Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/18/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316220359 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1316220359.6 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. B. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - V.. V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. F. 4, XXX XX A. a otec - Q. R. X. JD, nar. XX.XX.XXXX, bytom P XXXX C. E. A.., XXXXX F., C., B. štátny P., zastúpený JUDr. Petrom Belicom, advokátom so sídlom Konventná 9, 811 02 Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 37P/355/2016-43, zo dňa 03.04.2017 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava III, č.k. 37P/355/2016-111, zo dňa 06.11.2018, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III, č.k. 37P/355/2016-111, zo dňa 06.11.2018 sa z r u š u j e a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 37P/355/2016-111, zo dňa 06.11.2018 zamietol návrh otca zo dňa 22.12.2016 na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal zveriť maloletého G. B. X., nar. XX.XX.XXXX do jeho osobnej starostlivosti a určiť styk matke s maloletým. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, § 331 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 360, § 367 ods. 1, 3 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP). Zdôraznil, že súd musí vždy vziať do úvahy, že prijatie navrhovaného neodkladného opatrenia súdom v konaní starostlivosti o maloletých si vyžaduje nielen bezodkladná úprava pomerov na strane účastníkov konania, ale predovšetkým samotný záujem maloletého dieťaťa na jeho nariadení. Súd preto môže nariadiť len také neodkladné opatrenie, ktoré postačuje na dosiahnutie tohto účelu, nesmie voliť neodkladné opatrenie, ktorým by sa zbytočne, nevhodne a dokonca nezvratne zasahovalo do práv účastníkov konania. Poukázal na okolnosti majúce zásadný vplyv pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, na skutočnosť, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia zisťuje súd relevantné skutočnosti zjednodušeným procesným postupom, vychádza z návrhu, zohľadňujúc obsah a výpovednú hodnotu pripojených listín. Dospel k záveru, že otec neosvedčil v danom prípade potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, jeho návrh nemal objektívnu presvedčivosť, súd prvej inštancie nezistil naliehavosť na nariadenie takéhoto opatrenia z dôvodu, že nebola dostatočne preukázaná otcom uvedená údajná neschopnosť matky postarať sa o maloleté dieťa. Obsah DVD nahrávok vyhodnotil ako tendenčný a údajné užívanie drog matkou ako nepreukázané. Konštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby sa rodičia naučili navzájom konštruktívne komunikovať o záležitostiach svojho dieťaťa. Mal za preukázané, že matka sa vie náležite o maloletého postarať. Apeloval na rodičov, že najvhodnejším riešením úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov, ktorí spolu nežijú, je ich vzájomná dohoda. Prihliadol aj na prebiehajúce súdne konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 51P/7/2015, predmetom ktorého je zmena výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, a v ktorom bolo nariadené znalecké dokazovanie. Považoval za potrebné vyčkať na rozhodnutie v merite veci, kde bude s definitívnou platnosťou doriešené výchovné prostredie maloletého. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. Uznesením č.k. 37P/355/2016-111, zo dňa 06.11.2018 opravil označenie mena otca maloletého. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého dieťaťa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že jeho návrhu vyhovie. Alternatívne navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie s pokynom na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle jeho návrhu, keďže neboli splnené podmienky na vyhlásenie napadnutého uznesenia, resp. súd vyhlásením napadnutého uznesenia svojim nesprávnym postupom mu znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Za dôvody odvolania považoval naplnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d, e/, f/, g/ a h/ CSP. Napadnuté uznesenia považoval za nesprávne, nezákonné a nespravodlivé. Poukázal na ním opakovane prezentované a preukázané skutočnosti, či už v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo v konaní vo veci samej. Namietal, že súd prvej inštancie sa so žiadnou námietkou nevysporiadal, keďže z obsahu rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Odôvodnenie rozhodnutia považoval za nepresvedčivé s obmedzením sa len na veľmi stručné odôvodnenie v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 236 CSP. Poukázal na predmet konania, ktorým je konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, v ktorom možno v odvolacom konaní uvádzať aj nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazy. Mal za to, že údajná tendenčnosť výpovedí maloletého zaznamenaná na DVD nahrávkach nebola nijak potvrdená, resp. je založená len na osobnom pocite sudkyne. Namietal, že o jeho návrhu bolo rozhodnuté po uplynutí zákonnej 30 dňovej lehoty. Namietal, že dňa 03.01.2017 vzniesol námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni JUDr. D. R., o námietke nebolo rozhodnuté a sudkyňa konala a rozhodla o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozpore s ust. § 57 druhá veta CSP. Zdôraznil, že doposiaľ je upravený styk s maloletým rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/351/2013-52 z 05.06.2014 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/408/2014-110, zo dňa 03.02.2015. Za predčasné a nepravdivé považoval hodnotenie súdu o neužívaní drog matkou, nakoľko v tomto smere sa žiadne dokazovanie nevykonalo. Poukázal na to, že v priebehu súdneho konania vedeného pod sp. zn. 51P/7/2015 doložil do spisu oficiálny preklad laboratórnych výsledkov ohľadom zisťovania užívania drog matkou z roku 2010, ktorých podkladom boli vzorky vlasov matky, potvrdzujúce prítomnosť užívania kokaínu matkou maloletého. Uviedol, že opakovane videl osobne ihly, ktoré matka používala, pričom v decembri 2014 mu maloletý ukazoval, ako si matka dáva do žíl drogu a uvádzal skutočnosti o násilí matky. Poukázal na predložené CD záznamy, z ktorých vyplýva spontánne verbálne vyjadrenie maloletého, ako ho matka násilne sotila na balkóne, zamykala na toaletu na 24 hodín. Uviedol, že maloletý sa pri návrate k matke bojí a skrýva. Poukázal na to, že v konaní vedenom pod sp. zn. 51P/7/2015 opakovane žiadal o zabezpečenie kompletnej zdravotnej dokumentácie matky od jej ošetrujúceho lekára za účelom zistenia aktuálneho stavu užívania drog matkou. Rovnako namietal nevykonanie ďalších ním navrhovaných dôkazov preukazujúcich užívanie drog matkou, čo považoval za rozporné s ochranou najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Vyslovil názor, že matka naďalej užíva drogy, čo odporuje základnej povinnosti matky pri zabezpečení starostlivosti o maloleté dieťa. Vyslovil obavu o zdravie a život maloletého a kvalitu starostlivosti matky o maloletého. Poukázal na čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa, ust. § 28, § 26 Zákona o rodine. Dal do pozornosti predložené zvukovo obrazové záznamy, z ktorých je zrejmé, že maloletý sa spontánne vyjadruje o nevhodnej starostlivosti matky o neho a o nevhodnom prostredí, v ktorom sa v opatere matky nachádza (matka mala kŕče z drog, vracala, triasla sa, padla na zem, hodila ho pod posteľ, aby ho skryla pred otcom, opisuje situácie, kedy ho ohrozoval dedko P. H., ako ho iní chlapci najatí mamou prenasledovali, matku videl s oholenou hlavou, aby sa zabránilo testom na drogy z jej vlasov, matku videl pichať si ihly do žily a jej pomôcky, matka ho usmerňuje, že otec je zlý, dedko ho v prítomnosti matky zbil, na vyjadrenie maloletého, že nechce ísť k mame, chce byť u otca). Poukázal na videonahrávky obsahujúce desivé predmety v detskej izbe (kultové symboly, výzbroj, kalichy), vyjadrenie maloletého o snahe matky obmedziť styk s otcom a úvahy o presťahovaní sa do bytu jej priateľa do M., na opis stretnutia maloletého s Dr. Kleinmannom a priebeh vyšetrenia, na fotografie naznačujúce krivé a poškodené prsty a ruky maloletého, ktoré sú podľa jeho názoru symptómom a následkom užívania drogy, alebo alkoholu. Mal za to, že matka bola drogovo závislá, čo spôsobilo maloletému hypertonus a bola mu diagnostikovaná čiastočná strata sluchu, pričom matka mu odmieta predložil lekársku správu. Poukázal na ďalšie videonahrávky a nevhodné správanie matky pri trestaní maloletého. Vyslovil názor, že matka maloletého od jeho narodenia systematicky terorizuje. Poukázal na ďalšiu videonahrávku, v ktorej je maloletý unavený z násilia, „chce ocka“. Uviedol, že maloletý sa mu spontánne sťažuje na matku na jej sex s rôznymi partnermi, na to, že mu nedáva jesť, nevie variť, maľuje grafity na domy. Mal za to, že súd nemá ignorovať takéto správanie matky. Zdôraznil, že bol nútený podať na matku trestné oznámenia dňa 13.10.2016, ktorá vec je prešetrovaná pod ČVS: ORP-872/1-VYS-B3-2016. Uviedol, že toto trestné oznámenie nebolo odmietnuté. Vyslovil názor, že vierohodnosť tvrdení maloletého o závažných obvineniach matky bola potvrdená odborným vyjadrením Prof. PhDr. Q. X. dňa 19.08.2016, z ktorého stanoviska vyplýva, že vyjadrenia maloletého o aplikovaní drog matkou a jej stavoch, boli sprevádzané silným emocionálnym prežívaním, preto je nepravdepodobné, že by chlapec mechanicky opakoval naučený scenár. Mal za to, že tento dôkaz podporuje vyvrátenia úvahy súdu prvej inštancie o údajnom nepreukázaní neschopnosti matky zabezpečiť starostlivosť o maloletého a údajnej tendenčnosti nahrávok. V odvolacom konaní predložil nové dôkazy. Poukázal na odborné stanovisko PhDr. J. D. zo dňa 12.02.2017, ktorá vykonala s maloletým dňa 12.02.2017 rozhovor, z ktorého vyplýva, že maloletý je naučený hovoriť s odborníkmi, je z toho unavený, nevidí žiadny reálny výstup, žiadnu zmenu vo svojom živote, jasne hovorí o tom, že súčasný stav mu nevyhovuje, mali by začať skúmať celkový spôsob akým žije, pozorovať ho v prirodzenom prostredí, dieťa má emocionálny vzťah s otcom a dožaduje sa jeho prítomnosti, je potrebné, aby a k sporu rodičov vyjadril. Dal do pozornosti list adresovaný znalcovi PhDr. K. zo dňa 14.09.2016, v ktorom žiadal o objektívnosť znaleckého skúmania, pričom odpoveď od znalca neobdržal. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nezohľadnil nové skutočnosti, ktorými je zúženie jeho styku s maloletým na základe rozhodnutí súdu, čo ma negatívny vplyv na zdravý psychický vývoj maloletého. Uviedol, že vznikla nová situácia a skutočnosti, keďže súd prvej inštancie v konaní vo veci samej predĺžil znalcovi lehotu na vypracovanie znaleckého posudku a považoval za dôvodné a potrebné rozšírenie znaleckého dokazovania, vzhľadom na zúžený styk s maloletým, ktorý odmieta ísť k matke. Poukázal na jeho žiadosti o vypočutie maloletého, ktorý je vo veku 9 rokov. Zdôraznil, že v konaní vedenom pod sp. zn. 51P/7/2015 opakovane žiadal o pokračovanie v konaní, vytýčenie termínu pojednávania, vykonávanie dokazovania, na jeho komunikáciu so zriaďovateľom a prevádzkovateľom školy, ktorú maloletý navštevuje, na ním vznesenú námietku zaujatosti zo dňa 18.11.2016 voči postupu zamestnankyne ÚPSVaR Mgr. Q. H. a celého ÚPSVaR, referát Bratislava III a úkony súvisiace s vykonaním pohovoru maloletého, na jeho žiadosť o výmenu zamestnankyne Mgr. Q. H., na jeho žiadosť o zrušenie uznesenia o ustanovení kolízneho opatrovníka. Mal za to, že ním podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, predbežná úprava zverenia dieťaťa a styku nebude pre maloletého stresujúca, keďže doteraz strávil s otcom vždy viac a viac času, umožňuje mu vytvoriť si citový vzťah s krajinou otca, jeho bydliskom a rodinou. Poukázal na dĺžku súdneho konania vo veci samej, potrebu upevňovania vzájomného vzťahu s maloletým, eliminovania syndrómu zavrhnutého rodiča, predbežnú ochranu psychického a fyzického zdravia a života maloletého, bez pochybností o vysokej kvalite podmienok otca, ktorý neustále v zmysle súdnej úpravy dochádza za synom na Slovensku šesťkrát ročne a u matky existujú vážne podozrenie, že nedostatočne vykonáva svoje rodičovské povinnosti voči maloletému. Zdôraznil, že matka na pojednávaní dňa 08.12.2015 pred súdom prvej inštancie sa odmietla podrobiť testu na prítomnosť drogy a sama nepriamo potvrdila, že maloletý miluje svojho otca. Mal za to, že matka v konaní pod sp. zn. 51P/7/2015 nevyvrátila jeho argumenty o ohrození maloletého v jej starostlivosti. Podľa jeho názoru, osvedčil, že je zodpovedný rodič a je vylúčené, že by v budúcnosti v zmysle súdneho rozhodnutia maloletého matke nevrátil. Mal za to, že záujmom dieťaťa je, aby si s otcom mohol vybudovať pevnejší vzťah, požadovaný návrh vytvára dostatočný priestor na výchovu maloletého a zabezpečí mu reálnu výchovu syna. Neexistujú žiadne pochybnosti o jeho vysokej úrovni zabezpečenia starostlivosti o maloletého, čo dokázal za posledné dva roky pri styku s ním. Uviedol, že maloletý je jazykovo zdatný komunikovať s ním v anglickom jazyku, požadovaný návrh účinne zrealizuje výkon práv dieťaťa. K odvolaniu pripojil odborné vyjadrenie Prof. PhDr. Q. X. z 20.08.2012, Sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 37P/ 355/2016, 51P/7/2015 a 51P/280/2016 a vyjadrenie PhDr. J. D. z 12.02.2017. 4. Matka sa vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Vyslovila názor, že dočasná úprava neodkladným opatrením v zmysle návrhu otca nie je dôvodná. Poukázala na to, že vo veci samej vedenej pod sp. zn. 51P/7/2015 súd prvej inštancie rozhodol dňa 17.04.2018, voči ktorému rozhodnutiu podal otec odvolanie. Spochybňovala tvrdenia otca uvedené v návrhu, považujúc ich za rozporné s preukázanými skutočnosťami a dôkazmi, s ustálenými názormi súdu prvej inštancie, s názormi kolízneho opatrovníka, prokurátora a znalcov tak v konaní vo veci samej, ako aj v čiastkových konania vo veci starostlivosti súdu o maloletého G.. Žiadala o zachovanie integrity a súladu so všetkými doterajšími rozhodnutiami odvolacieho súdu v konania vo veci starostlivosti o maloletého a vzatie v úvahu, že odvolací súd rozhoduje o otcom podanom odvolaní vo veci samej. Zdôraznila, že v súčasnosti styk otca s maloletým prebieha podľa iného neodkladného opatrenia č.k. 51P/280/(2016-49 zo dňa 28.11.2016, maloletý sa stretáva s otcom každý druhý mesiac vždy prvé dva kalendárne týždne v pondelok a v piatok od 14.00 do 19.00 hod, resp. do 20.00 hod. v piatok a v sobotu od 09.00 hod. do 20.00 hod., pričom otec si stretnutia predlžuje podľa vlastného uváženia a bez jej informovania o meškaní. Uviedla, že od podania návrhu sa situácia vyvinula, G. sa výrazne darí lepšie po obmedzení styku s otcom, v škole, v športe aj v mimoškolských aktivitách dosahuje lepšie výsledky. Poukázala na to, že sa upravil aj vzťah medzi ňou a maloletým, žijú pokojnejšie, majú viac času na venovanie sa G. povinnostiam a záujmom, plnohodnotne tráviť čas, maloletý sa do školy pripravuje pravidelne, na tréningy chodí disciplinovane a nevynecháva, úspešne sa zúčastňuje turnajov a súťaží, má okruh priateľov. Až po zúžení styku sa podarilo nasadiť mu načúvacie prístroje, upraviť individuálny študijný plán, úspešne sa integroval do bežnej štátnej školy a medzi iné zdravé deti. Poukázala na svoje predchádzajúce vyjadrenia a pripojený posledný výpis výborného hodnotenia školských výsledkov k 31.01.2018. 5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej CSP), a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť. 7. Podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky. 8. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou otca spočívajúcou v procesnej vade týkajúcej sa ním podanej námietky zaujatosti voči zákonnej sudkyni JUDr. D. R. a predčasnom rozhodovaní sudkyne v danej veci. Z obsahu spisu vyplýva, že podaním zo dňa 03.01.2017, doručeným súdu prvej inštancie dňa 05.01.2017, otec namietal zaujatosť zákonnej sudkyne JUDr. D. R.. Súd prvej inštancie predložil spis odvolaciemu súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti dňa 13.01.2017, pričom Krajský súd v Bratislave vrátil spis súdu prvej inštancie ako predčasne predložený z dôvodu, že v spise sa nenachádzala plná moc udelená právnemu zástupcovi otcom. Následne po doložení plnej moci, súd prvej inštancie uznesením zo dňa 03.04.2017 č.k. 37P/355/2016-43 rozhodol o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a dňa 20.04.2017 spis predložil Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o námietke zaujatosti. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 10 NcC/13/2017-53 zo dňa 27.04.2017 rozhodol o tom, že sudkyňa JUDr. D. R. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 37P/355/2016. Spis bol vrátený súdu prvej inštancie dňa 16.05.2017. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez predloženia spisu Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o námietke zaujatosti podanej voči zákonnej sudkyni a bez zachovania postupu v súlade s ust. § 54 CSP. Odvolací súd konštatuje, že vada v obsadení súdu je nedostatkom procesnej podmienky na strane súdu. Môže nastať situácia, že rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený. Nestrannosť súdu je súčasťou práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 Dohovoru. Rovnaké právo je zakotvené aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Nesprávne obsadenie súdu nespočíva len v situácii, ak namiesto senátu rozhodol sudca, ale ide aj o otázku zákonného sudcu. Náprava nedostatku tejto procesnej podmienky spočíva v zrušení rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, s predpokladom odstránenia zistenej procesnej vady. Za okolností, kedy zákonná sudkyňa rozhodovala o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, napriek podanej námietke zaujatosti voči nej, bez rozhodnutia o tejto námietke zaujatosti, odvolací súd dospel k záveru, že v konaní došlo k procesnej vade zakladajúcej dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. 9. Vzhľadom na uvedené procesné pochybenie súdu prvej inštancie sa odvolací súd nezaoberal ďalšími odvolacími námietkami otca. 10. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd napadnuté uznesenie v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/355/2016-111 zo dňa 06.11.2018 podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne o danom návrhu. 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).