Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/15/2020 z 23. 8. 2020 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 23. augusta 2020, sp. zn. 6S/15/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1020200086.2 Krajský súd Bratislava | 6S/15/2020 | ECLI:SK:KSBA:2020:1020200086.2 | 2020-08-23 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 188 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/306191db-92c0-4a31-9865-7eda4b21d39f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1020200086.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/15/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200086
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200086.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcov: v 1. rade: PENAM, a.s., Cejl 504/38,
Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, identifikačné č. 469 67 851, právne zastúpený: Barger
Prekop s.r.o., advokátska kancelária, Mostová 2, 811 02 Bratislava, konajúca prostredníctvom Romana
Prekopa, advokát a konateľ, v 2. rade: PENAM SLOVAKIA, a.s., Štúrova 74/138, 949 35 Nitra, IČO:
36 283 576, právne zastúpený: advokátska kancelária agner & partners, s.r.o., Špitálska 10, 811 08
Bratislava, IČO: 36 722 758, konajúca prostredníctvom JUDr. Lukáša Garčára, advokáta a konateľa, proti
žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Drieňová 24, 826 03 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti opatrenia žalovaného číslo: 798/2019/OLPaZV-IZ-927/2019 Zápis zo zasadnutia Komisie
k posudzovaniu ochrany obchodného tajomstva, dôverných informácii a osobných údajov zo dňa
28.10.2019, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcov v I. a II. rade na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
vo veci preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. 798/2019/OLPaZV-IZ-927/2019 Zápis zo
zasadnutia Komisie k posudzovaniu ochrany obchodného tajomstva, dôverných informácii a osobných
údajov zo dňa 28.10.2019 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v 1. rade sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len správny súd“) dňa
20.01.2020, domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. 798/2019/OLPaZV-IZ-927/2019
Zápis zo zasadnutia Komisie k posudzovaniu ochrany obchodného tajomstva, dôverných informácii
a osobných údajov zo dňa 28.10.2019. Žalobca v II. rade sa žalobou doručenou toho istého dňa na
správny súd domáhal totožného preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. 798/2019/OLPaZV-
IZ-927/2019 Zápis zo zasadnutia Komisie k posudzovaniu ochrany obchodného tajomstva, dôverných
informácii a osobných údajov zo dňa 28.10.2019.

2. Súčasne s podaním správnej žaloby navrhli obaja žalobcovia, aby súd uznesením priznal ich správnej
žalobe odkladný účinok podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“),
aby bol zachovaný účel tohto súdneho konania a bolo súčasne zamedzené vzniku závažnej ujmy.
Žalobca v I. rade uviedol, že vzhľadom na doterajšie kroky žalovaného voči dôvernej komunikácii, ako aj
na jeho žiadosť z 20.11.2019 o zapožičanie príslušného administratívneho spisu zo súdu, mal za zrejmé,
že žalovaný v nadväznosti na napádané závery Komisie v Zápise plánuje pokračovať v (tentoraz už
hĺbkovom) skúmaní a analyzovaní podkladov získaných na Inšpekcii, vrátane dôvernej komunikácie.
Mal za zjavné, že žalovaný pristupuje k oboznamovaniu sa s obsahom dôvernej komunikácie ešte
pred konečným rozhodnutím súdu v konaní o prvej žalobe, či túto komunikáciu žalovaný získal
zákonne. Žalovaný pritom (okrem iného) na tento postup nemá zákonné zmocnenie, zákonom upravený
postup, zákonnú definíciu rozsahu ochrany dôvernej komunikácie advokát-klient a ani potrebné zákonné
zábezpeky pred zneužitím. Žalobca v 1. rade bol tak názoru, že hrozba, že sa žalovaný nezákonne
oboznámi s obsahom dôvernej komunikácie, je tak reálna a bezprostredná. Závažnosť hroziacej ujmy
podľa neho spočívala predovšetkým v tom, že sa žalovaný dôkladne oboznámi s privilegovanou



komunikáciou medzi advokátom a klientom patriacou PENAM CZ a nezvratne tak poruší chránené právo
PENAM CZ na súkromie. Ochrana tejto komunikácie je pritom vnímaná ako základná podmienka
fungovania demokratickej spoločnosti chrániaca v prvom rade osoby, ktoré advokátom zverujú svoje
súkromné informácie. Zároveň uvedeným postupom žalovaného pred konečným rozhodnutím o prvej
žalobe dochádza k mareniu samotného účelu súdneho konania o prvej žalobe. Až prípadné následné
konštatovanie nezákonnosti napádaného rozhodnutia/opatrenia v zápise nie je spôsobilé úplne zvrátiť,
resp. zhojiť následky oboznámení sa žalovaného s obsahom Dôvernej komunikácie. Ak by aj súd totiž
v rozhodnutí žalobe vyhovel, žalovaný už bude mať o obsahu dôvernej komunikácie vedomosť (čo je
nezvratný stav). Na druhej strane, dočasné odloženie nakladania s dôvernou komunikáciou nemôže
predstavovať žiadnu ujmu na strane žalovaného a ani nijakým spôsobom ohroziť konanie v danej veci,
pretože ak PENAM CZ vo veci samej neuspeje, žalovaný bude v takýchto úkonoch môcť v zákonných
limitoch pokračovať. Preto neexistuje ani verejný záujem na odmietnutí priznania odkladného účinku.
Obdobne odôvodnil návrh na priznanie odkladného účinku žalobca v II. rade.

3. Žalovaný sa k žalobám oboch žalobcov vyjadril podaním doručeným súdu dňa 08.07.2020 pričom
sa vyjadril aj k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Žalovaný považoval podanie
predmetných žalôb ako aj návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby za neprípustný.
Uviedol, že krajský súd vedie konanie pod sp. zn. 7Sa/75/2017, v ktorom žalobca v II. rade okrem iného
namieta skutočnosti súvisiace s dokumentmi, ktoré podľa jeho názoru spadajú pod rozsah ochrany
legal profesional privilege, pričom ide o totožné dokumenty, ktorých sa týka aj táto podaná žaloba.
V rámci predmetného súdneho konania už krajský súd uznesením zo dňa 09.01.2018 rozhodol o
zamietnutí odkladného účinku. V podanej žalobe súlade s predmetným uznesením teda úrad ďalej
pokračuje v prešetrovaní, ako aj v oboznamovaní sa/vyhodnocovaní predmetných dokumentov. Ak by
súd rozhodoval v tomto súdnom konaní na základe tejto žaloby žalobcu v 1. rade o odkladnom účinku,
rozhodoval by prakticky o tej istej otázke, ako už bolo rozhodnuté/sa rozhoduje v konaní vedenom pod
sp. zn. 7Sa/75/2017. Z povahy veci vyplýva, že nie je prípustné, aby sa iným konaním menilo už prijaté
a právoplatné rozhodnutie.

4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok:
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny
súd, avšak len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne v prípade preukázania dôvodov v
uvedených § 185 písm. a), b) SSP.



10. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva
na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť
zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku
správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, avšak len za splnenia zákonných podmienok,
ktoré musí žalobca v podanom návrhu riadne preukázať.

11. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe
je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody -
hrozby vymedzené v § 185 SSP. Žalobca má povinnosť tieto zákonne vymedzené dôvody nielen uviesť,
ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie
odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok alebo závažnú ujmu na životnom prostredí ako aj to,
že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Návrh nemôže byť formálny
resp. abstraktný. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Rovnako je treba
vyžadovať, aby namietaná ujma nebola nepatrná, ale musí mať závažný dopad priamo na žalobcu a
jeho postavenie. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva,
že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe. Skutočnosť, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo
záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.

12. Správny súd každý návrh, teda aj návrh na priznanie odkladného účinku posudzuje individuálne,
s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti prejednávanej veci. Žalobcovia v 1. a 2. rade svoj návrh
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil konštatovaním špecifikovaným v bode 2.
tohto uznesenia, pričom podľa presvedčenia správneho súdu však nepreukázali žiadny priamy vplyv
napadnutého rozhodnutia na vznik škody, závažnej ujmy, ktorú v návrhu deklarovali. Správny súd pri
rozhodovaní o takomto návrhu musí mať nad všetky pochybnosti preukázané, že priznaním odkladného
účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej
ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne
inému vážnemu nenapraviteľnému následku a zároveň rozhodnutie nebude v rozpore s verejným
záujmom. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného
účinku, a konštatuje, že žalobcovia svoj návrh nepodložil nijakými relevantnými dôvodmi, ktorými by
preukázal vznik ujmy, resp. škody.

13. Zároveň správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné
zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy
vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože
súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho
aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a
vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne
stotožňuje, je žalobcove tvrdenie o vážnom nenapraviteľnom následku právne irelevantné. Je potrebné
uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým
spôsobom neposudzoval zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne
posudzoval len splnenie podmienok vyplývajúcich z § 185 SSP.

14. V tejto súvislosti správny súd opäť poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019 „...Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je
povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť.
Rovnako hroziaca ujma nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať
za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú
možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7SžKs/17/2018
zo dňa 30.05.2018.“ Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť
preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z
konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní
o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do



práv žalobcu. Zároveň súd musí zhodnotiť intenzitu preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného
následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia ako aj rozpor s verejným záujmom.

15. Keďže podľa názoru správneho súdu žalobcovia v I. a II. rade nijako nepreukázali tvrdený vznik
ujmy, škody, správny súd prijal záver, že neboli splnené podmienky stanovené v § 185 písm. a) SSP na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe a preto podľa § 188 SSP tento návrh žalobcu zamietol.

16. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm.
e/ SSP).