Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Sa/9/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200173 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1017200173.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, XXX XX Q., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 10, Bratislava, v konaní o invalidný dôchodok, na odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. decembra 2016, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.12.2016, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“) zo dňa 22.09.2016, ktorým podľa ust. § 70 ods. 1, § 274 a § 82 ZSP, žalobcovi na základe jeho žiadosti zo dňa 07.09.2016, ktorou žiadal priznať invalidný dôchodok od 01.01.2016, priznala od 16.06.2016 invalidný dôchodok v sume 549,40 Eur mesačne a odvolanie žalobcu ako nedôvodné v celom rozsahu zamietol. 2. V rozhodnutí, ktoré právne odôvodnil ust. § 70 ods. 1, § 71 a § 153 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. Zákon o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“), odkázal na prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 22.09.2016 a záväzný podklad pre jej rozhodnutie, posudok posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 07.09.2016, podľa ktorého je žalobca invalidný (§ 71 ods. 1 ZSP), lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „MPSVZČ“) o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bola stanovená úzkostno - depresívna porucha, ktorú posudkový lekár podľa prílohy č. 4 k ZSP zaradil do kapitoly V - Duševné choroby a poruchy správania, položky 4. b/ neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, ťažké formy (napr. ťažké obsedantné neurózy). Dátum vzniku invalidity určil na deň, kedy bol žalobca prijatý na hospitalizáciu do Psychiatrickej nemocnice v Kremnici. 3. Z prvostupňového rozhodnutia Generálny riaditeľ prevzal aj podmienky vzniku nároku na invalidný dôchodok, získanie 15 426 dní obdobia dôchodkového poistenia ku dňu vzniku invalidity, čo je v súlade s ust. § 60 ods. 10 ZSP 42 rokov a 96 dní (rok dôchodkového poistenia je 365 dní) a poznamenal, že suma invalidného dôchodku je určená podľa ust. § 73 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z., ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočítalo obdobie dôchodkového postenia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom rozhodujúcim obdobím na určenie priemerného osobného mzdového bodu boli kalendárne roky 1984 až 2015 (§ 63 ZSP). Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 65,8804 a v tomto období žalobca získal 11 374 dní obdobia dôchodkového poistenia, tzn. 31,1617 rokov dôchodkového poistenia (§ 63 ods. 1 ZSP). Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období a je 2,1142. Podľa ust. § 63 ods. 3 písm. d/ zák.č. 461/2003 Z.z. priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 sa započítava v plnej výške, a z hodnoty od 1,25 do hodnoty neprevyšujúcej hodnotu 3 sa v roku 2016 započítava 68%. Priemerný osobný mzdový bod po úprave je 1,8377. Žalobca ku dňu vzniku invalidity, k 16.06.2016, získal 15 426 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku invalidity do dovŕšenia dôchodkového veku, 06.06.2019 v rozsahu 1 085 dní, čo spolu na výpočet invalidného dôchodku predstavuje 16 511 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 45,2357 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 16.06.2016 podľa ust. § 64 zák. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je 10,9930 Eur. Suma invalidného dôchodku 548,40 Eur mesačne, je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 1,8377, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočítalo obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku 45,2357, aktuálnej dôchodkovej hodnoty 10,9930 a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % (§ 73 ods. 2 ZSP). 4. Nakoľko sa žalobcovi podľa ust. § 274 ZSP, v znení zák.č. 140/2015 Z.z. zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie, bola suma invalidného dôchodku určená aj podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003, z priemerného mesačného zárobku 135,00 Eur za roky 2013, 2012, 2011, 2010, 2009. Započítaná doba je 42 rokov, pretože na dobu zamestnania pred 18 rokom veku sa neprihliada. Invalidný dôchodok je 75% priemerného mesačného zárobku, t.j. 101,30 Eur mesačne, ku ktorému podľa zák.č. 306/2002 Z.z., v znení zák.č. 639/2002 Z.z. patrí úprava o 155,80 Eur mesačne, na 257,10 Eur mesačne a zvýšenie podľa zák.č. 222/2003 Z.z. o 15,50 Eur mesačne, na sumu 272,60 Eur mesačne. Pretože suma invalidného dôchodku určená podľa právnych predpisov účinných od 01.01.2004 je 548,40 Eur mesačne a je vyššia ako suma 272,60 Eur mesačne, určená podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003, patrí žalobcovi invalidný dôchodok v tejto vyššej sume, ktorá sa ďalej odo dňa priznania zvyšuje podľa ust. § 82 ZSP a ust. § 1 písm. g/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z. z. o 1,00 Eur mesačne na sumu 549,40 Eur mesačne. 5. Generálny riaditeľ žalovanej ďalej poukázal na podané odvolanie, v ktorom žalobca nesúhlasil s určenou MPSVZČ, dátumom začatia invalidity od 16.06.2016, nezaznamenaním diagnózy artériová hypertenzia st. 3, astma a bronchiale s potrebou trvalého liečenia, údajom o krvnom tlaku uvedenom v odbornom posudku zo dňa 07.09.2016, ktorý mu na posudzovaní meraný nebol a v posudku uvedený nezodpovedá skutočnosti a ani s odporučenou pracovnou rekomandáciou. Konštatoval, že na základe odvolania žalobcu bol jeho zdravotný stav posúdený opätovne, posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, dňa 21.10.2016, z lekárskej správy ktorého vyplýva, že podľa doloženého nálezu internistu zo dňa 13.09.2016 bol žalobca dlhodobo sledovaný pre artériovú hypertenziu I. WHO s akceleráciu pri strese - syndróm bieleho plášťa, ktorá bola preklasifikovaná na stupeň II. WHO, ale bez potvrdených orgánovo špecifických zmien, v náleze pneumológa zo dňa 12.05.2015 sa konštatuje neprítomnosť ventilačnej poruchy u liečeného astmatika. Posudkový lekár po preskúmaní doložených lekárskych správ zotrval na stanovenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % aj na dátume vzniku invalidity a predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave. 6. Dňa 24.11.2016 bol zdravotný stav žalobcu posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorý svoje posúdenie uzavrel tak, že v jeho zdravotnej dokumentácii sa nenachádzajú žiadne významné zdravotné problémy. Od 01.01.1993 do 20.02.2015 bol dlhodobo zamestnaný u jedného zamestnávateľa - Slovnaft, a.s. a počas tohto obdobia nečerpal ani raz dávku nemocenského poistenia, až od 03.02.2014 do 01.02.2015, kedy bol pre psychiatrickú diagnózu adaptačnej poruchy (F 43) uznaný dočasne práceneschopným. Lieči sa na astmu - záduch, ktorá je pri liečbe pod kontrolou, spirometrické vyšetrenie (monitorujúce výkonnosť dýchacieho systému) bolo opakovane bez ventilačnej poruchy, dýchacie parametre sú v norme, choroba vysokého tlaku krvi je kolísavá, aj internistka opakovane uvádza „syndróm bieleho plášťa“ (pri vyšetrení má pacient namerané vždy vyššie hodnoty ako v domácom prostredí). Choroba nie je v závažnom štádiu, lebo nenastali žiadne orgánové zmeny (porucha zraku v dôsledku poškodenia sietnice vysokým tlakom, poškodenie obličiek, všetky testy hodnotiace funkciu obličiek sú v norme), nie je dokumentovaná ani hypertrofia (zhrubnutie) ľavej komory srdca, ktoré by oprávňovali zaradenie choroby vysokého tlaku krvi do II. štádia podľa klasifikácie svetovej zdravotníckej organizácie. Lekár pracovnej zdravotnej služby uznal dňa 04.02.2015 žalobcu, ako zamestnanca a.s. Slovnaft, za trvale neschopného v pracovných zaradeniach: zobrazovacie jednotky, práca vo výškach a nad voľnou hĺbkou, nočná práca, vedenie motorového vozidla pre potreby plnenia pracovných úloh. Z tohto vyšetrenia vyplýva, iba to, že v spoločnosti Slovnaft a.s. nemôže byť zamestnaný pri uvedených pracovných činnostiach. O celkovej práceschopnosti sa tento posudok nezmieňuje. Na odporúčanie ambulantnej psychiatričky absolvoval žalobca od 16.06.2016 do 13.07.2016 hospitalizáciu v Psychiatrickej nemocnici Kremnica a jeho zdravotný stav bol uzatvorený ako zmiešaná úzkostno - depresívna porucha, pri prepustení zlepšený, počas hospitalizácie bez výkyvov tlaku krvi, pričom sa neprejavili žiadne poruchy správania, myslenia, ani samovražedné myšlienky. 7. K posúdeniu dňa 24.11.2016 žalobca doložil záznam z traumatologického vyšetrenia zo dňa 25.10.2016, ktoré absolvoval pre bolesti lakťa, z ktorého nevyplývajú žiadne zistené úrazové zmeny a z hľadiska posudzovania invalidity nemá tento odborný lekársky nález výpovednú hodnotu. Ďalším odborným lekárskym nálezom je kontrolné psychiatrické vyšetrenie zo dňa 23.11.2016, popisujúce len nezávažné psychiatrické symptómy (subdepresívnu náladu, afektívnu labilitu, sporadicky úzkosť, bolesti chrbta a hlavy), koncentráciu pacienta na svoje telesné problémy a redukciu záujmov, dokumentuje nezmenený stav, pokračuje v medikácii nastavenej počas psychiatrickej hospitalizácie. Tento odborný lekársky nález diagnosticky ani terapeuticky nemení nič na odporúčaniach z hospitalizácie v júni 2016, kontrolné psychiatrické vyšetrenie odporúča iba podľa potreby. Po podrobnom preskúmaní celej posudkovej spisovej dokumentácie, novo doložených odborných lekárskych nálezov, ako i po vlastnom vypočutí žalobcu, posudkový lekár konštatoval, že od 24.11.2016 už nespĺňa posudkové kritériá pre uznanie invalidity. Pretrvávanie reaktívnej psychiatrickej symptomatológie je viazané na domnelú ujmu, ktorú utrpel začiatkom februára 2014 v zamestnaní (pri platovom ohodnotení) na hodnotiacom stretnutí (kalibračnom mítingu). Prejavy neurotickej poruchy posudkový lekár zhodnotil ako jednoznačne účelové s cieľom získania renty. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie zostáva aj naďalej úzkostno- depresívna porucha, ktorá však nie je ťažká, ale už po liečbe stredne ťažká, a prislúcha jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozmedzí 15% až 20 %, pričom bola zvolená na hornej hranici 20 %. Za ostatné ochorenia - artérierová hypertenzia I WHO, priedušková astma - záduch, na liečbe kontrolovaná, bola MPSVZČ zvýšená o 10 %, spolu teda na 30%. V odvolacom konaní bolo lekárskymi správami z psychologického vyšetrenia v Neštátnej psychologickej ambulancii na Záporožskej ulici v Bratislave zo dňa 08.01.2015 a 25.05.2016, z interného vyšetrenia v Univerzitnej NsP Milosrdní bratia s.r.o. v Bratislave zo dňa 04.05.2016, z interného vyšetrenia ProCare, prevádzka Vlčie hrdlo Bratislava zo dňa 29.01.2015, 11.05.2015 a 13.09.2016, z prepúšťacej správy z PN Kremnica - hospitalizácia od 16.06.2016 do 13.07.2016, z pľúcneho vyšetrenia Pneumomed s.r.o. z 03.02.2014, z pľúcneho vyšetrenia Osvirija s.r.o. Bratislava z 31.01.2012 a 12.05.2015, z novo doložených lekárskych správ z traumatologického vyšetrenia USB Nemocnica Antolská z 25.10.2016, z psychiatrickej kontroly v neštátnej psychologickej ambulancii Záporožská ulica Bratislava z 23.11.2016 ako aj z vlastného vyšetrenia posudkovým lekárom preukázané, že žalobca je od 16.06.2016 invalidný s MPSVZČ 60%. Po doložení nových lekárskych správ je miera poklesu jeho schopnosti 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Invalidita zanikla od 24.11.2016. V závere doplnil, že o zániku nároku na invalidný dôchodok rozhodne Sociálna poisťovňa, ústredie. 8. Žalobou „o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 06.12.2016,“ doručenou správnemu súdu dňa 03.02.2017, žalobca vyslovil nesúhlas s týmto rozhodnutím ako aj s jeho odôvodnením, závery posudkového lekára označil za nesprávne a neverifikované primárom MUDr. A. L., z odborného pracoviska Psychiatrickej nemocnice Prof. L., Kremnica, kde bol v roku 2016 prijatý na liečenie. Nebola v ňom zohľadnená ani lekárska správa ošetrujúcej lekárky MUDr. B. P., internistky, Univerzitná NsP Milosrdní bratia, spol. s r.o., Bratislava, zo dňa 08.12.2016, z ktorej vyplýva, že okrem iného trpí artériovou hypertenziou, esenciálnou - WHO III, ESC/ESH st. 3 s vysokým pKVR. Z oboch lekárskych správ je zrejmé, že jeho zdravotný stav sa nezlepšuje, ale zhoršuje a diagnóza artériová hypertenzia je podľa lekárskej správy zo dňa 08.12.2016 zaradená do kategórie WHO III a nie, ako uviedla žalovaná, WHO I. Vyjadrenie posudkového lekára o tom, že koná účelovo, s cieľom získania renty, označil za zavádzajúce, s prejavom zaujatosti voči nemu, nakoľko pri jeho zdravotnom stave má nárok na priznanie invalidného dôchodku, keďže miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je spolu najmenej 40%. Napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.12.2016 žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. 9. K správnej žalobe sa podaním zo dňa 19.06.2018 vyjadrila žalovaná, poukázala na posúdenie zdravotného stavu žalobcu dňa 21.10.2016 a 24.11.2016, vykonané po žalobcom podanom odvolaní, na ktorom na základe jeho vypočutia a novo doložených lekárskych správ dospel posudkový lekár k záveru, že posudkové kritéria pre uznanie invalidity už nespĺňa. Zopakovala argumentáciu z napadnutého rozhodnutia, uviedla, že vyšetrenie u MUDr. B. P., internistky, zo dňa 08.12.2016, žalobca absolvoval až po posúdení jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom dňa 24.11.2016 a aj po vydaní napadnutého rozhodnutia. Zohľadnené a súčasťou odborného lekárskeho posudku o invalidite zo dňa 24.11.2016 boli lekárska správa menovanej lekárky zo dňa 13.09.2016 ako aj prepúšťacia správa z PN Kremnica z hospitalizácie od 16.06.2016 do 13.07.2016, z ktorej vyplýva, že žalobcovi bola doporučená hospitalizácia ambulantným psychiatrom pre dekompenzáciu psychického stavu - F43.2.2014 - psychiatrické oddelenie Bratislava - F43.2 adaptačná porucha. Objektívnym psychiatrickým vyšetrením bolo žalobcovi diagnostikované depresívne ladenie, hypohedónia, hyposomnia, anxiózna symptomatika, dekoncentrácia pozornosti, afektívna instabilita s naznačenou lacrimositou, znížená frustračná tolerancia, neprítomnosť suicidálnych tendencií, intelekt v pásme populačnej normy. Osobnosť žalobcu je zvýšene senzitívna - anxiózne - depresívne dekompenzovaná, absolvoval rehabilitáciu a psychoterapiu. Záverom lekárskej správy je zmiešaná anxiózno - depresívna porucha. Z lekárskej správy z interného vyšetrenia MUDr. B. P. zo dňa 13.09.2016 vyplýva, že u žalobcu sa vyskytujú opakované výstupy tlaku krvi kauzálne spojené so subjektívnou stresovou reakciou, vysoký tlak krvi doma má len po príchode z vyšetrení. Od detstva je liečený pre chronický zápal priedušiek, v dispenzári pneumológa ako incipientná astma. Intermitentne bol liečený pre artériovú hypertenziu, hodnotené len ako príležitostné výstupy tlaku krvi u lekára. Od roku 2013 je pravidelne sledovaný pre artériovú hypertenziu a tlak krvi - monitor, st. 1 - 2, s normotenziou pri oddychu. V januári 2014 mal akútnu stresovú reakciu v práci, odvtedy sa jeho celkový zdravotný stav zhoršil, Tk stupeň 3, prudké opakované psychosomatické stresové reakcie pri rozhovore o tejto téme alebo pri kontakte so zamestnávateľom, lekárom a podobne. Žalobca denne fajčí fajku a čaká na ukončenie invalidného konania. EKG vyšetrenie absolvoval v máji 2016. Záver lekárskej správy: nešpecifické zmeny T ako pri incipientnom preťažení ľavej komory. 10. V podaní, ktoré žalobca doručil k tomuto vyjadreniu, označil konanie žalovanej za účelové, poukázal na správu z Psychiatrickej nemocnice Kremnica zo dňa 01.03.2017, kde bol prijatý na liečenie medicínskej diagnózy F412, avšak v prepúšťacej správe je už určená medicínska diagnóza F 06.32, čo znamená zhoršenie a nie zlepšenie zdravotného stavu. Aj ďalšie prijatie vo februári 2017, bolo už s diagnózou F412. Žalovanej vytkol, že vôbec nezobrala do úvahy psychologický nález neštátnej psychologickej ambulancie PhDr. V. B., S. XX, Q., zo dňa 08.01.2015, v závere ktorého je jasne uvedené, že jeho stav sa nelepší, ale naopak, jeho psychický zdravotný stav je odolný voči psychoterapii. 11. Na pojednávaní súdu dňa 13.10.2021 žalobca zotrval na svojich žalobných dôvodoch a doplnil, že proti rozhodnutiu ústredia Sociálnej poisťovne sa neodvolal z toho dôvodu, že by chcel vyššiu MPSVZČ ako 60%, chcel len dať do pozornosti, že má veľké problémy, nemôže robiť pri zobrazovacích jednotkách, čo je vlastne takmer všetko a na to bol jeho zdravotný stav posúdený a bolo rozhodnuté, že vôbec nie je invalidný, na základe čoho sa musel dostaviť na úrad práce, kde ale bolo jasné, že vzhľadom k jeho psychickému stavu, nedokáže vykonávať žiadnu prácu. Zástupkyňa žalovanej sa pridržiavala svojej predchádzajúcej argumentácie, doplnila, že posudkoví lekári žalovanej vychádzali z predloženej posudkovej dokumentácie, so záverom, že od 24.11.2016 už žalobca posudkové kritéria na vznik invalidity nespĺňa. Do pozornosti dala rozsudok NS SR sp.zn. 9Sk/17/2017 zo dňa 27.03.2019, zmysle záverov ktorého, odporúčania iných ako posudkových lekárov sociálneho poistenia sú pre rozhodnutie o invalidite žiadateľa nepodstatné. 12. Správny súd na prejednanie veci nariadil podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a/ zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) pojednávanie, na ktorom preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej aj orgánu verejnej správy prvého stupňa a tiež postup, ktorý im predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP. V rámci súdneho prieskumu vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s ich podaniami, s obsahom pripojeného administratívneho spisu, a dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe nie sú dôvodné, ani spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie žalovanej je v súlade s platnými právnymi predpismi viažucimi sa k preskúmavanej veci, a preto žalobu v zmysle ust. § 190 SSP zamietol. 13. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák.č. 162/2015 Z.z., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 14. Podľa § 6 ods.1 zák.č. 162/2015 Z.z., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ zák.č. 162/2015 Z.z., správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 16. Podľa § 180 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z., žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 17. Podľa § 190 zák.č. 162/2015 Z.z., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 18. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 19. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. 20. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 ZSP vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako 40%. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje v percentách, podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov je uvedená v percentách, v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. (§ 71 ods. 5, 6, 7 a 8 ZSP). 21. Z ust. § 195 ods. 1 a 2 ZSP, vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Podklady sú najmä návrhy, podania a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 22. Podľa § 196 ods. 1 ZSP, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 23. Z ods. 1až 4 ust. § 209 ZSP vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia má organizačná zložka Sociálnej poisťovne uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. 24. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy, predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Sžo32/2014). 25. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich bude v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993). 26. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa podľa ust. § 71 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa vyjadruje v percentách a určuje, nakoľko následkom zdravotného postihnutia poklesla schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou osobou rovnakého veku, vzdelania a pracovných skúseností. Rozhodujúcim na určenie miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je funkčný stav organizmu, ktorý sa zistí z predložených lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie a na základe funkčných vyšetrení a ich záverov. Posúdením funkčného stavu organizmu, sa zistia zostávajúce telesné, duševné a zmyslové schopnosti, ktoré možno využiť pri vykonávaní vhodnej práce a ktoré možno skvalitniť rehabilitáciou, alebo rozšíriť rekvalifikáciou. Pri odporúčaní vhodnej práce (pri pracovnej rekomandácii) sa dbá na to, aby navrhovaná práca nezhoršovala zdravotný stav, ale prispela k udržaniu alebo rozvoju schopností zárobkovej činnosti. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje aj so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, ktoré nesúvisia s rozhodujúcim zdravotným postihnutím. Na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu, je možné zvýšiť percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti najviac o 10%. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti na ostatné ochorenia, sa nesčítavajú. V prípade, že v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách, podľa zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 27. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s obsahom napadnutého rozhodnutia zo dňa 06.12.2016, ktorým Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 22.09.2016, ktorým bol žalobcovi podľa ust. § 70 ods. 1, § 274 a § 82 ZSP, od 16.06.2016 priznaný invalidný dôchodok v sume 549,40 Eur mesačne. Na základe odvolania žalobcu, v ktorom nesúhlasil s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60%, určenou v odbornom posudku o invalidite zo dňa 07.09.2016 ako aj s dátumom začiatku invalidity od 16.06.2016, s poukazom na nezaznamenanie choroby arteriová hypertenzia, st. 3, diagnostikovanej mu na internom vyšetrení dňa 29.01.2015, potvrdenej dňa 11.05.2015 a 13.09.2016, s odporúčaním invalidity, nezaznamenanie jeho chronickej pľúcnej choroby s potrebou liečby astmy a bronchiale a naopak s uvedením informácie o krvnom tlaku, ktorý nezodpovedá skutočnosti a na posudzovaní mu meraný nebol, tiež s pracovnou rekomandáciou, v ktorej nie je zohľadnený posudok o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na výkon konkrétnej práce zo dňa 04.02.2015, bol zdravotný stav žalobcu posudzovaný opätovne, dňa 21.10.2016, za zdokumentovania nálezu internistu zo dňa 13.09.2016, podľa ktorého bol žalobca dlhodobo sledovaný pre arteriovú hypertenziu I.WHO s akceleráciou pri strese - syndróm bieleho plášťa a hypertenzia bola preklasifikovaná na stupeň II. WHO, ale bez potvrdených orgánovo špecifických zmien. V náleze pneumológa z 12.05.2015 bola u žalobcu ako liečeného astmatika konštatovaná neprítomnosť ventilačnej poruchy. Posudkový lekár aj na tomto posúdení zotrval na pôvodnej MPSVZČ a spis predložil na ďalšie posúdenie posudkovému lekárovi ústredia Sociálnej poisťovne, ktorý v odbornom lekárskom posudku skonštatoval, že žalobca odo dňa posúdenia, 24.11.2016, nespĺňa posudkové kritériá pre uznanie invalidity, nakoľko pretrvávanie reaktívnej psychiatrickej symptomatológie je viazané na domnelú ujmu, ktorú utrpel v zamestnaní pri platovom ohodnotení na hodnotiacom stretnutí začiatkom februára 2014. Po uvedenej chronológii jednotlivých lekárskych vyšetrení, záverov a odporúčaní ošetrujúcich lekárov, zhodnotení novodoložených lekárskych správ a samotnej výpovede žalobcu, rozhodujúcim zdravotným postihnutím zostala aj naďalej úzkostno - depresívna porucha, ktorá je po liečbe stredne ťažká a nie ťažká a prislúcha jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 15% až 20%. Zdravotný stav žalobcu bol ohodnotený na hornej hranici percentuálnej miery 20 %. Na ostatné ochorenia, vychádzajúce z diagnostického súhrnu uvedeného v lekárskom posudku posudkového lekára, bola MPSVZČ zvýšená o 10 %, spolu na 30 %. Vzhľadom k uvedenému, invalidita žalobcu zanikla. 28. Zhodnotením obsahu spisu súd zistil, že napadnuté rozhodnutie zo dňa 06.12.2016, právne podriadené ust. § 70 ods. 1 a § 71 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorým žalovaná potvrdila prvostupňové rozhodnutie vydané dňa 22.09.2016, ktorým podľa ust. § 70 ods. 1, § 274 a § 82 ZSP, žalobcovi na základe jeho žiadosti zo dňa 07.09.2016 o priznanie invalidného dôchodku od 01.01.2016, priznala od 16.06.2016 invalidný dôchodok v sume 549,40 Eur mesačne, nevykazuje znaky nedostatočnosti, arbitrárnosti či nepreskúmateľnosti. Základ pre závery žalovanej poskytlo posúdenie posudkových lekárov Sociálnej poisťovne v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných nálezov a lekárskych správ, ktoré v prvotnom posudzovaní vytvorili podklad na určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, z ktorej žalovaná ako jednej zo zákonom určených veličín, vychádzala aj pri priznaní a určení výšky invalidného dôchodku v sume 549,40 Eur, ktorý bol žalobcovi priznaný odo dňa 16.06.2016 a odňatý mu bol až rozhodnutím zo dňa 20.12.2016. Informácia o zániku podmienok na priznanie invalidity žalobcu vyplýva z rozhodnutia zo dňa 06.12.2016, proti ktorému žalobca podal žalobu. V poslednej vete tohto rozhodnutia odvolací orgán žalovanej uviedol, že o tomto nároku, t.j. o zániku invalidity, bude rozhodnuté novým rozhodnutím. Žalovaná toto rozhodnutie vydala dňa 20.12.2016 a žalobca ho prevzal dňa 07.02.2017. Z obsahu administratívneho nevyplýva informácia o podaní odvolania proti tomuto rozhodnutiu, nenachádza sa v ňom ani rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne o odvolaní a súd z lustrácie spisov prítomnosť žaloby proti takémuto rozhodnutiu, ktorým bol žalobcovi od 08.02.2017 odňatý invalidný dôchodok, na tunajšom vecne a miestne príslušnom správnom súde nezaznamenal a posudzoval tak výlučne vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia zo dňa 06.12.2016 a jemu predchádzajúceho rozhodnutia zo dňa 22.09.2016 ako aj postupu žalovanej. 29. Z lekárskych posudkov žalovanej uvedených vyššie je zrejmý jej postup pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu, sú v nich citované lekárske nálezy z ktorých vychádzala a výsledky týchto to posúdení boli prevzaté aj do napadnutého rozhodnutia. Za obdobie od 16.06.2016 do 08.02.2017 bola žalobcovi určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 %, na dolnej hranici percentuálneho rozpätia a jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie, úzkostno - depresívna porucha, bolo podľa prílohy č. 4 k ZSP zaradené do kapitoly V - Duševné choroby a poruchy správania, položky 4. b/ neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, ťažké formy (napr. ťažké obsedantné neurózy) s dátumom vzniku invalidity určeným na deň, kedy bol žalobca prijatý na hospitalizáciu do Psychiatrickej nemocnice v Kremnici. Na iné zdravotné postihnutia mu MPSVZČ zvýšená nebola, čo bolo predmetom jeho odvolacích, nie však žalobných námietok. Tie žalobca podal len voči odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa nesplnenia nespĺňania posudkových kritérií pre uznanie invalidity, s dátumom zmeny MPSVZČ zo 60% na 30 % od 24.1.1.2016, čo súd v tomto konaní posudzovať nemôže, nakoľko len proti odôvodneniu rozhodnutia je opravný prostriedok neprípustný. 30. Správny súd posudky posudkových lekárov, tvoriace vecný podklad na vydanie rozhodnutí zo dňa 22.09.2016 a 06.12.2016 považoval za presvedčivé a nevnášajúce pochybnosti o komplexnom zhodnotení jeho zdravotného stavu, riadne odôvodňujúce a posudzujúce závažnosť jeho zdravotného postihnutia a obsahujúce logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí ako aj o miere poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ani do konania o opravnom prostriedku doložené lekárske správy nepreukázali pochybenia v posudkových záveroch, ktoré však mali za následok zmenu zaradenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu z položky 4. b/ neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, ťažké formy (napr. ťažké obsedantné neurózy) pod písm. a/ stredne ťažké formy, zaradené do kapitoly V - Duševné choroby a poruchy správania, s priradením MPSVZČ 20%, t.j. na hornej hranici percentuálneho rozpätia, navýšeného o 10% na ostatné zdravotné postihnutia. 31. Zhrnúc uvedené súd konštatuje, že žalobca neprodukoval žiadne také dôkazy, ktoré by mohli vyvolať zmenu v posudkových záveroch posudkových lekárov žalovanej, nakoľko v čase posudzovania jeho zdravotného stavu, predložené lekárske nálezy a zdravotná dokumentácia boli riadne zhodnotené a neboli spôsobilé ovplyvniť, resp. zmeniť výsledky odbornej posudkovej činnosti lekárov žalovanej, ktorí sa v lekárskych správach podrobne, v súlade s ust. § 209 ods. 4 ZSP, vysporiadali so zdravotným stavom i zdravotnými problémami žalobcu a z ničoho nebolo možné vyvodiť záver o pochybení alebo zanedbaní ich povinností. 32. Podľa § 7a ods. 3 písm. b/ zák.č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, lekársku posudkovú činnosť na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení sú oprávnení vykonávať bez licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti lekári, ktorí vykonávajú lekársku posudkovú činnosť pri výkone sociálneho poistenia a majú špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo sú zaradení do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. 33. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia, súd teda nemohol prihliadnuť na námietky žalobcu o nezohľadnení odporúčaní odborných lekárov na priznanie invalidity, nakoľko výkon posudkovej činnosti je na účely posúdenia invalidity zverený výlučne posudkovým, nie odborným lekárom, ktorí sa naviac vo svojich odborných posudkoch so všetkými námietkami žalobcu, ako aj výsledkami odborných lekárskych správ riadne vysporiadali. 34. Údaje o zdravotnom stave poistenca sú chránenými osobnými údajmi, preto ich konkrétny výpočet a zhodnotenie nesubsumuje odôvodnenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktoré je verejnou listinou, ale je súčasťou obsahu posudku posudkového lekára, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia. V ňom musia byť zhrnuté všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa aktuálneho zdravotného stavu poistenca a jeho vplyvu na jeho pracovnú schopnosť tak, aby bol spôsobilým podkladom na preskúmanie vecnej správnosti a teda zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne. 35. Na základe uvedeného možno teda uzavrieť, že záver o poklese pracovnej schopnosti žalobcu prijali posudkoví lekári na podklade doložených odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu, posudkovými a zákonnými kritériami a na základe platnej právnej úpravy. Správny súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila a s ohľadom na uvedené konštatuje, že postup žalovanej, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, bol v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie, a preto žalobu ako nedôvodnú s poukazom na ust. § 190 SSP zamietol. 36. Súd považuje za potrebné ešte zdôrazniť, že pre žalovanú bol rozhodujúci stav v čase, v ktorom posudzovanie vykonávala. V prípade zmeny vo vývoji zdravotného stavu a na základe nových či aktuálnych lekárskych nálezov, zákon umožňuje kedykoľvek o posúdenie zdravotného stavu za účelom priznania invalidného dôchodku požiadať (§ 71 ods. 10 ZSP). 37. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).