Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/468/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710208322 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1710208322.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcov: 1/ E. G., U.. XX.X.XXXX, R. L. X, R., zastúpeného: JUDr. Ľubomír Hnát, advokát, so sídlom Guothova 20, Bratislava, 2/ C. G., U.. XX.XX.XXXX, R. A. N. XX, R., proti žalovanému: F. R. & G. spol. s r.o., IČO: 31 330 312, so sídlom Ružová 8, Ivanka pri Dunaji, zastúpenému: Mgr. Ivan Petkov, advokát, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 29.1.2015, č.k. 4C/214/2010-581, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanému sa proti žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcov 1/ a 2/ zamietol (výrok I.) a priznal žalovanému voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania vo výške 100% (výrok II.). 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 9 ods. 1, § 2 ods. 1 a 2, § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 a 3, § 5, § 7 zákona č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon), § 7 ods. 1 a 3, § 25, § 87 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a vecne tým, že kniha „V. K. E.. L. O. K. G.“ je výlučne dielom C. H., preto žalobcom 1/ a 2/ nevzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ani na náhradu nemajetkovej ujmy. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že knižná publikácia autora C. H. „V. K. E.. L. o K. G.“ je tvorená z viacerých častí, ktorá každá je samostatným dielom. Konštatoval nespornú skutočnosť, že jednotlivé časti knihy obsahujú otázky, ktoré kládol C.M. H. a odpovedal na ne K. G., pričom dospel k záveru, že odpovede K. G. na tieto otázky nenapĺňajú znaky diela. Nestotožnil sa ani s tým, že ide o dielo spoluautorské, keďže v posudzovanom prípade je dielo formulované ako otázky a odpovede a z textu je zrejmé, ktorá časť diela je výsledkom ktorého subjektu. Uviedol, že v prípade rozhovoru otázky a odpovede jednotlivo nenapĺňajú znaky diela, preto nie sú ani samostatnými dielami. Vyvodil, že nakoľko interview nemožno považovať za dve samostatné diela, ktoré sú následne spojené do jedného, nejedná sa ani o spojené dielo. Zo zisteného skutkového stavu vyhodnotil, že v prípade rozhovorov ide o individuálne dielo C. H., ktorý ich vytvoril svojou tvorivou činnosťou - formuláciou otázok. Uviedol, že odpovede K. G. nepredstavujú predmet chránený autorským zákonom, nakoľko K. G. v nich vyjadril len svoje myšlienky, postoje, názory, skúsenosti a spomienky a na tvorbe rozhovorov sa podieľal len v rámci prejavov svojej osobnosti. Mal za to, že knižnú publikáciu „V. K. E.. L. O. K. G.“ je potrebné považovať za nové, súborné dielo, ktoré vzniklo usporiadaním a spôsobom výberu rozhovorov C. H. K. K. G. tak nemožno považovať ani za spoluautora jednotlivých rozhovorov zverejňovaných v Slovenských pohľadoch a časopise A. ani za spoluautora knižnej publikácie „V. K. E.. L. O. K. G..“ Vzhľadom k tejto skutočnosti dospel k záveru, že dedičia Alexandra Matušku nie sú oprávnení domáhať sa ochrany podľa autorského práva. Podľa názoru súdu prvej inštancie časti básní K. G. uverejnené v knihe napĺňajú pojmové znaky citácie diela podľa § 25 autorského zákona ako tzv. zákonná licencia. Uzavrel, že nakoľko dielo „V. K. E.. L. O. K. G. nie je spoluautorským dielom a je výlučne novým dielom spracovaným jediným autorom, autorskoprávnu ochranu možno priznať výlučne C.M. H. a žalobcom 1/ a 2/ preto nevzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ani právo na náhradu nemajetkovej ujmy. 3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 142 a § 151 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok platného a účinného do 30.6.2016 (ďalej len „O.s.p.“) tak, že priznal nárok na náhradu trov konania plne úspešnému žalovanému proti procesne neúspešným žalobcom 1/ a 2/. 4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca 1/, ktoré odôvodnil ust. § 205 ods. 1 a 2 písm. d) a f) O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na procesný postup súdu prvej inštancie, keď sudkyňa dňa 9.10.2014 oznámila stranám sporu, že ustanoví vo veci znalca prof. H. a nariadi znalecké dokazovanie, následne sa však touto skutočnosťou nezaoberala a meritórne rozhodla vo veci. Dôvodil, že napadnutý rozsudok bol bez vysvetlenia vypracovaný inou sudkyňou a že je popisný a nepreskúmateľný, nakoľko jeho obsah je kompiláciou viacerých článkov bez odôvodneného právneho názoru. Mal za to, že časti knihy C. H. „. K. E. (L. O. K. G.), vydanej v roku 2007 v časti Rozhovory pozostávajúcej z častí „Na E. E. K. G.“, „Ú. Q. A. E. K. G., rozhovor prvý, druhý, tretí, štvrtý, piaty, šiesty“ sú výsledkom spoluautorskej tvorby, pričom podiely každého z autorov nemožno oddeliť. Za nepochybné považoval, že išlo o tvorivé spolupôsobenie pri tvorbe diela, kde spolupráca bola vedomá a chcená. V danom prípade išlo o vznik spoluautorstva, čo je zrejmé pri prečítaní predmetných rozhovorov, kde dopytujúci sa a dopytovaný tvorivo spolupôsobili. Nespochybnil tvorivú činnosť C. H. na vytváraní rozhovorov, avšak až rozvinutými odpoveďami K. G. získalo dielo svoju umeleckú hodnotu a vysoký literárny význam. S poukazom na uvedené bol podľa jeho názoru k uzatvoreniu licenčnej zmluvy potrebný súhlas všetkých spoluautorov. V odvolaní menoval viaceré prípady spoluautorských diel, ktoré vznikli tvorivou činnosťou tak, že jeden autor kládol otázky a druhý na ne odpovedal. Uviedol, že v žiadnej z menovaných si neprivlastnil autorstvo výlučne opytujúci sa. V zmysle uvedeného mal za to, že vydaním predmetnej publikácie bez súhlasu žalobcov 1/ a 2/ došlo zo strany žalovaného k porušeniu autorských práv. Na základe týchto skutočnosti žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie, prípadne aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. 5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu 1/ nevyjadril. 6. Žalobca 2/ sa k odvolaniu žalobcu 1/ vyjadril písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 3.6.2016, v ktorom uviedol, že s odvolaním v plnom rozsahu súhlasí. 7. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu 1/ rozhodol odvolací súd po nadobudnutí účinnosti C.s.p., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu 1/ nie je dôvodné. 11. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 16.7.2010 domáhali vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 800 eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 8 000 eur. Žalobu odôvodnili tým, že na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava - mesto zo dňa 4.7.1975 nadobudli ako dedičia autorské práva vyplývajúce z tvorivej duševnej činnosti ich otca N.. K. G., ktorý bol významným slovenským literárnym vedcom a kritikom, autorom mnohých esejí a štúdií. Žalovaný v roku 2007 vydal knihu s názvom „V. K. E. s podtitulom „L. O. K. G.L.. Z obsahu publikácie vyplýva, že väčšiu časť (od strany 9 až po stranu 138) tvoria rozhovory C.Ú. H. E. N.. K. G.. Predmetné rozhovory vychádzali v roku 1971 v časopise Slovenské pohľady, v ročníkoch 1-12 pod názvom „A. E. K. G.“ a podľa názoru žalobcov sú spoluautorským dielom C. H. K. N.. K. G.. Žalobcovia namietali, že žalovaný vydal publikáciu bez toho, aby mal predchádzajúci súhlas žalobcov 1/ a 2/ ako dedičov autorských práv spoluautora. V žalobe poukázali na to, že mali záujem sa so žalovaným mimosúdne dohodnúť, preto sa písomne obrátili na žalovaného a upozornili ho na porušenie autorského zákona, žalovaný však ich nároky neuznal. Uviedli, že dielo je rozhovor ako spoluautorské dielo, kde nemožno upierať dopytovanému jeho autorské právo, keď odpovede boli vytvárané duševnou tvorivou činnosťou tak, aby sa s nimi dopytovaný podelil s čitateľmi. Navyše otázky p. H. boli pokladané ako otvorené, neponúkajúce odpoveď na konkrétnu otázku. V danom prípade nejde o súborné dielo ale o spojené dielo, keď C. H. k samostatnému dielu „Rozhovory“ pripojil svoje štyri samostatné eseje. Na rozdiel od súborného diela pri spojenom diele nevzniká osobe, ktorá diela spojila, nové autorské právo zo spojenia diel. Preto súhlas žalobcov ako dedičov spoluautora spájaného diela k vydaniu knižnej publikácie bol potrebný. Odpovede K. G. nie je možné považovať za citácie, keď sa nejedná o zverejnenie krátkych častí diela, ale v danom prípade ide o zverejnenie celého diela, ktoré tvorí podstatnú časť publikácie. Poukázali na to, že vydaním knihy bez zákonnej licencie sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcov. Bezdôvodné obohatenia predstavuje najmenej odmenu, ktorú by bol žalovaný žalobcom 1/ a 2/ povinný v zmysle autorského práva za získanie licencie uhradiť. Pri vyčíslení sumy bezdôvodného obohatenia žalobcovia vychádzali z odmeny, ktorá je porovnateľná rozsahom s obdobným dielom v obdobnom čase, t.j. z odmeny vo výške 126 eur/AH, čo pri 6,5 AH predstavuje sumu 800 eur. S poukazom na hrubé porušenie autorských práv, ktoré spôsobil žalovaný žalobcom, si žalobcovia uplatnili nemajetkovú ujmu vo výške 8 000 eur. 12. Z obsahu predloženej knižnej publikácie „V. K. E.“ s podtitulom „L. O. K. G.“ vyplýva, že ako jej autor je uvedený C. H.. Vydavateľom publikácie bol žalovaný, pričom publikácia bola vydaná v roku 2007. Obsahom knižnej publikácie je časť „Rozhovory“ (od strany 9 po stranu 138), pozostávajúca z častí „Na E. E. K. G.“, „Útržky z rozhovorov“, „E. K. G. A. D.“, „rozhovor druhý“, rozhovor tretí“, „rozhovor štvrtý“, „rozhovor piaty“ a „rozhovor šiesty“. Ďalšími časťami publikácie sú časti „V. K. „.E.“, ktorých autorom je C. H., čo nebolo v rámci konania sporné. Z obsahu spisu vyplýva, že rozhovory JúM. H. K. K. G. vychádzali v časopise Slovenské pohľady (Na slovo s K. G. z r. 1965, v ktorom je na konci článku uvedené, že otázky kládol C. H.), časť „Útržky z rozhovorov“ vyšla v časopise A. X/XX pod názvom „K. G. - C. H., Útržky z rozhovorov“, ďalšie súčasti sporného diela (S K. G. rozhovor prvý, rozhovor druhý, rozhovor tretí, rozhovor štvrtý, rozhovor piaty, rozhovor šiesty) vychádzali v Slovenských pohľadoch v rokoch 1970 až 1971, kde na konci uverejneného rozhovoru je uvedené „Otázky J.V.“ Zo súdneho spisu je zároveň zrejmé, že ďalšie rozhovory s K. G. pod názvom „E. K. G.Š. A. E.“, S Alexandrom G. rozhovor ôsmy“, „S K. G. rozhovor deviaty“, „S K. G. rozhovor desiaty“, „S K. G. rozhovor jedenásty“, „S K. G. rozhovor dvanásty“ boli uverejňované v Slovenských pohľadoch tak, že ako autor otázok je uvedená redakcia. 13. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon) (ďalej len „zákon 35/1965 Zb.“) autorské právo vzniká okamihom, keď je dielo vyjadrené slovom, písmom, náčrtom, skicou alebo v akejkoľvek inej vnímateľnej podobe. 14. Podľa § 2 ods. 1 zákona 35/1965 Zb. predmetom autorského práva sú literárne, vedecké a umelecké diela, ktoré sú výsledkom tvorivej činnosti autora, najmä slovesné, divadelné, hudobné, výtvarné diela, vrátane diel architektonického umenia a diel užitého umenia, filmové, fotografické a kartografické diela. 15. Podľa § 7 zákona 35/1965 Zb. autorské právo na dielo, ktoré vzniklo tvorivou činnosťou niekoľkých autorov ako dielo jediné, patrí všetkým spoluautorom spoločne a nedielne. 16. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) (ďalej len „zákon 618/2003 Z.z.“) predmetom autorského práva je literárne a iné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, najmä a) slovesné dielo a počítačový program, b) ústne podané, predvedené alebo inak vykonané slovesné dielo, najmä prejav a prednáška, c) divadelné dielo, predovšetkým dramatické dielo, hudobnodramatické dielo, pantomimické dielo a choreografické dielo, ako aj iné dielo vytvorené na zverejnenie, d) hudobné dielo s textom alebo bez textu, e) audiovizuálne dielo, predovšetkým filmové dielo, f) maľba, kresba, náčrt, ilustrácia, socha a iné dielo výtvarného umenia, g) fotografické dielo, h) architektonické dielo, predovšetkým dielo stavebnej architektúry a urbanizmu, dielo záhradnej a interiérovej architektúry a dielo stavebného dizajnu, i) dielo úžitkového umenia, j) kartografické dielo v analógovej alebo v inej forme. 17. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z. spoločné dielo je dielo, ktoré vzniklo spoločnou činnosťou dvoch alebo viacerých autorov, ktorí súhlasili s využitím svojej vlastnej tvorivej duševnej činnosti pri vytvorení diela pod vedením fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá a) iniciovala vytvorenie tohto diela a b) usmerňovala a zabezpečovala proces vytvorenia diela. 18. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z. predmetom autorského práva je aj nové pôvodné dielo, ktoré vzniklo osobitným tvorivým spracovaním iného diela. 19. Podľa § 25 zákona č. 618/2003 Z.z. bez súhlasu autora možno použiť krátku časť zverejneného diela vo forme citácie v inom diele len na účel recenzie alebo kritiky tohto zverejneného diela alebo na vyučovacie účely, vedeckovýskumné účely alebo umelecké účely. Takéto použitie musí byť v súlade so zvyklosťami a jeho rozsah nesmie presiahnuť rámec odôvodnený účelom citácie. Pri citácii sa musí uviesť meno autora alebo jeho pseudonym, ak nejde o anonymné dielo, alebo meno osoby, pod ktorej menom sa dielo uvádza na verejnosti, ako aj názov diela a prameň. Za takéto použitie nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu. 20. Podľa § 87 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z.z. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím jeho účinnosti; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. 21. Žalobca 1/ podané odvolanie odôvodňoval tým, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd konštatuje, že uvedený odvolací dôvod uplatnený žalobcom 1/ nebol naplnený. Súd prvej inštancie použil ustanovenia správneho právneho predpisu, tieto správne interpretoval a vyvodil aj správne právne závery. 22. Odvolací súd v súvislosti s aplikáciou príslušných ustanovení považuje za nevyhnutné uviesť, že citované ust. § 87a ods. 1 zákona 618/2003 Z.z. ukladá povinnosť posudzovať vznik právnych vzťahov podľa práva platného v čase, kedy vznikli, v danom prípade teda v čase vzniku autorských diel. V období vzniku jednotlivých rozhovorov bol účinný zákon č. 35/1965 Zb., ktorý v ust. § 2 ods. 1, 2 upravoval, čo je predmetom autorského práva. To, či sporné rozhovory sú spoluautorským dielom, je nutné skúmať podľa citovaného § 7 zákona 35/1965 Zb., tak ako to správne posúdil súd prvej inštancie. Zároveň správne postupoval, ak na dielo - knihu „Chvála a skepsa“ aplikoval ustanovenia zákona č. 618/2003 Z.z. a vyvodil, že ide o nové dielo, ktoré vzniklo spracovaním diel jedného autora, a to ako súborné dielo. 23. Z posúdenia obsahu odvolania žalobcu 1/ má odvolací súd za nepochybné, že žalobca 1/ nesúhlasí so súdom prvej inštancie, keď považuje na rozdiel od súdu prvej inštancie publikáciu „V. K. E.. Kniha o K. G.“ za spoluautorské dielo v časti „Rozhovory“. Podľa jeho názoru išlo o spoločnú tvorivú činnosť autorov C. H. K. K. G.L.. Pri posudzovaní dôvodnosti odvolania žalobcu 1/ tak bolo zásadným zodpovedanie otázky, či súd prvej inštancie postupoval správne, ak dielo „V. K. E.. L. O. K. G.“ posúdil ako výlučne autorské dielo C. H. a nemal na posudzovaný vzťah aplikovať príslušné normy autorského práva, ktorého právnym základom by bolo určenie, že spoluautorom diel (Rozhovorov) bol aj K. G.. 24. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia možno vyvodiť, že súd prvej inštancie posúdil časti (Rozhovory) v publikácii „Chvála a skepsa. Kniha o K. G.“ ako diela výlučne C. H., nakoľko K. G. v odpovediach vyjadril len svoje myšlienky, postoje a názory, čo nenapĺňa pojmové znaky diela. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že súčasti publikácie v časti Rozhovory („Na slovo s K. G.“, „Útržky z rozhovorov“, S K. G. rozhovor prvý“, „rozhovor druhý“, „rozhovor tretí“, „rozhovor štvrtý“, „rozhovor piaty“, „rozhovor šiesty“) je potrebné vyhodnotiť ako samostatné diela, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že tieto boli ako samostatné diela uverejňované v časopise Slovenské pohľady a A.. Odvolací súd posudzujúc obsah jednotlivých diel (Rozhovorov) má za to, že súd prvej inštancie zároveň správne postupoval, keď uzavrel, že sa jedná výlučne o diela autora C. H.. 25. Je potrebné konštatovať, že v prípade rozhovoru ako literárneho diela prislúcha pojmový znak tvorivosti zásadne dopytujúcemu sa. Uvedený záver je možné plne aplikovať aj na predmetné rozhovory, a to bez ohľadu na to, že v prípade dopytovanej osoby ide o rozsiahlejšie odpovede, ktoré z literárneho pohľadu môžu mať umeleckú hodnotu. Podstatnou skutočnosťou je, že ide o myšlienky, skúsenosti, názory a postoje dopytovanej osoby, ktoré nie sú predmetom autorskoprávnej ochrany. Súd prvej inštancie preto správne dospel k záveru, že v danej veci nie je naplnený pojmový znak tvorivosti na strane dopytovaného subjektu, t.j. pokiaľ ide o odpovede v rozhovoroch, tieto nenapĺňajú znaky diela. Zároveň je potrebné upriamiť pozornosť na ďalší pojmový znak spoluautorstva, a tou je vedomá, chcená spolupráca medzi spoluautormi, t.j. prejav vôle vytvoriť spoluautorské dielo a prejav vôle byť spoluautorom. Argumentácii odvolateľa, že išlo o takúto vedomú a chcenú spoluprácu, nemožno priznať úspech, nakoľko uvedené tvrdenie v spore nepreukázal a nevyplýva to z vykonaného dokazovania. Naopak, s poukazom na predloženú korešpondenciu medzi C. H. K. K. G., možno prisvedčiť záveru, že pojmový znak tvorivosti v rozhovoroch je naplnený u dopytujúceho sa, ktorý určoval tempo, hĺbku, kvantitu a kvalitu rozhovorov. 26. K odvolacej námietke žalobcu 1/, že súd nevykonal znalecké dokazovanie ustanovením prof. H. za znalca, napriek tomu, že uviedol, že takéto znalecké dokazovanie bude v spore vykonané, odvolací súd uvádza, že táto nie je dôvodná. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie mal možnosť nevykonať pôvodne zamýšľaný dôkaz a mohol tak zamýšľaný procesný postup zmeniť, ak by napríklad dospel k záveru, že takéto dokazovanie je pre rozhodnutie vo veci nadbytočné. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci ide o takýto prípad, keď vykonanie navrhovaného dôkazu bolo nielen nadbytočné, ale vzhľadom na žalobcom 1/ navrhované zodpovedanie otázok znalcom aj nedôvodné, a to vzhľadom na to, že úlohou znaleckého dokazovania je zodpovedanie skutkových, nie právnych otázok. Preštudovaním zápisnice z pojednávania zo dňa 29.1.2015 odvolací súd zároveň zistil, že súd prvej inštancie po otvorení pojednávania oboznámil strany sporu s obsahom spisového materiálu s tým, že vykonanie ďalších dôkazov strany sporu nenavrhli. Ak potom žalobca 1/ nenavrhol na predmetnom pojednávaní ďalší dôkaz, a to vykonanie znaleckého dokazovania, súd prvej inštancie nepostupoval nesprávne, ak vykonanie takéhoto dôkazu z vlastnej iniciatívy nenavrhol a nie je tak možné, aby nevykonanie nenavrhnutého dôkazu žalobca 1/ úspešne uplatnil ako odvolaciu námietku. Vo vzťahu k námietke, že rozsudok bol bez vysvetlenia vypracovaný inou sudkyňou, odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že z predmetného rozhodnutia riadne vyplýva, že bol vypracovaný zastupujúcou sudkyňou, a to v súlade s rozvrhom práce okresného súdu účinným ku dňu vyhotovenia rozsudku. 27. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a ich plnú náhradu priznal úspešnému žalovanému proti obom žalobcom 1/ a 2/ z dôvodu, že v danom prípade ide o nerozlučné procesné spoločenstvo, s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).