{"guid": "5e33728c-56ae-4203-99de-18210dc7012d:60cf3721-6b56-4e8b-9377-697cb80fdf5d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1218206991.1", "spisova_znacka": "20CoP/11/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/11/2019 z 12. 3. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 12. marca 2019, sp. zn. 20CoP/11/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1218206991.1", "identifikacne_cislo": "1218206991", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Králová", "sudca_id": 1342, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-kralova-1342", "datum_vydania": "2019-03-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/60cf3721-6b56-4e8b-9377-697cb80fdf5d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1218206991.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1218206991.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1218206991.1/text", "citacie_n": 5, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/11/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218206991
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1218206991.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov
senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
Q. S., narodený dňa XX.XX.XXXX a U. S., narodený dňa XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - Q.. P. S.,
narodená dňa XX.XX.XXXX, O. V. X, O., zast. Advokátskou kanceláriou hbr advokáti s.r.o., Štefánikova
15, Bratislava a otec - H.. H. S., V.., K. P. XX.XX.XXXX, O. V. X, O., I..Č.. Ž., Š., zast. JUDr. Andrej
Gara, advokát, Štefánikova 14, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27. decembra 2018, č. k. 28P/133/2018-72, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/133/2018-72 zo dňa 27.12.2018 mení
tak, že súd nahrádza súhlas matky Q.. P. S., K.. XX.XX.XXXX, I. O. V. X, O. ako zákonného zástupcu
maloletých detí Q. S., K.. XX.XX.XXXX U. U. S., K.. XX.XX.XXXX na zápis maloletých detí na plnenie
a pokračovanie primárneho vzdelávania v Základnej škole Ecole de Grand - Saconnex-Place, Chemin
Edouard-Sarasin 51, 1218 Le Grand - Saconnex vo Švajčiarsku a súd nahrádza súhlas matky Q.. P. S.,
K.. XX.XX.XXXX, I. O. V.Í. X, O. ako zákonného zástupcu maloletých detí Q. S., K.. XX.XX.XXXX U. U.
S., K.. XX.XX.XXXX s vycestovaním maloletých detí do Švajčiarska.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II uznesením č. k. 28P/133/2018-72 zo dňa 27.12.2018 zamietol návrh otca
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd nahradil súhlas matky na zápis
maloletých detí na plnenie a pokračovanie primárneho vzdelávania v základnej škole Ecole de Grand
- Saconnex-Place, Chemin Edouard-Sarasin 51, 1218 Le Grand - Saconnex a zároveň aby nahradil
súhlas matky s vycestovaním maloletých detí do Švajčiarska.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia skonštatoval, že otec v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia uviedol, že  vo veci účastníkov konania prebieha konanie o rozvod manželstva
a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Dňa 28.8.2016 uzatvorila
matka rodičovskú dohodu v zmysle ktorej sa rodičia dohodli, že deti zostanú v dočasnej starostlivosti
otca v Ženeve, kde budú bývať a navštevovať školské zariadenie. Matka ešte pre podpísaním dohody
odišla na Slovensko, opustila rodinu a založila si vlastný život. Maloleté deti sú odo dňa 1.2.2016
zastabilizované v Ženeve, majú tam pevné sociálne zázemie, stabilné rodinné prostredie, sú mimoriadne
úspešné v škole, ktorú navštevujú. Dňa 27.8.2018 začal vo Švajčiarsku riadne jesenný semester
školského roku 2018/2019. Matka však maloleté deti neoprávnene zadržala na Slovensku, zamedzila im
v tom, aby vycestovali za otcom  a aby dňa 26.8.2018 nastúpili do lietadla tak, ako sa vopred dohodli s
otcom a otcovi oznámila listom zo dňa 26.8.2018, že deti otcovi už nevráti, ponecháva ich na Slovensku
a nimi uzavretú rodičovskú dohodu už nemieni ďalej rešpektovať. Matka odseparovala maloletého U. U.
Q. od ich staršej sestry H., deti sú na seba veľmi silne citovo naviazané a takéto odlúčenie im spôsobuje



ťažkú psychickú ujmu. Svoju vôľu žiť vo Švajčiarsku vyjadrili maloleté deti pred ÚPSVaR Bratislava, ako
aj pred súdom. Maloletý U. mal dňa 27.8.2018 nastúpiť do štvrtého ročníka základnej školy a maloletý
Q. do šiesteho ročníka základnej školy. Vzhľadom na plynutie času a začatý jesenný semester má otec
za to, že ohrozenie zdravého, či už mentálneho alebo psychického vývoja maloletých detí je natoľko
závažné, že odôvodňuje ingerenciu súdu navrhovaným neodkladným opatrením. Prvoinštančný súd
ďalej skonštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.11.2018  bolo manželstvo
rodičov rozvedené a maloleté deti Q. U. U. boli na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej
starostlivosti otca. Súd zamietol návrh otca na nariadenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku. Otec
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doplnil písomným podaním zo dňa 21.12.2018 a uviedol,
že matka pokračuje vo svojom konaní, ktoré zahájila v auguste 2018 a naďalej drží deti ako vazalov,
pričom ani na ich výslovnú žiadosť nechce deti odovzdať do starostlivosti otca. Je nevyhnutné, aby sa
deti čím skôr vrátili do Švajčiarska a nastúpili do svojej školy. Matka je v tomto smere nekontaktná,
odmieta sa s otcom dohodnúť na styku počas vianočných sviatkov. V tomto smere poukazuje otec na
vážnu situáciu, ktorá zo strany matky eskaluje a pokiaľ sa maloleté deti v krátkom čase nedostanú späť
domov, do svojho bydliska a do domácnosti otca, súdne rozhodnutie vydané v konaní o rozvode a úprave
práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode týmto stráca svoj význam.

3. Prvoinštančný súd návrh na nariadenie neodkladného vyhodnotil ako nedôvodný. Uviedol, že stabilita
detí je aktuálne tým najdôležitejším záujmom, čo sa týka maloletých detí. Súd považuje za najlepšie
riešenie pre deti, ich zverenie do starostlivosti otca, takto aj rozhodol v konaní o rozvode, a dôvody
pre ktoré tak rozhodol, sa nezmenili. Ako však vyplynulo z priebehu konania o rozvode, matka s týmto
riešením nesúhlasí a v odvolacom konaní sa bude dožadovať zmeny rozhodnutia prvoinštančného súdu.
Z dôvodu eliminácie sťahovania sa maloletých detí v prípade zmeny súdneho rozhodnutia súd prvej
inštancie v konaní 28P/134/2018 zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
žiadal, aby bola matka zaviazaná odovzdať maloleté deti otcovi. Súd prvej inštancie je toho názoru, že
pre deti je rozhodne vhodnejšie a menej traumatizujúce, ak zmien bude čo najmenej. Platí to nielen
pre zmenu bydliska ale samozrejme aj pre zmenu školy. Aktuálne deti navštevujú základnú školu na
Slovensku, teda je zabezpečené plnenie ich povinnej školskej dochádzky. Nie je v záujme maloletých
detí, aby každý polrok menili školské zariadenie v závislosti od toho, s ktorým rodičom práve sú. Bez
ohľadu na to, ktorý z rodičov čo a do akej miery zavinil, nemali by byť týmto konaním postihnuté deti
a v dôsledku chýb svojich rodičov by sa nemali každý polrok sťahovať a meniť školu. Je potrebné si
uvedomiť, že nejde o „súťaž“ o najlepšieho rodiča a už vôbec nie o najlepšieho manžela/manželku. Ide
o konanie vo veciach maloletých detí, v ktorom sa má sledovať ich najlepší záujem.

4. Voči uzneseniu súdu prvej inštancie podal otec včas odvolanie z dôvodov, že súd prvej inštancie
nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci podľa § 62 ods. 1 CMP, súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu právu na spravodlivý proces podľa § 363 ods. 1 písm. c) CSP, súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP,
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho prácneho posúdenia veci podľa § 365 ods.
1 písm. h) CSP.

5. Otec v odvolaní uviedol, že výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom sa odo
dňa 28.8.2016 do 26.8.2018 spravoval platne uzatvorenou rodičovskou dohodou. V zmysle nej sa
rodičia vzájomne dohodli, že maloleté deti zostávajú v dočasnej starostlivosti otca v Ženeve, kde
budú bývať a navštevovať školské zariadenie. Celkové znenie podpísanej dohody navrhla matka.
Otec toto znenie iba dodatočne akceptoval s tým, že v intenciách tejto  dohody obaja účastníci
konania súhlasia so životom maloletých detí vo Švajčiarsku, s návštevou švajčiarskeho školského
zariadenia a pokračovaním v ich zastabilizovanom režime vo Švajčiarsku. Počnúc augustom 2018
matka zo dňa na deň prestala dodržiavať platne uzatvorenú rodičovskú dohodu, pričom maloletého
U. a maloletého Q. začala zadržiavať vo svojej starostlivosti na území SR. Rodičovská dohoda je
síce nevykonateľná, nakoľko nebola schválená súdom, avšak je platná v súlade s ustanovením OZ,
nakoľko spĺňa všetky náležitosti pre platnosť právneho úkonu zo strany oboch rodičov. Aktuálny stav
je teda taký, že rodičia sa v roku 2016 ešte pred spoločným vycestovaním dohodli na podstatných
otázkach vo veci výkonu rodičovských práv a povinností a to na vysťahovaní maloletých detí do cudziny,
na príprave maloletých detí na budúce povolanie, na mieste bydliska maloletých vo Švajčiarsku a na
výbere školského zariadenia maloletých detí vo Švajčiarsku.  Maloleté deti 2,5 roka žili a bývali vo
Švajčiarku, kde zároveň navštevovali oboma rodičmi vybrané školské zariadenie. V auguste 2018 došlo



k porušeniu rodičovskej dohody zo strany matky. Od tohto momentu je medzi rodičmi prítomná nezhoda
v podstatných veciach ohľadom krajiny bydliska maloletých detí a ohľadom výberu školského zariadenia
maloletých detí. Matka maloleté deti bez konzultácie s otcom a bez súhlasu otca prihlásila na plnenie
povinnej školskej dochádzky na ZŠ Hlboká cesta 4 v Bratislave, neiniciovala konanie o nahradenie
súhlasu, hoci bezpochyby ide o podstatnú otázku vo veci výkonu rodičovských práva povinností k
maloletým deťom, na ktorej sa nezhodli. Otec naopak inicioval konanie o vyriešenie tejto spornej
otázky medzi rodičmi. Súd v odôvodnení napadaného uznesenia nijakým spôsobom neodôvodnil svoje
rozhodnutie vo vzťahu k výberu školského zariadenia ani vo vzťahu k miestu bydliska maloletých detí.
Text napádaného uznesenia sa takmer doslovne zhoduje s textom uznesenia č. k. 28P/134/2018-72 zo
dňa 27.12.2018. Absentuje tu akékoľvek zisťovanie súdu a odôvodnenie zisteného skutkového stavu vo
vzťahu k otázke vhodnosti školy a bydliska maloletých detí, na základe čoho je rozhodnutie arbitrárne
a nepreskúmateľné. Právo rozhodovať o záležitostiach dieťaťa patrí zásadne obom rodičom. Pokiaľ sa
však títo nedohodnú v podstatnej otázke súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností týkajúcej
sa maloletého dieťaťa je na mieste, aby na návrh jedného z rodičov rozhodol súd o tom, čo je v
najlepšom záujme dieťaťa. Keďže v preskúmavanej veci je z doposiaľ predložených listín nesporné, že
rodičia vyslovili svoj nesúhlas s tým, aby maloleté deti navštevovali tú  ktorú základnú školu sú dané
podmienky pre postup podľa § 35 Zákona o rodine, pretože niet sporu o tom, že otázka vzdelávania
dieťaťa a plnenia si povinnej školskej dochádzky je vecou podstatnou. Vzhľadom na plynutie času a
skutočnosť, že došlo k započatiu školského roku 2018/2019, v ktorom by mali maloleté deti navštevovať
základnú školu, a vzhľadom na to, že obe školy vyžadujú súhlas oboch zákonných zástupcov, má otec
za to, že je daná potreba okamžitého zásahu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia,
vychádzajúc z dôvodnej obavy ohrozenia záujmov maloletých detí spočívajúcich v tom, že do doby
kým by súd rozhodol konečným rozhodnutím v konaní o návrhu otca na nahradenie súhlasu matky s
prihlásením maloletých detí na pokračovanie a plnenie primárneho vzdelávania v základnej škole Grand-
Saconnex Village, Colovrex 31 vo Švajčiarsku, maloleté deti by získali rečovú bariéru a zhoršili by sa
v jazykovom prejave v cudzej reči, nakoľko matka sa deťom po tejto stránke nevenuje. Úlohou súdu
teda zostalo posúdiť, či navštevovanie otcom preferovanej základnej školy je z hľadiska záujmov dieťaťa
najvhodnejšie, avšak touto otázkou sa súd vôbec nezaoberal. Napádané uznesenie súdu prvej inštancie
je o to viac prekvapivé, že  súd prvej inštancie v právnej veci o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode vedenej na Okresnom súde
Bratislava II, sp. zn. 28P/66/2017, rozhodol na pojednávaní dňa 22.11.2018 vo veci samej rozsudkom,
ktorým všetky tri maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti otca. V tejto súvislosti otec upozornil
na ustanovenie § 329 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého, je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Stav v čase vydania napádaného uznesenia bol taký,
že neexistovalo a stále neexistuje odvolanie matky voči predmetnému rozsudku. Teda, ako súd v
napádanom uznesení správne tvrdí, že nemôže s istotou povedať, aký názor bude mať na otázku
zverenia detí odvolací súd, s rovnakou istotou súd nemôže tvrdiť, že matka sa voči predmetnému
rozsudku odvolá. Plynutie času, počas ktorého bude účastníkom rozsudok doručovaný a nimi prevzatý
a zároveň, počas ktorého uplynú zákonné lehoty, až po ktorých bude jasné, či odvolacie konanie
vôbec bude nasledovať, a ktorého dĺžka nie je vopred známa, však každým dňom prispieva k neistému
postaveniu a neistej budúcnosti maloletých detí. Uvádzaný hlavný dôvod,  pre ktorý prvoinštančný súd
rozhodol o zamietnutí návrhu otca teda v žiadnom prípade neobstojí. Uvedený postup prvoinštančného
súdu spôsobuje následky, ktoré nepriaznivým spôsobom porušujú najlepší záujem maloletých detí.
Prvoinštančný súd legitimizuje konanie matky a reálne napomáha udržiavať stav, v ktorom maloleté
deti neoprávnene zadržiava vo svojej starostlivosti, odobruje rozdelenie súrodencov  a prispieva k
vážnemu narúšaniu súrodeneckých väzieb, prejudikuje rozhodnutie samostatného konania, ohľadom
podstatných vecí súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, a to ktorú školu budú maloleté
deti navštevovať a kde budú maloleté deti bývať. Napádané uznesenie je v rozpore výsledkami 2-
ročného dokazovania súdu vo veci samej.  Čím dlhší čas sú maloleté deti u matky, tým dlhší čas
matka na deťoch „pracuje“, deti manipuluje a umelo posilňuje účelovo vytvorené väzby detí na okolie
a osoby blízke matke. Prvoinštančný súd prejudikuje rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej  bez
akýchkoľvek relevantných podkladov a bez akejkoľvek vedomosti o ďalšom priebehu konania uvádza,
že nie je v záujme maloletých detí, aby každý polrok menili školské zariadenie a bydlisko. Podľa názoru
otca je napádané rozhodnutie v priamom rozpore s rozsudkom vo veci samej. Súd najprv zamietol riadne
odôvodnený návrh otca na priznanie predbežnej vykonateľnosti rozsudku v časti úpravy rodičovských
práv a povinností s absurdným odôvodnením, aby o tomto rozhodol odvolací súd, následne súd ani po
takmer dvoch mesiacoch nevyhotovil a účastníkom neodoslal rozsudok, hoci otec nemá vedomosť, že
by existovalo akékoľvek rozhodnutie predsedu súdu, že zo závažných dôvodov rozhodol o inej lehote v



súlade s ustanovením § 223 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Napokon súd napádaným uznesením
po takmer 4 mesiacoch zamietol návrh otca na odovzdanie maloletých do osobnej starostlivosti otca na
čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej s odôvodnením, že matka sa bude domáhať
zmeny rozhodnutia v odvolacom konaní, hoci takéto odvolanie ku dňu vydania napádaného uznesenia
neexistovalo, ani stále neexistuje a súd týmto rozhodnutím sleduje eliminovanie \"sťahovania\" maloletých
detí, „zmeny bydliska\" maloletých detí, „zmeny školy\" maloletých detí a „stabilizovanie výchovného
prostredia\" maloletých detí zrejme u matky, keďže tu sú maloleté deti od 8/2018 zadržiavané. Podľa
názoru otca všetko vyššie uvedené smeruje k tomu, aby maloleté deti zostali čo najdlhšie v súčasnom
prostredí u matky, hoci prvoinštančný súd na základe rozsiahleho vykonaného dokazovania vo veci
samej dospel k záveru, že výchovné prostredie u matky je pre maloletých nevhodné a nestabilné.
Aktuálne je prvoinštančné konanie v akomsi \"medzi štádiu\", v ktorom súd zaradom zamieta všetky
dostupné zákonné prostriedky, ktorými sa otec domáha prinavrátenia detí do ich prirodzeného prostredia
a zároveň blokuje začiatok odvolacieho konania, a to tým, že do dnešného dňa, teda ani po dvoch
mesiacoch po vynesení rozsudku, nevyhotovil a účastníkom neodoslal rozsudok. S poukazom na
zákonné lehoty, postup v súlade s ustanoveniami § 373 a § 374 Civilného sporového poriadku, ako
aj počet odvolacích poručenských vecí Krajského súdu v Bratislave nie je reálne sa domnievať, že v
prípade pokračovania veci na odvolacom súde, by rozhodnutie prvoinštančného súdu vo veci samej
nadobudlo právoplatnosť skôr ako v lete 2019. Nakoľko v tomto období to bude už rok odkedy matka
začala svojvoľne zadržiavať maloleté deti na území SR, v tom čase budú mať maloleté deti vynechaný
už komplet celý akademický rok vo Švajčiarsku, pravdepodobne zabehnuté nové návyky či naviazané
nové vzťahy, čím bude konanie matky definitívne konvalidované. V neposlednom rade poukázal otec na
to, že starší syn Q., podľa vyjadrení pedagógov vo Švajčiarsku, bol usmiate, šťastné a extrovertné dieťa,
o ktorom hovorili, že bol vodcovský typ, a ktorého všetko vôkol neho v Ženeve zaujímalo a bavilo. Bol
jedným z najlepších žiakov v triede, rád sa učil nové veci a bol zvedavý. Podobne bol hodnotený zo strany
švajčiarskych pedagógov aj mladší syn U.. Učiteľka v ZŠ v Bratislave opisuje syna U. skôr ako tichého
než veselého žiaka. Naopak vo Švajčiarsku bol v triede vodcom a veselým chlapcom. Takáto zásadná
zmena v správaní detí nenastane len tak bez ničoho zo dňa na deň, ale len v spojení s traumatizujúcim a
veľmi negatívnym zážitkom. Maloleté deti sú náhlymi zmenami v ich živote ako aj zo správaní sa matky
a jej radikálnymi rozhodnutiami, ktorými sa od nich sama svojvoľne odlúčila, a následne ich vytrhla zo
známeho a bezpečného prostredia a zmenila im školu, celkom zrejme poznačené, čo sa prejavuje aj v
ich správaní navonok. Toto je výlučne a jedine následok jednostranného rozhodnutia matky zadržiavať
deti v cudzom prostredí s celkom cudzím mužom, ktorý s nimi žije v jednej domácnosti, čo završuje
celkom nová škola. Porušenie práva na spravodlivý proces spočíva predovšetkým v porušení práva
otca na prejednanie veci v primeranej lehote, v porušení zákazu ľubovôle súdu, ako aj porušení práva
otca na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Otec poukázal v súvislosti s vyššie uvedeným na nasledujúcu
časť odôvodnenia v bode 14 napádaného uznesenia: „Z dôvodu eliminácie sťahovania sa maloletých
detí v prípade zmeny súdneho rozhodnutia súd zamietol návrh otca. Nie je v záujme maloletých
detí, aby každý polrok menili školské zariadenie v závislosti od toho, s ktorým rodičom pravé sú.\"
Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie, prečo zamieta návrh otca, bližšie odôvodňuje výlučne v bode 14
napádaného uznesenia, a to nedostatočným spôsobom, ktorý je navyše v priamom rozpore s výsledkami
dokazovania v konaní vo veci samej. Pokiaľ súd rozhodoval o návrhu otca na nahradenie súhlasu matky
s vycestovaním detí a plnením a pokračovaním v štúdiu na základnej škole vo Švajčiarsku, úlohou súdu
bolo predovšetkým vyriešiť otázku, ktorá škola je pre deti vhodnejšia s poukazom na potenciál detí, ich
vedomosti, znalosti, jazykové zručnosti, ako aj s poukazom na pomery a situáciu rodičov, čo však súd
vôbec neskúmal. Otec ďalej poukazuje aj na to, že do tejto nepriaznivej situácie dostal deti výlučne
prvoinštančný súd, a to svojím nezákonným postupom. Otec podal predmetný návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia dňa 28.08.2018 okamžite po tom, ako matka odmietla maloleté deti otcovi vrátiť
do Švajčiarska. Pokiaľ by súd o návrhu otca rozhodol v  zákonnej 30 dňovej lehote, nebolo by potrebné
zaoberať sa ani otázkou „zmeny bydliska\", ani otázkou „zmeny školy\", ani otázkou \"stabilizovania
výchovného prostredia\" maloletých detí. Napriek vyššie uvedenému je otec presvedčený, že v prípade
včasného zásahu odvolacieho súdu do predmetnej rodinnej situácie ešte stále existuje reálna šanca
pomôcť maloletým deťom s ich prinavrátením do školy, kde ich stále čakajú pedagógovia, ktorí im
vypracovali osobitný plán, ako dobehnúť zameškané učivo a pomôžu im s readaptáciou. Spolužiaci,
kamaráti, otec aj sestra sa s nimi tak,  ako doposiaľ budú pripravovať do školy a po všetkých stránkach
im budú nápomocní. Otec žiada nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia predovšetkým s
ohľadom na nevyhnutú potrebu okamžitého navrátenia maloletých detí do štandardného vyučovacieho
režimu a obnovenie prirodzeného stavu deťom pred dňom ich zadržania na Slovensku matkou. Je
v záujme detí a je nevyhnutné pre ich zdarný psychický a fyzický vývoj, aby sa ich súčasný stav



bezodkladne vyriešil ich navrátením do domácnosti otca. Je v záujme detí, aby čo najskôr pokračovali v
štúdiu na škole, ktorú navštevovali pred ich zadržaním matkou na Slovensku, na škole ktorá na nich stále
čaká. Deťom podľa názoru otca hrozí psychická ujma, destabilizácia ich životov je už prítomná, chaos
a neistota, čo bude s deťmi v budúcnosti, strata zázemia, psychická ujma z odlúčenia z ich bydliska,
kde žijú vo Švajčiarsku, odlúčenia od otca, staršej sestry a priateľov, s ktorými majú vybudované silne
vzťahové väzby a ďalšie následky spojené s konaním matky sú závažné a celkom zrejme v rozpore s
najlepším záujmom maloletých detí. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k nahradeniu
súhlasu matky s vycestovaním otec okrem iného dôvodí aj odporúčaním MZV SR, aby neplnoleté osoby
resp. osoby ich sprevádzajúce mali pri sebe okrem platného cestovného pasu aj notársky overený
písomný súhlas jedného alebo oboch rodičov v nemeckom alebo v anglickom jazyku. Otec ďalej v
odvolaní uvádza, že nesprávne právne posúdenie veci spočíva v aplikácii nesprávnej právnej normy
a v neaplikovaní správnej právnej normy  vo vzťahu k prerušeniu konania o nariadenie neodkladného
opatrenia. Podľa komentovaného znenia ustanovenia § 164 Civilného sporového poriadku je pri aplikácii
predmetného ustanovenia potrebné uvažovať predovšetkým v intenciách vhodnosti, pričom hlavnými
kritériami pre posúdenie tejto otázky je najmä právo účastníka na rýchlu a účinnú ochranu, dĺžka konania
a celková vhodnosť fakultatívneho prerušenia konania. Účelom neodkladných opatrení vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých je rýchlo a pružne riešiť situáciu v prípade, že je potrebný okamžitý
zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletého dieťaťa, s cieľom ochrany
práv dieťaťa v prípade konkrétneho ohrozenia, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme
bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, výživa, či dokonca zdravie alebo
život maloletého vážne ohrozené. Nakoľko účel neodkladného opatrenia spočíva v neodkladnosti a
naliehavosti jeho nariadenia a prerušením tohto konania by sa tak poprel primárny účel poskytnúť rýchlu
a účinnú ochranu ohrozeným právam účastníkov, rozhodnutie o prerušení konania o neodkladnom
opatrení nerieši odstránenie nežiaduceho stavu, ale práve naopak, ho ďalej udržuje a živí. Ambíciou
procesných kódexov však nie je riešiť každú jednu situáciu, ktorá v procesnej rovine nastane. Hoci
zákonodarca v texte zákona nenormoval, že konanie o nariadení neodkladného opatrenia nie je možné
prerušiť, v znení základných procesných princípov axiomatickej povahy, na ktorých sú procesné kódexy
stavané, a s poukazom na charakter a účel inštitútu neodkladného opatrenia je otec presvedčený,
že prerušenie konania o neodkladnom opatrení nie je účelné ani vhodné. Pokiaľ súd nemal z návrhu
otca preukázané skutočnosti odôvodňujúce okamžitú úpravu pomerov medzi účastníkmi mal návrh
otca zamietnuť. Postup súdu, ktorým sa zbavil zodpovednosti s poukazom na priebeh iného konania
preto považuje za nesprávny, nezákonný a poškodzujúci základné práva otca aj maloletých detí. Otec
ďalej v odvolaní uviedol, že k aplikácii nesprávnej právnej normy došlo aj vo vzťahu k zohľadneniu
najlepšieho záujmu dieťaťa. Poukázal na čl. 3 ods. I Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého záujem
dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných
súkromným zariadením sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podľa
článku 5 Zákona o rodine pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa
zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti, ktoré
súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu
dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej
integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj
schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu
viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami, využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa
zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. Podľa Všeobecného komentára č. 14 (2013) k článku
č. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho alebo jej
najlepšieho záujmu je pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa nevyhnutné zohľadniť nasledujúce
názory dieťaťa, identitu dieťaťa, zachovanie rodinného prostredia a udržiavanie vzťahov, starostlivosť,
ochranu a bezpečnosť dieťaťa a zraniteľnosť. Otec poukázal aj na nález Ústavného súdu ČR zo dňa
25.9.2014 sp. zn. I. ÚS 3216/13, podľa ktorého stabilita výchovného prostredia nie je abstraktný princíp,
ktorý by bol hodný ochrany, ale má byť chránený len v súvislosti s tým, či skutočne je v najlepšom
záujme dieťaťa. Otec má za to, že návšteva školského zariadenia Ecole de Grand-Saconnex-Place,
Chemin Edouard-Sarasin 51, 1218 Le Grand-Saconnex vo Švajčiarsku a zotrvanie detí vo Švajčiarsku
je v najlepšom záujme oboch maloletých detí.

6. K odvolaniu podala vyjadrenie matka, ktorá uviedla, že výkon rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom sa v čase od 28.08.2016 do podania návrhu na rozvod zo strany otca 20.03.2017



spravoval rodičovskou dohodou, ktorá síce bola uzavretá platne, avšak nebola vykonateľná, nakoľko
nebola schválená súdom. Podľa otca túto dohodu porušila matka v auguste 2018, kedy deti nevrátila
otcovi a prihlásila ich na plnenie povinnej školskej dochádzky v Bratislave bez toho, aby iniciovala
konanie o nahradenie súhlasu otca pri výkone rodičovských práv a povinností. Podľa názoru matky však
základom vyššie spomenutej rodičovskej dohody bola jej dočasnosť ohraničená dátumom 30.06.2017,
kedy sa maloletým deťom končil školský rok a následne sa mali natrvalo premiestniť na Slovensko a
zostať v starostlivosti matky a to až do návratu otca z jeho pracovného vyslania vo Švajčiarsku. Prvým,
kto porušil rodičovskú dohodu, tak bol samotný otec a nie matka. Nerešpektovanie dohody zo strany
otca, ako aj jeho kategorické odmietanie návratu detí na Slovensko spolu s požiadavkou oboch synov
na život na Slovensku viedli matku ku krokom, ktoré realizovala v auguste 2018, a na základe ktorých
obaja synovia dnes šťastne žijú spolu v  rodnej krajine. Matka nebráni otcovi v komunikácii so synmi.
Jedinou podmienkou matky je, aby otec až do skončenia súdneho konania rešpektoval skutočnosť,
že obaja synovia žijú s ňou na Slovensku, a v prípade ak chce s deťmi stráviť samostatne viac ako
jeden deň, aby sa jej písomne zaručil, že túto skutočnosť bude rešpektovať a nevykoná nič, čo by
súčasný stav jednostranne zmenilo. V najlepšom záujme maloletých detí bolo dokončiť v tom čase
školský rok vo Švajčiarsku, pričom matka maloletých detí si počas tohto obdobia zabezpečila bývanie
a prácu na Slovensku. Počas tohto obdobia sa matka opakovane k deťom vracala, trávila s nimi voľný
čas a navštevovala s nimi lekárov. Počas pobytu maloletých detí vo Švajčiarsku bola matka s deťmi v
pravidelnom telefonickom a skype kontakte. Z dôvodu zabezpečenia stabilného výchovného prostredia
pre maloleté deti nebolo vhodné, aby sa matka aj s deťmi vrátila zo Švajčiarska na Slovensko, kde
nemala zabezpečenú prácu, bývanie a počas prebiehajúceho školského roka. Byt, v ktorom rodina
bývala na Slovensku (vo vlastníctve otca) navrhovateľ prenajal svojej matke a tá ho dodnes ďalej využíva
na komerčný prenájom. Rodinný dom postavený v Rakúsku a patriaci do BSM, navrhovateľ matke
zakázal užívať, resp. si kládol také ekonomické podmienky, že užívanie tejto nehnuteľnosti by bolo pre
ňu finančné likvidačné. Matka svojím konaním vo vzťahu k svojim maloletým deťom v čase odchodu
zo spoločnej domácnosti sledovala najmä ich najlepšie záujmy. Skutočnosť, že matka uprednostnila
záujem maloletých detí pred svojím záujmom mať deti pri sebe, preukazuje aj jej súhlas s tým, aby
maloleté deti zostali po jej odchode zo spoločnej domácnosti s otcom. V tom čase nebolo vhodné vziať
deti počas školského roka na Slovensko a najmä v situácii, v ktorej nemala zabezpečené bývanie ani
prácu. V súčasnosti matka pracuje a má zabezpečenú pre seba i pre maloleté deti bývanie. Otec v
konaniach pred súdom neustále poukazuje na konanie matky, ktoré podľa jeho názoru narúša stabilitu
detí. Práve matka bola tým z rodičov, ktorý od narodenia maloletých detí zabezpečoval každodennú
osobnú starostlivosť o maloleté deti, bola tým v rodine, ktorý sa vzdal svojej kariéry a zabezpečoval
každodenný servis pre deti aj manžela. Až do roku 2016 nebola „nestabilným prvkom\" a  nikto o jej
rodičovských kompetenciách nepochyboval, ani ich nikdy nespochybnil. Negatívne vyjadrenia otca na
adresu matky boli bohužiaľ v konaní podporované zástupcom maloletých detí, kolíznym opatrovníkom,
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Úrad v osobe Q.. Q. S. súdu podával selektívne
a doslova lživé vyjadrenia, na základe ktorých vytvoril pred súdom obraz nezodpovednej matky a
milujúceho otca. Vyššie uvedené skutočnosti sú jedným z dôvodov odvolania matky proti rozhodnutiu
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.1.2018, č. k. 28P/66/2017 - 382. Matka považuje skutkový
stav tak, ako bol ustálený súdom prvej inštancie za nedostatočný a neúplný. Z uvedených dôvodov
je preto predčasné prijať akýkoľvek záver otca, či prvoinštančného súdu o nestabilite matky alebo o
okolnostiach jej odchodu zo spoločnej domácnosti účastníkov konania. Súd prvej inštancie správne
zdôrazňuje v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že smerodajným a prioritným je v konaní záujem
maloletých detí, ktorým je stabilita. Akákoľvek zmena školských zariadení a bydliska maloletých detí
je nevhodná, destabilizujúca a stresujúca. Súd prvej inštancie správne uprednostnil záujem maloletých
detí a stabilitu výchovného prostredia, pred záujmami otca, ktorý jednoznačne sleduje len svoj záujem
mať maloleté deti pri sebe vo Švajčiarsku bez ohľadu na to, že konanie o rozvod manželstva a úpravu
styku maloletých detí s rodičmi nie je právoplatne ukončené. Otec v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie,
že sa vôbec nezaoberal otázkou vhodnosti výberu školského zariadenia a bydliska maloletých detí.
Súd prvej inštancie správne uprednostnil záujem maloletých detí zachovať stabilitu v otázke akejkoľvek
zmeny školského zariadenia a zmeny bydliska v čase do právoplatného skončenia rozvodového konania
a preto nie je ďalej potrebné zaoberať sa otázkou vhodnosti školského zariadenia maloletých detí na
Slovensku alebo vo Švajčiarsku, ani otázkou vhodnosti bydliska maloletých detí, pretože najlepším
záujmom maloletých detí je v súčasnej situácii zachovanie doterajšieho stavu, a to aj z dôvodu, že
maloleté deti sú v súčasných školských zariadeniach na Slovensku spokojné a opakovane vyjadrili svoj
záujem ostať na Slovensku. Otec v odvolaní ďalej tvrdí, že pedagógovia vo Švajčiarsku sa vyjadrili o
maloletom Matejovi, že bol usmiate, šťastné, extrovertné dieťa a vodcovský typ a  o maloletom Adamovi,



že bol vo Švajčiarsku vodcom a veselým chlapcom. Podľa tvrdení otca pedagógovia na Slovensku
maloleté deti opisujú ako tiché a utiahnuté deti. Uvedené tvrdenia otca sú nepravdivé. Práve naopak,
obaja maloletí chlapci sa vyjadrili, že sú spokojní, keď sú s matkou na Slovensku a keď navštevujú
základnú školu v Bratislave, pretože tu majú podľa ich vyjadrení lepších kamarátov. Otec poukazuje na
skutočnosť, že súd v právnej veci o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom na čas po rozvode vedenej na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn. 23P/66/2017,
rozhodol na pojednávaní dňa 22.11.2018 vo veci samej rozsudkom, ktorým všetky tri maloleté deti
zveril do osobnej starostlivosti otca, a preto považuje uznesenie zo dňa 27.12.2018 o zamietnutí návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, č.k. 28P/133/2018 - 72 za prekvapivé. Otec sa odvoláva na
závery rozsudku, ktorý nie je k dnešnému dňu právoplatný. Odvolanie bolo matkou podané najmä z
dôvodu nevykonania všetkých navrhnutých dôkazov, čo tiež viedlo k nesprávnym skutkovým zisteniam a
nedostatočne zistenému skutkovému stavu. Z toho dôvodu boli už súdu v odvolacom konaní predložené
nové dôkazy, ktoré spochybňujú závery prvoinštančného súdu vyslovené v rozsudku týkajúce sa
oddelenej výchovy súrodencov, vzťahu maloletých detí k životu na Slovensku a výchovného prostredia
matky. Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.11.2018, č. k. 28P/66/2017-392 je negatívne
ovplyvnené vyjadreniami kolízneho opatrovníka, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava.
Úrad v osobe Mgr. Q. S.A. súdu podal selektívne a doslova lživé vyjadrenia, na základe ktorých
vytvoril pred súdom obraz nezodpovednej matky a milujúceho otca. V tejto chvíli jeho postup preveruje
tak vnútorná kontrola úradu, ako aj Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Matka ďalej uviedla k
tvrdeniam otca, že prevažuje záujem maloletých detí na zachovaní stability výchovného prostredia v
pomere k času od vyhlásenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, času, počas ktorého bude
účastníkom rozsudok doručovaný a zároveň, počas ktorého uplynú zákonné lehoty, až po ktorých bude
jasné, či odvolacie konanie vôbec bude nasledovať. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil otázku
priority záujmu maloletých detí na zachovaní stability výchovného prostredia vo vzťahu k záujmu otca
dosiahnuť ich okamžitý návrat do Švajčiarska. Rozhodnutím súdu a ani okamihom doručenia rozsudku
nedochádza k hlbokému narúšaniu súrodeneckých väzieb. Skutočnosť, že sa mladší súrodenci nevidia
s podstatne starším súrodencom každý deň, ale iba raz, či dvakrát mesačne počas víkendov nie je ničím
výnimočným, deje sa tak bežne aj v riadne fungujúcich rodinách a jedným z prirodzených dôvodov je
práve štúdium staršieho súrodenca na strednej škole mimo bydliska jeho rodičov. V kontexte vyššie
uvedeného je potrebné sa vysporiadať s tvrdeniami maloletej H., ktorá vzhľadom na svoj vek na jednej
strane prejavila smútok nad tým, že príde o každodenný kontakt so súrodencami, ale na strane druhej sa
vyjadrila tak, že aj v prípade, ak by sa otec vrátil na Slovensko, chce zostať hoc aj sama vo Švajčiarsku
a doštudovať tam. Oddelená výchova súrodencov je s ohľadom na ich rozdielny vek a s tým spojené
rozdielne záujmy v súčasnosti najvhodnejšia, pretože maloletí Q. U. U. potrebujú vzhľadom na svoj
vek najviac starostlivosť matky. Maloletá H. je v súčasnosti prioritne motivovaná získaním vzdelania
vo Švajčiarsku, a to bez ohľadu na pobyt rodičov a súrodencov. Rovnako nemôže byť porušením
záujmu maloletých detí rozhodnutie súdu o tom, či budú navštevovať školu vo Švajčiarsku alebo na
Slovensku, pretože predmetom tohto súdneho konania nie je rozhodnúť o tom, ktorú školu majú maloleté
navštevovať, ale s prihliadnutím na všetky  okolnosti najlepšie posúdiť záujem maloletých detí, ktorý
nemožno vzťahovať iba na návštevu školy. Matka maloleté deti nemanipuluje. Potreby súvisiace s
vývinom maloletého U. U. Q. sú rozdielne od potrieb maloletej Ivany, je preto logické, že sú viac naviazaní
na matku ako na otca. Maloleté deti sa vyjadrili, že sa na Slovensku cítia dobre a považujú tunajších
kamarátov za lepších, ako tých vo Švajčiarsku. Nie je v záujme maloletých detí, aby každý polrok
menili školské zariadenie a bydlisko. Ak by maloleté deti každý polrok menili školské zariadenie, dostali
by sa do neistej a nestabilnej situácie, pretože by nemali istotu, či v školskom zariadení, ktoré začali
navštevovať, dokončia školskú dochádzku, alebo ho budú musieť opustiť a po niekoľkých mesiacoch si
začať zvykať na nové prostredie. Takéto zmeny by nepriaznivo vplývali na ich začlenenie sa do kolektívu
a tiež výkonnosť na jednotlivých hodinách v priebehu vyučovania. V súčasnej situácii je pre maloleté deti
najdôležitejšie zachovanie doterajšieho stavu. Práve zachovanie stability maloletých detí je tiež dôvod,
prečo považuje matka za nesprávne tvrdenia otca o tom, že by mal súd pomôcť deťom s ich návratom
do Švajčiarska, a že pobytom maloletých detí na Slovensku im hrozí psychická ujma, destabilizácia ich
životov a neistota z budúcnosti, pretože sú odlúčené od otca, staršej sestry a priateľov, na ktorých majú
naviazané silné citové väzby. Hrozba psychickej ujmy nie je otcom preukázaná, výchovné prostredie
matky je stabilné a negatívny obraz o nej bol vytvorený iba lživými obvineniami zástupcu Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava a navyše sa obaja synovia opakovane vyjadrili, že sú so životom na
Slovensku spokojní. Deti doteraz nepoukazovali na to, že by im chýbali spolužiaci zo Švajčiarska, a že
by sa s nimi túžili stretnúť, a preto nemožno hovoriť ani o žiadnych silných vzťahových väzbách. Naopak,
deti sa vyjadrili, že na Slovensku majú lepších kamarátov. Z dôvodu zachovania stability a súčasnej



situácie nie je preto potrebné, aby súd pomáhal maloletým deťom s návratom do Švajčiarska. Otec tiež
v odvolaní tvrdí, že úlohou súdu bolo vyriešiť otázku, ktorá škola je pre deti vhodnejšia s poukazom na
potenciál detí, ich vedomosti, znalosti, jazykové zručnosti, pomery a situáciu rodičov. Matka zdôraznila,
že úlohou súdu nebolo v tomto konaní posúdiť, ktorá škola je pre maloleté deti vhodnejšia, ale posúdiť
najlepší záujem maloletých detí, čo súd aj urobil. Záujmom maloletých detí je v súčasnosti zachovanie
existujúceho stavu, pretože maloleté deti sú v doterajších školských zariadeniach na Slovensku spokojné
a vyjadrili záujem zostať na Slovensku s matkou. Otec poukazuje na to, že do tejto situácie dostal
deti výlučne prvoinštančný súd, a to svojím nezákonnými postupom. Otec podal predmetný návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia dňa 28.08.2018  okamžite po tom, ako matka odmietla maloleté deti
otcovi vrátiť do Švajčiarska. Podľa názoru otca, pokiaľ by súd rozhodol v zákonnej 30. dňovej lehote
a nie o 4 mesiace neskôr, čím matke vytvoril ničím nerušené prostredie na destabilizáciu maloletých
detí, nebolo by potrebné zaoberať sa ani otázkou „zmeny bydliska\", ani otázkou „zmeny školy\", ani
otázkou „stabilizovania výchovného prostredia\" maloletých detí. V súvislosti s uvedenými tvrdeniami otca
poukázala matka na to, že  Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohovoru o občianskoprávnych
aspektoch medzinárodných únosov detí, v zmysle ktorého do času, kým sa nerozhodne o návrate
dieťaťa, príslušné justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, na území ktorého sa dieťa nachádza,
sa zdržia rozhodovania vo veci opatrovníckeho práva k dieťaťu,  a preto je potrebné, aby súd v konaní o
nahradenie súhlasu matky rozhodol až po skončení návratového konania. Návratové konanie bolo pritom
iniciované práve zo strany otca a bolo ukončené Okresným súdom Bratislava I uznesením o zastavení
konania s právoplatnosťou dňa 26.11.2018. Dôvodom, prečo bolo návratovým súdom rozhodnuté o
zastavení konania, bola pritom skutočnosť, že návrh zobral bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia
späť samotný navrhovateľ. Matka poukázala aj na rozhodnutie č. R 53/2012, podľa ktorého: „Sama
skutočnosť, že súd v zákonnom ustanovenej lehote nerozhodol o návrhu na nariadenie predbežného
(neodkladného) opatrenia, nemá za následok odňatie možnosti účastníka konania pred súdom konať. Z
právnej úpravy lehôt, v ktorých má byť rozhodnuté o návrhu na nariadenie predbežného (neodkladného)
opatrenia alebo, v ktorých má odvolací súd rozhodnúť o odvolaní proti rozhodnutiu o návrh na nariadenie
predbežného (neodkladného) opatrenia vyplýva, že tieto lehoty majú poriadkový, inštruktívny charakter.
Ide teda o lehoty, v rámci ktorých má byť príslušné rozhodnutie vydané, pokiaľ je to možné. Nedodržanie
týchto lehôt nie je sankcionované a nepredstavuje procesnú vadu konania v zmysle § 237 Občianskeho
súdneho poriadku, výlučne, ktorá by v danom prípade bola spôsobilá založiť prípustnosť podaného
dovolania (Najvyšší súd slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo. 286/2013).

7. Podaním zo dňa 04.03.2019 matka doplnila vyjadrenie k odvolaniu a predložila expertnú analýzu
vypracovanú PhDr. Katarínou Hatrákovou, psychologičkou a PhDr. Idou Želinskou, ktorá vykonáva
samostatnú prax sociálneho pracovníka podľa zákona č. 219/2014 Z. z. o Sociálnej práci. Správa
potvrdzuje, že maloleté deti majú k matke  a všeobecne ku Slovensku veľmi silné citové väzby. Ďalej
matka predložila úradný záznam ÚPSVaR Bratislava zo dňa 01.03.2019 preukazujúci, že žiadosti
matky o preverenie postupu pracovníka ÚPSVaR BA Mgr. M. Krkošeka viedli k rozhodnutiu o zmene
zodpovedného pracovníka.

8. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

9. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a §
66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem, ) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné, a uznesenie  súdu prvej inštancie zmenil
(388 Civilného sporového poriadku).

10. Podľa ust. § 65 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je viazaný rozsahom
odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

11. Podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

12. Podľa § 67 Civilného mimosporového poriadku na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada
odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.



13. Podľa ust. § 388 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení,
ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

14. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich
právam pred ich porušením či ohrozením. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná
úprava pomerov účastníkov. V konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je pri nariadení neodkladného
opatrenia  súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre takéto opatrenie splnené
všetky zákonné podmienky. Musí byť daná naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť
osvedčený.

15. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca ako dôvodné. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
otec podal dva návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia na Okresnom súde Bratislava II. Jedným
návrhom sa domáhal, aby súd rozhodol o povinnosti matky odovzdať otcovi do starostlivosti maloletých
U. U. Q.. Predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa  viedol na prvoinštančnom súde pod
sp. zn. 28P/134/2018, tento návrh bol prvoinštančným súdom zamietnutý a odvolacie konanie prebieha
pod sp. zn. 20Cop/10/2019. Druhým návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáha
otec nahradenia súhlasu matky maloletých  so zápisom maloletých detí na plnenie a pokračovanie
primárneho vzdelávania v Základnej škole Grand - Saconnex Village, Colovrex č. 31, 1218 Grand -
Saconnex vo Švajčiarsku a s vycestovaním maloletých detí do Švajčiarska. Návrh bol prvoinštančným
súdom zamietnutý a to aj s poukazom na odôvodnenie rozhodnutia o zamietnutí neodkladného
opatrenia, ktorým sa otec domáhal okamžitého odovzdania detí do svojej starostlivosti.  Odvolací súd
má za to, že obe konania spolu úzko súvisia, čo je aj dôsledkom toho, že odôvodnenia oboch rozhodnutí
prvoinštančného súdu sú obdobné. Odvolací súd je toho názoru, že je potrebné daný návrh posudzovať
a vnímať v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa otec domáha, aby
bolo matke uložené okamžité odovzdanie maloletých detí do jeho starostlivosti.

16. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vedeného pod sp. zn. 20Cop/10/2019
odvolací súd vykonal pojednávanie a vypočul maloletých a rozhodol, tak, že odvolací súd uznesenie
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27. decembra 2018, č.k. 28P/134/2018 - 72 mení tak, že matka je
povinná odovzdať maloleté deti a to Q. S., K. P. XX.XX.XXXX U. U. S., K. P. XX.XX.XXXX do osobnej
starostlivosti otca H.. H. S., V.., K. P. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. X, XXX XX O.. Predmetné uznesenie
bolo vyhlásené dňa 13.03.2019 a týmto dňom nadobudlo vykonateľnosť. Odvolací súd, vzhľadom k
tomu, že bola matke maloletých uložená povinnosť odovzdať maloletých do starostlivosti otca, ktorý
toho času žije vo Švajčiarsku, vidí ako dôvodné vyhovieť aj návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nahradenia súhlasu matky so zápisom maloletých detí na plnenie a pokračovanie primárneho
vzdelávania v Základnej škole Grand - Saconnex Village, Colovrex č. 31, 1218 Grand - Saconnex
vo Švajčiarsku a s vycestovaním maloletých detí do Švajčiarska. Potrebu bezodkladne rozhodnúť o
nahradení súhlasu matky so zápisom do školy vo Švajčiarsku, ktorú maloletí navštevovali pred tým, ako
ich matka bezdôvodne nevrátila otcovi, napriek ich rodičovskej dohode, vidí súd v záujme maloletých,
ktorí po návrate k otcovi,  by mali čím skôr začať navštevovať základnú školu  a plniť si povinnú školskú
dochádzku.  Súd týmto rozhodnutím eliminuje nezhodu rodičov o tejto otázke. Je v záujme maloletých,
aby  ich zápis na plnenie školskej dochádzky vo Švajčiarsku bol vykonaný ihneď. Zároveň, aby nedošlo
ku nezrovnalostiam ohľadom vycestovania maloletých do Švajčiarska a boli odstránené akékoľvek
pochybnosti o tom, či môžu maloletí vycestovať k otcovi do Švajčiarska i keď matka s tým nedala súhlas,
hoci otec disponuje súdnym rozhodnutím, ktorým bola matke uložená povinnosť odovzdať maloletých
do starostlivosti otca, odvolací súd vzhliadol ako dôvodné vyhovieť návrhu, aj čo sa týka žiadaného
nahradenia súhlasu matky s vycestovaním maloletých do Švajčiarska.

17. Je zrejmé a logické v danej veci, že z dôvodu rozhodnutia odvolacieho súdu o odovzdaní detí do
starostlivosti otca, je dôvodné rozhodnúť, že budú maloletí navštevovať základnú školu v mieste bydliska
otca, teda vo Švajčiarsku a dôvodné rozhodnúť o nahradení súhlasu matky s vycestovaním maloletých
do Švajčiarska, aby došlo k nerušenému priebehu výkonu rozhodnutia o odovzdaní maloletých detí
otcovi. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie prvoinštančného súdu zmenil tak, že
návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

18. Dané neodkladné opatrenie je opatrením, ktoré rieši vec samu. Nie je potrebné, aby  bolo zahájené
konanie vo veci samej o tom istom nároku, o ktorom už bolo rozhodnuté  týmto návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia.  Odvolací súd preto s poukazom na ust. § 336 ods. 1 Civilného sporového



poriadku neuložil otcovi povinnosť podať návrh vo veci samej, nakoľko týmto rozhodnutím sa dosiahne
trvalá úprava.

19. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52
C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o
konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.



(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "28P/133/2018", "guid": "40591018-7372-41c7-b0e9-cee821879eed:b3267bbc-8931-4ea0-8e7f-35163994228b", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:757f642f-730f-45e9-9430-2acb77364b61", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.79.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 79/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/2020 z 10. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.79.2020.1"}, {"guid": "ussr:cde42680-59b0-4fe1-9ea4-dc219a1278de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PLs.US.2.2020.1", "spisova_znacka": "PLs. ÚS 2/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLs. ÚS 2/2020 z 15. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PLs.US.2.2020.1"}, {"guid": "935f7bf3-fe15-4edb-bdeb-148862a58999:6e541a14-19a7-4622-8ecd-6e71294e1fe0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1217206369.6", "spisova_znacka": "11CoP/149/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/149/2019 z 1. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-03-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1217206369.6"}, {"guid": "935f7bf3-fe15-4edb-bdeb-148862a58999:991a18bf-f59a-41db-b36b-f42937580137", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1217206369.6", "spisova_znacka": "11CoP/149/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/149/2019 z 1. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-03-01", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1217206369.6"}, {"guid": "935f7bf3-fe15-4edb-bdeb-148862a58999:cadaae7d-066d-4b48-94d8-d0e33976dd32", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1217206369.6", "spisova_znacka": "11CoP/149/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/149/2019 z 1. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-03-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1217206369.6"}]}