Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/539/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1306204712 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1306204712.31 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v spore žalobcu: C.. C. H., bytom G. XXXX/ XX, R. R., zastúpeného Advokátska kancelária Borec & Bohunský, združenie, Kozia 20, Bratislava, IČO: 31803938, proti žalovaným: 1/ B.. B. D., bytom A. XX, R., 2/ C.. C. H. - N., F. XXX/X, R. nad V., B.: XXXXXXXX, zastúpený: advokátom G.. C. H., so sídlom Grösslingova 6-8, Bratislava, o zaplatenie 25.795,99 eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa zo dňa 27.11.2014, č. k. 16C/103/2006-1070 a proti uzneseniu zo dňa 28.04.2015, č. k. 16C/103/2006-1182, a o odvolaniach žalovaného 2/ proti uzneseniu zo dňa 24.10.2013, č. k. 16C/103/2006-839 a proti uzneseniu zo dňa 17.04.2015, č. k. 16C/103/2006-1177, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.11.2014, č. k. 16C/103/2006-1070, p o t v r d z u j e . Žalobca má voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie. II. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 24.10.2013, č. k. 16C/103/2006-839, p o t v r d z u j e . III. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 17.04.2015, č. k. 16C/103/2006-1177, p o t v r d z u j e . IV. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28.04.2015, č. k. 16C/103/2006-1182, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : K výroku I.: 1. Okresný súd Bratislava III (ďalej len súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 27.11.2014, č. k. 16C/103/2006-1070 uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 25.795,99 eur spolu so 7 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 25.795,99 eur od 06.03.2006 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaných 1/ a 2/ zastupoval v právnej veci sp. zn. 43Cb/15/1998 vedenej na Krajskom súde v Bratislave proti 1/ JUDr. C. F., správcovi konkurznej podstaty úpadcu Slovenská kreditná banka, a.s. v konkurze Bratislava, 2/ H. H., bytom L. XX, R. nad V., 3/ B.. G. T., L. 3, E., o určenie neplatnosti zmlúv o kúpe cenných papierov a vrátenie vzájomných plnení, ale za poskytnutú právnu pomoc mu žalovaní nezaplatili. 3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil nasledovné: 3.1. Písomným plnomocenstvom zo dňa 09.03.1998 C.. C. H. - N., F. XXX/X, R. nad V. a B.. B. D., A. XX, R., splnomocnili C.. C. H., advokáta, so sídlom F. XX, R. R., na zastupovanie v právnej veci o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv a vrátenie vzájomných plnení proti odporcom 1/ Slovenská kreditná banka a.s., Nám. SNP 13, Bratislava, 2/ H. H., L. XX, R. nad V., 3/ B.. G. T., L. XXXX/X, E., vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 43Cb/15/1998, s tým, že podľa zmluvy o poskytovaní právnej pomoci patrí advokátovi odmena za toto zastupovanie spolu s výdavkami a náhradou za stratu času. Spoločne a nerozdielne sa zaviazali zaplatiť advokátovi odmenu, kedykoľvek im bude vyúčtovaná, bez ohľadu na to, či bola prisúdená proti odporcom, a zaviazali sa povinnosťou zaplatiť primeraný preddavok podľa postupu prác (č.l. 6 spisu). 3.2. Písomné plnomocenstvo bolo vlastnoručne podpísané C.. C. H. a B.. B. D., ktorých totožnosť a pravosť podpisu bola úradne overená notárom. 3.3. Dňa 24.09.2000 prevzal C.. C. H. od C.. C. H. zálohu vo výške 38.000,- Sk (príjmový pokladničný doklad č. P 3006 - č.l. 7 spisu). 3.4. Mandatár C.. C. H., advokát a mandant a) C.. C. H. - N. a b) B.. B. D., dňa 25.09.2000 uzavreli mandátnu zmluvu (podľa záhlavia zmluvy išlo o úplné znenie ku dňu 25.09.2000 - poznámka odvolacieho súdu - č.l. 8 spisu). Mandatár sa zaviazal poskytnúť mandantom právnu pomoc pri zastupovaní v právnej veci o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv a vrátenie vzájomných plnení vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 43Cb/15/1998, a mal vypracovať pre mandanta nasledovné listiny a poskytnúť nasledovné úkony právnej pomoci: a) prevzatie a príprava zastúpenia - 09.03.1998, 27.03.1998, b) žiadosť o predĺženie lehoty na úhradu dlhu - 09.03.1998, c) návrh na vydanie predbežného opatrenia - 09.03.1998, d) návrh na určenie neplatnosti kúpnych zmlúv a vrátenie vzájomných plnení - 09.03.1998, e) osobné rokovanie s protistranou v Bratislave dňa 09.03.1998, f) žiadosť o predĺženie lehoty na úhradu úveru vo výške 5.000.000,- Sk - 27.03.1998, g) návrh na pristúpenie ďalších účastníkov do konania a na zmenu petitu - 27.03.1998, h) návrh na vydanie predbežného opatrenia - 27.03.1998, i) osobné rokovanie s protistranou v Bratislave dňa 27.03.1998, j) späťvzatie návrhu navrhovateľov zo dňa 27.03.1998 na vydanie predbežného opatrenia - 14.08.2000, k) ďalšia porada s klientom v Bratislave - 14.08.2000, l) účasť na pojednávaní pred Krajským súdom v Bratislave - 04.09.2000, m) písomne podanie týkajúce sa veci samej - 25.09.2000, n) účasť na pojednávaní pred Krajským súdom v Bratislave - 25.09.2000. 3.5. Mandant splnomocnil mandatára na zastupovanie v rozsahu predmetu tejto zmluvy na obdobie od 07.03.1998 do 25.09.2000 včítane (čl. II zmluvy). 3.6. V článku III., bod 1. zmluvy sa mandant zaviazal zaplatiť mandatárovi odmenu podľa vyhl. č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci. 3.7. Podľa článku III., bod 2. zmluvy, dátum uskutočnenia zdaniteľného plnenia je 30. deň od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 43Cb/15/1998 skončí alebo 30. deň odo dňa, kedy mandant oznámi mandatárovi, že rozhodnutie, ktorým konanie skončilo, nadobudlo právoplatnosť - rozhodujúca je skutočnosť, o ktorej sa mandatár dozvie skôr. 3.8. Podľa článku III. bod 3. zmluvy, všetky odmeny a náhrady sú splatné v lehote do 10 dní odo dňa kedy mandatár odošle faktúru mandantovi. 3.9. JZ. dňa 25.02.2002 vypovedal plnomocenstvo zo dňa 09.03.1998, ktoré mu udelil B.. B. D. na zastupovanie vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 43Cb 15/1998 s tým, že C.. C. H. (splnomocnenec) poskytoval B.. B. D. právnu pomoc v období od 09.03.1998 do 25.02.2002 (č.l. 11 spisu). 3.10. C.. C. H. a C.. C. H. - N., uzavreli dňa 25.02.2002 dohodu o skončení zastupovania, podľa ktorej C.. C. H. - N. odvoláva plnomocenstvo, ktoré dňa 09.03.1998 udelil C.. C. H., advokátovi, na zastupovanie vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. XXCb/XX/XXXX. C.. C. H. (splnomocnenec) poskytoval JUDr. Jánovi H. (splnomocniteľovi) právnu pomoc v období od 09.03.1998 do 25.02.2002 (č.l. 10 spisu). 3.11. V článku 4. dohody o skončení zastupovania, zmluvné strany prehlásili, že túto dohodu uzavreli slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, že táto dohoda sa neprieči dobrým mravom, že dohodu neuzavreli v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, že pred podpísaním si dohodu prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu vlastnoručne každú stranu dohody podpísali. Súčasťou dohody bol zoznam odovzdaných a prevzatých listín. 3.12. C.. C. H. dňa 23.02.2006 vystavil C.. C. H. faktúru č. XXXa/XXXX na sumu 859.403,50 Sk, za poskytnutie právnej pomoci na základe mandátnej zmluvy s určenou lehotou splatnosti 05.03.2006 (č.l. 23 spisu). 3.13. C.. C. H. dňa 23.02.2006 vystavil B.. B. D. faktúru č. XXXb/XXXX na sumu 859.403,50 Sk, za poskytnutie právnej pomoci na základe mandátnej zmluvy s určenou lehotou splatnosti 05.03.2006 (č.l. 24 spisu). 3.14. Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom č. k. 43Cb/15/1998-195 zo dňa 25.09.2000, podľa ktorého: 1. určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi JUDr. C. H. ako predávajúcim a Slovenskou kreditnou bankou, a.s. Bratislava ako kupujúcim na predaj akcií AGRIFOP, a.s., ISIN: SK XXXXXXXXXX v počte 68 700 ks je neplatná, 2. určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi B.. B. D. ako predávajúcim a Slovenskou kreditnou bankou a.s. Bratislava ako kupujúcim na predaj akcií AGRIFOP, a.s., ISIN: SK XXXXXXXXXX v počte 37 436 ks je neplatná, 3. určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi Slovenskou kreditnou bankou, a.s. Bratislava ako predávajúcim a H. H. ako kupujúcim, na predaj akcií AGRIFOP, a.s., ISIN: SK XXXXXXXXXX v počte 68 700 ks je neplatná, 4. určil, že zmluva uzavretá medzi Slovenskou kreditnou bankou, a.s. Bratislava ako predávajúcim a B.. G. T. ako kupujúcim na predaj akcií AGRIFOP, a.s., ISIN: SK XXXXXXXXXX v počte 37 436 ks je neplatná, 5. H. H. bol povinný vrátiť C.. C. F., správcovi konkurznej podstaty úpadcu Slovenská kreditná banka a.s. v konkurze, Nám. SNP 13, Bratislava, akcie AGFIFOP, a.s., ISIN: SK XXXXXXXXXX v počte 68 700 ks, 6. Ing. G. T. bol povinný vrátiť H. H. akcie AGRIFOP, a.s., ISIN: SK XXXXXXXXXX v počte 37 436 ks, 7. JUDr. Ján Vovčík bol povinný splatiť JUDr. C. F., správcovi konkurznej podstaty úpadcu SKB, a.s. v konkurze, zvyšok úveru podľa úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Odporcovia v 1. až 3. rade boli povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom trovy konania, spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku, ako i náklady právneho zastúpenia v celkovej sume 897.403,50 Sk na účet advokáta JUDr. C. H., v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na jeho účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo VÚB, a.s. pobočka Banská Bystrica. 3.15. O odvolaní odporcov 2/ a 3/ a správcu konkurznej podstaty odporcu 1/ rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (uznesením č. k. 4Obo/6/01-256, 4Obo/7/01 z 30.01.2002 - poznámka odvolacieho súdu). 3.16. C. dňa 25.02.2002 oznámil Krajskému súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 43Cb/15/1998 skončenie zastupovania z dôvodu, že C.. C. H. - N. mu odvolal plnomocenstvo a B.. B. D. vypovedal plnomocenstvo C.. C. H. dňa 25.02.2002. 3.17. C.. C. H. - N. a B.. B. D. splnomocnili dňa 08.03.2002 C.. L. L., advokátku, R. v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 43Cb/15/1998. 3.18. Krajský súd v Bratislave rozhodol (v poradí druhým) rozsudkom č. k. 43Cb/15/1998-473 zo dňa 01.07.2002, podľa ktorého: 1. určil neplatnosť kúpnej zmluvy o kúpe a predaji cenných papierov č. 1/ CP/97/1 zo dňa 22.08.1997 medzi žalobcom 1/ C.. C. H. ako predávajúcim a žalovaným 1/ JUDr. C. F., správcom konkurznej podstaty úpadcu SKB a.s. v konkurze, 2. určil neplatnosť kúpnej zmluvy o kúpe a predaji cenných papierov č. 2/CP/97/1 zo dňa 22.08.1997 medzi žalobcom 2/ B.. B. D. ako predávajúcim a C.. C. F., správcom konkurznej podstaty úpadcu SKB a.s. v konkurze, 3. určil neplatnosť zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 02.03.1998, uzavretej medzi C.. C. F., správcom konkurznej podstaty úpadcu SKB a.s. v konkurze ako predávajúcim a žalovaným 2/ H. H. na predaj akcií AGRIFOP, a.s. ISIN: SK XXXXXXXXXX v počte 68 700 ks, obchod č. 70001 zo dňa 02.03.1998, obchod č. XXXXX zo dňa 02.03.1998, 4. určil neplatnosť zmluvy o kúpe cenných papierov, uzavretej medzi C.. C. F., správcom konkurznej podstaty úpadcu SKB a.s. v konkurze ako predávajúcim a žalovaným 3/ B.. G. T. ako kupujúcim, prostredníctvom povereného mandatára na prevod cenných papierov na základe mandátnej zmluvy uzavretej C.. C. F., správcom konkurznej podstaty úpadcu SKB, a.s. v konkurze a Prvou paroplavebnou, a.s. a neplatnosť následnej kúpnej zmluvy s Ing. G. T. a Prvou paroplavebnou, a.s. zo dňa 20.03.1998 v počte 37 435 ks, ISIN: XXXXXXXXXX, 5. H. H. bola uložená povinnosť vrátiť C.. C. H. akcie AGRIFOP, a.s. ISIN: SK XXXXXXXXXX v počte 68 700 ks v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, 6. B.. G. T. bola uložená povinnosť vrátiť B.. B. D. akcie AGRIFOP, a.s. ISIN: SK XXXXXXXXXX v počte 37 436 ks, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, 7. JUDr. C. H. bola uložená povinnosť splatiť JUDr. C. F., správcovi konkurznej podstaty úpadcu SKB, a.s. v konkurze, zvyšok úveru podľa úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX vo výške 5.306.800,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, 8. H. H. a B.. G. Huc boli zaviazaní povinnosťou spoločne a nerozdielne nahradiť JUDr. C. H. a B.. B. D. trovy konania znížené o 1/3, ktoré predstavovali trovy konania voči JUDr. C. F., správcovi konkurznej podstaty úpadcu SKB a.s. v konkurze a ktoré mali znášať JUDr. C. H. a B.. B. D. na zaplatenom súdnom poplatku vo výške 500,- Sk a v pomernej časti náhrady trov konania v sume 491.487,- Sk, ktoré mali JUDr. Ján H. a B.. B. D. znášať spoločne a nerozdielne. Vzhľadom na zníženie uplatnenej časti trov právneho zastúpenia v sume 1.474.462,- Sk o 1/3, zaviazal súd H. H., aby zaplatil C.. C. H. trovy právneho zastúpenia vo výške 655.316,- Sk a B. T., aby zaplatil B.. B. D. trovy právneho zastúpenia vo výške 327.659,- Sk vzhľadom k ich pomeru k veci. H. H. a B.. G. T. boli povinní priznané trovy poukázať a uhradiť na účet C.. L. L., advokátky, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet vedený v Ľudovej banke, a.s. Bratislava, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX. 3.19. Na odvolanie žalovaných 2/ a 3/ rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 4Obo 148/2003-772 zo dňa 22.04.2004 tak, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Odporca 2/ H. H. bol povinný zaplatiť C. H. na účet právnej zástupkyne trovy odvolacieho konania v sume 387.622,- Sk a odporca 3/ B.. G. T. bol povinný zaplatiť B.. B. D. na účet právnej zástupkyne trovy odvolacieho konania v sume 193.811,- Sk. 3.20. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 43Cb 15/1998-473 zo dňa 01.07.2002 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 43Cb/15/98-477 a s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Obo 148/2003-772 zo dňa 22.04.2004 nadobudol právoplatnosť dňa 23.06.2004 a vykonateľnosť dňom 23.06.2004. 4. Po zistení týchto skutočností súd prvej inštancie, posúdil vec po právnej stránke podľa § 19 ods. 1, 2 zákona č. 132/1990 Zb. o advokácií, účinného do 01.01.2004, § 1 ods. 1, 3, § 2 ods. 1, 2, § 5 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci, účinnej do 01.04.2002, § 100 ods. 1, 2, § 101, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). 5. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe platnej mandátnej zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytovanie právnych služieb žalobcom ako advokátom, ktorý zastupoval žalovaných v konaní vedenom pred Krajským súdom v Bratislave vo veci sp. zn. 43Cb/15/1998. Žalovaní udelili žalobcovi písomné plnomocenstvo dňa 09.03.1998 a v označenom konaní poskytol žalobca žalovaným vykonaním úkonov advokáta právnu pomoc podľa 19 ods. 1 zák. č. 132/1990 Z. z. o advokácií. 6. V mandátnej zmluve sa mandant zaviazal zaplatiť mandatárovi odmenu podľa vyhl. č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci. Žalovaní v priebehu súdneho konania menili výpoveď ohľadom odmeny advokáta, teda spornou v konaní bola dohoda o odmene advokáta. 7. Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi účastníkmi nedošlo k uzatvoreniu dohody o odmene advokáta za poskytnutú právnu pomoc vo výške 5.000,- Sk za jeden úkon právnej pomoci. Súd poukázal na to, že uvedenú skutočnosť nemal preukázanú svedeckými výpoveďami, ani žiadnymi relevantnými dôkazmi o tom, kedy, kde, v akých súvislostiach a za prítomnosti ktorých osôb, s akým obsahom a akými výsledkami, osobitne čo do dojednania odmeny za zastupovanie, sa uskutočnili rokovania žalobcu so žalovanými 1/ a 2/, ktoré predchádzali uzavretiu zmluvy o poskytnutí právnej pomoci vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 43Cb/15/1998. Keďže nedošlo medzi účastníkmi k dohode o odmene podľa § 2 ods. 1 vyhl. č. 240/1990 Zb., predpokladá sa, že sa advokát dohodol s klientom na odmene určenej podľa ustanovení tejto vyhlášky o tarifnej odmene podľa § 2 ods. 2 vyhl. č. 240/1990 Zb., a preto žalobcovi ako advokátovi patrí tarifná odmena. 8. V súvislosti so samotnou výškou odmeny, súd prvej inštancie vychádzal zo špecifikácie jednotlivých úkonov právnej pomoci, ktorá bola zhodne uvedená aj v súdnom konaní podľa tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci podľa § 12 a § 13 vyhl. č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci, ako aj z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 43Cb/15/1998-473 zo dňa 01.07.2002, ktorý za účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia C.. C. H. považoval 11 úkonov právnej pomoci vo výške 815.130,-Sk, v ktorej však neboli zahrnuté žiadne náhrady cestovných, ani iných hotových výdavkov. Po odpočítaní poskytnutej zálohy vo výške 38.000,- Sk si žalobca uplatnil žalovanú istinu za jednotlivé úkony právnej pomoci vo výške 777.130,-Sk, t.j. 25.795,99 eur (815.130,- Sk - 38.000,- Sk =777.130,-Sk), ktorú mu žalovaní 1/, 2/ nezaplatili, a preto ich súd zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť túto sumu žalobcovi. 9. Žalovaní 1/, 2/ sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu vo výške 25.795,99 eur, ktorý nezaplatili v lehote splatnosti do 05.03.2006, a preto ich súd zaviazal aj na zaplatenie 7 % ročného úroku z omeškania z dlžnej sumy 25.795,99 eur od 06.03.2006 až do zaplatenia. 10. Žalovanými vznesenú námietku premlčania uplatňovaného nároku vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodnú. Poukázal na to, že z dohody o skončení zastupovania zo dňa 25.02.2002 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 2/ nemal preukázané, že sa účastníci dohodli na vyúčtovaní odmeny za poskytovanie právnej pomoci. Žalovaní 1/, 2/ sa zaviazali zaplatiť advokátovi odmenu za poskytovanie právnej pomoci za podmienok uvedených v mandátnej zmluve zo dňa 25.09.2000. Žalobca mohol uplatniť svoje právo prvý raz dňa 23.06.2004, kedy rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 43Cb/15/1998-473 zo dňa 01.07.2002 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Obo 148/2003-772 zo dňa 22.04.2004 nadobudol právoplatnosť, a uvedeným dňom začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba. Žalobca svoje právo po prvý raz uplatnil návrhom zo dňa 24.02.2006, doručeným súdu dňa 27.02.2006, preto bol uplatnený včas. 11. Rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 22.12.2014, žalovanému 1/ dňa 12.01.2015 a žalovanému 2/ dňa 12.01.2015. 12. Proti rozsudku podali spoločným podaním včas odvolanie žalovaní 1/ a 2/. Namietli, že konajúci súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz - výsluch svedka pána N. E., bytom v E., a konanie pred prvostupňovým súdom je postihnuté aj vadou spočívajúcou v odňatí možnosti účastníkov konať pred súdom. Q. navrhovali, aby súd predpísaným a zákonným spôsobom využil inštitút predvolania tohto svedka, vrátane predvedenia orgánmi činnými v trestnom konaní alebo vypočutím svedka u dožiadaného súdu. Konajúci súd túto zákonnú povinnosť ignoroval a vykonal iba formálne úkony zaslania predvolania na nariadenie pojednávania, vrátene požiadania Obvodného oddelenia Policajného zboru Snina o prešetrenie pobytu navrhnutého svedka. Svedok pán N. E. sa v novembri 2014 zdržiaval v meste Snina, teda mohol sa zúčastniť nariadeného pojednávania dňa 27.11.2014. Prvostupňový súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalovanými 1/, 2/, hoci mohol mať pre rozhodnutie podstatný význam, čím nerešpektoval princíp rovnosti zbraní. V tejto súvislosti poukázali na nález Ústavného súdu SR zo dňa 26.01.2016 sp.zn. III. ÚS 332/09, v ktorom vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, je porušením práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Nevykonaním tohto dôkazu sa žalovaní 1/, 2/ dostali do zjavne nevýhodnejšej pozície v porovnaní so žalobcom. 12.1. V odvolaní namietli aj nesprávne právne posúdenie veci, keď súd za právny titul, z ktorého žalobca odvodzoval svoju pohľadávku voči žalovaným, považoval mandátnu zmluvu uzavretú účastníkmi dňa 25.09.2000. Súd však nevenoval žiadnu pozornosť zásadnej vade tohto právneho úkonu. Dátum uskutočnenia právneho úkonu, na základe ktorého má byť (v budúcnosti) zariadená záležitosť (právna pomoc) je dňom, kedy všetky úkony právnej pomoci za ktoré má byť poskytnutá odmena, už boli uskutočnené. Samotný fakt, že listina označená ako mandátna zmluva vo vlastnom texte obsahuje výpočet uskutočnených úkonov (čl. I) a ustanovuje koniec časového obdobia trvania mandátu mandatára na deň vlastného podpisu mandátnej zmluvy (čl. II), svedčí o tom, že tento dokument žiadnou mandátnou zmluvou nie je, a ani nemôže byť, nakoľko účel mandátu nie je možné dosiahnuť spätne do minulosti a plnenie na strane mandatára je od počiatku nemožné. Právnym dôvodom pre uskutočnenie akéhokoľvek úkonu právnej pomoci žalobcom nebola, a ani nemohla byť tzv. mandátna zmluva z 25.09.2000. Tým skutočným právnym dôvodom bola neformálna dohoda o poskytovaní právnych služieb, ktorej obsah sa v súvislosti s prebiehajúcim konaním stal medzi stranami sporný. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ktorý môže spočívať aj v tom, že súd zo správnych skutkových záverov vyvodí nesprávne právne závery. Touto vadou zaťažil prvostupňový súd konanie, keď priznal platnosť nemožnému, zjavne nezmyselnému a očividne neplatnému právnemu úkonu, ale na jeho základe dokonca judikoval nárok v prospech žalobcu. 12.2. Ďalšieho nesprávneho právneho posúdenia sa podľa žalovaných dopustil prvostupňový súd pri posudzovaní žalovanými uplatnenej námietky premlčania. Žalobca pre žalovaných preukázateľne uskutočnil posledný úkon právnej pomoci 25.09.2000. Z obsahu dohody o skončení zastupovania z 25.02.2002 medzi žalovaným 2/ a žalobcom je zrejmé, že je v skutočnosti iba protokolom o odovzdaní listín. Žalobca si teda mohol uplatniť právo na odmenu za úkony právnej služby 25.09.2000, ktorým okamihom mal správne súd aj začať počítať plynutie všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Nie je možné odvodzovať splatnosť odmeny z podmienky uvedenej v jej čl. III mandátnej zmluvy, pretože z tohto právneho úkonu nárok na žiadnu odmenu žalobcovi ani nevznikol, keďže tu nevznikol ani žiadny možný záväzok na strane žalobcu. Návrh na začatie konania bol žalobcom zjavne podaný takmer tri roky po uplynutí premlčacej doby (27.02.2006). 12.3. Žalovaní považujú odôvodnenie rozsudku za svojvoľné, arbitrárne a nedostatočné. 12.4. Žalovaní sa odvolávajú aj na svoje podania, ktorými žiadali o vylúčenie sudkyne z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci. Konajúca sudkyňa si nesplnila povinnosti v zmysle zákona a nepredložila spis nadriadenému súdu. Týmto postupom boli žalovaným odňaté práva konať pred nezávislým a nestranným súdom. 12.5. Žalovaní preto navrhli odvolaciemu súdu, aby doplnil dokazovanie výsluchom svedka D. E., a po vyhodnotení dôkazov zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne a zaviaže žalobcu zaplatiť im trovy konania. 13. K odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadril žalobca s tým, že prvostupňový súd vykonaným dokazovaním riadne a úplne zistil a ustálil skutkový stav veci, dokazovanie vykonal dokonca v rozsahu výrazne presahujúcom potrebu dostatočného zistenia skutkového stavu veci, a vec aj správne právne posúdil. Všetky podania a návrhy žalovaných v tomto konaní sú z ich strany účelové, a ich účelom je oddialiť rozhodnutie súdu v prospech žalobcu a jeho právoplatnosť. Žalobca má za to, že advokát môže s klientami uzavrieť mandátnu zmluvu pred začatím poskytovania právnych služieb, v priebehu ich poskytovania, ale aj po skončení zastupovania. Skutočnosť, že žalobca zastupoval žalovaných a právne služby uvedené v mandátnej zmluve im poskytol, bola preukázaná. Žalobca viazaný povinnosťou mlčanlivosti advokáta nikdy nerokoval so žalovanými (klientmi) pred tretími osobami o veciach týkajúcich sa ich vzájomných právnych vzťahov, založených plnomocenstvom a mandátnou zmluvou. Teda žalovanými navrhovaní svedkovia nemajú, a nemôžu mať, o týchto skutočnostiach žiadne poznatky získané vlastnými zmyslami. Napríklad svedok G., ktorý bol vypočutý na pojednávaní dňa 05.09.2013 sám potvrdil, že vypovedal aj o skutočnostiach, o ktorých mu povedal sám žalovaný 2/. Okresný súd rozhodol správne, keď nevykonal dôkaz výsluchom svedka N. E., a toto svoje rozhodnutie v napadnutom rozsudku aj náležite odôvodnil. Ani vykonanie výsluchu tohto svedka by nemalo žiaden vplyv na posúdenie skutkového stavu veci, ktorý bol z doteraz vykonaných dôkazov bezpečne ustálený. Žalobca preto navrhol odvolaciemu súdu, že v prípade, ak nebude zastávať názor, že je na mieste postup podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP, aby napadnutý rozsudok potvrdil a žalovaným 1/ a 2/ uložil, aby žalobcovi spoločne a nerozdielne nahradili trovy odvolacieho konania. 14. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu bolo doručené žalovanému 1/ dňa 13.12.2018 a žalovanému 2/ dňa 26.11.2018 (č.l. 1234 spisu). 15. Žalovaný 2/ vo svojej odvolacej replike uviedol, že žalobca svoje tvrdenie o bezdôvodnom odmietnutí pri prvom pokuse prevziať rozsudok, neuvádza žiadne skutkové okolnosti a neopiera ho o žiaden dôkaz. Toto nepodložené tvrdenie nezodpovedá skutočnosti, lebo odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo riadne prevzaté jeho právnym zástupcom dňa 12.01.2015. Tvrdenie žalobcu, že advokát môže s klientmi uzavrieť mandátnu zmluvu pred začatím poskytovania právnych služieb, v priebehu ich poskytovania, ako aj po skončení zastupovania, nie je podporené akoukoľvek argumentáciou, ale úplne sa prieči úprave mandátnej zmluvy, resp. akejkoľvek typickej (nominátnej) zmluvy, kde je podstatnou náležitosťou vymedzenie predmetu plnenia, ktoré sa má uskutočniť. Kontrahovanie o plneniach minulých je upravené odlišne v rámci právnych úkonov upravujúcich zmenu, či zánik záväzkov, prípade ich nahrádzanie novým (najmä § 570 a nasl., § 585 a nasl. OZ). Za súčasného stavu poznania vedy a techniky nie je možné uskutočniť plnenie, ktoré sa má udiať v minulosti, preto aj zmluva, ktorej esenciálnou náležitosťou je plnenie minulé, nemožné, je neplatnou v zmysle ust. § 37 ods. 2 OZ. Touto problematikou sa žalobca vo vyjadrení nezaoberal, pričom ide o podstatný a zjavný problém, na ktorého nesprávnej interpretácií stojí aj nesprávne napádané rozhodnutie. Čo sa týka príjmového pokladničného dokladu č. P 3006, ktorý má potvrdzovať vyplatenie zálohy na poskytnuté právne služby v sume 38.000,- Sk dňa 24.09.2000, ide o dokument vyplnený a súdu predložený žalobcom podľa vlastného uváženia, bez výpovednej hodnoty, čo do skutočného účelu platby. Sám žalobca sa v konaní vyjadril, že uvedená suma mala obsahovať okrem finančnej odplaty v hotovosti 25.000,- Sk, aj odplatu za vecné plnenie, použitie motorového vozidla a montáž nábytku. Bez ohľadu na pravdivosť týchto tvrdení žalobcu, je jednoznačná nelogickosť takéhoto tvrdeného úkonu, t.j. potvrdzovanie hodnoty vecného plnenia príjmovým pokladničným dokladom, keď pokladničný doklad slúži výlučne na potvrdenie vloženia hotovosti do pokladnice. Je tiež nezrozumiteľné, prečo by mal klient advokátovi poskytovať zálohu jeden deň pred uskutočnením posledného úkonu právnej pomoci v jeho veci. Žalovaný 2/ preto zotrváva na stanovisku, že uvedená suma vyplatená v celosti bola sumou celkového vysporiadania za poskytované právne služby, ktorá bola uhradená popri vecných a ďalších plneniach žalobcovi. Podľa tvrdenia žalobcu, z povinnosti mlčanlivosti advokáta má vyplývať, že by nikdy nerokoval s klientami pred tretími osobami o vzájomných právnych vzťahoch, z čoho odvodzuje irelevantnosť žalovanými navrhovaného výsluchu svedka E. Táto úvaha nie je dôveryhodným tvrdením, keď prax zavedená medzi žalobcom a žalovaným 2/ je v úplnom protiklade s týmto tvrdením, pričom táto prax je potvrdená svedeckými výpoveďami svedkov V.. z ktorých všetci vypovedali o skutočnostiach, že boli osobne prítomní rozhovorov medzi žalobcom a žalovaným 2/, kde preberali výsostne problematiku týkajúcu sa vzťahov v právnom zastupovaní, rozdiel je iba v tom, akú dôležitosť týmto informáciám jednotliví svedkovia individuálne prisudzovali, pričom svedok H. dokonca priamo potvrdil obsah rozhovoru - ukončenie a vysporiadanie právneho zastúpenia medzi žalobcom a žalovaným 2/. Navrhovaný dôkazný prostriedok, ktorého využitie prvoinštančný súd sporovým stranám odňal, je nanajvýš relevantným pre ustálenie sporného skutkového stavu práve v situácií, keď je zrejmé, že mnohé úkony medzi stranami sa diali v prítomnosti svedkov, a svedecká výpoveď svedka Salaja má veľký potenciál jednoznačne potvrdiť, či vyvrátiť prichodené tvrdenia sporových strán, pričom za súčasného stavu je nenahraditeľná iným dôkazným prostriedkom. Žalobca vo svojom vyjadrení k odolaniu nepriniesol žiadne nové alebo relevantné tvrdenia, a už vôbec nie dôkazy, ktoré by ich podporovali, a preto žalovaný 2/ zotrváva na svojom návrhu i súvisiacej argumentácií vyjadrenej v odvolaní žalovaných z 27.01.2015. 16. Žalovaný 1/ vo svojej odvolacej replike uviedol, že pri uzatváraní mandátnej zmluvy žalobca vytváral na neho nátlak a žiadal jej uzavretie (podpisom a notárskym overením) bez akýchkoľvek pripomienok zo strany žalovaného, i keď išlo o uzavretie zmluvy na právne zastupovanie, ktoré bolo zo strany žalobcu už ukončené. Skutočnosti, ktoré sú uvádzané v odvolaní žalovaných z 27.01.2015 môže už okrem vypočutých svedkov potvrdiť aj svedok D. E.torý nebol vypočutý. Žalobca ako advokát účelovo zneužil advokátsky poriadok a etický kódex advokáta za účelom úmyselného bezdôvodného obohatenia. Pretrváva dôvodné podozrenie, že žalobca sa dal právne zastúpiť advokátom (advokátska kancelária BOREC & BOHUNSKÝ), ktorý bol a je spoločníkom advokátskej spoločnosti so sídlom v Bratislave s bývalým ministrom spravodlivosti JUDr. T. Borecom. Je evidentné, že v čase meritórneho rozhodovania o žalobe na okresnom súde bol spoločník T. Borec ministrom spravodlivosti SR, kde žalobca pred žalovanými verejne preukazoval, že má kontrolu nad súdnym rozhodnutím o žalobe, čo je v právnom štáte neprípustné. Žalovaný 1/ preto zotrváva na pôvodných súdnych výpovediach a tvrdeniach, a zotrváva aj na návrhu a súvisiacej argumentácií vyjadrenej v odvolaní z 27.01.2015. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhuje zrušiť a žalobu zamietnuť z dôvodu, že je preukázateľne nedôvodná, účelová, a zároveň žiada konajúci súd, aby zaviazal žalobcu na zaplatenie trov konania. 17. Odvolacie repliky žalovaných 1/ a 2/ boli doručené na vedomie žalobcovi dňa 29.04.2019, ktorý na ne už písomne nereagoval. 18. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 19. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti OSP, odvolací súd následne postupoval v zmysle vyššie citovaného ust. § 470 ods. 2 CSP. Viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi, dospel po preskúmaní odvolacích námietok žalovaných, ako aj celého obsahu spisového materiálu, k záveru, že nie je dôvod napadnutý rozsudok zmeniť ani zrušiť, pretože súd prvej inštancie rozhodol vo veci vecne správne. Keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP svoj rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 14.05.2019. 20. Po preskúmaní odvolacích námietok žalovaných dospel odvolací súd k záveru, že tieto nemôžu obstáť. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav zistený z riadne vykonaného dokazovania. Vykonaným dokazovaním dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu v obsahu spisového materiálu. Dokazovanie vo veci vykonal v dostatočnom rozsahu a výsledky vykonaného dokazovania zhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v súlade s ust. § 132 OSP (v znení účinnom do 30.06.2016). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil v celom súhrne, a aj náležite vyhodnotil. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými pre vec rozhodujúcimi námietkami účastníkov sporu. Vec aj správne právne posúdil, a svoj právny záver aj riadnym spôsobom vysvetlil. V odôvodnení rozsudku v súlade s § 157 ods. 2 OSP podal dostatočne zrozumiteľný výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku, ktorým žalobe žalobcu vyhovel. 21. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je ani svojvoľné, ani arbitrárne, a ani nedostatočné. Odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), v podrobnostiach naň odkazuje, a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už len nasledovné: 22. Vo všeobecnosti možno uviesť, že právny vzťah medzi advokátom a jeho klientom založený zmluvou o poskytovaní právnych služieb, uzatvorenou podľa zákona o advokácii, sa subsidiárne riadi ustanoveniami o zmluve príkaznej (§ 724 a nasl. OZ) alebo ustanoveniami o zmluve mandátnej (§ 566 a nasl. Obchodného zákonníka). Advokát poskytuje právne služby za odmenu, ktorá sa určuje dohodou medzi advokátom a klientom, a ak nedôjde k dohode, advokátovi patrí tarifná odmena, teda odmena určená podľa príslušných ustanovení vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. 23. Plnomocenstvo je jednostranný právny úkon splnomocniteľa, ktorým prehlasuje voči tretej osobe, resp. tretím osobám (tzv. vonkajší vzťah), že splnomocnil inú osobu ako oprávnenú, t.j. za splnomocnenca, aby ho v rozsahu uvedenom v tejto plnej moci zastupoval. Plnomocenstvo zároveň osvedčuje, resp. deklaruje navonok, že medzi splnomocniteľom a splnomocnencom existuje vnútorný právny vzťah založený dohodou o zastúpení (možno tiež hovoriť o dôkaze vnútorného právneho vzťahu). Na vymedzenie rozsahu oprávnenia splnomocnenca konať za splnomocniteľa je rozhodujúci obsah plnej moci. 24. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie, písomným plnomocenstvom zo dňa 09.03.1998 splnomocnili žalovaní 1/, 2/ advokáta C.. C. H. na zastupovanie v právnej veci vedenej na L. súde v Bratislave pod sp. zn. 43Cb/15/1998. 25. Predložením plnomocenstva udeleného žalovanými žalobcovi na zastupovanie v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 43Cb/15/1998, a s poukazom na to, že na uzavretie zmluvy o poskytovaní právnych služieb (právnej pomoci), príkaznej zmluvy, a ani mandátnej zmluvy, sa nevyžaduje písomná forma, bolo dostatočným spôsobom preukázané, že medzi stranami sporu existoval zmluvný vzťah, vzniknutý na základe zmluvy o poskytovaní právnej služby (právnej pomoci). Predmetom ich vzťahu bolo poskytovanie právnej pomoci advokáta svojim klientom, a táto právna pomoc spočívala v právnom zastupovaní žalovaných v konkrétnom konaní pred súdom. 26. Zo splnomocnenia zo dňa 09.03.1998 zároveň vyplýva, že žalovaní 1/, 2/ si boli vedomí toho, že podľa zmluvy o poskytovaní právnej pomoci patrí advokátovi odmena za zastupovanie v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 43Cb/15/1998 spolu s výdavkami a náhradou za stratu času, ktoré sa zaviazali spoločne a nerozdielne zaplatiť advokátovi kedykoľvek im bude vyúčtovaná, a to bez ohľadu na to, či im bude v predmetnom konaní náhrada trov prisúdená. 27. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobca pre žalovaných ako svojich klientov zariaďoval za odplatu zastupovanie v súdnom spore vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 43Cb/15/1998 a žalovaní sa mu za to zaviazali zaplatiť odplatu. 28. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaní 1/, 2/, počas súdneho konania menili svoje tvrdenia ohľadne údajnej dohody o odmene advokáta. Súd prvej inštancie vykonal vo veci v tomto smere rozsiahle dokazovanie, a na jeho základe dostatočným spôsobom a riadne zistil skutkový stav, na základe ktorého dospel k záveru, že medzi advokátom a jeho klientmi nedošlo k dohode o odmene podľa § 2 ods. 1 vyhl. č. 240/1990 Zb., teda nedohodli sa na druhu zmluvnej odmeny, a preto záver súdu o tom, že advokátovi patrí tarifná odmena, je správny. 29. Neobstoja námietky žalovaných, že konanie pred súdom prvej inštancie bolo postihnuté aj vadou spočívajúcou v odňatí možnosti účastníkov konať pred súdom, a že v konaní nebola rešpektovaná zásada rovnosti zbraní a porušené právo na spravodlivý proces. 30. Z obsahu spisu odvolací súd nezistil, že by žalovaní nemali rovnakú možnosť vyjadriť sa k veci, k vykonanému dokazovaniu, k priebehu konania a k vyjadreniam protistrany. Žalovaným nebola znemožnená realizácia tých ich procesných práv, ktoré im Občiansky súdny poriadok priznával za účelom ochrany ich práv a právom chránených záujmov. 31. Neobstojí námietka žalovaných o neúplne zistenom skutkovom stave, pretože súd nevykonal navrhnutý dôkaz - výsluch svedka pána N. Dôvody pre nevykonanie navrhnutého dôkazu súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí riadne odôvodnil, a aj s týmito dôvodmi sa odvolací súd stotožňuje. 32. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje aj právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd nie je v civilnom sporovom konaní viazaný návrhmi procesných strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky nimi navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vecou súdu, a nie strán sporu. Pokiaľ súd v priebehu civilného konania (prípadne) nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (viď R 125/1999). 33. Neobstojí ani námietka o nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 34. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery o nároku žalobcu na tarifnú odmenu za poskytnutú právnu pomoc, a rovnako právny záver o nedôvodnosti námietky premlčania nároku žalobcu, pričom aplikoval správne právne predpisy, ktoré aj správne interpretoval, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. 35. Rovnako neobstojí námietka žalovaných o zaujatosti vec prejednávajúcej sudkyne, resp. o jej nesprávnom procesnom postupe, keď nimi vznesenú námietku zaujatosti nepredložila nadriadenému súdu na rozhodnutie. 36. Podľa § 14 ods. 1, 3 OSP (v znení účinnom v čase podania námietky), sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. 37. Podľa § 15a ods. 1 OSP, účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. 38. Podľa § 15a ods. 2 OSP, účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. 39. Podľa § 15a ods. 3 OSP, v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. 40. Podľa § 15a ods. 5 O.s.p., ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. 41. Ako vyplýva z obsahu námietky zaujatosti voči sudkyni, ktorú vzniesli žalovaní 1/, 2/ písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 08.11.2013 (č. l. 850 spisu), absentujú v nej náležitosti riadnej námietky - dôvod, pre ktorý má byť sudkyňa vylúčená, a námietka sa týka okolností, ktoré spočívajú v postupe zákonnej sudkyne v konaní (nepredvolala svedkov, podanie protistrany doručila žalovaným až na pojednávaní). Na takúto námietku sa neprihliada, t.j. nemala byť predložená nadriadenému súdu. 42. Čo sa týka tvrdenia žalovaných v námietke, že sudkyňa bola/mohla byť ovplyvnená tým, že právny zástupca žalobcu používa pred sudkyňou písmom i prezenčnou pečiatkou označenie, z ktorého malo vyplývať, že za združením AK Borec & Bohunský stojí (vtedajší) minister spravodlivosti SR Tomáš Borec, nebolo možné považovať za dostatočne odôvodnený dôvod vznesenej námietky, z ktorého by mal vyplývať pomer sudkyne k veci alebo k účastníkom konania, príp. ich zástupcov. Vznesená námietka zaujatosti žalovaných je založená na ich subjektívnych pocitoch, bez predloženia relevantného a hodnoverného dôkazu, na základe ktorého by bolo možné vyvodiť taký pomer vec prejednávajúcej sudkyne JUDr. N. M. k účastníkom konania alebo k predmetu konania, ktorý by spochybňoval jej nezaujatosť. 43. Sudkyňa preto postupovala správne a v súlade so zákonom, keď na vznesenú námietku neprihliadala, teda nepochybila, keď ju nepredložila nadriadenému súdu. 44. V odvolaní tak žalovaní neargumentujú skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia, alebo ktoré by mu neboli bývali známe. Z konania pred súdom prvej inštancie nevyplýva iný, než napadnutým výrokom rozsudku vyslovený právny záver o dôvodnosti žaloby žalobcu, a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 45. Pretože nedošlo k žiadnemu porušeniu ústavného práva žalovaných na riadne a spravodlivé súdne konanie a rozhodnutie, a súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu vecne správne, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 46. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 49. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení odvolací súd priznal úspešnej strane v odvolacom konaní - žalobcovi, nárok voči žalovaným 1/, 2/ na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže protistrana - žalovaní so svojim odvolaním neuspeli. Spoločne k výrokom II. až IV.: 50. V ustanovení § 357 CSP je uvedený taxatívny výpočet uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné. Napadnuté uznesenia: o uložení poriadkovej pokuty žalovanému 2/, o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov žalovanému 2/ a o vyrubení súdneho poplatku za podané odvolanie, nespadajú do ustanoveného okruhu takýchto uznesení. Odvolatelia však podali svoje odvolania ešte za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, kedy bolo proti týmto uzneseniam odvolanie prípustné. Pretože o odvolaniach nebolo rozhodnuté do nadobudnutia účinnosti CSP, vychádzajúc z ustanovenia § 470 ods. 2 veta prvá CSP mal odvolací súd za to, že treba o nich ako o prípustných rozhodnúť bez ohľadu na aktuálny procesný režim, a to vzhľadom na zachovaný právny účinok procesných úkonov odvolateľov - odvolaní. K výroku II.: 51. Uznesením zo dňa 24.10.2013, č. k. 16C/103/2006-839 uložil súd prvej inštancie podľa ust. § 53 ods. 1, 2 OSP žalovanému 2/ poriadkovú pokutu v sume 1.000,- eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na pojednávaní dňa 24.10.2013 žalovaný 2/ rušil priebeh pojednávania tým, že zasahoval do vyjadrenia svedkov. Napriek predchádzajúcim upozorneniam sudkyne, a i napriek tomu, že bol riadne poučený o tom, že v prípade, že bude naďalej rušiť pojednávanie, bude mu uložená poriadková pokuta, rozprával so žalovaným 1/, a opakovane rušil priebeh pojednávania. Súd zdôraznil, že aj na predchádzajúcich pojednávaniach žalovaný 2/ rušil priebeh pojednávania, a to i napriek upozorneniam sudkyne. Žalovaný 2/ ako osoba znalá práva, teda vedomá si toho, že je povinná sa zdržať všetkého, čo by mohlo rušiť priebeh súdneho pojednávania, sa tak nesprával. 52. Uznesenie bolo doručené žalovanému 2/ dňa 12.11.2013, ktorý v zákonom stanovenej lehote, dňa 27.11.2013, podal proti nemu odvolanie. Poriadkovú pokutu považuje za neoprávnenú a neprimeranú. Uviedol, že na pojednávaní dňa 24.10.2013 kládol svedkovi Ing. K. M. otázky ohľadne okolností ich stretnutia so žalobcom. Keď svedok odpovedal, že otázke nerozumie, svoju otázku mu upresňoval. Tak ako je jeho ďalšia otázka na svedka Ing. M. súdom zaznamenaná v zápisnici, je preukázateľné, že on ju tak neformuloval, lebo nevypovedá o ničom, najmä kde bol vyvesený rozsudok, kedy bol vyvesený rozsudok, o ktorý rozsudok sa jedná atď. Je preto evidentné, že svoju otázku upresňoval k týmto rozhodným skutočnostiam a okolnostiam, aby bola zapísaná správne tak, ako ju predniesol. Po upozornení sudkyne, aby nezasahoval do výsluchu svedka predtým, než odpovedá, mu bola uložená poriadková pokuta 1.000,- eur. Sudkyňa zlyhala pri ukladaní pokuty, lebo on svoju otázku upresňoval pred samotnou výpoveďou svedka. Len vďaka jeho pozornému, ostražitému, opatrnému a starostlivému pozorovaniu konajúcej sudkyne a žalobcu, bola výpoveď druhého svedka Ing. C. H. zapísaná tak, ako bola nadiktovaná, teda bez ovplyvňovania žalobcom v súčinnosti s konajúcou sudkyňou. V závere odvolania žalovaný 2/ vytkol súdu prvej inštancie, že pri svojej úvahe o výške poriadkovej pokuty bol tiež povinný zohľadniť aj osobné a majetkové pomery toho, komu toto opatrenie ukladá. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. 53. Podľa § 53 ods. 1 OSP, v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, tomu, kto marí uplatnenie základného práva iného účastníka konania alebo kto hrubo sťažuje postup konania tým, že v súdom určenej lehote neurobí súdom uložený úkon alebo nesplní jemu súdom uloženú povinnosť a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi dôvodmi, alebo sa neustanoví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, alebo kto neposlúchne príkaz súdu, alebo kto ruší poriadok, alebo kto urobí hrubo urážlivé podanie, súd môže uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 820 eur. 54. Podľa § 53 ods. 2 OSP, v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, pri opakovanom hrubom sťažení postupu konania podľa odseku 1 súd môže uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 1 640 eur. 55. Všeobecne možno uviesť, že zákonným predpokladom na uloženie poriadkovej pokuty podľa ust. § 53 OSP bol záver o danosti predpokladov upravených v citovanom zákonnom ustanovení. Z výchovnej funkcie poriadkovej pokuty ako peňažnej sankcie vyplývala možnosť jej uloženia súdom okrem iného aj v prípadoch, keď osoba zúčastnená pri úkone súdu na pojednávaní (účastník konania, jeho zástupca, svedok, znalec) svojim správaním narúšal dôstojný a nerušený priebeh pojednávania. Výšku poriadkovej pokuty určoval súd voľnou úvahou s prihliadnutím na povahu porušenej povinnosti, pričom miera voľnej úvahy bola obmedzená dvoma hranicami - 820,- eur a 1.640,- eur. 56. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie uložil poriadkovú pokutu žalovanému 2/ z dôvodu, že tento opakovane rušil poriadok pri úkone súdu vo veci samej, a to nielen pri pojednávaní konanom dňa 24.10.2013, ale aj na predchádzajúcich pojednávaniach. 57. Z obsahu spisu - zápisníc o pojednávaní, odvolací súd zistil, že aj na pojednávaní konanom dňa 14.03.2013 (č.l. 654 spisu) bol žalovaný 2/ konajúcou sudkyňou napomenutý, aby nekričal, zachoval pokoj a kľud v pojednávacej miestnosti, aby neútočil na svedkyňu, a aby kládol otázky k veci. Na pojednávaní konanom dňa 05.09.2013 (č.l. 776 spisu) bol žalovaný 2/ konajúcou sudkyňou napomenutý, aby nezasahoval do vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, ani svedka, a že v opačnom prípade mu súd uloží poriadkovú pokutu. 58. Na základe týchto zistení dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade postup súdu prvej inštancie v zmysle § 53 OSP, účinného v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie o uložení poriadkovej pokuty žalovanému 2/, bol vecne správny, lebo za daných okolností boli splnené zákonné podmienky na uloženie poriadkovej pokuty. Žalovaný 2/ svoje správanie nezmenil ani po napomenutí sudkyňou s poučením na možnosť uloženia poriadkovej pokuty, opakovane hrubo sťažoval postup súdu na pojednávaniach a svojim správaním narúšal dôstojný a nerušený priebeh súdneho pojednávania, a preto aj výšku uloženej poriadkovej pokuty považuje odvolací súd za primeranú. 59. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. K výroku III.: 60. Uznesením zo dňa 17.04.2015, č. k. 16C/103/2006 - 1177, súd nepriznal žalovanému 2/ oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 OSP s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Z predloženého vyplneného tlačiva „Tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (fyzická osoba)“ súd zistil, že žalovaný 2/ je ženatý, od roku 1992 podnikal na základe živnostenského oprávnenia, v súčasnosti má pozastavenú podnikateľskú činnosť na dobu 3 rokov, od roku 2008 poberá invalidný dôchodok, od 01/2015 vo výške 332,10 eur mesačne. Priemerný mesačný príjem jeho manželky predstavuje 700,- eur. Má vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére N. ktorá je študentkou 3. ročníka Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Býva v rodinnom dome, ktorý je vo výlučnom vlastníctve jeho manželky a výdavky spojené s jeho užívaním majú činiť cca 266,74 eur (voda 27,64 eur, plyn 50 eur, elektrina 189,10 eur). K ďalším výdavkom uviedol iné výdavky (televízia, internet, mobil) v sume 80,- eur mesačne, výdavky na lieky v sume 60,- eur a cestovné do zamestnania v sume 100,- eur. Je vlastníkom nehnuteľností - pozemky v k. ú. E. nad V., budovu na LV č. XXXX v k. ú. R. nad V. a administratívnu budovu na LV č. XXX v k. ú. Z.. Ďalej vlastní 3 osobné motorové vozidlá, zn. V. R., rok výroby 1997, zn. V. R., rok výroby 2014 a zn. H. O., rok výroby 1997. Medzi svoje dlhy zaradil spotrebný úver vo výške 9.661,80 eur od IMPULZ LEASING SLOVAKIA, kde mesačná splátka je vo výške 196,88 eur. K peňažným pohľadávkam voči tretím osobám nad 750 eur uviedol pohľadávku voči dlžníkovi AGRIFOP, a.s. Stakčín. K ďalším skutočnostiam, ktoré by mal súd zohľadniť uviedol, že je účastníkom ďalších 15 súdnych konaní. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, oddiel: Sro súd tiež zistil, že žalovaný 2/ je jediným konateľom, a spolu s B. H. sú spoločníkmi v spoločnosti AGRI-TAJCH, spol. s r.o., Staničná 928/46, Belá nad Cirochou, IČO: 36 456 136, ktorej základné imanie je vo výške 274.181,7699 eur. 61. Súd prvej inštancie zdôraznil, že z hľadiska žalovaným 2/ deklarovaných pomerov vo vyplnenom tlačive nemožno vyhodnotiť, že v súčasnosti došlo k výraznému zhoršeniu majetkových pomerov, že by bolo opodstatnené uprednostniť úhradu jeho súkromných záväzkov pre poplatkovou povinnosťou voči štátu. Pretože účelom právneho inštitútu oslobodenia od súdnych poplatkov je zabezpečiť žiadateľovi prístup k súdu v podmienkach jeho ťaživej materiálnej a sociálnej situácie, pri zohľadnení bežných výdavkov, na úhrade ktorých sa podieľa aj manželka žalovaného 2/, sú celkové pomery žalovaného 2/ priaznivé, a jeho príjmy po ukončení pozastavenej podnikateľskej činnosti sa zlepšujú. Súd uviedol, že nemôže prihliadať na záväzok žalovaného 2/ vyplývajúci zo zmluvy o spotrebnom úvere bez ohľadu na účel použitia takto získaných prostriedkov, nakoľko ide o zmluvný vzťah, do ktorého žalovaný 2/ vstúpil na základe vlastnej slobodnej vôle. Súd nezohľadnil ani pôžičky žalovaného 2/ od osôb, s ktorými je v príbuzenskom a kamarátskom vzťahu, lebo tieto nepreukázal relevantnými listinnými dokladmi, ani uvedením, kedy boli uzavreté, aký je dátum splatnosti, prípadne aká je ich mesačná splátka. 62. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že u žalovaného 2/ nie sú splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko jeho majetkové pomery tak, ako ich súdu osvedčil, nezakladajú dôvodnosť jeho žiadostí a v danej veci ide o bezúspešné bránenie práva. 63. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 2/. Uviedol, že svoje pomery vydokladoval vyplneným tlačivom a v zmysle výzvy konajúceho súdu zo dňa 17.12.2014 doložil aj súvahu, výkaz ziskov a strát a daňové priznanie k 31.12.2013. Splnil si povinnosť doložiť dôvodnosť žiadosti o priznanie oslobodenia od platenia súdneho poplatku aj s inými písomnými dokladmi, vrátane právoplatných uznesení iných konajúcich súdov, ktorými mu bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v plnom rozsahu. Napadnuté rozhodnutie o nepriznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov je arbitrárne, a tu už nejde len o prekvapivé rozhodnutie konajúceho súdu a nerešpektovanie právnych predpisov, ale o úmyselné porušovanie práva na spravodlivý proces a o cieľavedomú, úmyselnú pomstu zo strany konajúceho súdu. Splnil všetky tri podmienky pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov - o oslobodenie od poplatkov požiadal; svoje osobné, rodinné a majetkové pomery doložil aj s prílohami, čím si splnil dôkaznú povinnosť; a splnil aj tretiu podmienku, že nejde o svojvoľné a zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, lebo je evidentné, že sa bráni proti žalobe, ktorá je neopodstatnená, dokonca šikanózna. Zo strany Centra právnej pomoci mu bol ustanovený zástupca z radu advokátov, a podľa zaužívanej súdnej praxe všeobecných súdov platí v takom prípade zásada, že mu bude priznané aj oslobodenie od platenia súdneho poplatku za odvolanie. Vzhľadom na ustanovenie zástupcu z radov advokátov, ktorý mu bol priznaný, vyplýva arbitrárnosť konajúceho súdu pri rozhodovaní o nepriznaní oslobodenia od platenia súdneho poplatku, ktorý predstavuje jeho 5 mesačný invalidný dôchodok, t. j. 1.547,50 eur. Napadnuté rozhodnutie nemá oporu v zákone a obmedzuje jeho práva účastníka na prístup k súdu. Pokiaľ súd neprihliadal na záväzky žalovaného 2/ vyplývajúce zo zmluvy o spotrebnom úvere, ktorý bol poskytnutý na splácanie motorového vozidla zakúpeného v roku 2014, konal v rozpore s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné zo dňa 16.12.2013, kde z obsahu vyplýva, že kompetentný orgán priznáva peňažný príspevok na kúpu motorového osobného vozidla žalovanému 2/, a to na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Konajúci súd vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že žalovaný 2/ je majiteľom ďalších dvoch motorových vozidiel, tieto vozidlá však nemajú vyššiu cenu ako 500,- eur, čo je aj uvedené v tlačive Ministerstva spravodlivosti SR. To, že sa skončila doba pozastavenia jeho podnikateľskej činnosti, neznamená, že sa zmenili jeho majetkové a iné pomery. Už rozhodnutie UPSVaR Humenné zo dňa 16.12.2013 stanovilo podmienku v zmysle citovaného zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím bude zamestnaná, resp. bude podnikať a využívať citované motorové vozidlo. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, budovy, pozemok v katastrálnom území R. všetky sú zaťažené záložnými exekučnými právami. Pokiaľ sa jedná o spoločnosť AGRI - TAJCH spol. s r.o., pred 10. rokmi nehnuteľnosti, ktoré tvorili vklad, boli vydražené v rozpore so zákonom a odo dňa 12.07.2005 až doposiaľ ich protiprávne zadržiava vydražiteľ v súčinnosti so súdnym exekútorom, ktorý doposiaľ nevykonal rozvrhové pojednávanie, lebo finančné prostriedky pravdepodobne od vydražiteľa neobdržal a v prípade, ak ich obdržal, použil ich na organizovanú trestnú činnosť. Ministerstvo spravodlivosti je nečinné, rovnako aj orgány činné v trestnom konaní a exekútor v súčinnosti so svojimi spolužiakmi z vysokoškolského štúdia jeho podnety a sťažnosti zneužíval a zneužíva podávaním trestných oznámení na neho zo spáchania prečinu ohovárania. Z uvedeného je zrejmé, že aj toto tvrdenie konajúceho súdu je neopodstatnené a nepravdivé. Nemajetnosť spoločnosti AGRI - TAJCH spol. s r.o., a teda skutočnosť, že obchodný podiel v tejto spoločnosti nijako nezlepšuje majetkové pomery žalovaného 2/, bola nedávno potvrdená aj súdnym rozhodnutím Okresného súdu Humenné uznesením zo dňa 19.05.2015, č. k. 8Er/806/2007 - 26, ktorý bol nútený zastaviť exekúciu na vymoženie pohľadávky 77,24 eur s príslušenstvom, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nesúhlasí ani s odôvodnením uznesenia, že v danej veci ide o bezúspešné bránenie práva. Objektívne nie je, a nemôže byť jasné, či súd túto otázku za dôvod svojho rozhodnutia považoval, keďže v celom texte odôvodnenia v rozsahu štyroch strán sa vecne tejto problematiky vôbec nedotýka. Citovaná veta je úplne prekvapujúcim zakončením odôvodnenia rozhodnutia, obsahovo s ním vôbec nesúvisí a z tohto dôvodu je odôvodnenie uznesenia nepresvedčivé, ale aj vnútorne protirečivé, nezrozumiteľné, a tým nepreskúmateľné. Jeho nepriaznivá finančná situácia sa stále zhoršuje, o čom svedčí aj výpis zo Sociálnej poisťovne - ústredia zo dňa 18.02.2015 - oznámenia o nemožnosti vykonávať zrážky z dôchodku, kde z obsahu je zrejmé, že žiadateľ preukázateľne nemôže zaplatiť akýkoľvek súdny poplatok za bránenie práva proti žalobcovi. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalovanému 2/ prizná oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu. 64. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu námietok a tvrdení uvádzaných v odvolaní, pričom konštatuje, že sa plne stotožňuje so záverom uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ohľadne nesplnenia obidvoch zákonných podmienok odôvodňujúcich oslobodenie od platenia súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 OSP, ktoré museli byť v čase rozhodovania splnené kumulatívne, a to nielen odôvodnené pomery účastníka, ale aj skutočnosť, že vo veci samej nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Preto napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 65. Súdna prax pod svojvoľným uplatňovaním alebo bránením práva rozumie najmä šikanózny výkon práva alebo zjavné odďaľovanie splnenia povinnosti. Vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu (výrok I. tohto rozhodnutia) má odvolací súd za to, že zo strany žalovaného 2/ ide o zrejme bezúspešné bránenie práva, a aj o zjavné odďaľovanie splnenia povinností zaplatiť svojmu právnemu zástupcovi odmenu za poskytnutú právnu pomoc v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 43Cb/15/1998, ako vyplynulo z dokazovania na súde prvej inštancie. Žiadosti žalovaného 2/ o zmenu napadnutého uznesenia a o oslobodenie od súdnych poplatkov tak nebolo možné vyhovieť. 66. Neobstojí námietka žalovaného 2/, že napadnuté uznesenie obmedzuje jeho práva účastníka na prístup k súdu. K odopretiu práva žalovaného 2/ na prístup k súdu v žiadnom prípade nedošlo, o čom svedčí aj skutočnosť, že odvolací súd sa jeho odvolaním proti meritórnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie riadne zaoberal. 67. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalovanému 2/ bol v danom spore rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelárie Humenné, zo dňa 25.08.2014 priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z. a bol mu určený advokát Mgr. Jozef Štefanko, ktorého dňa 27.11.2014 splnomocnil svojim zastupovaním vo veci. Hoci žalovaný 2/ v odvolaní zdôrazňoval, že pre splnenie tohto nároku sú oveľa prísnejšie kritériá ohľadom osobných, rodinných a majetkových pomerov žiadateľa, odvolací súd poukazuje na to, že centrum pri priznávaní nároku na poskytovanie právnej pomoci pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu mohlo, a aj vychádzalo, len z vyjadrení žalovaného 2/ ako žiadateľa a z ním predložených (bližšie nešpecifikovaných) listín. K výroku IV.: 68. Uznesením zo dňa 28.04.2015, č. k. 16C/103/2006-1182, súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia zaplatili spoločne a nerozdielne súdny poplatok za odvolanie, ktorý je 1.547,50 eur podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. 69. Uznesenie bolo doručené žalovanému 1/ dňa 02.06.2015 a žalovanému 2/ dňa 18.05.2015, ktorí podali proti nemu odvolanie. 70. Žalovaný 1/ v odvolaní podanom v zákonnej lehote, dňa 16.06.2015, namietol, že u neho toho času existujú objektívne predpoklady pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov na celé konanie v zmysle § 138 ods. 1 OSP. Vo svojom odvolaní proti rozsudku uviedol rozhodné skutočnosti a okolnosti, z ktorých je zrozumiteľné, že vo veci nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešne bránenie práva. Jeho pomery ako žiadateľa, fyzickej osoby, najmä zdravotné, sociálne a majetkové pomery, majúce základ v okolnostiach nezamestnanosti a mimoriadne závažnej choroby manželky, nie sú iba dočasnej alebo prechodnej povahy. V žiadnom prípade nemôže splniť poplatkovú povinnosť, ani jej splnenie od neho nemožno spravodlivo žiadať, aby sa to nedotklo základných životných potrieb, ktoré je povinný plniť zo zákona voči manželke a rodine. Žiadal preto súd, aby ho oslobodil od platenia súdnych poplatkov v plnom rozsahu. 71. Žalovaný 2/ vo svojom odvolaní podanom v zákonnej lehote, dňa 02.06.2015, uviedol, že uznesenie č. k. 16C/103/2006-1182 zo dňa 28.04.2015 mu bolo doručené spolu s uznesením č. k. 16C/103/2006-1177 zo dňa 17.04.2015, ktorým mu súd nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Dôvody svojho odvolania opiera o odôvodnenie odvolania voči uzneseniu č. k. 16C/103/2006-1177 a navrhuje, aby mu príslušný súd priznal oslobodenie od platenia súdneho poplatku za podané odvolanie v plnom rozsahu. 72. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu námietok a tvrdení uvádzaných žalovanými 1/, 2/ v ich odvolaniach, a po oboznámení sa s celým obsahom spisu, dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne potvrdiť. 73. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že výzvou zo dňa 23.07.2015 (č.l. 1213 spisu) vyzval súd prvej inštancie žalovaného 1/, aby svoje tvrdenia v žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov doplnil a preukázal, a spolu s pripojeným tlačivom „Tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (fyzická osoba)“ zaslal výzvu žalovanému 1/ na adresu jeho bydliska. Výzva spolu s tlačivom bola žalovanému 1/ podľa § 47 ods. 2 OSP doručená dňa 19.08.2015 (č.l. 1214 spisu). Žalovaný 1/ na predmetnú výzvu nereagoval a doklady potrebné na posúdenie dôvodnosti jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov súdu nepredložil. Následne súd prvej inštancie uznesením zo dňa 08.09.2015, č. k. 16C/103/2006-1219 rozhodol tak, že žalovanému 1/ oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznáva. Uznesenie bolo žalovanému 1/ podľa § 47 ods. 2 OSP doručené dňa 21.10.2015 (č.l. 1221 spisu). 74. O odvolaní žalovaného 2/ proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 17.04.2015, č. k. 16C/103/2006 - 1177, ktorým oslobodenie od súdnych poplatkov žalovanému 2/ nebolo priznané, rozhodol odvolací súd vo výroku III. tohto rozhodnutia. 75. Podľa § 1 ods. 1 ZoSP, súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. 76. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoSP, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. 77. Podľa § 2 ods. 4 ZoSP (v znení účinnom do 30. 6. 2016), v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. 78. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZoSP (v znení účinnom do 30. 6. 2016), poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. 79. Podľa § 6 ods. 2 ZoSP (v znení účinnom do 30. 6. 2016), ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku. 80. Podaním odvolania proti rozsudku vznikla žalovaným ako odvolateľom poplatková povinnosť, pretože ani jednému zo žalovaných nebolo oslobodenie od súdnych poplatkov priznané. Keďže súd prvej inštancie napadnutým uznesením, ktorým žalovaným uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku, aplikoval správny právny predpis, tento správne vyložil, správne označil aj položku Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej súdny poplatok za odvolanie vyrubil, a tento vyrubil aj v správnej výške, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 81. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).