Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/15/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200085 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200085.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka PhD., v právnej veci žalobcu: Ing. Bc. Mikuláš Santner - FLASH, IČO: 35 176 300, Jeruzalemská 46, Trnava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor živnostenského podnikania, Drieňová 22, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OZP-2017/041230-2 zo dňa 15.12.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnymi orgánmi 1. Prvostupňový správny orgán, Okresný úrad Trnava, odbor živnostenského podnikania, vykonal dňa 23.05.2017 kontrolu v prevádzkarni žalobcu s miestom podnikania Jeruzalemská 44, Trnava. Kontrola bola zameraná na dodržiavanie podmienok a povinností, ktoré pre podnikateľa vyplývajú zo zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a s osobitných predpisov, ak sa vzťahujú na živnostenské podnikanie. 2. Žalobcovi bolo vydané živnostenské oprávnenie na vykonávanie ohlasovacích živností „sprostredkovateľská činnosť s výnimkou činnosti vylúčených z pôsobností živnostenského zákona“, „agentúrna činnosť a organizovanie spoločenských podujatí“. Odo dňa 08.04.1998 bolo k týmto živnostiam ohlásené zriadenie prevádzkarne na adrese Jeruzalemská 44, Trnava. 3. V čase výkonu kontroly žalobca vykonával v kontrolovanej prevádzkarni podnikateľskú činnosť v predmetoch podnikania „kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) v rozsahu voľnej živnosti“ a „kúpa tovaru za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod v rozsahu voľnej živnosti“, čo bolo v súlade s vydaným živnostenským oprávnením. K vyššie uvedeným predmetom podnikania však nebolo ohlásené zriadenie prevádzkarne najneskôr v deň jej zriadenia príslušnému živnostenskému úradu, čím došlo k porušeniu § 17 ods. 5 živnostenského zákona. 4. Kontrolovanou činnosťou bolo tiež zistené, že žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť v kontrolovanej prevádzkarni najmenej odo dňa 25.08.2016, čo správny orgán zistil z najstaršieho predloženého dokladu o kúpe tovaru/poskytnutí služby z elektronickej registračnej pokladnice (ďalej aj ako „ERP“) zo dňa 25.08.2016 č. 000011 v sume 1,- € - hrebeň) až do 23.05.2017, kedy žalobca na základe kontrolných zistení ohlásil zriadenie prevádzkarne k vyššie uvedeným predmetom podnikania príslušnému živnostenskému úradu. 5. Ďalej bolo pri výkone kontroly zistené, že z dokladov ( napr. vzorový doklad z ERP zo dňa 15.11.2016 - názov a množstvo výrobku a druhu služby: strihanie 7,00,-€, nadobúdacie doklady faktúra č. 17300737 - zarezávač uší, kartáč samočistiaci malý, záznam z výkonu štátneho zdravotného dozoru na pracovisku RUVZ Trnava - druh vykonávanej činnosti predaj kynologických potrieb, salón pre psov, hotel pre psov, činnosť zameraná na predaj kynologických potrieb, kúpanie, strihanie... psov, hotel slúži na občasné ubytovanie psov - k predmetnej prevádzke bolo vydané súhlasné stanovisko č. RUVZ/2013/03443/Hav-PPL zo dňa 03.10.2013), lustráciou webového sídla www.petshop.eu.sk <http:// www.petshop.eu.sk>, ako i z vyjadrenia žalobcu bolo zistené, že vykonáva v kontrolovanej prevádzkarni okrem podnikateľskej činnosti v ohlásených predmetoch podnikania i činnosti, ktoré sú obsahovou náplňou predmetu podnikania „poskytovanie služieb súvisiacich so starostlivosťou o zvieratá“, na ktoré žalobca v čase kontroly nemal vydané živnostenské oprávnenie. Z jeho vyjadrenia bolo zistené, že uvedenú činnosť vykonával od roku 2009. 6. Žalobcovi bolo prvostupňovým správnym orgánom uložené opatrenie predložiť na Okresný úrad Trnava, odbor živnostenského podnikania v termíne do 06.06.2017 záznam fiškálnej pamäte z ERP s podrobným rozpisom účtovaných položiek v prevádzkarni. Dňa 15.06.2017 sa dostavil žalobca na Okresný úrad Trnava, pamäť elektronickej registračnej pokladnice nepredložil s odôvodnením, že v zmysle § 17 zákona č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona vykonáva daňový úrad, colný úrad, finančné riaditeľstvo alebo Kriminálny úrad finančnej správy, z čoho vyplýva, že kontrolu fiškálnej pokladnice už nevykonáva živnostenský úrad. 7. Dodatkom jednak záznamu kontroly zo dňa 15.062017 boli žalobcovi uložené opatrenia predložiť okresnému úradu k nahliadnutiu: doklad preukazujúci dátum prvej tržby v prevádzkarni, doklady preukazujúce vykonávanie živnosti za obdobie rokov 2007-2017. Prvý z požadovaných dokladov žalobca nepredložil s vysvetlením, že pred dvoma rokmi boli vykradnutý a bola ukradnutá aj druhá registračná pokladnica a spolu s ňou aj požadovaný doklad. Druhé opatrenie žalobca splnil predložením viacerých dokladov o kúpe tovaru/poskytnutí služby z ERP. 8. Kontrolóri prvostupňového správneho orgánu odstúpili svoje zistenia v zmysle § 3 ods. 2 Trestného poriadku Obvodnému oddeleniu Policajného zboru Trnava za účelom objasnenia, či došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu na úseku podnikania, či spáchanie iného správneho deliktu ako priestupok. Dňa 06.09.2017 bolo doručené z OOPZ Trnava uznesenie ČVS: ORP-1779/01-TT-2017 zo dňa 25.08.2017 so záverom, že skutočnosti v oznámení prvostupňového správneho orgánu nenapĺňajú znaky skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného podnikania podľa § 251 ods. 1 trestného zákona a ani iného trestného činu im uvedeného v trestnom zákone. 9. Prvostupňový správny orgán na základe zistených skutočností pri kontrolnej činnosti dňa 23.05.2017 až 06.07.2017 začal z úradnej povinnosti správne konanie vo veci uloženia pokuty podľa § 65a ods. 1 písm. b/ v spojení s § 66 ods. 2 živnostenského zákona a § 63 živnostenského zákona v spojení s § 66 ods. 1 tohto zákona. O tejto skutočnosti bol v súlade s § 18 ods. 3 Správneho poriadku žalobca upovedomený listom č. OU-TT-OZP2-2017/018690 zo dňa 26.09.2017. K začatiu administratívneho konania sa žalobca nevyjadril. 10. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. OU-TT-OZP2-2017/018690 zo dňa 16.10.2017 uložil podľa § 65a ods. 1 písm a) a § 63 živnostenského zákona žalobcovi pokutu vo výške 450,- € a to v členení 100,- € za porušenie § 17 ods. 5 živnostenského zákona tým, že žalobca neoznámil zriadenie kontrolovanej prevádzkarne na adrese Jeruzalemská 44, Trnava k predmetom podnikania „kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) v rozsahu voľnej živnosti“ a „kúpa tovaru za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) v rozsahu voľnej živnosti“, najneskôr v deň jej zriadenia príslušnému živnostenskému úradu, pričom uvedené porušenie živnostenského zákona trvalo najmenej odo dňa 25.08.2016 do 23.05.2017. Ďalšiu časť pokuty 350,- € žalobcovi správny orgán uložil za porušenie § 63 živnostenského zákona z dôvodu, že žalobca v kontrolovanej prevádzkarni najmenej odo dňa 25.08.2016 minimálne do 23.05.2017 vykonával činnosti, ktoré z hľadiska obsahového vymedzenia spadajú do voľnej ohlasovacej živnosti poskytovania služieb súvisiacich so starostlivosťou o zvieratá, čím prekročil rozsah svojho vydaného živnostenského oprávnenia a dopustil sa správneho deliktu neoprávneného podnikania podľa § 63 živnostenského zákona. 11. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SVS- OZP-2017/041230-2 zo dňa 15.12.2017, odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uložení pokuty potvrdil. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o námietku neoprávnenosti a nezákonnosti vyžadovania údajov z registračnej pokladnice zamestnancami živnostenského úradu pri výkone kontrolnej činnosti, každé konanie o uložení pokuty zo strany správneho orgánu musí byť vydané spôsobom zodpovedajúcim základným pravidlám konania obsiahnutým v § 3 Správneho poriadku a hodnotenie dôkazov musí zodpovedať zásadám voľného hodnotenia dôkazov v zmysle ustanovenia § 34 ods. 5 Správneho poriadku. Podkladom, na základe ktorého sa úplne zisťuje skutočný stav je živnostenské oprávnenie, účtovná dokumentácia, za ktorých správnosť a vierohodnosť nesie právnu zodpovednosť podnikateľ. Bez ich preskúmania nemôžu posúdiť kontrolóri správneho orgánu rozsah živnostenského oprávnenia a vyjadriť právny názor k prípadnému prekročeniu rozsahu živnostenského oprávnenia, ktoré je možné kvalifikovať ako neoprávnené podnikanie s rovnakými dôsledkami a postihom ako má podnikanie bez živnostenského oprávnenia. Podľa žalovaného z administratívneho spisu vyplýva, že živnostenský úrad si zadovážil podklady podľa svojich faktických možností a tie, ktoré mu podnikateľ poskytol. Rozsah a spôsob vedenia účtovníctva upravuje zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na § 30 ods. 3 živnostenského zákona, v zmysle ktorého podnikateľ zodpovedá za hodnoverné preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru a materiálu, čo je všeobecnejšie vymedzenie zákonnej povinnosti predložiť živnostenskému úradu doklady o vedení účtovníctva, prípadne doklady o pôvode nadobudnutého tovaru a materiálu. Z účtovného pohľadu má podnikateľ povinnosť evidovať pohyb materiálu a tovaru v súlade s predpismi o účtovníctve, ktorému podliehajú i doklady z registračnej pokladnice. 12. Podľa žalovaného možný postih fyzických a právnických osôb za neoprávnené podnikanie vo význame správneho deliktu iného ako priestupok u činností, ktoré spĺňajú znaky živnosti, reguluje živnostenský zákon osobitnou úpravou v § 63 a § 64 vo význame lex specialis, ktoré predchádza možnostiam a podmienkam uplatnenia iných foriem postihu, ktoré súčasne platný živnostenský zákon upravuje. Z uvedeného vyplýva, že ak v prípade kontrolného zistenia dôjde k súbehu možného postihu dotknutej osoby zároveň podľa platnej úpravy § 45 ods. 1 (nesplnenie povinnosti ohlásiť živnosť podľa § 45 ods. 1 v spojení s § 29 ods. 1 živnostenského zákona) a zároveň podľa osobitnej úpravy v § 63 alebo § 64 živnostenského zákona, v týchto prípadoch je potrebné vždy uplatniť osobitnú úpravu § 63 a § 64 živnostenského zákona. 13. Žalovaný poukázal na to, že kontrola bola vykonaná za účelom zistenia skutočnosti, či podnikateľ v prevádzkarni vykonáva činnosť v rozsahu vydaných živnostenských oprávnení, prípadne, či vykonáva činnosť, ktorá spĺňa znaky živnosti a podnikateľ ju neohlásil príslušnému živnostenskému úradu v súlade s § 45 ods. 1 živnostenského zákona, čo sa považuje za neoprávnené podnikanie, za ktoré bola uložená pokuta. V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie sankcionovanie podľa § 63 živnostenského zákona je potrebné s prihliadnutím na všetky okolnosti postaviť na dôkazoch stavu a zákonnosť zodpovedajúcemu objasneniu veci, ktorý vylučuje trestnoprávnu zodpovednosť za protiprávny čin v zmysle trestného zákona. 14. Pokiaľ žalobca žiadal zníženie výšky pokuty, žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že živnostenský zákon je konštruovaný pri protizákonnom zistení neoprávneného podnikania na princípe obligatórneho uloženia sankčného postihu bez práva živnostenského úradu rozhodnúť o tom, či za príslušné porušenie uloží alebo neuloží pokutu. Stanovenie výšky pokuty je vecou voľnej úvahy živnostenského úradu, ktorý pokutu ukladá, pri dodržaní kritérií, ktoré zákon v § 66 ods. 3 uvádza, t.j. závažnosť, čas trvania a následkov protiprávneho konania. Výška pokuty uložená prvostupňovým správnym orgánom bola za zohľadnenia všetkých okolností tak, aby uložená sankcia v sume 350,- € bola primeraná charakteru protiprávneho konania a rozsahu možných následkov, ako i času počas ktorého dochádzalo k neoprávnenému podnikaniu, preto žalovaný nevidel dôvod na zníženie výšky uloženej pokuty. 15. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný správny orgán v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutie, pričom jeho odôvodnenie sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam tohto rozhodnutia a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení v časti V. tohto rozsudku. II. Žaloba 16. Včas podanou žalobou súdu doručenou dňa 19.01.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného jemu predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, pričom žiadal, aby správny súd rozhodnutie o uložení pokuty zmenil, čo do výšky sankcie alebo upustil od jej uloženia. 17. Žalobca predovšetkým namietal, že zo strany prvostupňového správneho orgánu boli pri výkone kontroly požadované také informácie a podklady, na ktoré prvostupňový orgán nemal zákonom ustanovené oprávnenie. Nezákonne získané podklady pre rozhodnutie prvostupňového orgánu si osvojil aj žalovaný. Takýmto postupom došlo podľa názoru žalobcu k prekročeniu právomoci kontrolóra, ktorý pri výkone kontroly má postavenie verejného činiteľa. Nezákonný postup pri získavaní podkladov pri výkone kontroly zo strany správneho orgánu považoval žalobca za jeden zo žalobných dôvodov, pričom konkretizoval, že išlo o požadovanie výpisu z elektronickej registračnej pokladnice s podrobným rozpisom účtovaných položiek v jeho prevádzke, a to pod hrozbou uloženia pokuty za marenie výkonu kontroly. Žalobca upozornil správny orgán, že uvedené údaje nemôže požadovať, nakoľko podľa § 17 zákona č. 289/2008 Z.z. kontrolu nad dodržiavaním ustanovení zákona vykonáva daňový úrad, colný úrad, finančné riaditeľstvo alebo kriminálny úrad finančnej správy, a teda prvostupňový správny orgán (živnostenský úrad) nie je orgánom kontroly na tomto úseku a nemá zákonné splnomocnenie na požadovanie údajov výpisov zo žalobcovej registračnej pokladnice. Prvostupňový správny orgán trval na svojom a pod hrozbou pokuty, ako aj pod hrozbou postúpenia veci orgánom činným v trestnom konaní si tieto výpisy podľa tvrdenia žalobcu od neho nezákonne vynútil. Žalobca namietal záver žalovaného uvedený v jeho rozhodnutí, že údaje/výpis z registračnej pokladnice boli získané v súlade so zákonom. Poukázal na to, že išlo o nezákonný postup a nezákonný dôkaz, resp. dôkaz získaný pre rozhodnutie vo veci samej v rozpore so zákonom. Pokiaľ sa rozhodnutie správneho orgánu opiera o nezákonné dôkazy, takéto rozhodnutie je ako celok nezákonné, nepreskúmateľné a nesprávne. Z uvedených dôvodov považoval žalobca rozhodnutia vydané v oboch stupňoch administratívneho konania za nezákonné a nesprávne. 18. Žalobca pokračoval tvrdením, že údaje/výpisy z registračnej pokladnice boli získané neoprávnene a nezákonne, čím išlo o nezákonný dôkaz, a preto ani nemohol takýto nezákonný dôkaz slúžiť ako podklad pre rozhodnutie vo veci, a to ani v prípade, ak by skutočne k porušeniu § 63 živnostenského zákona aj prišlo. Nakoľko na preukázanie porušenia § 63 živnostenského zákona bol použitý výlučne nezákonný dôkaz - údaje/výpisy z registračnej pokladnice žalobcu bez akýchkoľvek ďalších súvislostí a iných dôkazov, takýto postup správneho orgánu považoval žalobca za nedostatočne a nesprávne zistený skutkový stav veci, preto podľa jeho názoru rozhodnutie trpí vadou, pre ktoré je nepreskúmateľné. 19. Zároveň žalobca poukázal na zmätočnosť postupu prvostupňového správneho orgánu, ktorý si žalovaný vo svojom napadnutom rozhodnutí osvojil, t.j. pri udeľovaní pokuty za porušenie § 45 ods. 1, resp. § 63 živnostenského zákona. V prvom dodatku záznam o vykonaní kontroly zo dňa 15.06.2017 došlo zo strany orgánu kontroly k vymedzeniu - určeniu porušení zákona. Následne v druhom dodatku k záznamu o vykonaní kontroly zo dňa 06.07.2017 došlo zo strany prvostupňového orgánu už k určeniu, za aké porušenie zákona (v nadväznosti na prvý dodatok zo dňa 15.06.2017) začal konanie o uložení pokuty. V tomto druhom dodatku zo dňa 06.07.2017 bolo uvedené, že správne konanie o uložení pokuty začne len za porušenie § 17 ods. 5 živnostenského zákona, nie však za porušenie § 45 ods. 1 živnostenského zákona alebo iných porušení, nakoľko toto porušenie odstupuje orgánom činným v trestnom konaní z dôvodu, že ho kvalifikoval ako trestný čin. Zároveň v tomto druhom dodatku zo dňa 06.07.2017, ale i v prvom dodatku sa vôbec neuvádza porušenie § 63 živnostenského zákona, za ktoré bola žalobcovi rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu uložená pokuta vo výške 350,- €. Žalobca považoval postup prvostupňového správneho orgánu za nezákonný a účelový vytvárajúci právnu neistotu. 20. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že v prvom aj v druhom dodatku k záznamu o vykonaní kontroly zo dňa 15.06.2017 a 06.07.2017 sa uvádza porušenie § 45 ods. 1 živnostenského zákona a v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí žalovaného bola žalobcovi uložená pokuta za porušenie § 63 živnostenského zákona. Aj z tohto dôvodu považoval žalobca napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné a zmätočné. III. Vyjadrenie žalovaného 21. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 03.10.2018, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného kopíruje argumenty uvedené v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia opísané v úvode odôvodnenia tohto rozsudku. IV. Relevantné právne predpisy 22. Podľa § 17 ods. 1 živnostenského zákona prevádzkarňou sa rozumie priestor, v ktorom sa prevádzkuje živnosť; nie je ním priestor súvisiaci s prevádzkovaním živnosti ani technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti. 23. Podľa § 17 ods. 5 živnostenského zákona na základe živnostenského oprávnenia možno živnosť prevádzkovať aj v neskôr zriadených prevádzkarňach. Podnikateľ oznámi túto skutočnosť najneskôr v deň jej zriadenia príslušnému živnostenskému úradu. 24. Podľa §297 ods. 1 živnostenského zákona podnikateľ je povinný pri prevádzkovaní živnosti dodržiavať podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi. 25. Podľa § 45 ods. 1 živnostenského zákona kto hodlá prevádzkovať živnosť, je povinný to ohlásiť živnostenskému úradu miestne príslušnému podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby. Pre zahraničnú osobu je príslušným živnostenský úrad podľa adresy miesta činnosti podniku zahraničnej osoby alebo adresy miesta činnosti organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby. Ak je na území Slovenskej republiky zriadených niekoľko organizačných zložiek podniku zahraničnej osoby, príslušnosť živnostenského úradu sa riadi podľa voľby zahraničnej osoby. 26. Podľa § 61 ods. 1 živnostenského zákona živnostenský úrad v sídle kraja vykonáva kontrolu dodržiavania povinností, ktoré pre podnikateľov vyplývajú zo živnostenského zákona a z osobitných predpisov, ak sa vzťahujú na živnostenské podnikanie. 27. Podľa § 61 ods. 2 živnostenského zákona na výkon kontrolnej činnosti sa vo veciach neustanovených týmto zákonom primerane vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.38) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/455/20200409> 28. Poznámka č. 38): Druhá časť a tretia časť zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe. 29. Podľa § 62 ods. 5 živnostenského zákona živnostenský úrad v sídle kraja môže uložiť opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených kontrolórmi pri prevádzkovaní živnosti. 30. Podľa § 62 ods. 6 živnostenského zákona podnikateľ a osoba zodpovedná za činnosť prevádzkarne sú povinní poskytovať súčinnosť pri kontrole dodržiavania povinností a podmienok vyplývajúcich z tohto zákona, najmä preukázať kontrolórom svoju totožnosť, umožniť im vstup do prevádzkarní a do priestorov súvisiacich s prevádzkovaním živnosti, poskytnúť im potrebné doklady, informácie a vysvetlenia. 31. Podľa § 63 živnostenského zákona fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá prevádzkuje bez živnostenského oprávnenia činnosť, ktorá je predmetom voľnej živnosti, živnostenský úrad v sídle kraja uloží pokutu až do 1659 eur. 32. Podľa § 64 živnostenského zákona fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá prevádzkuje bez živnostenského oprávnenia činnosť, ktorá je predmetom remeselnej živnosti alebo viazanej živnosti, živnostenský úrad v sídle kraja uloží pokutu až do 3319 eur. 33. Podľa § 64 živnostenského zákona živnostenský úrad v sídle kraja môže uložiť podnikateľovi pokutu až do 1659 eur, ak podnikateľ a) neustanoví v prípadoch, keď je povinný to urobiť, zodpovedného zástupcu pre živnosť (§ 11 ods. 6 až 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/455/20200409>), b) neohlási zriadenie prevádzkarne živnostenskému úradu, c) nedodržiava podmienky podľa § 29 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/455/20200409>; pokutu nemožno uložiť, ak iný orgán začal v rovnakej veci konanie o uloženie pokuty podľa osobitných predpisov. 34. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 35. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 36. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. V. Posúdenie veci správnym súdom 37. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia vydané žalovaným v oboch stupňoch ako aj postup správneho orgánu je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 38. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 39. Podľa § 6 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 40. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobu sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 41. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 42. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré mal zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 43. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu - priestupku, či inému správnemu deliktu, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu. 44. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jedným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. 45. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného, jednoznačne vyplynulo, že opis skutkov vyplynuvších z vykonaných dôkazov je totožný so skutkom, ako bol opísaný v napadnutých rozhodnutiach a súd nemal žiadny relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery žalovaného o tom, že žalobca porušil § 17 ods. 5 živnostenského zákona tým, že najmenej odo dňa 25.08.2016 do 23.05.2017 neoznámil zriadenie kontrolovanej prevádzkarne na adrese Jeruzalemská 44, Trnava k predmetom podnikania „kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) v rozsahu voľnej živnosti“ a „kúpa tovaru za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) v rozsahu voľnej živnosti“, najneskôr v deň jej zriadenia príslušnému živnostenskému úradu a tiež že žalobca porušil § 45 ods. 1 živnostenského zákona tým, že v kontrolovanej prevádzkarni najmenej odo dňa 25.08.2016 minimálne do 23.05.2017 vykonával činnosti, ktoré z hľadiska obsahového vymedzenia spadajú do voľnej ohlasovacej živnosti poskytovania služieb súvisiacich so starostlivosťou o zvieratá, čím prekročil rozsah svojho vydaného živnostenského oprávnenia a dopustil sa správneho deliktu neoprávneného podnikania podľa § 63 živnostenského zákona. 46. Z administratívneho spisu vyplýva, že prvé z porušení zákona, ktoré správny orgán kládol žalobcovi za vinu, mal správny orgán okrem vyjadrenia žalobcu za preukázané z výpisu živnostenského oprávnenia žalobcu, z ktorého je zrejmé aj oznámenie o zriadení predmetnej prevádzkarne na činnosť „sprostredkovateľská činnosť s výnimkou činnosti vylúčených z pôsobností živnostenského zákona“, „agentúrna činnosť a organizovanie spoločenských podujatí“ a zistenia kontrolórov prvostupňového správneho orgánu, že v čase výkonu kontroly žalobca vykonával v kontrolovanej prevádzkarni podnikateľskú činnosť v predmetoch podnikania „kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) v rozsahu voľnej živnosti“ a „kúpa tovaru za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod v rozsahu voľnej živnosti“, čo síce bolo v súlade s vydaným živnostenským oprávnením, ale týmto predmetom podnikania nebolo žalobcom ohlásené zriadenie prevádzkarne najneskôr v deň jej zriadenia príslušnému živnostenskému úradu, čím došlo k porušeniu § 17 ods. 5 živnostenského zákona. 47. Z administratívneho spisu vyplýva, že druhé z porušení zákona, ktoré správny orgán kládol žalobcovi za vinu, mal správny orgán okrem vyjadrenia žalobcu za preukázané zo zistení pracovníkov prvostupňového správneho orgánu, najmä z výpisu živnostenského oprávnenia žalobcu, z dokladov z ERP z nadobúdacích dokladov - faktúra, zo záznamu z výkonu štátneho zdravotného dozoru na pracovisku RUVZ Trnava alebo z lustrácie webového sídla žalobcu www.petshop.eu.sk <http:// www.petshop.eu.sk>. Správny súd nemal pochybnosti o tom, že správnym orgánom bolo hodnoverne zistené, že žalobca v spomínanom období vykonával v kontrolovanej prevádzkarni okrem podnikateľskej činnosti v ohlásených predmetoch podnikania aj také činnosti, ktoré sú obsahovou náplňou predmetu podnikania „poskytovanie služieb súvisiacich so starostlivosťou o zvieratá“, na ktoré žalobca v však rozhodnom čase nemal vydané živnostenské oprávnenie. 48. Za právne relevantnú skutočnosť správny súd považoval, že žalobca fakticky nesporoval skutočnosť zistenú pri výkone kontroly pracovníkmi prvostupňového správneho orgánu uskutočnenom v dňa 23.05.2017 kontrolu v prevádzkarni žalobcu na adrese Jeruzalemská 44, Trnava. Zároveň mal správny orgán skutočnosti preukazujúce vyššie uvedené porušenia zákona z aj z ďalších podkladov, ktoré si zadovážil pri výkone kontroly resp. v priebehu deliktuálneho konania. 49. Žalobca zásadne proti žalobou napadnutým rozhodnutiam a postupu správnych orgánov namietal, že prvostupňový správny orgán nebol oprávnený žiadať od neho doklady, ktoré nebol oprávnený od žalobcu požadovať. Žalobca tvrdil, že požadovanie výpisu z elektronickej registračnej pokladnice s podrobným rozpisom účtovaných položiek v jeho prevádzkarni bolo v rozpore so zákonom, nakoľko podľa § 17 zákona č. 289/2008 Z.z. kontrolu nad dodržiavaním ustanovení zákona vykonáva daňový úrad, colný úrad, finančné riaditeľstvo alebo kriminálny úrad finančnej správy, a teda prvostupňový správny orgán (živnostenský úrad) nie je orgánom kontroly na tomto úseku a nemá zákonné splnomocnenie na požadovanie údajov výpisov zo žalobcovej registračnej pokladnice. 50. V prvom rade správny súd pripomína, že dôkazné bremeno je povinná uniesť tá osoba, ktorá v administratívnom konaní prišla s určitým tvrdením. Ak táto osoba nepreukáže svoje tvrdenia dôveryhodným spôsobom, správny orgán nie je povinný hľadať dôkazy, ktoré vyvracajú ním tvrdené a na základe dôkazov preukázané skutočnosti. V predmetnej veci jednak žalobca nesporoval žiadne zo zistení správneho orgánu, teda že by sa porušenia zákona nedopustil a zároveň, okrem všeobecného tvrdenia, že žalovaný alebo správny orgán založili svoje rozhodnutia na nezákonných dôkazoch, nepredložil dôkaz, ktorý by ho spod obvinení zo spáchania správnych deliktov exkulpoval. Naopak podľa názoru správneho súdu žalovaný správny orgán dostatočne preukázal skutočnosti tvrdené v jeho rozhodnutiach i bez žalobcom namietaných dôkazov. 51. Taktiež pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že správne orgány nie sú oprávnené požadovať od neho doklady z ERP odvolávajúc sa na ustanovenie § 17 zákona č. 289/2008 Z.z., toto tvrdenie správny súd neakceptoval. Je potrebné poukázať na to, že dokazovanie v administratívnom konaní, teda aj v deliktuálnom konaní pred žalovaným alebo prvostupňovým správnym orgánom, možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Súd akcentuje, že žalobca toto svoje tvrdenie nijako bližšie nešpecifikoval, neuviedol prečo by podklady z ERP mali byť nezákonnými dôkazmi, preto podľa názoru súdu neuniesol primárne dôkazné bremeno svojich tvrdení. Len samotná skutočnosť, že žalovaný a správny orgán nepatria medzi orgány štátu podľa zákona č. 289/2008 Z.z. oprávnené vykonávať kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona, nemôže znamenať, že nie sú oprávnené pre účely posúdenia dodržania nie zákona č. 289/2008 Z.z. ale živnostenského zákona od žalobcu predmetné doklady požadovať. Argumenty žalobcu a v tomto kontexte ním deklarovaný výklad zákonných ustanovení možno považovať len za účelové, zavádzajúce ale hlavne nemajúce oporu v znení a význame dotknutých ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov. Účelom požiadavky správnych orgánov predložiť doklady z ERP nebola kontrola dodržiavania zákona č. 289/2008 Z.z.. Tak ako by napríklad pri požiadavke predložiť list vlastníctva alebo nájomnej zmluvy nebolo zisťovanie vlastníckych pomerov alebo platnosť právnych úkonov pri nadobudnutí, či právne posúdenie zákonnosti údajov v týchto listinách uvádzaných a ako by napríklad požiadavka predloženia preukazu totožnosti nebola správnym orgánom mierená na kontrolu správnosti údajov zapísaný v tomto preukaze. Prvostupňový správny orgán požadoval predloženie dokladov z ERP len v medziach jeho oprávnenia kontrolovať dodržiavanie živnostenského zákona osobitných predpisov, ak sa vzťahujú na živnostenské podnikanie, ako to ustanovuje § 61 ods. 1 živnostenského zákona. Naopak žalobca konal v rozpore so zákonom, keď sa neriadil dôsledne povinnosťou ustanovenou mu v § 62 ods. 6 živnostenského zákona, podľa ktorého podnikateľ a osoba zodpovedná za činnosť prevádzkarne sú povinní poskytovať súčinnosť pri kontrole dodržiavania povinností a podmienok vyplývajúcich z tohto zákona, najmä preukázať kontrolórom svoju totožnosť, umožniť im vstup do prevádzkarní a do priestorov súvisiacich s prevádzkovaním živnosti, poskytnúť im potrebné doklady, informácie a vysvetlenia. 52. Súd dodáva, že správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 53. Z vyššie uvedeného je podľa názoru správneho súdu zrejmá nepochybná kompetencia správneho orgánu požadovať v rámci administratívneho konania všetky doklady, ktoré sú vnímateľné ako právne relevantné podklady pre posúdenie ním prejednávanej veci a ktoré poslúžia na spoľahlivé zistenie a objasnenie skutočného stavu, a preto možno konštatovať, že žalobcova námietka o nezákonnosti požadovať doklady z ERP nebola dôvodná. 54. Za nedôvodnú považoval správny súd aj námietku žalobcu, ktorý argumentoval zmätočnosťou postupu prvostupňového správneho orgánu (akceptovanou žalovaným) pri udeľovaní pokuty za porušenie § 45 ods. 1, resp. § 63 živnostenského zákona. 55. Ako žalobca uvedol vo svojej žalobe (ods. 19 odôvodnenia tohto rozsudku) v prvom dodatku k záznam o vykonaní kontroly zo dňa 15.06.2017 došlo zo strany orgánu kontroly k vymedzeniu - určeniu porušení zákona. Následne v druhom dodatku k záznamu o vykonaní kontroly zo dňa 06.07.2017 došlo zo strany prvostupňového orgánu už k určeniu, za aké porušenie zákona (v nadväznosti na prvý dodatok zo dňa 15.06.2017) začal konanie o uložení pokuty. V tomto druhom dodatku zo dňa 06.07.2017 bolo uvedené, že správne konanie o uložení pokuty začne len za porušenie § 17 ods. 5 živnostenského zákona, nie však za porušenie § 45 ods. 1 živnostenského zákona alebo iných porušení, nakoľko toto porušenie odstupuje orgánom činným v trestnom konaní z dôvodu, že ho kvalifikoval ako trestný čin. Zároveň v tomto druhom dodatku zo dňa 06.07.2017, ale i v prvom dodatku sa vôbec neuvádza porušenie § 63 živnostenského zákona, za ktoré bola žalobcovi rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu uložená pokuta vo výške 350,- €. Žalobca považoval postup prvostupňového správneho orgánu za nezákonný a účelový vytvárajúci právnu neistotu. 56. Predovšetkým treba poukázať na skutočnosť, že žalobca nepomenoval porušenie zákona, ktorého sa mal správny orgán vyššie uvedeným postupom dopustiť. Správny orgán dospel na základe vykonaného dokazovania k skutkovým zisteniam odôvodňujúcim záver o tom, že sa po prvé dopustil porušenia § 17 ods. 5 živnostenského zákona, pretože neoznámil prevádzkovanie živnosti na základe živnostenského oprávnenia v predmetnej prevádzkarni najneskôr v deň jej zriadenia príslušnému živnostenskému úradu a po druhé že sa žalobca dopustil porušenia § 45 ods. 1 živnostenského zákona, pretože podľa tohto zákonného ustanovenia, kto hodlá prevádzkovať živnosť, je povinný to ohlásiť živnostenskému úradu miestne príslušnému podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby. Za porušenie prvej povinnosti živnostenský zákon umožňuje správnemu orgánu uložiť účastníkovi pokutu podľa § 64 písm. b) a za porušenie druhej povinnosti správny orgán ukladá pokutu podľa § 63 živnostenského zákona. Pre posúdenie zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí je právne významné, že kontrolou boli zistené a z dokazovania v administratívnom konaní vyplývajú skutky zhodné s tými, ktoré sú opísané vo výroku rozhodnutia. Ich právna kvalifikácia je relevantná len z pohľadu možnosti žalobcu ako účastníka konania účinne sa voči obvineniam brániť, teda či mu správnym orgánom bol poskytnutý primeraný priestor na obhajobu. V opačnom prípade by postup správneho orgánu, ktorý neumožnil účastníkovi vyjadriť sa k administratívnemu obvineniu a k podkladom pre rozhodnutie, bolo možné považovať za procesné pochybenie, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, žalobcovi nebolo upreté právo na obhajobu (na spravodlivý proces), mal možnosť sa vyjadriť tak k administratívnemu obvineniu ako aj k všetkým podkladom rozhodnutia, preto túto jeho žalobnú námietku súd považoval za nedôvodnú. 57. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutia boli vydané v medziach zákona, zákonným postupom a námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutých rozhodnutí. 58. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP. Vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o ústredný orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 59. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).