Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/172/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200683 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:6016200683.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: V., zastúpený: JUDr. Rastislav Kaššák, PhD., advokát, Medená 5, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 541039/2016 zo dňa 25.04.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 541039/2016 zo dňa 25.04.2016 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 16941/2016/Trn zo dňa 11.01.2016 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1.Daňový úrad Bratislava ako miestne príslušný orgán dozoru podľa sídla prevádzky začal podľa § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní listom č. 21177884/2015 zo dňa 05.11.2015 správne konanie na základe zistení dozoru vykonaného v zmysle § 10 ods. 4 písm. c) zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 171/2005 Z.z.). Zistenia o tom, že žalobca ako dozorovaný subjekt porušil ust. § 3 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z.z. sú uvedené v Správe o výsledku dozoru č. 20671130/2015/Trn zo dňa 04.06.2015. 2. Žalobca sa písomne vo veci začatia správneho konania vyjadril dňa 30.11.2015 (po stanovenej lehote), pričom vo vyjadrení uviedol, že bol zo strany spoločnosti W.-B. s.r.o., D. podvedený a vyjadril domnienku, že nemá povinnosť zisťovať, či spoločnosťou, s ktorou má uzavretú zmluvu a vstupuje s ním do obchodného vzťahu, má, alebo nemá platnú licenciu. 3. Daňový úrad Bratislava, ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 16941/2016/Trn zo dňa 11.01.2016 rozhodol na základe § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 171/2005 Z.z. o uložení pokuty podľa § 56 ods. 1 dozorovanému subjektu - žalobcovi vo výške XX.XXX,- eur. 4. V odôvodnení Daňový úrad Bratislava uviedol, že podkladom pre uloženie pokuty bolo porušenie ust. § 3 ods. 3 v nadväznosti na § 56 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z.z., podľa ktorého orgány dozoru uložia dozorovanému subjektu podľa § 12 písm. d) pokutu od XX.XXX,- eur do XXX.XXX,- eur, ak prevádzkuje hazardnú hru bez licencie podľa tohto zákona. 5. Na základe podaného odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaný rozhodnutím č. 541039/2016 zo dňa 25.04.2016 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 16941/2016/Trn zo dňa 11.01.2016 potvrdil. 6. Žalovaný odôvodnil žalobou napadnuté rozhodnutie tým, že Daňový úrad po overení získaných údajov jednoznačne správne kvalifikoval porušenie zákona č. 171/2005 Z.z. a potvrdením zistených právnych skutočností, že žalobca napĺňa svojim konaním obsah § 12 písm. d) zákona č. 171/2005 Z.z. a nie obsah § 12 písm. b) zákona č. 171/2005 Z.z. Existencia spoločnosti W.-B. s.r.o., M. XX, D. bola preverená na Obchodnom registri v SR. V Obchodnom registri SR je zapísaná len spoločnosť s podobným názvom W. B. s.r.o. s iným identifikátorom a sídliaca na inej adrese. 7. Uviedol, že spoločnosť W.-B. s.r.o., D. nie je zapísaná v Obchodnom registri Slovenskej republiky, čím nespĺňa jednu z podstatných náležitostí podnikania podľa Obchodného zákonníka. Týmto dôsledkom nemá právne opodstatnenie na vykonávanie podnikania v akejkoľvek činnosti, to znamená ani na úseku hazardných hier. Podľa uvedeného zistenia žalovaný konštatoval, že uzavretá obchodná zmluva medzi právnickými osobami a žalobcom o nájme a podnájme nebytových priestorov v prevádzke, ale to sa týka najmä zmluvy o podnikaní v oblasti hazardných hier a uzatvorené zmluvy o umiestnení výherných prístrojov a videohry v priestoroch prevádzky sú neplatné a právne neúčinné - uzavreté s neexistujúcim právnym subjektom, ktorý nemá oprávnenie na podnikanie, ani vydanú licenciu na prevádzkovanie hazardných hier, najmä preto sú tieto dve zmluvy od svojho začiatku nulitné, t.j. akoby ani neexistovali. 8. Ďalej zastával názor, že podmienky ustanovenia § 12 písm. b) zákona č. 171/2005 Z.z. žalobca nenapĺňa, nakoľko na prevádzkovaní hazardných hier sa ako fyzická osoba nemôže podieľať na základe neexistujúceho zmluvného alebo obchodného vzťahu pre prevádzkovateľa hazardnej hry, lebo prevádzkovateľ hazardnej hry právne neexistuje. Prevádzkovanie na uvedenom výhernom prístroji je neoprávnené na základe neexistujúceho zmluvného vzťahu alebo obchodného vzťahu. 9. Žalovaný ďalej uviedol, že po zistených preukázaných skutočnostiach bola žalobcovi uložená pokuta vo výške XX.XXX,- eur, ktorej uloženie aj výška boli zvažované v nadväznosti na povahu závažnosti konania žalobcu, spôsobu a miery zavinenia, dĺžky trvania protiprávneho konania, i spôsobených následkov porušených povinností a uloženie pokuty je na dolnej hranici zákonom určeného rozpätia výšky pokuty v zákone č. 171/2005 Z.z., ktorá sa viaže na porušenie zákona žalobcu podľa § 12 písm. d) zákona č. 171/2005 Z.z. 10. Žalovaný preverením zistených skutočností konštatoval, že prvostupňový orgán - orgán dozoru postupoval v súlade so základnými pravidlami konania uvedenými v § 3 zákona č. 71/1967 Zb. ako aj s ustanoveniami zákona č. 171/2005 Z.z. a pripomienky žalobcu uvedené v odvolaní nezakladajú dôvod na zrušenie prvostupňového rozhodnutia. II. Žaloba 11. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 29.06.2016, následne postúpenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 11.08.2016 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 541039/2016 zo dňa 25.04.2016 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 16941/2016/Trn zo dňa 11.01.2016, jeho predchádzajúceho postupu a následne ich zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie alternatívne zmeny rozhodnutia žalovaného v časti výroku o výške pokuty tak, že sa od potrestania upúšťa. 12. Žalobca namietal ukrátenie na svojich právach rozhodnutím a postupom žalovanému z dôvodu uloženia nezákonnej a neodôvodnene vysokej sankcie. Rozhodnutie žiadal zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočného zistenia skutkového stavu pre posúdenie veci, z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a aj z dôvodu, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. 13. Tvrdil, že tak ako žalovaný, tak aj prvostupňový správny orgán v rámci právneho posúdenia postavenia žalobcu dospeli k nesprávnemu právnemu záveru a to tým, že žalobcu určili za subjekt, ktorý predstavuje dozorovaný subjekt podľa § 12 písm. d) zákona, t.j. fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá bez licencie podľa zákona č. 171/2015 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prevádzkuje hazardné hry a to napriek tomu, že dozorovaný subjekt jednoznačne potvrdil uzatvorenie zmluvy s tretím subjektom, ktorému poskytol priestor pre vykonávanie podnikateľskej činnosti, ergo predstavuje iba subjekt podľa ust. § 12 písm. b) zákona č. 171/2015 Z.z. t.j. za fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie, ktorá sa podieľa na prevádzkovaní hazardných hier alebo na základe zmluvného alebo obdobného vzťahu vykonávajú činnosti pre prevádzkovateľa hazardnej hry. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že subjekt W.-B. s.r.o. so sídlom M. XX, D., s ktorým žalobca uzatvoril dňa 01.03.2015 zmluvu o spolupráci, vzájomných službách a spoločnom postupe nie je zapísaný v Obchodnom registri Slovenskej republiky, na základe čoho nemá právne opodstatnenie na vykonávanie podnikania v akejkoľvek činnosti a zároveň zmluva je neplatná a právne neúčinná, resp. nulitná. Ďalej žalobca uviedol, že na základe tejto skutočnosti potom žalovaný dospel k záveru, že zodpovednou osobou za prevádzkovanie hazardnej hry bez licencie bol žalobca, pričom ani nezisťoval totožnosť osoby, ktorá žalobcu uviedla do omylu ohľadom legálnej prevádzky hazardnej hry v súlade so zákonom. 14. V tejto súvislosti žalobca poukázal na existenciu predbežnej spoločnosti, ktorá situácia je upravená v ust. § 64 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého osoby, ktoré konajú v mene spoločnosti pred jej vznikom, sú z tohto konania zaviazané spoločne a nerozdielne, resp. ak sú takéto úkony v zákonom stanovenej lehote schválené príslušným orgánom platí, že z tohto konania je zaviazaná spoločnosť od počiatku, t.j. odo dňa predmetného úkonu. Poznamenal, že nemôže byť na škodu tretej osobe odlišnej od fyzickej osoby konajúcej v mene založenej, ale zatiaľ nevzniknutej spoločnosti a zakladanej spoločnosti, existencia takého záväzku, ktorého následkom je porušenie jednotlivých predpisov zo strany fyzickej osoby konajúcej za nevzniknutú spoločnosť a ktorá je z takéhoto úkonu viazaná. 15. Žalobca uviedol, že v skutočnosti uzatvoril (ústnu) zmluvu s fyzickou osobou, ktorá zabezpečila nielen samotné hracie prístroje, ale aj riadne označenie prístrojov identifikačnými kartami obsahujúcimi tak podľa prvostupňového orgánu ako aj žalovaného všetky náležitosti uvedené zákonom a konajúca za neexistujúcu spoločnosť musí byť jednoznačne považovaná za osobu podnikajúcu bez licencie, t.j. dozorovaným subjektom podľa § 12 ods. d) zákona. A contrario týmto dozorovaným subjektom teda ani nemôže byť žalobca, ktorý hracie prístroje nezabezpečil, rovnako nezabezpečil ani príslušné identifikačné karty a teda nemohol prevádzkovať hazardnú hru bez licencie. 16. V súvislosti s určením osoby zodpovednej za protiprávny stav pritom žalobca poukázal tiež na zásady administratívneho trestania vychádzajúce analogicky zo zásad trestania podľa trestného práva, podľa ktorého pre naplnenie tej ktorej skutkovej podstaty musí byť jednoznačne identifikovaný subjekt, subjektívna stránka, objekt a objektívna stránka, pričom je nutné preukázať, kto skutok spáchal. Argumentoval, že žalovaný vôbec nezisťoval totožnosť osoby, ktorá zabezpečila nielen hracie prístroje, ale aj identifikačné karty, pričom zabezpečenie nielen hracích prístrojov, ale aj identifikačných kariet treťou osobou, nebolo zo strany tak žalovaného ako ani prvostupňového orgánu spochybnené, ba naopak žalovaný v rozhodnutí uvádza, že hracie zariadenia boli umiestnené do prevádzky žalobcu inou osobou, t.j. je jednoznačné, že skutok spáchal niekto iný, na dôvažok čoho došlo zo strany tak prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného k nesprávnemu právnemu posúdeniu resp. určeniu žalobcu ako osoby prevádzkujúcej hazardné hry bez licencie podľa § 12 ods. d) zákona. 17. Ďalej žalobca v súvislosti so zisťovaním skutočného stavu uviedol, že v odvolaní namietal, že Daňový úrad Bratislava nedostatočne zistil skutkový stav, pretože sa vôbec nezaoberal otázkou, kto bol zástupcom subjektu, resp. kto v jeho mene vystupoval a kto z jeho strany ako domnelý zástupca podpisoval zmluvu, pričom zistenie totožnosti tejto osoby bolo nevyhnutné pre zistenie skutočností ohľadom určenia dozorovaného subjektu podľa § 12 citovaného zákona a to v súvislosti so správnym určením osoby prevádzkujúcej hazardné hry bez licencie, teda fyzickej osoby zastupujúcej subjekt. S touto skutočnosťou sa žalovaný žiadnym spôsobom v odvolacom konaní nevysporiadal a na túto skutočnosť ani v rozhodnutí žiadnym spôsobom nereflektoval, preto mal žalobca za to, že žalovaný neodstránil nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia, ba naopak nezákonné rozhodnutie bez doplnenia dokazovania a odstránenia vád v rozpore s § 59 správneho poriadku potvrdil. 18. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pretože žalovaný sa nevysporiadal s námietkami žalobcu ohľadom existencie fyzickej osoby konajúcej v mene subjektu, ktorý žalobcu uviedol do omylu ohľadom existencie povolenia na výkon podnikateľskej činnosti podľa zákona č. 171/2015 Z.z. a ktorý jednak dodal hracie prístroje, ako aj zabezpečil riadne označenie hracích prístrojov identifikačnými kartami, ktoré obsahovali všetky náležitosti vyžadované podľa vyššie citovaného zákona. Ďalej z rozhodnutia podľa názoru žalobcu vôbec nevyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia žalovaného. Taktiež označenie „potvrdením zistených právnych skutočností“ je podľa žalobcu natoľko neurčité, že z neho vôbec nemožno vyvodiť, aké právne skutočnosti boli nielen zistené, ale aj potvrdené zo strany žalobcu, teda podkladom rozhodnutia, čím žalovaný porušil svoju povinnosť riadne odôvodniť rozhodnutie a povinnosť vysvetliť, ktoré konkrétne skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Rovnako bez akejkoľvek opory v dokazovaní, len na základe domnienky bez právneho podkladu, žalovaný v rozhodnutí uviedol, že dozorovaným subjektom boli v dotknutých priestoroch umiestnené dva kusy hracích prístrojov bez individuálnej licencie, hoci dozorovaný subjekt nemal oprávnenie na ďalšie prenajímanie priestorov v prevádzke do podnájmu ešte inému subjektu. Skutočnosť, že žalobca by nemal oprávnenie v prevádzke časť priestoru dať do podnájmu inému subjektu, podľa žalobcu nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní, z rozhodnutia ani nevyplýva, akým spôsobom takú informáciu získal, pretože žiadna obdobná informácia nebola obsiahnutá ani v prvostupňovom rozhodnutí a teda bez akejkoľvek logickej súvislosti a určenia, na základe akej skutočnosti dospel žalovaný k tejto informácii, je táto skutočnosť uvádzaná v odôvodnení rozhodnutia. 19. Rozhodnutie považoval žalobca za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov aj vo vzťahu k výške pokuty vzhľadom na okolnosti prípadu a absenciu prihliadnutia na zásady trestania vo verejnom práve. 20. Žalobca namietal, že žalovaný v rozpore s § 33 ods. 2 správneho poriadku nedal žalobcovi možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobom jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie a to napriek tomu, že medzi dôkazy smerujúce proti žalobcovi považoval napr. aj žalovaným tvrdenú nemožnosť prenájmu priestranstva na základe podnájomnej zmluvy tretej osobe bez toho, aby o tejto skutočnosti bol žalobca informovaný tak, ako už vyššie namietal. Týmto spôsobom žalovaný zamedzil možnosť žalobcu namietať zákonnosť a správnosť postupu pred vydaním rozhodnutia, čím porušil významné procesné práva žalobcu ako účastníka konania, čím mu odňal možnosť konať pred správnym orgánom. 21. Žalobca ďalej namietal výšku uloženej pokuty, ktorá bola stanovená na sumu vo výške XX.XXX,- eur a to jednak vzhľadom na jej likvidačný charakter, ako aj s apelom na zásady správneho trestania, ktorých účelom nie je iba samotné potrestanie a uloženie sankcie, ale aj umožnenie nápravy a prevýchovy dotknutej osoby. V súvislosti s výškou uloženej sankcie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.12.2010 sp. zn. 4 Sžo/72/2010 a v ňom citované Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 274/07-13 z 27.10.2007, v zmysle ktorého orgány aplikujúce správne právo, osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve, sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Poznamenal, že v zmysle citovaného rozsudku princípy materiálneho právneho štátu nepripúšťajú v individuálnych prípadoch aplikovanie sankcií, ktoré sú zjavne neproporcionálne a neprimerané povahe, skutku a jeho dôsledkom, a to ani vtedy, ak zákonodarca v záujme generálnej prevencie chcel prísnosťou a výlučnosťou sankcie chrániť závažný verejný záujem. Logickým výkladom potom možno dospieť k záveru, že sankciu možno znížiť aj pod zákonom predpokladanú hranicu, teda tak, ako v prejednávanom prípade, čo potvrdzuje aj samotné uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V súvislosti so zásadami trestania poukázal tiež na umožnenie uloženia sankcie aj pod hranicu zákonom určenej sadzby v trestných veciach a na základe zásady ad maiori ad minus a ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, možnosť zníženia pokuty ako sankcie represívneho charakteru aj pri skutkoch, ktoré nenapĺňajú znaky trestného činu, ale len znaky trestného deliktu. Žalobca bol presvedčený, že uložená sankcia je zjavne neproporcionálna a neprimeraná, vzhľadom na povahu skutku, ktorý spočíval v umožnení prevádzkovania hracích prístrojov treťou osobou v priestoroch prevádzky, ktoré sa javili ako riadne označené identifikačnými kartami (túto skutočnosť potvrdil tak prvostupňový ako aj odvolací orgán), ako aj ďalšie kroky žalobcu smerujúce k bezodkladnému znemožneniu používania dotknutých hracích prístrojov návštevníkmi dotknutej prevádzky po zistení skutočností ohľadom absentujúcej licencie na podnikanie podľa zákona. Uviedol, že bol počas celej doby poskytovania priestoru pre prevádzkovanie zariadenia treťou osobou dobromyseľný, poskytnutie priestoru v rozpore so zákonom ho mrzí, čo uviedol aj v konaní pred daňovým úradom ako aj pred žalovaným. III. Vyjadrenie k žalobe 22. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril vo vyjadrení doručenom krajskému súdu dňa 17.10.2016 tak, že sa nestotožnil sa s názorom žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nakoľko vychádza z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci. Mal za to, že uvedené rozhodnutie vychádza zo správne určeného skutkového stavu, ktorý bol jednoznačný v neprospech žalobcu a v predmetných rozhodnutiach sú uvedené skutočnosti zrozumiteľné, preskúmateľné a vykonateľné. 23. Žalovaný uviedol, že to, že žalobca porušil § 3 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z.z. vychádza z overených zistení a listín zaznamenaných aj v podkladoch v Správe o výsledku dozoru č. 20671130/2015 zo dňa 04.06.2015. Poukázal na to, že v čase výkonu vyhľadávacej činnosti orgán dozoru zistil, že spoločnosť W.-B. s.r.o., M. XX, D. neexistuje, nie je zapísaná v Obchodnom registri. Na základe požiadania prvostupňového orgánu Obecný úrad Vysoká pri Morave oznámil, že nemá vedomosť o tom, že by na Obecnom úrade Vysoká pri Morave bola vydaná individuálna licencia na prevádzkovanie hazardných hier - výherných prístrojov na rok 2015 pre spoločnosť W.-B. s.r.o. v prevádzke W. u X.. Žalobca predložil Daňovému úradu Bratislava zmluvu o spolupráci, vzájomných službách a spoločnom postupe uzatvorenú dňa 01.03.2015 so spoločnosťou W.-B. s.r.o. (bez uvedenia J.), ktorej predmetom je vyčlenenie priestoru za účelom prevádzkovania výherných prístrojov v počte 1 ks v priestoroch prevádzky W. u X. vo Vysokej pri Morave. Daňový úrad Bratislava zistil, že prevádzku W. u X. má v nájme žalobca, v tejto prevádzke boli umiestnené výherné prístroje v.č. XXXX a v.č. XXXX na základe Zmluvy o podnájme priestorov za účelom prevádzkovania výherných prístrojov. 24. Ďalej uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť W.-B. s.r.o. nemala na prevádzkovanie výherného prístroja v.č. XXXX udelenú individuálnu licenciu Obcou Vysoká pri Morave na prevádzkovania hazardných hier v prevádzke W. u X. na rok 2015 a spoločnosť W.-B. s.r.o. v D. ani nie je evidovaná v Obchodnom registri s uvedeným predmetom činnosti, je podľa názoru žalovaného uzavretá zmluva o nájme žalobcu so spoločnosťou W.-B. s.r.o. právne neúčinná, neplatná a právne nulitná. Na základe uvedených skutočností a zistení prvostupňový daňový orgán posúdil tento akt nulitnej zmluvy tak, ako keby zmluva nebola uzavretá, preto práva a povinnosti spojené s prevádzkovaním hazardných hier na výherných prístrojoch v prevádzke W. u X. vo Vysokej pri Morave, ktoré mal žalobca v úmysle previesť aktom uzavretia nulitnej zmluvy o podnájme na podnájomcu t.j. na neexistujúcu spoločnosť W.-B. s.r.o. v D., tieto práva a povinnosti podľa žalovaného nemohli byť, resp. neboli právoplatne prevedené a ostali žalobcovi. Na základe takéhoto právneho stavu považoval - určil Daňový úrad Bratislava žalobcu za zodpovednú osobu za prevádzkovanie hazardnej hry prostredníctvom výherného prístroja bez udelenej individuálnej licencie na rok 2015. S prihliadnutím na uvedené preukázateľné zistenia bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta v dolnej časti rozpätia výšky pokuty podľa § 56 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z.z. od XX.XXX,- eur do XXX.XXX,- eur vo výške XX.XXX,- eur. 25. Podľa žalovaného prvostupňový orgán postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom, prihliadal na jeho práva, dal možnosť a priestor písomne sa vyjadriť k dozorom zisteným skutočnostiam a k oznámeniu o začatí správneho konania pre porušenie § 3 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z.z. a odmietol tvrdenie žalobcu, že mu neumožnil vyjadriť sa podľa práva k veci. 26. Vo vzťahu k existencii konať za tzv. predbežnú spoločnosť resp. pred jej vznikom, ako uvádzal žalobca v žalobe, žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ohľadne vyhodnotenia zmluvy ako neplatnej a nulitnej, právne neúčinnej, nepovažoval za potrebné sa k tejto konštrukcii žalobcu vyjadrovať. Uviedol, že s neexistujúcim právnym subjektom nie je možné uzavrieť žiaden právne relevantný akt. Daňový úrad Bratislava, ako orgán dozoru pri svojom oprávnenom konaní na úseku hazardných hier, zistil aj protiprávne konanie žalobcu v iných oblastiach jeho činnosti súvisiacej s konaním na úseku hazardných hier. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že orgán dozoru neskúmal konkrétne konanie dozorovaného subjektu - žalobcu v týchto súvisiacich právnych činnostiach, lebo tieto činnosti nespadajú do vykonávania jeho dozoru. Aj z týchto dôvodov žalovaný odmietol tvrdenia a požiadavky žalobcu, že orgán dozoru mal zisťovať, kto bol zástupca spoločnosti W.-B. s.r.o., D.. 27. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. IV. Právna úprava 28. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ďalej SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vec rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP). 29. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. 30. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 31. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 33. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 34. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 35. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, hazardné hry možno prevádzkovať len na základe licencie udelenej alebo vydanej podľa tohto zákona a za podmienok ustanovených týmto zákonom, pričom hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i) možno prevádzkovať len na území obce, na ktorom ich prevádzkovanie nie je obmedzené všeobecne záväzným nariadením obce podľa § 10 ods. 5 písm. d). 36. Podľa § 12 cit. zákona, dozorovanými subjektmi podľa tohto zákona sú a) prevádzkovatelia hazardných hier, b) fyzické osoby oprávnené na podnikanie a právnické osoby, ktoré sa podieľajú na prevádzkovaní hazardných hier alebo na základe zmluvného alebo obdobného vzťahu vykonávajú činnosti pre prevádzkovateľa hazardnej hry, c) fyzické osoby, ktoré na základe pracovného pomeru, obdobného právneho vzťahu alebo iného zmluvného vzťahu s prevádzkovateľom hazardnej hry vykonávajú činnosti pri prevádzkovaní hazardných hier, d) fyzické osoby a právnické osoby, ktoré bez licencie podľa tohto zákona prevádzkujú hazardné hry, e) fyzické osoby a právnické osoby, ktoré propagujú hazardné hry, f) fyzické osoby a právnické osoby, ktoré na základe zmluvného vzťahu alebo obdobného vzťahu vykonávajú činnosti súvisiace s propagovaním hazardných hier. 37. Podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 171/2005 Z. z., ak orgány dozoru v rámci výkonu svojej pôsobnosti podľa tohto zákona zistia, že dozorované subjekty porušili ustanovenia tohto zákona, osobitných zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier, podmienky prevádzkovania hazardných hier podľa udelenej alebo vydanej licencie, povinnosti podľa herného plánu vrátane pravidiel hazardných hier alebo nesplnia povinnosti im uložené právoplatným rozhodnutím orgánu dozoru, uložia im pokutu. 38. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z. z., orgány dozoru uložia dozorovanému subjektu podľa § 12 písm. d) pokutu od 16 000 eur do 100 000 eur, ak prevádzkuje hazardnú hru bez licencie podľa tohto zákona. V. Právne posúdenie veci 39. Úlohou krajského súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného č. 541039/2016 zo dňa 25.04.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 16941/2016/Trn zo dňa 11.01.2016 v intenciách námietok vznesených žalobcom. 40. Krajský súd pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu zistil, že rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 16941/2016/Trn zo dňa 11.01.2016 bola na základe § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov žalobcovi uložená pokuta vo výške XX.XXX,XX eur podľa § 56 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z.z. za porušenie ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z.z. 41. Orgánom dozoru formou vyhľadávacej činnosti dňa 03.04.2015 bolo zistené umiestnenie dvoch kusov výherných prístrojov a jedného kusa videohry v prevádzke W. u X., D. 1, M. pri V.. Predmetom dozoru bola kontrola dodržiavania zákazu prevádzkovania hazardných hier podľa § 35 ods. 10 písm. a) zákona č. 171/2005 Z.z. Ďalším vykonaným dozorom formou vyhľadávacej činnosti dňa 16.05.2015 so zameraním na detailnejšie zistenie skutočností súvisiacich s prevádzkovaním uvedených technických zariadení v danej prevádzke bolo zistené, že výherné prístroje typ Stela Play výrobné číslo 4310 a typ Blue Rose výrobné číslo 4311 boli riadne označené identifikačnými kartami, obsahujúcimi všetky náležitosti ustanovené zákonom č. 171/2005 Z. z. Identifikačné karty boli vydané pre spoločnosť W.-B. s.r.o., M. č. XX, XXX XX D.. V čase výkonu vyhľadávacej činnosti bolo technické zariadenie - videohra zapnuté a prevádzkované spoločnosťou X. s.r.o., A., výherný prístroj výrobné č. XXXX bol zapnutý a výherný prístroj výrobné č. XXXX bol vypnutý. Zároveň orgán dozoru v čase výkonu vyhľadávacej činnosti preveril prevádzkovanie výherného prístroja výrobné č. XXXX. Po zadaní stávky resp. po zaplatení vkladu X,XX eur mu bolo umožnené zúčastniť sa na hazardnej hre na výhernom prístroji na výrobné č. XXXX, čo znamená, že bol prevádzkovaný. Podaná stávka bola nevýherná. 42. Ďalej orgán dozoru zistil, že uvedenú prevádzku - W. u X. má v prenájme žalobca. Existencia spoločnosti W.-B. s.r.o., M. č. XX, XXX XX D. bola preverená v Obchodnom registri SR orgánom dozoru, ktorý zistil, že uvedená spoločnosť nie je zapísaná v Obchodnom registri. 43. Žalobca k výkonu dozoru predložil Mandátnu zmluvu o zabezpečovaní prevádzkovania videohier podľa zákona č. 171 /2005 Z.z. /VDH/, a podobných hazardných hier uzatvorenú s prevádzkovateľom X. dňa 01.03.2015 a Zmluvu o spolupráci, vzájomných službách a spoločnom postupe uzatvorenú dňa 01.03.2015 so spoločnosťou W.-B. s.r.o., M. č. XX, XXX XX D., ktorej predmetom je vyčlenenie priestoru za účelom prevádzkovania výherných prístrojov v počte 1 ks v priestore prevádzky W. u X. vo M. pri V.. 44. Spoločnosť X. s.r.o., M. XX/A, XXX XX A. prevádzkovala hazardné hry - videohry v čase výkonu dozoru na základe Ministerstvom financií SR udelenej individuálnej licencie č. XXXXX/XXXX-XX zo dňa 24.11.2010 v znení neskorších dodatkov. 45. Obec Vysoká pri Morave listom č. 360/2015 zo dňa 15.06.2015 oznámila orgánu dozoru, na základe jeho žiadosti zo dňa 08.06.2015, že nemá vedomosť o tom, že by na Obecnom úrade vo Vysokej pri Morave bola vydaná individuálna licencia na prevádzkovanie hazardných hier - výherných prístrojov na rok 2015 pre spoločnosť W.-B. s.r.o. v prevádzke W. u X., D. 1, M. W. 46. Vzhľadom na to, že spoločnosť W.-B. s.r.o., M. č. XX, XXX XX D., ktorá umiestnila do prevádzky W. u X., D. 1, M. pri V., dva kusy výherných prístrojov výrobné č. XXXX a výrobné č. XXXX, s ktorou žalobca uzatvoril zmluvu o prenájme priestoru za účelom prevádzkovania výherných prístrojov v prevádzke W. u X., D. 1, M. pri V. právne neexistuje a v tomto nájomnom priestore bol výherný prístroj výrobné č. XXXX prevádzkovaný bez individuálnej licencie, na udelenie ktorej je oprávnená obec Vysoká pri Morave, je podľa žalovaného žalobca zodpovednou osobou za prevádzkovanie hazardnej hry - výherného prístroja bez udelenej licencie. 47. Na základe zistených skutočností bol žalobca kvalifikovaný ako dozorovaný subjekt podľa § 12 písm. d) zákona č. 171/2015 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - fyzické a právnické osoby, ktoré bez licencie podľa tohto zákona prevádzkujú hazardné hry. 48. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal zákonnosť prvostupňového rozhodnutia a preverením vyššie uvedených skutočností zistil, že orgán dozoru postupoval v súlade so základnými pravidlami konania uvedenými v § 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ako aj s ustanoveniami zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách v znení neskorších predpisov, s tým, že odvolacie námietky žalobcu nepredstavujú dôvod na zrušenie rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 16941/2016/Trn zo dňa 11.01.2016. 49. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správne orgány vecne príslušné na konanie si zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci skutočný stav, či konali v súčinnosti s účastníkom konania, či ich rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia. 50. V prvom rade považuje krajský súd za potrebné uviesť, že v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie teória rozoznáva najmä trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktným je len také porušenie povinnosti (konanie či opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrená v znakoch skutkovej podstaty, pri iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte okruhom subjektov, ktoré sa môžu deliktu dopustiť. Výstižne to stanovuje zákonodarca v zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v ustanovení § 2 ods. 1, ktorý definuje priestupok ako zavinené konanie, ktoré porušuje, alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. 51. Iné správne delikty majú svojou povahou najbližšie práve k priestupkom. V oboch prípadoch sa jedná o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (opomenutie). Oba druhy deliktov sú prejednávané v správnom konaní, len s tým rozdielom, že priestupky, hoci miera ich spoločenskej nebezpečnosti a škála ukladaných opatrení či sankcií, je obvykle nižšia než pri iných správnych deliktoch, majú vlastný a prísnejší (z hľadiska požiadaviek práva na spravodlivý proces) procesný režim ako iné správne delikty, hoci zásady trestania a konania o nich sú obdobné. 52. Podľa ustanovenia § 77 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1). Široká oblasť iných správnych deliktov však takto jednoznačné vymedzenie náležitostí výroku rozhodnutia neobsahuje a spravidla, tak ako v posudzovanom prípade, odkazuje na správny poriadok (§ 57 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov). V prejednávanej veci je preto rozhodné ustanovenie § 47 ods. 2 správneho poriadku. 53. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 54. Dôležitou otázkou v prípade iných správnych deliktov je, miera špecifikácie, ktorú vyžaduje pojem „rozhodnutie vo veci“. Vymedzenie predmetu konania (rozhodnutie vo veci) vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí podľa názoru správneho súdu spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku, pretože vecou, o ktorej je rozhodované, je v danom prípade iný správny delikt a vymedzenie veci musí zodpovedať jej charakteru. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre určenie rozsahu dokazovania, a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. 55. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny a nezameniteľný popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. 56. Z výroku rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 16941/2016/ Trn zo dňa 11.01.2016 vyplýva, že na základe § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola žalobcovi uložená podľa § 56 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z.z. pokuta vo výške XX XXX,XX eur za porušenie ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z.z. 57. Rozhodnutie správneho orgánu o uložení pokuty vo výške XX.XXX,- eur žalobcovi je potrebné, vzhľadom na vyššie uvedenú konštatáciu súdu, považovať za rozhodnutie trestného charakteru, a preto je nevyhnutné vymedziť presne vo výrokovej časti, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. Krajský súd konštatuje, že žalobou napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím neobsahuje vo výroku opísaný skutok, ktorého sa žalobca dopustil, nie je možné zistiť miesto, kde k tomuto skutku malo zo strany žalobcu dôjsť, kedy a akým spôsobom, prípadne uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok. Je nepochybné, že identita skutku v danom prípade nie je vôbec určená. 58. Súd preto konštatoval, že výrok žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného je nezrozumiteľný pre úplnú absenciu opisu skutku, ktorým sa mal žalobca dopustiť porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čo malo za následok nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia, ktorý spôsobuje jeho nezákonnosť. 59. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie sp. zn. 6Sžo/156/2007 z 8. decembra 2008, sp. zn. 3Sžo/200/2010 z 8. októbra 2010, sp. zn. 5Sžo/122/2010 z 24. marca 2011, sp. zn. 8Sžo/42/2012 z 26. septembra 2013 a iné), ktorá za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť považuje rozhodnutia, ak zo znenia ich výrokov nevyplýva opis skutku, ktorým sa žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti. 60. Žalobca v žalobe namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov aj vo vzťahu k výške pokuty vzhľadom na okolnosti prípadu a absencie prihliadnutia na zásady trestania vo verejnom práve. 61. Pri ukladaní sankcií za správne delikty je potrebné vychádzať zo základných rovín pôsobenia sankcie - individuálnej, generálnej, výchovnej, preventívnej a represívnej, pričom každú sankciu treba diferencovať a individualizovať. 62. Okrem toho treba podotknúť, že v prípade uloženia pokuty rozhodnutie správneho orgánu vyžaduje podrobné zdôvodnenie konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú uloženie sankcie v určitej výške. Hoci pokuta v danom prípade bola stanovená voľnou úvahou žalovaného v spodnej hranici zákonnej sadzby od XX XXX,- eur do XXX XXX,- eur a stanovená výška pokuty nevybočila z medzí a hľadísk stanovených v zákone, žalovaný sa podľa názoru súdu riadne a dostatočne so všetkými zákonnými kritériami uloženia pokuty vo svojom odôvodnení nezaoberal. 63. V zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sžo/204/2010, sp. zn. 2Sžp/16/2011) v prípade správneho trestania súd sleduje, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Uplatnenie princípov dobrej správy v právnej praxi znamená, že každé rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlúčiteľný so zásadou spravodlivosti konania. 64. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny súd dospel k záveru, že rovnako rozhodnutie žalovaného v časti zaoberajúcej sa výškou uloženej sankcie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 65. Všeobecne platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu dôvodnosti ďalších meritórnych námietok, a preto sa správny súd s ďalšími námietkami žalobcu nemohol zaoberať. 66. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP preskúmavané rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 67. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 68. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia. 69. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.