{"guid": "064b5333-d355-4b89-9366-bc478cb78b9e:061c7792-a41c-46b3-9b4d-d01a58a3d0aa", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1017200173.1", "spisova_znacka": "6Sa/9/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Sa/9/2017 z 12. 10. 2021", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. októbra 2021, sp. zn. 6Sa/9/2017, ECLI:SK:KSBA:2021:1017200173.1", "identifikacne_cislo": "1017200173", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Šašinková", "sudca_id": 1251, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-sasinkova-1251", "datum_vydania": "2021-10-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo", "Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky", "Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/061c7792-a41c-46b3-9b4d-d01a58a3d0aa", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1017200173.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1017200173.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2021:1017200173.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Sa/9/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200173
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1017200173.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: T.
U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, XXX XX Q., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul.
29. augusta č. 8, 10, Bratislava, v konaní o invalidný dôchodok, na odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu
žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. decembra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu  z a m i e t a .

II. Žalobcovi  n e p r i z n á v a  právo  na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím č. XXX  XXX XXXX X zo dňa 06.12.2016,  Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne potvrdil
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“) zo
dňa 22.09.2016, ktorým podľa ust. § 70 ods. 1, § 274 a § 82 ZSP, žalobcovi na základe jeho žiadosti
zo dňa 07.09.2016, ktorou žiadal priznať invalidný dôchodok od 01.01.2016, priznala od 16.06.2016
invalidný dôchodok v sume 549,40 Eur mesačne a odvolanie žalobcu  ako nedôvodné v celom rozsahu
zamietol.

2. V rozhodnutí, ktoré právne odôvodnil ust. § 70 ods. 1, § 71 a § 153 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z.
Zákon o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“), odkázal na prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredie, zo dňa 22.09.2016 a záväzný podklad pre jej rozhodnutie, posudok posudkového lekára
pobočky Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 07.09.2016,  podľa ktorého je žalobca invalidný (§ 71
ods. 1 ZSP), lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť (ďalej aj „MPSVZČ“) o  60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné
postihnutie bola stanovená  úzkostno - depresívna porucha, ktorú posudkový lekár podľa prílohy č. 4 k
ZSP zaradil do kapitoly V - Duševné choroby a poruchy správania, položky 4. b/ neurotické, stresové a
somatomorfné poruchy, ťažké formy (napr. ťažké obsedantné neurózy). Dátum vzniku invalidity určil na
deň, kedy bol žalobca prijatý na hospitalizáciu do Psychiatrickej nemocnice v Kremnici.

3. Z  prvostupňového rozhodnutia Generálny riaditeľ prevzal aj  podmienky vzniku nároku na invalidný
dôchodok,  získanie 15 426 dní obdobia dôchodkového poistenia ku dňu vzniku invalidity, čo je v súlade
s ust. § 60 ods. 10 ZSP  42 rokov a 96 dní (rok dôchodkového poistenia je 365 dní) a poznamenal,
že suma invalidného dôchodku je určená podľa ust. § 73 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z., ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku
nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočítalo obdobie dôchodkového postenia od vzniku
nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a
percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom rozhodujúcim obdobím na
určenie priemerného osobného mzdového bodu boli kalendárne roky 1984 až 2015 (§ 63 ZSP). Úhrn



osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 65,8804 a v tomto
období žalobca získal 11 374 dní obdobia dôchodkového poistenia, tzn.  31,1617 rokov dôchodkového
poistenia (§ 63 ods. 1 ZSP). Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných
mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období a je 2,1142. Podľa ust. §
63 ods. 3 písm. d/ zák.č. 461/2003 Z.z. priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 sa
započítava v plnej výške, a z hodnoty od 1,25 do hodnoty neprevyšujúcej hodnotu 3 sa v roku 2016
započítava 68%. Priemerný osobný mzdový bod po úprave je 1,8377. Žalobca ku dňu vzniku invalidity,
k 16.06.2016, získal 15 426 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočíta obdobie
od vzniku invalidity do dovŕšenia dôchodkového veku, 06.06.2019 v rozsahu 1 085 dní, čo spolu na
výpočet invalidného dôchodku predstavuje 16 511 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 45,2357
rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 16.06.2016 podľa ust. § 64 zák.
461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je 10,9930 Eur. Suma invalidného dôchodku 548,40 Eur
mesačne, je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 1,8377, obdobia dôchodkového
poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočítalo obdobie od
vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku 45,2357, aktuálnej dôchodkovej
hodnoty 10,9930 a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % (§ 73 ods.
2 ZSP).

4. Nakoľko sa žalobcovi podľa ust. § 274 ZSP, v znení zák.č. 140/2015 Z.z. zachovávajú nároky
vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie, bola suma invalidného
dôchodku určená aj podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003, z priemerného mesačného
zárobku 135,00 Eur za roky 2013, 2012, 2011, 2010, 2009. Započítaná doba je 42 rokov, pretože na dobu
zamestnania pred 18 rokom veku sa neprihliada. Invalidný dôchodok je 75% priemerného mesačného
zárobku, t.j. 101,30 Eur mesačne, ku ktorému  podľa zák.č. 306/2002 Z.z., v znení zák.č. 639/2002 Z.z.
patrí úprava o 155,80 Eur mesačne, na 257,10 Eur mesačne a zvýšenie podľa zák.č. 222/2003 Z.z. o
15,50 Eur mesačne, na sumu 272,60 Eur mesačne. Pretože suma invalidného dôchodku určená podľa
právnych predpisov účinných od 01.01.2004 je 548,40 Eur mesačne a je vyššia ako suma 272,60 Eur
mesačne, určená podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003, patrí žalobcovi  invalidný dôchodok
v tejto vyššej sume, ktorá sa ďalej odo dňa priznania zvyšuje podľa ust. § 82 ZSP a ust. § 1 písm. g/
opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z. z. o 1,00 Eur
mesačne na sumu 549,40 Eur mesačne.

5. Generálny riaditeľ žalovanej ďalej poukázal na podané odvolanie, v ktorom žalobca nesúhlasil s
určenou MPSVZČ,  dátumom začatia invalidity od 16.06.2016, nezaznamenaním  diagnózy artériová
hypertenzia st. 3, astma a bronchiale s potrebou trvalého liečenia, údajom  o  krvnom tlaku uvedenom
v odbornom posudku zo dňa 07.09.2016, ktorý mu na posudzovaní meraný nebol a v posudku
uvedený nezodpovedá skutočnosti a ani s odporučenou  pracovnou rekomandáciou. Konštatoval,
že na základe odvolania žalobcu bol jeho zdravotný stav posúdený opätovne, posudkovým lekárom
Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, dňa  21.10.2016, z lekárskej správy ktorého vyplýva, že
podľa  doloženého nálezu internistu zo dňa  13.09.2016 bol žalobca dlhodobo sledovaný pre artériovú
hypertenziu I. WHO s akceleráciu pri strese - syndróm bieleho plášťa, ktorá  bola preklasifikovaná
na stupeň II. WHO, ale bez potvrdených orgánovo špecifických zmien, v náleze pneumológa zo dňa
12.05.2015 sa konštatuje neprítomnosť ventilačnej poruchy u liečeného astmatika. Posudkový lekár po
preskúmaní doložených lekárskych správ zotrval na stanovenej miere poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 60 %  aj na  dátume vzniku invalidity a predložil kompletný spisový materiál
posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave.

6. Dňa 24.11.2016 bol zdravotný stav žalobcu posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne,
ústredie, ktorý svoje posúdenie uzavrel tak, že v jeho zdravotnej dokumentácii sa nenachádzajú žiadne
významné zdravotné problémy. Od 01.01.1993 do 20.02.2015 bol dlhodobo zamestnaný u jedného
zamestnávateľa - Slovnaft, a.s. a počas tohto obdobia nečerpal ani raz dávku nemocenského poistenia,
až od 03.02.2014 do 01.02.2015, kedy bol pre psychiatrickú diagnózu adaptačnej poruchy (F 43)
uznaný dočasne práceneschopným. Lieči sa na astmu - záduch, ktorá je pri liečbe pod kontrolou,
spirometrické vyšetrenie (monitorujúce výkonnosť dýchacieho systému) bolo opakovane bez ventilačnej
poruchy, dýchacie parametre sú v norme, choroba vysokého tlaku krvi je kolísavá, aj internistka
opakovane uvádza „syndróm bieleho plášťa“ (pri vyšetrení má pacient namerané vždy vyššie hodnoty
ako v domácom prostredí). Choroba nie je v závažnom štádiu, lebo nenastali žiadne orgánové zmeny
(porucha zraku v dôsledku poškodenia sietnice vysokým tlakom, poškodenie obličiek, všetky testy



hodnotiace  funkciu obličiek sú v norme), nie je dokumentovaná ani hypertrofia (zhrubnutie) ľavej
komory srdca, ktoré by oprávňovali zaradenie choroby vysokého tlaku krvi do II. štádia podľa klasifikácie
svetovej zdravotníckej organizácie. Lekár pracovnej zdravotnej služby uznal  dňa 04.02.2015 žalobcu,
ako  zamestnanca a.s. Slovnaft,  za trvale  neschopného v pracovných zaradeniach: zobrazovacie
jednotky, práca vo výškach a nad voľnou hĺbkou, nočná práca, vedenie motorového vozidla pre
potreby plnenia pracovných úloh. Z tohto vyšetrenia vyplýva, iba to, že v spoločnosti Slovnaft  a.s.
nemôže byť zamestnaný pri uvedených pracovných činnostiach. O celkovej práceschopnosti sa tento
posudok nezmieňuje. Na odporúčanie ambulantnej psychiatričky absolvoval žalobca od 16.06.2016 do
13.07.2016 hospitalizáciu v Psychiatrickej nemocnici Kremnica a jeho zdravotný  stav bol uzatvorený
ako zmiešaná úzkostno - depresívna porucha, pri prepustení zlepšený, počas hospitalizácie bez výkyvov
tlaku krvi, pričom sa neprejavili žiadne poruchy správania, myslenia, ani samovražedné myšlienky.

7. K posúdeniu  dňa  24.11.2016 žalobca  doložil záznam z traumatologického vyšetrenia zo dňa
25.10.2016, ktoré absolvoval pre bolesti lakťa, z ktorého nevyplývajú žiadne zistené úrazové zmeny
a z hľadiska posudzovania invalidity nemá tento odborný lekársky nález výpovednú hodnotu. Ďalším
odborným lekárskym nálezom je kontrolné psychiatrické vyšetrenie zo dňa 23.11.2016, popisujúce len
nezávažné psychiatrické symptómy (subdepresívnu náladu, afektívnu labilitu, sporadicky úzkosť, bolesti
chrbta a hlavy), koncentráciu pacienta na svoje telesné problémy a redukciu záujmov,  dokumentuje
nezmenený stav, pokračuje v medikácii nastavenej počas psychiatrickej hospitalizácie. Tento odborný
lekársky nález diagnosticky ani terapeuticky nemení nič na odporúčaniach z hospitalizácie v júni
2016, kontrolné  psychiatrické vyšetrenie odporúča iba podľa potreby. Po podrobnom preskúmaní celej
posudkovej spisovej dokumentácie, novo doložených odborných lekárskych nálezov, ako i po vlastnom
vypočutí žalobcu, posudkový lekár konštatoval, že od 24.11.2016 už nespĺňa posudkové kritériá pre
uznanie invalidity. Pretrvávanie reaktívnej psychiatrickej symptomatológie je viazané na domnelú ujmu,
ktorú utrpel začiatkom februára 2014 v zamestnaní (pri  platovom  ohodnotení) na  hodnotiacom
stretnutí (kalibračnom mítingu). Prejavy neurotickej poruchy posudkový lekár zhodnotil  ako jednoznačne
účelové s cieľom získania renty. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie zostáva aj naďalej úzkostno-
depresívna porucha, ktorá však nie je ťažká, ale už po liečbe stredne ťažká, a prislúcha jej miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozmedzí 15% až 20 %,  pričom  bola  zvolená
na  hornej  hranici 20 %. Za ostatné ochorenia - artérierová hypertenzia I WHO, priedušková astma -
záduch, na liečbe kontrolovaná, bola MPSVZČ zvýšená  o 10 %, spolu  teda na 30%. V odvolacom
konaní bolo lekárskymi správami z psychologického vyšetrenia v Neštátnej psychologickej ambulancii
na Záporožskej ulici v Bratislave zo dňa  08.01.2015 a  25.05.2016, z interného vyšetrenia v Univerzitnej
NsP Milosrdní bratia s.r.o. v Bratislave zo dňa 04.05.2016, z interného vyšetrenia ProCare, prevádzka
Vlčie hrdlo Bratislava zo dňa  29.01.2015, 11.05.2015 a 13.09.2016, z prepúšťacej správy z PN Kremnica
- hospitalizácia od 16.06.2016 do 13.07.2016, z pľúcneho vyšetrenia Pneumomed s.r.o. z  03.02.2014, z
pľúcneho vyšetrenia Osvirija s.r.o.  Bratislava z 31.01.2012 a 12.05.2015, z novo doložených lekárskych
správ z traumatologického vyšetrenia USB Nemocnica Antolská z 25.10.2016, z psychiatrickej kontroly
v neštátnej psychologickej ambulancii Záporožská ulica Bratislava z 23.11.2016 ako aj z vlastného
vyšetrenia posudkovým lekárom preukázané, že žalobca  je od 16.06.2016 invalidný s MPSVZČ 60%.
Po doložení nových lekárskych správ je miera poklesu jeho schopnosti 30 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. Invalidita zanikla od 24.11.2016. V závere doplnil, že o zániku nároku na invalidný
dôchodok rozhodne Sociálna poisťovňa, ústredie.

8. Žalobou „o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 06.12.2016,“
doručenou  správnemu súdu dňa  03.02.2017,  žalobca vyslovil nesúhlas s týmto rozhodnutím ako aj s
jeho odôvodnením, závery posudkového lekára označil za nesprávne a neverifikované primárom MUDr.
A. L., z odborného pracoviska  Psychiatrickej  nemocnice Prof. L., Kremnica, kde bol v roku 2016 prijatý
na liečenie. Nebola v ňom zohľadnená ani lekárska správa ošetrujúcej lekárky MUDr. B. P., internistky,
Univerzitná NsP Milosrdní bratia, spol. s r.o., Bratislava, zo dňa 08.12.2016, z ktorej  vyplýva, že okrem
iného trpí  artériovou hypertenziou, esenciálnou - WHO III, ESC/ESH st. 3 s vysokým pKVR. Z oboch
lekárskych správ je zrejmé, že jeho zdravotný stav sa nezlepšuje, ale zhoršuje a diagnóza artériová
hypertenzia je podľa lekárskej správy zo dňa 08.12.2016 zaradená do kategórie WHO III a nie, ako
uviedla žalovaná,  WHO I. Vyjadrenie posudkového lekára o tom, že koná účelovo, s cieľom získania
renty, označil za  zavádzajúce,  s prejavom  zaujatosti  voči nemu, nakoľko  pri jeho zdravotnom stave má
nárok na priznanie invalidného dôchodku, keďže  miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je spolu najmenej 40%. Napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.12.2016 žiadal
zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.



9. K správnej žalobe sa podaním zo dňa 19.06.2018 vyjadrila žalovaná, poukázala na posúdenie
zdravotného stavu žalobcu dňa 21.10.2016 a 24.11.2016, vykonané po  žalobcom podanom  odvolaní,
na ktorom  na základe jeho vypočutia a novo doložených lekárskych správ dospel posudkový lekár
k záveru, že posudkové kritéria pre uznanie invalidity už nespĺňa.  Zopakovala argumentáciu z
napadnutého rozhodnutia, uviedla, že vyšetrenie u MUDr. B. P., internistky, zo dňa 08.12.2016,  žalobca
absolvoval až po posúdení jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom dňa 24.11.2016 a aj po
vydaní napadnutého rozhodnutia. Zohľadnené a súčasťou odborného lekárskeho posudku o invalidite
zo dňa 24.11.2016 boli lekárska správa menovanej lekárky zo dňa  13.09.2016 ako aj prepúšťacia
správa z PN Kremnica z hospitalizácie od 16.06.2016 do 13.07.2016, z ktorej vyplýva, že  žalobcovi
bola doporučená hospitalizácia ambulantným psychiatrom pre dekompenzáciu psychického stavu -
F43.2.2014 - psychiatrické oddelenie Bratislava - F43.2 adaptačná porucha. Objektívnym psychiatrickým
vyšetrením bolo žalobcovi diagnostikované depresívne ladenie, hypohedónia, hyposomnia, anxiózna
symptomatika, dekoncentrácia pozornosti, afektívna instabilita s naznačenou lacrimositou, znížená
frustračná tolerancia, neprítomnosť  suicidálnych  tendencií, intelekt v pásme populačnej normy.
Osobnosť žalobcu je zvýšene senzitívna - anxiózne - depresívne dekompenzovaná, absolvoval
rehabilitáciu a psychoterapiu. Záverom lekárskej správy je zmiešaná anxiózno - depresívna porucha.
Z lekárskej správy z interného vyšetrenia MUDr. B. P.  zo dňa 13.09.2016 vyplýva, že u žalobcu sa
vyskytujú opakované výstupy tlaku krvi kauzálne spojené so subjektívnou stresovou reakciou, vysoký
tlak krvi doma má len po príchode z vyšetrení. Od detstva je liečený pre chronický zápal priedušiek,
v dispenzári pneumológa ako incipientná astma. Intermitentne bol liečený pre artériovú hypertenziu,
hodnotené len ako príležitostné výstupy tlaku krvi u lekára. Od roku 2013 je pravidelne sledovaný pre
artériovú hypertenziu a tlak krvi - monitor, st. 1 - 2, s normotenziou pri oddychu. V januári 2014 mal akútnu
stresovú reakciu v práci, odvtedy sa jeho celkový zdravotný stav zhoršil, Tk stupeň 3, prudké opakované
psychosomatické stresové reakcie pri rozhovore o tejto téme alebo pri kontakte so zamestnávateľom,
lekárom a podobne. Žalobca denne fajčí fajku a čaká na ukončenie invalidného konania. EKG vyšetrenie
absolvoval v máji 2016. Záver lekárskej správy: nešpecifické zmeny T ako pri incipientnom preťažení
ľavej komory.

10. V podaní, ktoré žalobca doručil k tomuto vyjadreniu, označil konanie žalovanej za účelové,
poukázal na správu z Psychiatrickej nemocnice Kremnica zo dňa 01.03.2017, kde bol prijatý na liečenie
medicínskej diagnózy F412, avšak v prepúšťacej správe je už určená medicínska diagnóza F 06.32,
čo znamená  zhoršenie a nie zlepšenie zdravotného stavu. Aj ďalšie prijatie vo februári 2017, bolo už
s diagnózou  F412. Žalovanej vytkol, že  vôbec nezobrala  do úvahy psychologický nález neštátnej
psychologickej ambulancie PhDr. V. B., S. XX, Q., zo dňa 08.01.2015, v závere ktorého je jasne
uvedené, že jeho stav sa nelepší, ale naopak, jeho psychický zdravotný stav je odolný voči psychoterapii.

11. Na pojednávaní súdu dňa 13.10.2021 žalobca zotrval na svojich žalobných dôvodoch a doplnil, že
proti rozhodnutiu ústredia Sociálnej poisťovne sa neodvolal z toho dôvodu, že by chcel vyššiu MPSVZČ
ako 60%, chcel len dať do pozornosti, že má veľké problémy, nemôže robiť pri zobrazovacích jednotkách,
čo je vlastne takmer všetko a na to bol jeho  zdravotný stav posúdený a bolo rozhodnuté, že vôbec
nie je invalidný, na základe čoho sa musel dostaviť na úrad práce, kde ale bolo jasné, že vzhľadom
k jeho  psychickému stavu, nedokáže vykonávať žiadnu prácu. Zástupkyňa žalovanej sa pridržiavala
svojej predchádzajúcej argumentácie,  doplnila, že posudkoví lekári žalovanej vychádzali z predloženej
posudkovej dokumentácie, so záverom, že od 24.11.2016 už žalobca posudkové kritéria na vznik
invalidity nespĺňa. Do pozornosti dala rozsudok  NS SR sp.zn. 9Sk/17/2017 zo dňa 27.03.2019, zmysle
záverov ktorého, odporúčania iných ako posudkových lekárov sociálneho poistenia sú pre rozhodnutie
o invalidite žiadateľa nepodstatné.

12. Správny súd na prejednanie veci nariadil podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a/ zák. č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) pojednávanie, na ktorom preskúmal správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovanej  aj orgánu verejnej správy prvého  stupňa a tiež postup, ktorý im
predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných
bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie
je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP. V rámci
súdneho prieskumu vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s ich podaniami, s obsahom pripojeného
administratívneho spisu, a dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe
nie sú dôvodné, ani  spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie



žalovanej je v súlade s platnými právnymi  predpismi viažucimi sa k  preskúmavanej  veci, a preto žalobu
v zmysle ust.  § 190 SSP zamietol.

13. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák.č. 162/2015 Z.z., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu
právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy
a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo
právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy,
opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu
verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde.

14. Podľa § 6 ods.1  zák.č. 162/2015 Z.z., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ zák.č. 162/2015 Z.z., správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych
žalobách v sociálnych veciach.

16. Podľa § 180 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z., žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o
riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný
predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal
rozhodnutie alebo opatrenie.

17. Podľa § 190 zák.č. 162/2015 Z.z., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia
žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

18. Podľa § 70 ods. 1  zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj  „ZSP“), poistenec má nárok
na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72
a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný
predčasný starobný dôchodok.

19. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala
invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý
pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov
veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského
štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

20. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 ZSP vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou
o viac ako  40%. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden
rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo
zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia,
jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa
na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje v percentách,  podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré
je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného  stavu a so zreteľom na závažnosť
ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles  pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné
postihnutie možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných
postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov je uvedená v percentách,
v  prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.  (§ 71 ods. 5, 6, 7 a 8 ZSP).

21. Z ust. § 195 ods. 1 a 2 ZSP,  vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať
pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať



potrebné podklady na rozhodnutie. Podklady sú najmä návrhy, podania a vyjadrenia účastníkov konania,
dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke
Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

22. Podľa § 196 ods. 1 ZSP,  dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného
stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné
posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických
osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej
poisťovne.

23. Z  ods. 1až  4 ust. § 209 ZSP vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia má organizačná zložka Sociálnej
poisťovne uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri
hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.

24. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné
orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či
konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti.
Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy, predchádzajúceho
vydaniu rozhodnutia (rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Sžo32/2014).

25. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd,  každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom,
že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom
tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý
súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená
ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté
v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a
slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá
pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich
vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite
návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť
to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz
na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).  Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z
nich bude v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov
konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu
prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R
37/1993).

26. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť  sa podľa ust. § 71 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení, posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa vyjadruje v percentách a určuje, nakoľko
následkom zdravotného postihnutia poklesla schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so
zdravou osobou  rovnakého veku, vzdelania a pracovných skúseností. Rozhodujúcim na určenie miery
poklesu  schopnosti zárobkovej činnosti je funkčný stav organizmu, ktorý sa zistí z  predložených



lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie a na základe funkčných vyšetrení a ich záverov.
Posúdením funkčného stavu organizmu, sa zistia zostávajúce telesné, duševné  a zmyslové schopnosti,
ktoré možno využiť pri vykonávaní vhodnej práce a ktoré možno skvalitniť rehabilitáciou, alebo rozšíriť
rekvalifikáciou. Pri odporúčaní vhodnej práce (pri pracovnej rekomandácii) sa dbá na to, aby navrhovaná
práca nezhoršovala zdravotný stav, ale prispela k udržaniu alebo rozvoju schopností zárobkovej činnosti.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje aj so zreteľom na závažnosť ostatných
zdravotných postihnutí, ktoré nesúvisia s rozhodujúcim zdravotným postihnutím. Na ostatné ochorenia,
ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným  postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav
organizmu, je možné zvýšiť percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti najviac o
10%. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti na ostatné ochorenia, sa
nesčítavajú. V prípade, že v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách, podľa zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom
najviac porovnateľné. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne v
rámci kontrolnej lekárskej prehliadky, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

27. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s obsahom napadnutého rozhodnutia zo dňa
06.12.2016, ktorým Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zamietol odvolanie žalobcu  proti rozhodnutiu
ústredia  Sociálnej  poisťovne  zo dňa 22.09.2016, ktorým bol žalobcovi podľa ust. § 70 ods. 1, §
274 a § 82  ZSP, od 16.06.2016 priznaný invalidný dôchodok v sume 549,40 Eur mesačne.  Na
základe odvolania žalobcu, v ktorom nesúhlasil s  mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v rozsahu 60%, určenou v odbornom posudku o invalidite zo dňa 07.09.2016 ako aj s dátumom
začiatku invalidity od 16.06.2016,  s poukazom na nezaznamenanie choroby  arteriová hypertenzia, st. 3,
diagnostikovanej  mu na internom vyšetrení dňa 29.01.2015, potvrdenej  dňa 11.05.2015 a 13.09.2016,
s odporúčaním invalidity, nezaznamenanie jeho chronickej pľúcnej choroby s potrebou liečby astmy
a bronchiale a naopak s uvedením  informácie o krvnom tlaku, ktorý nezodpovedá skutočnosti a
na posudzovaní mu meraný nebol, tiež s pracovnou rekomandáciou,  v ktorej nie je zohľadnený
posudok o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na výkon konkrétnej práce zo dňa 04.02.2015, bol
zdravotný stav žalobcu posudzovaný opätovne, dňa 21.10.2016, za zdokumentovania nálezu internistu
zo dňa 13.09.2016, podľa ktorého bol žalobca dlhodobo sledovaný pre arteriovú hypertenziu I.WHO
s akceleráciou pri strese - syndróm bieleho plášťa a  hypertenzia bola preklasifikovaná na stupeň
II. WHO,  ale bez potvrdených orgánovo špecifických zmien. V náleze pneumológa z 12.05.2015
bola u žalobcu ako liečeného astmatika konštatovaná neprítomnosť ventilačnej poruchy.  Posudkový
lekár aj na tomto posúdení zotrval na pôvodnej MPSVZČ a spis predložil na ďalšie posúdenie
posudkovému lekárovi ústredia Sociálnej poisťovne, ktorý v odbornom lekárskom posudku skonštatoval,
že žalobca odo dňa posúdenia, 24.11.2016,  nespĺňa posudkové kritériá pre uznanie invalidity, nakoľko
pretrvávanie reaktívnej psychiatrickej symptomatológie je viazané na domnelú ujmu, ktorú utrpel v
zamestnaní pri platovom ohodnotení na hodnotiacom stretnutí začiatkom februára 2014. Po uvedenej
chronológii jednotlivých lekárskych vyšetrení, záverov a odporúčaní ošetrujúcich lekárov, zhodnotení
novodoložených lekárskych správ a samotnej výpovede žalobcu,  rozhodujúcim zdravotným postihnutím
zostala  aj naďalej úzkostno - depresívna porucha, ktorá je po  liečbe stredne ťažká a nie ťažká a
prislúcha jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť  15%  až 20%. Zdravotný stav
žalobcu bol ohodnotený na hornej hranici percentuálnej miery 20 %. Na ostatné ochorenia, vychádzajúce
z diagnostického súhrnu uvedeného v lekárskom posudku  posudkového lekára, bola  MPSVZČ zvýšená
o 10 %, spolu na 30 %. Vzhľadom k uvedenému, invalidita žalobcu zanikla.

28. Zhodnotením  obsahu spisu  súd zistil, že napadnuté rozhodnutie zo dňa 06.12.2016, právne
podriadené  ust. § 70 ods. 1 a § 71 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorým
žalovaná   potvrdila  prvostupňové rozhodnutie vydané dňa  22.09.2016,  ktorým podľa ust. § 70 ods.
1,  § 274 a § 82 ZSP, žalobcovi na základe jeho žiadosti zo dňa 07.09.2016 o priznanie  invalidného
dôchodku  od 01.01.2016,  priznala od 16.06.2016  invalidný dôchodok v sume 549,40 Eur mesačne,
nevykazuje znaky nedostatočnosti,  arbitrárnosti či  nepreskúmateľnosti.  Základ pre závery žalovanej
poskytlo posúdenie  posudkových lekárov Sociálnej  poisťovne v konaní predchádzajúcom vydaniu
napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných nálezov a lekárskych správ,  ktoré v
prvotnom posudzovaní vytvorili podklad na určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 60 %, z ktorej žalovaná ako  jednej  zo zákonom určených veličín, vychádzala aj pri priznaní
a určení výšky invalidného dôchodku  v sume 549,40 Eur, ktorý bol žalobcovi  priznaný odo dňa



16.06.2016  a odňatý mu bol až rozhodnutím zo dňa 20.12.2016.  Informácia o zániku podmienok
na priznanie invalidity žalobcu vyplýva z rozhodnutia zo dňa 06.12.2016, proti ktorému žalobca podal
žalobu.  V  poslednej vete tohto rozhodnutia odvolací orgán žalovanej uviedol,  že o tomto nároku,
t.j. o zániku invalidity,  bude rozhodnuté novým rozhodnutím.  Žalovaná toto rozhodnutie vydala dňa
20.12.2016 a žalobca ho prevzal dňa 07.02.2017. Z obsahu administratívneho nevyplýva informácia
o podaní odvolania proti tomuto rozhodnutiu, nenachádza sa v ňom ani rozhodnutie Generálneho
riaditeľa Sociálnej poisťovne o odvolaní a súd z lustrácie spisov prítomnosť žaloby proti takémuto
rozhodnutiu, ktorým bol žalobcovi od 08.02.2017 odňatý invalidný dôchodok, na tunajšom  vecne a
miestne príslušnom správnom súde nezaznamenal a posudzoval tak výlučne vecnú a právnu správnosť
napadnutého rozhodnutia zo dňa 06.12.2016 a jemu predchádzajúceho rozhodnutia zo dňa 22.09.2016
ako  aj postupu žalovanej.

29. Z lekárskych posudkov žalovanej uvedených vyššie je zrejmý jej postup pri posudzovaní zdravotného
stavu žalobcu, sú v nich citované lekárske  nálezy z ktorých vychádzala a výsledky týchto to posúdení
boli prevzaté aj do napadnutého rozhodnutia. Za obdobie od 16.06.2016  do 08.02.2017  bola žalobcovi
určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 %, na dolnej hranici
percentuálneho rozpätia a jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie, úzkostno - depresívna porucha, bolo
podľa prílohy č. 4 k ZSP zaradené do kapitoly V - Duševné choroby a poruchy správania, položky
4. b/ neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, ťažké formy (napr. ťažké obsedantné neurózy) s
dátumom vzniku invalidity určeným na deň, kedy bol žalobca prijatý na hospitalizáciu do Psychiatrickej
nemocnice v Kremnici. Na iné zdravotné postihnutia mu MPSVZČ zvýšená nebola, čo  bolo predmetom
jeho odvolacích, nie však žalobných námietok. Tie žalobca podal len voči odôvodneniu napadnutého
rozhodnutia v časti týkajúcej sa nesplnenia nespĺňania posudkových kritérií pre uznanie invalidity,  s
dátumom zmeny MPSVZČ zo 60% na 30 % od 24.1.1.2016, čo súd v tomto konaní posudzovať nemôže,
nakoľko len proti odôvodneniu rozhodnutia je opravný prostriedok neprípustný.

30. Správny súd posudky posudkových lekárov, tvoriace vecný podklad na vydanie rozhodnutí zo
dňa 22.09.2016 a 06.12.2016 považoval za presvedčivé a nevnášajúce pochybnosti o komplexnom
zhodnotení jeho zdravotného stavu, riadne odôvodňujúce a posudzujúce závažnosť jeho  zdravotného
postihnutia a obsahujúce  logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom o rozhodujúcom zdravotnom
postihnutí ako aj o miere poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ani do konania o
opravnom prostriedku doložené lekárske správy nepreukázali  pochybenia v posudkových záveroch,
ktoré však mali za následok zmenu zaradenia  rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu z položky
4. b/ neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, ťažké formy (napr. ťažké obsedantné neurózy) pod
písm. a/ stredne ťažké formy,  zaradené  do kapitoly V - Duševné choroby a poruchy správania, s
priradením MPSVZČ 20%, t.j. na hornej hranici percentuálneho rozpätia, navýšeného o 10% na ostatné
zdravotné postihnutia.

31. Zhrnúc uvedené súd konštatuje, že žalobca  neprodukoval žiadne také dôkazy, ktoré by mohli vyvolať
zmenu v posudkových záveroch posudkových lekárov žalovanej, nakoľko v čase posudzovania jeho
zdravotného stavu, predložené lekárske nálezy a zdravotná   dokumentácia boli riadne zhodnotené a
neboli spôsobilé ovplyvniť, resp. zmeniť výsledky odbornej posudkovej činnosti lekárov žalovanej, ktorí
sa v lekárskych správach podrobne, v súlade s ust. § 209 ods. 4 ZSP, vysporiadali so zdravotným stavom
i zdravotnými problémami žalobcu a z ničoho nebolo  možné vyvodiť záver o pochybení alebo zanedbaní
ich povinností.

32. Podľa § 7a ods. 3 písm. b/ zák.č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, lekársku posudkovú
činnosť na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení sú oprávnení vykonávať bez licencie na výkon
lekárskej posudkovej činnosti lekári, ktorí vykonávajú lekársku posudkovú činnosť pri výkone sociálneho
poistenia  a majú špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo sú zaradení do
špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo.

33.  Vychádzajúc z citovaného ustanovenia, súd  teda nemohol prihliadnuť na námietky žalobcu o
nezohľadnení odporúčaní odborných lekárov na priznanie invalidity, nakoľko výkon posudkovej činnosti
je na účely posúdenia invalidity zverený výlučne posudkovým, nie odborným lekárom, ktorí sa naviac vo
svojich odborných posudkoch so všetkými námietkami žalobcu, ako aj výsledkami odborných lekárskych
správ riadne vysporiadali.



34. Údaje o zdravotnom stave poistenca sú chránenými osobnými údajmi, preto ich konkrétny výpočet
a zhodnotenie nesubsumuje  odôvodnenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktoré je verejnou listinou,
ale je súčasťou obsahu  posudku posudkového lekára, ktorý tvorí  prílohu rozhodnutia. V ňom musia
byť zhrnuté všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa aktuálneho zdravotného stavu poistenca a
jeho vplyvu na jeho pracovnú schopnosť tak, aby bol spôsobilým podkladom na preskúmanie vecnej
správnosti a teda zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne.

35. Na základe uvedeného možno teda uzavrieť, že záver o poklese pracovnej schopnosti žalobcu
prijali posudkoví lekári na podklade doložených odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy
komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a
objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu, posudkovými a zákonnými kritériami a na základe
platnej právnej úpravy. Správny súd  nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových
lekárov spochybnila a s ohľadom na uvedené konštatuje, že postup žalovanej, ktorý predchádzal vydaniu
napadnutého rozhodnutia, bol v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté
rozhodnutie, a preto žalobu ako nedôvodnú s poukazom na ust. § 190 SSP zamietol.

36. Súd považuje za potrebné ešte zdôrazniť, že pre žalovanú bol rozhodujúci stav v čase,  v ktorom
posudzovanie vykonávala. V  prípade zmeny vo vývoji zdravotného stavu a na základe nových či
aktuálnych lekárskych nálezov, zákon umožňuje kedykoľvek o     posúdenie zdravotného  stavu za
účelom priznania invalidného dôchodku požiadať  (§ 71 ods. 10 ZSP).

37. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP a neúspešnému žalobcovi    náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1
S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná
sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná;
kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie,
údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak,
aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku
rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský
súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 1125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320"}, {"guid": "766eeda3-0799-4b2d-b149-4d11691dea79:1aa6771d-d5df-4895-a8a5-ddf5577a5a3e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7016201367.1", "spisova_znacka": "9Sk/17/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sk/17/2017 z 26. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-26", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7016201367.1"}], "citovane_v": []}