Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/15/2018 z 28. 4. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. apríla 2020, sp. zn. 2S/15/2018, ECLI:SK:KSBA:2020:1018200085.2 Krajský súd Bratislava | 2S/15/2018 | ECLI:SK:KSBA:2020:1018200085.2 | 2020-04-28 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP, § 17 zákona č. 289/2008 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ad66d964-d236-4d17-a5f7-a0137391148e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1018200085.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/15/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200085
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200085.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov
senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka PhD., v právnej veci žalobcu: Ing. Bc.
Mikuláš Santner - FLASH, IČO: 35 176 300, Jeruzalemská 46, Trnava, proti žalovanému: Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor živnostenského podnikania, Drieňová 22,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OZP-2017/041230-2 zo dňa
15.12.2017, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnymi orgánmi

1. Prvostupňový správny orgán, Okresný úrad Trnava, odbor živnostenského podnikania, vykonal dňa
23.05.2017 kontrolu v prevádzkarni žalobcu s miestom podnikania Jeruzalemská 44, Trnava. Kontrola
bola zameraná na dodržiavanie podmienok a povinností, ktoré pre podnikateľa vyplývajú zo zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a s
osobitných predpisov, ak sa vzťahujú na živnostenské podnikanie.

2. Žalobcovi bolo vydané živnostenské oprávnenie na vykonávanie ohlasovacích živností
„sprostredkovateľská činnosť s výnimkou činnosti vylúčených z pôsobností živnostenského zákona“,
„agentúrna činnosť a organizovanie spoločenských podujatí“. Odo dňa 08.04.1998 bolo k týmto
živnostiam ohlásené zriadenie prevádzkarne na adrese Jeruzalemská 44, Trnava.

3. V čase výkonu kontroly žalobca vykonával v kontrolovanej prevádzkarni podnikateľskú činnosť v
predmetoch podnikania „kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod)
v rozsahu voľnej živnosti“ a „kúpa tovaru za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti
(veľkoobchod v rozsahu voľnej živnosti“, čo bolo v súlade s vydaným živnostenským oprávnením. K
vyššie uvedeným predmetom podnikania však nebolo ohlásené zriadenie prevádzkarne najneskôr v deň
jej zriadenia príslušnému živnostenskému úradu, čím došlo k porušeniu § 17 ods. 5 živnostenského
zákona.

4. Kontrolovanou činnosťou bolo tiež zistené, že žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť v
kontrolovanej prevádzkarni najmenej odo dňa 25.08.2016, čo správny orgán zistil z najstaršieho



predloženého dokladu o kúpe tovaru/poskytnutí služby z elektronickej registračnej pokladnice (ďalej aj
ako „ERP“) zo dňa 25.08.2016 č. 000011 v sume 1,- € - hrebeň) až do 23.05.2017, kedy žalobca na
základe kontrolných zistení ohlásil zriadenie prevádzkarne k vyššie uvedeným predmetom podnikania
príslušnému živnostenskému úradu.

5. Ďalej bolo pri výkone kontroly zistené, že z dokladov ( napr. vzorový doklad z ERP zo dňa
15.11.2016 - názov a množstvo výrobku a druhu služby: strihanie 7,00,-€, nadobúdacie doklady faktúra
č. 17300737 - zarezávač uší, kartáč samočistiaci malý, záznam z výkonu štátneho zdravotného dozoru
na pracovisku RUVZ Trnava - druh vykonávanej činnosti predaj kynologických potrieb, salón pre psov,
hotel pre psov, činnosť zameraná na predaj kynologických potrieb, kúpanie, strihanie... psov, hotel
slúži na občasné ubytovanie psov - k predmetnej prevádzke bolo vydané súhlasné stanovisko č.
RUVZ/2013/03443/Hav-PPL zo dňa 03.10.2013), lustráciou webového sídla www.petshop.eu.sk , ako i z vyjadrenia žalobcu bolo zistené, že vykonáva v kontrolovanej prevádzkarni
okrem podnikateľskej činnosti v ohlásených predmetoch podnikania i činnosti, ktoré sú obsahovou
náplňou predmetu podnikania „poskytovanie služieb súvisiacich so starostlivosťou o zvieratá“, na ktoré
žalobca v čase kontroly nemal vydané živnostenské oprávnenie. Z jeho vyjadrenia bolo zistené, že
uvedenú činnosť vykonával od roku 2009.

6. Žalobcovi bolo prvostupňovým správnym orgánom uložené opatrenie predložiť na Okresný úrad
Trnava, odbor živnostenského podnikania v termíne do 06.06.2017 záznam fiškálnej pamäte z ERP
s podrobným rozpisom účtovaných položiek v prevádzkarni. Dňa 15.06.2017 sa dostavil žalobca na
Okresný úrad Trnava, pamäť elektronickej registračnej pokladnice nepredložil s odôvodnením, že
v zmysle § 17 zákona č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice kontrolu
dodržiavania ustanovení tohto zákona vykonáva daňový úrad, colný úrad, finančné riaditeľstvo alebo
Kriminálny úrad finančnej správy, z čoho vyplýva, že kontrolu fiškálnej pokladnice už nevykonáva
živnostenský úrad.

7. Dodatkom jednak záznamu kontroly zo dňa 15.062017 boli žalobcovi uložené opatrenia predložiť
okresnému úradu k nahliadnutiu: doklad preukazujúci dátum prvej tržby v prevádzkarni, doklady
preukazujúce vykonávanie živnosti za obdobie rokov 2007-2017. Prvý z požadovaných dokladov
žalobca nepredložil s vysvetlením, že pred dvoma rokmi boli vykradnutý a bola ukradnutá aj druhá
registračná pokladnica a spolu s ňou aj požadovaný doklad. Druhé opatrenie žalobca splnil predložením
viacerých dokladov o kúpe tovaru/poskytnutí služby z ERP.

8. Kontrolóri prvostupňového správneho orgánu odstúpili svoje zistenia v zmysle § 3 ods. 2 Trestného
poriadku Obvodnému oddeleniu Policajného zboru Trnava za účelom objasnenia, či došlo k naplneniu
skutkovej podstaty trestného činu na úseku podnikania, či spáchanie iného správneho deliktu ako
priestupok. Dňa 06.09.2017 bolo doručené z OOPZ Trnava uznesenie ČVS: ORP-1779/01-TT-2017 zo
dňa 25.08.2017 so záverom, že skutočnosti v oznámení prvostupňového správneho orgánu nenapĺňajú
znaky skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného podnikania podľa § 251 ods. 1 trestného zákona
a ani iného trestného činu im uvedeného v trestnom zákone.

9. Prvostupňový správny orgán na základe zistených skutočností pri kontrolnej činnosti dňa 23.05.2017
až 06.07.2017 začal z úradnej povinnosti správne konanie vo veci uloženia pokuty podľa § 65a ods.
1 písm. b/ v spojení s § 66 ods. 2 živnostenského zákona a § 63 živnostenského zákona v spojení s
§ 66 ods. 1 tohto zákona. O tejto skutočnosti bol v súlade s § 18 ods. 3 Správneho poriadku žalobca
upovedomený listom č. OU-TT-OZP2-2017/018690 zo dňa 26.09.2017. K začatiu administratívneho
konania sa žalobca nevyjadril.

10. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. OU-TT-OZP2-2017/018690 zo dňa 16.10.2017 uložil
podľa § 65a ods. 1 písm a) a § 63 živnostenského zákona žalobcovi pokutu vo výške 450,- € a
to v členení 100,- € za porušenie § 17 ods. 5 živnostenského zákona tým, že žalobca neoznámil
zriadenie kontrolovanej prevádzkarne na adrese Jeruzalemská 44, Trnava k predmetom podnikania
„kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) v rozsahu voľnej živnosti“
a „kúpa tovaru za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) v rozsahu
voľnej živnosti“, najneskôr v deň jej zriadenia príslušnému živnostenskému úradu, pričom uvedené
porušenie živnostenského zákona trvalo najmenej odo dňa 25.08.2016 do 23.05.2017. Ďalšiu časť
pokuty 350,- € žalobcovi správny orgán uložil za porušenie § 63 živnostenského zákona z dôvodu, že



žalobca v kontrolovanej prevádzkarni najmenej odo dňa 25.08.2016 minimálne do 23.05.2017 vykonával
činnosti, ktoré z hľadiska obsahového vymedzenia spadajú do voľnej ohlasovacej živnosti poskytovania
služieb súvisiacich so starostlivosťou o zvieratá, čím prekročil rozsah svojho vydaného živnostenského
oprávnenia a dopustil sa správneho deliktu neoprávneného podnikania podľa § 63 živnostenského
zákona.

11. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SVS-
OZP-2017/041230-2 zo dňa 15.12.2017, odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu o uložení pokuty potvrdil. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný
uviedol, že pokiaľ ide o námietku neoprávnenosti a nezákonnosti vyžadovania údajov z registračnej
pokladnice zamestnancami živnostenského úradu pri výkone kontrolnej činnosti, každé konanie o
uložení pokuty zo strany správneho orgánu musí byť vydané spôsobom zodpovedajúcim základným
pravidlám konania obsiahnutým v § 3 Správneho poriadku a hodnotenie dôkazov musí zodpovedať
zásadám voľného hodnotenia dôkazov v zmysle ustanovenia § 34 ods. 5 Správneho poriadku.
Podkladom, na základe ktorého sa úplne zisťuje skutočný stav je živnostenské oprávnenie, účtovná
dokumentácia, za ktorých správnosť a vierohodnosť nesie právnu zodpovednosť podnikateľ. Bez
ich preskúmania nemôžu posúdiť kontrolóri správneho orgánu rozsah živnostenského oprávnenia a
vyjadriť právny názor k prípadnému prekročeniu rozsahu živnostenského oprávnenia, ktoré je možné
kvalifikovať ako neoprávnené podnikanie s rovnakými dôsledkami a postihom ako má podnikanie bez
živnostenského oprávnenia. Podľa žalovaného z administratívneho spisu vyplýva, že živnostenský úrad
si zadovážil podklady podľa svojich faktických možností a tie, ktoré mu podnikateľ poskytol. Rozsah
a spôsob vedenia účtovníctva upravuje zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších
predpisov. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na § 30 ods. 3 živnostenského zákona, v zmysle
ktorého podnikateľ zodpovedá za hodnoverné preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru a materiálu,
čo je všeobecnejšie vymedzenie zákonnej povinnosti predložiť živnostenskému úradu doklady o vedení
účtovníctva, prípadne doklady o pôvode nadobudnutého tovaru a materiálu. Z účtovného pohľadu má
podnikateľ povinnosť evidovať pohyb materiálu a tovaru v súlade s predpismi o účtovníctve, ktorému
podliehajú i doklady z registračnej pokladnice.

12. Podľa žalovaného možný postih fyzických a právnických osôb za neoprávnené podnikanie vo
význame správneho deliktu iného ako priestupok u činností, ktoré spĺňajú znaky živnosti, reguluje
živnostenský zákon osobitnou úpravou v § 63 a § 64 vo význame lex specialis, ktoré predchádza
možnostiam a podmienkam uplatnenia iných foriem postihu, ktoré súčasne platný živnostenský zákon
upravuje. Z uvedeného vyplýva, že ak v prípade kontrolného zistenia dôjde k súbehu možného postihu
dotknutej osoby zároveň podľa platnej úpravy § 45 ods. 1 (nesplnenie povinnosti ohlásiť živnosť podľa
§ 45 ods. 1 v spojení s § 29 ods. 1 živnostenského zákona) a zároveň podľa osobitnej úpravy v § 63
alebo § 64 živnostenského zákona, v týchto prípadoch je potrebné vždy uplatniť osobitnú úpravu § 63
a § 64 živnostenského zákona.

13. Žalovaný poukázal na to, že kontrola bola vykonaná za účelom zistenia skutočnosti, či podnikateľ v
prevádzkarni vykonáva činnosť v rozsahu vydaných živnostenských oprávnení, prípadne, či vykonáva
činnosť, ktorá spĺňa znaky živnosti a podnikateľ ju neohlásil príslušnému živnostenskému úradu v súlade
s § 45 ods. 1 živnostenského zákona, čo sa považuje za neoprávnené podnikanie, za ktoré bola
uložená pokuta. V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie sankcionovanie
podľa § 63 živnostenského zákona je potrebné s prihliadnutím na všetky okolnosti postaviť na dôkazoch
stavu a zákonnosť zodpovedajúcemu objasneniu veci, ktorý vylučuje trestnoprávnu zodpovednosť za
protiprávny čin v zmysle trestného zákona.

14. Pokiaľ žalobca žiadal zníženie výšky pokuty, žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že živnostenský
zákon je konštruovaný pri protizákonnom zistení neoprávneného podnikania na princípe obligatórneho
uloženia sankčného postihu bez práva živnostenského úradu rozhodnúť o tom, či za príslušné porušenie
uloží alebo neuloží pokutu. Stanovenie výšky pokuty je vecou voľnej úvahy živnostenského úradu,
ktorý pokutu ukladá, pri dodržaní kritérií, ktoré zákon v § 66 ods. 3 uvádza, t.j. závažnosť, čas
trvania a následkov protiprávneho konania. Výška pokuty uložená prvostupňovým správnym orgánom
bola za zohľadnenia všetkých okolností tak, aby uložená sankcia v sume 350,- € bola primeraná
charakteru protiprávneho konania a rozsahu možných následkov, ako i času počas ktorého dochádzalo
k neoprávnenému podnikaniu, preto žalovaný nevidel dôvod na zníženie výšky uloženej pokuty.



15. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné
tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný správny orgán v administratívnom
konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutie, pričom jeho odôvodnenie sú obdobné
ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam tohto rozhodnutia a k skutočnostiam medzi účastníkmi
sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení v časti V. tohto rozsudku.

II.
Žaloba

16. Včas podanou žalobou súdu doručenou dňa 19.01.2018 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného jemu predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu, pričom žiadal, aby správny súd rozhodnutie o uložení pokuty zmenil, čo do výšky sankcie alebo
upustil od jej uloženia.

17. Žalobca predovšetkým namietal, že zo strany prvostupňového správneho orgánu boli pri výkone
kontroly požadované také informácie a podklady, na ktoré prvostupňový orgán nemal zákonom
ustanovené oprávnenie. Nezákonne získané podklady pre rozhodnutie prvostupňového orgánu si osvojil
aj žalovaný. Takýmto postupom došlo podľa názoru žalobcu k prekročeniu právomoci kontrolóra, ktorý
pri výkone kontroly má postavenie verejného činiteľa. Nezákonný postup pri získavaní podkladov
pri výkone kontroly zo strany správneho orgánu považoval žalobca za jeden zo žalobných dôvodov,
pričom konkretizoval, že išlo o požadovanie výpisu z elektronickej registračnej pokladnice s podrobným
rozpisom účtovaných položiek v jeho prevádzke, a to pod hrozbou uloženia pokuty za marenie výkonu
kontroly. Žalobca upozornil správny orgán, že uvedené údaje nemôže požadovať, nakoľko podľa §
17 zákona č. 289/2008 Z.z. kontrolu nad dodržiavaním ustanovení zákona vykonáva daňový úrad,
colný úrad, finančné riaditeľstvo alebo kriminálny úrad finančnej správy, a teda prvostupňový správny
orgán (živnostenský úrad) nie je orgánom kontroly na tomto úseku a nemá zákonné splnomocnenie na
požadovanie údajov výpisov zo žalobcovej registračnej pokladnice. Prvostupňový správny orgán trval na
svojom a pod hrozbou pokuty, ako aj pod hrozbou postúpenia veci orgánom činným v trestnom konaní
si tieto výpisy podľa tvrdenia žalobcu od neho nezákonne vynútil. Žalobca namietal záver žalovaného
uvedený v jeho rozhodnutí, že údaje/výpis z registračnej pokladnice boli získané v súlade so zákonom.
Poukázal na to, že išlo o nezákonný postup a nezákonný dôkaz, resp. dôkaz získaný pre rozhodnutie vo
veci samej v rozpore so zákonom. Pokiaľ sa rozhodnutie správneho orgánu opiera o nezákonné dôkazy,
takéto rozhodnutie je ako celok nezákonné, nepreskúmateľné a nesprávne. Z uvedených dôvodov
považoval žalobca rozhodnutia vydané v oboch stupňoch administratívneho konania za nezákonné a
nesprávne.

18. Žalobca pokračoval tvrdením, že údaje/výpisy z registračnej pokladnice boli získané neoprávnene
a nezákonne, čím išlo o nezákonný dôkaz, a preto ani nemohol takýto nezákonný dôkaz slúžiť ako
podklad pre rozhodnutie vo veci, a to ani v prípade, ak by skutočne k porušeniu § 63 živnostenského
zákona aj prišlo. Nakoľko na preukázanie porušenia § 63 živnostenského zákona bol použitý výlučne
nezákonný dôkaz - údaje/výpisy z registračnej pokladnice žalobcu bez akýchkoľvek ďalších súvislostí a
iných dôkazov, takýto postup správneho orgánu považoval žalobca za nedostatočne a nesprávne zistený
skutkový stav veci, preto podľa jeho názoru rozhodnutie trpí vadou, pre ktoré je nepreskúmateľné.

19. Zároveň žalobca poukázal na zmätočnosť postupu prvostupňového správneho orgánu, ktorý si
žalovaný vo svojom napadnutom rozhodnutí osvojil, t.j. pri udeľovaní pokuty za porušenie § 45 ods. 1,
resp. § 63 živnostenského zákona. V prvom dodatku záznam o vykonaní kontroly zo dňa 15.06.2017
došlo zo strany orgánu kontroly k vymedzeniu - určeniu porušení zákona. Následne v druhom dodatku k
záznamu o vykonaní kontroly zo dňa 06.07.2017 došlo zo strany prvostupňového orgánu už k určeniu,
za aké porušenie zákona (v nadväznosti na prvý dodatok zo dňa 15.06.2017) začal konanie o uložení
pokuty. V tomto druhom dodatku zo dňa 06.07.2017 bolo uvedené, že správne konanie o uložení
pokuty začne len za porušenie § 17 ods. 5 živnostenského zákona, nie však za porušenie § 45 ods.
1 živnostenského zákona alebo iných porušení, nakoľko toto porušenie odstupuje orgánom činným
v trestnom konaní z dôvodu, že ho kvalifikoval ako trestný čin. Zároveň v tomto druhom dodatku zo
dňa 06.07.2017, ale i v prvom dodatku sa vôbec neuvádza porušenie § 63 živnostenského zákona, za
ktoré bola žalobcovi rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu uložená pokuta vo výške 350,-



€. Žalobca považoval postup prvostupňového správneho orgánu za nezákonný a účelový vytvárajúci
právnu neistotu.

20. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že v prvom aj v druhom dodatku k záznamu o vykonaní
kontroly zo dňa 15.06.2017 a 06.07.2017 sa uvádza porušenie § 45 ods. 1 živnostenského zákona
a v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí žalovaného bola žalobcovi uložená pokuta za
porušenie § 63 živnostenského zákona. Aj z tohto dôvodu považoval žalobca napadnuté rozhodnutie
za nepreskúmateľné a zmätočné.

III.
Vyjadrenie žalovaného

21. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 03.10.2018, zotrval
na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.
Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného kopíruje argumenty uvedené v odôvodnení žalobou napadnutého
rozhodnutia opísané v úvode odôvodnenia tohto rozsudku.

IV.
Relevantné právne predpisy

22. Podľa § 17 ods. 1 živnostenského zákona prevádzkarňou sa rozumie priestor, v ktorom
sa prevádzkuje živnosť; nie je ním priestor súvisiaci s prevádzkovaním živnosti ani technické a
technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti.

23. Podľa § 17 ods. 5 živnostenského zákona na základe živnostenského oprávnenia možno živnosť
prevádzkovať aj v neskôr zriadených prevádzkarňach. Podnikateľ oznámi túto skutočnosť najneskôr v
deň jej zriadenia príslušnému živnostenskému úradu.

24. Podľa §297 ods. 1 živnostenského zákona podnikateľ je povinný pri prevádzkovaní živnosti
dodržiavať podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi.

25. Podľa § 45 ods. 1 živnostenského zákona kto hodlá prevádzkovať živnosť, je povinný to ohlásiť
živnostenskému úradu miestne príslušnému podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby.
Pre zahraničnú osobu je príslušným živnostenský úrad podľa adresy miesta činnosti podniku zahraničnej
osoby alebo adresy miesta činnosti organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby. Ak je na území
Slovenskej republiky zriadených niekoľko organizačných zložiek podniku zahraničnej osoby, príslušnosť
živnostenského úradu sa riadi podľa voľby zahraničnej osoby.

26. Podľa § 61 ods. 1 živnostenského zákona živnostenský úrad v sídle kraja vykonáva kontrolu
dodržiavania povinností, ktoré pre podnikateľov vyplývajú zo živnostenského zákona a z osobitných
predpisov, ak sa vzťahujú na živnostenské podnikanie.

27. Podľa § 61 ods. 2 živnostenského zákona na výkon kontrolnej činnosti sa vo veciach neustanovených
týmto zákonom primerane vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.38) 

28. Poznámka č. 38):
Druhá časť a tretia časť zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej
správe.

29. Podľa § 62 ods. 5 živnostenského zákona živnostenský úrad v sídle kraja môže uložiť opatrenia na
odstránenie nedostatkov zistených kontrolórmi pri prevádzkovaní živnosti.

30. Podľa § 62 ods. 6 živnostenského zákona podnikateľ a osoba zodpovedná za činnosť prevádzkarne
sú povinní poskytovať súčinnosť pri kontrole dodržiavania povinností a podmienok vyplývajúcich z tohto



zákona, najmä preukázať kontrolórom svoju totožnosť, umožniť im vstup do prevádzkarní a do priestorov
súvisiacich s prevádzkovaním živnosti, poskytnúť im potrebné doklady, informácie a vysvetlenia.

31. Podľa § 63 živnostenského zákona fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá prevádzkuje bez
živnostenského oprávnenia činnosť, ktorá je predmetom voľnej živnosti, živnostenský úrad v sídle kraja
uloží pokutu až do 1659 eur.

32. Podľa § 64 živnostenského zákona fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá prevádzkuje bez
živnostenského oprávnenia činnosť, ktorá je predmetom remeselnej živnosti alebo viazanej živnosti,
živnostenský úrad v sídle kraja uloží pokutu až do 3319 eur.

33. Podľa § 64 živnostenského zákona živnostenský úrad v sídle kraja môže uložiť podnikateľovi pokutu
až do 1659 eur, ak podnikateľ
a) neustanoví v prípadoch, keď je povinný to urobiť, zodpovedného zástupcu pre živnosť (§ 11 ods. 6
až 8 ),
b) neohlási zriadenie prevádzkarne živnostenskému úradu,
c) nedodržiava podmienky podľa § 29 ods. 1 ; pokutu nemožno uložiť, ak iný orgán začal v rovnakej veci konanie o uloženie
pokuty podľa osobitných predpisov.

34. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

35. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.

36. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

V. Posúdenie veci správnym súdom

37. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov (§ 182
SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia vydané žalovaným v oboch stupňoch ako aj postup
správneho orgánu je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

38. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

39. Podľa § 6 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

40. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobu sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

41. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi.



42. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,
ktoré mal zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

43. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu -
priestupku, či inému správnemu deliktu, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť.
Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak,
aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku
sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem
iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho
deliktu.

44. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného
správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i neprospech
obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť,
či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. Pre preukázanie
spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jedným alebo skupinou dôkazov, či vo
forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu.

45. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného,
jednoznačne vyplynulo, že opis skutkov vyplynuvších z vykonaných dôkazov je totožný so skutkom, ako
bol opísaný v napadnutých rozhodnutiach a súd nemal žiadny relevantný dôvod spochybňovať skutkové
ani právne závery žalovaného o tom, že žalobca porušil § 17 ods. 5 živnostenského zákona tým, že
najmenej odo dňa 25.08.2016 do 23.05.2017 neoznámil zriadenie kontrolovanej prevádzkarne na adrese
Jeruzalemská 44, Trnava k predmetom podnikania „kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému
spotrebiteľovi (maloobchod) v rozsahu voľnej živnosti“ a „kúpa tovaru za účelom jeho predaja iným
prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) v rozsahu voľnej živnosti“, najneskôr v deň jej zriadenia
príslušnému živnostenskému úradu a tiež že žalobca porušil § 45 ods. 1 živnostenského zákona tým,
že v kontrolovanej prevádzkarni najmenej odo dňa 25.08.2016 minimálne do 23.05.2017 vykonával
činnosti, ktoré z hľadiska obsahového vymedzenia spadajú do voľnej ohlasovacej živnosti poskytovania
služieb súvisiacich so starostlivosťou o zvieratá, čím prekročil rozsah svojho vydaného živnostenského
oprávnenia a dopustil sa správneho deliktu neoprávneného podnikania podľa § 63 živnostenského
zákona.

46. Z administratívneho spisu vyplýva, že prvé z porušení zákona, ktoré správny orgán kládol
žalobcovi za vinu, mal správny orgán okrem vyjadrenia žalobcu za preukázané z výpisu živnostenského
oprávnenia žalobcu, z ktorého je zrejmé aj oznámenie o zriadení predmetnej prevádzkarne na činnosť
„sprostredkovateľská činnosť s výnimkou činnosti vylúčených z pôsobností živnostenského zákona“,
„agentúrna činnosť a organizovanie spoločenských podujatí“ a zistenia kontrolórov prvostupňového
správneho orgánu, že v čase výkonu kontroly žalobca vykonával v kontrolovanej prevádzkarni
podnikateľskú činnosť v predmetoch podnikania „kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému
spotrebiteľovi (maloobchod) v rozsahu voľnej živnosti“ a „kúpa tovaru za účelom jeho predaja iným
prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod v rozsahu voľnej živnosti“, čo síce bolo v súlade s vydaným
živnostenským oprávnením, ale týmto predmetom podnikania nebolo žalobcom ohlásené zriadenie
prevádzkarne najneskôr v deň jej zriadenia príslušnému živnostenskému úradu, čím došlo k porušeniu
§ 17 ods. 5 živnostenského zákona.

47. Z administratívneho spisu vyplýva, že druhé z porušení zákona, ktoré správny orgán kládol
žalobcovi za vinu, mal správny orgán okrem vyjadrenia žalobcu za preukázané zo zistení pracovníkov
prvostupňového správneho orgánu, najmä z výpisu živnostenského oprávnenia žalobcu, z dokladov
z ERP z nadobúdacích dokladov - faktúra, zo záznamu z výkonu štátneho zdravotného dozoru



na pracovisku RUVZ Trnava alebo z lustrácie webového sídla žalobcu www.petshop.eu.sk . Správny súd nemal pochybnosti o tom, že správnym orgánom bolo hodnoverne
zistené, že žalobca v spomínanom období vykonával v kontrolovanej prevádzkarni okrem podnikateľskej
činnosti v ohlásených predmetoch podnikania aj také činnosti, ktoré sú obsahovou náplňou predmetu
podnikania „poskytovanie služieb súvisiacich so starostlivosťou o zvieratá“, na ktoré žalobca v však
rozhodnom čase nemal vydané živnostenské oprávnenie.

48. Za právne relevantnú skutočnosť správny súd považoval, že žalobca fakticky nesporoval skutočnosť
zistenú pri výkone kontroly pracovníkmi prvostupňového správneho orgánu uskutočnenom v dňa
23.05.2017 kontrolu v prevádzkarni žalobcu na adrese Jeruzalemská 44, Trnava. Zároveň mal správny
orgán skutočnosti preukazujúce vyššie uvedené porušenia zákona z aj z ďalších podkladov, ktoré si
zadovážil pri výkone kontroly resp. v priebehu deliktuálneho konania.

49. Žalobca zásadne proti žalobou napadnutým rozhodnutiam a postupu správnych orgánov namietal, že
prvostupňový správny orgán nebol oprávnený žiadať od neho doklady, ktoré nebol oprávnený od žalobcu
požadovať. Žalobca tvrdil, že požadovanie výpisu z elektronickej registračnej pokladnice s podrobným
rozpisom účtovaných položiek v jeho prevádzkarni bolo v rozpore so zákonom, nakoľko podľa § 17
zákona č. 289/2008 Z.z. kontrolu nad dodržiavaním ustanovení zákona vykonáva daňový úrad, colný
úrad, finančné riaditeľstvo alebo kriminálny úrad finančnej správy, a teda prvostupňový správny orgán
(živnostenský úrad) nie je orgánom kontroly na tomto úseku a nemá zákonné splnomocnenie na
požadovanie údajov výpisov zo žalobcovej registračnej pokladnice.

50. V prvom rade správny súd pripomína, že dôkazné bremeno je povinná uniesť tá osoba, ktorá
v administratívnom konaní prišla s určitým tvrdením. Ak táto osoba nepreukáže svoje tvrdenia
dôveryhodným spôsobom, správny orgán nie je povinný hľadať dôkazy, ktoré vyvracajú ním tvrdené a
na základe dôkazov preukázané skutočnosti. V predmetnej veci jednak žalobca nesporoval žiadne zo
zistení správneho orgánu, teda že by sa porušenia zákona nedopustil a zároveň, okrem všeobecného
tvrdenia, že žalovaný alebo správny orgán založili svoje rozhodnutia na nezákonných dôkazoch,
nepredložil dôkaz, ktorý by ho spod obvinení zo spáchania správnych deliktov exkulpoval. Naopak
podľa názoru správneho súdu žalovaný správny orgán dostatočne preukázal skutočnosti tvrdené v jeho
rozhodnutiach i bez žalobcom namietaných dôkazov.

51. Taktiež pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že správne orgány nie sú oprávnené požadovať od neho
doklady z ERP odvolávajúc sa na ustanovenie § 17 zákona č. 289/2008 Z.z., toto tvrdenie správny
súd neakceptoval. Je potrebné poukázať na to, že dokazovanie v administratívnom konaní, teda aj v
deliktuálnom konaní pred žalovaným alebo prvostupňovým správnym orgánom, možno použiť všetky
prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
Súd akcentuje, že žalobca toto svoje tvrdenie nijako bližšie nešpecifikoval, neuviedol prečo by podklady
z ERP mali byť nezákonnými dôkazmi, preto podľa názoru súdu neuniesol primárne dôkazné bremeno
svojich tvrdení. Len samotná skutočnosť, že žalovaný a správny orgán nepatria medzi orgány štátu
podľa zákona č. 289/2008 Z.z. oprávnené vykonávať kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona,
nemôže znamenať, že nie sú oprávnené pre účely posúdenia dodržania nie zákona č. 289/2008 Z.z.
ale živnostenského zákona od žalobcu predmetné doklady požadovať. Argumenty žalobcu a v tomto
kontexte ním deklarovaný výklad zákonných ustanovení možno považovať len za účelové, zavádzajúce
ale hlavne nemajúce oporu v znení a význame dotknutých ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov. Účelom požiadavky správnych orgánov predložiť doklady z ERP nebola kontrola dodržiavania
zákona č. 289/2008 Z.z.. Tak ako by napríklad pri požiadavke predložiť list vlastníctva alebo nájomnej
zmluvy nebolo zisťovanie vlastníckych pomerov alebo platnosť právnych úkonov pri nadobudnutí, či
právne posúdenie zákonnosti údajov v týchto listinách uvádzaných a ako by napríklad požiadavka
predloženia preukazu totožnosti nebola správnym orgánom mierená na kontrolu správnosti údajov
zapísaný v tomto preukaze. Prvostupňový správny orgán požadoval predloženie dokladov z ERP len v
medziach jeho oprávnenia kontrolovať dodržiavanie živnostenského zákona osobitných predpisov, ak
sa vzťahujú na živnostenské podnikanie, ako to ustanovuje § 61 ods. 1 živnostenského zákona. Naopak
žalobca konal v rozpore so zákonom, keď sa neriadil dôsledne povinnosťou ustanovenou mu v § 62
ods. 6 živnostenského zákona, podľa ktorého podnikateľ a osoba zodpovedná za činnosť prevádzkarne
sú povinní poskytovať súčinnosť pri kontrole dodržiavania povinností a podmienok vyplývajúcich z tohto
zákona, najmä preukázať kontrolórom svoju totožnosť, umožniť im vstup do prevádzkarní a do priestorov
súvisiacich s prevádzkovaním živnosti, poskytnúť im potrebné doklady, informácie a vysvetlenia.



52. Súd dodáva, že správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom
si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

53. Z vyššie uvedeného je podľa názoru správneho súdu zrejmá nepochybná kompetencia správneho
orgánu požadovať v rámci administratívneho konania všetky doklady, ktoré sú vnímateľné ako právne
relevantné podklady pre posúdenie ním prejednávanej veci a ktoré poslúžia na spoľahlivé zistenie
a objasnenie skutočného stavu, a preto možno konštatovať, že žalobcova námietka o nezákonnosti
požadovať doklady z ERP nebola dôvodná.

54. Za nedôvodnú považoval správny súd aj námietku žalobcu, ktorý argumentoval zmätočnosťou
postupu prvostupňového správneho orgánu (akceptovanou žalovaným) pri udeľovaní pokuty za
porušenie § 45 ods. 1, resp. § 63 živnostenského zákona.

55. Ako žalobca uvedol vo svojej žalobe (ods. 19 odôvodnenia tohto rozsudku) v prvom dodatku k
záznam o vykonaní kontroly zo dňa 15.06.2017 došlo zo strany orgánu kontroly k vymedzeniu - určeniu
porušení zákona. Následne v druhom dodatku k záznamu o vykonaní kontroly zo dňa 06.07.2017 došlo
zo strany prvostupňového orgánu už k určeniu, za aké porušenie zákona (v nadväznosti na prvý dodatok
zo dňa 15.06.2017) začal konanie o uložení pokuty. V tomto druhom dodatku zo dňa 06.07.2017 bolo
uvedené, že správne konanie o uložení pokuty začne len za porušenie § 17 ods. 5 živnostenského
zákona, nie však za porušenie § 45 ods. 1 živnostenského zákona alebo iných porušení, nakoľko
toto porušenie odstupuje orgánom činným v trestnom konaní z dôvodu, že ho kvalifikoval ako trestný
čin. Zároveň v tomto druhom dodatku zo dňa 06.07.2017, ale i v prvom dodatku sa vôbec neuvádza
porušenie § 63 živnostenského zákona, za ktoré bola žalobcovi rozhodnutím prvostupňového správneho
orgánu uložená pokuta vo výške 350,- €. Žalobca považoval postup prvostupňového správneho orgánu
za nezákonný a účelový vytvárajúci právnu neistotu.

56. Predovšetkým treba poukázať na skutočnosť, že žalobca nepomenoval porušenie zákona, ktorého
sa mal správny orgán vyššie uvedeným postupom dopustiť. Správny orgán dospel na základe
vykonaného dokazovania k skutkovým zisteniam odôvodňujúcim záver o tom, že sa po prvé dopustil
porušenia § 17 ods. 5 živnostenského zákona, pretože neoznámil prevádzkovanie živnosti na základe
živnostenského oprávnenia v predmetnej prevádzkarni najneskôr v deň jej zriadenia príslušnému
živnostenskému úradu a po druhé že sa žalobca dopustil porušenia § 45 ods. 1 živnostenského zákona,
pretože podľa tohto zákonného ustanovenia, kto hodlá prevádzkovať živnosť, je povinný to ohlásiť
živnostenskému úradu miestne príslušnému podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby.
Za porušenie prvej povinnosti živnostenský zákon umožňuje správnemu orgánu uložiť účastníkovi
pokutu podľa § 64 písm. b) a za porušenie druhej povinnosti správny orgán ukladá pokutu podľa
§ 63 živnostenského zákona. Pre posúdenie zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí je právne
významné, že kontrolou boli zistené a z dokazovania v administratívnom konaní vyplývajú skutky zhodné
s tými, ktoré sú opísané vo výroku rozhodnutia. Ich právna kvalifikácia je relevantná len z pohľadu
možnosti žalobcu ako účastníka konania účinne sa voči obvineniam brániť, teda či mu správnym
orgánom bol poskytnutý primeraný priestor na obhajobu. V opačnom prípade by postup správneho
orgánu, ktorý neumožnil účastníkovi vyjadriť sa k administratívnemu obvineniu a k podkladom pre
rozhodnutie, bolo možné považovať za procesné pochybenie, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, žalobcovi nebolo upreté právo na obhajobu
(na spravodlivý proces), mal možnosť sa vyjadriť tak k administratívnemu obvineniu ako aj k všetkým
podkladom rozhodnutia, preto túto jeho žalobnú námietku súd považoval za nedôvodnú.

57. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť,
nakoľko napadnuté rozhodnutia boli vydané v medziach zákona, zákonným postupom a námietky
žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutých rozhodnutí.

58. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP. Vo veci
úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil,
ide o ústredný orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.



59. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).