Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/27/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515205786 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1515205786.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: Bytový podnik Petržalka s.r.o., so sídlom Haanova 10, Bratislava, IČO: 36 821 012, zastúpeného advokátom JUDr. Marošom Palikom, Muchovo nám. 12, Bratislava, proti žalovanej: B. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. 9, H., o zaplatenie 614,41 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17.07.2017, č. k. 40C/89/2015-60, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17.07.2017, č. k. 40C/89/2015-60, p o t v r d z u j e . Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V (ďalej len súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 17.07.2017, č. k. 40C/89/2015-60 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal proti žalovanej zaplatenia 614,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 432,69 eur od 07.03.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 110,68 eur od 07.03.2015. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe uzatvorenej zmluvy o výkone správy je žalovaná ako vlastníčka bytu na adrese Y. povinná uhrádzať mesačne vopred poplatok do fondu údržby a opráv a zálohové platby za služby poskytované s užívaním bytu vrátane poplatku za výkon správy. Vzhľadom ku skutočnosti, že si žalovaná svoje povinnosti zo Zmluvy o výkone správy riadne a včas neplnila, vznikol žalovanej voči žalobcovi nedoplatok za služby poskytované s užívaním bytu za obdobie 01.01.2013 do 31.01.2015 a za fond údržby a opráv za obdobie od 01.04.2014 do 31.12.2014, pričom k 06.03.2015 sa jedná o 110,68 eur za dlžné mesiace 11-12/2014 po 55,34 eur (fond opráv), 432,69 eur za dlžné mesiace 10/2014 po 143,95 eur, 11-12/2014 po 144,37 eur (služby) a 71,04 eur - úrok z omeškania za oneskorené platby. 3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie v konaní za preukázané, že žalovaná je vlastníčkou bytu nachádzajúceho sa na Y.. Výkon správy pre predmetný bytový dom vykonáva žalobca. Žalovaná je povinná na základe Zmluvy o výkone správy platiť vopred do 15. dňa bežného mesiaca na nasledujúci mesiac preddavky na služby spojené s užívaním bytu vo výške 144,37 eur a príspevok do fondu opráv vo výške 55,34 eur. Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.01.2014 do 30.11.2014 k predmetnému bytu súd zistil, že žalovaná neuhradila preddavkové platby za mesiace 10, 11, 12/2014 po 144,37 eur, neuhradila tiež príspevky do fondu opráv za mesiace 11, 12/2014 po 55,34 eur spolu 110,68 Eur. Zo sumárnej analýzy platieb tiež zistil, že pri predpise/vyúčtovaní 1.046,70 eur žalovaná na zálohách uhradila čiastku 1.848,02 eur (t.j. o 801,32 eur viac) a na platbách do fondu opráv pri predpise/vyúčtovaní 608,74 eur uhradila 664,08 eur (t.j. o 55,34 eur viac). Žalovaná bola v omeškaní s úhradou celkom vo výške 70,04 eur (vyčíslený úrok z omeškania). 4. Posúdiac vec právne podľa ust. § 8a ods. 1 a 2, § 8b ods. 1, 2 písm. e) a § 10 ods. 1 a 6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov dospel súd k záveru, že žalovaná ako vlastníčka bytu je povinná uhrádzať plnenia spojené s jeho užívaním a preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv mesačne vopred do 15. dňa bežného mesiaca v zmysle § 10 ods. 1 a 6 zákona č. 182/1993 Z. z. a čl. IV. 8 Zmluvy o výkone správy, pričom na základe mesačného zálohového predpisu je výška úhrady za plnenia na služby 144,37 eur a výška preddavku do fondu 55,34 eur, a žalobca ako správca je oprávnený tieto platby vymáhať. Avšak platenie záloh podlieha ročnému vyúčtovaniu, ktoré je žalobca povinný vykonať v zmysle § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov do 31. mája nasledujúceho roka, v tomto prípade do 31.05.2015. Znamená to, že i keď žalobca podal žalobu 16.03.2015, tak po splnení tejto svojej zákonnej povinnosti sa v priebehu konania (t.j. po 31.5.2015) môže úspešne domáhať len nedoplatku na úhradách za plnenie poskytované s užívaním bytu vyplývajúceho z ročného vyúčtovania za rok 2014. V tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 83/2006, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že žalobca sa nemôže úspešne domáhať zaplatenia nedoplatku na zálohových platbách s užívaním bytu, ak sú predmetom ročného vyúčtovania, keďže platenie záloh podlieha ročnému zúčtovaniu, až po ktorom vzniká právo na zaplatenie skutočného nedoplatku. 5. Po zistení, že žalobca sa žalobou domáha nedoplatku na zálohách na plnenia poskytovaných s užívaním bytu za obdobie 10-12/2014 (služby) 10-11/2014 (fond opráv), a v priebehu konania žalobu nezmenil, a ani netvrdil skutočnosti rozhodujúce pre prípadné posúdenie nároku z ročného zúčtovania a ročné zúčtovanie za rok 2014 súdu nedoložil ani po 31.05.2015, súd prvej inštancie jeho žalobu v časti istiny zamietol. 6. Vo vzťahu k uplatnenému príslušenstvu - úroku z omeškania (§ 121 ods. 3 v spojení § 517 ods. 2 OZ) zo zálohových platieb, súd prvej inštancie tento nárok zamietol vzhľadom na nepriznanie nároku na zaplatenie zálohových platieb. 7. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, vydané v rozpore so zákonom. Podľa žalobcu sú dané odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) a § 365 ods. 1 písm. h) CSP (súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci). Uviedol, že nemožno poprieť, že Najvyšší súd SR zaujal v danej otázke stanovisko, z ktorého vyplýva, že preddavky (zálohy - vratné platby) nemožno v prípade plnení hradených vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome na plnenia poskytované v súvislosti s užívaním bytu úspešne požadovať po ich vyúčtovaní. Na strane druhej je potrebné rozlišovať tieto preddavky na plnenia do tzv. fondu správy, ktoré je povinný správca reálne vlastníkovi každoročne spätne za predchádzajúci rok do 31.05. vyúčtovať a prípadne zistený nedoplatok aj reálne vrátiť, a preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, ktoré len správca každoročne sumarizuje, teda pri ktorých sa iba poskytuje informácia o stave ich úhrad a ich reálnych nákladoch na dom za dané obdobie, ktoré reálnemu vyúčtovaniu nepodliehajú a tieto sa vlastníkom nevracajú. Prostriedky fondu opráv sa akumulujú na účte bytového domu a prechádzajú do ďalších období. Teda v prípade fondu opráv nejde o reálne vyúčtovanie s povinnosťou vrátiť prípadne zistený nedoplatok. Vyššie uvedené potvrdzuje tiež samotná zmluva o výkone správy uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, kde sa v čl. VI. bode 12. výslovne uvádza: „12. Prostriedky FO nepoužité v príslušnom kalendárnom roku sa vlastníkom nevracajú, ale sa prevedú do nasledujúceho roka“. Je teda zrejmé, že dátum 31.05. a povinnosť vyúčtovania, nemôže mať žiadny dopad na nárokovateľnosť už splatných príspevkov do fondu opráv. Aj citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/83/2006 sa vzťahuje len na preddavky za plnenia na úhradu nákladov súvisiacich s užívaním bytu - energií, ktoré je v prípade preplatku správca povinný po vyúčtovaní vrátiť vlastníkovi. Toto rozhodnutie nijako neobmedzuje vymáhať nedoplatky do fondu opráv aj po vyúčtovaní za príslušný rok. Súd prvej inštancie teda pochybil minimálne v časti, v ktorej bez ďalšieho nepriznal žalobcovi voči žalovanému nárok na úhradu tej časti istiny, ktorá zodpovedá neuhradeným preddavkom do fondu prevádzky, údržby a opráv, teda sumy 110,68 eur s príslušenstvom. Vymáhateľnosť (lepšie povedané súdna uplatniteľnosť) tohto nároku žalovanému nemohla za žiadnych okolností zaniknúť dňom 31.05.2015, ako uvádza súd. Žalobca sa taktiež nestotožňuje so zamietnutím žaloby v časti istiny, ktorá zodpovedá platbám na plnenia (fond služieb). Povinnosť žalovaného ako vlastníka bytu platiť úhrady za plnenia poskytované v súvislosti s užívaním bytu a domu, nezaniká ročným vyúčtovaním za dané obdobie. Záver súdu, že po vykonaní ročného zúčtovania už nie je možné domáhať sa zaplatenia nedoplatkov na uvedených úhradách, nie je správny. V právnom štáte je neprijateľné, aby vlastník bytu bol v podstate zbavený povinnosti hradiť svoje dlhy, čo je tento prípad. Vlastník je podľa zákona povinný platiť tieto úhrady, správca v mene ostatných vlastníkov z nich realizuje platby ako odplaty za dodávky energií tretím osobám. Ak by sa mal prijať záver, že zálohy po vyúčtovaní nie je ďalej možné považovať za právne uplatniteľné pohľadávky, bol by popretý ich význam a všetci slušní vlastníci, ktorí ich hradia včas, by sa dostali do výrazne nevýhodného postavenia voči vlastníkom, ktorí ich nehradia (napr. z dôvodu, že v byte nebývajú, ale zálohy na platby za dodávky energií, je nevyhnutné platiť bez ohľadu na túto skutočnosť). Je v podstate nemožné získať právoplatne rozhodnutím potvrdenú pohľadávku voči vlastníkovi v tak krátkom čase do vyúčtovania do 31.05. nasledujúceho roka. Za takého právneho stavu, na ktorom zotrváva súd prvej inštancie je možné konštatovať, že základná povinnosť vlastníka platiť zálohy za dodávky energií je nevymáhateľná a je iba na dobrej vôli vlastníka, aby ich platil. Žalobca zároveň podotýka, že zákonné úroky z omeškania rozhodne nepredstavujú odstrašujúci faktor. Z uvedeného dôvodu sa nazdáva, že záver o tom, že nárok plnenia do fondu správy po vyúčtovaní nemožno priznať, je neudržateľný a nesprávny. Preto ani žalobca nebol povinný meniť žalobný návrh tak, ako v odôvodnení uvádza súd prvej inštancie a súd mal žalobcovi v celom rozsahu ním podanej žalobe vyhovieť. Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a aby vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň navrhol, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. 8. Odvolanie bolo doručené žalovanej dňa 09.11.2017 (§ 111 ods. 3 CSP), avšak táto nevyužila svoje procesné právo a k odvolaniu sa písomne nevyjadrila. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a po preskúmaní odvolania, ako aj celého obsahu spisového materiálu, dospel k záveru, že nie je dôvod napadnutý rozsudok zmeniť ani zrušiť, pretože súd prvej inštancie rozhodol vo veci vecne správne. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.07.2019 podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP, pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom. 10. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v posudzovanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, pričom zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP dospel k správnym skutkovým záverom relevantným pre právne posúdenie nedôvodnosti podanej žaloby. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Súd prvej inštancie ich posúdil súhrnne, a dostatočne ich aj vyhodnotil. Na takto ustálený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a svoje dôvody, pre ktoré podanej žalobe nevyhovel, aj v súlade s § 220 ods. 2 CSP riadne a presvedčivo odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie veci. 11. Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska ním uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 12. V odvolacom konaní tiež nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo vadou týkajúcou sa procesných podmienok, na ktorú by musel odvolací súd prihliadnuť ex offo (§ 380 ods. 2 CSP). 13. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považuje odvolací súd za dostatočné, a preto si nežiada ani obšírne doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) a v podrobnostiach naň odkazuje. 14. Z podaného odvolania vyplýva uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, a to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takúto vadu však žalobca v odvolaní jasne nekonkretizoval. 15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu, že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď a podobne) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu. 16. Žiadna takáto vada však z obsahu spisu nevyplýva, žalobca ju ani nekonkretizoval, a preto dospel odvolací súd k záveru, že tento odvolací dôvod neobstojí. 17. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), tento odvolací dôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje. 18. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený, pretože v posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, pričom právne závery súdu prvej inštancie sú aj v zhode s judikatúrou najvyšších súdnych autorít, rozhodol vo veci vecne správne. 19. Žalobca v odvolaní zbytočne polemizuje o tom, ktorý jeho nárok na úhradu preddavkov mu mal súd priznať. Súd prvej inštancie mohol ku dňu svojho rozhodnutia (17.07.2017) zaviazať žalovanú len na úhradu skutočného nedoplatku, ktorý by vyplýval z riadneho vyúčtovania úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu žalovanej za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 a ktoré bol v zmysle zákona povinný urobiť žalobca ako správca do 31.05.2015. Žalobca však ani v priebehu prvoinštančného konania, a ani k odvolaniu, nedoložil do spisu takéto riadne vyúčtovanie za rok 2014. 20. Pretože súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne a zákonne, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 21. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 24. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení by mala úspešná strana v odvolacom konaní - žalovaná, nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovanej však v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, a preto jej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).