Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/4/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200030 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019200030.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Marty Barkovej v právnej veci žalobcu: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, zastúpený advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri s. r. o., Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 861 154, substitučne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Ďurík, advokát s.r.o., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 866 571, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, 837 52 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: Z056575-2018-OF/K422_N651_N685 zo dňa 14.11.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č.: Z056575-2018-OF/K422_N651_N685 zo dňa 14.11.2018 v časti výroku rozhodnutia „Námietky účastníka konania v 2. rade zamietam. Prvostupňové rozhodnutie ministerstva č. S10871- OKC-14332/LRUK001 zo dňa 14.10.2018 podľa § 82 ods. 13 zákona potvrdzujem“, z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Zverejnením oznámenia o začatí konania z podnetu žalovaného na webovom sídle ministerstva bolo dňa 02.08.2018 začaté konanie vo veci zmeny charakteristík referenčných skupín v súlade s ustanoveniami zákona č. 363/2011 Z.z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozsahu úhrady“). 2. Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím č. S10871-2018-OKC-14332/LRUK001 zo dňa 14.10.2018 rozhodol podľa § 20 ods. 1 v spojení s § 20 ods. 3 a § 6 ods. 2, ods. 5 písm. b) zákona č. 363/2011 Z.z. tak, že v zozname kategorizovaných liekov charakteristiky referenčných skupín, vrátane referenčných podskupín v zmysle § 6 ods. 4 zákona č. 363/2011 Z.z. určil maximálnu výšku úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva pre referenčné skupiny bližšie špecifikované pod bodmi 1. až 118. výrokovej časti prvostup-ňového rozhodnutia. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca ako účastník konania v 2. rade v zákonnej lehote námietky, ktoré ministerka zdravotníctva Slovenskej republiky rozhodnutím č.: Z056575-2018-OF/K422_N651_N685 zo dňa 14.11.2018 vo vzťahu k žalobcovi (účastník konania v 2. rade) zamietla a prvostupňové rozhodnutie ministerstva č. S10871-2018-OKC-14332/LRUK001 zo dňa 14.10.2018 podľa § 82 ods. 13 zákona potvrdila. 4. V odôvodnení poukázala na § 91 ods. 2 zákona, v zmysle ktorého kategorizačná rada pre liečivá a lieky predkladá ministrovi písomné odporúčanie vo veciach kategorizácie, ktoré obsahuje odborné posúdenie veci s odôvodnením podľa kritérií ustanovených týmto zákonom. Konštatovala, že kategorizačná rada pre liečivá a lieky zasadala dňa 06.11.2018 a v prípade námietok žalobcu hlasovala kategorizačná rada nerozhodne. S poukazom na uvedené námietky žalobcu zamietla. II. Žaloba 5. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 09.01.2019 žalobca sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. Z056575-2018-OF/K422_N651_N685 zo dňa 14.11.2018 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného č. S10871-2018-OKC-14332/LRUK001 zo dňa 14.10.2018 z dôvodu, že rozhodnutím žalovaného bolo zasiahnuté do subjektívnych práv a právom chránených záujmov žalobcu, vrátane základných práv a slobôd žalobcu, pretože rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, ktoré trpí zásadnými procesnými vadami. 6. Žalobca namietal, že rozhodnutím prvostupňového orgánu sa nerozhodlo o celom predmete konania, a tak - aj v rozpore s tým, čo je uvedené v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového orgánu - nerozhodol prvostupňový orgán vo veci, v ktorej mu zákon o rozsahu úhrady ukladá povinnosť rozhodnúť, čím vybočil z medzí ustanovených mu zákonom a súčasne účastníkom (vrátane žalobcu) odňal možnosť konať, keďže žalobca nemohol predvídať, ako bude ministerstvo rozhodovať, nemohol k takémuto postupu prvostupňového orgánu podať pripomienky. Ďalej uviedol, že súčasne - zrejme prvostupňový orgán rozhodol v rozsahu nad rámec predmetu konania podľa oznámenia zo dňa 02.08.2018, keď rozhodoval aj vo veciach iných konaní začatých na základe žiadostí účastníkov - kde prvostupňový orgán uvádza, že rozhodol podľa § 18 zákona o rozsahu úhrady na základe žiadosti o zníženie úradne určenej ceny lieku zaradeného v zozname kategorizovaných liekov podanej podľa § 12 zákona o rozsahu úhrady (žiadne žiadosti nie sú súčasťou administratívneho spisu); prvostupňový orgán teda buď rozhodol nad rámec predmetu konania, alebo je rozhodnutie prvostupňového orgánu - minimálne jeho odôvodnenie v tomto smere zmätočné. 7. Ďalej namietal, že rozhodnutie prvostupňového orgánu je zmätočné aj preto, že sa v jeho písomnom vyhotovení uvádzali rôzne dátumy vydania, a to 14.10.2018 a 14.07.2018, pričom naviac bolo skutočne vydané (zverejnené, teda stalo sa aj súčasťou spisu) dňa 15.10.2018 (účastníkom bolo v zmysle § 76 ods. 1 zákona o rozsahu úhrady doručené dňa 16.10.2018). Poznamenal, že okrem toho nie je zrejmé, podľa akého stavu - k akému dňu ministerstvo rozhodovalo. 8. Žalobca ďalej videl nedostatok prvostupňového rozhodnutia v tom, že ho podpísala, teda aj vydala ministerka, hoci má ísť o prvostupňové rozhodnutie a ministerka má byť až opravným orgánom, teda orgánom rozhodujúcim o námietkach, pričom ide o postup v rozpore s výslovnou dikciou zákona, ktorý ustanovuje dvojinštančné konanie a s autoremedúrou ani nepočíta, a keďže opätovne rozhodla o námietkach ministerka bola žalobcovi ako účastníkovi konania odňatá možnosť dvojstupňového konania, a hoci formálne bolo konanie dvojinštančné, materiálne nie. 9. V súvislosti s námietkou, že prvostupňový orgán nerozhodol o celom rozsahu predmetu konania žalobca doplnil, že žalovaný nerozhodol o zmene v množstve ďalších prípadov referenčných skupín, hoci podmienky pre rozhodnutie dané boli. Prvostupňový orgán z dôvodov, ktoré neboli účastníkom známe, rozhodol podľa žalobcu úplne svojvoľne, bez uvedenia preskúmateľných kritérií, selektívnym spôsobom, keď v niektorých prípadoch rozhodol o zmene maximálnej úhrady zdravotnej poisťovne a v iných, hoci podmienky na rozhodnutie dané boli, o zmene maximálnej úhrady zdravotnej poisťovne nerozhodol. Konštatoval, že na základe vyššie uvedeného v námietkach žalobca navrhol, aby žalovaný v rozhodnutí o námietkach rozhodol tak, že zmení rozhodnutie prvostupňového orgánu podľa § 82 ods. 13 zákona a určí aj zmeny charakteristík referenčných skupín navrhované žalobcom, a to v rozsahu zmeny maximálnej úhrady zdravotnej poisťovne. Tomuto návrhu však žalovaný nevyhovel, pričom jeho zamietajúce rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože v ňom absentuje akákoľvek argumentácia presvedčivo vysvetľujúca takéto rozhodnutie. Podľa názoru žalobcu prvostupňový orgán rozhodol v tomto prípade odlišne od predchádzajúcich prípadov v iných konaniach, a to napriek tomu, že skutkový a právny stav boli porovnateľné; neboli dané žiadne zásadné rozdiely, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie. 10. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného bolo odôvodnené formalisticky, ani len nevyvoláva zdanie, že sa žalovaný vysporiadal s naplnením podmienok pre rozhodnutie podľa § 81 ods. 2 v spojení s § 82 ods. 16 zákona o rozsahu úhrady. Zastával názor, že rozhodnutie správneho orgánu sa nemôže odôvodniť akýmkoľvek spôsobom, ktorý odkazuje na aplikáciu konkrétnych ustanovení aplikovanej právnej úpravy. Odôvodnenie rozhodnutia, a tým rozhodnutie ako celok, je zákonné len vtedy, ak je vecne správne, skutočne sa vzťahuje k predmetu rozhodovania, nie je logicky sporné, je dostatočne zrozumiteľné a vysvetľujúce. To však podľa názoru žalobcu v danom prípade nebolo splnené. Uviedol, že rozhodnutie žalovaného sa formálne zaoberá námietkami žalobcu, okrem citácie vybraných ustanovení zákona o rozsahu úhrady sa uvádza len strohý odkaz na (nerozhodný) výsledok hlasovania poradného orgánu Kategorizačnej rady pre liečivá a lieky. Neposkytuje však žiadne vysvetlenie spôsobu rozhodnutia. Žalobca ďalej poznamenal, že nedostatkom administra-tívneho spisu, konania a súčasne aj rozhodnutia žalovaného je, že žiadne odborné odporúčanie neexistuje; a to aj pre konanie a rozhodovanie prvostupňového orgánu. Existuje len písomný záznam o výsledku hlasovania tohto poradného orgánu, ktorý však neobsahuje žiadne odborné stanovisko. V súvislosti s tým uviedol, že ak aj poradný orgán žalovaného, bez ohľadu na to, či v súlade alebo v rozpore so zákonom, neposkytol žalovanému žiadne odborné odporúčanie, nemohol žalovaný založiť svoje rozhodnutie len na tom, že ak nemá odborné odporúčanie poradného orgánu, námietkam nevyhovie. Preto rozhodnutie považoval za nezákonné a arbitrárne. 11. Žalobca s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného zrušil, prípadne zrušil iba druhostupňové rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom vyjadrení doručenom krajskému súdu dňa 15.03.2019 tak, že s námietkami žalobcu nesúhlasil. Podľa žalovaného žalobca nesprávne uvádza v žalobe, že žalovaný rozhodoval o určení maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva odlišne ako v predchádzajúcich prípadoch. Uviedol, že každé konanie pri zmene charakteristík referenčnej skupiny liekov, zaradený v zozname kategorizovaných liekov je konanie svojho druhu, pretože ceny liekov sú pohyblivé a zároveň podľa § 90 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z. z. platí, že do úvahy pri kategorizácii liekov a v tejto súvislosti aj pri zmenách charakteristík referenčných skupín liekov je žalovaný povinný prehodnocovať úhrady zdravotných poisťovní za štandardnú dávku liečiva tak, aby zdroje verejného zdravotného poistenia boli vynakladané účelne a efektívne so zreteľom na účinnosť a bezpečnosť liekov. 13. V prvostupňovom rozhodnutí č. S10871-2018 žalovaný uviedol, že dôležitou skutočnosťou, ktorú žalovaný posudzoval pri rozhodovaní v tomto konaní o zmene charakteristík referenčnej skupiny bolo práve zabezpečenie finančnej stability systému verejného zdravotného poistenia. Argumentoval, že vykonal konanie o prehodnotení charakteristík jednotlivých (všetkých) referenčných skupín, podskupín a porovnateľných skupín a to spôsobom revízii úhrad na základe zmeny referenčnej ceny lieku. Mal za to, že konal v súlade ochrany záujmov a práv pacientov podľa § 70 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z.z., podľa ktorého: „V konaniach sa chránia záujmy štátu a dbá sa na zachovávanie práv a právom chránených záujmov účastníkov a iných osôb.“ Ďalej uviedol, že žalovaný preto prihliada a chráni ich záujmy pred neúmerným rastom doplatkov na lieky, z dôvodu, že proces regulátora stanovovať aj revidovať výšku úhrad za lieky musí byť transparentný a odborný, aby prihliadal nielen na ekonomické, ale aj medicínske kritéria. Spôsob, ktorým revíziu úhrad navrhuje žalobca podľa názoru žalovaného nielen narušuje predvídateľnosť podnikateľského prostredia, ale zároveň vôbec nerešpektuje medicínske posúdenie odbornými spoločnosťami a toto konanie nie je v záujme pacientov a ich práv, ktoré im vyplývajú z článku 40 Ústavy Slovenskej republiky. 14. Jediným spôsobom vykonania úspory nákladov/výdavkov zdravotných poisťovní s dôrazom na účelnosť a efektívnosť prostriedkov verejného zdravotného poistenia zdravotných poisťovní v súlade s § 70 zákona č. 363/2011 Z. z. je vykonanie revízie úhrad na základe zníženia ceny referenčného lieku držiteľov registrácii. 15. V súvislosti s námietkou ohľadne podpísania prvostupňového rozhodnutia žalovaného ministerkou uviedol, že zásada dvojinštančnosti konania zakotvená v § 58 správneho poriadku, ktorý je všeobecným predpisom o správnom konaní neznamená nevyhnutne podmienku, aby bol vždy odvolacím orgánom inštančne nadriadený orgán. Uviedol, že podľa organizačného poriadku žalovaného osobou oprávnenou na rozhodnutiach žalovaného je minister, nie generálny riaditeľ sekcie. 16. Poznamenal, že zo samotných ustanovení zákona č. 363/2001 Z.z. upravujúcich konanie vo veciach kategorizácie jasne vyplýva, že na prvom stupni koná ministerstvo a pokiaľ sú proti prvostupňovému rozhodnutiu podané námietky, rozhoduje minister, teda dvojinštančnosť konania bola zachovaná. Poznamenal, že minister nie je sám o sebe správnym orgánom, ale osobou stojacou v čele tohto správneho orgánu. Pri rozhodovaní v prvom aj druhom stupni správneho konania zostáva na úrovni správneho orgánu toho istého stupňa. Prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutia orgánov štátnej správy podpisuje minister. 17. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie je zmätočné z dôvodu, že v jeho písomnom vyhotovení sa uvádzali rôzne dátumy vydania, žalovaný uviedol, že dňa 31.10.2018 bola zverejnená na elektronickom portáli Kategorizácia oprava zrejmej nesprávnosti k prvostupňovému rozhodnutiu č. S10871-2018 zo dňa 14.10.2018. Žalovaný zároveň uviedol, že rozhodoval pri prehodnotení úhrad zdravotných poisťovní v referenčných skupinách, ktoré boli predmetom konania s prihliadnutím na úhrady zdravotných poisťovní platných v čase rozhodovania, teda úhrady zdravotných poisťovní platných k 01.01.2019, chybou v písaní je uvedený dátum k 01.01.2018, čo je podľa žalovaného logické, nakoľko dané konanie prebieha každý kalendárny štvrťrok. 18. Ohľadne námietky žalobcu, že v rozhodnutí ministra nie sú uvedené skutočnosti, na základe ktorých sa rozhodlo o zamietnutí námietky žalobcu, tieto tvrdenia považoval za nepravdivé. Argumentoval, že v rozhodnutí ministra sú uvedené odborné stanoviská odborných pracovných skupín, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie ministra práve z dôvodu nákladovej efektívnosti pomeru medzi celkovými nákladmi vynaloženými z verejného poistenia pri použití lieku a celkovými prínosmi ako aj z dôvodu zdrojov verejného zdravotného poistenia. 19. Žalovaný s poukazom na uvedené navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. IV. Replika žalobcu 20. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného k žalobe doručenej dňa 27.03.2019 uviedol, že vyjadrenie žalovaného k žalobe neposkytuje žiadne relevantné vysvetlenie postupu namietaného žalobou. V celom rozsahu žalobca zotrval na argumentácii prezentovanej v žalobe. V replike poznamenal, že žalobca ako účastník konania nie je viazaný internými predpismi žalovaného, pre žalobcu sú rozhodujúce všeobecné záväzné právne predpisy. Poznamenal, že interná inštrukcia môže usporiadať vnútorné organizačné vzťahy úradníkov a vnútorných útvarov príslušného orgánu verejnej správy, pričom je pre nich služobne záväzným predpisom, avšak ani v týchto vzťahoch nemôže meniť alebo rušiť právnu úpravu všeobecne záväzného právneho predpisu. Ohľadom vysvetlenia žalovaného k nedostatku vzniku zmätočnosti dátumov na písomnom vyhotovení rozhodnutia prvostupňového orgánu uviedol, že vysvetlenie žalovaného je síce logické, nič to však nemení na tom, že predmetné rozhodnutie bolo minimálne v čase jeho vydania takouto vadou zaťažené. 21. Opätovne žalobca zdôraznil, že v predmetnej veci žiadne odborné stanoviská neboli nielen súčasťou odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ale ani správneho spisu; ani stanoviská odborných pracovných skupín, na ktoré sa vyjadrenie prvostupňového orgánu odvoláva. Preto rozhodnutie žalovaného z tohto dôvodu považoval za nepreskúmateľné. V. Právna úprava 22. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ďalej SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vec rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 10.09.2020 v zmysle § 107 ods. 2 SSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP). 23. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 26. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 27. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o zmene charakteristík referenčnej skupiny rozhoduje ministerstvo na základe žiadosti podľa § 14 alebo z vlastného podnetu. 28. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 363/2011 Z. z., pre každý liek zaradený v zozname kategorizovaných liekov sa určuje referenčná skupina a jej charakteristiky, pričom o zmene určenia referenčnej skupiny môže ministerstvo rozhodnúť aj z vlastného podnetu. 29. Podľa § 6 ods. 5 písm. b) zákona č. 363/2011 Z. z., pre každú referenčnú skupinu sa určujú tieto charakteristiky: maximálna výška úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva. 30. Podľa § 81 ods. 2 zákona č. 363/2011 Z. z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, aké úvahy boli použité pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na ktorých základe sa rozhodovalo, a spôsob vyrovnania sa s návrhmi, vyjadreniami a pripomienkami účastníkov konania. 31. Podľa § 82 ods. 13 zákona č. 363/2011 Z. z., ak sú na to dôvody, minister rozhodnutie zmení alebo zruší, inak námietky zamietne a rozhodnutie potvrdí. VI. Právne posúdenie veci 32. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného č. Z056575-2018-OF/ K422_N651_N685 zo dňa 14.11.2018, ktorým žalovaný vo vzťahu k námietkam žalobcu potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. S10871-2018-OKC-14332/LRUK001 zo dňa 14.10.2018, ktorým rozhodoval podľa § 20 ods. 1 v spojení s § 20 ods. 3 a § 6 ods. 2, ods. 5 písm. b) zákona č. 363/2011 Z. z. a v zozname kategorizovaných liekov charakteristiky referenčných skupín, vrátane referenčných podskupín v zmysle § 6 ods. 4 zákona č. 363/2011 Z.z. určil maximálnu výšku úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva pre referenčné skupiny bližšie špecifikované pod bodmi 1. až 118. výrokovej časti prvostup-ňového rozhodnutia. 33. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Judikatúra ústavného súdu kladie dôraz, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (PL. ÚS 1/04). 34. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 35. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. 36. Právnym základom pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia bol zákon č. 363/2011 Z.z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ustanovuje rozsah a podmienky úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a tiež upravuje konania, v ktorých Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky rozhoduje vo veciach rozsahu a podmienok úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia. 37. V predmetnej veci došlo žalobou napadnutým rozhodnutím k určeniu v zozname kategorizovaných liekov charakteristiky referenčných skupín, vrátane referenčných podskupín v zmysle § 6 ods. 4 zákona č. 363/2011 Z. z. maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva pre referenčné skupiny bližšie špecifikované pod bodmi 1. až 118. vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. 38. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Správny orgán môže vydávať iba také druhy správnych rozhodnutí a za takých podmienok, ktoré ustanovuje zákon. Keďže rozhodnutie predstavuje aplikáciu hmotnoprávnej normy, základnou podmienkou je súlad s predpismi hmotného práva, na základe ktorých je vydávané. Obdobne musí byť rozhodnutie aj v súlade s predpismi procesného práva, ktoré zabezpečujú uplatnenie zásady zákonnosti a vecnej správnosti v procese rozhodovania. Rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom ustanovenú formu, ktorú predstavujú obsahové a formálne náležitosti. 39. V danom prípade zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, upravuje náležitosti rozhodnutia v ustanovení § 81. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia, odôvodnenie podľa § 81 ods. 2 obsahuje skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, aké úvahy boli použité pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na ktorých základe sa rozhodovalo, a spôsob vyrovnania sa s návrhmi, vyjadreniami a pripomienkami účastníkov konania. 40. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ministerky zdravotníctva dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa zákonné atribúty definované v ust. § 81 ods. 2 zákona č. 363/2011 Z. z.. 41. V odôvodnení ministerka zdravotníctva poukázala na § 91 ods. 2 zákona a uviedla, že kategorizačná rada pre liečivá a lieky predkladá ministrovi písomné odporúčanie vo veciach kategorizácie, ktoré obsahuje odborné posúdenie veci s odôvodnením podľa kritérií ustanovených týmto zákonom. Zároveň poznamenala, že kategorizačná rada pre liečivá a lieky zasadala dňa 06.11.2018 a v prípade námietok žalobcu hlasovala kategorizačná rada nerozhodne. 42. Žalovaný svoje rozhodnutie vo vzťahu k žalobcovi založil len na strohom skonštatovaní, že námietky ministerka zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie a to bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia svojho rozhodnutia. 43. Súd preto zastáva názor, že v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia žalovaného absentuje vecné posúdenie žalobcových námietok podporené úvahou pri hodnotení podkladov rozhodnutia. Tieto nedostatky spôsobujú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 44. V súvislosti s uvedeným správny súd dodáva, že odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. 45. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskú-mateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. 46. Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že činnosťou správneho súdu nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. 47. Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval žalobu za dôvodnú a druhostupňové rozhodnutie v súlade s ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 48. V ďalšom konaní správny orgán vo veci rozhodne v súlade s právnym názorom krajského súdu prezentovaným v odôvodnení tohto rozhodnutia, rozhodnutie riadne odôvodní v súlade s ustanovením § 81 ods. 2 zákona č. 363/2011 Z. z., ktorým je správny orgán podľa § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. 49. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 50. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.