Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/36/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200277 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200277.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: IN TV, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská č. 11, 831 04 Bratislava IČO: 36 282 413, zastúpeného Mgr. Karolom Haťapkom, advokátom, AK Drieňová č. 34, 821 02 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Senec, katastrálny odbor, Hurbanova č. 636/21, 903 01 Senec, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V-8272/17 zo dňa 14.12.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutie správneho orgánu 1. Žalovaný rozhodnutím č. V-8272/17 zo dňa 14.12.2017 prerušil vkladové konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti podľa ust. § 31a písm. c) Katastrálneho zákona, vo veci účastníkov 1. David I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, U. XX/XX, XXX XX A. Q., 2. IN TV, s.r.o,, IČO: 36282413, Stará Vajnorská 11, 831 04 Bratislava. 2. Predmetné rozhodnutie bolo odôvodnené predovšetkým tým, že Okresnému úradu Senec. katastrálny odbor bol dňa 09.10.2017 elektronicky doručený návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností evidovaný pod číslom konania V-XXXX/XX. Prílohu tohto návrhu tvorila listina - kúpna zmluva uzatvorená medzi vyššie uvedenými účastníkmi. Na základe prerušenia konania boh katastrálnemu odboru dňa 23.11 2017 doručené originály kúpnej zmluvy a návrhu na vklad a dňa 20.11.2017 doplatený správny poplatok v sume XX €. Správny poplatok vo výške XX € bol doplatený 13.12.2017. Okresný úrad Senec, katastrálny odbor po preskúmaní návrhu na vklad ako aj jeho príloh podľa ustanovení § 30, § 31 a § 42 katastrálneho zákona zistila nasledovné nedostatky: na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy vedených na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. R., je zapísaná poznámka: P-680/2017. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva Slovenskou sporiteľňou, a.s., IČO; 00151653, formou predaj nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe, p.č. XXX/X, XXX/XX, rod.dom s.č. XX na p.č. XXX/X, pvz XXX/XX. Z toho dôvodu bolo potrebné doložiť k návrhu na vklad súhlas záložného veriteľa s prevodom predmetných nehnuteľnosti, II. žaloba a námietky 3. V žalobe žalobca uviedol, že dňa 23.09.2017 bola medzi zmluvnými stranami - predávajúcim p. A. I. a kupujúcim IN TV, s.r.o. uzatvorená Zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti č. XXXX/XXX, ktorej predmetom bol odplatný prevod vlastníckeho práva z predávajúceho na žalobcu k nehnuteľnosti evidovanej v okrese I., obec: Dunajská Lužná, katastrálne územie: Nové J., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, špecifikovanej ako: PARCELY registra „C": druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere 462m2, parc. č. XXX/X, druh: záhrady o výmere 338m2, parc. č. XXX/XX. STAVBY: druh: 10, popis stavby: rodinný dom, parc. č. XXX/X, súp.č. XX. Zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti č. XXXX/ XXX spolu s návrhom na vklad vlastníckeho práva boli dňa 09.10.2017 doručené Okresnému úradu Senec, katastrálnemu odboru (žalovanému) prostredníctvom elektronickej schránky žalobcu. Žalovaný ich prijal pod číslom konania V-8272/17. Dňa 16.11.2017 bolo žalobcovi prostredníctvom poštovej prepravy doručené rozhodnutie žalovaného zo dňa 24.10.2017 o prerušení konania z dôvodu, že Zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti č. 2017/014 nebola opatrená elektronickým podpisom s časovou pečiatkou a k zmluve nebola pripojená osvedčovacia doložka o zaručenej konverzii. Zároveň žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že zmluva môže byť doplnená i v listinnej podobe v dvoch rovnopisoch, avšak v tomto prípade je potrebné doplatiť 33 € správny poplatok, nakoľko po odstránení nedostatku touto formou nebudú všetky prílohy doručené v elektronickej podobe. Požadované bolo zo strany predávajúceho a žalobcu vykonané dňa 20.11.2017 a doručené prostredníctvom poštovej prepravy žalovanému dňa 23.11.2017. Doplatok správneho poplatku vo výške 33 € bol žalovanému uhradený dňa 20.11.2017. Následne bol Žalobca telefonicky kontaktovaný pracovníčkou žalovaného so žiadosťou, aby uviedol, kedy a akým spôsobom bol uhradený správny poplatok, nakoľko ho v systéme nevedia dohľadať a spárovať platbu s konaním. 4. Po poskytnutí týchto informácii ho opätovne kontaktovala pracovníčka žalovaného s opätovnou žiadosťou o pomoc pri identifikácii správneho poplatku s uvedením, že nevedia dohľadať ani úhradu správneho poplatku vo výške 18 € hradeného ešte pri podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra zo dňa 23.09.2017, ktorý pri vydaní rozhodnutia o prerušení konania vedeli identifikovať. Z dôvodu urýchlenia vybavenia veci bol tento poplatok žalobcom opätovne uhradený s tým, že ho neskôr dostane späť, keď žalovaný si urobí poriadok v úhradách a bude mu prevyšovať. Dňa 28.12.2017 teda po troch mesiacoch, v úkone kde lehota je 30 dní, bolo žalobcovi prostredníctvom poštovej prepravy (teda opäť v rozpore so zákonom o doručovaní) doručené ďalšie rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.12.2017 o prerušení konania z dôvodu zistenia nedostatku podania spočívajúceho v skutočnosti, že na nehnuteľnosti je zapísaná poznámka: P-680/2017 Oznámenie o začatí výkonu záložného práva Slovenskou sporiteľňou, a. s., formou predaja nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe a z tohto dôvodu je potrebné doložiť k návrhu na vklad súhlas záložného veriteľa s prevodom predmetných nehnuteľností. 5. Zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti č. 2017/014 spolu s návrhom na vklad vlastníckeho práva boli žalovanému doručené dňa 09.10.2017. Prvé rozhodnutie o prerušení bolo žalovaným vydané dňa 24.10.2017. V zmysle ustanovenia §32 Katastrálneho zákona „Okresný úrad rozhodne o návrhu na vklad do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad“. Žalovaný nedodržal zákonom stanovenú lehotu a rozhodnutie vydal až 16 dní po zákonom stanovej lehote. Teda o viac ako 50% zo zákonom stanovenej lehoty. Žalobca je právnickou osobou a žalovaný orgánom verejnej moci. Preto sa žalobca odvolával na ustanovenia § 2 ods. 3, § 6 ods. 3, § 10 ods. 2 a § 10 ods. 9 zákona o e- Governmente s tým, že v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 písm. a) cit. „Orgán verejnej moci je povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky podľa tohto zákona, pričom táto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb: a) o ktorých osobitný predpis výslovne ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v listinnej podobe." 6. Katastrálny zákon výslovne neupravuje, že orgán verejnej moci uplatňuje výkon verejnej moci výlučne v listinnej podobe, a preto z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že žalovaný ako orgán verejnej moci bol povinný doručovať svoje rozhodnutie žalobcovi ako právnickej osobe elektronicky a nie prostredníctvom poštovej prepravy. Nesprávnym postupom žalovaného týkajúceho sa doručovania rozhodnutia sa časový horizont doručenia neúmerne predĺžil a za toto obdobie prišlo už aj k zápisu obmedzujúcej poznámky k nehnuteľnosti, na základe ktorej žalovaný opäť konanie prerušil. Žalobca poukazoval hlavne na skutočnosť, že prvé rozhodnutie bolo vydané 24.10.2017, avšak doručené žalobcovi až 16.11.2017, t.j. až po 23 dňoch od jeho vydania a druhé rozhodnutie bolo vydané 14.12.2018 a žalobcovi doručené až po 14-tich dňoch, dňa 28.12.2017. Žalobca si pravidelne na dennej báze kontroluje a preberá poštu, teda je zjavné, že žalovaný uvedené dátumy uvádzal na jednotlivých rozhodnutiach spätne čím samozrejme porušoval zákon, s pravdepodobným neoprávneným poukazovaním na poštové doručovanie. Znamená to, že žalovaný nezákonným až podvodným spôsobom manipuloval súradnými rozhodnutiami a posúval dátumy rozhodnutí a konal tak svojvoľne až podvodne. V prípade, že by žalovaný dodržal zákonom stanovenú lehotu rozhodnúť vo veci a pri doručovaní svojich rozhodnutí o prerušení konania by postupoval v zmysle zákona, t.j. doručoval elektronicky, prevod vlastníckeho práva by bol povolený ešte pred vyznačením obmedzujúcej poznámky k nehnuteľnosti. Žalobca svoje podanie - návrh na vklad vlastníckeho práva - vykonal elektronicky prostredníctvom svojej elektronickej schránky a aj z tohto úkonu mal žalovaný jednoznačne deklarované, že žalobca využíva svoju elektronickú schránku v zmysle zákona a žalovaný je povinný doručovať týmto spôsobom. Zároveň sa odvolal na ust. § 3 ods. 4 a ods. 5 Správneho poriadku. 7. Žalobca mal za to, že žalovaný mal po obdržaní doplnenia návrhu vykonaného dňa 20.11.2017 rozhodnúť o povolení vkladu vlastníckeho práva z predávajúceho p. Davida Solařa na žalobcu ako kupujúceho, nakoľko tento odstránil všetky nedostatky podania, a to doplnil kúpnu zmluvu v listinnej podobe v počte dvoch vyhotovení a doplatil správny poplatok vo výške 33 € presne tak, ako bolo uvedené v prvom rozhodnutí o prerušení konania. Skutočnosť, že žalovaný nevedel priradiť platbu, hoci bola poukázaná pod variabilným symbolom čísla konania, nemožno prikladať na ťarchu žalobcovi. V druhom rozhodnutí o prerušení konania totiž žalovaný uvádzal, že správny poplatok vo výške 18 € bol zo strany žalobcu uhradený až dňa 13.12.2017. Žalobca postupoval pri úhrade poplatku v zmysle prvého rozhodnutia vydaného samotným žalovaným. V prípade, že u žalovaného vznikla pochybnosť o úhrade správneho poplatku vo výške 18 € pri podaní návrhu na vklad do katastra, už vo svojom prvom rozhodnutí mal vyzvať žalobcu k jeho úhrade. Žalobca bol v oprávnenom domnení, že správny poplatok vo výške 18 € a následne doplatok správneho poplatku vo výške 33 € žalovaný evidoval, pretože aj v prvom rozhodnutí vyzval na úhradu doplatku správneho poplatku. Žalovaný sa však svedomité a zodpovedne touto vecou nezaoberal a ani jeho rozhodnutie nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci, o čom svedčí skutočnosť, že vydal prvé rozhodnutie, v ktorom žiadal doplatok správneho poplatku vo výške 33 €, avšak následne sa telefonicky dožadoval doplnenia údajov o platbách a vykonania ďalšej úhrady správneho poplatku vo výške 18 €. 8. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobca toto vykonal, nakoľko mal záujem vec urýchliť z dôvodu, že už samotné prvé rozhodnutie o prerušení vkladového konania bolo zo strany žalovaného vydané značný čas po zákonnej lehote. Žalovaný obdržal platbu doplatku správneho poplatku dňa 20.11.2017 a dňa 13.12.2017 požadovaný správny poplatok vo výške 18 €. Hneď na druhý deň, t.j. dňa 14.12.2017 vydal druhé rozhodnutie, ktorým opäť konanie prerušil a žiadal doložiť súhlas záložného veriteľa s prevodom nehnuteľnosti, ktorým však žalobca nedisponuje z dôvodu, že je treťou osobou postavenou mimo záložného veriteľa a záložcu (predávajúci) a konania vzniknutého medzi nimi. Z dôvodu nedodržania zákonného postupu žalovaného spočívajúceho v nedodržaní zákonnej lehoty na rozhodnutie o podanom návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v nesprávnom doručovaní rozhodnutí, ktoré žalobcovi ako právnickej osobe neboli doručované elektronicky prostredníctvom elektronickej schránky, ale poštovou prepravou a z nespoľahlivo zisteného stavu veci ohľadom úhrady správneho poplatku, bola žalobcovi odňatá možnosť nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe platne uzatvorenej Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti č. 2017/014 zo dňa 23.09.2017. Takýmto postupom zo strany žalovaného sa neúmerne predĺžil časový horizont rozhodnutia veci, v ktorom prišlo k zápisu obmedzujúcej poznámky k nehnuteľnosti a žalovaný nevydal rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva v zákonom stanovenej lehote, ale opätovne konanie prerušil, hoci zo strany žalobcu boli splnené všetky zákonné podmienky a lehoty. V prípade, že by žalovaný postupoval v zmysle zákona a v zákonných lehotách, a vedel si nájsť úhrady ktoré boli oznámené žalovanému, prišlo by z jeho strany k vydaniu rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva z predávajúceho na žalobcu a až následne k vyznačeniu obmedzujúcej poznámky. Žalobca by sa tak stal záložcom a mohol by aktívne uplatniť svoje práva proti záložnému veriteľovi. III. argumenty žalovaného 9. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním v ktorom uviedol, že v zákonnej lehote vydal rozhodnutie o prerušení konania v zmysle § 31a písm. c) Katastrálneho zákona, z dôvodu, že zmluva nebola podpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom s časovou pečiatkou a k zmluve nebola pripojená osvedčovacia doložka o zaručenej konverzii vo forme elektronického dokumentu. Okresný úrad určil lehotu 30 dní na odstránenie nedostatkov návrhu a jeho príloh. Zároveň vyzval účastníkov konania, aby opätovne elektronicky doručili zmluvu opatrenú osvedčovacou doložkou o zaručenej konverzii vo forme elektronického dokumentu a podpísanú kvalifikovaným elektronickým podpisom s časovou pečiatkou alebo doručili k návrhu na vklad originál zmluvy v dvoch rovnopisoch v listinnej podobe a ku konaniu doplatili 33 €, nakoľko po odstránení tohto nedostatku by neboli všetky prílohy v elektronickej podobe a výška správneho poplatku mala byť v celkovej sume 51 €. Dňa 23.11.2017 bol okresnému úradu doručený návrh na vklad v listinnej podobe, prílohou ktorého bola kúpna zmluva taktiež v listinnej podobe a dňa 20.11.2017 bol zaplatený doplatok k návrhu na vklad vo výške 33 €, zaplatenie ktorého mal okresný úrad preukázaný z výpisu účtu Ministerstva vnútra SR. Nakoľko okresný úrad vo výpisoch z účtu Ministerstva vnútra SR neevidoval zaplatenie správneho poplatku vo výške 18 €, na zaplatenie ktorého bol žalobca vyzvaný pri podaní návrhu na vklad, okresný úrad niekoľkokrát telefonicky kontaktoval JUDr. Petra Puškára, ktorý ako prokurista konal v mene žalobcu, aby preukázal zaplatenie uvedeného správneho poplatku, nakoľko sa mohlo stať, že poplatník neuviedol správne variabilný symbol a v tom prípade nevie okresný úrad identifikovať a priradiť platbu ku konkrétnemu číslu konania. JUDr. Puškár opakovane tvrdil, že uvedený správny poplatok zaplatil, avšak nevedel uviesť dátum zaplatenia. Prisľúbil, že dátum platby vyhľadá vo výpisoch z účtu a oznámi okresnému úradu dátum zaplatenia správneho poplatku. Následne JUDr. Puškár telefonicky oznámil okresnému úradu, že predmetný správny poplatok nedopatrením nezaplatil a dňa 13.12.2017 vykonal príkaz na úhradu správneho poplatku, čo mal okresný úrad preukázané vo výpise z účtu Ministerstva vnútra SR. Nie je teda pravda, že žalobca správny poplatok vo výške 18 € uhradil opätovne, ale pravdou je, že ho neuhradil vôbec a až na opakované telefonické výzvy na preukázanie zaplatenia ho uhradil dňa 13.12.2017. 10. Prvé rozhodnutie o prerušení konania bolo zaslané účastníkom konania dňa 27.10.2017. Nie je teda pravda, čo uvádzal žalobca, že okresný úrad nedodržal zákonom stanovenú lehotu na vydanie rozhodnutia. Elektronické podanie zmluvy spísanej v listinnej (papierovej) podobe účastníkmi konania môže katastrálny odbor akceptovať vtedy, ak je: - zmluva v listinnej (papierovej) podobe podpísaná účastníkmi právneho úkonu a ich podpisy boli úradne osvedčené oprávnenou osobou (napr. notár, matrika) a - informačný obsah pôvodnej zmluvy v listinnej (papierovej) podobe je transformovaný do elektronickej podoby zaručenou konverziou [postupom podľa § 35 a nasl. zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e- Governmente) v znení neskorších predpisov] osobou oprávnenou vykonávať zaručenú konverziu verejných listín (§ 35 ods. 3 zákona e-Governmente) a - zmluva v elektronickej podobe obsahuje osvedčovaciu doložku o zaručenej konverzii a - zmluva v elektronickej podobe s osvedčovacou doložkou je v súlade s § 23 ods. 1 zákona o eGovernmente autorizovaná (podpísaná) osobou oprávnenou vykonávať zaručenú konverziu. Elektronické podanie zmluvy spísanej v listinnej (papierovej) podobe, ktorá bola v listinnej (papierovej) podobe autorizovaná advokátom, môže katastrálny odbor akceptovať vtedy, ak je: - zmluva v listinnej (papierovej) podobe podpísaná účastníkmi právneho úkonu (vlastnoručné podpisy) a obsahuje doložku o autorizácii v zmysle § 1a zákona č. 586/2003 Z. z. advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v listinnej (papierovej) podobe a - informačný obsah pôvodnej zmluvy v listinnej (papierovej) podobe a doložky o autorizácii je transformovaný do elektronickej podoby zaručenou konverziou [postupom podľa § 35 a nasl. zákona strana 44 Katastrálny bulletin č. 2/2017 o e-Governmente)] osobou oprávnenou vykonávať zaručenú konverziu verejných listín (§ 35 ods. 3 zákona e-Governmente) a - zmluva v elektronickej podobe obsahuje osvedčovaciu doložku o zaručenej konverzii a - zmluva v elektronickej podobe s osvedčovacou doložkou je v súlade s § 23 ods. 1 zákona o e -Governmente autorizovaná (podpísaná) osobou oprávnenou vykonávať zaručenú konverziu. Elektronické podanie zmluvy, ktorá bola pôvodne vyhotovená v listinnej (papierovej) podobe, považujeme za elektronické podanie v zmysle § 23 katastrálneho zákona vtedy, ak spĺňa vyššie špecifikované náležitosti /katastrálny bulletin 2/2017/ Z uvedeného vyplýva, že postupoval správne, keď konanie prerušil a žiadal, aby účastníci opätovne elektronicky doručili zmluvu opatrenú osvedčovacou doložkou o zaručenej konverzii vo forme elektronického dokumentu a podpísanú kvalifikovaným elektronickým podpisom s časovou pečiatkou alebo doručili k návrhu na vklad originál zmluvy v dvoch rovnopisoch v listinnej podobe. 11. Podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, orgány verejnej moci sú od 01. 11. 2016 povinné vykonávať verejnú moc elektronicky. Orgán verejnej moci je povinný vykonávať verejnú moc elektronicky, t.j. elektronické úradné dokumenty, ktoré odosiela účastníkom konania musia byť vytvorené elektronicky (elektronický úradný dokument - napr. rozhodnutie) a podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom (KEP) s mandátnym certifikátom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou OVM s pripojenou časovou pečiatkou. Na odosielanie elektronických úradných dokumentov bol vytvorený program ELODO, ktorý je nasadený na všetkých okresných úradoch, katastrálnych odboroch. Pokiaľ OÚ KO má vydané mandátne certifikáty jednotlivým zamestnancom a má nasadený systém ELODO, je povinný posielať elektronické úradné dokumenty (napr. rozhodnutia) do elektronických schránok adresátov, t.j. vykonávať verejnú moc elektronicky. Program ELODO vykonáva overenie, či má účastník konania aktivovanú elektronickú schránku a v prípade, že je schránka aktivovaná, doručovanie sa vykonáva elektronicky prostredníctvom systému ELODO. V prípade, že sa pri odosielaní zistí, že účastník konania nemá aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie, OÚ KO vykoná doručovanie papierovo prostredníctvom pošty. 12. Okresný úrad v čase, kedy bol podaný návrh na vklad nemal vydané mandátne certifikáty jednotlivým zamestnancom a nemal ani nasadený systém ELODO a preto nemohol doručovať svoje rozhodnutia elektronicky. Program ELODO bol zamestnancom okresného úradu, katastrálneho odboru nasadený (nainštalovaný) až 24.01.2018. Rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 24.10.2017 bolo účastníkom konania expedované v listinnej podobe dňa 27.10.2017 (teda v zákonnej lehote, ktorá je 15 dní od vydania rozhodnutia), o čom svedčí záznam v informačnom systéme okresného úradu, katastrálneho odboru WRKN a nie je pravdou, že žalovaný nezákonným spôsobom manipuluje s úradnými rozhodnutiami a posúva dátumy rozhodnutí. Manipulovať s dátumami na rozhodnutiach nie je technicky možné, nakoľko každý úkon žalovaného musí byť vyznačený v systéme WRKN (register na príjem a spravovanie podaní na registratúrach správ katastra), ktorý sám vyznačí aktuálny dátum. Časovú stopu zaznamenanú v registri WRKN nie je možné premazať a ani s ňou manipulovať, nakoľko pracovisko katastrálneho odboru nemá prístup na zmenu časových údajov. Predmetné rozhodnutie o prerušení konania bolo prevzaté žalobcom dňa 16.11.2017, avšak na doručenke vyznačila slovenská pošta neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie už dňa 02.11.2017, teda osem dní od vydania rozhodnutia o prerušení konania. Predávajúcemu Dávidovi Solařovi bolo rozhodnutie neúspešne doručované dňa 02.11.2017, opakovane doručované dňa 03.11.2017, deň uloženia zásielky bol vyznačený na doručenke 03.11.2017, pričom zásielka sa vrátila okresnému úradu dňa 28.11.2017 ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Doručovaním rozhodnutia o prerušení konania v listinnej podobe nespôsobil žalovaný účastníkom žiadne zbytočné prieťahy v konaní, ale žalovaný si ich spôsobil sám, nakoľko dôvody prerušenia konania odstránil až 23.11.2017. 13. Okresný úrad dňa 14.12.2017 opätovne vydal rozhodnutie o prerušení konania v zmysle § 31a písm. a), a to z dôvodu, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, pričom v rozhodnutí neurčil lehotu na odstránenie nedostatkov. Dôvodom prerušenia konania bola poznámka zapísaná v liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie R., že na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy bola dňa 20.11.2017 zapísaná poznámka P-680/2017 (doručená okresnému úradu dňa 16.11.2017) na základe oznámenia o začatí výkonu záložného práva Slovenskou sporiteľňou, a.s., IČO: 00151653 formou predaja nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe. Z uvedeného dôvodu žiadal okresný úrad doložiť k návrhu na vklad súhlas záložného veriteľa s prevodom predmetných nehnuteľností. Vzhľadom k tomu, že okresný úrad vo svojom skoršom rozhodnutí neurčil lehotu na odstránenie nedostatkov a účastníci konania nepredložili okresnému úradu požadovaný súhlas záložného veriteľa s prevodom nehnuteľností, čím sa neúmerne predlžovala lehota na ukončenie konania zákonným spôsobom, okresný úrad dňa 15.03.2018 opätovne vydal rozhodnutie o prerušení konania na dobu 30 dní v zmysle § 31a písm. c) z dôvodu, že bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh, pričom v rozhodnutí určil lehotu na odstránenie nedostatkov v lehote 30 dní. Dôvodom prerušenia konania bola poznámka zapísaná v liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie R., že na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy bola dňa 20.11.2017 zapísaná poznámka P-680/2017 (doručená okresnému úradu dňa 16.11.2017) na základe oznámenia o začatí výkonu záložného práva Slovenskou sporiteľňou, a.s., formou predaja nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe. Z uvedeného dôvodu žiadal okresný úrad doložiť k návrhu na vklad súhlas záložného veriteľa s prevodom predmetných nehnuteľností. Predávajúcemu A. I. bolo rozhodnutie neúspešne doručované dňa 21.03.2018, opakovane doručované dňa 22.03.2018, deň uloženia zásielky bol vyznačený na doručenke 22.03.2018, pričom zásielka sa vrátila okresnému úradu dňa 13.04.2018 ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Kupujúcemu spoločnosti IN TV, s.r.o. bolo rozhodnutie neúspešne doručované dňa 21.03.2018, pričom zásielka sa vrátila okresnému úradu dňa 26.03.2018 s vyznačením „adresát je neznámy“. Lehota na predloženie požadovaného súhlasu záložného veriteľa márne uplynula dňa 14.05.2018, teda tri dni potom, ako bola okresnému úradu doručená výzva súdu na vyjadrenie sa k žalobe. 14. Žalovaný mal za to, že svojim rozhodnutím o prerušení konania chránil záujmy kupujúceho ako žalobcu aj vzhľadom k tomu, že v kúpnej zmluve v článku II. ods. 2.2 je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že kupujúci zaplatí predávajúcemu kúpnu cenu až po výmaze záložného práva zriadeného k nehnuteľnostiam záložným veriteľom, ktorým je Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorým bol zabezpečený úver podľa zmluvy V-3901/16 zo dňa 02.06.2016. Ďalej v článku II. ods. 2.3 kúpnej zmluvy je uvedené, že kupujúci žiadnym spôsobom nepristupuje k záväzku - úveru podľa zmluvy V-3901/16 zo dňa 02.06.2016 poskytnutého Slovenskou sporiteľňou, a.s., na zabezpečenie ktorého je zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam. Uvedené je v priamom rozpore s tvrdením uvedeným v žalobe, v ktorom sa uvádza, že v prípade vydania rozhodnutia o povolení vkladu v čase pred zápisom obmedzujúcej poznámky P- 680/2017 by sa žalobca stal záložcom a mohol by aktívne uplatniť svoje práva proti záložnému veriteľovi. Žalovanému nebola do dnešného dňa doručená kvitancia (výmaz záložného práva) zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. Dňa 11.04.2018 bolo okresnému úradu doručené spoločnosťou DUPOS dražobná, spol. s.r.o., oznámenie o dobrovoľnej dražbe na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania V-8272/2017. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe bolo zapísané do listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie R. J., v časti „Poznámky“ pod č. P-XXX/XX dňa 12.04.2018, pričom navrhovateľom dražby bola Slovenská sporiteľňa, a.s., ako záložný veriteľ. IV. pojednávanie 15. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 21.10.2020 rozsudkom. V. Relevantné právne predpisy 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 17. Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. 18. Podľa § 28 ods. 1, ods. 2 a 3 Katastrálneho zákona, Práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/20191001> sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/20191001> vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. 19. Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len „účastník konania“). 20. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. 21. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. 22. Podľa § 31a písm. c) Katastrálneho zákona, konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh. 23. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. 24. Podľa § 151l ods. 2 Občianskeho zákonníka, po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré nadobudli záloh od záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu okrem prípadu, keď nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon záložného práva. VI. Posúdenie veci správnym súdom 25. Aplikácia práva ako jedna z foriem realizácie práva je procesným právom upravený postup a činnosť štátnych orgánov s príslušnou právomocou, ktorá vyúsťuje vydávaním aktov aplikácie práva - individuálnych právnych aktov. Individuálne právne akty sa vzťahujú na konkrétne prípady a zaväzujú určité (individuálne) právne subjekty. Článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky určuje miesto a postavenie štátnej moci predstavovanej štátnymi orgánmi vo vzťahu k právu tak, že stanovuje ich podriadenosť ústave a zákonom. V uvedenom smere čl. 2 ods. 2 Ústavy SR upravuje princíp právneho štátu, t. j. vládu práva. V dôsledku toho možno štátnu moc uplatňovať len pri splnení viacerých podmienok. Prvou z nich je tá, že k uplatneniu štátnej moci dochádza (môže dôjsť) len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má buď ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje. Ústava ustanovuje, že zákon ustanoví aj spôsob, akým štátne orgány smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré možno použiť v prípade neplnenia rozhodnutí orgánov štátu. 26. V dôsledku „uvedeného preto štátnym orgánom Slovenskej republiky zákony upravujúce ich postavenie a právomoci neumožňujú, aby samostatne rozhodovali o konaní nad rámec zákona, t. j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Zákonom ustanovený rozsah právomoci jednotlivých orgánov štátu je stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku neskoršej a obsahovo odlišnej zákonnej úpravy. Ten orgán štátu, ktorého postavenie a právomoci zákon upravuje, nie je preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, keďže takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje“ (z uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. I ÚS /98).Citované ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vytvára právnu istotu tiež v tom, že žiaden orgán štátu (odlišný od zákonodarcu) nie je oprávnený samostatne a podľa vlastnej úvahy rozhodnúť, kedy a za akých podmienok nebude konať v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom. Právnej istote ako nedielnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 ústavy preto nezodpovedá taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. 27. Účelom konania o návrhu na vklad je kontrola dodržania zákonných podmienok pri nakladaní s nehnuteľnosťami. Zjednodušene možno povedať, že okresný úrad má vo vkladovom konaní skúmať platnosť zmluvy a oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou. Pri posudzovaní zmluvy podľa ustanovenia § 31 ods. 1 KZ <aspi://module='ASPI'&link='162/1995%20Z.z.%252331'&ucin-k-dni='30.12.9999'> okresný úrad rieši podobné otázky, ako by riešil súd v spore o určenie neplatnosti zmluvy. V mnohých prípadoch ide o riešenie zložitých právnych situácií, preto je opodstatnené, že o návrhu na vklad môže rozhodovať iba zamestnanec správneho orgánu s vysokoškolským vzdelaním, ktorý má na to osobitnú odbornú spôsobilosť (§ 33 ods. 1 KZ <aspi://module='ASPI'&link='162/1995%20Z.z. %252333'&ucin-k-dni='30.12.9999'>) a ktorého meno sa povinne uvádza v rozhodnutí o povolení vkladu. Odsek 1 prikazuje okresnému úradu, aby vo vkladovom konaní preskúmal zmluvu, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Okresný úrad teda vo vkladovom konaní skúma najmä tieto zákonné podmienky: - oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou, - podmienky platnosti zmluvy podľa ustanovení § 37 až 41a O <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252337-41a'&ucin-k-dni='30.12.9999'>bčianskeho zákonníka, - dodržanie právnych noriem o drobení pozemku, resp. spoluvlastníckeho podielu (zákony č. 180/1995 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='180/1995%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a č. 97/2013 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='97/2013%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>), - náležitosti zmluvy podľa ustanovenia Katastrálneho <aspi://module='ASPI'&link='162/1995%20Z.z.%252342'&ucin-k- dni='30.12.9999'> zákona, - dodržanie predpisov o štátnom majetku, o obecnom majetku a o majetku vyšších územných celkov, - skutočnosť, či bola zmluva, ktorá sa povinne zverejňuje, zverejnená (Občianskeho <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252347a'&ucin-k- dni='30.12.9999'> zákonníka). 28. Podstatné však je, že okresný úrad by mal v rozhodnutí o prerušení konania uviesť všetky nedostatky, ktoré má návrh na vklad a jeho prílohy. Je síce možné uviesť, že viacnásobné prerušovanie konania z dôvodu dodatočne zistených nedostatkov je porušením zásady rýchlosti a hospodárnosti správneho konania v zmysle ustanovenia § 3 ods. 4 S <aspi://module='ASPI'&link='71/1967%20Zb. %25233'&ucin-k-dni='30.12.9999'>právneho poriadku. V danom prípade by však muselo ísť o všetky nedostatky, ktoré už v čase prvého prerušenia konania (rozhodnutie žalovaného zo dňa 24.10.2017 o prerušení konania ) existovali. V prípade prvého prerušenia vkladového konania postupoval žalovaný v súlade s Katastrálnym zákonom, pretože kúpna zmluva nebola podpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom s časovou pečiatkou a k zmluve nebola pripojená osvedčovacia doložka o zaručenej konverzii vo forme elektronického dokumentu. Preto orgán verejnej správy postupoval správne, keď oznámil žalobcovi nevyhnutnosť ku konaniu opätovne elektronicky doručiť zmluvu opatrenú osvedčovacou doložkou o zaručenej konverzii vo forme elektronického dokumentu a podpísanú kvalifikovaným elektronickým postupom s časovou pečiatkou, resp. doručiť originál zmluvy v dvoch rovnopisoch a doplatiť správny poplatok 33 €, ktorý bol uhradený dňa 20.11.2017. Zvyšok správneho poplatku v sume 18 € žalobca preukázateľne doplatil dňa 13.12.2017. Žalobca pritom nepredložil žiaden dôkaz, že by správny poplatok v sume 51 € uhradil pri podaní návrhu na vklad. Konštatovanie nezákonnosti na základe nedodržania lehoty by muselo naplniť niekoľko podmienok, napr. k samotnej dĺžke konania o povolení vkladu by nemohol významne prispieť žalobca ako účastník a muselo by ísť o neprimerane dlhú dobu, čo sa v danom prípade nestalo. Z administratívneho spisu ďalej vypláva, že dôvodom druhého prerušenia konania bola poznámka zapísaná na LV č. 565, že na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy bola dňa 20.11.2017 zapísaná poznámka P-680/2017 podľa oznámenia o začatí výkonu záložného práva Slovenskou sporiteľňou, a.s. predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe. Oznámenie bolo pritom doručené žalovanému dňa 16.11.2017. Poznámka podľa § 38 Katastrálneho zákona vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti. Predmetným záložným právom bol zabezpečený úver podľa zmluvy V-3901/16 zo dňa 02.06.2016. Po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie pritom záložca bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť. Podľa správneho súdu žalovaný zákonným spôsobom vydal napadnuté rozhodnutie č. V-8272/17 zo dňa 14.12.2017 v súlade s ust. § 31a písm. c) Katastrálneho zákona a dôvodne si vyžiadal súhlas záložného veriteľa s prevodom nehnuteľnosti (§ 151l ods. 2 Občianskeho zákonníka). 29. Za nedôvodnú považoval správny súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia ustanovení § 2 ods. 3, § 6 ods. 3, § 10 ods. 2 a § 10 ods. 9 a § 17 ods. 1 písm. a ) zákona o e-Governmente. Citovaný právny predpis síce ukladal od 01.11.2016 žalovanému vykonávať verejnú moc elektronicky, ale zároveň pamätal na situáciu tzv. dočasného objektívneho technického dôvodu, a to v ust. § 17 ods. 4, v zmysle ktorého orgán verejnej moci môže vykonať úkony aj listinne, ak ho objektívne z technických dôvodov nebolo možné vykonať elektronicky a zároveň by boli ohrozené lehoty, v ktorých orgán má povinnosť úkon vykonať. Účelom tohto ustanovenia bolo riešiť akútne technické problémy, kam je možné zariadiť aj nedostatok vydaných mandátnych certifikátov jednotlivým zamestnancom a absencia funkčného systému ELODO, ktorý mal byť zamestnancom nainštalovaný až 24.01.2018. V nadväznosti na uvedené je možné uviesť, že žalobca musí aj pri tejto námietke preukázať ukrátenie na subjektívnych právach spojených s vydaním napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalobná legitimácia musí byť daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna sféra žalobcu, t, j. keď sa jednostranný úkon správneho orgánu, vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom, závažne a autoritatívne dotýka jeho právnej sféry. Pod subjektívnym právom je nevyhnutné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Inak povedané subjekt práva (fyzická alebo právnická osoba) sa nemôže všeobecnou správnou žalobou domáhať ochrany subjektívnych práv iného subjektu, resp. pod jeho subjektívne práva nemožno podriadiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jeho právnu pozíciu, t.j. nezasahujú do jeho právnej sféry a ani nespôsobujú zmenu jeho právneho postavenia a obmedziť sa pritom iba na konštatovanie, že orgán verejnej správy konal v rozpore so zákonom. Samotné tvrdenia žalobcu o rozpore postupu žalovaného so zákonom nestačí (aj keď v danom prípade podľa správneho súdu žalovaný konal zákonným spôsobom). Skutočnosť, že prvé rozhodnutie o prerušení konania bolo expedované v listinnej podobe dňa 27.10.2017 a v zákonnej lehote - nemohla spôsobiť porušenie subjektívnych práv žalobcu. Pritom toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené až dňa 16.11.2017 s tým, že na doručenke bol vyznačený neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie. 30. Je takto možné uzavrieť, že žiadna zo žalobcových námietok nebola takého charakteru a intenzity, aby bolo možné konštatovať niektorý z dôvodov a zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. a) až g) SSP, preto správny súd žalobcu zamietol. Podaním zo dňa 12.12.2018 žalovaný zároveň informoval správny súd, že v konaní V-8272/17 vzali žalobca a predávajúci návrh na povolenie vkladu späť s tým, že netrvajú na pokračovaní povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti č. 2017/014 zo dňa 23.09.2017. 31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. 32. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).