Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5CoPr/9/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316215893 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1316215893.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: VRBA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Sliezska č. 9, IČO: 35918225, zastúpeného AK Urbaničová s.r.o., so sídlom v Bratislave, Sliezska č. 9, proti žalovanej: P. V., K.. XX.XX.XXXX, O. O., E. Č.. X, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a iné, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 7. februára 2018 č. k. 12Cpr/13/16-104, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 22.07.2016, ktoré uplatnila žalovaná ako jeho zamestnanec podľa § 69 ods. 1 písm. c) Zák. práce na základe lekárskeho posudku V.. Q.. X. B., D.. zo dňa 29.06.2016. Za dôvody neplatnosti okamžitého skončenia označil vytvorenie novej pracovnej pozície, uplatnené pred uplynutím pätnásťdňovej lehoty na preradenie zamestnanca na inú vhodnú prácu ako aj pre nedodržanie lehoty podľa § 69 ods. 3, pretože v posudku označené diagnózy sú trvalého charakteru. Žalobca po dovolaní sa neplatnosti namietaného úkonu dňa 1.8.2016 v zmysle § 78 ods. 3 písm. b) Zák. práce netrval na ďalšom zamestnávaní žalovanej. 2. V priebehu konania žalovaná podala vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhala určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru je platné. Súčasne uplatnila i náhradu mzdy za dva mesiace podľa § 69 ods. 4 Zák. práce. 3. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol, vo výroku II. vzájomnú žalobu zamietol a vo výroku III. zaviazal žalobcu na zaplatenie odstupného vo výške 1.293,54 € s príslušenstvom. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania. 4. V odôvodnení uviedol, že pre postup žalovaného, ktorý v liste dňa 29.07.2016 žalovanej oznámil, že podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zák. práce netrvá na tom, aby u neho naďalej pracovala, platí zákonná fikcia, že pracovný pomer skončil dňom uvedeným v oznámení žalobcu, teda dňom 31.07.2016. Podľa súdu za tohto stavu nebolo dôvodné, aby sa ďalej zaoberal žalobou o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, v dôsledku čoho žalobu zamietol. 5. Hoci vo vzájomnej žalobe boli uplatnené rôzne nároky, súd vzájomnú žalobu zamietol s poukazom na koncepciu Zákonníka práce, ktorý pripúšťa možnosť uplatnenia neplatného skončenia pracovného pomeru, a nie požadovanie určenia platného skončenia pracovného pomeru. Súd vzájomnú žalobu preto zamietol, hoci nárok zo vzájomnej žaloby podľa § 69 ods. 4 Zák. práce považoval za opodstatnený. 6. Proti tomuto rozsudku, vo výrokoch, ktoré vyzneli v jeho neprospech (výroky I. a II.) podal včas odvolanie žalobca. Domáhal sa v namietanom rozsahu zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytýkal súdu, že v napadnutom rozhodnutí nevyhodnotil skutkový stav a platnosť skončenia pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm.c) Zák. práce nesprávne vôbec neposúdil s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 3 Zák. práce, čo však podľa neho nemá oporu v zákone. Zastával názor, že postup zamestnávateľa podľa tohto ustanovenia automaticky neznamená, že zamestnávateľ nenamieta neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Podľa logiky súdu by potom všetky výpovede, okamžité skončenia pracovného pomeru skončili platne, ak by zamestnávateľ využil ustanovenie § 78 ods. 3. Rozsudok považoval tiež za vnútorne rozporný a nepreskúmateľný, keďže napriek poukazu súdu na ustanovenie § 78 ods. 3 Zák. práce, týkajúce sa neplatného skončenia pracovného pomeru zamestnancom, na strane druhej žalovanej priznal dvojmesačné odstupné, ktoré zamestnancovi patrí len v prípade platného okamžitého skončenia pracovného pomeru. Keďže sa súd nezaoberal meritom veci, zopakoval argumentáciu z prvoinštančného konania o dôvodoch neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. 7. Žalovaná navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, keď zastávala názor, že pri okamžitom skončení pracovného pomeru dodržala všetky ustanovenia Zák. práce. 8. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného na odvolacom pojednávaní v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je opodstatnené. 9. Odvolací súd sa stotožňuje s názormi odvolateľa o tom, že napadnutý rozsudok je vnútorne rozporný, absentuje v ňom meritórne posúdenie veci a súd i procesne pochybil, keď rozsudok obsahuje súčasne výrok o zamietnutí vzájomnej žaloby ako takej, popri výroku o tom, že jeden z nárokov, vzájomnou žalobou uplatnený, je opodstatnený a žalobcu zaviazal na zaplatenie náhrady mzdy (nesprávne označený ako odstupné). 10. Súd prvej inštancie zamietol žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, udeleného zamestnancom podľa § 69 ods. 1 písm. c) Zák. práce, t. j. ak zamestnanec podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu. 11. Pre posúdenie vecnej opodstatnenosti žaloby sú relevantné otázky, týkajúce sa samotného lekárskeho posudku, ďalej tvrdeného preradenia v zákonnej lehote na inú, pre zamestnanca vhodnú prácu, ako aj zachovania zákonných lehôt v zmysle ods. 3 ustanovenia § 69 Zák. práce. Pre platné okamžité skončenie pracovného pomeru sa totiž vyžaduje, aby podľa lekárskeho posudku, vykonaného ošetrujúcim lekárom zamestnanca, neprichádzal do úvahy iný odborný záver, ako ten, že zamestnanec nemôže vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia zdravia; takýto stav musí posudok deklarovať (porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn 3 Cdo/150/05). Pri kvalifikovanom posudku ošetrujúceho lekára oprávnenie zamestnanca okamžite skončiť pracovný pomer vzniká až uplynutím pätnásťdňovej lehoty po predložení posudku, za predpokladu, že dovtedy zamestnávateľ zamestnanca nepreradil na inú vhodnú prácu. Pokiaľ by zamestnanec odmietol ponúkanú inú vhodnú prácu, pracovný pomer už sám nemôže skončiť okamžite. V takomto prípade by bolo možné zo strany zamestnávateľa uplatniť výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. c). 12. Súd prvej inštancie sa napriek uplatnenému určeniu neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vôbec nezaoberal meritom veci, teda či žalovaná rozviazala pracovný pomer neplatne, nezaujal stanovisko ku samotnému lekárskemu posudku, ku vhodnosti inej ponúkanej práce a napokon ani dodržaním lehoty podľa § 69 ods. 3. Žalobu zamietol len s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 3 písm. b) Zák. práce, keď žalobca oznámil žalovanej, že na ďalšom výkone práce netrvá. Takto postupoval bez bližšieho zistenia dôvodov (a ich vyhodnotenia), ktoré žalobcu viedli k podaniu žaloby po takomto oznámení žalovanej. V určovacích žalobách o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa preukazovanie naliehavého právneho záujmu v zásade nevyžaduje, keďže priamo Zákonník práce v ustanovení § 77 predpokladá podávanie žalôb o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Súd autoritatívne nerozhodol o neplatnom skončení pracovného pomeru, keď sa nevyporiadal s tvrdeniami žalobcu, hoci bez tohto rozhodnutia nemá základ pre vzájomnou žalobou uplatnený nárok na náhradu mzdy podľa § 69 ods. 4, ktoré ustanovenie žalovaná vo vzájomnej žalobe citovala, ktorý súd vo výroku i v odôvodnení rozsudku nesprávne považoval za odstupné, o ktorom pojednáva ustanovenie § 76 Zák. práce. 13. Nárok na náhradu mzdy podľa § 69 ods. 4 Zák. práce patrí len pri platnom okamžitom skončení pracovného pomeru ako satisfakcia za skončenie pracovného pomeru zamestnancom z vážneho dôvodu bez výpovednej doby. Rozsudok je potom vnútorne rozporný, keď na jednej strane súd zamietol žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, lebo zamestnanec okamžite skončil pracovný pomer neplatne, avšak zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval (§ 78 ods. 3 Zák. práce), na druhej strane zamestnancovi priznal nárok, vyplývajúci z platného okamžitého skončenia pracovného pomeru (§ 69 ods. 4). 14. Ako už odvolací súd uviedol i vyššie, výrok II. a III. napadnutého rozsudku sa vzájomne vylučujú, a pretože vo výroku II. je zahrnutý i vo výroku III. priznaný nárok na náhradu mzdy. 15. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil ako celok, keď výrok II. pre svoju zmätočnosť vo vzťahu ku výroku III (odvolaním napadnutom) sa stal závislým na výroku III. (§ 389 ods. 1, písm. a), ods. 2 CSP). 16. V ďalšom konaní a v novom rozhodnutí súd rozhodne o žalobe a vzájomnej žaloby bez toho, aby o časti vzájomnej žaloby rozhodol v dvoch vzájomne sa vylučujúcich výrokoch. S ohľadom na fikciu skončenia pracovného pomeru dohodou pre netrvanie zamestnávateľa na ďalšom výkone práce žalovanou si súd tiež ozrejmí dôvody, pre ktoré žalobca podal žalobu po oznámení žalovanej, že netrvá na tom, aby u žalobcu ďalej vykonávala prácu a v závislosti od zistených skutočností vec meritórne posúdi vo vzťahu ku platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, či už v rozhodnutí o žalobe alebo o vzájomnej žalobe žalovanej. Je vylúčené, aby žalobu i vzájomnú žalobu zamietol v určovacej časti a súčasne priznal náhradu mzdy. 17. V novom konaní súd prvej inštancie rozhodne i o trovách tohto odvolacieho konania. 18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).