Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/169/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518205126 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1518205126.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Milana Chalupku a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému: H. R., X.. X.XX.XXXX, L. Y. L., P. XXXX/XX, o zaplatenie 4.730,82 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 27. marca 2019 č.k. 24Csp/174/2018-56 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej žalobu zamietajúcej časti p o t v r d z u j e . Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.193,08 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 2.193,08 € od 3.11.2015 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, žalobu v časti istiny vo výške 2.537,74 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.537,74 € od 3.11.2015 do zaplatenia zamietol a napokon žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2/1.Žalobou sa právny predchodca žalobcu domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.730,82 €, spolu s príslušenstvom - 5,05% ročným úrokom z omeškania zo žalovanej istiny od 3.11.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, titulom nedodržania dohodnutých podmienok, vyplývajúcich zo Zmluvy o pôžičke evidenčné číslo XXXXXXX /ďalej Zmluva/, uzavretej s právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa 2.10.2013. Žalobca na preukázanie tvrdených skutočností predložil listinné dôkazy procesného útoku, a to Zmluvu, podmienky k zmluve o poskytovaní pôžičky, prehľad splátok a úhrad, predžalobnú upomienku zo dňa 27.8.2015 (prevzatú žalovaným 11.9.2015), oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 28.10.2015. 3/Na základe návrhu žalobcu a súhlasu jeho právneho predchodcu súd pripustil, aby do konania na miesto dovtedajšieho žalobcu Všeobecnej úverovej banky, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 vstúpila ako žalobca spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, nakoľko Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 sa stal žalobca právnym nástupcom Všeobecnej úverovej banky, a.s., predmetná pohľadávka bola v postúpení špecifikovaná číslom zmluvy - XXXXXXX. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému postupcom oznámené listom zo dňa 22.11.2018. 4/Vykonaným dokazovaním súd zistil, že právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ uzavrel dňa 2.10.2013 so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 5.000,-€ na zakúpenie spotrebného tovaru, peňažné prostriedky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach v počte 60 vo výške 155,94 €, s konečnou splatnosťou pôžičky XX/XXXX, pri priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov 20,83%, s ročnou úrokovou sadzbou 32%, celková suma pôžičky predstavovala podľa žalobcu spolu s nákladmi spotrebiteľa sumu 9.356,40 €. Podľa prehľadu platobnej disciplíny žalovaný z poskytnutej finančnej pôžičky do dňa podania žalobného návrhu zaplatil právnemu predchodcovi žalobcovi čiastku 2.806,92€, svoju povinnosť dodržiavať splátkový kalendár neplnil žalovaný riadne a včas. Predžalobnou upomienkou zo dňa 27.8.2015 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného na uhradenie dlžnej pohľadávky, a to neodkladne a upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Žalovaný na výzvu nereagoval ani čiastočnou úhradou dlžnej pohľadávky, ku dňu 28.10.2015 právny predchodca žalobcu predmetný úver zosplatnil. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 7.537,74€, pozostávajúcu zo súčtu predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu a sumu po zosplatnení, z ktorej čiastky právny predchodca žalobcu odpočítal žalovaným uhradenú časť na istine vo výške 2.806,92€. 5/Súd prvej inštancie konštatoval, že úverová zmluva neobsahuje všetky potrebné náležitosti v zmysle príslušných zákonných ustanovení, účastníci zmluvného vzťahu sa síce predpísanou písomnou formou dohodli na predmete zmluvy, spôsobe úhrady, zmluva o úvere obsahuje potrebný údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, avšak priamo v zmluve nie je uvedené, odkedy dlžník má povinnosť splácať dohodnuté mesačné splátky, veľkosť písma použitá na predmetnej zmluve je nedostatočná, ťažko čitateľná až neprehľadná, zmluva teda neobsahuje všetky potrebné náležitosti v zmysle zákona a Smernice Rady č. 93/13/EHS. Povahou občianskoprávny vzťah uzavretý medzi procesnými stranami patrí medzi právny vzťah spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je aplikovateľné, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úpravy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 OZ ex lege neplatné, nemôžu požívať právnu ochranu. Splnenie zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného žalobca zabezpečil úrokom z úveru vo výške 32% ročne. Žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie uvedeného úroku má podľa názoru súdu povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 a 4 OZ, keďže v danom prípade išlo medzi procesnými stranami jednoznačne o uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, majúcej podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny, bez možnosti žalovaného ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce do zmluvného vzťahu vstúpiť. Ak je splnenie niektorej povinnosti zabezpečené v zmluve viacerými právnymi inštitútmi, je nevyhnutné v takej zmluve, ktorej obsah jedna strana nemá možnosť ovplyvniť, posúdiť primeranosť použitia viacnásobného zabezpečenia povinnosti, súd je k tomu v prípade spotrebiteľských zmlúv povolaný z úradnej povinnosti. Žalobcom požadovaný úrok z úveru predstavuje zmluvnú podmienku, zakladajúcu značný nepomer medzi právami a povinnosťami strán z hľadiska jej kauzy, t.j. ekonomického dôvodu vedúceho k zakotveniu do zmluvy, nemôže podľa názoru súdu požívať ochranu a návrh, ktorý je v súdnom konaní uplatnený nárok z tohto práva vzniknutý, musí byť súdom zamietnutý. Výška úverových úrokov sa nejaví byť podľa názoru súdu v súlade s dobrými mravmi ako spôsobom uplatňovania práva, zodpovedajúcemu požiadavkám ustanovenia § 3 ods. 1 OZ, oprávnene možno odoprieť takému výkonu práva navrhovateľa právnu ochranu. 6/Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca nemá oprávnený nárok na priznanie celej žalovanej istiny, nakoľko celková suma pôžičky predstavovala podľa žalobcu 9.356,40 €, pričom žalobca poskytol žalovanému reálne len čiastku 5.000,-€, náklady spotrebiteľa predstavovali 4.356,40€, teda čiastku skoro zodpovedajúcu poskytnutým finančným prostriedkom. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno procesného útoku, keď nepreukázal jeho navýšenie pôžičky ani nepreukázal relevantný dôvod, pre ktorý by mala byť suma pôžičky podstatne vyššia oproti skutočne poskytnutým finančným prostriedkom, dôvod navýšenia neobsahuje ani uzavretá zmluva, nie je zrejmé, o aké náklady dodávateľa mala byť poskytnutá čiastka navýšená, veriteľ s dlžníkom sa nedohodli na takej zmluvnej podmienke. S poukazom na nedostatky uzavretého zmluvného vzťahu, neprijateľnú výšku úrokov z úveru súd dospel k záveru, že oprávnený nárok žalobcu predstavuje rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru a sumou uhradenou zo strany žalovaného, t.j. priznanú sumu 2.193,08€ (5000 - 2.806,92). 7/Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok, žalobcovi vznikol nárok na úhradu zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne od šiesteho dňa od zosplatnenia daného úveru z dôvodne žalovanej istiny až do zaplatenia. 8/O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešnou procesnou stranou vo výške 46,36%, žalovaný vo výške 53,64%, teda čistý procesný úspech žalovaného predstavuje 7,28%. Nakoľko žalovanému trovy v danom konaní nevznikli ani si trovy konania žalovaný neuplatnil, súd nepriznal žalovanej procesnej strane náhradu trov konania. 9/Proti tomuto rozsudku v žalobe zamietajúcej časti podal včas odvolanie žalobca. Dojednaná odplata v úverovej zmluve vo výške 32,00 % podľa neho nepresahuje dvojnásobok váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného MF SR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2013 so stavom ku dňu 30. 6. 2013 vo výške 18,63 % a zároveň nepresahuje dvojnásobok priemernej výšky RPMN zverejnenej MF SR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2013 so stavom ku dňu 30. 6. 2013 vo výške 20,83 % pre obdobné úvery. Dojednaná odplata je teda primeraná, v súlade so zákonom (§ 53 ods. 6 O.z. platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy), ako aj dobrými mravmi. Odvolateľ preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu. 10/Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 11/Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je. 12/Pokiaľ ide o žalobcom súdu vytýkané nesprávne posudzovanie primeranosti výšky odplaty v spotrebiteľskej zmluve, poukazuje odvolací súd na to, že primeranosť odplaty sa má posudzovať vo vzťahu k úrokovej sadzbe bánk, nie vo vzťahu k celému finančnému trhu (porovnaj rozsudok KS BB sp.zn. 14Co/1025/2015 zo dňa 20.09.2016, uznesenie NS SR sp.zn. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009). 13/Za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi je možné považovať aj konanie, pri ktorom veriteľ postupom obchádzajúcim zákon či mariacim jeho zmysel a účel, poškodzuje či znevýhodňuje povinnú stranu v postavení spotrebiteľa. Ak úroková miera dohodnutá v zmluve zodpovedá hodnote 32% ročne, a priemerná úroková miera pre spotrebiteľské úvery v mesiaci október 2013 so splatnosťou od 1 do 5 rokov predstavovala 11,45 %, dohoda so spotrebiteľom o úrokovej sadzbe v rozsahu 32% ročne je nepochybne konaním, ktoré možno hodnotiť ako úkon v rozpore s dobrými mravmi. Snaha veriteľa, ktorého základným zdrojom obchodnej činnosti je požičiavanie finančných prostriedkov, o dosiahnutie zisku je prirodzená, avšak zisk musí byť úmerný poskytovanej finančnej čiastke a situácii na finančnom trhu. Z konania veriteľa nemôže vyplývať zjavné zneužitie dominancie v hospodárskych finančných vzťahoch, ktoré mu umožňuje dosahovať neprimerane vysoké zisky. Ak aj žalobca poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, ktorý posudzoval obsah spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom bola dohoda o úrokoch vo výške 13,2% ročne pri dohodnutej RPMN 32,77%, súd uvádya, že v konkrétnom konaní je rozdiel medzi priemernou úrokov sadzbou v rozhodnom období a v zmluve dohodnutou sadzbou vyšší (prakticky presahujúci trojnásobok), v prípade, ktorý posudzoval Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí pod č.k. 5Co 181/2017-74 predstavoval rozdiel približne 2,5 násobok. Podobne napr. Krajský súd v Banskej Bystrici vyjadril názor, podľa ktorého trojnásobné navýšenie priemernej úrokovej sadzby (dokonca už na úrovni prevyšujúcej 2,5 násobok priemernej odplaty) je možné považovať za rozporné s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 6159134 je v časti dohodnutej úrokovej sadzby neplatná s ohľadom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi, ktorý si v konaní iné plnenia ako istinu úveru a odplatu (vyhodnotenú ako dohodnutú neplatne) zodpovedajúcu dohodnutému úroku, neuplatňoval, tak patrí len rozdiel medzi poskytnutou istinou úveru a súčtom úhrad žalovanej. 14/V konaní bolo preukázané, že žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 5.000,-€ na zakúpenie spotrebného tovaru, oprávnený nárok žalobcu predstavuje rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru a sumou uhradenou zo strany žalovaného, t.j. priznanú sumu 2.193,08€ (5000 € - 2.806,92 €). 15/Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolaciemu súdu neostalo než rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej žalobe zamietajúcej časti potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z hľadiska jeho vecnej správnosti, stotožňujúc sa celkom s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 CSP. 16/Odvolací súd žalovanému, ktorý v odvolacom konaní dosiahol plný úspech, nemohol priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keďže mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 17/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).