Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/15/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200086 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200086.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcov: v 1. rade: PENAM, a.s., Cejl 504/38, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, identifikačné č. 469 67 851, právne zastúpený: Barger Prekop s.r.o., advokátska kancelária, Mostová 2, 811 02 Bratislava, konajúca prostredníctvom Romana Prekopa, advokát a konateľ, v 2. rade: PENAM SLOVAKIA, a.s., Štúrova 74/138, 949 35 Nitra, IČO: 36 283 576, právne zastúpený: advokátska kancelária agner & partners, s.r.o., Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758, konajúca prostredníctvom JUDr. Lukáša Garčára, advokáta a konateľa, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Drieňová 24, 826 03 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného číslo: 798/2019/OLPaZV-IZ-927/2019 Zápis zo zasadnutia Komisie k posudzovaniu ochrany obchodného tajomstva, dôverných informácii a osobných údajov zo dňa 28.10.2019, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcov v I. a II. rade na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. 798/2019/OLPaZV-IZ-927/2019 Zápis zo zasadnutia Komisie k posudzovaniu ochrany obchodného tajomstva, dôverných informácii a osobných údajov zo dňa 28.10.2019 z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca v 1. rade sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len správny súd“) dňa 20.01.2020, domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. 798/2019/OLPaZV-IZ-927/2019 Zápis zo zasadnutia Komisie k posudzovaniu ochrany obchodného tajomstva, dôverných informácii a osobných údajov zo dňa 28.10.2019. Žalobca v II. rade sa žalobou doručenou toho istého dňa na správny súd domáhal totožného preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. 798/2019/OLPaZV- IZ-927/2019 Zápis zo zasadnutia Komisie k posudzovaniu ochrany obchodného tajomstva, dôverných informácii a osobných údajov zo dňa 28.10.2019. 2. Súčasne s podaním správnej žaloby navrhli obaja žalobcovia, aby súd uznesením priznal ich správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), aby bol zachovaný účel tohto súdneho konania a bolo súčasne zamedzené vzniku závažnej ujmy. Žalobca v I. rade uviedol, že vzhľadom na doterajšie kroky žalovaného voči dôvernej komunikácii, ako aj na jeho žiadosť z 20.11.2019 o zapožičanie príslušného administratívneho spisu zo súdu, mal za zrejmé, že žalovaný v nadväznosti na napádané závery Komisie v Zápise plánuje pokračovať v (tentoraz už hĺbkovom) skúmaní a analyzovaní podkladov získaných na Inšpekcii, vrátane dôvernej komunikácie. Mal za zjavné, že žalovaný pristupuje k oboznamovaniu sa s obsahom dôvernej komunikácie ešte pred konečným rozhodnutím súdu v konaní o prvej žalobe, či túto komunikáciu žalovaný získal zákonne. Žalovaný pritom (okrem iného) na tento postup nemá zákonné zmocnenie, zákonom upravený postup, zákonnú definíciu rozsahu ochrany dôvernej komunikácie advokát-klient a ani potrebné zákonné zábezpeky pred zneužitím. Žalobca v 1. rade bol tak názoru, že hrozba, že sa žalovaný nezákonne oboznámi s obsahom dôvernej komunikácie, je tak reálna a bezprostredná. Závažnosť hroziacej ujmy podľa neho spočívala predovšetkým v tom, že sa žalovaný dôkladne oboznámi s privilegovanou komunikáciou medzi advokátom a klientom patriacou PENAM CZ a nezvratne tak poruší chránené právo PENAM CZ na súkromie. Ochrana tejto komunikácie je pritom vnímaná ako základná podmienka fungovania demokratickej spoločnosti chrániaca v prvom rade osoby, ktoré advokátom zverujú svoje súkromné informácie. Zároveň uvedeným postupom žalovaného pred konečným rozhodnutím o prvej žalobe dochádza k mareniu samotného účelu súdneho konania o prvej žalobe. Až prípadné následné konštatovanie nezákonnosti napádaného rozhodnutia/opatrenia v zápise nie je spôsobilé úplne zvrátiť, resp. zhojiť následky oboznámení sa žalovaného s obsahom Dôvernej komunikácie. Ak by aj súd totiž v rozhodnutí žalobe vyhovel, žalovaný už bude mať o obsahu dôvernej komunikácie vedomosť (čo je nezvratný stav). Na druhej strane, dočasné odloženie nakladania s dôvernou komunikáciou nemôže predstavovať žiadnu ujmu na strane žalovaného a ani nijakým spôsobom ohroziť konanie v danej veci, pretože ak PENAM CZ vo veci samej neuspeje, žalovaný bude v takýchto úkonoch môcť v zákonných limitoch pokračovať. Preto neexistuje ani verejný záujem na odmietnutí priznania odkladného účinku. Obdobne odôvodnil návrh na priznanie odkladného účinku žalobca v II. rade. 3. Žalovaný sa k žalobám oboch žalobcov vyjadril podaním doručeným súdu dňa 08.07.2020 pričom sa vyjadril aj k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Žalovaný považoval podanie predmetných žalôb ako aj návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby za neprípustný. Uviedol, že krajský súd vedie konanie pod sp. zn. 7Sa/75/2017, v ktorom žalobca v II. rade okrem iného namieta skutočnosti súvisiace s dokumentmi, ktoré podľa jeho názoru spadajú pod rozsah ochrany legal profesional privilege, pričom ide o totožné dokumenty, ktorých sa týka aj táto podaná žaloba. V rámci predmetného súdneho konania už krajský súd uznesením zo dňa 09.01.2018 rozhodol o zamietnutí odkladného účinku. V podanej žalobe súlade s predmetným uznesením teda úrad ďalej pokračuje v prešetrovaní, ako aj v oboznamovaní sa/vyhodnocovaní predmetných dokumentov. Ak by súd rozhodoval v tomto súdnom konaní na základe tejto žaloby žalobcu v 1. rade o odkladnom účinku, rozhodoval by prakticky o tej istej otázke, ako už bolo rozhodnuté/sa rozhoduje v konaní vedenom pod sp. zn. 7Sa/75/2017. Z povahy veci vyplýva, že nie je prípustné, aby sa iným konaním menilo už prijaté a právoplatné rozhodnutie. 4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, avšak len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne v prípade preukázania dôvodov v uvedených § 185 písm. a), b) SSP. 10. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, avšak len za splnenia zákonných podmienok, ktoré musí žalobca v podanom návrhu riadne preukázať. 11. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody - hrozby vymedzené v § 185 SSP. Žalobca má povinnosť tieto zákonne vymedzené dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok alebo závažnú ujmu na životnom prostredí ako aj to, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Rovnako je treba vyžadovať, aby namietaná ujma nebola nepatrná, ale musí mať závažný dopad priamo na žalobcu a jeho postavenie. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Skutočnosť, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. 12. Správny súd každý návrh, teda aj návrh na priznanie odkladného účinku posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti prejednávanej veci. Žalobcovia v 1. a 2. rade svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil konštatovaním špecifikovaným v bode 2. tohto uznesenia, pričom podľa presvedčenia správneho súdu však nepreukázali žiadny priamy vplyv napadnutého rozhodnutia na vznik škody, závažnej ujmy, ktorú v návrhu deklarovali. Správny súd pri rozhodovaní o takomto návrhu musí mať nad všetky pochybnosti preukázané, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku a zároveň rozhodnutie nebude v rozpore s verejným záujmom. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného účinku, a konštatuje, že žalobcovia svoj návrh nepodložil nijakými relevantnými dôvodmi, ktorými by preukázal vznik ujmy, resp. škody. 13. Zároveň správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje, je žalobcove tvrdenie o vážnom nenapraviteľnom následku právne irelevantné. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzoval zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzoval len splnenie podmienok vyplývajúcich z § 185 SSP. 14. V tejto súvislosti správny súd opäť poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019 „...Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako hroziaca ujma nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7SžKs/17/2018 zo dňa 30.05.2018.“ Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň súd musí zhodnotiť intenzitu preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia ako aj rozpor s verejným záujmom. 15. Keďže podľa názoru správneho súdu žalobcovia v I. a II. rade nijako nepreukázali tvrdený vznik ujmy, škody, správny súd prijal záver, že neboli splnené podmienky stanovené v § 185 písm. a) SSP na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a preto podľa § 188 SSP tento návrh žalobcu zamietol. 16. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).