Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/31/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617208058 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1617208058.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Soltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: D. P.Á., F.. X.X.XXXX, trvalé bytom C. XX, W., o zaplatenie 2 211,47 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 30Csp/78/2017-71 zo dňa 13. novembra 2018 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti z m e ň u j e tak, že žalobu zamieta. Žalovaná nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 367,14 € zastavil. V zastavenej časti náhradu trov konania žiadnej zo strán nepriznal. Žalovanej uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť sumu vo výške 1 844,33 €, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2 089,64 € od 30.10.2014 do 12.07.2017, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 052,84 € od 13.07.2017 do 26.07.2017, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 003,78 € od 27.07.2017 do 05.09.2017, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 954,72 € od 06.09.2017 do 25.09.2017, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 901,57 € od 26.09.2017 do 18.10.2017, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 844,33 € od 19.10.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi proti žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí konanie. 1.1. Svoje rozhodnutie v časti zastavenia konania odôvodnil ustanoveniami § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p.. Prvoinštančný súd konanie v časti 367,14 € zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti, pričom neskúmal, či žalovaný so späťvzatím súhlasí, nakoľko k späť vzatiu prišlo pred začatím pojednávania vo veci. Čiastočné zastavenie konania zavinil žalobca a mal by preto uhradiť žalovanému trovy konania v tejto zastavenej časti. Žalovanému však trovy nevznikli preto súd rozhodol, že žalovanému sa proti žalobcovi v zastavenej časti náhrada trov konania nepriznáva. 1.2. Vo zvyšnej časti svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52, § 54 ods. 2 a § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 1, ods. 2 a ods. 8, § 2 písm. a/, b/ a c/ a § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Na základe vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd za preukázané, že dňa 15.10.2013 bola medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.) a žalovanou uzavretá zmluva o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej pôžičku vo výške 3 000,- €. Žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi spolu sumu vo výške 5 613,60 € v 60-tich mesačných splátkach po 93,56 €. V zmluve bolo dojednané, že úver je poskytnutý za ročnú úrokovú sadzbu vo výške 32 % z istiny, pri priemernej RPMN 20,83 % a RPMN 32 %. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 2 613,60 €. Termín konečnej splatnosti bol uvedený ako XX/XXXX. Žalovaná v priebehu splácania uhradila sumu 1 749,72 €. Predžalobnou upomienkou zo dňa 27.8.2014, vyzval pôvodný žalobca žalovanú na úhradu dlžných splátok, pričom upozornil žalovanú na možnosť zosplatnenia úveru. Predžalobná upomienka bola žalovanej doručená dňa 16.9.2014. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29.10.2014 vyzval právny predchodca žalobcu k úhrade zosplatneného dlhu odo dňa doručenia tejto upomienky. 1.3. Uzavretú zmluvu súd prvej inštancie posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň ju podriadil pod právny režim zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy. Prvoinštančný súd podrobil uzavretú zmluvu súdnej kontrole v otázke splnenia zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a na tom základe zistil, že zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom. Žalovaná mala dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uvádza celkovú výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce čerpanie úveru (v zmluve je zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru). Predmetná zmluva o úvere upravuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Pri posúdení náležitosti predmetnej zmluvy sa súd riadil eurokonformným výkladom a bral do úvahy čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice Európskeho parlamentu a Rady XXXX/XX/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady XX/XXX/EHS, podľa ktorého zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. 1.4. Na námietky žalovanej súd prvej inštancie uviedol, že podľa jeho názoru v zmluve bolo jednoznačne uvedené, že ide o pôžičku, pričom zmluva definuje pojem „pôžička“ v článku 2 zmluvy ako bezúčelový spotrebiteľský úver. Ani tvrdenie žalovanej, že zmluva neobsahuje adresu predávajúceho, kde možno uplatniť reklamáciu, nevyhodnotil súd prvej inštancie ako pravdivé, nakoľko na konci úverovej zmluvy je uvedené telefónne číslo zákazníckeho servisu pre reklamácie a aj adresa pre reklamácie. Aj napriek námietke žalovanej, že zmluva neobsahuje konečnú splatnosť úveru, súd bol toho názoru, že údaj konečnej splatnosti ako XX/XXXX je zrozumiteľný a postačujúci, keďže splatnosť každej splátky je 20. deň v mesiaci a teda aj konečná splatnosť úveru bude 20.10.2018. V súvislosti s tým, že žalovaná tvrdila, že zmluva neobsahuje výšku a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR 3 Cdo 146/2017, ktorý uviedol, že „eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu treba dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Žalovaná namietala aj výšku zmluvného úroku 32 %, považovala ho za v rozpore s dobrými mravmi. Súd v tejto súvislosti poukázal na vyjadrenie žalobcu a stotožnil sa s tým, že výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 32 % neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ust. § la ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. platného a účinného od 1.9.2014. Dojednaná odplata v úverovej zmluve vo výške 32 % nepresahuje dvojnásobok váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného Ministerstvom financií SR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2013 so stavom ku dňu 30.9.2013 vo výške 18,05 % a zároveň nepresahuje dvojnásobok priemernej výšky RPMN zverejnenej Ministerstvom financií SR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2013 so stavom ku dňu 30.9.2013 vo výške 21,09 % pre obdobné úvery. Dojednaná odplata je primeraná, v súlade so zákonom (ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy) a dobrými mravmi. Na námietku žalovanej, že pôvodný žalobca nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, súd prvej inštancie uviedol, že v bode 12.4 sa strany zmluvy o úvere dohodli, že veriteľ má právo odstúpiť od zmluvy v prípade, ak je dlžník v omeškaní so zaplatením splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a veriteľ upozornil na to dlžníka 15 dní vopred. Predžalobnou upomienkou zo dňa 27.8.2014, vyzval pôvodný žalobca žalovanú na úhradu dlžných splátok, pričom upozornil žalovanú na možnosť zosplatnenia úveru. Predžalobná upomienka bola žalovanej doručená dňa 16.9.2014. Žalovaná tiež namietala, že si žalobca uplatňuje sumu 121,83 € ako náklady na vymáhanie pohľadávky. Žalobca v tejto časti zobral žalobu späť. Žalovaná vzniesla aj námietku premlčania. Tvrdila, že všetky neuhradené splátky pred 11.8.2014 sú premlčané. V súvislosti s namietaním premlčaním pohľadávky zo strany žalovanej sa súd stotožnil s tvrdením žalobcu, že rozhodujúcou pre posúdenie premlčania dlhu je splatnosť tej splátky, ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu. Zosplatnenie v prejednávanej veci nastalo vo vzťahu k splátke splatnej 20.10.2014 (čo vyplýva aj z predloženého prehľadu splátok a úhrad). Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bolo žalovanej zaslané dňa 9.11.2014, čím žalobca pohľadávku zosplatnil v celom rozsahu k 20. dňu mesiaca október 2014, a teda k dátumu splatnosti splátky predchádzajúcej zaslaniu Oznámenia žalovanej. Je zrejmé, že 3-ročná premlčacia doba by uplynula až dátumom 20.10.2017. Nakoľko žalobca podal žalobu na súd pred týmto dňom (žaloba bola na súd podaná dňa 11.8.2017), jeho nárok nebol premlčaný. 1.5. Po vysporiadaní sa s rozsiahlymi námietkami žalovanej súd prvej inštancie skonštatoval, že žaloba je dôvodná. Mal preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako dlžníkom dňa 15.10.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 3 000,- € s tým, že žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi celkovú sumu 5 613,60 € v 60-tich mesačných splátkach vo výške 93,56 €. Zmluva obsahovala dojednania o výške úrokov sadzby, údaj o priemernej RPMN, údaj o RPMN úveru, celkových nákladoch spotrebiteľa a konečnej splatnosti úveru. Z prehľadu splátok súd prvej inštancie zistil, že žalovaná po uzavretí úveru uhradila sumu 1 749,72 €. Žalovaná bola vyzvaná na úhradu zosplatneného úveru listom zo dňa 29.10.2014. Dlh sa tak stal splatným dňa 20.10.2014. Celkový dlh žalobcu ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 2 211,47 €. Žalovaná v priebehu súdneho konania uhradila sumu 245,31 €. V tejto časti zobral žalobca žalobu späť. Ďalej zobral žalobca žalobu späť v časti 121,83 €, ktorá suma predstavuje zmluvné pokuty a poplatky. Žalovaná tak naďalej dlžila podľa súdu prvej inštancie žalobcovi sumu 1 844,33 €. 1.6. Nakoľko žalovaná bola v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom od 1.2.2013.aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne a 5 % ročne. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. 1.7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania vo výške 100%. O výške trov mal rozhodnúť súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkla súdu prvej inštancie, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V úvode svojho odvolania tiež namietala, že prvoinštančný súd nesprávne určil, že zmluva o pôžičke nie je bezúročná a bez poplatkov, na zmluvu zo dňa 15.10.2013 aplikoval nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinné od 1.9.2014 a nevyjadril v čom vidí zákonnosť nákladov na vymáhanie pohľadávok vo výške 121,83 €, ktoré žalobca nepreukázal žiadnymi listinnými dôkazmi. 2.1. Ročná úroková sadzba vo výške 32 % je podľa žalovanej v rozpore s dobrými mravmi. Priemerná úroková miera z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) pre spotrebiteľské a ostatné úvery zo splatnosťou od 1 do 5 rokov v mesiaci 10/2013 bola vo výške 11,45 %. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Uvedené uviedol Krajský súd Prešov vo svojom rozsudku sp. zn. 17Co 26/2015. Ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka nemožno vykladať tak, aby sa do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo vôľou zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov finančných inštitúcii poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty riadiac sa zásadou dobrých mravov upravenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 2.2. V súvislosti s údajom podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch a s rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia, a.s. a Klára Biróová žalovaná poukázala na to, že smernice nemajú priamy horizontálny účinok. Súdny dvor mal „eurovýhradu“ len k amortizačnej tabuľke ako povinnej náležitosti zmluvy a len vo vzťahu k istine. Prejednávaná vec sa však netýka amortizačnej tabuľky, ale špecifikácie splátok úveru podľa jednotlivých zložiek, čo je v konečnom hľadisku relevantné aj na účely transparentnosti vstupných údajov pre výpočet RPMN. Tak explicitne presné ustanovenie, akým je ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch cez prizmu eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanom ustanovení jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených v § 9 ods. 1 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch a žalovaná nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase uzavretia zmluvy o úvere, a aj stále je, platný a účinný. Klauzula objasňujúca špecifikáciu splátok úveru nielen podľa istiny ale aj úrokov a poplatkov má význam, aby bol jasný údaj, (i) z čoho splátka pozostáva, (ii) či splátka obsahuje aj poplatky, (iii) či neobsahuje poplatky, ktoré nemajú byť zaradené do RPMN, (iiii) či ide o amortizované splácanie alebo bez amortizácie alebo (iiiii) údaj o tom, v ktorých splátkach je výlučne istina a v ktorých len poplatky (pri niektorých typoch úverov sú zmluvy formulované tak, že najprv sa splácajú výlučne úroky a v poslednej splátke istina) a pod . Podľa názoru žalovaného špecifikácia splátok úveru má svoj význam aj v tom, že spotrebiteľ má možnosť v prípade Sankcie bezpoplatkovosti priamo zistiť, ktorej časti splátky sa táto sankcia týka. Spotrebiteľ má tiež možnosť kontroly, či v splátke použitej na účely výpočtu RPMN nie je uvedený poplatok, ktorý sa do RPMN nesmie započítať. RPMN pritom predstavuje dôležitý údaj o celkových nákladoch na úver. Špecifikácia splátok úveru môže odhaliť aj nekalé obchodné praktiky, ak by nedošlo k naplneniu predzmluvných informácií o splátkach úveru (cieľ podľa II. bod 2 smernice 2008/48/ES). V každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. V danom prípade zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu obsahuje len výšku, počet a termíny anuitnej splátky. Žalovaná poukázala v tejto súvislosti na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Sžo 61/2015 a2Cdo 155/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/33/2018 a Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co 247/2018 a väčšinové stanovisko Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove, ktoré mali podporiť jej vyššie uvedený názor. 2.3. K otázke uvedenia presného termínu konečnej splatnosti úveru žalovaná uviedla, že je potrebné trvať na tom, že termín konečnej splatnosti úveru musí byť určený konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do takéhoto vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co 315/2012, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 17Co 151/2012). Zmluva musí obsahovať termín konečnej splatnosti úveru. Udaj, o konečnej splatnosti formulovaný tak, že ním je dátum poslednej mesačnej splátky, je nedostačujúci, navyše ak absentuje splátkový kalendár, nie je jednoznačne jasné, čo je dátum poslednej mesačnej splátky. Takýto právny názor potvrdzuje aj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/369/2017 a rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/20/2017. 2.4. Žalovaná vo svojom odvolaní zotrvala na námietke premlčania. V predžalobnej upomienke zo dňa 27.8.2014, ktorú možno považovať za výzvu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, právny predchodca žalobcu upozorňuje žalovanú, že je v omeškaní so sumou vo výške 297,47 €, čo predstavuje omeškania s mesačnou splátkou zročnou 20.5.2014, 20.6.2014 a 20.7.2014; uvedené potvrdzuje aj prehľad platieb a úhrad k zmluve o pôžičke. Teda v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka právny predchodca žalobcu upozornil žalovanú, že je v omeškaní viac ako tri mesiace so splátkou zročnou dňa 20.5.2014. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka: „Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.“ Keďže žalovaná sa dostala do omeškania so splátkou zročnou dňa 20.5.2014, premlčacia lehota žalobcom uplatneného nároku na základe zosplatnenia úveru začala plynúť dňa 21.5.2014 a uplynula 20.5.2017, z uvedeného dôvodu žalovaná vzniesla námietku premlčania, pretože žaloba bola podaná na súde až po uplynutí trojročnej premlčacej doby dňa 11.8.2017. Uvedený právny názor potvrdzuje rozsudky Krajského sudu v Prešove sp. zn. 6Co 26/2017, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co 385/2016 a Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co 40/2018. 3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. (t. j. vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a v časti trov konania) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zmeniť podľa § 388 C.s.p., keďže súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. 5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 6. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 7. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. 8. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 9. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v Čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 10. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 11. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). 12. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaná uzavreli dňa 15.10.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1130648, na základe ktorej spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. poskytla žalovanej úver vo výške 3 000,- € s úrokovou sadzbou 32 % ročne a výškou RPMN 32 % pri priemernej výške RPMN 20,83 % a žalovaná sa ho zaviazala splatiť v 60-tich mesačných splátkach vo výške 93,56 € (resp. 96,27 € s poistením). V čl. III zmluvy je uvedené: „Termín konečnej splatnosti (mesiac/rok): XX/XXXX“. V bode 6.2 Zmluvných podmienok, ktoré sú pripojené k zmluve, je uvedené: „Pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo v Zmluve stanovené inak, sú Splátky splatné 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Podľa bodu 12.4. Zmluvných podmienok spoločnosť má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred. 13. V konaní nebolo sporné, že žalovaná úverovú istinu vyčerpala. Rovnako nebolo sporné, že žalovaná do podania žaloby zaplatila splátky v súhrnnej výške 1 749,72 € a po podaní žaloby žalovaná uhradila ďalšie splátky spolu vo výške 245,31 €. Celkovo tak žalovaná splnila splátky v sume 1 995,03 €. Právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. v Predžalobnej výzve zo dňa 27.8.2014 oznámila žalovanej, že eviduje nedoplatok 297,47 € a upozornila ju, že ak do 5.10.2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci jún 2014, bude menovaná spoločnosť oprávnená úver zosplatniť. Listom zo dňa 29.10.2014 vyhlásila okamžitú splatnosť úveru a vyzvala žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 3 195,15 €. 14. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o tom, že posudzovaná zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľa. Tieto skutočnosti nespochybňoval ani samotný žalobca. Odvolací súd sa však v žiadnom prípade nemôže stotožniť zo záverom súdu prvej inštancie, že všetky náležitosti predpokladané § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch boli v posudzovanej zmluve dodržané. 15. Zmluva o spotrebiteľskom predložená žalobcom nepochybne nespĺňa zákonnú náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Ako vyplýva z doslovného znenia predmetného ustanovenia, povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je (okrem iného) termín konečnej splatnosti úveru. Pojem termín z jazykového hľadiska predstavuje presne určený (alebo prinajmenšom presne určiteľný) časový okamih, kedy nastane určitá skutočnosť. Pokiaľ zákon používa pojem „termín“, znamená to teda, že zákonodarca mal na mysli presne určený alebo určiteľný čas. Zákonnej požiadavke na uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru najlepšie zodpovedá jeho vymedzenie presným dátumom, t.j. uvedením dňa, mesiaca a roku konečnej splatnosti úveru. Akceptovateľné, hoci nie optimálne, je i vymedzenie konečnej splatnosti úveru určitým, presne ohraničeným časovým úsekom, napríklad 12 mesiacov alebo jeden rok odo dňa splatnosti prvej splátky a pod. Zákonnej požiadavke na obsiahnutie termínu konečnej splatnosti úveru v zmluve o spotrebiteľskom úvere ale nezodpovedá jej vymedzenie prostredníctvom určitého dlhšieho časového úseku či obdobia, hoci aj ohraničeného na jeho začiatku a konci. Pokiaľ právny predchodca žalobcu v zmluve uviedol, že konečná splatnosť úveru nastane v mesiaci október 2018, takéto vymedzenie nie je dostatočne presné. Gramatický význam takto určeného času nezodpovedá pojmu termín, nakoľko nejde o konkrétny časový okamih, ktorý by bol určiteľný s presnosťou dostatočnou na naplnenie zmyslu zákona (v tomto prípade s presnosťou na konkrétny deň). Vymedzenie termínu splatnosti ako október 2018 znamená, že úver môže byť splatný kedykoľvek medzi prvým a posledným dňom mesiaca október 2018. Takto široko určený termín splatnosti nezodpovedá účelu právnej normy obsiahnutej v § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch a nie je pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľný. Systematickým výkladom zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu s pripojenými Zmluvnými podmienkami možno dospieť ku konkrétnemu dňu splatnosti úveru, a to zohľadňujúc nielen článok III. zmluvy s iba nahrubo vymedzeným časom „10/2018“, ale aj bod 6.2 Zmluvných podmienok, podľa ktorého sú splátky splatné 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo v Zmluve stanovené inak. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/ zákona však nemožno vykladať tak, že stačí, ak sa k termínu konečnej splatnosti úveru dá dospieť výkladom (iných) zmluvných ustanovení, či dokonca ďalších častí zmluvnej dokumentácie. Tento termín musí byť jasne a presne vymedzený na jednom miestne v zmluve - v jednom jej ustanovení a musí byť vyjadrený jednoznačných a pre spotrebiteľa pochopiteľným spôsobom s presnosťou na konkrétny deň, čo v posudzovanej zmluve splnené nebolo. Je úplne neprípustné takúto podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere upraviť v iných častiach zmluvnej dokumentácie. Hoci sa takýto striktný výklad môže zdanlivo javiť ako prílišný formalizmus, odvolací súd je toho názoru, že akékoľvek normy spotrebiteľského práva je potrebné vykladať vždy v prospech spotrebiteľa a vo vzťahu k dodávateľovi a jeho povinnostiam je potrebné dbať na ich mimoriadne dôsledné plnenie. Pokiaľ zákon vyžaduje uvedenie termínu, nie je možné za dodržanie zákona považovať uvedenie určitého dlhšieho časového úseku. 16. Posudzovaná zmluva nespĺňa ani náležitosť vymedzenú v § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, konkrétne v nej chýba uvedenie termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Bez ohľadu na žalovanej obsiahlu polemiku produkovanú v prvoinštančnom a i odvolacom konaní o spôsobe výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch vo svetle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej (C 42/15) odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v samotnej zmluve nie je uvedený termín splatnosti jednotlivých splátok. Tento vyplýva iba z vyššie spomenutého bodu 6.2 Zmluvných podmienok, kde bol určený ako 20. deň v mesiaci. Odvolací súd aj na tomto mieste musí zopakovať, že povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravené § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nepostačuje uviesť v pre spotrebiteľa neprehľadných Zmluvných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvnej dokumentácie, tieto náležitosti musia byť uvedené v jednoznačnej, pre spotrebiteľa zrozumiteľnej forme priamo vo vlastnej zmluve. 17. Vzhľadom na absenciu náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch sa spotrebiteľský úver v súlade s § 11 ods. 1 písm. b/ tohto zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Suma všetkých splátok zaplatených žalovanou je 1 995,03 €, úverová istina predstavuje 3 000,- €, dlžná suma z predmetného spotrebiteľského úver preto je vo výške 1 004,97 €. Aj po ustálení, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ostal žalobcovi nárok na zaplatenie časti istiny úveru. Jej priznaniu súdom však bráni žalovanou dôvodne uplatnená námietka premlčania, s ktorou sa súd prvej inštancie nevysporiadal správne. 18. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého nárok (jeho súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. V prejednávanej veci ide o spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Napriek tomu, že ide o zmluvu o úvere, ktorá je absolútnym obchodnoprávnym vzťahom, v súlade s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je v súvislosti s premlčaním nutné aplikovať pre spotrebiteľa priaznivejšie ustanovenia § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. 19. V posudzovanej veci bol dlh žalovanej splatný v splátkach, pričom právny predchodca žalobcu využil svoje právo vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že premlčacia lehota začína plynúť v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka odo dňa splatnosti nesplnenej splátky, pre ktorú sa stal splatný celý dlh, pre posúdenie premlčania bolo rozhodujúce určiť, nesplnenie ktorej splátky vyvolalo vyhlásenie okamžitej splatnosti celého dlhu. Podľa Zmluvných podmienok, ktoré boli súčasťou posudzovanej zmluvnej dokumentácie, boli jednotlivé splátky úveru splatné vždy 20. deň v mesiaci. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. vyzval listom zo dňa 27.8.2014 žalovanú na úhradu nedoplatku vo výške 297,47 €. Súčasne v ňom upozornil žalovanú, že ak do 5.10.2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci jún 2014, bude táto spoločnosť oprávnená zosplatniť celý úver. Z prehľadu splátok a úhrad predloženého žalobcom vyplýva, že žalovaná od splatnosti prvej splátky dňa 20.11.2013 do júna 2014 poskytla veriteľovi v nepravidelných intervaloch päť plnení po 96,27 € a jedno plnenie vo výške 202,17 €, spolu 683,52 €, čo zodpovedá siedmim celým splátkami a časti ôsmej splátky. Pritom v tomto období nadobudlo splatnosť osem splátok úveru. Možno teda uzavrieť, že splátka splatná 20.6.2014, na ktorú spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. naviazala zosplatnenie úveru, nebola žalovanou zaplatená. Menovaná spoločnosť následne listom zo dňa 29.10.2014 vyhlásila okamžitú splatnosť úveru. Postupovala pritom v súlade s bodom 12.4 Zmluvných podmienok, ktorý jej umožňoval vyhlásenie okamžitej splatnosti v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace a spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred. Z dôkazov (listy zo dňa 27.8.2014 a 29.10.2014) predložených samotným žalobcom potom nepochybne vyplýva, že vyhlásenie okamžitej splatnosti celého dlhu viazal právny predchodca žalobcu na splátku splatnú dňa 20.6.2014, ktorá žalovanou nebola uhradená napriek jeho výzve. Od uvedeného dátumu začala plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 20.6.2017. Žaloba pritom bola podaná až dňa 11.8.2017, teda zjavne po uplynutí premlčacej lehoty. 20. Nemožno sa stotožniť a argumentáciou žalobcu, ktorý v prvoinštančnom konaní v podstate uviedol, že okamžitá splatnosť úveru bola vyhlásená vzhľadom na nesplnenie splátky splatnej dňa 20.10.2014, ktorá bezprostredne predchádzala samotnému úkonu vyhlásenia okamžitej splatnosti zo dňa 29.10.2014. V prípade tejto splátky by veriteľ nemohol dodržať bod 12.4 Zmluvných podmienok, ktorý viaže možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti na omeškanie so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Najneskoršia splátka, pre ktorú by mohol veriteľ dňa 29.10.2014 vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, by mohla byť splátka splatná dňa 20.7.2014, nakoľko až od splatnosti tejto splátky (a predchádzajúcich) uplynuli do momentu zosplatnenenia viac než tri mesiace. Aj v prípade, že by sa zosplatnenie úveru odvíjalo od splátky splatnej dňa 20.7.2014, bolo by právo žalobcu v čase podania žaloby dňa 11.8.2017 už premlčané. 21. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nárok uplatnený žalobou v tomto konaní je vzhľadom na dôvodne žalovanou namietané premlčanie práva žalobcu v celom rozsahu nedôvodný, odvolací súd preto musel zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. 22. O náhrade trov celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaná bola v konaní v časti, ktorá nebola žalobcom vzatá späť, v celom rozsahu úspešná a vznikol by jej nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %.. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, a podľa obsahu spisu jej konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analógia legis alebo iuris). Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018). Vzhľadom na uvedené, keďže z obsahu vyplýva, že žalovanej v konaní trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že žalovaná nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania a preto už o výške náhrady týchto trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak sJ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.l C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.l C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).