Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/308/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200197 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1016200197.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárska pôda, s.r.o., IČO: 44138369, so sídlom v Bratislave, Žehrianska 3179/3, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária LawService, s.r.o., IČO: 36831723, so sídlom vo Zvolene, Stráž 3/223, za ktorú koná advokát JUDr. Pavol Konečný, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Chlumeckého 2, za účasti ďalších účastníkov: 1) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štúrova 2, 2) H. A., bytom V. XXX/XX, XXX XX Z., zastúpená spoločnosťou BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36833533, so sídlom v Bratislave, Hviezdoslavovo námestie 25, za ktorú koná advokát JUDr. Juraj Bizoň, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. LPO-7992/2015/Ja zo dňa 18.12.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému a ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor č. V XXXX/XX zo dňa 28.07.2015 bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - pozemku registra „C“ parcela č. XXXX - orná pôda o výmere X.XXX m2 v katastrálnom území Lužianky vedenej na liste vlastníctva č. XXXX - ďalej ako „nehnuteľnosť", alebo „pozemok" v prospech žalobcu (spol. Poľnohospodárska Pôda s. r. o.) , a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.06.2015 uzavretej medzi Oľgou Kelešiovou ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim. Návrh na zápis vlastníckeho práva bol Okresnému úradu Nitra doručený dňa 02.07.2015. Proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru, č. V-XXXX/XX zo dňa 28.7.2015 podal prokurátor protest č. Pd XXX/XX/XXXX-X zo dňa 11.09.2015. Namietal, že pozemok parcela registra „C“ č. XXXX sa nachádza mimo zastavaného územia obce (za riekou), ktoré má byť v budúcnosti súčasťou priemyselného parku, no v čase vkladového konania ešte nebol určený na zastavanie. Obec Lužianky nemala v čase prevodu vlastníckeho práva k predmetným pozemkom pre územie, kde sa pozemok nachádza, schválený územný plán, preto možno konštatovať, že ide o ornú pôdu v lokalite, ktorá nebola v čase podpisu kúpnej zmluvy určená na zastavanie. Zmena územného plánu obce Lužianky nebola schválená obecným zastupiteľstvom a jeho záväzná časť nebola vyhlásená ako VZN ani ku dňu X.X.XXXX. Predmetom prevodu teda bola orná pôda vo výmere väčšej ako XXXX m2 nachádzajúca sa v extraviláne obce. Kupujúci (žalobca) nemal a nemá v predmete činnosti zahrnutú poľnohospodársku výrobu. Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. UPo 8/2015-6, OU-NR-OOP-2015/038126-6 zo dňa 13.10.2015 vyhovel protestu prokurátora a rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru, č. V 5250/2015 zo dňa 28.07.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca napadol predmetné rozhodnutie odvolaním zo dňa 03.11.2015. 2. Žalovaný rozhodnutím LPO-7992/2015/Ja zo dňa 18.12.2015 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie účastníka konania Poľnohospodárska Pôda s. r. o. so zo dňa 03.11.2015, ktoré bolo doplnené podaním zo dňa 19.11.2015, podané proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností č. UPo 8/2015-6, OU-NR-OOP-2015/038126-6 zo dňa 13.10.2015 zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľnosti zo dňa13.10.2015 potvrdil. 3. Rozhodnutie žalovaného LPO-7992/2015/Ja zo dňa 18.12.2015 bolo odôvodnené predovšetkým tým, že zo znenia § 43h ods. 1 Stavebného zákona je zjavné, že k tomu, aby bol určitý pozemok stavebným pozemkom, musí byť určený na zastavanie územným plánom obce alebo územným plánom zóny. Nesprávne sa v odvolaní spoločnosti Poľnohospodárska pôda, s. r. o. uvádzalo, že pokiaľ je určitý pozemok zahrnutý do územného plánu, ide automaticky o stavebný pozemok. Zo znenia § 11 a§ 12 Stavebného zákona jednoznačne vyplýva, že predmetnom územného plánu obce, resp. územného plánu zóny sú, resp. môžu byť aj pozemky, ktoré nie sú určené na zastavanie - v tejto súvislosti možno poukázať napríklad na §11 ods. 5 písm. e) Stavebného zákona, podľa ktorého územný plán obce ustanovuje aj hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie , a ostatným územím obce, a na § 12 ods. 2 písm. e) a h) Stavebného zákona, podľa ktorých územný plán zóny ustanovuje aj chránené časti krajiny a umiestnenie zelene, významných krajinných prvkov a ostatných prvkov územného systému ekologickej stability na jednotlivých pozemkoch. Je teda zjavné, že v zmysle platných právnych predpisov (napr. Stavebný zákon) a technických noriem územnoplánovacia dokumentácia môže okrem území určených na zastavanie presne definovať aj územia, kde je zastavanie naopak neprípustné, alebo je prípustné iba v obmedzenom rozsahu a za určitých presne definovaných podmienok. Samotná skutočnosť, že určitý pozemok je zahrnutý do územného plánu obce alebo územného plánu zóny teda neznamená, že je tento pozemok automaticky aj stavebným pozemkom. 4. Pokiaľ išlo o námietky ohľadne problematiky predkupného práva štátu, úrad mal za preukázané, že dňa 08.07.2015 bol uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 401 schválený Návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom Vybudovanie strategického parku. Uvedeným dňom teda vzniklo zo zákona predkupné právo s poukazom na § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3 tohto právneho predpisu, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám. V čase povolenia vkladu mal v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona prvostupňový správny orgán na túto skutočnosť prihliadnuť - správny orgán rozhodujúci o návrhu na vklad je totiž povinný prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Uvedená právne významná skutočnosť mala vplyv na katastrálne konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností, pričom je povinnosťou okresného úradu, katastrálneho odboru naň prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát využil svoje zákonné predkupné právo (bez ohľadu na skutočnosť, či došlo k zápisu existujúceho zákonného predkupného práva do katastra nehnuteľností). Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe zmluvy je dvojfázový proces - v prvej fáze dochádza k uzatvoreniu zmluvy, ktorá predstavuje titul nadobudnutia vlastníckeho práva, v druhej fáze potom pristupuje modus v podobe vydania rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Až povolením vkladu do katastra nehnuteľností a vykonaním vkladu dochádza k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Katastrálne konanie malo byť následne podľa § 31a písm. c) Katastrálneho zákona prerušené a účastníci konania mali byť vyzvaní, aby doložili listiny preukazujúce tú skutočnosť, že štát svoje predkupné právo vyplývajúce mu z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. nevyužil. Ak by túto skutočnosť nepreukázali, bol by to dôvod na zastavenie katastrálneho konania podľa § 31b odsek 1 písm. i) Katastrálneho zákona. II. Žaloba a námietky 5. Žalobca predovšetkým namietal, že právo na spravodlivý súdny proces je významným elementom a súčasťou právnej kultúry každého štátu, ktorý uznáva demokratické hodnoty. Jeho základný rámec je koncipovaný v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, konkrétne v č). 6 ods. 1 a na vnútroštátnej úrovni primárne v ä. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je katalóg jednotlivých čiastkových práv. Jedným z nich je nepochybne aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čím dochádza ku skutočnej realizácií práva na súdnu ochranu a ku garancii základnej právnej istoty. Európsky súd pre ľudské práva, v rámci svojej rozhodovacej činnosti judikoval význam a nevyhnutnosť odôvodňovania súdnych rozhodnutí, pričom zároveň vymedzil aj základné zásady, ktoré pri tejto činnosti súdu musia byť rešpektované a zachované. Právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaväzuje súdy k odôvodňovaniu rozhodnutí, avšak nemôže byť chápané tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument. V prípade, ak by sa súdne rozhodnutie obmedzovalo iba na samotný výrok, bez ďalšieho odôvodnenia, len ťažko by bolo možné považovať konanie v ktorom bolo vydané, za spravodlivé. 6.Domnieval sa, že vyššie uvedené atribúty je potrebné vzťahovať aj rozhodnutia vydávané v správnom konaní. Aj predmetné rozhodnutia musia spĺňať minimálne štandardy. Aj napádané rozhodnutie správneho orgánu, musí mať odpoveď na námietky, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom napadnuté rozhodnutie tejto požiadavke nezodpovedá. Vzhľadom na túto skutočnosť je predmetné rozhodnutie nezákonné. Žalovaný ako správny orgán spochybňoval prevod dotknutej nehnuteľnosti z dôvodu, že pozemok je poľnohospodárskou pôdou a nebol v čase prevodu stavebným pozemkom podľa zákona č. 140/2014 Z.z., kedy spochybňoval obcou vydané územnoplánovacie informácie. K vkladovému konaniu V XXXX/ XX boli doložené dve územnoplánovacie informácie zo dňa 06.07.2015 vydané Obcou Lužianky. Podľa obsahu prvej ÚPI Obecné zastupiteľstvo v Lužiankach schválilo uznesením č. 3/2014 spracovanie zmien Územného plánu obce Lužianky - Zmeny a doplnky č. III, ktoré sa týkali priemyselnej zóny, ktorá bude v územnom pláne označená ako priemyselný park. V danej ÚPI je ďalej uvedené, že parcely, do ktorých okrem iných spadá aj dotknutá nehnuteľnosť, sa budú nachádzať v zóne priemyselného parku (napokon bolo aj schválené VZN č. X/XXXX s účinnosťou od 28.9.2015). Následne v druhej ÚPI poskytla obec Lužianky doplnenie vyjadrenia, podľa ktorého ÚP obce Lužianky 05/2006, ktorý bol schválený Uznesením obec. zastupiteľstva v Lužiankach č. 168/2008 a jeho Zmien a doplnkov č. 1 schválených Uznesením obecného zastupiteľstva č. 148/2009 a Zmeny a doplnky č. 2 schválené Uznesením obecného zastupiteľstva č. 54/2012, dotknuté nehnuteľnosti ku dnu podania žiadosti „zaberajú časť územia za riekou schválenú na rozvojové plochy výroby - priemyselný park“. Následne bolo v ÚPI len upresnené, že toto územie je predmetom spracovania zmien ÚP obce Lužianky. 7. Z obsahu oboch ÚPI žalovaný ako správny orgán účelovo diferencoval a uviedol, že „...sa jedná o plochy, ktoré nie sú určené v čase podania informácie na zasievanie“ a následne žalovaný ako správny orgán účelovo tvrdil, že „podľa právneho názoru úradu v predložených územnoplánovacích informáciách absentuje základná informácia a to, aké je funkčné využitie plôch...“ pričom nebral do úvahu tú skutočnosť, že v čase rozhodnutia bol platný a účinný skôr prijatý Územný plán obce Lužianky - Zmeny a doplnky č. II (schváleným VZN č. 54/2010), dve predmetné nehnuteľnosti označili ako súčasť „priemyselného parku“. Jeho súčasťou je aj vyhodnotenie záberu poľnohospodárskej pôdy, ktorý uvádza, že dotknutá nehnuteľnosť sa nachádza v plánovacom horizonte odňatia poľnohospodárskej pôdy. Navyše došlo k zmene funkčného využitia a horizontu rozvoja - rozvojové plochy pôvodne určené na bývanie (časť lokality č. 4R), komunikáciu a zeleň (časť lokality č. 10R), zeleň (časť lokality č. 12R) a občiansku vybavenosť (časť lokality Č.14R) v prognóznom horizonte - výhľad sú pričlenené k územnej časti okrsku F/2 Priemyselný park. Uvedené zmeny len implementovali ÚPN VÚC Nitriansky kraj - zmeny a doplnky 2003, ktorý dané územie Za vodou schválil ako nadregionálny priemyselný park “Nitra - Sever", namiesto dovtedajšieho využitia územia na viacbytové domy a rodinné domy. 8. Žalovaný ako správny orgán opomínal a vôbec sa nevyjadroval k ÚP obce Lužianky z roku 2006, spolu s jeho zmenami schválenými v rokoch 2006 a 2012, ignoroval ich a prezentoval subjektívny záver, že obec Lužianky nemala pre územie, v ktorom sa nachádza prevádzaná nehnuteľnosť schválený ÚP obce, čo je v rozpore so skutočnosťou. Odvolací orgán ďalej dopĺňal svoju argumentáciu odkazom na zákon č. 222/2004 Z.z., ktorý okrem iného stanovuje postupy pri ochrane poľnohospodárskej pôdy vo vzťahu k príprave územnoplánovacej dokumentácií. Opätovne však svoje úvahy limitoval na skutočnosť novej zmeny územného plánu Lužianky, tzn. zmeny č. III (schválená 28.9.2015). Dovtedy schválený územný plán obce 5/2006, vrátane jeho dvoch zmien (v rokoch 2009 a 2012) nebral vôbec do úvahy. Navyše pôvodný ÚP a všetky tieto zmeny obsahujú súhlas príslušného orgánu v zmysle § 13 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. (príloha A/lll. Zmeny a doplnenia č. 1 - Vyhodnotenie záberu poľnohospodárskej pôdy, k Územnému plánu obce Lužianky, ktoré okrem iného obsahuje rozhodnutie Krajského pozemkového úradu v Nitre z 21.10.2009 v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z., ako aj k pôvodnému ÚP - rozhodnutie Krajského pozemkového úradu v Nitre z 11.8.2005 - http://luzianky.sk/uzemny- pian/category/19-3-zmeny-a-doplnky-1 ? download=205:vyhodnotenie-zaberu-popody). Spochybňovanie platnosti samotného územného plánu tak nebolo na mieste. Je teda zrejmé, že v čase podpisu kúpnej zmluvy bolí predmetné nehnuteľnosti v ÚP obce Lužianky určené na iné ako na poľnohospodárske účely. 9.Na tejto skutočnosti nič nemení ani ten fakt, že ďalšia aktualizácia (v poradí tretia, na ktorú sa výlučne odvolací orgán odvolával) iba podrobnejšie upravila charakterizáciu predmetného územia pre potreby priemyselného parku Jaguár Land Rover. V tejto súvislosti je len zrejmé, že tieto zmeny potrebovali v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. aj súhlas dotknutého orgánu - Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva, tak ako správne uvádza odvolací orgán. V nadväznosti na uvedené je preto nesprávne posúdenie veci odvolacím orgánom, a to najmä z dôvodu, že opomenul pôvodný platný územný plán obce Lužianky vrátane jeho schválených zmien a doplnení, ktorý predmetné nehnuteľnosti zahŕňa ako rozvojové plochy výroby - priemyselný park. Navyše žalobca uviedol, že pokiaľ by sa mal držať názoru odvolacieho orgánu v inej časti, keď argumentuje, že katastrálny odbor má vziať do úvahy predkupné právo, ktoré v čase podpisu zmluvy neexistovalo, tak pri analogickom výklade by sa malo na uvádzané rozhodnutie okresného úradu v Nitre, referát pôdohospodárstva prihliadať rovnako, nakoľko v čase rozhodovania katastrálneho odboru o zápise zmeny vlastníckeho práva spomínané rozhodnutie o súhlase s využitím poľnohospodárskej pôdy už bolo vydané (zo dňa 13.7.2015). V tomto smere by tak nemala existovať žiadna pochybnosť, že predmetné nehnuteľnosti slúžia inému ako poľnohospodárskemu využitiu. Poskytnutá územnoplánovacia informácia jednoznačne určuje, že predmetné pozemky sú súčasťou priemyselného parku. 10.V otázke interpretácie § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 140/2014 Z.z. žalobca uvádzal, že toto ustanovenie explicitne nehovorí o pozemkoch na „zastavanie“, ale ustanovuje, že dotknutý pozemok je určený na iné ako poľnohospodárske využitie. S následným odkazom na zákon č. 50/1976 Zb. Dôvodová správa k zákonu č. 140/2014 Z.z. ďalej dopĺňa, že „Z poľnohospodárskych pozemkov nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce sú z pôsobnosti zákona vyňaté tiež tie pozemky, ktoré sú podľa predpisov o územnom plánovaní (stavebný zákon a vyhláška MŽP č. 55/2001 Z. z.) určené na iné než poľnohospodárske využitie, napríklad na výstavbu v súlade s územným plánom obce...“. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že nie je nevyhnutné, aby bola dotknutá nehnuteľnosť stavebným pozemkom, tak ako nesprávne uvádzal žalovaný. V tomto konkrétnom prípade ide výlučne o nehnuteľnosť v ÚP určenú „na rozvojová plochy výroby - priemyselný park“. Ďalším argumentom v prospech tvrdenia žalobcu mala byť aj interpretácia obsahovo blízkej právnej úpravy ochrany poľnohospodárskej pôdy ustanovenej zákonom č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, ktorý vo svojom ustanovení § 24 obdobne uvádza, že v prípade nakladania so spoluvlastníckymi podielmi poľnohospodárskej pôdy existujú výnimky, pri ktorých sa všeobecný zákaz drobenia takýchto pozemkov neuplatni. Zákaz sa tak nepoužije ak časť pozemku je “...rozdelený za účelom výstavby...''. Je tu síce zrejmý jazykový rozdiel v jednotlivých textáciách, pričom úpravu zákona č. 180/1995 Z.z. možno vnímať prísnejšie (akoby zákonodarca mal úmysel rozdelenia pre konkrétnu výstavbu), avšak dôvodová správa k uvedenému zákon č. 180/1995 Z.z rovnako jednoznačne upresňuje, že sa táto skutočnosť preukazuje stanoviskom obce, že na danom území je "prípustná výstavba”. Ďalej dopĺňa, že “určujúca pre takéto stanovisko ie práve územnoplánovacia informácia". Katastre majú viac skúseností z dôvodu relatívne dlhého obdobia uplatňovania tejto ochrany. 11. Z prvej predloženej ÚPI, ktorej obsahom bolo informovanie ohľadne uznesenia č. 3/2014, ktorým bolo schválené spracovanie zmien Územného plánu obce Lužianky (Zmeny a doplnky č. III týkajúce sa priemyselnej zóny) s tým, že prevádzané nehnuteľnosti sa po zapracovaní zmien v ÚP budú nachádzať v zóne priemyselného parku, mal prokurátor a následne aj žalovaný za to, že sa jedná o plochy, ktoré nie sú určené v čase podania informácie na zastavanie. S takýmto tvrdením však nie je možné za žiadnych okolnosti súhlasiť. Žalovaný zameriaval svoju pozornosť výlučne na informáciu z ÚPI, že parcely po zapracovaní zmien v ÚP obce sa budú nachádzať v zóne priemyselného parku a vôbec nebral do úvahy skutočnosť, že v tomto smere ide len o zmeny a doplnenia v nadväznosti na nové požiadavky vyplývajúce z príchodom investora Jaguár a Land Rover. ÚPI jednoznačne uvádzala, že v čase podpisu kúpnej zmluvy nehnuteľnosti (v zmysle prv schválených ÚP) „zaberajú časť územia za riekou schválenú na rozvojové plochy výroby - priemyselný park“. V nadväznosti na uvedené predsa nie je možné vyvodiť záver, že daná nehnuteľnosť nie je v čase, kedy bolo žiadané o vydanie ÚPI, určená na zastavanie. Podľa ust. § 43h ods. 1 Stavebného zákona, stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou. Z daného jasne vyplýva, že pokiaľ je časť územia zahrnutá do územného plánu na zastavanie, je nutné danú časť považovať za stavebné pozemky. Je irelevantné, ako danú časť územia obec označí, či ako územie určené na rodinnú výstavbu, alebo ako územie určené na priemyselnú výrobu, parkoviská a pod). Podstatné je, že sa nachádza v územnom pláne obce na zastavanie a teda ide o pozemky nachádzajúce sa v území, ktoré je určené na iné, než poľnohospodárske využitie. Následné určenie využitia pozemkov zahrnutých do ÚP je dôležité pre realizáciu konkrétne sledovaných zámerov, t.j. je nutné brať na zreteľ na čo je to ktoré územie určené, či na výstavbu obchodov, bytoviek, priemyselného parku, športovísk a pod. Aj počas schváleného územného plánu môže dochádzať k jeho úpravám a zmenám spočívajúcich napr. aj v tom, že sa z územia pôvodne schváleného pre obchod zmení na územie určené na priemyselný park a pod. Takéto zmeny a doplnenia prebiehajú aj v obci Lužianky, čo je prirodzené vzhľadom na neustále sa meniace potreby obce a záujmov VÚC, či štátu. 12.V nadväznosti na uvedené, ako aj na dlhodobú prax katastrov v prípadoch prevodov poľnohospodárskej pôdy je zrejmé a aj v odborných kruhoch s absolútnou určitosťou ustálené, že územnoplánovacia informácia je v súčasnosti, popri informácii o statuse poľnohospodárskej pôdy v zmysle § 8 zákona č. 140/2014 Z.z. jediným relevantným dokladom preukazujúcim, že územie je určené na zastavanie, a tým je možné uplatniť výnimku zo zákona č. 140/2014 Z.z. V prípade, že žalovaný ako správny orgán spochybňoval dostatočnosť takéhoto dokladu, resp. pripúšťal voľnú úvahu v rozhodovaní o tom, či je dostatočná alebo nie, vyvoláva to vysokú právnu neistotu v doterajšej zaužívanej praxi a vzbudzuje to oprávnené pochybnosti, či aj ďalšie konania o prevodoch poľnohospodárskej pôdy na základe územnoplánovacej informácie nemajú byť predmetom preskúmania, resp. protestu prokuratúry. Postup uvedený správnym orgánom by tak predpokladal, že namiesto územnoplánovacej informácie by sa malo katastru predkladať celá územnoplánovacia dokumentácia v rozsahu niekoľkých stoviek strán, na čo nemá kataster kapacity, či príslušné školenia, a zároveň ani žiadnu právomoc, nakoľko podľa ä. 2 ods. 2 Ústavy SR, „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon." ako ani v zmysle zákona č. 162/1995 Z.z. Aj zákon č. 180/1995 Z.z. (účinný od 01.09.1995), sa odvoláva na územnoplánovaciu informáciu ako relevantný doklad o.i. aj pre potreby katastrálneho konania. Aj v týchto prípadoch kataster bežne rozhodoval o drobení poľnohospodárskych pozemkoch na základe predloženej územnoplánovacej informácie, bez spochybňovania v nej uvedeného stanoviska obce. V takomto prípade, v rámci celej Slovenskej republiky možno hovoriť o niekoľko tisíc konaní, ktoré sa v nadväznosti na predkladanú argumentáciu správneho orgánu by sa muselo preskúmať z dôvodu absolútnej neplatnosti takýchto prevodov. Možno doplniť, že podľa návodu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zverejnenom v Katastrálnom bulletine č. 1/2014, otázka č. 21, „či je zamestnanec okresného úradu, katastrálneho odboru povinný skúmať, či určením neprimerane nízkej (avšak nie nulovej) kúpnej ceny došlo k obchádzaniu zákona?“ treba postupovať tak, že „nemá povinnosť skúmať, či kúpna cena za nehnuteľnosť bola účastníkmi určená v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Jej primerané určenie nie je ani potrebné preukazovať znaleckým posudkom doloženým k návrhu na vklad“, napriek tomu, že kúpna cena je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy. Analogicky sa žalobca pýtal, z akého dôvodu by mal preskúmavať okresný úrad, katastrálny odbor, predkladanú ÚPI, tak ako v rozhodnutí uvažuje žalovaný. V tomto vychádzal zo základných zásad správneho konania, ktoré uvádzajú v § 2 Správneho poriadku aj to, že „rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely." Z obsahu ÚPI vydaných obcou Lužianky zo dňa 06.07.2015 vyplýva, že „parcela XXXX.“... zaberajú časť územia za riekou schválenú na rozvojové plochy výroby - priemyselný pariť. V nadväznosti na vyššie uvedené mal za to, že je a bolo preukázané, že predmetná nehnuteľnosť je schválená na priemyselný park, a teda je možné jednoznačne skonštatovať nasledovné: pozemky nachádzajúce sa v danom území boli už v čase podpisu kúpnej zmluvy zahrnuté v územnom pláne vzhľadom k tomu, že bolo už rozhodnuté o ich využití (inak povedané - ak by neboli v územnom pláne, tak nie je možné o nich rozhodnúť ako o ploche výroby určenej na priemyselný park), a zároveň územie je určené na priemyselný park, t,j. v rámci územného plánu sú vzhľadom na ich funkčné určenie spôsobilé na zastavanie. Týmto je splnená zákonná požiadavka, že musí ísť o časť územia určená územným plánom obce na zastavanie a nemožno sa stotožniť so záverom žalovaného ako správneho orgánu, že nebol dodržaný postup v zmysle zákona. 13. Žalovaný sa v odôvodnení odvolával aj na stanovisko prokurátora uvedené v proteste sp. zn. Pd 174/15/4403-3 zo dňa 1109.2015, v ktorom prokurátorka mala za to, že jednoznačne sa jednalo o prevod poľnohospodárskeho pozemku vzhľadom k tomu, že katastru nebolo predložené osvedčenie vydané príslušným okresným úradom podľa § 6 ods. 4 zák. č. 140/2014 Z.z. Prokurátorka s ktorej názorom sa stotožnil aj žalovaný, účelovo upriamila pozornosť výlučne na druhú časť (ods. 2) charakterizácie stavebného pozemku v zmysle § 43h Stavebného zákona, v ktorom sa definuje „stavebný pozemok", tým že (ods. 1) aspoň jeho časť je určená územným plánom obce... na zastavanie“ alebo (ods. 2) „ak sú splnené podmienky trvalého vyňatia z poľnohospodárskeho pôdneho fondu“. Týmto tvrdením žalovaný ako správny orgán úmyselne opomínal skutočnosť, že sa dotknutý pozemok nachádza v územnom pláne na zastavanie, čo potvrdila obec vo svojich územnoplánovacích informáciách, pričom rôzne kategórie ako napr. „stav“, „návrh“ a „výhľad“ sú len kategórie s rozdielnou časovou charakterizáciou, a nie spôsobom využitia pozemkov. Fakt, že ide o pozemok zahrnutý do územného plánu, potvrdzuje aj obsah vyššie spomínaného znaleckého posudku ÚEOS Komercia, a.s. Samotné ÚPI boli vydané obcou Lužianky na žiadosť žalobcu o vyjadrenie, na aké účely (využite) je prevádzaná nehnuteľnosť určená. Obec mala vedomosť, že daná žiadosť sa predkladala príslušnému okresnému úradu, katastrálny odbor za, účelom jej prevodu v súvislosti s preukázaním, či nejde o poľnohospodársky pozemok, a teda za účelom preukázania zákonnosti prevodu vlastníckeho práva k prevádzanej nehnuteľnosti. 14.Žalovaný mal za to, že nebolo správnemu orgánu preukázaná tvrdenie žalobcu o tom, že obec Lužianky mala vedomosť o účele vydania požadovanej územnoplánovacej informácie, nakoľko nebola predložená predmetná žiadosť a ďalej uviedol, že aj keby bola predložená, tak by to nič nemenilo na obsahovej dostatočnosti predloženej územnoplánovacej informácie (ďalej aj ako ÚPI). Je absolútnou bežnou praxou predkladať katastrálnym úradom ÚPI vydávané obcou a zároveň je potrebné uviesť, že tieto sú všetkými katastrálnymi úradmi akceptované. Je potrebné tiež zdôrazniť, že všetkým dotknutým subjektom bolo z daného obsahu ÚPI dostatočne jasné, že prevádzaná nehnuteľnosť je súčasťou územného plánu určené na zastavanie. Nie je zrejmé, akú zrozumiteľnejšiu informáciu mala obec vystaviť, ak je v obsahu ÚPI uvedené, že prevádzaná nehnuteľnosť zaberá časť územia za riekou schválenej na rozvojové plochy výroby - priemyselný park., t.j. už ku dňu vydania potvrdenia je v území určenom na priemyselný park. V danom ÚPI sa nenachádza ani zmienka, ani náznak o tom, že by šlo, alebo že by malo ísť o pozemok určený na poľnohospodárke účely. Navyše dané ÚPI jednoznačne potvrdzuje aj od r. 2006 územný plán obce, ktorý túto časť zahrnuje do územného plánu vrátane jeho zmien a doplnení v rokoch 2009 a 2012 (uznesenie 43/2006, uznesenie 148/2009 a uznesenie 54/2012). V nadväznosti na uvedené je nevyhnutné odmietnuť akúkoľvek úvahu o spochybňovaní dokumentu ÚPI ako listiny, na základe ktorej sa poľnohospodárska pôda môže vyňať spod pôsobnosti zákona č. 140/2014 Z.z. Ak Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, rozhodnutím č. Upo 8/2015-6, OU-NR-OOP-2015/038126-6 zo dňa 13.10.2015 vyhovel protestu prokurátora (Pd 174/15/4403-3 zo dňa 11.09.2015) a teda rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor č. V 5250/15 zo dňa 28.07.2015 zrušil a vrátil na ďalšie konanie, tak v súlade s výkladom usL § 31 ods. 1 katastrálneho zákona o ktorý sa opiera žalovaný pri posudzovaní vzniku predkupného práva štátu podľa zák. č. 175/1999 Z.z. vzniknutom až po podaní návrhu na vklad, mal žalobca za to, že v čase „nového“ rozhodovania o povolenie vkladu vlastníckeho práva v jeho prospech bola splnená prokurátorom a aj Okresným úradom Nitra, odbor opravných prostriedkov, požadovaná skutočnosť a to, že obcou Lužianky bolo schválené VZN č. 1/2015 s účinnosťou od 28.9.2015, ktorým sa opätovne potvrdil aj dovtedy zrejmý skutkový stav a to, že podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 140/2014 Z.z. sa pozemok nepovažuje za poľnohospodársky pozemok. Preto Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor mal vydať rozhodnutie, ktorý vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu povolí. 15.Správny orgán sa odmietol vyjadriť k predloženému dôkazu - znalecký posudok vypracovaný ÚEOS Komercia, a.s., so sídlom Ružová dolina 27, Bratislava, zo dňa 13.7.2015. Samotný starosta obce Lužianky viackrát potvrdil skutočnosť, že prevádzaná nehnuteľnosť je už dávno (už od r. 2006) zahrnutá v schválenom územnom pláne obce a preto vydal aj žiadané ÚPI potvrdzujúce tento skutkový stav. V prípadoch predloženia návrhov kúpnych zmlúv zo strany štátu (MH Invest, s.r.o.) sa tieto v časti určenia kúpnej ceny za nehnuteľnosti odvolávajú na znalecký posudok vypracovaný ÚEOS Komercia, a.s., ktorý bol objednaný štátom za účelom ich ocenenia a ktorý stanovil dňa 13.7.2015 všeobecnú hodnotu predmetných pozemkov v lokalite k.ú. Lužianky v cene XX,XX . eur/m2. Z tejto ceny (a nielen znej) jednoznačne vyplýva, že znalec ohodnotil pôdu vo výške nezodpovedajúcej cene ornej pôdy, pretože trhová cena ornej pôdy v k.ú. Lužianky sa pohybuje na úrovni X,XXX eur/m2. Znalec je odborne spôsobilou osobou oceňovať nehnuteľnosti, pričom práve vzhľadom k jej odbornosti a znalostiam je plne oprávneným subjektom aj k vyhodnoteniu, či pozemok je alebo nie je poľnohospodárskou pôdou. Ak v odôvodnení žalovaný tvrdil, že sa nemôže vyjadrovať k obsahu znaleckého posudku, je to účelovým tvrdením, pretože musí vedieť zaujať stanovisko aj k tomuto dôkazu. Navyše na rovnaký znalecký posudok EÚOS Komercia, a.s. z 13.7.2015 sa odvoláva aj Mesto Nitra pri predaji svojich pozemkov štátu (príloha Kúpna zmluva č.j.XXXX/XXXX/OM), ktoré musí pri priamom predaji vlastného majetku podľa § 9a zákona č. 138/1991 Zb. stanoviť hodnotu práve znaleckým posudkom. V prípade, ak by bol znalecký posudok urobený v rozpore s príslušnými predpismi, zmluva je absolútne neplatná. Z konania dotknutých orgánov vyplýva, že sa koná účelovo výlučne a diskriminačné len voči žalobcovi, a na skutočnosti, ktoré slúžia v jeho prospech sa neprihliada, resp. dotknuté orgány sú nečinné. Či už je to pri žiadostiach o informáciu, či pri preverovaní ďalších rozsiahlych prevodov v danej lokalite v rozhodnom čase inými právnickými ako aj fyzickými osobami. Územný plán - zmeny a dodatky 3 nadobudli účinnosť až 28.09.2015 (VZN Lužianky č. 1/2015, uznesenie 68/2015 z 11.9.2015), tzn. že ak by sa prijala argumentáciu žalovaného ako správneho organu, znalec nemohol v danom čase posudzovať predmetné pozemky ako stavebné pozemky, ale len ako ornú pôdu za inú cenu. V prípade osvojenia si uvedenej argumentácie predložené a už aj podpísané kúpne zmluvy medzi vlastníkmi a MH Invest, s.r.o. musia byť rovnako spochybnené, pretože znalec z odboru stavebníctva nemohol „nacenovať predmetné pozemky, pretože by konal v rozpore so zákonom č. 382/2004 Z.z. o znalcoch a tlmočníkov. Žalovaný ako správny orgán by mal sám iniciatívne zisťovať a obstarávať si podklady pre svoje rozhodovanie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania, ale ma povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci v zmysle § 32 a § 3 ods. 5 Správneho poriadku a preto konštatácia, že sa „úrad nemôže vyjadrovať“ k takej závažnej skutočnosti ako je znalecký posudok predkladaný štátom, v ktorom sú predmetné pozemky označené ako stavebné, sa musí vyhodnotiť ako nesprávna. 16. Žalovaný ako správny orgán spájal ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. v znení zákona č. 154/2015 Z.z. účinného od 7.7.2015 (predkupné právo štátu k dotknutým nehnuteľnostiam vzniklo 08.07.2015 v zmysle uznesenia vlády SR č. 401/2015 z 8.7.2015) s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu (samotnej kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti) uzatvorenej dňa 16.6.2015. Jedna zo základných prirodzenoprávnych zásad hovorí o tom, že zmluvy majú byť dodržiavané, a pretože ide o už tradičný prvok rímskoprávnej normatívnej kultúry, je logické, že táto zásada je všeobecne známa - pacta sunt servanda (lat.). Uzatvorením kúpnej zmluvy a zaplatením kúpnej ceny bolo nespochybniteľné, že medzi zmluvnými stranami existovala vôľa realizovať trhovú výmenu a všetci mali ekonomický záujem na realizácii prevodu. Legálnu definíciu právneho úkonu zakotvuje Občiansky zákonník, a to v ust. § 34, podľa ktorého právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s týmto prejavom spájajú. Predpokladom platnosti právneho úkonu je to, že spĺňa všetky náležitosti, ktoré stanovujú normy hmotného práva, v opačnom prípade ide o neplatný právny úkon. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa „musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný." Citované ustanovenie stanovuje základné náležitosti právnych úkonov, pričom pokiaľ právny úkon nespĺňa čo i len jednu náležitosť, je postihnutý absolútnou neplatnosťou. Absolútne neplatný právny úkon nemožno dodatočne schváliť a ani odstrániť vadu, ktorá spôsobuje neplatnosť (napríklad podpísaním zmluvy o deň neskôr). V zmysle § 39a Občianskeho zákonníka „Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom." Zo samotnej podstaty absolútnej neplatnosti teda vyplýva, že by vkladové konanie malo byť okamžite zastavené, a nie ako uvádza žalovaný ako správny orgán, že „katastrálne konanie malo byť... prerušené a účastníci konania mali byť vyzvaní, aby doložili listiny...", pretože „Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo/20/2007, zo dňa 29. januára 2008), v dôsledku čoho sa hľadí na neho tak, ako keby nebol nikdy urobený. Nemôže sa o nej rozhodovať (kvázi „konvalidovať") predložením/nepredložením akejkoľvek listiny. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením. “ (Najvyšší súd SR, sp. zn. 5Oboer/29/2013). Absolútne neplatný právny úkon nemožno dodatočne schváliť a ani odstrániť vadu, ktorá spôsobuje neplatnosť (napríklad podpísaním zmluvy o deň neskôr). 17. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) musí vyplývať priamo z textu právnej normy ako je uvedené vyššie v prípade § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Obdobne je táto to úprava zakotvená aj v ďalších právnych predpisoch SR, napr. § 53 ods. 3 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.2 o konkurze a reštrukturalizácií „dohody o vyporiadani bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavreté v posledných šiestich mesiacoch pred vyhlásením konkurzu sú neplatné“ alebo § 139 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z, o konkurze a reštrukturalizácii „právne úkony dlžníka alebo správcu urobené počas reštrukturalizačného konania, ktoré poskytujú účastníkovi plánu výhodu nepredpokladanú plánom, sú neplatné“ alebo § 3 ods. 4 zákona 116/1990 Zb. o nájme nebytových priestorov „Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.“ a mnohé iné... Významným momentom v prejednávanej veci je tá skutočnosť, že právny úkon vznikol dňa 16.06.2015, t.j. v čase, kedy žiadne predkupné právo štátu k predmetným nehnuteľnostiam neexistovalo. Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti prebieha v tzv. intabulačnom režime nadobúdania vlastníckeho práva. Titulom je zmluva, ktorá má obligatórne kauzálny charakter a je nevyhnutným predpokladom pre nadobudnutie vlastníckeho práva. K titulu musí pristúpiť aj modus, t.j. zápis do príslušného registra v ktorom sa evidujú vlastnícke práva k nehnuteľnostiam. Obligačná zmluva je to, čo zakladá právny vzťah medzi prevádzajúcim a nadobúdateľom. Zmluva ktorou dochádza k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je platná po podpísaní účastníkmi, pričom účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy. Od daného okamihu sú účastníci viazaní prejavom vôle. Účastníkmi zhodné prejavy vôle, smerujúce k uzatvoreniu zmluvy, sú právnymi úkonmi zakladajúcimi v zmysle § 2 ods. 1 OZ medzi účastníkmi občianskoprávny vzťah, z ktorého účastníkom vyplývajú určité vzájomné práva a povinnosti. Účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy. „Rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej vec." (k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spisová značka 2Cdo/184/2005). V čase uzavretia zmluvy (16.06.2015) neexistovali žiadne dôvody pre ktoré by mala byť zmluva neplatná. 18.Otázkou kolízie právnych skutočností sa zaoberal vo svojich rozhodnutiach aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky riešil otázku, či smrť predávajúceho ako účastníka kúpnej zmluvy sama o sebe je dôvodom pre zamietnutie návrh na vklad, pokiaľ k úmrtiu tohto účastníka prišlo v priebehu konania o povolení vkladu. Najvyšší súd Slovenskej republiky skonštatoval, že predmetné nie je dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad, a aj po smrti jedného z účastníkov trvá viazanosť prejavmi ich vôle (k tomu na porovnanie rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/15/2012). V tomto smere mal žalobca za to, že je daná dôvodná paralela a právne závery prijaté Najvyšším súdom Slovenskej republiky je možné aplikovať aj na prejednávanú vec, vzhľadom na zásadnú otázku, ktorá sa vo vyššie prejednávanej veci riešila a ktorá súvisela s rozborom následkov a vplyvov na účinky uzavretej zmluvy, ak v priebehu vkladového konania nastala relevantná právna skutočnosť ktorá by mohla mať vplyv na prevod vlastníckeho práva, ako je tomu v prejednávanej veci. Predávajúci v čase uzavretia zmluvy nebol povinný (a ani nemohol, nakoľko v čase uzavretia zmluvy neexistovalo) uplatniť predkupné právo štátu, ktoré vzniklo až 08.07.2015, pričom túto povinnosť, vzhľadom na viazanosť svojim obligačným prejavom nemal ani v priebehu vkladového konania. Opačný výklad by predstavoval neprimeraný zásah do vlastníckeho práva tak, ako je chránené v článku 20 Ústavy Slovenskej republiky. Postup v intenciách toho, čo naznačil vo svojom rozhodnutí žalovaný ako správny orgán by znamenal zrejmé porušenie obligačnoprávnych vzťahov medzi predávajúcim a kupujúcim, keď predávajúci, hoci viazaný prejavom vôle a viazaný zmluvou by nehnuteľnosť v priebehu vkladového konania ponúkal tretej osobe. Rovnako by predmetné mohlo viesť k absurdnému záveru, že vznik predkupného práva v priebehu vkladového konania spôsobuje automaticky zánik skoršieho obligačnoprávneho vzťahu. 19.Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa je možné dovolávať výlučne vo vzťahu k samotnej kúpnej zmluve v čase jej účinnosti. „K uplatneniu princípu právnej istoty, ktorého súčasťou je aj dôvera subjektov práva v platné právo a k uplatneniu princípu ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere, treba uviesť, že ostatne uvedená zásada, okrem toho, že právo musí byť nadobudnuté v dobrej viere (odvolací súd sa vecou z tohto pohľadu vôbec nezaoberal), vychádza z toho, že právo bolo skutočne nadobudnuté a teda, že niekto sa stal jeho subjektom a preto spravidla nemôže byť tohto práva zbavený dodatočným odpadnutím (zrušením) právneho dôvodu, na ktorého základe sa stal prevodca (predchádzajúci prevodca) vlastníkom veci." (Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 107/2011, zo dňa 30.05.2012). Znenie § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. ustanovuje „Na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou“. Predmetná právna norma neobsahuje žiadne ustanovenie, z ktorého by vyplývala absolútna neplatnosť, napr. znením „inak je právny úkon neplatný', ani žiadne ustanovenie „zákazu” nakladania s majetkom, ktoré by mohlo zakladať napr. relatívnu neplatnosť. V nadväznosti na uvedené je zrejmé, že v tomto prípade vyššie uvedená právna norma neurčuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu (navyše uskutočneného v čase, kedy takéto ustanovenie neexistovalo). Dokonca aj v prípadoch nadobudnutia práv od nevlastníka zohráva dobrá viera významnú úlohu a nespochybňuje sa nadobudnutie vlastníctva „Bylo by však očividné v rozporu s principem právni jistoty a ochranou nabytých práv v dobré víře apriori odmítnout ochranu těm nabyvatelům, kteří při uzavírání předmětné převodní smlouvy (objektivně) nemohli ani při dodržení náležité opatrnosti vědět, že převádene nemovitosti nejsou (pouze) ve vlastnictví prodávajícího...“ (Najvyšší súd Českej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Cdo 2371/2010). 20. Napriek tomu, že v čase vzniku právneho úkonu, predkupné právo štátu neexistovalo - príslušná právna úprava nespája porušenie takéhoto predkupného práva štátu s absolútnou neplatnosťou, a to z nasledovných dôvodov. Právna úprava predkupného práva štátu v zmysle zákona č. 175/1999 Z.z. bližšie neustanovuje ďalšie podmienky výkonu a postupu pri uplatnení tohto predkupného práva, len takéto právo všeobecne konštatuje. Samozrejme to neznamená, že možno toto právo popierať alebo spochybňovať. Je potrebné však analogicky hľadať ustanovenia, ktoré postup pri uplatňovaní predkupného pravá upravujú, a to bez ohľadu na verejný alebo občianskoprávny charakter takého vzťahu. V tomto smere je potrebné vychádzať predovšetkým z koncepcie a účelu inštitútu predkupného práva ako takého. Zákon č. 175/1999 Z.z. vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva. Predkupné právo je občianskoprávny inštitút, ktorý je vymedzený v Občianskom zákonníka, a to komplexne. Predkupné právo môže mať charakter vecnoprávny alebo záväzkovoprávny. Predkupné právo štátu je upravené aj napr. v § 23 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu „Ak vlastník zamýšľa predať kultúrnu pamiatku alebo jej časť, je povinný písomne ju ponúknuť na kúpu štátu zastúpenému ministerstvom“. Ďalšie odseky relatívne podrobne upravujú ďalší postup uplatnenia tohto predkupného práva (zákon č. 175/1999 Z.z. neustanovuje žiadne také podrobnosti, avšak je zrejmé, že sa musí postupovať podľa nejakých právnych noriem). Dôležité je však v tomto smere priame prepojenie na ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré riešia problematiku zmluvného predkupného práva. Z uvedeného analogicky vyplýva, že tam, kde zákonodarca mal v úmysle odlišne upraviť postup pri uplatnení predkupného práva, prijal osobitnú právnu úpravu (podľa zásady lex specialis derogat lex generali), inak sa bude postupovať podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich zmluvné predkupné právo. V predmetnej úvahe podporuje aj ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovuje, že: „Občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.“ Z ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že: „Ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.“ Z predkupného práva v zmysle zákona č. 175/1999 Z.z. tak možno vyvodiť povinnosť pôvodného kupujúceho, tak aj jeho nástupcov, ponúknuť vec na predaj oprávnenej osobe. V prípade porušenia predkupného práva má oprávnený právo domáhať sa svojich práv aj voči nadobúdateľovi (tretej osoby), ktorý vec kúpil. Právne postavenie tretej osoby bude závisieť od toho, či ide o držbu dobromyseľnú alebo nedobromyseľnú. O dobromyseľnú ide v tom prípade, keď nadobúdateľ o predkupnom práve nevedel a ani s prihliadnutím na všetky okolnosti vedieť nemohol. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 4Cdo 56/2009 vyplýva, že „ak povinná osoba z predkupného práva neponúkne vec oprávnenej osobe ku kúpe, hoci to bolo jej zákonnou alebo zmluvnou povinnosťou, a vec predá tretej osobe, nemá to za následok neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi povinnou osobou a treťou osobou len preto, že nebolo rešpektované predkupné právo...“ III. Vyjadrenie žalovaného 21. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V nadväznosti na protest prokurátora a námietky žalobcu v predmetnej veci, bolo potrebné v prvom rade vysporiadať sa s otázkou, či je predmetom vyššie uvedenej kúpnej zmluvy prevod poľnohospodárskeho pozemku v zmysle zákona č, 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, resp. či bolo v rámci príslušného konania o návrhu na vklad preukázané správnemu orgánu v súlade s platnými právnymi predpismi, že predmetom kúpnej zmluvy nebol poľnohospodársky pozemok. Podľa žalobcu predmetný pozemok nie je poľnohospodárskym pozemkom, keďže je určený na iné ako poľnohospodárske využitie podľa osobitných predpisov (§ 2 ods. 2 písm. c/ bod 1 zákona č. 140/2014 Z. z.). Na preukázanie tejto skutočnosti mala zrejme slúžiť územnoplánovacia informácia, ktorá je uvádzaná ako príloha č. 3 návrhu na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu. územnoplánovacej informácii zo dňa 06.07.2015, zn. 2760/7/2015 sa uvádza, že „obecné zastupiteľstvo v Lužiankach schválilo uznesením č. 3/2014 spracovanie zmien Územného plánu obce Lužianky - Zmeny a doplnky č. III., ktoré sa týkajú priemyselnej zóny, ktorá bude v Územnom pláne označená ako priemyselný park. Uvedené plochy parcely číslo: ... XXXX . v žiadosti o UPI po zapracovaní zmien v ÚP obce sa budú nachádzať v zóne priemyselného parku.“ V územnoplánovacej informácii zo dňa 06.07.2015, sp. zn. 2760/7/2015 sa uvádzalo, že „podľa Územného plánu obce Lužianky, schváleného Uznesením Obecného zastupiteľstva v Lužiankach č. 168/2008 a jeho Zmien a doplnkov č. 1 schválených Uznesením Obecného zastupiteľstva v Lužiankach č. 148/2009 a Zmeny a doplnky č. 2, schválené Uznesením obecného zastupiteľstva č. 54/2012, parcely .... ... ku dňu podania žiadosti zaberajú časť územia za riekou schválenú na rozvojové plochy výroby - priemyselný park. Toto územie je teraz predmetom spracovania zmien Územného plánu obce Lužianky - Zmeny a doplnky Č. 3.“ Z vyššie uvedeného je zrejmé, že správnemu orgánu boli predložené dve územnoplánovacie informácie obce Lužianky, ktoré mali byť vydané v ten istý deň a pod rovnakým číslom, pričom prvá územnoplánovacia informácia bola správnemu orgánu doručená dňa 07.07.2015 a druhá dňa 14.07.2015. 22. Z prvej územnoplánovacej informácie jednoznačne vyplýva, že sa jedná o plochy, ktoré nie sú určené v čase podania informácie na zastavanie a z druhej informácie vyplýva len skutočnosť, že parcely zaberajú plochu, ktorá je rozvojovo schválená na priemyselný park, a teda z nej vôbec nevyplýva, že sa jedná o územie určené platným územným plánom obce na zastavanie. V prvom rade je nutné, aby bol predmetný pozemok určený na zastavanie už v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, aby ho bolo možné subsumovať pod § 2 ods. 2 písm. c) bod 1 zákona č. 140/2014 Z. z., pričom z územnoplánovacej informácie by malo byť zrejmé, že táto zodpovedá stavu ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy. Pokiaľ žalobca uvádzal, že obec mala vedomosť o tom, že na aký účel sa vydáva požadovaná územnoplánovacia informácia, je potrebné poznamenať, že toto nebolo správnemu orgánu preukázané - správnemu orgánu nebola predložená žiadosť o vydanie územnoplánovacej informácie. Aj keby však bolo preukázané, že obec takúto vedomosť mala, toto by nič nemenilo na obsahovej nedostatočnosti predloženej územnoplánovacej informácie, ani by neodstraňovalo pochybnosti vyplývajúce zo súhlasu Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu pôdohospodárstva Č. OC-NR-OOP4-2015/028007 zo dňa 13.07.2015. Zo znenia § 13 ods. 2 zákona č. 220/2004 Z. z. vyplýva, že poľnohospodársky pozemok môže byť v územnom pláne určený na zastavanie len po predchádzajúcom odsúhlasení orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy, pričom to isté platí, aj pokiaľ by malo dôjsť k zmenám v územnom pláne. V zmysle platnej právnej úpravy totiž pri každom obstarávaní a spracúvaní územno-plánovacej dokumentácie, projektov pozemkových úprav a iných návrhov pred schválením tieto dokumenty posudzuje orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 22) miestne príslušný okresný úrad, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva v sídle kraja. Tu ešte žalovaný poukázal na § 26 ods. 6 Stavebného zákona, podľa ktorého návrh územného plánu, ktorého obsah nie je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa alebo s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo ktorého postup obstarania a prerokovania nie je v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, nemožno schváliť, pričom pokiaľ by prišlo k schváleniu napriek takémuto rozporu, schválenie je v celom rozsahu neplatné. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ pri schválení relevantného územného plánu neboli rešpektované ustanovenia zákona č. 220/2004 Z.z., schválenie územného plánu by bolo neplatné - na túto skutočnosť poukázal v nadväznosti na súhlas Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu pôdohospodárstva č. OU-NR-OOP4- 2015/028007 zo dňa 13.07.2015. Žalovaný poukázal na súhlas Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu pôdohospodárstva č. OU-NR-OOP4-2015/028007 zo dňa 13.07.2015 - ide o individuálny správny akt toho istého správneho orgánu, ktorý rozhodoval o predmetnom návrhu na vklad. Týmto individuálnym správnym aktom udelil Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva dňa 13.07.2015 súhlas k možnému budúcemu použitiu poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely. Táto skutočnosť vyvoláva pochybnosti o tom, či predmetný pozemok bol v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy skutočne určený príslušným územným plánom na zastavanie. Tento súhlas bol vydaný v zmysle zákona č. 220/2004 Z. z. 23. Žalobca sa v žalobe odvolával na územný plán obce Lužianky z roku 2006 spolu s jeho zmenami v rokoch 2006 a 2012. Ak by bola pravda, že už týmto územným plánom boli predmetné pozemky určené na zastavanie, obec Lužianky by zjavne nepotrebovala súhlas Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu pôdohospodárstva č. OU-NR-OOP4-2015/028007 zo dňa 13.07.2015. Pokiaľ žalobca uvádzal, že súhlas Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu pôdohospodárstva č. OU-NR-OOP4-2015/028007 bol daný dňa 13.07.2015 a preto mal byť predmetný pozemok považovaný za pozemok určený na zastavanie, potom žalobca opomínal skutočnosť, že v zmysle platnej právnej úpravy súhlas orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy je len podkladom na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie. Samotným udelením predmetného súhlasu orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy sa žiadny pozemok nestáva bez ďalšieho pozemkom určeným na iné ako poľnohospodárske využitie podľa osobitných predpisov! Žalobca v žalobe poukazuje na dôvodovú správu k zákonu č. 140/2014 Z. z. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že záväzný je text zákona a v prvom rade je potrebné poukázať na znenie zákona. Samotná skutočnosť, že v predmetnom konaní o návrhu na vklad nebolo dostatočne preukázané, že daný pozemok nie je poľnohospodárskym pozemkom, je dostatočná na to, aby sa vyhovelo protestu prokurátora proti rozhodnutiu o povolení vkladu. 24. Za nepravdivé označil tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa odmietol vyjadriť k predloženému znaleckému posudku vypracovanému ÚEOS Komercia, a. s. zo dňa 13.7.2015, Žalovaný vo svojom rozhodnutí vo vzťahu k danému znaleckému posudku uviedol, že „pokiaľ spoločnosť Poľnohospodárska pôda, s. r, o. poukázala na znalecký posudok vypracovaný ÚEOS Komercia, a. s., ktorý stanovil dňa 13.07.2015 všeobecnú hodnotu predmetných pozemkov v lokalite katastrálne územie Lužianky v cene XX,XX €/m2, z čoho má vyplývať, že nešlo o ornú pôdu, pretože trhová cena ornej pôdy v katastrálnom území Lužianky sa pohybuje na úrovni 0,221 €/m2, úrad uvádza, že tento znalecký posudok sa týka prípadov predloženia návrhov kúpnych zmlúv zo strany štátu (MH Invest, s. r. o.). Tieto konania o návrhu na vklad však nie sú predmetom vyššie uvedeného protestu prokurátora ani konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o tomto proteste prokurátora. Z tohto dôvodu sa úrad k týmto znaleckým posudkom a konaniam o návrhu na vklad nemôže vyjadrovať. Úrad ešte dodáva, že ani poukaz na tieto znalecké posudky nemôže odstrániť pochybnosti ohľadne toho, či bol tento pozemok určený územným plánom schváleným v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi na zastavanie, ktoré vyplývajú z obsahu predložených územnoplánovacích informácií ako aj so súhlasu Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu pôdohospodárstva č. OU-NR-OOP4- 2015/028007 zo dňa 13.07.2015. Pokiaľ by sme vychádzali z logiky argumentácie spoločnosti Poľnohospodárska pôda, s. r, o. vo vzťahu k označenému znaleckému posudku a v ňom uvádzanej cene, potom by sme mohli mať pochybnosti o tom, či bol predmetný pozemok určený na zastavanie aj s prihliadnutím ku kúpnej cene dojednanej v kúpnej zmluve, keď cena za 1 m2 podľa kúpnej zmluvy sa pohybuje okolo sumy 50 centov za 1 m2, čo má byť cena blízka cene ornej pôdy v katastrálnom území Lužianky a zjavne podstatne nižšia ako cena pozemkov určených na zastavanie“. 25. Žalovaný si tak splnil povinnosť vyjadriť sa k námietke žalobcu vo svojom rozhodnutí, ktoré žalobca napáda. Samotná skutočnosť, že žalobca sa s touto argumentáciou nestotožňuje neznamená, že jeho práva boli porušené odôvodnením žalobou napadnutého rozhodnutia. Ako už žalovaný uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, „ani poukaz na tieto znalecké posudky nemôže odstrániť pochybnosti ohľadne toho, či bol tento pozemok určený územným plánom schváleným v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi na zastavanie, ktoré vyplývajú z obsahu predložených územnoplánovacích informácií ako aj so súhlasu Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu pôdohospodárstva č. OU-NR-OOP4-2015/028007 zo dňa 13.07.2015“. Žalovaný nemohol z vlastného podnetu preskúmať rozhodnutie o povolení vkladu - zákonnosť rozhodnutia o povolení vkladu môže úrad preskúmavať len v nadväznosti na konanie o proteste prokurátora. Čo sa týka námietok žalobcu ohľadne (ne)platnosti predmetnej kúpnej zmluvy, žalovaný poukázal na svoju argumentáciu v odôvodnení svojho rozhodnutia, podľa ktorej „čo sa týka poukazu spoločnosti Poľnohospodárska pôda, s. r. o. na § 6b ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z., podľa tohto ustanovenia konania začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V dôvodovej správe k tomuto ustanoveniu sa uvádza, že „(n)avrhované znenie prechodných ustanovení zabezpečí plynulý proces posudzovania žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej investícii, ktorý bol začatý pred platnosťou a účinnosťou navrhovaného zákona a neskončený pred účinnosťou navrhovaného zákona.“ Z dôvodovej správy k príslušnej právnej norme je zrejmý zámer zákonodarcu upraviť otázku relevantnej právnej úpravy vzťahujúcej sa na proces posudzovania žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej investícii. Aj z ďalších ustanovení § 6b zákona č. 175/1999 Z. z. vyplýva, že sa týkajú problematiky osvedčenia o významnej investícii. Nie je teda možné aplikovať ustanovenie § 6b ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. vo vzťahu ku konaniu o návrhu na vklad. 26.Pokiaľ ide o námietky žalobcu ohľadne problematiky predkupného práva štátu, žalovaný mal za preukázané, že dňa 08.07.2015 bol uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 401 schválený Návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom Vybudovanie strategického parku. Uvedeným dňom teda vzniklo zo zákona predkupné právo s poukazom na § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z, o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3 tohto právneho predpisu, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám. V čase povolenia vkladu mal v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona prvostupňový správny orgán na túto skutočnosť prihliadnuť - správny orgán rozhodujúci o návrhu na vklad je totiž povinný prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Uvedená právne významná skutočnosť mala vplyv na katastrálne konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností, pričom je povinnosťou okresného úradu, katastrálneho odboru naň prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát využil svoje zákonné predkupné právo (bez ohľadu na skutočnosť, či došlo k zápisu existujúceho zákonného predkupného práva do katastra nehnuteľností). V tejto súvislosti je potrebné uvedomiť si, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe zmluvy je dvojfázový proces - v prvej fáze dochádza k uzatvoreniu zmluvy, ktorá predstavuje titul nadobudnutia vlastníckeho práva, v druhej fáze potom pristupuje modus v podobe vydania rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Až povolením vkladu do katastra nehnuteľností a vykonaním vkladu dochádza k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. 27. Katastrálne konanie malo byť následne podľa § 31a písm. c) Katastrálneho zákona prerušené a účastníci konania mali byť vyzvaní, aby doložili listiny preukazujúce tú skutočnosť, že štát svoje predkupné právo vyplývajúce mu z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. nevyužil. Ak by túto skutočnosť nepreukázali, bol by to dôvod na zastavenie katastrálneho konania podľa § 31b odsek 1 písm. f) Katastrálneho zákona. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods, 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. Každý právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, je absolútne neplatný, ibaže by išlo o niektorý z prípadov uvedených v § 40a Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník v § 40a upravuje tzv. relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Ide o kogentnú právnu úpravu a taxatívny výpočet prípadov relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Podľa judikatúry prípady relatívnej neplatnosti právnych úkonov sú v ustanovení § 40a taxatívne vypočítané a tento výpočet nemožno ani analogicky rozširovať ešte na ďalšie prípady. 28.Predkupné právo štátu je upravené v § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa tejto právnej normy na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Právny úkon, ktorý nie je v súlade s touto právnou normou, nepochybne odporuje zákonu, pričom v rámci konania o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností je potrebné posúdiť, či v prípade právneho úkonu, ktorý odporuje tejto právnej norme, ide o absolútnu alebo relatívnu neplatnosť. Nakoľko rozpor právneho úkonu s touto právnou normou nemožno subsumovať pod žiadny z prípadov uvedených v § 40a Občianskeho zákonníka, a ani z iných ustanovení Občianskeho zákonníka alebo osobitného právneho predpisu nevyplýva, že takýto právny úkon je relatívne neplatný, ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V prípade právneho úkonu, ktorým bolo porušené predkupné právo štátu podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nemožno uvažovať o analógii s prípadom porušenia predkupného práva spoluvlastníka; štát totiž v predmetnej právnej veci nebol spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a teda ide o úplne odlišnú právnu a skutkovú situáciu. Podľa vyjadrenia odvolateľa v danom prípade bolo potrebné aplikovať § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý definuje následky porušenia predkupného práva. Avšak ustanovenie § 603 Občianskeho zákonníka, upravuje podmienky predkupného práva dojednaného ako záväzkovoprávny vzťah alebo podmienky predkupného práva dojednaného ako vecné právo. V danom prípade však ide o zákonné predkupné právo, na ktoré nemožno aplikovať § 603 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je potrebné prihliadať aj na účel ustanovenia predkupného práva štátu, ktorým je usporiadanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v súvislosti s významnou investíciou v nadväznosti na dohodu s vlastníkom nehnuteľnosti, ktorý má záujem o prevod vlastníckeho práva IV. Vyjadrenie Generálnej prokuratúry SR 29. V danej veci je nesporné, že obec Lužianky v čase uzavretia kúpnej zmluvy z 16.6.2015, resp. vydania rozhodnutia o povolení vkladu z 28.7.2015 mala svoj územný plán. Pozemok parcela registra „C“ č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2 v katastrálnom území Lužianky, ktorý bol predmetom prevodu, však nebol v danom čase v rámci tohto územného plánu určený na zastavanie v zmysle § 11 ods. 5 písm. e), § 43h ods. 1 Stavebného zákona. Takéto určenie musí totiž byť súčasťou záväznej časti územného plánu obce [§ 13 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona], ktorá sa schvaľuje formou všeobecne záväzného nariadenia podľa § 27 ods. 3 stavebného zákona. Prevádzaný pozemok teda bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy, podania návrhu na vklad a povolenia vkladu poľnohospodárskym pozemkom podľa § 2 zákona č. 140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, a nakladanie s jeho vlastníctvom malo podliehať režimu, ktorý ustanovil tento zákon. Iný záver nakoniec nevyplýva ani z územnoplánovacích informácii doručených v rámci vkladového konania 07.07.2015 a 14.07.2015, pretože zo znenia prvej je zrejmý len zamýšľaný budúci stav a obsah druhej informuje o pripravovaných zmenách územného plánu. Právna úprava predkupného práva je relatívne strohá. Pri jej systematickom a teleologickom výklade však možno skonštatovať, že predkupné právo vzniká buď na základe zmluvy alebo zo zákona. Zmluvné predkupné právo má buď čisto obligačnú povahu alebo môže byť dohodnuté aj ako vecné právo v zmysle § 603 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 30 Zákonné predkupné právo vzniká priamo zo zákona a v závislosti od charakteru oprávnenej osoby chráni buď súkromný záujem (napr. predkupné právo spoluvlastníka podľa § 140 OZ) alebo verejný záujem (napr. predkupné právo štátu na kultúrne pamiatky podľa § 23 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu). Podstatou každého predkupného práva je povinnosť ponúknuť príslušnú vec prednostne na predaj osobe oprávnenej z predkupného práva. Zatiaľ čo pri zmluvnom predkupnom práve takáto povinnosť má základ v zmluvnom ustanovení, pri zákonnom predkupnom práve ide o zákonom uloženú povinnosť. Tento rozdiel sa následne premieta aj do právnych následkov nerešpektovania predkupného práva. Pri porušení zmluvného predkupného práva, či už obligačného alebo vecnoprávneho, je smerodajným znenie § 603 ods. 3 OZ, ktoré ustanovuje, že osoba oprávnená z predkupného práva sa môže buď domáhať od nadobúdateľa predaja veci, alebo jej zostane predkupné právo zachované. Inak povedané samotný prevod porušujúci predkupné právo v takomto prípade zostáva platným právnym úkonom. Porušenie zákonného predkupného práva je však porušením zákonom ustanovenej povinnosti. Právny úkon porušujúci zákonné predkupné právo je preto absolútne neplatný pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ, pokiaľ zákon výslovne neustanovuje, že sa jedná o neplatnosť relatívnu, ako je tomu pri porušení predkupného práva spoluvlastníka podľa § 40a a § 140 Občianskeho zákonníka. 31.Znenie § 39 OZ pritom predstavuje všeobecnú úpravu nedovolenosti právneho úkonu. V zmysle § 39 OZ preto v zásade platí, že následkom rozporu právneho úkonu so zákonom je jeho neplatnosť aj vtedy, ak to zákon osobitne nevyjadruje, ako je tomu napr. v § 37 ods. 1 OZ. Opačný názor žalobcu je preto v tomto smere nesprávny. Z právneho poriadku totiž vyplýva pre účastníkov právnych vzťahov také množstvo povinností a iných spôsobov regulácie ich konania, ktoré znemožňuje vždy explicitne normatívne ustanoviť, že s ich porušením je spojená neplatnosť právneho úkonu. Zákonné predkupné právo je okrem iného upravené aj v § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, podľa ktorého „Na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám“ Vzhľadom na to, že Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 401 z 8.7.2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“, ktorá má byť umiestnená aj v katastrálnom území Lužianky, vznikla orgánu katastra v každom vkladovom konaní týkajúcom sa nehnuteľností v tomto katastrálnom území povinnosť skúmať, či sa na ne nevzťahuje predkupné právo štátu a či si prevodca splnil zákonom uloženú mu povinnosť ponúknuť prevádzanú nehnuteľnosť prednostne štátu. Uznesenie vlády pritom predstavuje pre orgán katastra ako orgán štátnej správy všeobecne známu skutočnosť a to v podstate od momentu prijatia. Vláda je totiž vrcholným orgánom výkonnej moci, ktorá je na úseku katastra realizovaná orgánmi štátnej správy katastra nehnuteľností. Z toho potom vyplýva, že orgán katastra musí na zákonné predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, prihliadať bez ohľadu na to. či toto už bolo zapísané v katastri nehnuteľností. Nakoniec samotný zápis tohto práva záznamom do katastra nehnuteľností plní len evidenčnú funkciu. 32. V zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, orgán katastra povinný vo vkladovom konaní skúmať okrem iného, či právo nakladať s nehnuteľnosťou nie je obmedzené a či zmluva neodporuje zákonu. Túto povinnosť má orgán katastra ku dňu rozhodovania. Uvedené zvýrazňuje aj druhá veta § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, v zmysle ktorej orgán katastra pri rozhodovaní prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Osobitný prípad obmedzenia dispozičného oprávnenia prevodcu predstavuje aj zákonné predkupné právo podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií. V tomto smere je preto chybný ten názor žalobcu, podľa ktorého nie je možné prihliadnuť na predkupné právo vzniknuté až po uzavretí zmluvy. Uzavretím zmluvy o prevode nehnuteľností síce zmluva v zásade nadobúda účinnosť, avšak k samotnému prevodu vlastníctva dochádza až vkladom do katastra na základe právoplatného rozhodnutia orgánu katastra o povolení vkladu. Stotožnenie sa s názorom žalobcu by pri súčasnej absencii lehoty na podanie návrhu na vklad znamenalo aj napr. absurdnú povinnosť zavkladovať zmluvu uzavretú za platnosti obyčajového práva bez ohľadu na následné právne zmeny. Možno preto skonštatovať, že ak predkupné právo štátu na prevádzaný pozemok vzniklo 08.07.2015, bolo povinnosťou Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru toto zohľadniť pri rozhodovaní v rámci vkladového konania č. V 5250/2015. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor mal preto podľa § 31a písm. c) Katastrálneho zákona predmetné vkladové konanie prerušiť a vyzvať jeho účastníkov na preukázanie neuplatnenia si predmetného zákonného predkupného práva zo strany štátu. Nepreukázanie tejto skutočnosti by pritom bolo dôvodom pre následné zastavenie vkladového konania podľa § 31b ods. 1 písm. f) Katastrálneho zákona. Keďže Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor takto nepostupoval, ale rozhodol bez ďalšieho o povolení vkladu, bol vydaným rozhodnutím č, V 5250/2015 z 28.7.2015, porušený zákon, v dôsledku čoho bolo zrušenie tohto rozhodnutia v konaní n proteste prokurátora zákonné a dôvodné. V. Pojednávanie 33.Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 04.03.2020 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a povereného zástupcu Generálnej prokuratúry SR a v neprítomnosti právneho zástupcu ďalšieho účastníka. VI. Relevantné právne predpisy 34.Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 35.Podľa § 40a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. 36.Podľa § 140 OZ ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. 37.Podľa § 603 OZ predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil vec ponúknuť na predaj (ods. 1). Predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo, ktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva mu zachované predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi (ods. 2). Ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované (ods. 3). 38.Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 220/2004 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie poľnohospodárskou pôdou produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností (ďalej len "kataster") ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty. 39.Podľa § 13 ods. 2 druhá a tretia veta zákona č. 220/2004 Z.z. na vydanie súhlasu s budúcim možným použitím poľnohospodárskej pôdy na stavebné zámery a iné zámery a určenie podmienok súhlasu je rozhodujúci celkový konečný rozsah zamýšľaného odňatia poľnohospodárskej pôdy. Súhlas je podkladom na vydanie rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy podľa § 17. 40.Podľa § 1 písm. a/ zákona č. 140/2014 Z.z. tento zákon upravuje postup nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku prevodom. 41.Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 140/2014 Z.z. ak odsek 2 neustanovuje inak, poľnohospodárskym pozemkom sa na účely tohto zákona rozumie poľnohospodárska pôda alebo pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991. 42.Podľa § 2 ods. 2 písm. a/, písm. c/ bod 1 zákona č. 140/2014 Z.z. za poľnohospodársky pozemok sa podľa tohto zákona nepovažuje záhrada (písm. a/), pozemok mimo zastavaného územia obce, ak je určený na iné ako poľnohospodárske využitie podľa osobitných predpisov (písm. c/ bod 1). 43.Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 140/2014 Z.z. týmto zákonom nie je dotknuté nadobudnutie vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku pri vykonávaní pozemkových úprav a pri prevode vlastníctva vo verejnom záujme na účely, na ktoré možno poľnohospodársky pozemok vyvlastniť. 44.Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 140/2014 Z.z. v znení účinnom do 10.2.2019 vlastník alebo iná osoba oprávnená previesť vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku (ďalej len "prevádzajúci") môže poľnohospodársky pozemok, bez použitia postupu podľa odsekov 3 až 10 a podľa § 5 a 6, previesť do vlastníctva osobe, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky predo dňom uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v obci, v ktorej sa poľnohospodársky pozemok nachádza (písm. a/), spoluvlastníkovi poľnohospodárskeho pozemku, ak ide o spoluvlastnícky podiel podľa osobitných predpisov (písm. b/), blízkej osobe podľa § 116 Občianskeho zákonníka a osobe príbuznej podľa § 117 Občianskeho zákonníka (písm. c/). 45.Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 140/2014 Z.z. v znení účinnom do 10.2.2019 inej osobe ako osobe podľa odseku 1 môže prevádzajúci previesť vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku len postupom podľa odsekov 3 až 8 a podľa § 5 a § 6. 46.Podľa § 6 ods. 4 prvá veta zákona č. 140/2014 Z.z. v znení účinnom do 10.2.2019 o splnení podmienok nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku vydá okresný úrad nadobúdateľovi osvedčenie do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti podľa odseku 2; vo zvlášť zložitých prípadoch vydá osvedčenie najneskôr do 60 dní. 47.Podľa § 9 zákona č. 140/2014 Z.z. ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na katastrálne konanie o zápise prevodu vlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku do katastra nehnuteľností začaté a právoplatne neukončené do 31. mája 2014. 48.Podľa § 1 ods. 3 písm. c/ zákona č. 175/1999 Z.z. významná investícia je stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky (ďalej len „podnik“), ak vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. 49.Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám. 50.Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. VII. Posúdenie veci správnym súdom 51.Predmetom súdneho prieskumu v predmetnej právnej veci je rozhodnutie žalovaného č. LPO-7992/2015/Ja zo dňa 18.12.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľnosti zo dňa13.10.2015 o vyhovení protestu prokurátora a o zrušení rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu, na základe ktorého bol vklad povolený. Primárne je v tomto kontexte potrebné zodpovedať otázku charakteru prevádzaných nehnuteľností, teda či ide o poľnohospodársku pôdu alebo o pôdu určenú na iné ako poľnohospodárske účely, v kontexte nálezu Ústavného súdu SR č.k. PL. ÚS 20/14-80 zo dňa 11.2018. Zároveň bolo potrebné ustáliť, či je orgán katastra povinný prihliadať na vznik zákonného predkupného práva v období po uzatvorení zmluvy, na základe ktorej dochádza k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a pred rozhodnutím o povolení alebo nepovolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. 52. Dovolený nie je právny úkon, ktorý svojím obsahom odporuje zákonu. Obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné, náhodilé, alebo vedľajšie zložky. Z týchto zložiek môže odporovať zákonu ktorákoľvek, ale normatívny dôsledok uvedený v ust. § 39 Občianskeho zákonníka vyvoláva iba rozpor podstatných zložiek právneho úkonu so zákonom, prípadne tých zložiek, ktoré nie sú podstatné ex lege, ale ich zaradenie medzi podstatné zložky vyplýva z dohody účastníkov právneho úkonu. Účelom právneho úkonu treba rozumieť jeho hospodárske určenie, ktoré je, alebo nie je v súlade s účelom dovoleným zákonom. Vo všeobecnosti platí, že nie každý rozpor so zákonnou normou spôsobuje bez ďalšieho absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ. Pokiaľ si strany svoj právny vzťah upravili odchylne od dispozitívnych právnych noriem, nemožno hovoriť o rozpore so zákonom a ani o neplatnosti právneho úkonu. Účelom dispozitívnych právnych noriem je suplovať dohodu strán v časti, v ktorej nie je úplná; ak strany dospeli k dohode odchylnej od dispozitívnej právnej normy, má ich dohoda prednosť. O rozpore so zákonom však možno hovoriť v prípade rozporu s kogentnou právnou normou, ktorá obmedzuje princíp autonómie vôle strán, a pre toto obmedzenie musí existovať racionálny dôvod, najmä ochrana verejného poriadku, ochrana tretích osôb, a podobne. Z tohto hľadiska je nevyhnutné zobrať do úvahy účel zákonného príkazu alebo zákazu a úmysel zákonodarcu. „Pokiaľ ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu treba uviesť, že táto pôsobí priamo zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc), bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal; preto právne účinky, t.j. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z takto absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú. Súd prihliada k absolútnej neplatnosti právneho úkonu i bez návrhu, t.j. z úradnej povinnosti. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nemožno podľa platného právneho stavu spätne zhojiť ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (tzv. konvalidáciou). Samozrejme, že absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa možno dovolať aj námietkou vznesenou proti takejto žalobe.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. novembra 2010, sp. zn. 3Cdo 73/2009). 53.Vo vkladovom konaní podľa zákona č. 162/1995 Z.z. je predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho práva k pozemkom do katastra nehnuteľností na základe zmluvy splnenie podmienok ustanovených v § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. [podstatné náležitosti zmluvy, dodržanie predpísanej formy právneho úkonu, oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou, dostatočná určitosť a zrozumiteľnosť prejavov vôle, neobmedzená zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou, súlad zmluvy so zákonom (teda či neodporuje zákonu, či zákon neobchádza) a s dobrými mravmi]. Inak povedané, okresný úrad skúma aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ, teda rieši podobné otázky, ako by riešil súd v spore o určenie neplatnosti zmluvy), čo je v § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. vyjadrené slovami: „či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza“. Keďže je okresný úrad povinný zistiť presne a úplne skutkový stav veci, prihliada aj na iné skutkové a právne skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na povolenie vkladu, resp. ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Uvedené skutočnosti posudzuje ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, od kedy nastávajú konštitutívne účinky jeho rozhodnutia. 54. Ako už v obdobnej veci vedenej pod spis. zn. 2S/291/2017 Krajský súd v Bratislave konštatoval, pre posúdenie otázky, či má prevádzaná nehnuteľnosť (pozemok) charakter poľnohospodárskej pôdy alebo nie, sú určujúce nasledovné kritériá vyplývajúce zo zákona č. 220/2004 Z.z. a § 2 zákona č. 140/2014 Z. z.: a) produkčný potenciál pôdy, b) označenie druhu pôdy v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady a trvalé trávne porasty, c) nezahrnutie v územnom pláne obce ako stavebný pozemok. Poľnohospodársku pôdu možno využiť na stavebné zámery a iné zámery len so súhlasom okresného úradu s budúcim možným použitím poľnohospodárskej pôdy na určené zámery; na určenie podmienok súhlasu je rozhodujúci celkový konečný rozsah zamýšľaného odňatia poľnohospodárskej pôdy, ak existuje pravdepodobnosť takého zámeru. Rozhodnutie o odňatí vydáva orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy, v ktorého obvode sa poľnohospodárska pôda navrhovaná na odňatie nachádza. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 16.06.2015 bol pozemok registra „C“ parcela č. XXXX. - o výmere 2931 m2 v katastrálnom území Lužianky vedenej na liste vlastníctva č. XXXX označený ako orná pôda, teda poľnohospodárska pôda, ktorá mala produkčný potenciál (§ 2 písm. b/ zákona č. 220/2004 Z.z., § 2 ods. 1 zákona č. 140/2014 Z.z.). V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva, nevydal súhlas k možnému budúcemu využitiu poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely. Označený pozemok o výmere 2931 m2 v k.ú. Lužianky, ktorý bol predmetom prevodu, však nebol v danom čase v rámci tohto územného plánu určený na zastavanie v zmysle § 11 ods. 5 písm. e), § 43h ods. 1 Stavebného zákona. Išlo by o neoddeliteľnú súčasť záväznej časti územného plácu obce a to schváleného vo forme všeobecne záväzného nariadenia. Územný plán obce v znení Zmien a doplnkov č. II (VZN č. 54/2010) totiž neúplne označoval účel využitia pozemkov na iné ako poľnohospodárske účely, preto ho nemožno zobrať do úvahy pri kvalifikovaní charakteru pôdy. Zároveň možno konštatovať, že ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy neboli zmeny územného plánu schválené obecným zastupiteľstvom obce Lužianky, a teda územie, kde sa nachádza aj predmetný pozemok, nebolo určené na zastavanie. Čo je však podstatné - Nálezom Ústavného súdu SR č.k. PL. ÚS 20/14-80 zo dňa 14.11.2018 boli ustanovenia § 4 až § 6 zákona č. 140/2014 Z.z. označené za nesúladné s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Nález ústavného súdu bol publikovaný v Zbierke zákonov SR dňa 11.2.2019 pod č. 33/2019 Z.z., od kedy citované ustanovenia stratili účinnosť (čl. 125 ods. 3 Ústavy SR) a nevznikajú z nich žiadne práva ani povinnosti. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia z úradnej povinnosti prihliada na rozhodnutia Ústavného súdu SR o súlade alebo nesúlade zákonov s právnymi predpismi vyššej právnej sily a je nimi viazaný podľa § 131 SSP. Z uvedeného dôvodu sa správny súd nezaoberal absolútnou neplatnosťou kúpnej zmluvy zo dňa 18.6.2015 a jej Dodatku č. 1 z hľadiska obchádzania ustanovení § 4 až § 6 zákona č. 140/2014 Z.z. 55. Z platnej zmluvy vznikajú pre jej účastníkov obligačnoprávne účinky, t.j. obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným (účinnosť zmluvy) a viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcimi k vzniku zmluvy, ku vzniku vecnoprávnych účinkov ktorej treba ešte kladného rozhodnutia orgánu katastra, trvá aj pre dedičov zomrelého účastníka, ktorí vstupujú do jeho práv a záväzkov z občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom vecnoprávnych účinkov účinnej zmluvy. Právna udalosť je objektívna právna skutočnosť <https://sk.wikipedia.org/wiki/Pr%C3%A1vna_skuto %C4%8Dnos%C5%A5>, ktorá nastáva nezávisle od prejavov ľudskej vôle (vôle účastníkov právneho pomeru) a vedie na základe právnej normy <https://sk.wikipedia.org/wiki/Pr%C3%A1vna_norma> k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu, práva <https://sk.wikipedia.org/wiki/Pr%C3%A1vo> alebo povinnosti <https://sk.wikipedia.org/wiki/Povinnos%C5%A5>. Z právnych udalostí majú relevanciu tie, s ktorými právna norma spája určité právne následky. Za relevantnú právnu udalosť je nevyhnutné považovať tú okolnosť, že Vláda SR uznesením č. 401 zo dňa 08.07.2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby „Vybudovanie strategického parku“ pre spoločnosť MH Invest, s. r. o., ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Osvedčenie bolo vydané dňa 13.7.2015 pod č. 20801/2015-1000-33509. Právnym následkom tejto udalosti je absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 16.06.2015 pre jej rozpor so zákonom č. 175/1999 Z.z. Ide tak o prípad, kedy v dôsledku udalosti nezávislej od vôle strán, ktoré boli účastníkmi právneho pomeru sa vytvoril stav, ktorý je v rozpore s právom (protiprávny stav). Na absolútne neplatný právny úkon sa hľadí, akoby nebol urobený a nadobudnutie účinkov z neho nemôže zhojiť ani prípadné kladné rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. 56. „Predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. vzniklo dňa 8.7.2015, teda v medziobdobí po uzatvorení kúpnej zmluvy (16.6.2015) a pred rozhodnutím okresného úradu o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu (28.7.2015). Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, v čase rozhodovania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu o tejto skutočnosti vedel, potrebné dokumenty osvedčujúce túto skutočnosť sa nachádzajú v administratívnom spise. Predkupné právo štátu vzniká priamo zo zákona schválením návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou a do katastra nehnuteľností sa zapisuje formou záznamu. Predkupné právo zaväzuje vlastníka veci ponúknuť vec na predaj prioritne tomu, kto je z predkupného práva oprávnený. Ide o právny vzťah, v ktorom individuálne určený subjekt - oprávnená osoba (štát) - má právo kúpiť vec od druhého individuálne určeného subjektu - povinnej osoby (vlastníka pozemku) - ako prvý za predpokladu, že vlastník veci sa rozhodne ju predať. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 175/1999 Z.z. zákon je opatrením, ktoré by malo uľahčiť veľké investície do hospodárstva Slovenskej republiky. Jeho základným cieľom je urobiť priechodným majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby výrobných kapacít, ktoré sú významné z hľadiska celého hospodárstva Slovenskej republiky. Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov a stavieb nedovoľuje v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby. Bráni tomu stav evidencie práv k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností a zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je odradenie investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách“(rozsudok KS BA spis. zn. 2S/291/2017) 57. Vzhľadom na právnu podstatu predkupného práva vo všeobecnosti a účel sledovaný zákonom č. 175/1999 Z.z., ktorým je zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou z hľadiska celého hospodárstva SR, je zmluvná voľnosť vlastníka pozemku, ku ktorému sa viaže predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z., obmedzená priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja prednostne ponúknuť tieto pozemky na kúpu štátu. Len takýto výklad môže byť v súlade s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z.z. (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžrk/3/2018 zo dňa 18.5.2018). Zákon č. 175/1999 Z.z. predstavuje kogentnú právnu normu, ktorá neumožňuje zmluvným stranám upraviť svoj právny vzťah odlišným spôsobom. Preto aj rozpor s ňou predstavuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ z dôvodu rozporu so zákonom. Otázkou predkupného práva štátu sa zaoberal Najvyšší súd SR aj v rozsudku sp. zn. 1Sžr/103/2012 zo dňa 9.4.2013 [išlo o predkupné právo štátu podľa zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov)], z ktorého vyplýva, že správny orgán pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je povinný prihliadať aj na existenciu predkupného práva štátu a toto právo posudzovať (v kontexte s inými hľadiskami a kritériami, ktoré je povinný skúmať) ako skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu. Neprihliadnutie okresného úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na existenciu predkupného práva štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. obmedzujúceho zmluvnú voľnosť povinného z tohto predkupného práva pri zamýšľanom prevode dotknutej nehnuteľnosti, ako na skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu, je podľa správneho súdu v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z.z. a porušením § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. Uvedený záver platí aj vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu, pretože okresný úrad je povinný skúmať, či po uzatvorení zmluvy do jeho rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutočnosti alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Napokon, vlastnícke právo sa konštitutívne nadobúda vkladom na katastra nehnuteľností a nie už pri podpise samotnej zmluvy. Konštitutívne účinky vznikajú právoplatnosťou rozhodnutia o vklade alebo dátumom uvedeným v rozhodnutí o vklade, preto až do tohto okamihu môžu vzniknúť okolnosti ovplyvňujúce nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na ktoré je správny orgán povinný prihliadať aj v období medzi uzatvorením zmluvy a rozhodnutím o vklade podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. V predmetnej právnej veci bolo povinnosťou Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru, vyzvať účastníkov právneho úkonu, aby sa vyjadrili, či štát uplatnil predkupné právo na nehnuteľnosť a na základe tohto zistenia zvoliť ďalší procesný postup vo vkladovom konaní, čo sa nestalo. Kúpna zmluva zo dňa 16.06.2015 bola preto v čase rozhodovania Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru, o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností absolútne neplatným právnym úkonom obchádzajúcim § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. Keďže Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, v čase svojho rozhodnutia dôsledne nepostupoval podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. a neprihliadol na vznik zákonného predkupného práva štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. (ku ktorému došlo dňa 08.07.2015), je jeho rozhodnutie o povolení vkladu nezákonné a napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu o vyhovení protestu prokurátora a o zrušení rozhodnutia o vklade zákonné a obsahujúce správne právne posúdenie kúpnej zmluvy zo dňa 16.06.2015 v intenciách zákona č. 175/1999 Z.z. aj § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. Ako už Krajský súd zdôraznil - prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam má v podstate dve fázy: zmluva, na základe ktorej má dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je platná po podpísaní jej účastníkmi (tzv. obligačnoprávne účinky), ale k nadobudnutiu vlastníckeho práva dochádza až vkladom do katastra nehnuteľností podľa § 133 ods. 2 OZ (tzv. vecnoprávne účinky). Z uvedeného vyplýva, že ani žalobca uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 16.06.2015 nenadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, ale nadobudol by ho až prípadným povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a správny orgán, ktorý konal o návrhu na vklad vlastníckeho práva, bol povinný s poukazom na § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. prihliadať na všetky právne skutočnosti (právna udalosť - uznesenie Vlády SR), ktoré existovali v čase jeho rozhodovania a mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, však uvedeným spôsobom nepostupoval a bez ďalšieho rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, čo predstavuje nezákonný postup vedúci k nezákonnému rozhodnutiu. 58. Na konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva sa vzťahujú ustanovenia Správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z., ktorý sa opiera o zásadu materiálnej pravdy. Jej uplatnenie predpokladá dôsledné zistenie podkladov pre rozhodnutie, ktoré zákonodarca zveril správnemu orgánu, a táto povinnosť trvá až do vydania rozhodnutia. Existencia predkupného práva štátu vzniknutého na základe zákona č. 175/1999 Z.z. nie je samoúčelná, jeho zmyslom je okrem iného upraviť zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou, a k tomu má prispieť aj predkupné právo štátu. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. má tiež kogentný charakter a nemožno ho opomenúť pri úprave právnych vzťahov medzi účastníkmi právnych úkonov, preto ani Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, nebol oprávnený toto ustanovenie ignorovať pri povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, najmä keď mal vedomosť o budúcom začlenení pozemkov do priemyselného parku. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry súdov SR správny súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov na základe podaného protestu prokurátora správne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili v intenciách zákonov č. 162/1995 Z.z., č. 175/1999 Z.z. a Správneho poriadku, v ich konaní sa nevyskytli vady, ktoré by mali negatívny vplyv na zákonnosť ich rozhodnutí. Správny súd preto žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 59.O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia. Ďalším účastníkom správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 169 SSP, pretože ich nevyzval na splnenie takých povinností, ktoré by im spôsobili vznik trov konania. 60.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).