Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/17/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317210943 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1317210943.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO : 36 361 518, zastúpená GRABAN, TORMA ? PARTNERS, s.r.o., Kováčska 53, 040 01 Košice, proti žalovanej: F. Z., X.. X.XX.XXXX, L. F. XX, Y. L., o zaplatenie 736,80 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28.8.2018, č.k. 24C/90/2017-34, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (výrok I) a žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania (výrok II). 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej „zákon o energetike“), § 1, § 95 ods. 1 písm. i) vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej len „vyhláška“), § 177 ods. 2 písm. a) zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že na základe nedostatočných tvrdení žalobcu o výške škody a po vyhodnotení všetkých predložených dôkazov jednotlivo a súhrnne, dospel k záveru, že žalobca nepreukázal skutočnú škodu, ktorá mu vznikla. Mal za to, že žalobca pri uplatnení prípadnej škody, ak mu vznikla, nepostupoval podľa zákona o energetike. Na základe uvedeného súd prvej inštancie nárok na náhradu škody ako nepreukázaný a nedôvodný zamietol. 3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s odkazom na ust. § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a čl. 4 ods. 1 C.s.p. a v konaní plne úspešnej žalovanej priznal nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady súd rozhodne samostatným uznesením. 4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca odôvodňujúc ho ustanovením § 365 ods. 1 písm. b), d), f),e), f) a h) C.s.p., t.j. že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie pri vyhodnocovaní skutkového stavu nepostupoval v súlade s ust. § 151 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 150 ods. 2 C.s.p. osobitne poukazujúc na to, že žalovaná nebola počas konania aktívna a žiadne skutkové tvrdenia nepoprela, preto mal súd prvej inštancie vychádzať z toho, že skutkové tvrdenia boli nesporné. Súd prvej inštancie tak procesne pochybil, keď neaplikoval ust. § 151 ods. 1 C.s.p. a § 150 ods. 2 C.s.p., ak mal skutkové tvrdenia za nedostatočne preukázané. 5. Odvolateľ ďalej konštatoval, že z Protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 9.3.2016 vyplýva, že dňa 9.3.2016 vykonali zamestnanci žalobcu kontrolu odberného miesta na adrese F. XX, XXX XX Y. L., ktorou bolo zistené, že žalovaná neoprávnene odoberala elektrickú energiu bez platne uzavretej zmluvy o združenej dodávke elektriny. Vo vzťahu k výške škody uviedol, že množstvo odobranej elektriny počas trvania neoprávneného odberu bolo zistené podľa skutočného stavu elektromera v čase zistenia neoprávneného odberu. Súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď uviedol, že pri výpočte resp. vyčíslení škody postupoval podľa vyhlášky, nakoľko podľa vyhlášky sa má postupovať len ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívne zistiteľných podkladov. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť pristupovať k odpájaniu odberných miest a vychádzajúc z toho, že je jediným prevádzkovateľom distribučnej sústavy pre Západoslovenskú oblasť, nie je v jeho reálnych možnostiach a schopnostiach kontrolovať a ihneď zasahovať proti každému neoprávnenému odberu. 6. Podľa názoru odvolateľa neboli v danej veci splnené kumulatívne zákonné podmienky pre rozhodnutie vo veci samej bez nariadenia pojednávania. I keď hodnota sporu neprevyšovala sumu 2 000 eur a tvrdenia strán neboli sporné, nejednalo sa o otázku jednoduchého právneho posúdenia, ako nesprávne uviedol súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že ide o otázku jednoduchého právneho posúdeniam, keď mu následne sám v odôvodnení rozhodnutia vytýkal nepreukázanie určitých skutočností týkajúcich sa skutkového stavu veci. Svojim postupom mu tak súd prvej inštancie znemožnil sporné skutočnosti vysvetliť a preukázať, a to buď dodatočným doložením dôkazov v rámci sudcovskej koncentrácie konania alebo priamo na pojednávaní pred súdom. Náhrada škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny je problematickou otázkou, pričom je potrebné vychádzať z ust. zákona o energetike, vyhlášky ako aj z toho, že podniká na základe Rozhodnutia - povolenie č. XXXXE XXXX-X. zmena zo dňa 4.2.2008 Úradu pre reguláciu sieťových odvetní a povolenia č. XXXXE XXXX. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná mu nárok na náhradu trov konania. 7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je podané dôvodné. 9. Podľa § 150 ods.1 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 10. Podľa § 150 ods. 2 C.s.p., na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. 11. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 12. Podľa 177 ods. 1 C.s.p., súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. 13. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur. 14. Námietky odvolateľa, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva, odvolací súd posúdil ako dôvodné. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie o žalobe žalobcu rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 177 ods.2 písm. a) C.s.p.. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovanej bola žaloba s prílohami spolu s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe a poučenie (§ 292 C.s.p.) doručená v zmysle ust. § 116 ods. 2 C.s.p. dňa 2.2.2018, žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a skutkové tvrdenia v nej uvedené nespochybnila ani nepoprela. Vzhľadom k uvedenému prichádzala do úvahy aplikácia ust. § 151 ods. 1 C.s.p., že skutkové tvrdenia strany (žalobcu), ktoré protistrana (žalovaná) výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Nespornosť tvrdení je dôležitou pre hodnotenie vykonaného dokazovania a skutkového zistenia stavu, nakoľko v sporovom konaní sa uplatňuje zásada, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné. Nesporné skutkové zistenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza pri rozhodnutí vo veci samej. V sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných tvrdení, pričom splnenie podmienky, že tvrdenia strán nie sú sporné, celkom závisí od procesných úkonov žalovaného. 15. Podstatou odvolacím námietok žalobcu je porušenie práva na spravodlivý proces, ku ktorému malo dôjsť nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý vo veci rozhodoval bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p.. Citované ustanovenie predstavuje výnimku z ústavnoprávnej zásady ústnosti a bezprostrednosti konania, umožňujúce súdu nenariadiť vo veci pojednávanie za kumulatívneho splnenia nasledovných podmienok a to, že sa jedná o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur. Preto, ak súd prvej inštancie mal v prejednávanej veci za to, že sú splnené všetky podmienky na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods. 2 písm. a) C.s.p.), medzi ktoré patrí aj nespornosť skutkových tvrdení strán, jeho zamietajúce rozhodnutie, ktoré založil na nepreukázaní tvrdených skutočností a skutočnosti, že žalobca nepostupoval podľa zákona o energetike , je v rozpore so zásadou vyjadrenou v ust. § 151 ods. 1 C.s.p.. V prípade, ak mal súd prvej inštancie za to, že skutkové tvrdenia žalobcu nie sú dostatočné, mal postupom podľa ust. § 150 ods. 2 C.s.p. požiadať žalobcu o ich doplnenie a nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie (§ 177 ods. 1 C.s.p.). Ak by súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie umožnil by žalobcovi predniesť žalobu a postupom podľa ust. § 181 ods. 2 C.s.p. by určil, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné a ktoré za nesporné, čo by malo zásadný význam pre ďalší procesný postup strán v konaní. Nesprávnym procesným postupom, tak súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 16. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil, pretože súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom navodil situáciu , v ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci postupovať v zmysle právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v ods. 14, 15 tohto rozhodnutia, ktorým je viazaný (§ 391 ods.2 C.s.p.), vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. v ňom uvedie stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení žaloby, vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy; v novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods.3 C.s.p.). 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).