Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/85/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116225243 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1116225243.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci navrhovateľa: FORT STAV, s.r.o., Údernícka 9, 851 01 Bratislava, IČO: 36 760 447, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti odporcovi: STAVOJ, s. r. o., Stará Vajnorská 39, 831 04 Bratislava, IČO: 45 344 302, zastúpený: RASLEGAL, s.r.o., Carlton Savoy Building, Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 855 561, v konaní o zrušenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 35Cb/180/2016-110 zo dňa 4.3.2020, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/180/2016-110 zo dňa 4.3.2020 p o t v r d z u j e . Navrhovateľ nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh odporcu na zrušenie neodkladného opatrenia sp. zn. 35Cb/180/2016 zo dňa 21.12.2016 v celom rozsahu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 02.12.2016 sa navrhovateľ domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd určil odporcovi povinnosť zdržať sa akéhokoľvek zverejňovania, propagácie, predkladania a iného rozširovania prostredníctvom internetovej stránky odporcu www.stavoj.sk alebo iného webového sídla odporcu, v cenových ponukách odporcu, v zoznamoch referencií a na akýchkoľvek nosičoch - fotografickej dokumentácie a obrazových záznamoch stavieb, bytových domov, ich častí a interiérov, na ktorých v rámci svojej podnikateľskej činnosti realizoval stavebné úpravy a iné úpravy navrhovateľ, ako zhotoviteľ, vrátane fotografickej dokumentácie a údajov o výsledkoch podnikateľskej činnosti navrhovateľa v rámci projektov označených ako: - Zateplenie a obnova bytového domu na ul. Č. X-X V. B. (r. 2012) - Zateplenie a obnova panelového domu na ul. Z. X-X V. B. (r. 2011) - Zateplenie obvodového plášťa, výmena copilitového zasklenia schodiska a pivníc, oprava strechy na ul. F. XX,XX V. B. (r. 2013) - Zateplenie uličnej fasády 4-6 NP a dvorovej fasády 1-6 NP na ul. C. XX, B. (r. 2008) - Zateplenie panelového domu a odstránenie systémových porúch bytového domu A. XX-XX V. B. (r. 2010) - Odstránenie systémových porúch, zateplenie fasády a zateplenie strechy bytového domu na ul. O. XX- XX V. B. (r. 2007) - Zateplenie bytového domu na ul. P. Q. XX-XX V. B. ( r. 2011) - Zateplenie bytového domu na ul. V. X V. B. (r. 2011) - Obnova bytového domu na ul. T.. U. XX,XX,XX,XX V. B. (r. 2012) - Zateplenie panelového bytového domu s úplnou rekonštrukciou balkónov, A. R.. XX-XX J., B. (r. 2014) - Výmena presklených schodiskových stien bytového domu na ul. X. X-X, X. (r. 2014) - Odstránenie systémových porúch zateplením na ul. Ľ. XX-XX V. B. (r. 2012) - Rekonštrukcia podlahových plôch vrátane kompletnej výmeny balkónových zábradlí na ul. L. XX,XX,XX V. B. (r. 2010) - Zateplenie rodinného domu na ul. A. Ú. V. B., objednávateľ IKA spol. s .r.o. (r. 2010) - Zateplenie obvodového plášťa radovej výstavby v Q. (r. 2008) akéhokoľvek uvádzania a zverejňovania vyhlásení, že stavby, bytové domy, ich časti a interiéry, na ktorých v rámci svojej podnikateľskej činnosti realizoval stavebné úpravy a iné úpravy navrhovateľ, ako zhotoviteľ, riadil F.. F. F.. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 35Cb/180/2016-69 zo dňa 21.12.2016 návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel a neodkladné opatrenie nariadil v navrhovanom znení. Návrhom zo dňa 21.08.2017 odporca navrhol zrušenie neodkladného opatrenia. V návrhu uviedol, že po doručení neodkladného opatrenia okamžite súdom uloženú povinnosť splnil, napriek tomu však navrhovateľ podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie. Tento postup navrhovateľa odporca vyhodnotil ako špekulatívny z dôvodu, že musel vedieť o splnení povinností odporcom. Výkon exekúcie je podľa odporcu založený výhradne na neexistujúcich, ničím nepodložených údajoch a jednostranných tvrdeniach navrhovateľa a navrhovateľ podaním exekučného návrhu zjavne zneužil svoje právo a narušil právnu istotu odporcu. Podľa názoru odporcu navrhovateľ týmto spôsobom zneužíva neodkladné opatrenie. Uviedol, že nešpecifikovanými výzvami tretím osobám navrhovateľ získava informácie aj z obdobia pred doručením neodkladného opatrenia a tie by mohol zneužiť v konkurenčnom boji v budúcich výberových konaniach. Ako dôvod zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia tiež uviedol skutočnosť, že neodkladné opatrenie nebolo časovo obmedzené a navrhovateľovi nebola určená povinnosť podať žalobu vo veci samej. Navrhovateľ odmietol tvrdenia odporcu o šikanóznom výkone práv z neodkladného opatrenia prostredníctvom exekučného konania a uviedol, že povinnosť určenú neodkladným opatrením nebolo možné splniť jednorazovým odstránením referencií z webovej stránky odporcu, ale malo zabrániť odporcovi aj nekalosúťažne konať v uvedenom rozsahu do budúcnosti. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 334, § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Konštatoval, že odporca nevyužil svoje právo odvolať sa proti nariadenému neodkladnému opatreniu v zákonnej lehote v žiadnom rozsahu, čím preukázal jeho dôvodnosť v nariadenom rozsahu, pričom sám odporca vo vyjadrení uviedol, že po doručení neodkladného opatrenia splnil určenú povinnosť v rozsahu určenej povinnosti odstrániť zo svojej webovej stránky sporné referencie, čím uznal jeho dôvodnosť. Uviedol, že nariadené neodkladné opatrenie na jednej strane určilo odporcovi povinnosť odstrániť zverejnené referencie, súčasne však určilo odporcovi povinnosť zdržať sa ich používania do budúcnosti, a preto nemohlo dôjsť k splneniu povinnosti jednorazovým konaním odporcu. Podľa názoru súdu preto nie je možné požadovať zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia z dôvodu jeho splnenia. V časti argumentácie odporcu týkajúcej sa šikanózneho charakteru výkonu rozhodnutia navrhovateľom, poukázal na to, že v prípade preukázania dôvodnosti tejto argumentácie vzniká odporcovi nárok na podanie žaloby v konaní odlišnom od konania o nariadenie neodkladného opatrenia, a teda tvrdený šikanózny charakter výkonu práva nie je dôvodom na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia. V časti argumentácie odporcu o neurčení lehoty na podanie žaloby vo veci samej navrhovateľovi a časového neobmedzenia platnosti nariadeného neodkladného opatrenia súd prisvedčil argumentácii navrhovateľa a konštatoval, že nariadené neodkladné opatrenie konzumuje žalobu vo veci samej a nariadené neodkladné opatrenie je zdržovacím nárokom, kedy súdna ochrana práva navrhovateľa mu bola poskytnutá už samotnými účinkami vykonateľného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, a teda po nariadení neodkladného opatrenia nemusí nasledovať konanie vo veci samej, nakoľko žalobou vo veci samej si navrhovateľ môže, ale nemusí uplatniť vyplývajúci nárok z nekalosúťažného konania odporcu, avšak súd mu túto povinnosť bez návrhu neurčil. Súd prvej inštancie preto ustáli, že neohraničenie lehoty nariadeného neodkladného opatrenia a neurčenie lehoty navrhovateľovi na podanie žaloby vo veci samej, nie je dôvodom na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia. Vzhľadom na uvedené, návrh odporcu na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia vyhodnotil ako nedôvodný. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedostatočne vysporiadal s otázkou, že medzičasom už došlo k splneniu judikovanej povinnosti a k vzniku novej hmotnoprávnej situácie medzi sporovými stranami, v dôsledku ktorej sa stalo nariadené neodkladné opatrenie nadbytočné a neúčelné, neprimeraným spôsobom zasahujúce do práv a postavenia odporcu. Poukázal na to, že všetky informácie a referencie, ktoré navrhovateľ vnímal ako zásah do jeho práv a chránených záujmov, už odporca pri propagácii svojej podnikateľskej činnosti, ani iným spôsobom, nepoužíva, čím došlo k naplneniu účelu neodkladného opatrenia, ktorým bolo zabrániť ďalšiemu nekalosúťažnému konaniu odporcu voči navrhovateľovi. Zdôraznil, že naplnením účelu neodkladného opatrenia a zmenou pomerov došlo k vzniku novej hmotnoprávnej situácie, a to odpadnutiu dôvodov, ktoré boli rozhodujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia, čo robí nariadené neodkladné opatrenie nedôvodným. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 491/2017 zo dňa 03.08.2017. Vyjadril názor, že ďalšie trvanie neodkladného opatrenia, ktoré už naďalej neplní svoj účel, neprimerane, až šikanózne zaťažuje odporcu, čím dochádza aj k zásahu do jeho základných práv. Pokiaľ má navrhovateľ obavu, že by zrušením nariadeného neodkladného opatrenia došlo opätovne k údajnému nekalosúťažnému konaniu odporcu, podľa názoru odporcu, nič by mu v takom prípade nebránilo opätovne sa domáhať nariadenia nového neodkladného opatrenia. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nevzal v úvahu, že cieľom navrhovateľa je zjavné zneužívanie neodkladného opatrenia, keď navrhovateľ ho využíva na získanie neprimeranej konkurenčnej výhody voči odporcovi vedením exekučného konania na výkon neodkladného opatrenia, ktoré však bolo naplnené. Odporca poukázal na to, že i keď splnil všetky povinnosti, ktoré mu boli uložené neodkladným opatrením, navrhovateľ podal návrh na exekúciu, ktorá do súčasnosti trvá a o tejto skutočnosti informuje obchodných partnerov odporcu v rámci prebiehajúcich súťaží na výber dodávateľa prác, čím zo strany navrhovateľa dochádza k zneužitiu práva a porušeniu čl. 5 CSP, ktorému nemôže byť súdom naďalej poskytovaná ochrana. Mal za to, že jedine zrušením neodkladného opatrenia môže dôjsť k ukončeniu zneužívania súčasnej situácie navrhovateľom k získavaniu konkurenčnej výhody. Namietal, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého uznesenia nezaoberal žiadnou z vyššie uvedených okolností. Mal za to, že podaním žaloby v samostatnom konaní, ktorý postup navrhol súd prvej inštancie, by nedošlo k odstráneniu právnej neistoty sporových strán, ale výlučne len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov, ktorému je nutné predchádzať. Zastával názor, že zrušenie neodkladného opatrenia, by viedlo k odstráneniu právnej neistoty a predchádzalo by sa tým vzniku ďalších nadväzujúcich sporov a súdnych konaní. Okrem toho namietal procesné pochybenie súdu prvej inštancie, ktorým zasiahol do práva odporcu na spravodlivé súdne konania, práva na kontradiktórne súdne konania a rovnosť zbraní, keď nezaslal vyjadrenie navrhovateľa k návrhu odporcu na zrušenie neodkladného opatrenia, aby sa s týmto mohol odporca vopred oboznámiť a zaujať k nemu stanovisko, vyjadrenie navrhovateľa bolo doručené až spoločne s napadnutým uznesením. V tomto smere poukázal na nález ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 355/2015. Napadnuté uznesenie považoval za nezákonné a nespravodlivé. S ohľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že zruší uznesenie sp. zn. 35Cb/180/2016-69 zo dňa 21.12.2016, ktorým Okresný súd Bratislava I nariadil neodkladné opatrenie, v opačnom prípade žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľovi v rozsahu 100 %. 3. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril. 4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné potvrdiť ako vecne správne. 5. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 8. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 9. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 10. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/180/2016-110 zo dňa 04.03.2020, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní odporca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým uznesením vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 14. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 35Cb/180/2016-69 zo dňa 21.12.2016 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zdržať sa úkonov špecifikovaných v návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia doručenom súdu dňa 02.12.2016. Odporca voči uvedenému rozhodnutiu odvolanie nepodal, návrhom doručeným súdu dňa 22.08.2017 sa však domáhal zrušenia neodkladného opatrenia nariadeného uznesením č.k. 35Cb/180/2016-69 zo dňa 21.12.2016. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením č.k. 35Cb/180/2016-110 zo dňa 04.03.2020 tento návrh odporcu na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný. V odvolaní voči napadnutému uzneseniu odporca namietal najmä skutočnosť, že súd sa nevysporiadal s tým, že došlo k splneniu judikovanej povinnosti, bol naplnený účel neodkladného opatrenia, čím odpadol dôvod ďalšieho trvania neodkladného opatrenia a navrhovateľ zneužíva nariadené neodkladné opatrenia pre získanie neprimeranej konkurenčnej výhody. Okrem toho namietal procesné pochybenie súdu prvej inštancie pri doručovaní vyjadrenia navrhovateľa k návrhu odporcu na zrušenie neodkladného opatrenia. 15. Odporca v úvode podaného odvolania namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s otázkou, že už medzičasom došlo k splneniu judikovanej povinnosti a k vzniku novej hmotnoprávnej situácie medzi sporovými stranami, v dôsledku ktorej sa stalo nariadené neodkladné opatrenie nadbytočné a neúčelné, neprimeraným spôsobom zasahujúce do práv a postavenia odporcu. Poukázal na to, že všetky informácie a referencie, ktoré navrhovateľ vnímal ako zásah do jeho práv a chránených záujmov už odporca pri propagácii svojej podnikateľskej činnosti ani iným spôsobom nepoužíva, čím došlo k naplneniu účelu neodkladného opatrenia, a tým i k odpadnutiu dôvodov, ktoré boli rozhodujúce pre jeho nariadenie, čo robí nariadené neodkladné opatrenie nedôvodným. Odvolací súd túto argumentáciu odporcu vyhodnotil ako nedôvodnú a v tomto smere sa plne stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý v bode 13. odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol, že nariadené neodkladné opatrenie na jednej strane určilo odporcovi povinnosť odstrániť zverejnené referencie, súčasne však určilo odporcovi povinnosť zdržať sa ich používania do budúcnosti, a preto nemohlo dôjsť k splneniu povinnosti jednorazovým konaním odporcu. Odvolací súd poukazuje na to, že i keď v súčasnosti k porušovaniu dotknutých práv navrhovateľa konaním odporcu nedochádza, nemožno vylúčiť, že v budúcnosti by odporca vo svojom nekalosúťažnom konaní, zneužívajúcom reputáciu navrhovateľa, pokračoval. Práve z tohto dôvodu, súd prvej inštancie uložil odporcovi časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa určitého presne špecifikovaného konania, z čoho je zrejmé, že účel nariadeného neodkladného opatrenia nemohol byť plne naplnený samotným jednorazovým konaním odporcu, ktorým odstránil závadný stav. Naopak, dôvody, pre ktoré bolo nariadené neodkladné opatrenie uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/180/2016-69 zo dňa 21.12.2016, stále pretrvávajú. Z toho dôvodu nie je možné zo strany odporcu požadovať zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia z dôvodu jeho splnenia. 16. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odporcu, že v prípade, ak by po potenciálnom zrušení nariadeného neodkladného opatrenia došlo zo strany odporcu k opätovnému nekalosúťažnému konaniu, navrhovateľ by sa mohol domáhať nariadenia nového neodkladného opatrenia. Takýto postup by, podľa názoru odvolacieho súdu, okrem iného viedol k zbytočnému množeniu sporov, pričom navrhovateľ správne uviedol, že v takomto prípade by bol ad absurdum donútený opätovne podať nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s rovnakým alebo obdobným obsahom, čo je minimálne v rozpore so zásadou rýchlosti a efektívnosti výkonu justície. Naopak, postup, ktorý zvolil súd prvej inštancie, keď odporcovi pro futuro, bez časového obmedzenia, uložil povinnosť zdržať sa špecifikovaného konania, je v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku a zaužívanou súdnou praxou. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že zdržovací petit rozhodnutia má preventívnu funkciu, pričom zo súdnej praxe vyplýva, že uložené povinnosti v zdržovacom návrhu môžu smerovať proti konaniu, pri ktorom existuje dôvodná obava, že k protiprávnemu stavu v budúcnosti dôjde, a teda zdržovacím nárokom sa poškodený bráni proti tomu, aby sa konanie, ktorým sú poškodené jeho práva opakovalo, poprípade tým odvracia hrozby, že by k takému zásahu mohlo dôjsť (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo 2939/2011). 17. Argumentáciu odporcu o zneužívaní neodkladného opatrenia zo strany navrhovateľa a o šikanóznom výkone rozhodnutia zo strany navrhovateľa, odvolací súd považoval za nedôvodnú a nepodloženú. Súd prvej inštancie v tomto smere správne uviedol, že v prípade preukázania dôvodnosti uvedenej argumentácie odporcu vzniká odporcovi nárok na podanie žaloby, v konaní odlišnom od konania o nariadenie neodkladného opatrenia, pričom tvrdený charakter výkonu práva nie je dôvodom na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia. 18. Odvolací súd sa zároveň stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade sa nariadeným neodkladným opatrením dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami, v dôsledku čoho súd postupoval správne, keď neuložil navrhovateľovi povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej, a to v zmysle § 336 ods. 1 druhá veta CSP. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že za predpokladu, že nariadené neodkladné opatrenie procesne konzumuje vec samu a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd povinnosť na podanie žaloby navrhovateľovi neuloží. Civilný sporový poriadok výslovne pripúšťa aj nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 CSP). Spravidla pôjde o tzv. zdržovacie nároky, v rámci ktorých môže byť súdna ochrana navrhovateľovi efektívne poskytnutá už samotnými účinkami vykonateľného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Navrhovateľ preto nemusí byť vždy motivovaný domáhať sa následne svojho nároku aj žalobou vo veci samej. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s.) Súd prvej inštancie potom správne uviedol, že nariadené neodkladné opatrenie v prejednávanom prípade konzumuje žalobu vo veci samej, kedy súdna ochrana dotknutého práva bola navrhovateľovi poskytnutá už samotnými účinkami vykonateľného uznesenia č.k. 35Cb/180/2016-69 zo dňa 21.12.2016, ktorým bolo neodkladného opatrenia nariadené, a teda po nariadení neodkladného opatrenia nemusí nasledovať konanie vo veci samej. 19. Vo vzťahu k námietke o procesnom pochybení súdu prvej inštancie, ktorý odporcovi nezaslal vyjadrenie navrhovateľa k návrhu odporcu na zrušenie neodkladného opatrenia, aby sa s týmto mohol odporca vopred oboznámiť a zaujať k nemu stanovisko, ale vyjadrenie navrhovateľa bolo odporcovi doručené až spoločne s napadnutým uznesením, odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie § 339 CSP určuje súdu povinnosť umožniť dotknutému subjektu (v tomto prípade navrhovateľovi), aby sa k návrhu vyjadril. Uvedená podmienka bola splnená. Následné doručenie vyjadrenia navrhovateľa až spolu s doručením uznesenia, ktorým súd o návrhu odporcu rozhodol, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého uznesenia a nie je takou vadou, ktorá by zakladala dôvod na jeho zrušenie. 20. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 21. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/180/2016-110 zo dňa 04.03.2020 v zmysle § 387 ods. 2 CSP potvrdil ako vecne správne. 22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že navrhovateľ nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči odporcovi, pretože mu žiadne nevznikli. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).