SSP podľa ust. § 191 ods. 4 prvá veta SSP zrušil. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiaden z dôvodov podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť. V súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. 12. Podľa ust. § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 13. Podľa ust. § 6 ods. 1, 2 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 14. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu, s podaniami účastníkov konania, najmä s napadnutým rozhodnutím vrátane prvostupňového, oznámením Ministerstva vnútra SR č: SPOU-OSZ-31.484-15/2013-VZ zo dňa 23.09.2013 o poberaní príspevku za službu, priznaného žalobcovi podľa zák. č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR od 01.01.1997 a podľa zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považovaného za výsluhový dôchodok. Vyplýva z neho, že na nárok na príspevok za službu mu bola v I. kategórii funkcií zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 30.09.1974 do 28.09.1976 a doba služobného pomeru v policajnom zbore od 01.07.1980 do 31.12.1996, t.j. celkom doba služby 18 rokov a 188 dní. Oboznámil sa aj s príslušnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 9So/59/2011 zo dňa 25.04.2012, sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017, sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, sp. zn. 9So/120/2015 zo dňa 28.02.2017, sp. zn 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, sp.zn. 10So/59/2015 zo dňa 27.07.2016, sp. zn. 9 So/79/2016 zo dňa 28.02.2018, sp. zn 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019, sp.zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016, s rozhodnutiami publikovanými v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 5/2011, R55/2011 (sp.zn. 9So/214/2008 z 28.10.2009), rozhodnutím sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011 publikovaným v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 judikát č. R 83/2013 a ďalšími rozhodnutiami. 15. V žiadosti spísanej dňa 13.09.2017, doručenej Sociálnej poisťovni dňa 19.09.2017, ktorou žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku od 02.09.2017 uviedol, že od 01.07.1980 do 31.12.1996 vykonával službu príslušníka policajného zboru a od Ministerstva vnútra SR poberá výsluhový dôchodok. Uvedenú dobu služby dokladuje v administratívnom spise založený evidenčný list dôchodkového zabezpečenia a oznámenia hrubých zárobkov od zamestnávateľa, Ministerstva vnútra SR. Starobný dôchodok mu prvostupňový orgán podľa ust. § 65, § 82, § 293dq a § 293dr ZSP priznal rozhodnutím zo dňa 08.11.2017, v sume 503,- Eur mesačne, od 02.09.2017, pretože k tomuto dňu splnil zákonné podmienky dané pre nárok na starobný dôchodok ustanovením § 65 ods. 1 ZSP, t.j. získal 10 441 dní obdobia dôchodkového poistenia (28 rokov a 221 dní) a dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov a 76 dní. Sumu starobného dôchodku mu určil výpočtom podľa ust. § 66 ods. 1 ZSP z obdobia dôchodkového poistenia 28,6055 rokov, v ktorom mu nezhodnotil dobu výkonu štátnej služby príslušníka policajného zboru, vrátane vojenskej základnej služby, v rozsahu celkom 18 rokov a 188 dní, zaradenej v I. kategórii funkcií, pretože mu bola zhodnotená pre príspevok za službu policajta, priznaný od 01.01.1997. Pre nárok a sumu starobného dôchodku mu zhodnotil len obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 10 441 dní, t.j. 28 rokov a 221 dní, získané ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, dňa 02.09.2017, vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. 16. Z ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý vstúpil do účinnosti dňom 01.07.2002 vyplýva, že tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia. V súlade s ustanovením § 4 tohto zákona, dávky výsluhového zabezpečenia poskytované policajtovi a profesionálnemu vojakovi závisia od doby trvania služobného pomeru a od sumy služobného platu, ktorý dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku. 17. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň: a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až l/ alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. 18. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády ČSSR č. 117/1988 Zb. 19. Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023. 20. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. 21. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov1a) (ďalej len „policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl,1b) vojakov mimoriadnej služby1c) (ďalej len „profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. 22. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 23. Podľa § 65 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a, § 274 neustanovuje inak. 24. Podľa § 65a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., od 1. januára 2017 dôchodkový vek v príslušnom kalendárnom roku je súčet dôchodkového veku v kalendárnom roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a počtu dní, ktorý sa určí ako súčin čísla 365 a rozdielu priemernej strednej dĺžky života, zistenej za prvé referenčné obdobie a priemernej strednej dĺžky života, zistenej za druhé referenčné obdobie. Takto určený počet dní sa zaokrúhľuje na celé dni nadol. 25. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., sa suma starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. 26. Podľa § 255 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004, podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. 27. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 28. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., v znení zák. č. 140/2015 Z.z., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 29. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ratifikovaného ČSSR dňa 11.01.1990 a v Zbierke zákonov vyhláseného pod č. 416/1991, ktorý pre ČSFR vstúpil do platnosti dňa 11.01.1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 30. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. V súvislosti s týmto ústavným právom súd poukazuje na rozsudok NS SR sp.zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016 v obdobnej veci, podľa ktorého primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 31. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že žalobcovi bola pre príspevok za službu (výsluhový dôchodok), ktorého poberateľom je od 01.01.1997 zhodnotená doba výkonu štátnej služby policajta, vrátane vojenskej základnej služby, v rozsahu 18 rokov a 188 dní a sporným nebolo ani to, že jeho služba policajta bola zaradená do zvýhodnenej I. kategórie funkcií. Žalobca zároveň dosiahol dôchodkový vek požadovaný zákonom č. 461/2003 Z.z. Spornou bola otázka započítania resp. nezapočítania uvedenej doby, zhodnotenej pre účely výsluhovej dávky, do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok a zároveň na určenie sumy starobného dôchodku v zmysle ust. § 66 ods. 1 a nasledovných ust. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. 32. Pre zodpovedanie žalobných námietok, uvedených v správnej žalobe, sú pre správny súd záväzné rozhodnutia NS SR, vydané v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu činnosť a podľa ktorých správny súd pri preskúmavaní tejto veci postupoval. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia/zabezpečenia vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a aj osobitný systém sociálneho poistenia, sú pre dávky dôchodkového poistenia, založené na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia/zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. 33. V rozhodnutiach NS SR bol opakovane vyslovený právny názor v súlade s judikátom č. R 55/2011 publikovaným v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, maximálne o sumu výsluhového dôchodku. 34. Z právnej vety rozhodnutia NS SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011, publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku (príspevku) nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta...) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. 35. Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach opakovane konštatoval, že nároky poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií), musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola, alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch systémoch sociálneho poistenia. Uvedené vyplýva aj z rozsudku NS SR sp.zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, v znení: „Odporca (Sociálna poisťovňa) nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“... „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií).“ ... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I. alebo II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku podľa ust. § 65 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z.“ 36. Závery rozhodovacej činnosti NS SR naznačujú, že Sociálna poisťovňa pre posúdenie zhodnotenia, resp. nezhodnotenia doby služby žalobcu do celkového obdobia dôchodkového poistenia pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku, nesprávne aplikovala ust. § 274 ods. 1 ZSP v spojení s ust. § 21, § 174 ods. 1 a 2 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Z toho potom vyplýva aj nesprávny záver (str. 3 rozhodnutia), že keď žalobca nezískal dobu služby (18 rokov a 188 dní) v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, vyplývajúci zo zaradenia doby služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (I./II.), nie je podľa ZSP možné pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku zhodnotiť aj dobu služby a vymeriavacie základy získané počas výkonu služby a započítať mu je možné len obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy získané zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Podľa ust. § 274 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák.č. 140/2015 Z.z., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Uvedené sa vzťahuje k ust. § 65 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zák.č. 252/2012 Z.z., ktorý upravuje dôchodkový vek poistenca na 62 rokov, ak tento zákon v ods. 4 až 8 § 65a a § 274 neustanovuje inak. Z tejto právnej úpravy (§ 65 ods. 2 ZSP) teda vyplýva, že ust. § 274 ZSP sa vzťahuje na úpravu dôchodkového veku inak, tzn. na zníženie dôchodkového veku, vzhľadom na úpravu „zachovania nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie.“ Ust. § 274 ZSP nezakladá iné posudzovanie nároku a určenia sumy starobného dôchodku u výsluhových dôchodcov, ktorí majú službu zaradenú v I. resp. II. kategórii a ktorým Sociálna poisťovňa zhodnocuje dobu služby pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku, pretože v sume výsluhového dôchodku nemali tieto „nároky“ zhodnotené a iné u ostatných výsluhových dôchodcov (nezaradených v I., II. kategórii), ktorým dobu služby ako obdobie dôchodkového poistenia pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku podľa ZSP, s odkazom na ust. § 274 , § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 nezhodnocuje. 37. V jednom z najnovších rozsudkov, sp.zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019, NS SR upozornil na nesprávnosť postupu žalovanej a záväznosť judikatúry predchádzajúcej vydaniu tohto rozsudku, ktorá sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu, a je záväzná aj pre žalovanú. Z ustálenej judikatúry NS SR vyplýva (napr. rozsudok sp.zn. 10So/59/2014), že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Tiež v rozsudku sp.zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, NS SR uviedol: „Daná judikatúra nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií, odôvodňujúce zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, dovŕšením dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z..“ 38. Z ustálenej judikatúry NS SR a záverov vyššie citovaných rozhodnutí, na čo poukázal aj žalobca vyplýva, že pre posúdenie nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky je potrebné zohľadniť celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol. V prípade, že je poberateľom výsluhovej dávky z osobitného systému sociálneho poistenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku primerane k dobe dôchodkového poistenia, získanej v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia, je potrebné takto určenú teoretickú sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I., II. kategória), tzn. ust. § 274 ZSP nemá žiadnu súvislosť so zistením celkového obdobia dôchodkového poistenia poistenca. 39. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa ZSP absolútne vylúčila hodnotenie doby poistenia, ktoré získal v osobitnom systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že mu nebolo zachované ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, t.j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia, i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 40. Za nesprávny považuje správny súd výklad aplikovaných ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP, z ktorého vyplynula nesprávna úvaha a záver žalovanej, že žalobcovi nemohla byť na nárok na starobný dôchodok podľa ZSP zhodnotená doba služobného pomeru (str. 4 rozhodnutia) zo všeobecného systému sociálneho poistenia, s odôvodnením, že uvedená služba nie je obdobím dôchodkového poistenia, nakoľko žalovaná nezobrala do úvahy poslednú vetu citovaných ustanovení, ...„ a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.“ Tzn. skutkový stav uvedený v citovaných ustanoveniach sa na preskúmavanú vec žalobcu nevzťahuje, keďže žiadny invalidný dôchodok priznaný nemá. 41. Výkladom uvedených ustanovení ZSP (§ 60 ods. 2,§ 255 ods. 5) vo vyššie opísaných súvislostiach dospel Najvyšší súd SR opakovane k záveru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. R55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení a určenie jeho výšky. Obdobne v rozsudku sp.zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016 NS SR právne uzavrel, že „primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 42. Celkovou dobou poistenia je teda doba poistenia vo všetkých systémoch sociálneho poistenia a takýto výklad korešponduje aj s čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého „občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe“. Z uvedeného vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok a určenie jeho sumy podľa ust. § 65 a § 66 ZSP mala žalovaná hodnotiť celú dobu žalobcovho dôchodkového poistenia, t.j. obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom aj osobitnom systéme a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia vypočítať teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorú mala krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. 43. Vzhľadom k uvedenému, dospel správny súd k záveru, že výklad na vec sa vzťahujúcich ustanovení zákona žalovanou predstavuje odklon od právnej praxe a ustálenej judikatúry NS SR, žalovaná ani prvostupňový orgán nepostupovali správne, žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa 31.01.2018 vrátane prvostupňového zo dňa 08.11.2017 vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto správny súd obe zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie, v ktorom opätovne posúdi a určí sumu starobného dôchodku žalobcu postupom podľa ust. § 66 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, zohľadní celé získané obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré má do vzniku nároku na starobný dôchodok ku dňu 02.09.2017 a vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracoval iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z takto určenej „teoretickej“ sumy starobného dôchodku následne v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočíta sumu v pomernej časti, zodpovedajúcej pre výsluhový dôchodok zhodnotenej dobe jeho služby (18 rokov a 188 dní), ktorú kráti vo výške vyplácanej výsluhovej dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní aj príspevok za službu, považovaný podľa zák.č. 328/2002 Z.z. za výsluhový dôchodok, funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. Zistený skutkový stav posúdi a v súlade s prezentovaným výkladom ust. § 274, § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP žalovaná v novom rozhodnutí riadne zdôvodní, pričom sa nebude odkláňať od judikatúry NS SR v obdobných veciach. 44. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania t.j. v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).