Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/11/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218206991 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1218206991.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Q. S., narodený dňa XX.XX.XXXX a U. S., narodený dňa XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - Q.. P. S., narodená dňa XX.XX.XXXX, O. V. X, O., zast. Advokátskou kanceláriou hbr advokáti s.r.o., Štefánikova 15, Bratislava a otec - H.. H. S., V.., K. P. XX.XX.XXXX, O. V. X, O., I..Č.. Ž., Š., zast. JUDr. Andrej Gara, advokát, Štefánikova 14, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27. decembra 2018, č. k. 28P/133/2018-72, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/133/2018-72 zo dňa 27.12.2018 mení tak, že súd nahrádza súhlas matky Q.. P. S., K.. XX.XX.XXXX, I. O. V. X, O. ako zákonného zástupcu maloletých detí Q. S., K.. XX.XX.XXXX U. U. S., K.. XX.XX.XXXX na zápis maloletých detí na plnenie a pokračovanie primárneho vzdelávania v Základnej škole Ecole de Grand - Saconnex-Place, Chemin Edouard-Sarasin 51, 1218 Le Grand - Saconnex vo Švajčiarsku a súd nahrádza súhlas matky Q.. P. S., K.. XX.XX.XXXX, I. O. V.Í. X, O. ako zákonného zástupcu maloletých detí Q. S., K.. XX.XX.XXXX U. U. S., K.. XX.XX.XXXX s vycestovaním maloletých detí do Švajčiarska. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II uznesením č. k. 28P/133/2018-72 zo dňa 27.12.2018 zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd nahradil súhlas matky na zápis maloletých detí na plnenie a pokračovanie primárneho vzdelávania v základnej škole Ecole de Grand - Saconnex-Place, Chemin Edouard-Sarasin 51, 1218 Le Grand - Saconnex a zároveň aby nahradil súhlas matky s vycestovaním maloletých detí do Švajčiarska. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia skonštatoval, že otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že vo veci účastníkov konania prebieha konanie o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Dňa 28.8.2016 uzatvorila matka rodičovskú dohodu v zmysle ktorej sa rodičia dohodli, že deti zostanú v dočasnej starostlivosti otca v Ženeve, kde budú bývať a navštevovať školské zariadenie. Matka ešte pre podpísaním dohody odišla na Slovensko, opustila rodinu a založila si vlastný život. Maloleté deti sú odo dňa 1.2.2016 zastabilizované v Ženeve, majú tam pevné sociálne zázemie, stabilné rodinné prostredie, sú mimoriadne úspešné v škole, ktorú navštevujú. Dňa 27.8.2018 začal vo Švajčiarsku riadne jesenný semester školského roku 2018/2019. Matka však maloleté deti neoprávnene zadržala na Slovensku, zamedzila im v tom, aby vycestovali za otcom a aby dňa 26.8.2018 nastúpili do lietadla tak, ako sa vopred dohodli s otcom a otcovi oznámila listom zo dňa 26.8.2018, že deti otcovi už nevráti, ponecháva ich na Slovensku a nimi uzavretú rodičovskú dohodu už nemieni ďalej rešpektovať. Matka odseparovala maloletého U. U. Q. od ich staršej sestry H., deti sú na seba veľmi silne citovo naviazané a takéto odlúčenie im spôsobuje ťažkú psychickú ujmu. Svoju vôľu žiť vo Švajčiarsku vyjadrili maloleté deti pred ÚPSVaR Bratislava, ako aj pred súdom. Maloletý U. mal dňa 27.8.2018 nastúpiť do štvrtého ročníka základnej školy a maloletý Q. do šiesteho ročníka základnej školy. Vzhľadom na plynutie času a začatý jesenný semester má otec za to, že ohrozenie zdravého, či už mentálneho alebo psychického vývoja maloletých detí je natoľko závažné, že odôvodňuje ingerenciu súdu navrhovaným neodkladným opatrením. Prvoinštančný súd ďalej skonštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.11.2018 bolo manželstvo rodičov rozvedené a maloleté deti Q. U. U. boli na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti otca. Súd zamietol návrh otca na nariadenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku. Otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doplnil písomným podaním zo dňa 21.12.2018 a uviedol, že matka pokračuje vo svojom konaní, ktoré zahájila v auguste 2018 a naďalej drží deti ako vazalov, pričom ani na ich výslovnú žiadosť nechce deti odovzdať do starostlivosti otca. Je nevyhnutné, aby sa deti čím skôr vrátili do Švajčiarska a nastúpili do svojej školy. Matka je v tomto smere nekontaktná, odmieta sa s otcom dohodnúť na styku počas vianočných sviatkov. V tomto smere poukazuje otec na vážnu situáciu, ktorá zo strany matky eskaluje a pokiaľ sa maloleté deti v krátkom čase nedostanú späť domov, do svojho bydliska a do domácnosti otca, súdne rozhodnutie vydané v konaní o rozvode a úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode týmto stráca svoj význam. 3. Prvoinštančný súd návrh na nariadenie neodkladného vyhodnotil ako nedôvodný. Uviedol, že stabilita detí je aktuálne tým najdôležitejším záujmom, čo sa týka maloletých detí. Súd považuje za najlepšie riešenie pre deti, ich zverenie do starostlivosti otca, takto aj rozhodol v konaní o rozvode, a dôvody pre ktoré tak rozhodol, sa nezmenili. Ako však vyplynulo z priebehu konania o rozvode, matka s týmto riešením nesúhlasí a v odvolacom konaní sa bude dožadovať zmeny rozhodnutia prvoinštančného súdu. Z dôvodu eliminácie sťahovania sa maloletých detí v prípade zmeny súdneho rozhodnutia súd prvej inštancie v konaní 28P/134/2018 zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby bola matka zaviazaná odovzdať maloleté deti otcovi. Súd prvej inštancie je toho názoru, že pre deti je rozhodne vhodnejšie a menej traumatizujúce, ak zmien bude čo najmenej. Platí to nielen pre zmenu bydliska ale samozrejme aj pre zmenu školy. Aktuálne deti navštevujú základnú školu na Slovensku, teda je zabezpečené plnenie ich povinnej školskej dochádzky. Nie je v záujme maloletých detí, aby každý polrok menili školské zariadenie v závislosti od toho, s ktorým rodičom práve sú. Bez ohľadu na to, ktorý z rodičov čo a do akej miery zavinil, nemali by byť týmto konaním postihnuté deti a v dôsledku chýb svojich rodičov by sa nemali každý polrok sťahovať a meniť školu. Je potrebné si uvedomiť, že nejde o „súťaž“ o najlepšieho rodiča a už vôbec nie o najlepšieho manžela/manželku. Ide o konanie vo veciach maloletých detí, v ktorom sa má sledovať ich najlepší záujem. 4. Voči uzneseniu súdu prvej inštancie podal otec včas odvolanie z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci podľa § 62 ods. 1 CMP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu právu na spravodlivý proces podľa § 363 ods. 1 písm. c) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho prácneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. 5. Otec v odvolaní uviedol, že výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom sa odo dňa 28.8.2016 do 26.8.2018 spravoval platne uzatvorenou rodičovskou dohodou. V zmysle nej sa rodičia vzájomne dohodli, že maloleté deti zostávajú v dočasnej starostlivosti otca v Ženeve, kde budú bývať a navštevovať školské zariadenie. Celkové znenie podpísanej dohody navrhla matka. Otec toto znenie iba dodatočne akceptoval s tým, že v intenciách tejto dohody obaja účastníci konania súhlasia so životom maloletých detí vo Švajčiarsku, s návštevou švajčiarskeho školského zariadenia a pokračovaním v ich zastabilizovanom režime vo Švajčiarsku. Počnúc augustom 2018 matka zo dňa na deň prestala dodržiavať platne uzatvorenú rodičovskú dohodu, pričom maloletého U. a maloletého Q. začala zadržiavať vo svojej starostlivosti na území SR. Rodičovská dohoda je síce nevykonateľná, nakoľko nebola schválená súdom, avšak je platná v súlade s ustanovením OZ, nakoľko spĺňa všetky náležitosti pre platnosť právneho úkonu zo strany oboch rodičov. Aktuálny stav je teda taký, že rodičia sa v roku 2016 ešte pred spoločným vycestovaním dohodli na podstatných otázkach vo veci výkonu rodičovských práv a povinností a to na vysťahovaní maloletých detí do cudziny, na príprave maloletých detí na budúce povolanie, na mieste bydliska maloletých vo Švajčiarsku a na výbere školského zariadenia maloletých detí vo Švajčiarsku. Maloleté deti 2,5 roka žili a bývali vo Švajčiarku, kde zároveň navštevovali oboma rodičmi vybrané školské zariadenie. V auguste 2018 došlo k porušeniu rodičovskej dohody zo strany matky. Od tohto momentu je medzi rodičmi prítomná nezhoda v podstatných veciach ohľadom krajiny bydliska maloletých detí a ohľadom výberu školského zariadenia maloletých detí. Matka maloleté deti bez konzultácie s otcom a bez súhlasu otca prihlásila na plnenie povinnej školskej dochádzky na ZŠ Hlboká cesta 4 v Bratislave, neiniciovala konanie o nahradenie súhlasu, hoci bezpochyby ide o podstatnú otázku vo veci výkonu rodičovských práva povinností k maloletým deťom, na ktorej sa nezhodli. Otec naopak inicioval konanie o vyriešenie tejto spornej otázky medzi rodičmi. Súd v odôvodnení napadaného uznesenia nijakým spôsobom neodôvodnil svoje rozhodnutie vo vzťahu k výberu školského zariadenia ani vo vzťahu k miestu bydliska maloletých detí. Text napádaného uznesenia sa takmer doslovne zhoduje s textom uznesenia č. k. 28P/134/2018-72 zo dňa 27.12.2018. Absentuje tu akékoľvek zisťovanie súdu a odôvodnenie zisteného skutkového stavu vo vzťahu k otázke vhodnosti školy a bydliska maloletých detí, na základe čoho je rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné. Právo rozhodovať o záležitostiach dieťaťa patrí zásadne obom rodičom. Pokiaľ sa však títo nedohodnú v podstatnej otázke súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností týkajúcej sa maloletého dieťaťa je na mieste, aby na návrh jedného z rodičov rozhodol súd o tom, čo je v najlepšom záujme dieťaťa. Keďže v preskúmavanej veci je z doposiaľ predložených listín nesporné, že rodičia vyslovili svoj nesúhlas s tým, aby maloleté deti navštevovali tú ktorú základnú školu sú dané podmienky pre postup podľa § 35 Zákona o rodine, pretože niet sporu o tom, že otázka vzdelávania dieťaťa a plnenia si povinnej školskej dochádzky je vecou podstatnou. Vzhľadom na plynutie času a skutočnosť, že došlo k započatiu školského roku 2018/2019, v ktorom by mali maloleté deti navštevovať základnú školu, a vzhľadom na to, že obe školy vyžadujú súhlas oboch zákonných zástupcov, má otec za to, že je daná potreba okamžitého zásahu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia, vychádzajúc z dôvodnej obavy ohrozenia záujmov maloletých detí spočívajúcich v tom, že do doby kým by súd rozhodol konečným rozhodnutím v konaní o návrhu otca na nahradenie súhlasu matky s prihlásením maloletých detí na pokračovanie a plnenie primárneho vzdelávania v základnej škole Grand- Saconnex Village, Colovrex 31 vo Švajčiarsku, maloleté deti by získali rečovú bariéru a zhoršili by sa v jazykovom prejave v cudzej reči, nakoľko matka sa deťom po tejto stránke nevenuje. Úlohou súdu teda zostalo posúdiť, či navštevovanie otcom preferovanej základnej školy je z hľadiska záujmov dieťaťa najvhodnejšie, avšak touto otázkou sa súd vôbec nezaoberal. Napádané uznesenie súdu prvej inštancie je o to viac prekvapivé, že súd prvej inštancie v právnej veci o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode vedenej na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn. 28P/66/2017, rozhodol na pojednávaní dňa 22.11.2018 vo veci samej rozsudkom, ktorým všetky tri maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti otca. V tejto súvislosti otec upozornil na ustanovenie § 329 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého, je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Stav v čase vydania napádaného uznesenia bol taký, že neexistovalo a stále neexistuje odvolanie matky voči predmetnému rozsudku. Teda, ako súd v napádanom uznesení správne tvrdí, že nemôže s istotou povedať, aký názor bude mať na otázku zverenia detí odvolací súd, s rovnakou istotou súd nemôže tvrdiť, že matka sa voči predmetnému rozsudku odvolá. Plynutie času, počas ktorého bude účastníkom rozsudok doručovaný a nimi prevzatý a zároveň, počas ktorého uplynú zákonné lehoty, až po ktorých bude jasné, či odvolacie konanie vôbec bude nasledovať, a ktorého dĺžka nie je vopred známa, však každým dňom prispieva k neistému postaveniu a neistej budúcnosti maloletých detí. Uvádzaný hlavný dôvod, pre ktorý prvoinštančný súd rozhodol o zamietnutí návrhu otca teda v žiadnom prípade neobstojí. Uvedený postup prvoinštančného súdu spôsobuje následky, ktoré nepriaznivým spôsobom porušujú najlepší záujem maloletých detí. Prvoinštančný súd legitimizuje konanie matky a reálne napomáha udržiavať stav, v ktorom maloleté deti neoprávnene zadržiava vo svojej starostlivosti, odobruje rozdelenie súrodencov a prispieva k vážnemu narúšaniu súrodeneckých väzieb, prejudikuje rozhodnutie samostatného konania, ohľadom podstatných vecí súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, a to ktorú školu budú maloleté deti navštevovať a kde budú maloleté deti bývať. Napádané uznesenie je v rozpore výsledkami 2- ročného dokazovania súdu vo veci samej. Čím dlhší čas sú maloleté deti u matky, tým dlhší čas matka na deťoch „pracuje“, deti manipuluje a umelo posilňuje účelovo vytvorené väzby detí na okolie a osoby blízke matke. Prvoinštančný súd prejudikuje rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej bez akýchkoľvek relevantných podkladov a bez akejkoľvek vedomosti o ďalšom priebehu konania uvádza, že nie je v záujme maloletých detí, aby každý polrok menili školské zariadenie a bydlisko. Podľa názoru otca je napádané rozhodnutie v priamom rozpore s rozsudkom vo veci samej. Súd najprv zamietol riadne odôvodnený návrh otca na priznanie predbežnej vykonateľnosti rozsudku v časti úpravy rodičovských práv a povinností s absurdným odôvodnením, aby o tomto rozhodol odvolací súd, následne súd ani po takmer dvoch mesiacoch nevyhotovil a účastníkom neodoslal rozsudok, hoci otec nemá vedomosť, že by existovalo akékoľvek rozhodnutie predsedu súdu, že zo závažných dôvodov rozhodol o inej lehote v súlade s ustanovením § 223 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Napokon súd napádaným uznesením po takmer 4 mesiacoch zamietol návrh otca na odovzdanie maloletých do osobnej starostlivosti otca na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej s odôvodnením, že matka sa bude domáhať zmeny rozhodnutia v odvolacom konaní, hoci takéto odvolanie ku dňu vydania napádaného uznesenia neexistovalo, ani stále neexistuje a súd týmto rozhodnutím sleduje eliminovanie "sťahovania" maloletých detí, „zmeny bydliska" maloletých detí, „zmeny školy" maloletých detí a „stabilizovanie výchovného prostredia" maloletých detí zrejme u matky, keďže tu sú maloleté deti od 8/2018 zadržiavané. Podľa názoru otca všetko vyššie uvedené smeruje k tomu, aby maloleté deti zostali čo najdlhšie v súčasnom prostredí u matky, hoci prvoinštančný súd na základe rozsiahleho vykonaného dokazovania vo veci samej dospel k záveru, že výchovné prostredie u matky je pre maloletých nevhodné a nestabilné. Aktuálne je prvoinštančné konanie v akomsi "medzi štádiu", v ktorom súd zaradom zamieta všetky dostupné zákonné prostriedky, ktorými sa otec domáha prinavrátenia detí do ich prirodzeného prostredia a zároveň blokuje začiatok odvolacieho konania, a to tým, že do dnešného dňa, teda ani po dvoch mesiacoch po vynesení rozsudku, nevyhotovil a účastníkom neodoslal rozsudok. S poukazom na zákonné lehoty, postup v súlade s ustanoveniami § 373 a § 374 Civilného sporového poriadku, ako aj počet odvolacích poručenských vecí Krajského súdu v Bratislave nie je reálne sa domnievať, že v prípade pokračovania veci na odvolacom súde, by rozhodnutie prvoinštančného súdu vo veci samej nadobudlo právoplatnosť skôr ako v lete 2019. Nakoľko v tomto období to bude už rok odkedy matka začala svojvoľne zadržiavať maloleté deti na území SR, v tom čase budú mať maloleté deti vynechaný už komplet celý akademický rok vo Švajčiarsku, pravdepodobne zabehnuté nové návyky či naviazané nové vzťahy, čím bude konanie matky definitívne konvalidované. V neposlednom rade poukázal otec na to, že starší syn Q., podľa vyjadrení pedagógov vo Švajčiarsku, bol usmiate, šťastné a extrovertné dieťa, o ktorom hovorili, že bol vodcovský typ, a ktorého všetko vôkol neho v Ženeve zaujímalo a bavilo. Bol jedným z najlepších žiakov v triede, rád sa učil nové veci a bol zvedavý. Podobne bol hodnotený zo strany švajčiarskych pedagógov aj mladší syn U.. Učiteľka v ZŠ v Bratislave opisuje syna U. skôr ako tichého než veselého žiaka. Naopak vo Švajčiarsku bol v triede vodcom a veselým chlapcom. Takáto zásadná zmena v správaní detí nenastane len tak bez ničoho zo dňa na deň, ale len v spojení s traumatizujúcim a veľmi negatívnym zážitkom. Maloleté deti sú náhlymi zmenami v ich živote ako aj zo správaní sa matky a jej radikálnymi rozhodnutiami, ktorými sa od nich sama svojvoľne odlúčila, a následne ich vytrhla zo známeho a bezpečného prostredia a zmenila im školu, celkom zrejme poznačené, čo sa prejavuje aj v ich správaní navonok. Toto je výlučne a jedine následok jednostranného rozhodnutia matky zadržiavať deti v cudzom prostredí s celkom cudzím mužom, ktorý s nimi žije v jednej domácnosti, čo završuje celkom nová škola. Porušenie práva na spravodlivý proces spočíva predovšetkým v porušení práva otca na prejednanie veci v primeranej lehote, v porušení zákazu ľubovôle súdu, ako aj porušení práva otca na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Otec poukázal v súvislosti s vyššie uvedeným na nasledujúcu časť odôvodnenia v bode 14 napádaného uznesenia: „Z dôvodu eliminácie sťahovania sa maloletých detí v prípade zmeny súdneho rozhodnutia súd zamietol návrh otca. Nie je v záujme maloletých detí, aby každý polrok menili školské zariadenie v závislosti od toho, s ktorým rodičom pravé sú." Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie, prečo zamieta návrh otca, bližšie odôvodňuje výlučne v bode 14 napádaného uznesenia, a to nedostatočným spôsobom, ktorý je navyše v priamom rozpore s výsledkami dokazovania v konaní vo veci samej. Pokiaľ súd rozhodoval o návrhu otca na nahradenie súhlasu matky s vycestovaním detí a plnením a pokračovaním v štúdiu na základnej škole vo Švajčiarsku, úlohou súdu bolo predovšetkým vyriešiť otázku, ktorá škola je pre deti vhodnejšia s poukazom na potenciál detí, ich vedomosti, znalosti, jazykové zručnosti, ako aj s poukazom na pomery a situáciu rodičov, čo však súd vôbec neskúmal. Otec ďalej poukazuje aj na to, že do tejto nepriaznivej situácie dostal deti výlučne prvoinštančný súd, a to svojím nezákonným postupom. Otec podal predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 28.08.2018 okamžite po tom, ako matka odmietla maloleté deti otcovi vrátiť do Švajčiarska. Pokiaľ by súd o návrhu otca rozhodol v zákonnej 30 dňovej lehote, nebolo by potrebné zaoberať sa ani otázkou „zmeny bydliska", ani otázkou „zmeny školy", ani otázkou "stabilizovania výchovného prostredia" maloletých detí. Napriek vyššie uvedenému je otec presvedčený, že v prípade včasného zásahu odvolacieho súdu do predmetnej rodinnej situácie ešte stále existuje reálna šanca pomôcť maloletým deťom s ich prinavrátením do školy, kde ich stále čakajú pedagógovia, ktorí im vypracovali osobitný plán, ako dobehnúť zameškané učivo a pomôžu im s readaptáciou. Spolužiaci, kamaráti, otec aj sestra sa s nimi tak, ako doposiaľ budú pripravovať do školy a po všetkých stránkach im budú nápomocní. Otec žiada nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia predovšetkým s ohľadom na nevyhnutú potrebu okamžitého navrátenia maloletých detí do štandardného vyučovacieho režimu a obnovenie prirodzeného stavu deťom pred dňom ich zadržania na Slovensku matkou. Je v záujme detí a je nevyhnutné pre ich zdarný psychický a fyzický vývoj, aby sa ich súčasný stav bezodkladne vyriešil ich navrátením do domácnosti otca. Je v záujme detí, aby čo najskôr pokračovali v štúdiu na škole, ktorú navštevovali pred ich zadržaním matkou na Slovensku, na škole ktorá na nich stále čaká. Deťom podľa názoru otca hrozí psychická ujma, destabilizácia ich životov je už prítomná, chaos a neistota, čo bude s deťmi v budúcnosti, strata zázemia, psychická ujma z odlúčenia z ich bydliska, kde žijú vo Švajčiarsku, odlúčenia od otca, staršej sestry a priateľov, s ktorými majú vybudované silne vzťahové väzby a ďalšie následky spojené s konaním matky sú závažné a celkom zrejme v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k nahradeniu súhlasu matky s vycestovaním otec okrem iného dôvodí aj odporúčaním MZV SR, aby neplnoleté osoby resp. osoby ich sprevádzajúce mali pri sebe okrem platného cestovného pasu aj notársky overený písomný súhlas jedného alebo oboch rodičov v nemeckom alebo v anglickom jazyku. Otec ďalej v odvolaní uvádza, že nesprávne právne posúdenie veci spočíva v aplikácii nesprávnej právnej normy a v neaplikovaní správnej právnej normy vo vzťahu k prerušeniu konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa komentovaného znenia ustanovenia § 164 Civilného sporového poriadku je pri aplikácii predmetného ustanovenia potrebné uvažovať predovšetkým v intenciách vhodnosti, pričom hlavnými kritériami pre posúdenie tejto otázky je najmä právo účastníka na rýchlu a účinnú ochranu, dĺžka konania a celková vhodnosť fakultatívneho prerušenia konania. Účelom neodkladných opatrení vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je rýchlo a pružne riešiť situáciu v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletého dieťaťa, s cieľom ochrany práv dieťaťa v prípade konkrétneho ohrozenia, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, výživa, či dokonca zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené. Nakoľko účel neodkladného opatrenia spočíva v neodkladnosti a naliehavosti jeho nariadenia a prerušením tohto konania by sa tak poprel primárny účel poskytnúť rýchlu a účinnú ochranu ohrozeným právam účastníkov, rozhodnutie o prerušení konania o neodkladnom opatrení nerieši odstránenie nežiaduceho stavu, ale práve naopak, ho ďalej udržuje a živí. Ambíciou procesných kódexov však nie je riešiť každú jednu situáciu, ktorá v procesnej rovine nastane. Hoci zákonodarca v texte zákona nenormoval, že konanie o nariadení neodkladného opatrenia nie je možné prerušiť, v znení základných procesných princípov axiomatickej povahy, na ktorých sú procesné kódexy stavané, a s poukazom na charakter a účel inštitútu neodkladného opatrenia je otec presvedčený, že prerušenie konania o neodkladnom opatrení nie je účelné ani vhodné. Pokiaľ súd nemal z návrhu otca preukázané skutočnosti odôvodňujúce okamžitú úpravu pomerov medzi účastníkmi mal návrh otca zamietnuť. Postup súdu, ktorým sa zbavil zodpovednosti s poukazom na priebeh iného konania preto považuje za nesprávny, nezákonný a poškodzujúci základné práva otca aj maloletých detí. Otec ďalej v odvolaní uviedol, že k aplikácii nesprávnej právnej normy došlo aj vo vzťahu k zohľadneniu najlepšieho záujmu dieťaťa. Poukázal na čl. 3 ods. I Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromným zariadením sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podľa článku 5 Zákona o rodine pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. Podľa Všeobecného komentára č. 14 (2013) k článku č. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho alebo jej najlepšieho záujmu je pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa nevyhnutné zohľadniť nasledujúce názory dieťaťa, identitu dieťaťa, zachovanie rodinného prostredia a udržiavanie vzťahov, starostlivosť, ochranu a bezpečnosť dieťaťa a zraniteľnosť. Otec poukázal aj na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 25.9.2014 sp. zn. I. ÚS 3216/13, podľa ktorého stabilita výchovného prostredia nie je abstraktný princíp, ktorý by bol hodný ochrany, ale má byť chránený len v súvislosti s tým, či skutočne je v najlepšom záujme dieťaťa. Otec má za to, že návšteva školského zariadenia Ecole de Grand-Saconnex-Place, Chemin Edouard-Sarasin 51, 1218 Le Grand-Saconnex vo Švajčiarsku a zotrvanie detí vo Švajčiarsku je v najlepšom záujme oboch maloletých detí. 6. K odvolaniu podala vyjadrenie matka, ktorá uviedla, že výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom sa v čase od 28.08.2016 do podania návrhu na rozvod zo strany otca 20.03.2017 spravoval rodičovskou dohodou, ktorá síce bola uzavretá platne, avšak nebola vykonateľná, nakoľko nebola schválená súdom. Podľa otca túto dohodu porušila matka v auguste 2018, kedy deti nevrátila otcovi a prihlásila ich na plnenie povinnej školskej dochádzky v Bratislave bez toho, aby iniciovala konanie o nahradenie súhlasu otca pri výkone rodičovských práv a povinností. Podľa názoru matky však základom vyššie spomenutej rodičovskej dohody bola jej dočasnosť ohraničená dátumom 30.06.2017, kedy sa maloletým deťom končil školský rok a následne sa mali natrvalo premiestniť na Slovensko a zostať v starostlivosti matky a to až do návratu otca z jeho pracovného vyslania vo Švajčiarsku. Prvým, kto porušil rodičovskú dohodu, tak bol samotný otec a nie matka. Nerešpektovanie dohody zo strany otca, ako aj jeho kategorické odmietanie návratu detí na Slovensko spolu s požiadavkou oboch synov na život na Slovensku viedli matku ku krokom, ktoré realizovala v auguste 2018, a na základe ktorých obaja synovia dnes šťastne žijú spolu v rodnej krajine. Matka nebráni otcovi v komunikácii so synmi. Jedinou podmienkou matky je, aby otec až do skončenia súdneho konania rešpektoval skutočnosť, že obaja synovia žijú s ňou na Slovensku, a v prípade ak chce s deťmi stráviť samostatne viac ako jeden deň, aby sa jej písomne zaručil, že túto skutočnosť bude rešpektovať a nevykoná nič, čo by súčasný stav jednostranne zmenilo. V najlepšom záujme maloletých detí bolo dokončiť v tom čase školský rok vo Švajčiarsku, pričom matka maloletých detí si počas tohto obdobia zabezpečila bývanie a prácu na Slovensku. Počas tohto obdobia sa matka opakovane k deťom vracala, trávila s nimi voľný čas a navštevovala s nimi lekárov. Počas pobytu maloletých detí vo Švajčiarsku bola matka s deťmi v pravidelnom telefonickom a skype kontakte. Z dôvodu zabezpečenia stabilného výchovného prostredia pre maloleté deti nebolo vhodné, aby sa matka aj s deťmi vrátila zo Švajčiarska na Slovensko, kde nemala zabezpečenú prácu, bývanie a počas prebiehajúceho školského roka. Byt, v ktorom rodina bývala na Slovensku (vo vlastníctve otca) navrhovateľ prenajal svojej matke a tá ho dodnes ďalej využíva na komerčný prenájom. Rodinný dom postavený v Rakúsku a patriaci do BSM, navrhovateľ matke zakázal užívať, resp. si kládol také ekonomické podmienky, že užívanie tejto nehnuteľnosti by bolo pre ňu finančné likvidačné. Matka svojím konaním vo vzťahu k svojim maloletým deťom v čase odchodu zo spoločnej domácnosti sledovala najmä ich najlepšie záujmy. Skutočnosť, že matka uprednostnila záujem maloletých detí pred svojím záujmom mať deti pri sebe, preukazuje aj jej súhlas s tým, aby maloleté deti zostali po jej odchode zo spoločnej domácnosti s otcom. V tom čase nebolo vhodné vziať deti počas školského roka na Slovensko a najmä v situácii, v ktorej nemala zabezpečené bývanie ani prácu. V súčasnosti matka pracuje a má zabezpečenú pre seba i pre maloleté deti bývanie. Otec v konaniach pred súdom neustále poukazuje na konanie matky, ktoré podľa jeho názoru narúša stabilitu detí. Práve matka bola tým z rodičov, ktorý od narodenia maloletých detí zabezpečoval každodennú osobnú starostlivosť o maloleté deti, bola tým v rodine, ktorý sa vzdal svojej kariéry a zabezpečoval každodenný servis pre deti aj manžela. Až do roku 2016 nebola „nestabilným prvkom" a nikto o jej rodičovských kompetenciách nepochyboval, ani ich nikdy nespochybnil. Negatívne vyjadrenia otca na adresu matky boli bohužiaľ v konaní podporované zástupcom maloletých detí, kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Úrad v osobe Q.. Q. S. súdu podával selektívne a doslova lživé vyjadrenia, na základe ktorých vytvoril pred súdom obraz nezodpovednej matky a milujúceho otca. Vyššie uvedené skutočnosti sú jedným z dôvodov odvolania matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.1.2018, č. k. 28P/66/2017 - 382. Matka považuje skutkový stav tak, ako bol ustálený súdom prvej inštancie za nedostatočný a neúplný. Z uvedených dôvodov je preto predčasné prijať akýkoľvek záver otca, či prvoinštančného súdu o nestabilite matky alebo o okolnostiach jej odchodu zo spoločnej domácnosti účastníkov konania. Súd prvej inštancie správne zdôrazňuje v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že smerodajným a prioritným je v konaní záujem maloletých detí, ktorým je stabilita. Akákoľvek zmena školských zariadení a bydliska maloletých detí je nevhodná, destabilizujúca a stresujúca. Súd prvej inštancie správne uprednostnil záujem maloletých detí a stabilitu výchovného prostredia, pred záujmami otca, ktorý jednoznačne sleduje len svoj záujem mať maloleté deti pri sebe vo Švajčiarsku bez ohľadu na to, že konanie o rozvod manželstva a úpravu styku maloletých detí s rodičmi nie je právoplatne ukončené. Otec v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že sa vôbec nezaoberal otázkou vhodnosti výberu školského zariadenia a bydliska maloletých detí. Súd prvej inštancie správne uprednostnil záujem maloletých detí zachovať stabilitu v otázke akejkoľvek zmeny školského zariadenia a zmeny bydliska v čase do právoplatného skončenia rozvodového konania a preto nie je ďalej potrebné zaoberať sa otázkou vhodnosti školského zariadenia maloletých detí na Slovensku alebo vo Švajčiarsku, ani otázkou vhodnosti bydliska maloletých detí, pretože najlepším záujmom maloletých detí je v súčasnej situácii zachovanie doterajšieho stavu, a to aj z dôvodu, že maloleté deti sú v súčasných školských zariadeniach na Slovensku spokojné a opakovane vyjadrili svoj záujem ostať na Slovensku. Otec v odvolaní ďalej tvrdí, že pedagógovia vo Švajčiarsku sa vyjadrili o maloletom Matejovi, že bol usmiate, šťastné, extrovertné dieťa a vodcovský typ a o maloletom Adamovi, že bol vo Švajčiarsku vodcom a veselým chlapcom. Podľa tvrdení otca pedagógovia na Slovensku maloleté deti opisujú ako tiché a utiahnuté deti. Uvedené tvrdenia otca sú nepravdivé. Práve naopak, obaja maloletí chlapci sa vyjadrili, že sú spokojní, keď sú s matkou na Slovensku a keď navštevujú základnú školu v Bratislave, pretože tu majú podľa ich vyjadrení lepších kamarátov. Otec poukazuje na skutočnosť, že súd v právnej veci o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode vedenej na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn. 23P/66/2017, rozhodol na pojednávaní dňa 22.11.2018 vo veci samej rozsudkom, ktorým všetky tri maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti otca, a preto považuje uznesenie zo dňa 27.12.2018 o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, č.k. 28P/133/2018 - 72 za prekvapivé. Otec sa odvoláva na závery rozsudku, ktorý nie je k dnešnému dňu právoplatný. Odvolanie bolo matkou podané najmä z dôvodu nevykonania všetkých navrhnutých dôkazov, čo tiež viedlo k nesprávnym skutkovým zisteniam a nedostatočne zistenému skutkovému stavu. Z toho dôvodu boli už súdu v odvolacom konaní predložené nové dôkazy, ktoré spochybňujú závery prvoinštančného súdu vyslovené v rozsudku týkajúce sa oddelenej výchovy súrodencov, vzťahu maloletých detí k životu na Slovensku a výchovného prostredia matky. Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.11.2018, č. k. 28P/66/2017-392 je negatívne ovplyvnené vyjadreniami kolízneho opatrovníka, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Úrad v osobe Mgr. Q. S.A. súdu podal selektívne a doslova lživé vyjadrenia, na základe ktorých vytvoril pred súdom obraz nezodpovednej matky a milujúceho otca. V tejto chvíli jeho postup preveruje tak vnútorná kontrola úradu, ako aj Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Matka ďalej uviedla k tvrdeniam otca, že prevažuje záujem maloletých detí na zachovaní stability výchovného prostredia v pomere k času od vyhlásenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, času, počas ktorého bude účastníkom rozsudok doručovaný a zároveň, počas ktorého uplynú zákonné lehoty, až po ktorých bude jasné, či odvolacie konanie vôbec bude nasledovať. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil otázku priority záujmu maloletých detí na zachovaní stability výchovného prostredia vo vzťahu k záujmu otca dosiahnuť ich okamžitý návrat do Švajčiarska. Rozhodnutím súdu a ani okamihom doručenia rozsudku nedochádza k hlbokému narúšaniu súrodeneckých väzieb. Skutočnosť, že sa mladší súrodenci nevidia s podstatne starším súrodencom každý deň, ale iba raz, či dvakrát mesačne počas víkendov nie je ničím výnimočným, deje sa tak bežne aj v riadne fungujúcich rodinách a jedným z prirodzených dôvodov je práve štúdium staršieho súrodenca na strednej škole mimo bydliska jeho rodičov. V kontexte vyššie uvedeného je potrebné sa vysporiadať s tvrdeniami maloletej H., ktorá vzhľadom na svoj vek na jednej strane prejavila smútok nad tým, že príde o každodenný kontakt so súrodencami, ale na strane druhej sa vyjadrila tak, že aj v prípade, ak by sa otec vrátil na Slovensko, chce zostať hoc aj sama vo Švajčiarsku a doštudovať tam. Oddelená výchova súrodencov je s ohľadom na ich rozdielny vek a s tým spojené rozdielne záujmy v súčasnosti najvhodnejšia, pretože maloletí Q. U. U. potrebujú vzhľadom na svoj vek najviac starostlivosť matky. Maloletá H. je v súčasnosti prioritne motivovaná získaním vzdelania vo Švajčiarsku, a to bez ohľadu na pobyt rodičov a súrodencov. Rovnako nemôže byť porušením záujmu maloletých detí rozhodnutie súdu o tom, či budú navštevovať školu vo Švajčiarsku alebo na Slovensku, pretože predmetom tohto súdneho konania nie je rozhodnúť o tom, ktorú školu majú maloleté navštevovať, ale s prihliadnutím na všetky okolnosti najlepšie posúdiť záujem maloletých detí, ktorý nemožno vzťahovať iba na návštevu školy. Matka maloleté deti nemanipuluje. Potreby súvisiace s vývinom maloletého U. U. Q. sú rozdielne od potrieb maloletej Ivany, je preto logické, že sú viac naviazaní na matku ako na otca. Maloleté deti sa vyjadrili, že sa na Slovensku cítia dobre a považujú tunajších kamarátov za lepších, ako tých vo Švajčiarsku. Nie je v záujme maloletých detí, aby každý polrok menili školské zariadenie a bydlisko. Ak by maloleté deti každý polrok menili školské zariadenie, dostali by sa do neistej a nestabilnej situácie, pretože by nemali istotu, či v školskom zariadení, ktoré začali navštevovať, dokončia školskú dochádzku, alebo ho budú musieť opustiť a po niekoľkých mesiacoch si začať zvykať na nové prostredie. Takéto zmeny by nepriaznivo vplývali na ich začlenenie sa do kolektívu a tiež výkonnosť na jednotlivých hodinách v priebehu vyučovania. V súčasnej situácii je pre maloleté deti najdôležitejšie zachovanie doterajšieho stavu. Práve zachovanie stability maloletých detí je tiež dôvod, prečo považuje matka za nesprávne tvrdenia otca o tom, že by mal súd pomôcť deťom s ich návratom do Švajčiarska, a že pobytom maloletých detí na Slovensku im hrozí psychická ujma, destabilizácia ich životov a neistota z budúcnosti, pretože sú odlúčené od otca, staršej sestry a priateľov, na ktorých majú naviazané silné citové väzby. Hrozba psychickej ujmy nie je otcom preukázaná, výchovné prostredie matky je stabilné a negatívny obraz o nej bol vytvorený iba lživými obvineniami zástupcu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava a navyše sa obaja synovia opakovane vyjadrili, že sú so životom na Slovensku spokojní. Deti doteraz nepoukazovali na to, že by im chýbali spolužiaci zo Švajčiarska, a že by sa s nimi túžili stretnúť, a preto nemožno hovoriť ani o žiadnych silných vzťahových väzbách. Naopak, deti sa vyjadrili, že na Slovensku majú lepších kamarátov. Z dôvodu zachovania stability a súčasnej situácie nie je preto potrebné, aby súd pomáhal maloletým deťom s návratom do Švajčiarska. Otec tiež v odvolaní tvrdí, že úlohou súdu bolo vyriešiť otázku, ktorá škola je pre deti vhodnejšia s poukazom na potenciál detí, ich vedomosti, znalosti, jazykové zručnosti, pomery a situáciu rodičov. Matka zdôraznila, že úlohou súdu nebolo v tomto konaní posúdiť, ktorá škola je pre maloleté deti vhodnejšia, ale posúdiť najlepší záujem maloletých detí, čo súd aj urobil. Záujmom maloletých detí je v súčasnosti zachovanie existujúceho stavu, pretože maloleté deti sú v doterajších školských zariadeniach na Slovensku spokojné a vyjadrili záujem zostať na Slovensku s matkou. Otec poukazuje na to, že do tejto situácie dostal deti výlučne prvoinštančný súd, a to svojím nezákonnými postupom. Otec podal predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 28.08.2018 okamžite po tom, ako matka odmietla maloleté deti otcovi vrátiť do Švajčiarska. Podľa názoru otca, pokiaľ by súd rozhodol v zákonnej 30. dňovej lehote a nie o 4 mesiace neskôr, čím matke vytvoril ničím nerušené prostredie na destabilizáciu maloletých detí, nebolo by potrebné zaoberať sa ani otázkou „zmeny bydliska", ani otázkou „zmeny školy", ani otázkou „stabilizovania výchovného prostredia" maloletých detí. V súvislosti s uvedenými tvrdeniami otca poukázala matka na to, že Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, v zmysle ktorého do času, kým sa nerozhodne o návrate dieťaťa, príslušné justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, na území ktorého sa dieťa nachádza, sa zdržia rozhodovania vo veci opatrovníckeho práva k dieťaťu, a preto je potrebné, aby súd v konaní o nahradenie súhlasu matky rozhodol až po skončení návratového konania. Návratové konanie bolo pritom iniciované práve zo strany otca a bolo ukončené Okresným súdom Bratislava I uznesením o zastavení konania s právoplatnosťou dňa 26.11.2018. Dôvodom, prečo bolo návratovým súdom rozhodnuté o zastavení konania, bola pritom skutočnosť, že návrh zobral bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia späť samotný navrhovateľ. Matka poukázala aj na rozhodnutie č. R 53/2012, podľa ktorého: „Sama skutočnosť, že súd v zákonnom ustanovenej lehote nerozhodol o návrhu na nariadenie predbežného (neodkladného) opatrenia, nemá za následok odňatie možnosti účastníka konania pred súdom konať. Z právnej úpravy lehôt, v ktorých má byť rozhodnuté o návrhu na nariadenie predbežného (neodkladného) opatrenia alebo, v ktorých má odvolací súd rozhodnúť o odvolaní proti rozhodnutiu o návrh na nariadenie predbežného (neodkladného) opatrenia vyplýva, že tieto lehoty majú poriadkový, inštruktívny charakter. Ide teda o lehoty, v rámci ktorých má byť príslušné rozhodnutie vydané, pokiaľ je to možné. Nedodržanie týchto lehôt nie je sankcionované a nepredstavuje procesnú vadu konania v zmysle § 237 Občianskeho súdneho poriadku, výlučne, ktorá by v danom prípade bola spôsobilá založiť prípustnosť podaného dovolania (Najvyšší súd slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo. 286/2013). 7. Podaním zo dňa 04.03.2019 matka doplnila vyjadrenie k odvolaniu a predložila expertnú analýzu vypracovanú PhDr. Katarínou Hatrákovou, psychologičkou a PhDr. Idou Želinskou, ktorá vykonáva samostatnú prax sociálneho pracovníka podľa zákona č. 219/2014 Z. z. o Sociálnej práci. Správa potvrdzuje, že maloleté deti majú k matke a všeobecne ku Slovensku veľmi silné citové väzby. Ďalej matka predložila úradný záznam ÚPSVaR Bratislava zo dňa 01.03.2019 preukazujúci, že žiadosti matky o preverenie postupu pracovníka ÚPSVaR BA Mgr. M. Krkošeka viedli k rozhodnutiu o zmene zodpovedného pracovníka. 8. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril. 9. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, ) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie zmenil (388 Civilného sporového poriadku). 10. Podľa ust. § 65 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 11. Podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 12. Podľa § 67 Civilného mimosporového poriadku na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 13. Podľa ust. § 388 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 14. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam pred ich porušením či ohrozením. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava pomerov účastníkov. V konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je pri nariadení neodkladného opatrenia súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre takéto opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Musí byť daná naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. 15. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca ako dôvodné. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že otec podal dva návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia na Okresnom súde Bratislava II. Jedným návrhom sa domáhal, aby súd rozhodol o povinnosti matky odovzdať otcovi do starostlivosti maloletých U. U. Q.. Predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa viedol na prvoinštančnom súde pod sp. zn. 28P/134/2018, tento návrh bol prvoinštančným súdom zamietnutý a odvolacie konanie prebieha pod sp. zn. 20Cop/10/2019. Druhým návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáha otec nahradenia súhlasu matky maloletých so zápisom maloletých detí na plnenie a pokračovanie primárneho vzdelávania v Základnej škole Grand - Saconnex Village, Colovrex č. 31, 1218 Grand - Saconnex vo Švajčiarsku a s vycestovaním maloletých detí do Švajčiarska. Návrh bol prvoinštančným súdom zamietnutý a to aj s poukazom na odôvodnenie rozhodnutia o zamietnutí neodkladného opatrenia, ktorým sa otec domáhal okamžitého odovzdania detí do svojej starostlivosti. Odvolací súd má za to, že obe konania spolu úzko súvisia, čo je aj dôsledkom toho, že odôvodnenia oboch rozhodnutí prvoinštančného súdu sú obdobné. Odvolací súd je toho názoru, že je potrebné daný návrh posudzovať a vnímať v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa otec domáha, aby bolo matke uložené okamžité odovzdanie maloletých detí do jeho starostlivosti. 16. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vedeného pod sp. zn. 20Cop/10/2019 odvolací súd vykonal pojednávanie a vypočul maloletých a rozhodol, tak, že odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27. decembra 2018, č.k. 28P/134/2018 - 72 mení tak, že matka je povinná odovzdať maloleté deti a to Q. S., K. P. XX.XX.XXXX U. U. S., K. P. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca H.. H. S., V.., K. P. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. X, XXX XX O.. Predmetné uznesenie bolo vyhlásené dňa 13.03.2019 a týmto dňom nadobudlo vykonateľnosť. Odvolací súd, vzhľadom k tomu, že bola matke maloletých uložená povinnosť odovzdať maloletých do starostlivosti otca, ktorý toho času žije vo Švajčiarsku, vidí ako dôvodné vyhovieť aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nahradenia súhlasu matky so zápisom maloletých detí na plnenie a pokračovanie primárneho vzdelávania v Základnej škole Grand - Saconnex Village, Colovrex č. 31, 1218 Grand - Saconnex vo Švajčiarsku a s vycestovaním maloletých detí do Švajčiarska. Potrebu bezodkladne rozhodnúť o nahradení súhlasu matky so zápisom do školy vo Švajčiarsku, ktorú maloletí navštevovali pred tým, ako ich matka bezdôvodne nevrátila otcovi, napriek ich rodičovskej dohode, vidí súd v záujme maloletých, ktorí po návrate k otcovi, by mali čím skôr začať navštevovať základnú školu a plniť si povinnú školskú dochádzku. Súd týmto rozhodnutím eliminuje nezhodu rodičov o tejto otázke. Je v záujme maloletých, aby ich zápis na plnenie školskej dochádzky vo Švajčiarsku bol vykonaný ihneď. Zároveň, aby nedošlo ku nezrovnalostiam ohľadom vycestovania maloletých do Švajčiarska a boli odstránené akékoľvek pochybnosti o tom, či môžu maloletí vycestovať k otcovi do Švajčiarska i keď matka s tým nedala súhlas, hoci otec disponuje súdnym rozhodnutím, ktorým bola matke uložená povinnosť odovzdať maloletých do starostlivosti otca, odvolací súd vzhliadol ako dôvodné vyhovieť návrhu, aj čo sa týka žiadaného nahradenia súhlasu matky s vycestovaním maloletých do Švajčiarska. 17. Je zrejmé a logické v danej veci, že z dôvodu rozhodnutia odvolacieho súdu o odovzdaní detí do starostlivosti otca, je dôvodné rozhodnúť, že budú maloletí navštevovať základnú školu v mieste bydliska otca, teda vo Švajčiarsku a dôvodné rozhodnúť o nahradení súhlasu matky s vycestovaním maloletých do Švajčiarska, aby došlo k nerušenému priebehu výkonu rozhodnutia o odovzdaní maloletých detí otcovi. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie prvoinštančného súdu zmenil tak, že návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. 18. Dané neodkladné opatrenie je opatrením, ktoré rieši vec samu. Nie je potrebné, aby bolo zahájené konanie vo veci samej o tom istom nároku, o ktorom už bolo rozhodnuté týmto návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd preto s poukazom na ust. § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku neuložil otcovi povinnosť podať návrh vo veci samej, nakoľko týmto rozhodnutím sa dosiahne trvalá úprava. 19. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. 20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).