Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/26/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200144 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200144.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Ing. M. P., narodený XX.XX.XXXX, bytom v Y., P. K. XX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Kudrim, so sídlom v Piešťanoch, pplk. V. Ábela 29, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO: 00166073, so sídlom v Bratislave, Račianska 71, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 38528/2019/153/RK zo dňa 25.11.2019, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Skutkový stav 1. Národná diaľničná spoločnosť, a.s., dňa 5.4.2019 podala podnet na preskúmanie znaleckých posudkov č. 224/2018, č. 225/2018, č. 226/2018 a č. 227/2018 vypracovaných žalobcom ako znalcom zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, v odbore stavebníctvo, v odvetví odhad hodnoty nehnuteľností a v odvetví odhad hodnoty stavebných prác, evidenčné číslo 914605. 2. Žalovaný ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 38528/2019/153 zo dňa 26.8.2019 žalobcovi uložil sankciu vyčiarknutia zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov podľa § 26 ods. 3 písm. c/ zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 382/2004 Z.z.) za spáchanie iných správnych deliktov podľa § 26 ods. 1 písm. a/ zákona č. 382/2004 Z.z. spočívajúcich na skutkovom základe, že: I. V písomnom vyhotovení znaleckého posudku č. 224/2018, vypracovanom dňa 19.9.2018 pre zadávateľa PROVENTUS | advokáti s.r.o., vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty (ďalej len „VŠH") viacerých pozemkov pre účely súdneho konania: a) na strane 2 (časť úvod) uviedol ako použitý právny predpis vyhlášku č. 490/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška č. 490/2004 Z.z.), vyhlášku č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška č. 79/1996 Z.z.), vyhlášku č. 124/1980 Zb. o jednotnej klasifikácii stavebných objektov a stavebných prác výrobnej povahy (ďalej len vyhláška č. 124/1980 Zb.) a opatrenie č. 128/2000 Z.z., ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb (ďalej len opatrenie č. 128/2000 Z.z.), teda právne predpisy, ktoré boli v čase rozhodnom pre znalecké skúmanie zrušené a preto nemohli byť použité, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška č. 228/2018 Z.z.) a bodom 6 časti „úvod" prílohy č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z.z., b) na strane 2 (časť úvod) uviedol ako použitú literatúru „Marián Vyparina a kol. - Metodika výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb, Žilinská univerzita v EDIS, 2001, ISBN 80-7100-827-3", pričom zmienená metodika upravuje stanovenie VŠH pozemkov v rozpore so znením neskôr prijatého všeobecne záväzného právneho predpisu - s metodikou upravenou v prílohe č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška č. 492/2004 Z.z.) a podľa obsahu znaleckého posudku ani nebola použitá, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z.z. a bodom 6 časti „úvod“ prílohy č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z.z., c) na strane 3 (časť posudok) uviedol pri výbere použitej metódy „vo výpočte sú použité rozpočtové ukazovatele a metodické postupy stanovenia všeobecnej hodnoty uvedené v Metodike výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb, vydanej ÚSI ŽU v Žiline“, hoci na stanovenie VŠH pozemkov sa nepoužívajú rozpočtové ukazovatele, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z.z. a bodom 1 písm. a/ časti „posudok" prílohy č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z.z., d) na strane 11 (časť posudok) uviedol „podľa územného plánu sú pozemky určené na výstavbu rýchlostnej cesty R4" a „vydaním územného rozhodnutia, činnosťou investora, vydaním stavebných povolení na pozemky sa stali stavebnými pre konkrétne určenie - výstavba rýchlostnej cesty R4", čo sú nesprávne informácie, keďže rýchlostná cesta R4 je rýchlostná cesta na území Košického kraja a Prešovského kraja, nie Bratislavského kraja a pozemky boli určené na výstavbu diaľnice D4, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z.z., e) na strane 11 (časť posudok) uviedol „vecné bremená viaznuce na nehnuteľnostiach neboli zistené“, čo je v rozpore s údajmi zapísanými na listoch vlastníctva (strany 4-10), čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z.z., f) na strane 12 (časť posudok) uviedol „kv - volím koeficient 0,90, koeficient intenzity využitia 2. - inžinierske stavby“, na základe čoho na strane 13 (časť posudok) použil hodnotenie a tiež hodnotu predmetného koeficientu v zmysle uvedeného, čo je v rozpore s informáciou, ktorú uviedol na strane 12 (časť posudok), kde uviedol „ku dňu ocenenia boli využívané na poľnohospodársku výrobu", v dôsledku čoho je znalecký posudok vnútorne rozporný, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a bodom E.3.1.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z., g) na strane 12 (časť posudok) uviedol „k1 - volím koeficient 1,20, koeficient technickej infraštruktúry pozemku 2. stredná vybavenosť (možnosť napojenia najviac na dva druhy verejných sietí, napríklad miestne rozvody vody, elektriny)", na základe čoho na strane 13 (časť posudok) použil hodnotenie a tiež hodnotu predmetného koeficientu v zmysle uvedeného, čo je v rozpore s informáciou, ktorú uviedol na strane 12 (časť posudok), kde uviedol „napojenie na inžinierske siete - elektrická energia, ostatné vlastné zdroje", v dôsledku čoho je znalecký posudok vnútorne rozporný, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a bodom E.3.1.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z., h) v časti posudok pri stanovení VŠH pozemkov porovnávacou metódou nezohľadnil skutočnosť, že v použitých zmluvách je cena pozemkov (náhrada za výkup) výsledkom vynásobenia náhrady v peniazoch za vyvlastnenie podľa osobitného predpisu číslom 1,2, čiže nebolo zohľadnené, že v porovnávaných zmluvách nešlo o ceny v podmienkach voľnej súťaže, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 33 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a bodom E.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z., i) na strane 16 (časť posudok) uviedol vo vzťahu k zmluvám 30203/KZ-3333/2015/1175 a 30203/ KZ-3346/2015, že ekonomické faktory sú „lepšie" a použil hodnoty 1,05, zo znenia znaleckého posudku však nie je zrejmé, aké ekonomické faktory boli takto vyhodnotené, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a bodom E.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z., j) v časti záver neodcitoval otázky zadávateľa, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z.z., k) na strane 53 (znalecká doložka) uviedol „v prípade predloženia nových údajov, ktoré majú vplyv na závery znaleckého posudku, môže byť vypracované doplnenie znaleckého posudku podľa písm. a) ods. 4 § 18 vyhlášky č. 490/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z.", čo je v rozpore so znením znaleckej doložky upravenej všeobecne záväznými právnymi predpismi a navyše ide o odkaz na znenie právneho predpis, ktorý bol v rozhodnom čase zrušený, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 a § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z.z. a prílohou č. 6 k vyhláške č. 228/2018 Z.z. II. V písomnom vyhotovení znaleckého posudku č. 225/2018, vypracovanom dňa 19.9.2018 pre zadávateľa PROVENTUS | advokáti s.r.o., vo veci stanovenia VŠH viacerých pozemkov pre účely súdneho konania: a) na strane 2 (časť úvod) uviedol ako použitý právny predpis vyhlášku č. 490/2004 Z.z., vyhlášku č. 79/1996 Z.z., vyhlášku č. 124/1980 Zb. a opatrenie č. 128/2000 Z.z., teda právne predpisy, ktoré boli v čase rozhodnom pre znalecké skúmanie zrušené, a preto nemohli byť použité, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z.z. a bodom 6 časti „úvod" prílohy č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z.z., b) na strane 2 (časť úvod) uviedol ako použitú literatúru „Marián Vyparina a kol. - Metodika výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb, Žilinská univerzita v EDIS, 2001, ISBN 80-7100-827-3", pričom zmienená metodika upravuje stanovenie VŠH pozemkov v rozpore so znením neskôr prijatého všeobecne záväzného právneho predpisu - s metodikou upravenou v prílohe č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z. a podľa obsahu znaleckého posudku ani nebola použitá, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z.z. a bodom 6 časti „úvod“ prílohy č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z.z., c) na strane 3 (časť posudok) uviedol pri výbere použitej metódy „vo výpočte sú použité rozpočtové ukazovatele a metodické postupy stanovenia všeobecnej hodnoty uvedené v Metodike výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb, vydanej ÚSI ŽU v Žiline", hoci na stanovenie VŠH pozemkov sa nepoužívajú rozpočtové ukazovatele, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z.z. a bodom 1 písm. a/ časti „posudok" prílohy č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z.z., d) na strane 10 (časť posudok) uviedol „lokalita je z inžinierskych sietí vybavená rozvodom elektrickej energie", kým na strane 11 (časť posudok) uviedol „napojenie na inžinierske siete - všetky", v dôsledku čoho je znalecký posudok vnútorne rozporný, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z.z., e) na strane 11 (časť posudok) uviedol „ks - volím koeficient 1,00, koeficient všeobecnej situácie 3. obec Vajnory je mestskou časťou mesta Bratislava", čo je nepravdivá informácia, keďže ide o pozemky v mestskej časti Podunajské Biskupice, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z.z., f) na strane 11 (časť posudok) uviedol „kv - volím koeficient 0,90, koeficient intenzity využitia 2. - inžinierske stavby", na základe čoho na strane 12 (časť posudok) použil hodnotenie a tiež hodnotu predmetného koeficientu v zmysle uvedeného, čo je v rozpore s informáciou, ktorú uviedol na strane 11 (časť posudok), kde uviedol „ku dňu ocenenia boli využívané na poľnohospodársku výrobu", v dôsledku čoho je znalecký posudok vnútorne rozporný, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a bodom E.3.1.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z., g) na strane 11 (časť posudok) uviedol „kD - volím koeficient 0,90, koeficient dopravných vzťahov 3. pozemky v samostatných obciach, odkiaľ sa možno dostať prostriedkom hromadnej dopravy alebo osobným motorovým vozidlom do centra mesta do 15 min. pri bežnej premávke", na základe čoho na strane 12 (časť posudok) použil hodnotenie a tiež hodnotu predmetného koeficientu v zmysle uvedeného, hoci nejde o pozemky v samostatnej obci, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a bodom E.3.1.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z., h) v časti posudok pri stanovení VŠH pozemkov porovnávacou metódou nezohľadnil skutočnosť, že v použitých zmluvách je cena pozemkov (náhrada za výkup) výsledkom vynásobenia náhrady v peniazoch za vyvlastnenie podľa osobitného predpisu číslom 1,2, čiže nebolo zohľadnené, že v porovnávaných zmluvách nešlo o ceny v podmienkach voľnej súťaže, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 33 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a bodom E.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z., i) na strane 16 (časť posudok) uviedol vo vzťahu k zmluvám 30203/KZ-3333/2015/1175 a 30203/ KZ-3346/2015, že ekonomické faktory sú „lepšie" a použil hodnoty 1,05, zo znenia znaleckého posudku však nie je zrejmé, aké ekonomické faktory boli takto vyhodnotené, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a bodom E.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z., j) v časti záver neodcitoval otázky zadávateľa, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z.z., k) na strane 59 (znalecká doložka) uviedol „v prípade predloženia nových údajov, ktoré majú vplyv na závery znaleckého posudku, môže byť vypracované doplnenie znaleckého posudku podľa písm. a) ods. 4 § 18 vyhlášky č. 490/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z.", čo je v rozpore so znením znaleckej doložky upravenej všeobecne záväznými právnymi predpismi a navyše ide o odkaz na znenie právneho predpis, ktorý bol v rozhodnom čase zrušený, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 a § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z.z. a prílohou č. 6 k vyhláške č. 228/2018 Z.z. III. V písomnom vyhotovení znaleckého posudku č. 226/2018, vypracovanom dňa 14.9.2018, pre zadávateľa PROVENTUS | advokáti s.r.o., vo veci stanovenia VŠH viacerých pozemkov pre účely súdneho konania: a) na strane 2 (časť úvod) uviedol ako použitý právny predpis vyhlášku č. 490/2004 Z.z., vyhlášku č. 79/1996 Z.z., vyhlášku č. 124/1980 Zb. a opatrenie č. 128/2000 Z.z., teda právne predpisy, ktoré boli v čase rozhodnom pre znalecké skúmanie zrušené, a preto nemohli byť použité, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z.z. a bodom 6 časti „úvod" prílohy č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z.z., b) na strane 2 (časť úvod) uviedol ako použitú literatúru „Marián Vyparina a kol. - Metodika výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb, Žilinská univerzita v EDIS, 2001, ISBN 80-7100-827-3", pričom zmienená metodika upravuje stanovenie VŠH pozemkov v rozpore so znením neskôr prijatého všeobecne záväzného právneho predpisu, konkrétne v rozpore s metodikou upravenou v prílohe č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z. a podľa obsahu znaleckého posudku ani nebola použitá, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z.z. a bodom 6 časti „úvod" prílohy č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z.z., c) na strane 3 (časť posudok) uviedol pri výbere použitej metódy „vo výpočte sú použité rozpočtové ukazovatele a metodické postupy stanovenia všeobecnej hodnoty uvedené v Metodike výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb, vydanej ÚSI ŽU v Žiline“, hoci na stanovenie VŠH pozemkov sa nepoužívajú rozpočtové ukazovatele, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z.z. a bodom 1 písm. a/ časti „posudok" prílohy č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z.z., d) na strane 5 (časť posudok) uviedol „miestna obhliadka spojená s miestnym šetrením vykonaná dňa 12.09.2019 za účasti zástupcu objednávateľa“, čo je vzhľadom na plynutie času zjavne nepravdivá informácia, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z.z, a bodom 1 písm. c/ časti „posudok" prílohy č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z.z., e) na strane 5 (časť posudok) uviedol „obec Ivanka pri Bratislave je mestskou časťou mesta Bratislava", hoci miesto, kde sa pozemky nachádzajú, je obec (Ivanka pri Dunaji), nie mestská časť, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z., f) na strane 5 (časť posudok) uviedol „kv - volím koeficient 0,90, koeficient intenzity využitia 2. - inžinierske stavby“, na základe čoho na strane 6 (časť posudok) použil hodnotenie a tiež hodnotu predmetného koeficientu v zmysle uvedeného, čo je v rozpore s informáciou, ktorú uviedol na strane 5 (časť posudok), kde uviedol „ku dňu ocenenia boli pozemky poľnohospodársky obrobené", v dôsledku čoho je znalecký posudok vnútorne rozporný, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a bodom E.3.1.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z., g) na strane 6 (časť posudok) uviedol pri koeficiente všeobecnej situácie ks hodnotenie „4. centrá miest od 10 000 do 50 000 obyvateľov, obytné zóny miest nad 50 000 obyvateľov, obytné zóny samostatných obcí v dosahu miest nad 50 000 obyvateľov, prednostné oblasti vilových alebo rodinných domov v centre i mimo centra mesta, oblasti rekreačných stavieb v dôležitých centrách turistického ruchu, priemyslové a poľnohospodárske oblasti miest nad 50 000 obyvateľov", hoci z analýzy pozemkov vyplýva, že v čase rozhodnom pre vypracovanie znaleckého posudku šlo o poľnohospodársku oblasť obce do 10 000 obyvateľov, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a bodom E.3.1.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z., h) na strane 6 (časť posudok) uviedol „k1 - volím koeficient 1,20, koeficient technickej infraštruktúry pozemku 2. stredná vybavenosť (možnosť napojenia najviac na dva druhy verejných sietí, napríklad miestne rozvody vody, elektriny)", na základe čoho na strane 7 (časť posudok) použil hodnotenie a tiež hodnotu predmetného koeficientu v zmysle uvedeného, čo je v rozpore s informáciou, ktorú uviedol na strane 5 (časť posudok), kde uviedol „napojenie na inžinierske siete - všetky", v dôsledku čoho je znalecký posudok vnútorne rozporný, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a bodom E.3.1.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z., i) na strane 6 (časť posudok) stanovil jednotkovú východiskovú hodnotu VHMj ako 80 % zo 66,39 €/ m2, t.j. 53,11 €/m2, čo nie je postup súladný s príslušnou metodikou, keďže jednotková východisková hodnota nad 60 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem, môže byť použitá len pre pozemky slúžiace na bývanie alebo rekreáciu, pričom ohodnocované pozemky neslúžili a ani nemali slúžiť na niektorý zo zmienených účelov, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a bodom E.3.1.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z., j) v časti posudok pri stanovení VŠH pozemkov porovnávacou metódou nezohľadnil skutočnosť, že v použitých zmluvách je cena pozemkov (náhrada za výkup) výsledkom vynásobenia náhrady v peniazoch za vyvlastnenie podľa osobitného predpisu číslom 1,2, čiže nebolo zohľadnené, že v porovnávaných zmluvách nešlo o ceny v podmienkach voľnej súťaže, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 33 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a bodom E.1.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z., k) na strane 10 (časť posudok) uviedol vo vzťahu k zmluvám 30203/KZ-3333/2O15/1175, 30203/ KZ-3346/2015 a 30201/KZ-118a/2016, že ekonomické faktory sú „lepšie" a použil hodnoty 1,05, zo znenia znaleckého posudku však nie je zrejmé, aké ekonomické faktory boli takto vyhodnotené, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a bodom E.1.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z., l) v časti záver neodcitoval otázky zadávateľa, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z.z., m) na strane 48 (znalecká doložka) uviedol „v prípade predloženia nových údajov, ktoré majú vplyv na závery znaleckého posudku, môže byť vypracované doplnenie znaleckého posudku podľa písm. a) ods. 4 § 18 vyhlášky č. 490/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z.", čo je v rozpore so znením znaleckej doložky upravenej všeobecne záväznými právnymi predpismi a navyše ide o odkaz na znenie právneho predpis, ktorý bol v rozhodnom čase zrušený, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne, vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 a § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z.z. a prílohou č. 6 k vyhláške č. 228/2018 Z.z. IV. V písomnom vyhotovení znaleckého posudku č. 227/2018, vypracovanom dňa 17.9.2018, pre zadávateľa PROVENTUS | advokáti s.r.o., vo veci stanovenia VŠH viacerých pozemkov pre účely súdneho konania: a) na strane 2 (časť úvod) uviedol ako použitý právny predpis vyhlášku č. 490/2004 Z.z., vyhlášku č. 79/1996 Z.z., vyhlášku č. 124/1980 Zb. a opatrenie č. 128/2000 Z.z., ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb, teda právne predpisy, ktoré boli v čase rozhodnom pre znalecké skúmanie zrušené a preto nemohli byť použité, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z.z. a bodom 6 časti „úvod" prílohy č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z.z., b) na strane 2 (časť úvod) uviedol ako použitú literatúru „Marián Vyparina a kol. - Metodika výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb, Žilinská univerzita v EDIS, 2001, ISBN 80-7100-827-3", pričom zmienená metodika upravuje stanovenie VŠH pozemkov v rozpore so znením neskôr prijatého všeobecne záväzného právneho predpisu - s metodikou upravenou v prílohe č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z. a podľa obsahu znaleckého posudku ani nebola použitá, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z.z. a bodom 6 časti „úvod" prílohy č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z.z., c) na strane 3 (časť posudok) uviedol pri výbere použitej metódy „vo výpočte sú použité rozpočtové ukazovatele a metodické postupy stanovenia všeobecnej hodnoty uvedené v Metodike výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb, vydanej ÚSI ŽU v Žiline“, hoci na stanovenie VŠH pozemkov sa nepoužívajú rozpočtové ukazovatele, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z.z. a bodom 1 písm. a/ časti „posudok" prílohy č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z.z., d) na strane 4 (časť posudok) uviedol „kv - volím koeficient 0,90, koeficient intenzity využitia 2. - inžinierske stavby“, na základe čoho na strane 5 (časť posudok) použil hodnotenie a tiež hodnotu predmetného koeficientu v zmysle uvedeného, čo je v rozpore s informáciou, ktorú uviedol na strane 5 (časť posudok), kde uviedol „ku dňu ocenenia boli pozemky poľnohospodársky obrobené", v dôsledku čoho je znalecký posudok vnútorne rozporný, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a bodom E.3.1.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z., e) na strane 5 (časť posudok) uviedol pri koeficiente všeobecnej situácie ks hodnotenie „4. centrá miest od 10 000 do 50 000 obyvateľov, obytné zóny miest nad 50 000 obyvateľov, obytné zóny samostatných obcí v dosahu miest nad 50 000 obyvateľov, prednostné oblasti vilových alebo rodinných domov v centre i mimo centra mesta, oblasti rekreačných stavieb v dôležitých centrách turistického ruchu, priemyslové a poľnohospodárske oblasti miest nad 50 000 obyvateľov", hoci z analýzy pozemkov vyplýva, že v čase rozhodnom pre vypracovanie znaleckého posudku šlo o poľnohospodársku oblasť obce do 10 000 obyvateľov, povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a bodom E.3.1.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z., f) na strane 5 (časť posudok) uviedol „kv - volím koeficient 1,20, koeficient technickej infraštruktúry pozemku 2, stredná vybavenosť (možnosť napojenia najviac na dva druhy verejných sietí, napríklad miestne rozvody vody, elektriny)", na základe čoho na strane 5 (časť posudok) použil hodnotenie a tiež hodnotu predmetného koeficientu v zmysle uvedeného, čo je v rozpore s informáciou, ktorú uviedol na strane 4 (časť posudok), kde uviedol „lokalita je z inžinierskych sietí vybavená rozvodom elektrickej energie", v dôsledku čoho je znalecký posudok vnútorne rozporný, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a bodom E.3.1.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z., g) na strane 5 (časť posudok) stanovil jednotkovú východiskovú hodnotu VHMJ ako 80 % zo 66,39 €/ m2, t. j. 53,11 €/m2, čo nie je postup súladný s príslušnou metodikou, keďže jednotková východisková hodnota nad 60 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem, môže byť použitá len pre pozemky slúžiace na bývanie alebo rekreáciu, pričom ohodnocované pozemky neslúžili a ani nemali slúžiť na niektorý zo zmienených účelov, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a bodom E.3.1.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z., h) v časti posudok pri stanovení VŠH pozemkov porovnávacou metódou nezohľadnil skutočnosť, že v použitých zmluvách je cena pozemkov (náhrada za výkup) výsledkom vynásobenia náhrady v peniazoch za vyvlastnenie podľa osobitného predpisu číslom 1,2, čiže nebolo zohľadnené, že v porovnávaných zmluvách nešlo o ceny v podmienkach voľnej súťaže, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 33 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a bodom E.1.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z., i) na strane 8 (časť posudok) uviedol vo vzťahu k zmluvám 30203/KZ-3333/2015/1175, 30203/ KZ-3346/2015 a 30201/KZ-118a/2016, že ekonomické faktory sú „lepšie" a použil hodnoty 1,05, zo znenia znaleckého posudku však nie je zrejmé, aké ekonomické faktory boli takto vyhodnotené, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a bodom E.1.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z., j) v časti záver neodcitoval otázky zadávateľa, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z.z., k) na strane 34 (znalecká doložka) uviedol „v prípade predloženia nových údajov, ktoré majú vplyv na závery znaleckého posudku, môže byť vypracované doplnenie znaleckého posudku podľa písm. a) ods. 4 § 18 vyhlášky č. 490/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z.", čo je v rozpore so znením znaleckej doložky upravenej všeobecne záväznými právnymi predpismi a navyše ide o odkaz na znenie právneho predpis, ktorý bol v rozhodnom čase zrušený, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 a § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z.z. a prílohou č. 6 k vyhláške č. 228/2018 Z.z. Žalovaný uviedol, že do úvahy by prichádzalo aj použitie neaktuálneho právneho predpisu, len ak by bol znalecký posudok vypracovaný k rozhodnému dátumu v minulosti, prípadne z iného podobného dôvodu, čo sa však netýka znaleckých posudkov preskúmavaných v tomto správnom konaní. Preskúmavané znalecké posudky boli vypracované v období od 14.9.2018 do 19.9.2018, vyhláška č. 490/2004 Z.z. bola účinná do 31.7.2018, vyhláška č. 79/1996 Z.z. bola účinná do 30.11.2009, vyhláška č. 124/1980 Zb. bola účinná do dňa 30.4.2000 a opatrenie č. 128/2000 Z.z. bolo účinné do 14.7.2010. K zahrnutiu nepríslušnej metodiky medzi použité podklady žalovaný uviedol, že v prílohe č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z. je metodicky upravený postup stanovenia VŠH nehnuteľností a stavieb, a to aj vrátane metódy polohovej diferenciácie stanovenia VŠH pozemkov, ktorá je upravená v bode E.3. Keďže ide o postup upravený všeobecne záväzným právnym predpisom, na postup znalca nemôže byť použitá iná metodika upravujúca stanovenie VŠH pozemkov metódou polohovej diferenciácie. Predmetná metóda je upravená aj v zmienenej publikácii Žilinskej univerzity v Žiline, ktorá slúžila ako podklad pre metodiku podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. Nejde ale o zhodné postupy, čo je zdôraznené tým, že od roku 2004 došlo k viacerým zmenám a doplneniam dotknutého právneho predpisu. Fakt, že predmetná publikácia svojho času slúžila ako podklad pre skoncipovanie predmetnej časti prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z., neznamená, že ide o podklad znaleckého skúmania. V úvodnej časti znaleckého posudku majú byť uvedené podklady, ktoré boli použité na znalecké skúmanie v konkrétnom prípade, no a naopak, nemajú tam byť uvádzané také podklady, ktoré neboli použité, resp. ktoré ani nemohli byť použité vzhľadom na ich neaktuálnosť. Tak ako priznal aj žalobca, v preskúmavanom znaleckom posudku zahrnul medzi použité podklady metodiku, ktorá nesmela byť použitá (a ani nebola použitá). Ako vyplýva z bodu C.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z., rozpočtový ukazovateľ RU sa použije na výpočet východiskovej hodnoty stavieb, rozpočtovým ukazovateľom RU sa rozumie hodnota základných rozpočtových nákladov na mernú jednotku porovnateľného objektu z katalógov rozpočtových ukazovateľov určených ministerstvom alebo stanovená tvorbou rozpočtového ukazovateľa na mernú jednotku hodnoteného objektu podľa katalógov rozpočtových ukazovateľov určených ministerstvom. Výber porovnateľného objektu (rozpočtového ukazovateľa) sa vykoná podľa zatriedenia hodnoteného objektu do číselníka príslušnej klasifikácie stavieb, na základe ktorej bol použitý katalóg rozpočtových ukazovateľov zostavený. Hodnota základných rozpočtových nákladov na mernú jednotku stavebného objektu, ktorý nie je uvedený v katalógoch určených ministerstvom, môže byť vytvorená cenovou kalkuláciou (ponukovým rozpočtom) alebo na základe nákladov na obstaranie. Z uvedeného vyplýva, že rozpočtový ukazovateľ sa týka výlučne stanovenia VŠH stavieb, nie VŠH pozemkov. Zmienené slovné spojenia nie sú identické, čiže ich nemožno svojvoľne zamieňať. Odhliadnuc od uvedeného, do znaleckého posudku nemohol byť prevzatý ani výpočet (jednotkovej) východiskovej hodnoty pozemku, pretože jej výpočet je v slovenských korunách (publikácia z roku 2001) a jeho znenie (bod 14.1.3.1 na strane 38 publikácie) sa líši od znenia bodu E.3.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z. (vyhlásené znenie). Žalovaný nepovažoval označenie „rýchlostná cesta R4“ namiesto „diaľnica D4“ za preklep. Rýchlostná cesta sa nachádza na území Košického a Prešovského kraja, kým diaľnica D4 je na území Bratislavského kraja. Ohodnocované nehnuteľnosti sa nenachádzali pod rýchlostnou cestou R4, ale pod stavbou diaľnice D4. Znalec nesprávne informoval aj o neexistencii vecných bremien na predmetných nehnuteľnostiach, čo však nezodpovedá údajom uvedeným v liste vlastníctva. úlohou znalca bolo stanoviť VŠH všetkých pozemkov, ktoré sú zapísané na priložených listoch vlastníctva. Predmetom ohodnotenia bolo dovedna 19 pozemkov. Zo znenia znaleckého posudku č. 224/2018 nie je možné určiť, či trasovanie ide alebo nejde mimo trasy cestného telesa. Keďže ohodnocované boli celé pozemky, nie len časti týchto pozemkov, skutočnosť, že vecné bremeno sa (údajne) nevzťahuje na trasu cestného telesa nemôže znamenať nezohľadnenie jeho existencie znižujúcej hodnotu inej časti rovnakého pozemku. Tvrdenie, že vecné bremená boli eliminované vydaním územného rozhodnutia a spracovaním projektovej dokumentácie, nemá žiaden právny základ. Hoci predmetom posudzovania nebol vplyv vecného bremena na pozemky, to neznamená, že vecné bremená nemali byť zohľadnené pri stanovení VŠH pozemkov (ako súčasť komplexnejšieho posúdenia), ako ani to, že bolo prípustné skonštatovať nezistenie vecných bremien viaznucich na nehnuteľnostiach, hoci je z príloh znaleckého posudku zrejmé, že vecné bremená boli zriadené. Ohodnocované pozemky boli využívané na poľnohospodársku výrobu, ktoré boli určené na vyššie využitie. Vyššie využitie bolo v znaleckom posudku zohľadnené v rámci koeficientu povyšujúcich faktorov kz, strana 13, hodnotenie „1. pozemky určené územným plánom na vyššie využitie, než na aké slúžia v súčasnosti (napríklad nezastavané stavebné pozemky, zmena funkcie zóny sídla a pod.)". Ako vyplýva z bodu E.3.1.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z., povyšujúce faktory možno použiť, ak už neboli zohľadnené vo východiskovej hodnote alebo v predchádzajúcich koeficientoch. Ak by aj znalec chcel zohľadniť vyššie využitie pozemku v rámci koeficientu intenzity využitia kv, tak by nebolo možné zohľadniť túto skutočnosť taktiež v rámci koeficientu povyšujúcich faktorov kz. Ak bolo vyššie využitie pozemkov zohľadnené v koeficiente povyšujúcich faktorov kz, nie je prípustné, aby znalec zároveň zohľadnil túto skutočnosť pri inom koeficiente, kde mal vziať do úvahy aktuálny, nie budúci stav. V znaleckom posudku č. 225/2018 žalobca uviedol „ks - volím koeficient 1,00, koeficient všeobecnej situácie 3. obec Vajnory je mestskou časťou mesta Bratislava", čo je nepravdivá informácia, keďže ide o pozemky v mestskej časti Podunajské Biskupice. Nejde o preklep, ako sa bránil žalobca, ale pravdepodobne o prevzatie textu z iného znaleckého posudku, bez toho, že by znalec riadne skontroloval text. V prvom rade je potrebné uviesť, že správny názov obce je Ivanka pri Dunaji a nie Ivanka pri Bratislave; ide o obec, nie mestskú časť Bratislavy, ako nesprávne uviedol žalobca v znaleckom posudku. Ďalej, pozemok nikdy nemôže byť líniovou stavbou, tá môže byť na pozemku len postavená. Skutočnosť, že posudzovaný pozemok je stavebným pozemkom v zmysle § 43h ods. 1 stavebného zákona, má vplyv na určenie príslušného znalca a na určenie príslušnej metodiky podľa bodu E.3.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z. (pri stanovení VŠH metódou polohovej diferenciácie). Metodika podľa bodu E.3.1.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. sa vzťahuje na pozemky na zastavanom území obcí, nepoľnohospodárske a nelesné pozemky mimo zastavaného územia obcí, pozemky v zriadených záhradkových osadách, pozemky mimo zastavaného územia obcí určené na stavbu, pozemky v pozemkových obvodoch jednoduchých pozemkových úprav na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom, ktoré sa nachádzajú pod osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva a v hospodárskych dvoroch. Aj keby šlo o poľnohospodársky pozemok v intraviláne obce alebo mesta, jej VŠH by sa stanovovala podľa metodiky podľa bodu E.3.1.1, nie podľa bodu E.3.1.2 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z. Znalec zohľadnil budúce vyššie využitie pozemkov dvakrát, uvedením budúceho stavu pri koeficiente všeobecnej situácie ks a aj pri koeficiente povyšujúcich faktorov kz, čo je vzhľadom na podmienky zohľadnenia povyšujúcich faktorov neprípustné. Žalobca priznal, že Ivanka pri Dunaji je obec, nie mestská časť Bratislavy, uviedol ale, že táto nepresnosť nemá dopad na záver znaleckého skúmania. Žalovaný argumentoval, že zo strany znalca došlo k uvedeniu nepravdivej informácie, ktorej použitie pri stanovení VŠH má vplyv na záver znaleckého skúmania pri stanovení VŠH metódou polohovej diferenciácie podľa bodu E.3.1.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z., konkrétne pri určení VHMJ, t. j. jednotkovú východiskovú hodnotu, ktorá sa určí podľa tabuľky a v niektorých prípadoch je možné použiť určité navýšenie. Hoci sú Podunajské Biskupice mestskou časťou Bratislavy, dopravná vzdialenosť do centra mesta s použitím MHD je do 15 minút, koeficient je použitý v súlade s použitou metodikou. Zo znenia citovaného hodnotenia vyplýva, že základným predpokladom jeho použitia je to, aby sa pozemok nachádzal v samostatnej obci, čo však v tomto prípade nie je pravda. Podunajské Biskupice nie sú totiž obcou, ale mestskou časťou Bratislavy, čo vyplýva z § 3 ods. 1 zákona o hlavnom meste v spojení s bodom 10 prílohy k zákonu o hlavnom meste. To, či sa možno z Podunajských Biskupíc dostať prostriedkom hromadnej dopravy alebo osobným motorovým vozidlom do centra mesta do 15 min. pri bežnej premávke, je z hľadiska použitia hodnotenia nepodstatné. Na pozemky nachádzajúce sa v Bratislave sa vzťahuje (prinajmenšom) hodnotenie „4. pozemky v mestách s možnosťou využitia mestskej hromadnej dopravy“ s hodnotou 1,00. Ak je v znaleckom posudku uvedený nesprávny dátum miestnej ohliadky, znalecký posudok nie je v tejto časti vypracovaný riadne. Porovnávané zmluvy boli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, no cena sa spravovala znením § 6 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z.z., čiže vychádzala zo VŠH stanovenej znaleckým posudkom (znaleckými posudkami), ktorá bola navýšená na 1,2-násobok. Použitie § 6 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z. z. vychádza priamo zo znenia právnej úpravy a aj v časti zmlúv bolo jeho použitie výslovne uvedené, čo znalec vo vyjadrení obišiel. Náhrada za výkup pozemku podľa § 6 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z.z. nepredstavuje VŠH v zmysle definície podľa § 2 písm. g/ vyhlášky č. 492/2004 Z.z., dôvodom čoho sú doleuvedené skutočnosti. Ak by platilo, že VŠH by sa mala rovnať sume náhrady za výkup pozemku a že by mali byť na účel porovnávacej metódy používané ceny zahŕňajúce bonifikáciu, viedlo by to k nasledovnému stavu. Znalec A. B. stanoví VŠHMJ pozemku (napríklad) na 100 €/m2, po navýšení v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z.z. bude cena 120 €/m2, znalec C. D. stanoví VŠHMj porovnávacou metódou podľa zmluvy uzavretej aj na základe postupu znalca A. B., VŠHMJ bude 120 €/m2, po navýšení 144 €/m2, ďalej vypracuje znalecký posudok znalec E. F., VŠHMj bude 144 €/m2, po navýšení bude cena 172,8 €/m2, znalec G. H. stanoví VŠHMJ 172,8 €/m2, po navýšení 207,36 €/m2. Takto by sa dalo pokračovať donekonečna, čo by bolo v jasnom rozpore so zmyslom zavedenia predmetnej právnej úpravy. Po bonifikácii nejde o ceny v podmienkach voľnej súťaže, ale ide o ceny, ktoré sú zo zákona navýšené. Na účely porovnávacej metódy by zmluvy boli použiteľné, ale len tak, že od sumy (VŠH+bonifikácia) by bola odpočítaná bonifikácia, pričom ak by na to existoval právny dôvod, tá by bola opäť uplatnená na základe § 6 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z.z. Nedostatkom znaleckého posudku bolo aj to, že znalec neodôvodnil, na aké skutočnosti prihliadal, keď uviedol, že ekonomické faktory sú „lepšie" a že má byť použitá konkrétna hodnota. Určenie hodnoty je vecou znalca, nie je v metodike exaktne upravené, no zo znaleckého posudku musia byť zrejmé tie skutočnosti, na ktoré bolo prihliadané. Z hľadiska odôvodnenia by bolo postačujúce také vysvetlenie, aké znalec uviedol v jeho vyjadrení k upovedomeniu, v súvislosti s čím však treba upozorniť na to, že aj iné použité zmluvy boli uzavreté v roku 2015, no zo znaleckých posudkov vyplýva, že pri ekonomických faktoroch znalec použil hodnotu 1,00. Pri stanovení VHMJ sa primárne vychádza z klasifikácie obce, avšak v prípade, ak existuje zvýšený záujem o kúpu nehnuteľností, je prípustné použiť určité percento hodnoty, ktorá prináleží mestu, z ktorého zvýšený záujem o kúpu vyplýva. Maximálne prípustné percento VHMj podľa mesta sa určí v závislosti od spôsobu využitia pozemku. Znalec postupoval správne v tej časti, keď v znaleckých posudkoch č. 226/2018 a č. 227/2018 použil pre obec Ivanka pri Dunaji hodnotu vychádzajúcu z blízkosti Bratislavy. Otázkou relevantnou pre správne konanie bolo určenie toho, či bolo prípustné použitie hodnoty vo výške 80 % z VHMJ Bratislavy. Znalec odôvodnil použitie hodnoty 80 % zo 66,39 €/m2 tým, že hodnota do 60 % z VHMJ by sa mala použiť v prípade, ak by išlo o pozemky na priemyselné alebo poľnohospodárske využitie. K tomu boli doplnené informácie podčiarkujúce význam výstavby diaľnice D4. K použitiu hodnoty do 60 % z VHMj Bratislavy žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu nie je v súlade so znením bodu E.3.1.1 prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z. Taxatívny výpočet dôvodov zvýšeného záujmu je charakteristický pre skupinu 1 a skupinu 3, ak nejde o pozemok spadajúci pod niektorú z týchto skupín, tak patrí do skupiny 2, kde je prípustné použitie hodnoty do 60 % z VHMJ mesta, z ktorého vyplýva zvýšený záujem. V skupine 2 je výslovne uvedené, že ide o záujem o iný druh nehnuteľností, použitie slova „napríklad" značí, že ide o demonštratívny výpočet, čiže môže ísť o pozemky na priemyselné využitie, poľnohospodárske využitie, ale aj na iné využitie, ak iné využitie nie je upravené v skupine 1 (bývanie alebo rekreácia) alebo v skupine 3 (záhradkové osady, chatové osady, hospodárske dvory alebo pozemky pod osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva). Úlohou ministerstva, tak ako ani úlohou znalca nie je vyhodnocovať prínosy budovania diaľnice D4, keďže z hľadiska stanovenia VHMj je bez významu to, či ide o stavbu európskeho významu a podobne. Znalec nesmie svojvoľne prekročiť hornú hranicu upravenú metodikou, mohol použiť nanajvýš 60% T - VHmj prináležiacej Bratislave. Metóda polohovej diferenciácie je len jednou z viacerých metód stanovenia VŠH pozemkov, ak sa znalec domnieva, že pri postupe v zmysle metodiky stanovená VŠH nezodpovedá definícii VŠH podľa § 2 písm. g/ vyhlášky č. 492/2004 Z.z., v takom prípade má použiť VŠH stanovenú inou metódou. Ministerstvo odkázalo na znenie bodu V. prílohy č. 6 k vyhláške č. 228/2018 Z.z., kde je upravená znalecká doložka fyzickej osoby. Tá neobsahuje informáciu o možnosti doplnenia a ani v nej nie je odkaz na možnosť doplnenia podľa vyhlášky č. 490/2004 Z.z. Účastník konania uviedol, že znalecká doložka nebola použitá v súlade s platnou vyhláškou. Objektom iného správneho deliktu podľa § 26 ods. 1 písm. a/ zákona č. 382/2004 Z.z. je záujem štátu, aby osoby zapísané v zozname vykonávali znaleckú činnosť v súlade s povinnosťami znalca. Znalecká činnosť je vykonávaná osobami, ktoré sú licencované zo strany štátu, kvôli čomu je obzvlášť dôležité, aby bola vykonávaná v súlade s právnou úpravou. V kontexte tohto prípadu je potrebné uviesť, že riadnym vykonávaním znaleckej činnosti sa rozumie aj uvedenie korektných podkladov, odôvodnenie vykonaného postupu, resp. skutočností, na ktoré znalec prihliadal a vykonanie činnosti v súlade s metodikou upravenou všeobecne záväzným právnym predpisom. V prejednávanej veci došlo k spáchaniu skutkov opísaných vo výroku tohto rozhodnutia, dopustil sa ich žalobca, týmto konaním bola naplnená skutková podstata iného správneho deliktu podľa § 26 ods. 1 písm. a/ zákona č. 382/2004 Z.z. a sú splnené všetky podmienky na vyvodenie zodpovednosti za protiprávne konanie. Pri ukladaní sankcie žalovaný zohľadnil, že žalobca bol uznaný vinným zo štyroch skutkov, preto pri ukladaní sankcie vychádzal z absorpčnej zásady. Podľa § 26 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z.z. zohľadnil závažnosť porušenej povinnosti, spôsob spáchania správneho deliktu, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a osobu páchateľa, ako aj to, či bol páchateľ v minulosti uznaný vinným zo spáchania toho istého správneho deliktu (a aká sankcia mu bola uložená). Povaha pochybení je zrejmá z popisu objektívnej stránky skutkovej podstaty iného správneho deliktu: - zahrnutie nepoužitých právnych predpisov medzi použité právne predpisy, - zahrnutie nepríslušnej metodiky medzi použité podklady, - nesprávne uvedenie použitia rozpočtových ukazovateľov a nepríslušnej metodiky, - určenie pozemkov na výstavbu rýchlostnej cesty R4, - nesprávna informácia o neexistencií vecných bremien, - rozpor pri koeficiente intenzity využitia, - rozpor pri koeficiente technickej infraštruktúry, - nepravdivá informácia pri koeficiente všeobecnej situácie, - rozpor pri koeficiente všeobecnej situácie, - rozpor pri koeficiente dopravných vzťahov, - nesprávne uvedenie dátumu vykonania obhliadky, - použitie zmlúv, kde je náhrada v peniazoch za vyvlastnenie vynásobená číslom 1,2, - uvedenie nepravdivej informácie o obci Ivanka pri Dunaji ako mestskej časti Bratislavy, - neodôvodnenie vyhodnotenia ekonomických faktorov, - nesprávne stanovenie jednotkovej východiskovej hodnoty, - neodcitovanie otázky zadávateľa, - uvedenie textu v rozpore so znením znaleckej doložky. Zahrnutie nepoužitých právnych predpisov medzi použité právne predpisy, zahrnutie nepríslušnej metodiky medzi použité podklady a neodôvodnenie vyhodnotenia ekonomických faktorov predstavujú omisívne konanie (opomenutie), vo zvyšnej časti ide o komisívne konanie. K nedostatkom súhrnne označeným ako „zahrnutie nepoužitých právnych predpisov medzi použité právne predpisy“ a „zahrnutie nepríslušnej metodiky medzi použité podklady“ ministerstvo uvádza, že síce je pravda, že povinnosťou znalca je zahrnúť medzi použité právne predpisy a použité podklady len také materiály, ktoré bolo prípustné použiť a ktoré aj reálne boli použité, no na druhej strane, prvoradý je zrealizovaný postup. Uvedenie nepríslušného materiálu síce môže byť mierne zavádzajúce, ale z povahy veci, závažnosťou nemôže byť porovnateľné s prípadom, ak by znalec pri jeho znaleckej činnosti použil nepríslušný podklad znaleckého skúmania (právny predpis, ktorý bol k rozhodnému dátumu zrušený, právny predpis nevzťahujúci sa na posudzovanú problematiku, iný podklad, ktorý nemôže slúžiť na zodpovedanie položenej otázky zadávateľa). O málo závažnejší je nedostatok označený „nesprávne uvedenie použitia rozpočtových ukazovateľov a nepríslušnej metodiky“, keďže to sa netýka výpočtu všetkých použitých podkladov, ale predstavuje nesprávny popis zrealizovaného postupu znalca. Nedostatok by zodpovedal prevzatiu príslušnej časti znaleckých posudkov zo znaleckého posudku vypracovaného vo veci stanovenia VŠH stavby, nie VŠH pozemkov. Postupy stanovenia VŠH stavieb a pozemkov sa pritom líšia, čo vyplýva z odlišnosti týchto zložiek majetku. Ako bolo uvedené aj pri objektívnej stránke skutkovej podstaty iného správneho deliktu rozpočtové ukazovatele ani nemali byť ako použité na stanovenie VŠH pozemkov, čiže následkom je v tomto prípade jedine zmätočnosť preskúmavaných znaleckých posudkov. Ako málo závažné boli posúdené nedostatky označené „určenie pozemkov na výstavbu rýchlostnej cesty R4“, nepravdivá informácia pri koeficiente všeobecnej situácie“, „nesprávne uvedenie dátumu obhliadky“ a „uvedenie nepravdivej informácie o obci Ivanka pri Dunaji ako mestskej časti Bratislavy“. Ide tu o nedostatky písomného vyhotovenia úkonu znaleckej činnosti, ale najdôležitejší je fakt, že pri výpočtoch nebolo zohľadnené situovanie pozemkov na území Košického kraja a Prešovského kraja (R4), ani to, že Ivanka pri Dunaji má právne postavenie mestskej časti Bratislavy. Uvedené informácie sú síce zavádzajúce, ale zo zvyšných častí znaleckých posudkov sa dá ustáliť, aké informácie mali byť správne použité na dotknutých miestach. K pochybeniu „nesprávna informácia o neexistencií vecných bremien“ ministerstvo uvádza, že tento nedostatok je závažnejší ako tie, ktoré boli uvedené vyššie. Účastník konania v tejto časti nezohľadnil existenciu redukujúceho faktora. Vo veci pochybenia „rozpor pri koeficiente intenzity využitia“ ministerstvo uvádza, že ide o závažný nedostatok, ako vyplýva z vyjadrenia znalca, vyššie využitie pozemku bolo zohľadnené dvojnásobne. Nedostatok označený ako „rozpor pri koeficiente technickej infraštruktúry“ bol správnym orgánom tiež vyhodnotený ako závažný, pretože zo znenia preskúmavaných znaleckých posudkov vyplýva rozpor medzi odôvodnením a použitým hodnotením koeficientu. Minimálne jeden z uvedených údajov preto nie je zodpovedajúci reálnemu stavu. K pochybeniu označenému ako „rozpor pri koeficiente všeobecnej situácie“, rovnako ako pri „rozpore pri koeficiente intenzity využitia“ ide o závažný nedostatok, keďže jedna skutočnosť bola znalcom zohľadnená dvakrát. Správny orgán vyhodnotil nedostatok „rozpor pri koeficiente dopravných vzťahov“ ako závažný, lebo išlo o postup v rozpore s metodikou, ktorý mal vplyv na záver znaleckého skúmania. K pochybeniu „použitie zmlúv, kde je náhrada v peniazoch za vyvlastnenie vynásobená číslom 1,2" správny orgán uvádza, že ide o jeden z dvoch najzávažnejších nedostatkov, ktoré boli zistené. Znalec vo všetkých štyroch preskúmavaných znaleckých posudkoch stanovil VŠH (aj) porovnávacou metódou a pri výpočte nesprávne vychádzal zo zmlúv, ktorých cena bola bonifikovaná VŠH podľa znaleckého posudku. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v znaleckom posudku č. 224/2018 bola stanovená priemerná porovnateľná hodnota ako 91,85 €/m2 a porovnávacou metódou bola stanovená VŠH vo výške 1.464.364,55 €, v znaleckom posudku č. 225/2018 bola stanovená priemerná porovnateľná hodnota takisto 91,85 €/m2 a porovnávacou metódou bola stanovená VŠH 9.219.719,30 €, v znaleckom posudku č. 226/2018 bola stanovená priemerná porovnateľná hodnota 90,58 €/m2 a porovnávacou metódou bola stanovená VŠH 3.085.788,86 € a v znaleckom posudku č. 227/2018 stanovil priemernú porovnateľnú hodnotu 90,58 €/m2 a porovnávacou metódou bola stanovená VŠH vo výške 1.851.998,68 €. Porovnávacou hodnotou bola v súčte stanovená VŠH vo výške 15.621.871,39 €. Znamená to, že ak by znalec nesprávne nezarátal bonifikáciu podľa znenia § 6 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z.z., VŠH stanovená (podľa rovnakých zmlúv) by bola nižšia až o sumu 2.603.645,23 €. Pri „neodôvodnení vyhodnotenia ekonomických faktorov“, žalovaný uviedol, že znalcom je právnou úpravou vytvorený pomerne široký priestor na odborné úvahy, zároveň ale treba doplniť, že postup znalca musí byť odôvodnený a že musí k znaleckým posudkom priložiť prílohy slúžiace na zabezpečenie preskúmateľnosti použitých vstupných údajov. Znalecké posudky musia byť vypracovávané tak, aby boli presvedčivé a aby ich (čiastkové) závery boli logickým vyústením popísaného postupu. Závažnosť nedostatkov odôvodnenia postupu sa líši od prípadu k prípadu, vždy vzhľadom na všetky jeho špecifiká. V tomto prípade ide o pomerne závažný nedostatok, keďže znalec nezohľadnil, prečo v jeho úkonoch znaleckej činnosti priradil jednotlivým faktorom takú váhu, akú im priradil, pričom číselné hodnoty majú zásadný vplyv na stanovenie VŠH metódou polohovej diferenciácie. Zo znaleckých posudkov sa dá zistiť, aké hodnoty znalec použil, ale nie to, prečo ich použil, v čom sú si porovnávané pozemky podobné a naopak, v čom sa odlišujú. Pochybenie označené ako „nesprávne stanovenie jednotkovej východiskovej hodnoty“ bolo posúdené ako jedno z dvoch najzávažnejších zistených nedostatkov. V znaleckom posudku č. 226/2018 bola stanovená VHmj ako 53,11 €/m2, hoci v súlade s metodikou mohla byť stanovená (maximálne) vo výške 39,83 €/m2, VŠHMJ bola vypočítaná vo výške 92,92 €/m2 a VŠH bola metódou polohovej diferenciácie stanovená ako suma 3.165.505,64 € (pred zaokrúhlením). Ak by znalec za použitia inak rovnakých hodnôt použil VHMJ 39,83 €/m2, VŠHMj by bola 69,69 €/m2 a VŠH podľa metódy polohovej diferenciácie by bola 2.374.129,23 €. Inak vyjadrené, VŠH bola v dôsledku metodickej chyby znalca zvýšená (minimálne) o jednu tretinu. V znaleckom posudku č. 227/2018 bola metódou polohovej diferenciácie stanovená VŠH 1.899.842,32 €, za použitia rovnakých údajov a použitia maximálnej prípustnej VHMJ by bola VŠH stanovená maximálne vo výške 1.424.881,74 €. Kvôli nesprávnemu postupu účastníka konania vo veci stanovenia VHMj došlo k nadhodnoteniu o minimálne 1.266.336,99 €. Konanie označené ako „neodcitovanie otázky zadávateľa“ bolo posúdené ako málo závažné, keďže otázka zadávateľa je zrejmá z iných častí preskúmavaných znaleckých posudkov. K osobe žalobcu a jeho sankcionovaniu na tomto úseku správy žalovaný uviedol, že doteraz bolo dvakrát rozhodnuté o jeho vine zo spáchania iného správneho deliktu. Rozhodnutím ministerstva č. 28632/2016/15/RK z 27. mája 2016 bolo rozhodnuté o vine účastníka konania zo spáchania iného správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. (v znení účinnom v rozhodnom čase), za čo mu bola podľa vtedajšieho § 27 ods. 3 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. uložená peňažná pokuta vo výške 600 €. Pochybenie znalca spočívalo v tom, že nesprávne zistil skutkový stav nehnuteľností, keďže vykonal len externú obhliadku z verejne prístupného priestranstva, hoci to nebolo prípustné. Rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 2.6.2016. Rozhodnutím ministerstva č. 33791/2019/153 zo dňa 27.3.2019 bolo rozhodnuté o vine žalobcu zo spáchania iného správneho deliktu podľa § 26 ods. 1 písm. a/ zákona č. 382/2004 Z.z. (body 1 a 2), resp. § 27 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona (v znení účinnom do 30.6.2018, bod 3), za čo bola účastníkovi konania podľa § 26 ods. 3 písm. a/ zákona č. 382/2004 Z.z. uložená pokuta vo výške 500 €. Pochybenia žalobcu spočívali v nezapísaní údajov do denníka (bod 1), neuschovávaní rovnopisu znaleckého posudku (bod 2) a tiež niekoľkých nedostatkov pri vypracovaní znaleckého posudku (bod 3). Rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 16.4.2019. Pri ukladaní sankcie je nutné zohľadniť horeuvedené tak, aby nebola prekročená horná hranica sadzby pokuty (dodržanie zásady ukladania súhrnného trestu podľa trestného práva). Pri v poradí druhom sankcionovaní bola uložená peňažná pokuta vo výške 500 €, čiže v tomto prípade nie je možné uložiť pokutu vyššiu ako 1500 €. V poradí prvé sankcionovanie sa nemohlo z tohto hľadiska zohľadniť, pretože k vypracovaniu znaleckých posudkov preskúmavaných v tomto konaní došlo až po nadobudnutí právoplatnosti prvého rozhodnutia. Vychádza sa z hornej hranice sadzby v čase protiprávneho konania. Znalec nebol sankcionovaný za obdobné protiprávne konanie. Nedostatky boli zistené v štyroch znaleckých posudkoch, viaceré z nich boli označené ako závažné, kvôli metodickým chybám bola výrazne ovplyvnená VŠH stanovená porovnávacou metódou, ako aj metódou polohovej diferenciácie. Zohľadnené muselo byť to, že vo všetkých znaleckých posudkoch bola stanovená VŠH pozemkov veľkej výmery, ktorých VŠH bola stanovená vo výške nad šestnásť miliónov eur (metódou polohovej diferenciácie). Vykonávanie činnosti znalca osobou zapísanou v zozname je potrebné vnímať ako ocenenie odbornosti jednotlivca zo strany spoločnosti a ako výsadu, ktorá nie je natrvalo daná, ale môže byť odobratá, ak dôjde k zisteniu závažných nedostatkov odbornej povahy. Zapísanie do zoznamu rozhodne nemožno vnímať ako základ umožňujúci vykonávanie znaleckej činnosti v rozpore so znením zákona. Uloženie sankcie podľa § 26 ods. 3 písm. a/ zákona č. 382/2004 Z.z. alebo § 26 ods. 3 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. by nebolo podľa názoru ministerstva postačujúce, a to ani v prípade uloženia sankcií v maximálnej prípustnej výmere. Rozhodujúce sú nedostatky „použitie zmlúv, kde je náhrada v peniazoch za vyvlastnenie vynásobená číslom 1,2“ aj „nesprávne stanovenie jednotkovej východiskovej hodnoty", so zohľadnením skutočnosti, že znalec stanovil VŠH rozsiahlych pozemkov. Uloženie sankcie podľa § 26 ods. 3 písm. c/ zákona č. 382/2004 Z.z. je potrebné vnímať len ako relatívne trvalú stratu znaleckého oprávnenia, nie ako stratu bez možnosti opätovného zápisu do zoznamu. Z § 5 ods. 1 písm. i/ zákona č. 382/2004 Z.z. vyplýva, že zápis bude možné vykonať najskôr po troch rokoch odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia po úspešnom absolvovaní skúšky znalca. 3. Minister spravodlivosti ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. 38528/2019/153/RK zo dňa 25.11.2019 zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 38528/2019/153 zo dňa 26.8.2019 ako vecne správne a zákonné. Žalovaný vykonáva dohľad nad znalcom, a teda aj nad žalobcom zapísaným v odbore stavebníctvo pod jedným evidenčným číslom 914605. V prípade, že správny orgán rozhodne na základe výkonu dohľadu o uložení sankcie, znalec nie je sankcionovaný podľa zapísaných oddielov, ale ako subjekt vykonávajúci znaleckú činnosť v konkrétnom oddiele. Pre výkon dohľadu prvostupňovým správnym orgánom nie je podstatné, ako bol formulovaný podnet (v tomto prípade podnet Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s.), nakoľko dohľad nad výkonom znaleckej činnosti sa vykonáva komplexne. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa k podnetu Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., čo aj urobil a reagoval listom doručeným žalovanému dňa 23.5.2019. Rovnako sa vyjadril k upovedomeniu o začatí správneho konania listom doručeným žalovanému dňa 4.7.2019. Z uvedeného dôvodu je tvrdenie žalobcu, že sa nemohol vyjadriť k podkladom rozhodnutia ešte pred jeho vydaním, nepravdivé. K námietke žalobcu, že žalovaný mal podnet Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., odložiť podľa § 27 ods. 4 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z., druhostupňový správny orgán poukázal na § 27 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z., ktorý mu umožňuje podnet neodložiť a preskúmať postup znalca. Žalovaný správne poukázal na závažné pochybenia žalobcu, najmä na stanovenie jednotkovej východiskovej hodnoty pozemkov v znaleckých posudkoch č. 226/2018 a č. 227/2018 a ďalších závažných nedostatkov pri stanovení koeficientov, ktoré mohli mať priamy dopad na záver znaleckého skúmania. V záujme štátu, a teda aj vo verejnom záujme, je, aby osoby zapísané v zozname znalcov vykonali znaleckú činnosť v súlade s povinnosťami znalca. Znalecká činnosť je vykonávaná osobami, ktoré sú licencované zo strany štátu, kvôli čomu je obzvlášť dôležité, aby bola vykonávaná v súlade s právnou úpravou. Ak sa nedodržia tieto povinnosti znalca, úkony znaleckej činnosti sú nepreskúmateľné, resp. trpia inými vadami, čo môže mať negatívny dopad nielen na právom chránené záujmy jednotlivcov, ale aj na verejný záujem. Z uvedeného dôvodu bolo použitie § 27 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. odôvodnené. Druhostupňový správny orgán zdôraznil, že úlohou znalca je, aby pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku okrem vyhlášky č. 492/2004 Z.z. vychádzal aj zo súvisiacich predpisov - napríklad zo zákona č. 669/2007 Z.z. (§ 589 OZ), čo žalobca neurobil, a to aj napriek tomu, že v predložených zmluvách bolo výslovne uvedené ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z.z. Neprihliadnutie na uvedený zákon viedlo k nesprávnemu postupu žalobcu pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov vo všetkých skúmaných znaleckých posudkoch a predstavuje to závažné porušenie povinnosti znalca. Druhostupňový správny orgán má za to, že žalovaný pri určení druhu sankcie zobral do úvahy všetky podmienky uloženia sankcie v zmysle § 26 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z.z. a náležite sa s nimi vysporiadal. V konaní bolo preukázané, že došlo k spáchaniu skutku opísaného vo výroku prvostupňového rozhodnutia, dopustil sa ho žalobca, jeho konaním bola naplnená skutková podstata iného správneho deliktu podľa § 26 ods. 1 písm. a/ zákona č. 382/2004 Z.z. a sú splnené podmienky na vyvodenie zodpovednosti za jeho protiprávneho konanie. Vzhľadom na to, že v priebehu konania došlo k priznaniu a oľutovaniu len niektorých pochybení znalca, pričom tie najzávažnejšie neoľutoval, ako aj vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaných porušení, využitie inštitútu upustenia od potrestania neprichádza do úvahy. II. Žaloba 4. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 38528/2019/153/RK zo dňa 25.11.2019, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 38528/2019/153 zo dňa 26.8.2019 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že výrok druhostupňového rozhodnutia č. 38528/2019/153/RK zo dňa 25.11.2019 nie je v súlade s § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok), a preto je rozhodnutie nepreskúmateľné. Výrok neobsahuje vymedzenie, za aké konkrétne konanie bol postihnutý - chýba popis skutku s uvedením miesta času a spôsobu spáchania „priestupku“, preto považuje výrok za formulovaný v rozpore so zákonom a ustálenou judikatúrou súdov. Údajné protiprávne konanie vymedzené vo výroku prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia nenapĺňa požiadavku špecifikácie správneho deliktu tak, aby nemohlo byť zameniteľné s iným konaním. 5. Namietal, že v napadnutom rozhodnutí chýba zrozumiteľné označenie odvetvia, v ktorom bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov. Predmetom dohľadu nebolo odvetvie odhadu hodnoty stavebných prác a neexistuje zákonný dôvod, aby bol vyčiarknutý aj z tohto odvetvia. 6. Podľa názoru žalobcu žalovaný porušil § 27 ods. 4 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z., pretože mal podnet Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., odmietnuť. Podnet sa týka konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 19C/3/2017, v ktorom súd dňa 24.10.2018 vyniesol rozsudok (č.k. 19C/3/2017-1550) a v ktorom je Národná diaľničná spoločnosť, a.s., žalovaným a predmetom je zaplatenie sumy 1.802.398,24 € s príslušenstvom. Národná diaľničná spoločnosť, a.s., nebola v konaní sp. zn. 19C/3/2017 úspešná a je povinná zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 1.802.398,24 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% z istiny od 15.3.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe toho žalovaný vykonal dohľad nad žalobcom ako znalcom v rozpore so zákonom č. 382/2004 Z.z. 7. Intenzita vytýkaných nedostatkov je nízka a nezakladá dôvod na jeho vyčiarknutie zo zoznamu znalcov. Žalovanému odpovedal na jeho výzvu na vyjadrenie k veci, vyjadril sa aj k podnetu Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., a zdôraznil, že podnet podala až šesť mesiacov po vynesení rozsudku Okresného súdu Bratislava IV vo veci sp. zn. 19C/3/2017. Národná diaľničná spoločnosť, a.s., sledovala podaním podnetu svoju vlastnú výhodu a ochranu svojich subjektívnych práv v konaní sp. zn. 19C/3/2017. Podnet Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., označil za pomstu, pretože jeho znalecké posudky Okresný súd Bratislava IV v konaní akceptoval. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 19C/3/2017-1550 zo dňa 24.10.2018 vyplýva, že žalovaný (Národná diaľničná spoločnosť, a.s.) bol v konaní pasívny, do spisu nezaložil súkromné znalecké posudky, ktoré by preukázali jeho stanovisko ohľadom neopodstatnenosti uplatnených nárokov žalobcu. Nenavrhol súdu iné dôkazy, ktoré by boli spôsobilé z dôkazného hľadiska spochybniť predložené súkromné znalecké posudky. Okresný súd teda pri hodnotení dôkazov nemal inú možnosť ako vychádzať zo súkromných znaleckých posudkov žalobcu (ktoré vypracoval znalec Ing. Anton Fuzák - t.j. žalobca v konaní vedenom pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2S/26/2020). 8. Žalovaný nezohľadnil argumenty žalobcu uvedené v jeho podaniach zo dňa 21.5.2019 a 12.7.2019 a v rozklade zo dňa 17.9.2019. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť a v podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia svojho rozhodnutia. Doplnil, že je preňho prekvapujúce vyjadrenie žalobcu, že správny delikt nespáchal, keď už v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu priznal protiprávnosť väčšiny vytýkaného konania. 10. Sankcia vyčiarknutia zo zoznamu je upravená v § 26 ods. 3 písm. c/ zákona č. 382/2004 Z.z. a žalovaný nemôže meniť jeho znenie; nie je upravená sankcia vyčiarknutia zo zoznamu len v určitom odbore a odvetví. Výroky rozhodnutí sú dlhodobo formulované rovnako a nedošlo k zrušeniu rozhodnutia kvôli tomu, že vo výroku nie je vymedzený odbor alebo odvetvie, z ktorého sa osoba zapísaná v zozname vyčiarkuje. V žiadnom prípade nejde o málo závažné nedostatky, práve naopak. Posúdenie zákonnosti znaleckého úkonu v správnom konaní nie je záväzné pre orgán verjnej moci v inom konaní, v ktorom bol znalecký úkon (znalecký posudok) predložený, tak ako nie je pre ministerstvo neprípustné preskúmavať znalecké úkony použité na účely konaná pred inými orgánmi verejnej moci. Odhliadnuc od znaleckých posudkov vypracovaných v súvislosti s poskytovaním hypotekárnych úverov, v podstate všetky znalecké úkony sú vypracované na účely určitého konania pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný bližšie nevyjadril ku konaniu vedenému na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 19C/3/2017. 11. Výrok druhostupňového rozhodnutia je v súlade s § 59 ods. 2 v spojení s § 61 ods. 3 SP. IV. Replika žalobcu 12. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v žalobe. 13. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril. V. Pojednávanie 14. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) vo veci rozhodol na pojednávaní rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 23.9.2020 v prítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a povereného zástupcu žalovaného. VI. Relevantné právne predpisy 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 2 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z. znalec, tlmočník alebo prekladateľ je pri výkone znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti povinný postupovať podľa všeobecne záväzných právnych predpisov (ods. 3). Znalec, tlmočník alebo prekladateľ podľa odseku 1 písm. a) vykonáva svoju činnosť pre súd, iný orgán verejnej moci, fyzickú osobu alebo právnickú osobu (ďalej len "zadávateľ") (ods. 4). 17. Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 prvá veta zákona č. 382/2004 Z.z. zoznam znalcov, tlmočníkov a prekladateľov (ďalej len "zoznam") vedie ministerstvo (ods. 1). Zoznam obsahuje samostatný oddiel na zápis znalcov, tlmočníkov a prekladateľov (ods. 2). Oddiel na zápis znalcov sa člení na odbory, ktoré sa ďalej členia na odvetvia (ods. 3 prvá veta). 18. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnenie, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie. 19. Podľa § 26 ods. 1 písm. a/ zákona č. 382/2004 Z.z. znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný v zozname sa dopustí iného správneho deliktu, ak poruší povinnosť pri výkone jeho činnosti alebo v súvislosti s výkonom činnosti ustanovenú týmto zákonom. 20. Podľa § 26 ods. 3 písm. c/ zákona č. 382/2004 Z.z. za iný správny delikt možno uložiť vyčiarknutie zo zoznamu. 21. Podľa § 26 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z.z. pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť porušenej povinnosti, spôsob spáchania iného správneho deliktu, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a osobu páchateľa, ako aj na to, či bol za ten istý správny delikt v minulosti uznaný vinným a aká sankcia mu bola uložená. 22. Podľa § 27 ods. 4 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z. Ministerstvo podnet odloží, ak ním podávateľ sleduje ochranu subjektívnych práv účastníka konania pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci. 23. Podľa § 27 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. ministerstvo nemusí prihliadnuť na dôvod odloženia podnetu podľa odseku 4 písm. e), ak sa javí, že znalec, tlmočník alebo prekladateľ závažným spôsobom porušil verejný záujem na správnosti a zákonnosti výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti. 24. Podľa § 27 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z.z. po preskúmaní podnetu ministerstvo pristúpi k začatiu konania o inom správnom delikte proti znalcovi, tlmočníkovi alebo prekladateľovi alebo podnet odloží pre niektorý z dôvodov uvedených v odseku 4. O začatí konania o inom správnom delikte alebo odložení podnetu ministerstvo bezodkladne informuje podávateľa podnetu. 25. Podľa § 47 ods. 2 SP výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 26. Podľa § 59 ods. 2 SP ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 27. Podľa § 61 ods. 3 SP ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na konanie o rozklade. VII. Posúdenie veci správnym súdom 28. Predmetom preskúmania správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o uznaní žalobcu vinným zo spáchania iného správneho deliktu a o jeho vyčiarknutí zo zoznamu znalcov podľa § 26 ods. 3 písm. c/ zákona č. 382/2004 Z.z. Medzi účastníkmi je sporné, či mal žalovaný odložiť podnet Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., na preskúmanie znaleckých posudkov žalobcu č. 224/2018, 225/5018, 226/2018 a č. 227/2018 podľa § 27 ods. 4 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z., či konanie žalobcu dosahuje takú závažnosť a intenzitu, že je dôvodom na jeho vyčiarknutie zo zoznamu znalcov a či sa má v rozhodnutí o vyčiarknutí zo zoznamu znalcov uvádzať aj oddiel, z ktorého je znalec vyčiarknutý. Spornou otázkou je aj náležitosť výroku druhostupňového rozhodnutia o rozklade. 29. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad rozsudok vo veci Lauko proti Slovenskej republike z 2.9.1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci Öztürk proti SRN z 21.2.1984, číslo sťažnosti 8544/79; vo veci Čanády proti Slovenskej republike zo 16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99, atď.) vyplýva, že priestupky a správne delikty sú vecami trestného charakteru. Pre posúdenie otázky, či sa na účely Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) protiprávne konanie kvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné Engelove kritériá: a) či text právnej normy definujúci protiprávne konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme príslušného štátu do trestného práva, b) povaha protiprávneho konania, c) povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí príslušnej osobe. Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania na trestné a správne delikty je iba relatívny. Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne: na to, aby sa článok 6 Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“ sféry. Na základe toho konanie o inom správnom delikte zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“, a preto sa naň vzťahuje článok 6 Dohovoru. 30. Dohovor publikovaný v Zbierke zákonov ČSFR pod č. 209/1992 Zb. dňa 15.5.1992 je medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách, ratifikovanou a vyhlásenou spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti Ústavy SR, t.j. pred 1.10.1992. Z časového hľadiska jej ratifikácie má táto medzinárodná zmluva prednosť pred zákonmi SR, len ak v porovnaní s nimi zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Prednosť pred zákonmi SR znamená ústavný príkaz adresovaný súdu a orgánu verejnej správy aplikujúcemu právo použiť ex offo na konkrétny prípad priamo relevantné ustanovenia medzinárodnej zmluvy za splnenia podmienok uvedených v čl. 154c ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou medzinárodne akceptovaného štandardu ľudských práv a základných slobôd nie sú iba práva a slobody v podobe, v ktorej ich výslovne zakotvujú medzinárodné zmluvy, ale aj rozhodnutia príslušných orgánov dotvorených v ich rozhodovacej činnosti (judikatúre), ktoré túto medzinárodnú zmluvu vykladajú, a možno ich tiež kvalifikovať ako prameň práva SR s prednosťou pred zákonmi. Inými slovami, nielen Dohovor bude mať prednosť pred zákonmi SR, ak zabezpečuje viac ústavných práv a slobôd ako zákony SR, ale aj rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá Dohovor vykladá. Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva majú deklaratórny charakter, pretože sa nimi vykladá Dohovor a teda majú účinky, podobne ako rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v prejudiciálnych otázkach, ex tunc. 31. Vzhľadom na skutočnosť, že Dohovor v čl. 6 zabezpečuje obvinenému z iného správneho deliktu viac práv z hľadiska použitia absorpčnej zásady pri ukladaní sankcie za zbiehajúce sa delikty (jednočinný alebo viacčinný súbeh správnych deliktov), náležitostí výroku rozhodnutia o inom správnom delikte a ďalších zásad trestného konania, je nevyhnutné jeho aplikáciu uprednostniť v týchto aspektoch. 32. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To možno zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od iných skutkov. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Pritom treba odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia; riadne formulovaný výrok a v ňom konkrétny popis skutku je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené, iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 6.3.2008, sp. zn. 3 Szd 9/2009 zo dňa 5.11.2009, sp. zn. 6 Sžo 255/2010 zo dňa 22.6.2011). 33. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR citovanej vyššie bolo povinnosťou žalovaného vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorým uložil žalobcovi sankciu, uviesť skutok iného správneho deliktu z hľadiska miesta, času a spôsobu jeho spáchania, čo sa aj stalo. Výrok prvostupňového rozhodnutia žalovaného č. 38528/2019/153 zo dňa 26.8.2019 je podľa názoru správneho súdu dostatočne jasný, zrozumiteľný a určitý, čo umožňuje jeho preskúmanie. Je v ňom uvedené miesto, čas aj spôsob spáchania deliktu: a. miesto spáchania - miesto výkonu znaleckej činnosti žalobcu - v Trnave, P. Pázmaňa 22, b. spôsob spáchania - vypracovanie znaleckých posudkov č. 224/2018 zo dňa 19.9.2018, č. 225/2018 zo dňa 19.9.2018, č. 226/2018 zo dňa 14.9.2018 a č. 227/2018 zo dňa 17.9.2018, ktorými stanovil všeobecnú hodnotu viacerých pozemkov na účely súdneho konania a pri ktorých vypracovaní použil postupy v rozpore so zákonom (detailný opis jednotlivých spôsobov spáchania správnych deliktov je uvedený v odseku 2 odôvodnenia tohto rozsudku), c. čas spáchania - dňa 14.9.2018, 17.9.2018 a dňa 19.9.2018, kedy boli vypracované znalecké posudky č. 224/2018, 225/2018, 226/2018 a č. 227/2018. 34. Správny súd nemá pochybnosti o tom, že správne orgány oboch stupňov riadne zistili skutkový stav a ustálili spáchanie správnych deliktov z hľadiska skutkových podstát vymedzených vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Podrobná špecifikácia skutkov týkajúcich sa všetkých štyroch znaleckých posudkov je v súlade s § 47 ods. 2 SP a vedie k záveru o nezameniteľnosti konania žalobcu s iným jeho konaním, preto nemôže dôjsť k dvojitému postihu za ten istý skutok. 35. Námietka žalobcu, že výrok druhostupňového rozhodnutia o rozklade č. 38528/2019/153/RK zo dňa 25.11.2019 je v rozpore s § 47 ods. 2 SP, keď neobsahuje popis skutku iného správneho deliktu, za ktorý mu bola uložená sankcia, vychádza z nesprávnej interpretácie § 47 ods. 2 SP. O riadnom opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu - rozklade - rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy (minister) na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Keďže sa ustanovenia o odvolacom administratívnom konaní primerane vzťahujú aj na konanie o rozklade (§ 61 ods. 3 SP), potom minister v zmysle § 59 ods. 2 SP môže prvostupňové rozhodnutie buď zmeniť, zrušiť alebo potvrdiť a ustanovenia, podľa ktorých rozhodol, je povinný uviesť do výroku druhostupňového rozhodnutia o rozklade v zmysle § 47 ods. 2 SP. Inými slovami, vo výroku druhostupňového rozhodnutia musia byť uvedené ustanovenia § 59 ods. 2, § 61 ods. 2 a ods. 3 SP; výrok rozhodnutia č. 38528/2019/153/RK zo dňa 25.11.2019 tieto zákonné požiadavky spĺňa, pretože obsahuje označenie právneho predpisu, podľa ktorého minister rozhodol o rozklade: § 59 ods. 2, § 61 ods. 2 a ods. 3 SP. Správny súd dopĺňa, že prvostupňové a druhostupňové konanie tvoria jeden celok, preto nie je potrebné, aby sa v druhostupňovom rozhodnutí o riadnom opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu vo výroku opäť uvádzala skutková veta správnych deliktov, ktorá je detailne zachytená v prvostupňovom rozhodnutí. Z uvedených dôvodov je námietka žalobcu bezpredmetná. 36. K samotným skutkom správnych deliktov, teda súbehu pri vypracúvaní štyroch znaleckých posudkov, správny súd uvádza, že v štyroch znaleckých posudkoch žalobca ako znalec urobil celkovo 46 chýb, od menej závažných až po závažné porušenia. Podľa názoru správneho súdu medzi závažné porušenia patrí nesprávne označenie rýchlostnej cesty R4 namiesto diaľnice D4, pod ktorými sa nachádzajú pozemky, ktorých všeobecnú hodnotu žalobca stanovil predmetnými znaleckými posudkami. Rýchlostná cesta R4 existuje a nachádza sa na území Prešovského a Košického kraja, kým diaľnica D4 (o ktorú reálne v znaleckých posudkoch ide) sa nachádza na území Bratislavského kraja. Teritoriálne hodnotenie pozemkov v rámci Slovenskej republiky - hlavné mesto a jeho okolie v porovnaní so zvyškom krajiny - má nepochybne priamy vplyv na ich všeobecnú hodnotu. Správny súd nesúhlasí s argumentom žalobcu, že išlo len o preklep, keďže obe cestné komunikácie reálne existujú a každá sa nachádza v inom kraji v rámci Slovenskej republiky. Úlohou znalca je postupovať pri vypracúvaní znaleckého posudku s náležitou odbornou starostlivosťou a tieto označenia cestných komunikácií mal znalec skontrolovať ešte pred vyhotovením znaleckých posudkov, čo sa nestalo. 37. Rovnako priamy vplyv na záver vypracovaných znaleckých posudkov má aj označenie katastrálneho územia, v ktorom sa mali ohodnocované pozemky nachádzať. Žalobca nesprávne označil obec Ivanka pri Bratislave s tým, že má ísť o mestskú časť Bratislavy. Obec sa správne nazýva Ivanka pri Dunaji a nie je mestskou časťou Bratislavy. Hoci išlo aj o pozemky nachádzajúce sa v mestskej časti Podunajské Biskupice, žalobca uviedol, že vychádza z koeficientu všeobecnej situácie pre obec Vajnory, čo nezodpovedalo realite. Žalovaný síce považoval uvedené pochybenie za menej závažné, no podľa názoru správneho súdu ovplyvnilo výšku všeobecnej hodnoty ohodnocovaných pozemkov. 38. Žalobca tiež nesprávne uviedol, že na nehnuteľnostiach neviaznu žiadne vecné bremená, čo však nezodpovedalo v tom čase aktuálnym výpisom z listov vlastníctva. 39. Medzi ďalšie závažné pochybenia znalca patria rozpory pri koeficiente intenzity využitia (využitie pozemkov zohľadnil dvojnásobne), rozpor pri koeficiente všeobecnej situácie (jednu skutočnosť zohľadnil dvakrát), rozpor pri koeficiente dopravných vzťahov (išlo o postup v rozpore s metodikou), vo všetkých štyroch znaleckých posudkoch nesprávne vychádzal zo zmlúv, v ktorých bola cena bonifikovaná (ak by nesprávne nezarátal bonifikáciu podľa § 6 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z.z. VŠH by bola nižšia o 2.603.645,23 €), nesprávne stanovenie jednotkovej východiskovej hodnoty (v dôsledku metodickej chyby znalca sa VŠH zvýšila minimálne o jednu tretinu) a neodôvodnenie výhodnosti ekonomických faktorov. Všetky uvedené pochybenia mali priamy vplyv na závery posudzovaných znaleckých posudkov vypracovaných žalobcom. Znalecké posudky so závermi formulovanými žalobcom boli následne použité v súdnom konaní o zaplatenie istiny s príslušenstvom a mali vplyv na výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 19C/3/2017-1550 zo dňa 24.10.2018. Námietka žalobcu o menej závažných pochybeniach vo vypracovaní štyroch dotknutých znaleckých posudkov preto nie je opodstatnená. 40. Žalobca ďalej namietal, že podnet Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., priamo súvisí s uplatňovaním jej práva v súdnom spore vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 19C/3/2017, v ktorom je Národná diaľničná spoločnosť, a.s., žalovanou, a v zmysle rozsudku č.k. 19C/3/2017-1550 zo dňa 24.10.2018 je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.802.398,24 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% z istiny od 15.3.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca zastáva názor, že žalovaný mal podnet odložiť podľa § 27 ods. 4 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z. Správny súd k uvedenej námietke žalobcu uvádza, že ustanovenie § 27 ods. 4 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z. nemožno vykladať izolovane od ostatných ustanovení zákona č. 382/2004 Z.z. a je potrebné ho systematicky interpretovať v súvislosti s § 27 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z., v zmysle ktorého ministerstvo nemusí prihliadnuť na dôvod odloženia podnetu podľa § 27 ods. 4 písm. e/, ak sa javí, že znalec závažným spôsobom porušil verejný záujem na správnosti a zákonnosti výkonu znaleckej činnosti. Preto ak žalovaný napriek tomu, že Národná diaľničná spoločnosť, a.s., podaním podnetu sledovala ochranu svojich subjektívnych práv v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 19C/3/2017, preskúmal podnet a aj namietané znalecké posudky č. 224/2018 zo dňa 19.9.2018, č. 225/2018 zo dňa 19.9.2018, č. 226/2018 zo dňa 14.9.2018 a č. 227/2018 zo dňa 17.9.2018, postupoval v súlade s § 27 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. a jeho postup nemožno označiť za nezákonný. Napokon, preskúmanie uvedených znaleckých posudkov vypracovaných žalobcom malo opodstatnenie, keď viedlo k zisteniu 46 pochybení. 41. V predmetnej právnej veci ide o súbeh správnych deliktov v súvislosti so štyrmi žalobcom vypracovanými znaleckými posudkami. Pri súbehu viacerých správnych deliktov je s ohľadom na nedostatok špeciálnej úpravy pre administratívne trestanie potrebné metódou analógie legis aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu podľa Trestného zákona. Použitie absorpčnej zásady pri administratívnom trestaní za viaceré správne delikty je z hľadiska výslednej výšky sankcie v prospech žalobcu, pretože v prípade uloženia sankcie za každý zo zbiehajúcich sa správnych deliktov by výsledná sankcia uložená žalobcovi bola podstatne vyššia. Pokiaľ subjekt spácha viacero deliktov, správny orgán uloží sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný (absorpčná zásada). Najprísnejšie postihnuteľným správnym deliktom je delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s najvyššou sadzbou. Pri rovnakej sadzbe pokút správny orgán nemusí identifikovať najprísnejšie sankcionovateľný delikt, pretože ich závažnosť je na rovnakej úrovni (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 6.3.2008, sp. zn. 2 Sžo 46/2012 zo dňa 18.9.2013, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/123/2014 zo dňa 17.6.2015). Žalovaný v napadnutom prvostupňovom aj druhostupňovom rozhodnutí zohľadnil absorpčnú zásadu pri ukladaní sankcie, jeho postup teda zodpovedá vyššie uvedeným záverom ustálenej judikatúry súdov. 42. U žalobcu nejde o prvé porušenie povinností znalca. V minulosti bol dvakrát sankcionovaný za porušenie povinnosti znalca, preto uloženie sankcie vyčiarknutia zo zoznamu znalcov je gradáciou sankcionovania žalobcu od miernejších sankcií (ktoré vzhľadom na ďalšie sankčné konanie žalobcu zrejme nenaplnili svoju preventívnu a represívnu funkciu) až po najprísnejšiu sankciu, ktorou je vyčiarknutie zo zoznamu znalcov. Žalovaný aj druhostupňový správny orgán sa podrobne vysporiadali so skutočnosťami majúcimi vplyv na uloženie sankcie a svoj záver logicky zdôvodnili a správny súd nemá dôvod sa od ich záveru odkloniť, prípadne uloženú sankciu moderovať. Správne orgány oboch stupňov zohľadnili pri ukladaní sankcie skutočnosti v súlade s § 26 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z.z., teda závažnosť porušenej povinnosti, spôsob spáchania správneho deliktu, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, osobu páchateľa a predchádzajúce sankcionovanie znalca a svoj záver riadne odôvodnili. Uloženie sankcie podľa § 26 ods. 3 písm. c/ zákona č. 382/2004 Z.z. pritom nie je možné vnímať ako absolútny zákaz pre prípadný nový zápis žalobcu do zoznamu znalcov, pretože z § 5 ods. 1 písm. i/ zákona č. 382/2004 Z.z. vyplýva, že zápis bude možné vykonať najskôr po troch rokoch odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia po úspešnom absolvovaní skúšky znalca. 43. Námietka žalobcu, že vo výroku rozhodnutia o uložení sankcie bolo potrebné špecifikovať aj odvetvie, z ktorého mal byť vyčiarknutý, nie je právne relevantná. Zákon č. 382/2004 Z.z. upravuje existenciu len jedného zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a zaviedol preň v § 4 ods. 1 legislatívnu skratku „zoznam“. V nadväzujúcom ustanovení § 26 ods. 3 písm. c/ zákona č. 382/2004 Z.z. je upravená sankcia „vyčiarknutie zo zoznamu“, teda len z jediného existujúceho zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov bez ohľadu na to, v ktorých odboroch alebo odvetviach je znalec zapísaný. Zákon č. 382/2004 Z.z. neumožňuje diferencovať vyčiarknutie s ohľadom na odbory a oddiely a vyčiarknuť znalca len z niektorých, v ktorých je zapísaný. Ak správny orgán uloží znalcovi sankciu vyčiarknutia zo zoznamu, potom je znalec vyčiarknutý zo všetkých odborov a odvetví, v ktorých je v zozname zapísaný. Tak sa stalo aj v predmetnej právnej veci a postup a napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je preto v súlade s § 26 ods. 3 písm. c/ zákona č. 382/2004 Z.z. 44. V prípade zodpovednosti znalca za správny delikt ide o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Pre správny orgán je relevantná len existencia protiprávneho stavu, spôsobená činnosťou alebo nečinnosťou podnikateľa. Liberačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku zodpovednosti znalca za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upustenia od jej uloženia, musia byť zakotvené vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie za správny delikt správnym orgánom (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžf 111/2013 zo dňa 29.1.2015 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 99/2015). Správny orgán by bol v zmysle § 26 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. oprávnený upustiť od potrestania žalobcu, ak by priznal spáchanie iného správneho deliktu, spáchanie oľutoval a vzhľadom na povahu spáchaného iného správneho deliktu a na doterajší výkon znaleckej činnosti, by bolo možné dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie iného správneho deliktu postačí na jeho nápravu. Na upustenie od potrestania v predmetnej veci však neboli splnené uvedené podmienky, pretože žalobca neoľutoval spáchanie všetkých správnych deliktov a vzhľadom na predchádzajúce uložené sankcie by nebolo možné predpokladať, že na jeho nápravu by postačovalo samotné prejednanie iného správneho deliktu. 45. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel správny súd k záveru, že žalovaný správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, v jeho konaní sa nevyskytli vady, ktoré by mali negatívny vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd preto žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 46. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. 47. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).