Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/116/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216214535 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1216214535.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: G. G., D.. XX.XX.XXXX, N. U. XX, N., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10. novembra 2017, č.k. 50Csp/38/2016 - 117, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom zo dňa 10. novembra 2017, č.k. 50Csp/38/2016 - 117, súd prvej inštancie určil, že Dohoda o poskytnutí služieb č. 8500104378 zo dňa 26.02.2016 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, Dohoda o poskytnutí služieb č. 8500104376 zo dňa 26.02.2016 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500104378 zo dňa 26.02.2016 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným a Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500104376 zo dňa 26.02.2016 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, sú neplatné, vo zvyšku žalobu zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov. 2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ podpísali dňa 26.02.2015 listinu označenú ako "Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere" č. 8500104376. V časti 5 tejto listiny "Údaje o požadovanom revolvingovom úvere" sa uvádza, že dlžník žiada veriteľa o poskytnutie úverového limitu 1.500,00 eur, splatného v 42 splátkach po 47,17 eura, pričom celkovo mal dlžník splatiť 2.131,14 eura. Predpokladaná RPMN bola 25,73 % a ročná úroková sadzba úveru 17,68 %. Priemerná RPMN za úver bola 34,42 %, poskytnutá čiastka revolvingu 1.500,00 eura, celková čiastka revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 2.131,14 eura. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 25,73 %. Ročná úroková sadzba revolvingu 17,68 %. Poplatok za poskytnutie úveru 150,00 eura. Účel úveru bol označený ako "rekonštrukcia nehnuteľnosti". V ten istý deň podpísali strany aj "Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere" č. 8500104378, ktorá obsahuje totožné zmluvné podmienky a dojednania, ako aj výšku poskytnutého úveru, RPMN, úroky, odplatu ako vyššie uvedená zmluva č. 8500104376. Bod 6 týchto listín "Údaje o schválenom revolvingovom úvere v eura (nevypĺňajte)" obsahuje v podstate zhodne rukou dopísané údaje do predtlačeného textu, kde je však navyše uvedená položka Informatívny údaj o mesačnej platbe (mesačná splátka úveru spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb). Ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05 %. V bode 7 týchto listín sa uvádza, že "dlžník a veriteľ v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy/ Žiadosti. Dlžník sa so zmluvnými dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať..." Z bodu V. Dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500104376 a č. 8500104378 zo dňa 26.02.2015, vyplýva, že na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vo výške 81,87 eura mesačne. Podľa bodu 7.1 Dohody o poskytovaní služieb č. 8500104376 a č. 8500104378 zo dňa 26.02.2015 sa zákazník zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu vo výške 2,57 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Spolu s úverovou zmluvou podpísali strany v ten istý deň (26.02.2015) Rozhodcovskú zmluvu č. 8500104376 a č. 8500104378, kde bod 5 znie: "Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ (o revolvingovom úvere) alebo Dohody, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadky týchto stálych rozhodcovských súdov: - Rozhodcovský súd v Bratislave... - Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., ... - Victoria rozhodcovský súd v Žiline, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., ... - Rozhodcovský súdny dvor zriadený pri spoločnosti Arbitration Tribunal, s.r.o. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh." Podľa bodu 2.1 Zmluvných dojednaní, vyplnená žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná dlžníkom... je návrhom na uzavretie Zmluvy o RÚ. Dlžník... súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený po vyhodnotení údajov o dlžníkovi výšku úveru jednostranne znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako dlžník uviedol v bode 5. Žiadosti... Podľa bodu 13.2 Zmluvných dojednaní, v prípade omeškania dlžníka so splácaním úveru alebo akéhokoľvek peňažného záväzku podľa RÚ je veriteľ ďalej oprávnený predložiť platiteľovi mzdy dlžníka Dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy, vymáhať pohľadávku z tejto zmluvy o RÚ podaním žaloby na príslušnom súde a následne vymáhať pohľadávku v exekučnom konaní. Veriteľ je oprávnený postúpiť pohľadávku z tejto zmluvy, ktorú má voči dlžníkovi inej fyzickej alebo právnickej osobe. Podľa bodu 14 Zmluvných dojednaní, služby sú doplnkové a dobrovoľné, nemajú charakter podmienky alebo predpokladu na uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom...Jednotlivé služby sú poskytované dlžníkovi na základe ním prejavenej vôle s tým, že ich poskytovanie je odplatné. Výška odplaty sa riadi sadzobníkom poplatkov. Služby sú poskytované na základe uzavretia samostatnej Dohody o ich poskytovaní. Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že žiadal sumu 3.000,00 eur ale žalovaný mu poukázal na účet len 2.700,00 eur, pričom ku dňu podania žaloby splatil žalovanému sumu 3.227,27 eura. Pokiaľ ide o úhrady jednotlivých splátok, pôvodne nežiadal uzavrieť dve zmluvy, žiadal zapožičať sumu 3.000,00 eura, avšak akceptoval predložené dve zmluvy. Prvú úhradu riešil tak, že išla do banky a dal pokyn na úhradu dohodnutej splátky pre obidve zmluvy, avšak omylom prvé splátky oboch úverov boli poukázané len na jedno číslo úverovej zmluvy, t. j. jednu úverovú zmluvu zaplatil prvou splátkou dvakrát a pri druhej úverovej zmluve nič nezaplatil. Následne ho ihneď oslovil žalovaný, ktorý žiadal od jeho zamestnávateľa zrážky so mzdy. Tieto zrážky zo mzdy žiadal zrážať na obe zmluvy hoci platobnú disciplínu pri jednej zmluve neporušil, číslo zmluvy je 8500104378 zo dňa 26.02.2016. Nemal vedomosť, že podpisuje spotrebný revolvingový úver úveru a ani nevedel čo revolving je. 3. Na základe takto ustáleného skutkového stavu veci posúdil spor po právnej stránke podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. a) b) d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, § 3, § 39, § 39a, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. a), t), v), § 53 ods. 5 § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2 písm. b) § 4 ods. 8 veta prvá zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase uzavretia zmluvy, a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Poukázal na to, že v rovine súkromného práva a osobitne zmluvného práva je pre úpravu právnych vzťahov a spotrebiteľských záväzkov určujúcim právnym predpisom Občiansky zákonník, ktorý v tejto sfére predstavuje lex specialis právny režim spotrebiteľských zmlúv ku všetkým ostatným právnym predpisom s obdobným predmetom súkromnoprávnej regulácie dotýkajúcim sa spotrebiteľských zmlúv a záväzkov z nich plynúcich. Ide o prioritné pôsobenie Občianskeho zákonníka na všetky záväzkové vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ a ktoré môžu byť upravené aj v osobitných právnych predpisoch. Občiansky zákonník v tejto časti preto pôsobí ako právny predpis nielen osobitnej právnej povahy, ale aj právny predpis absolútnej výkladovej priority pre celú sféru spotrebiteľských záväzkov a normatívnu úpravu ich prvkov obsiahnutú v Občianskom zákonníku, ako aj v akomkoľvek inom osobitnom právnom predpise. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu proti žalovanému vyplývajúci zo štandardnej formulárovej Zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere uzatvorenej medzi žalobcom ako fyzickou osobou a žalovaným ako dodávateľom. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, resp. konkrétny typ zmluvy za predpokladu, že zmluvné strany sú dodávateľ a spotrebiteľ. Súd tak posúdil zmluvný vzťah strán ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch, resp. o ochrane spotrebiteľa. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Zákonodarca v Občianskom zákonníku v súvislosti s nerovnováhou v právnom pomere medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzákonil v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka preventívne predpisy, teda ustanovenia, na základe ktorých ich nesmie obsahovať spotrebiteľská zmluva. Na základe tohto ustanovenia bol do spotrebiteľskej legislatívy zavedený generálny zákaz neprijateľných zmluvných podmienok spotrebiteľských zmlúv. Porušenie tohto zákazu je sankcionované neplatnosťou dotknutých neprijateľných zmluvných podmienok. Všeobecné zmluvné podmienky sú všetky zmluvné podmienky formulované pre množstvo zmlúv, ktoré poskytuje jedna zmluvná strana druhej zmluvnej strane pri uzatvorení zmluvy. Nezáleží na tom, či ustanovenia tvoria navonok osobitnú súčasť zmluvy, alebo či sú prijaté do samotnej zmluvy, alebo formou dodatku zmluvu dopĺňajú, aký rozsah majú, ako sú napísané a akú formu má zmluva. Zmyslom a cieľom právnej úpravy je nepoužívať neprijateľnú zmluvnú podmienku a to najmä neuplatňovať nároky z nej vyplývajúce na súde a neprijímať plnenia z nej. Zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve ako aj k nej naviazaných zmluvných dojednaniach preto podrobil prieskumu zákonnosti a v nadväznosti na uvedené (ako prvé) vyhodnotil za neplatné Rozhodcovské zmluvy č. 8500104378 a č. 8500104376" zo dňa 26.02.2015. Tieto Rozhodcovské zmluvy boli uzavreté medzi stranami v rovnaký deň ako bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá v typizovanej formulárovej podobe, žalovaný ich predkladal v predtlači, dopĺňali sa len údaje o žalobcovi ako meno, bydlisko a dátum narodenia a žalovaný (veriteľ) potom mohol na základe takejto zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ tým stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste príslušnom, v mieste svojho bydliska. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa a jeho slobodnú voľbu o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konania a to preukázateľne. Spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana nie je schopný v danom momente pochopiť a zvážiť všetky dôsledky predložených dokumentov. Z predložených listín nevyplýva, že by si žalobca výslovne vymienil uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takomto znení a vzhľadom na charakter zmluvy nemožno dospieť k záveru, že by žalobca mal možnosť do obsahu zmlúv akýmkoľvek spôsobom zasahovať. Kvalifikačným kritériom pre záver, že sa nejedná o individuálne vyjednané zmluvné podmienky je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť obsah, čo je daný prípad (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Podstatou individuálne nevyjednanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia. Vychádzajúc z obsahu rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že jediné skutočnosti, ktoré sa do rozhodcovskej zmluvy dodatočne dopisovali (tzn. tie, ktoré neboli vopred formulárovo pripravené dodávateľom), boli: číslo zmluvy, údaje o dlžníkovi, deň a miesto podpisu zmluvy a podpisy zmluvných strán. Samotný obsah a jednotlivé náležitosti rozhodcovskej zmluvy boli vopred pripravené dodávateľom (žalovaným) a spotrebiteľ (žalobca) ich nemohol ovplyvniť. Na tejto skutočnosti nič nemení ani ustanovenie rozhodcovskej zmluvy v bode 2, podľa ktorého veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere (t.j. "hlavnej" zmluvy). Táto skutočnosť vzbudzuje odôvodnené pochybnosti o tom, že žalobca sa skutočne oboznámil s obsahom rozhodcovskej zmluvy a následkami jej uzavretia, čo ešte umocňuje to, že zmluva bola podpísaná v rovnaký deň, ako zmluva o úvere a teda nie v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale už na samom začiatku zmluvného vzťahu, kedy jej spotrebiteľ nemusel prikladať vyšší význam, keď jeho vôľa smerovala primárne ku zavretiu hlavnej zmluvy a získaniu úveru. Ak má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav jeho zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16.01.2013). Žalovaný v konaní nesplnil dôkazné bremeno preukázania tejto skutočnosti podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe jednostranne určil komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potrebné potom túto považovať v celosti za neprijateľnú spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to aj v náväznosti na judikatúru Súdneho dvora EÚ (C 240/98 až C 244/98, C 40/08, C 473/00, C 243/08, C 168/05). Súdna kontrola je možná aj za stavu, že hlavný a vedľajší zmluvný vzťah bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine, ak nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne si vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mal žalobca právo od zmluvy jednostranne odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia, zdôraznil, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútnej neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. Zo znenia rozhodcovskej zmluvy síce vyplýva, že spory medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nemusia byť riešené len v rozhodcovskom konaní, ale aj v súdnom konaní, ide ale len o zdanlivú alternatívu, pretože výber spočíva na žalobcovi, ktorým je vo väčšine prípadov práve dodávateľ, ako veriteľ. Ten evidentne sleduje riešenie sporov práve v rozhodcovskom konaní, čo je aj dôvod, pre ktorý rozhodcovskú zmluvu naformuloval. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Dôsledkom rozhodcovskej zmluvy, ktorá je svojou podstatou taktiež spotrebiteľskou zmluvou je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči spotrebiteľovi žalobu na vopred ním vybranom rozhodcovskom súde. Spotrebiteľovi je tak odopretá možnosť brániť svoje práva vo všetkých sporoch, v ktorých sa domáha svojich práv v rozhodcovskom konaní dodávateľ. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL.ÚS 16/95 zo dňa 24.05.1995). Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení právne záväzného pravidla správania sa zámerným použitím prostriedkov, ktoré samy osebe nie sú zákonom zakázané, v dôsledku čoho sa nastolený stav javí z hľadiska pozitívneho práva ako nenapadnuteľný. Konanie infraudem legis predstavuje postup, keď sa niekto chová formálne podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný alebo nepredvídaný a nežiaduci (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 314/07 zo dňa 16.12.2008). Rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch ak bude vystupovať na strane žalovaného a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom, ak sa dodávateľ bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovský súd je súkromnoprávnym orgánom, ktorý neoplýva atribútmi nositeľa verejnej moci. Aj keď v danom prípade predložil oprávnený - žalovaný tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna. Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že dodávateľ už od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie prípadných sporov rozhodcovským súdom za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa s prihliadnutím na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ. Preto rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil ako nekalú, postihujúcu sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Ďalej podrobil preskúmaniu aj Dohody o poskytovaní služieb č. 8500104378 a č. 8500104376 zo dňa 26.02.2015, z obsahu ktorých zistil, že ide o predtlačený formulár. Súčasťou predtlačeného textu bez možnosti zasiahnuť zo strany spotrebiteľa je uvedený záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi službu možnosti odkladu splatnosti splátok úveru (revolvingu) na žiadosť dlžníka a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby možnosti odkladu splatnosti splátok úveru (revolvingu). Ďalej je tu uvedená splatnosť tejto odplaty (poplatku) za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru (revolvingu) dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby a pri revolvingu dňom poskytnutia revolvingu. Do obsahu dohody sa len dopisovala výška odplaty 2,57 % zo sumy schváleného úveru zníženého o sumu poplatku za poskytnutie úveru a meno spotrebiteľa, resp. jeho údaje. Predmet týchto dohôd, resp. služieb je uvedený v bode II. Ide o služby: Informácie o zostávajúcich záväzkoch, Odklad splatnosti splátok, Informácia pred splatnosťou splátky, Informácia o prijatí platby, Vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, Zmena zmluvy na podnet klienta, Prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, Druhá upomienka zdarma, Podpora call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom. Dospel k záveru, že žalobca nemohol ovplyvniť takto koncipovaný obsah dohody, čo hodnotí ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, resp. dojednanie a teda i za neplatné. Samotné ustanovenia o určení splatnosti odplaty ku dňu uzavretia dohody či poskytnutí revolvingu považuje súd aj za v rozpore s dobrými mravmi, lebo takúto dohodu o splatnosti sa dlžník vopred vzdal svojho práva vo finančnom vyobrazení (výšky uvedených poplatkov), pritom ani len ešte nepožiadal o odklad splatnosti. Zmluvná povinnosť zaplatiť riadne a včas reálne vyčerpaný úver je esenciálnou povinnosťou dlžníka, na druhej strane výška poplatku je v tomto prípade zjavne neprimeraná a podľa jeho názoru v prejednávanom prípade pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka) ako aj pre neprijateľnosť (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka) absolútne neplatná. Nie je zlučiteľné s dobrými mravmi, aby dlžník platil nejaký poplatok za to, že ak v budúcnosti možno požiada o odklad splátok, bude mu to umožnené veriteľom. Takúto platbu poplatku (keďže je splatná s čerpaním úveru resp. revolvingu) vyhodnotil ako vzdanie sa finančných prostriedkov (vzdanie sa práva na takúto sumu) bez toho aby dostal vzájomné protiplnenie napríklad v podobe, že by už pričerpaní úveru alebo revolvingu dal veriteľ súhlas s odkladom splátok. Navyše, predmetné Dohody neboli individuálne dojednané. Pri posudzovaní spotrebiteľských zmlúv je potrebné si uvedomiť, že nie je dôležité to, že spotrebiteľ zmluvu podpísal a s podmienkami zmluvy súhlasil. Ustanovenia zmluvných podmienok, ktoré sú formulárovo predtlačené a neumožňujú jednoznačne slabšej strane (spotrebiteľovi) ich modifikáciu, predstavujú možnosť vyvolania nepriaznivých následkov na strane spotrebiteľa (nález Ústavného súdu ČR III. ÚS 562/12 zo dňa 24.10.2013, I. ÚS 199/11). Tento uhol pohľadu spočívajúci v rozhodujúcom princípe, a to princípe ochrany práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je rozhodujúci pri spotrebiteľských právnych vzťahoch. Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov dlžníka) č. 8500104378 a č. 8500104376" zo dňa 26.02.2015 podobne, ako pri vyššie spomenutých Dohodách o poskytovaní služieb a Rozhodcovských zmluvách, posúdil ako nie individuálne dojednané. Ide o typické formulárové dojednanie, do ktorého veriteľ - žalovaný dopísal iba údaje o dlžníkovi - spotrebiteľovi, číslo zmluvy a dátum podpisu. Za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Súčasťou typových formulárových zmlúv o úvere bolo aj vopred pripravené znenie zmluvy vrátane Dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca nebol žiadnym spôsobom osobitne oboznámený zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch. Pokiaľ by pripustil platnosť takéhoto dojednania, vzápätí by došlo k situácii, kedy by veriteľ mohol jednostranne diktovať bez akého odsúhlasenia súdom výšku dlhu, pretože zrážky zo mzdy sú určené aj na plnenia za neprijateľných zmluvných podmienok, pretože spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto zmysle je nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv naplnenia alebo, či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil. V tejto súvislosti poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej sa vnútroštátne orgány aplikácie práva majú vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, teda výklad v súlade so smernicou tak, aby zabezpečil reálny účinok smernice bez ohľadu nato, či ustanovenie použité pri výklade majú priamy účinok. Aplikácia smernice je založená na eurokonformnej interpretácii vnútroštátneho práva, tak môže byť použitá vo všetkých horizontálnych aj vertikálnych sporoch. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený Smernicou 93/13 z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky na vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán. Preto inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej úžitku, resp. účinku. Ďalej poukázal na to, že žalovaný dňa 06.03.2015 poslal žalobcovmu zamestnávateľovi list zo dňa 26.02.2015 a následne dňa 17.04.2015 Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 13.04.2015, ktorými inicioval realizáciu Dohôd o zrážkach zo mzdy. V predmetnej veci bola realizácia dohody o zrážkach zo mzdy pozastavená na základe vydaného a právoplatného neodkladného opatrenia. V čase rozhodovania bol naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy daný, nakoľko bez takéhoto určenia by právne postavenie žalobcu bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené právo žalobcu na disponovanie s jeho mzdou, keďže zamestnávateľ žalobcu rešpektujúc uzatvorenú dohodu by musel vykonávať zrážky zo mzdy. Aj v prípade upustenia od použitia Dohôd o zrážkach zo mzdy, nemá žalobca istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jeho zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku dlhu. Žalobca v tejto časti preukázal naliehavosť právneho záujmu v danej veci tým, že deklarovaním neplatnosti Dohôd o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimáciu na použitie tohto netransparentného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach. Považoval za potrebné poukázať aj na ďalšiu skutočnosť, a síce, že žalovaný reálne poskytol žalobcovi nižší úver, ako je uvedený v zmluve a to o sumu rovnajúcu sa odplate vo výške 150,00 eur (300,00 eur) uvedenej v bode 6 Zmlúv. Žalovaný uviedol, že táto položka nepredstavuje takú kategóriu, aby musela byť zakázaná ako taká. Uvedený poplatok bol v čase uzatvorenia zmluvy prípustný a dovolený. Z jeho označenia je nepochybné, za čo konkrétne sa uhrádza. Ide o platbu za činnosť, ktorá je aj v záujme spotrebiteľa. Súd sa s takouto konštrukciou nestotožnil, nakoľko uvedené tvrdenie odporuje spotrebiteľskému právu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje úver v krátenej výške a úroky sa pritom počítajú aj z neposkytnutých finančných prostriedkov. Ide taktiež o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko ide o plnenie, o ktoré v konečnom dôsledku spotrebiteľ nemá záujem a ktoré slúži výlučne iba veriteľovi, resp. v jeho prospech. Súčasťou celkovej výšky úveru nie je a nemôže byť odplata za služby, pretože tá má charakter odplaty veriteľovi, poskytovateľovi služby (úveru). Ide tak o postup v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti veriteľa, ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa, pričom takéto konanie zákonodarca považuje za nekalé a súčasne ho zakazuje. Žalobca ako spotrebiteľ obsah zmluvných podmienok, ktoré súd vyhodnotil ako neprijateľné, zásadným spôsobom ani meniť nemôže. Ak chce spotrebiteľský úver získať, má možnosť len všetko podpísať a akceptovať. Nemá možnosť výberu a voľby podmienok, čo je aj tento prípad. Poskytovanie úveru za stavu, že z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť, je v rozpore s ratio legis právnej úpravy. V skutočnosti tak žalovaný poskytol nižší úver ako je uvedené v zmluve. Spotrebiteľovi je účtovaný poplatok bez skutočného protiplnenia. Žalovaný týmto konaním poškodzuje spotrebiteľa a vystavuje ho neprijateľnému dojednaniu o cene úveru. Ide o poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal, nežiadal, a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Rovnako za neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka považoval aj bod 13.2 zmluvných dojednaní. Bod 13.2 zmluvy je formulovaný nie ako dohoda o zrážkach zo mzdy, ale ako možnosť predložiť zamestnávateľovi osobitne uzavretú dohodu o zrážkach zo mzdy. Už tento postup dokumentuje nekalé praktiky žalovaného, ktorý sa snaží zmiasť klienta, obísť možné rozhodnutie tejto podmienky ako neprijateľné. V tomto prípade, zmluvné dojednania o dohode o zrážkach zo mzdy, nie sú žalobcom, resp. stranami podpísané a preto je názoru, že nebola dodržaná písomná forma dohody o zrážkach v zmysle § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Napokon poukázal na to, že žalobca taktiež požadoval určenie, že predmetné Zmluvy o úvere sú bezúročné a bez poplatkov. Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) C.s.p., je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu, ktorý musí byť daný v čase vyhlásenia rozsudku. Tento právny záujem musí byť kvalifikovaný t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Spravidla je naliehavý právny záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, a tiež vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo ak by bez tohto určenia jeho právne postavenie bolo neisté. Určovacia žaloba je zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu strán a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi. Žalobca môže preukázať, že má právny záujem na tom, aby rozhodnutím súdu bolo určené určité právo alebo právny pomer napriek tomu, že by mohol žalovať priamo na plnenie, a vtedy mu nemožno určovaciu žalobu odoprieť. Za nedovolenú - pri možnosti žaloby na plnenie - možno považovať určovaciu žalobu len tam, kde by neslúžila potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu a môže sa ňou predísť žalobe na plnenie, je určovacia žaloba prípustná aj napriek tomu, že je možná i žaloba na plnenie. Naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Žalobca podľa jeho vyjadrenia uhradil žalovanému sumu 3.227,27 eura. Žalobcom požadovaným určením by nedošlo k zlepšeniu jeho postavenia, navyše žalobca na takomto určené nemá naliehavý právny záujem. Určujúci návrh je teda prostriedkom ochrany právneho postavenia žalobcu skôr ako bolo jeho právne postavenie porušené. Cieľom je zásadne poskytnutie preventívnej ochrany smerujúcej k dosiahnutiu zmeny právneho postavenia žalobcu. V prípade, ak došlo k porušeniu práva, je namieste žaloba na plnenie (žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia). Vychádzajúc zo stavu v čase rozhodnutia tak nie je daný naliehavý právny záujem na určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a preto bolo potrebné vo zvyšnej časti žalobu zamietnuť. O trovách konania rozhodol podľa § 155 ods. 2 C.s.p. a vzhľadom na približne rovnaký úspech a neúspech každej zo strán sporu žiadnej z nich právo na náhradu trov konania nepriznal. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote do vyhovujúceho výroku vo veci samej odvolanie žalobca, ktorý žiadal v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a aj v tejto časti žalobu zamietnuť, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C.s.p. Namietal, že súd prvej inštancie vyhovenie podanej žalobe odôvodnil tým, že pokiaľ ide o Dohody o poskytovaní služieb č. 8500104378 a č. 8500104376 zo dňa 26.02.2015, žalobca nemohol ovplyvniť ich obsah, čo vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, resp. dojednanie a teda za dojednanie neplatné, pričom ustanovenia o určení splatnosti odplaty ku dňu uzavretia dohody či poskytnutí revolvingu považoval aj za rozporné s dobrými mravmi, lebo takúto dohodu o splatnosti sa dlžník vopred vzdal svojho práva vo finančnom vyobrazení (výšky uvedených poplatkov), pritom ani len ešte nepožiadal o odklad splatnosti. Skutočnosť, že je nejaká dohoda predformulovaná, však nie je protiprávna a nespôsobuje neprijateľnosť dohody, keď v opačnom prípade by všetky zmluvy uzatvárané so spotrebiteľmi boli neprijateľné len preto, že ich predformuloval dodávateľ. Predloženie formalizovaného návrhu zmluvy nie je možné považovať za postup, ktorý potvrdzuje, že zmluva nie je uzavretá individuálne a to len preto, že sa tým poskytuje domnelá ochrana spotrebiteľovi. Odkázal v tejto súvislosti na právne závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu ČR vo veci sp. zn. III. ÚS 3725/13, ktoré tiež citoval a s poukazom na ktoré konštatoval, že súd prvej inštancie sa podľa obsahu rozsudku vôbec nezaoberal pri rozhodovaní tým, že priamo z obsahu dohody o poskytovaní služieb vyplýva, že k jej vzniku nemusí dôjsť, že jej uzavretie nie je povinné. Táto skutočnosť je dôležitá pre posúdenie, či vôbec by mohlo ísť o neprijateľnú podmienku, pretože jej vznik a teda zaradenie do vzájomných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným mohol ovplyvniť žalovaný, čiže mohol ovplyvniť obsah týchto vzťahov. Pretože ak spotrebiteľ môže ovplyvniť to, či do vzájomného vzťahu s dodávateľom bude alebo nebude zaradené určité ustanovenie (ustanovenia), potom tieto ustanovenia majú povahu individuálneho dojednania. V súvislosti so závermi súdu prvej inštancie ohľadne uvedených dohôd nesúhlasil ani so skutkovými závermi súdu, nakoľko platenie dohodnutej platby podľa dohody o poskytovaní služieb súd spája len s jednou čiastkou službou - odklad splatnosti splátok, avšak z dohody o poskytovaní služieb je zrejmé, že poplatok sa platí za všetky služby ako určitý celok, čiže za služby poskytované automaticky už na základe uzavretia dohody o poskytovaní služieb, a tiež aj za tie, ktoré si klient (zákazník podľa textil dohody) môže uplatniť. Ak teda súd prvej inštancie spája neprijateľnosť dohody o poskytovaní služieb s tým, že nie je zlučiteľné s dobrými mravmi, aby dlžník platil nejaký poplatok za to, že ak v budúcnosti možno požiada o odklad splátok, bude mu to umožnené veriteľom, tento jeho záver odporuje dohodám o poskytovaní služieb a ich obsahu. Súd prvej inštancie preto dospel k nesprávnym záverom o obsahu dohody o poskytovaní služieb, ich obsah nesprávne posúdil a následne dospel aj k nesprávnym záverom po právnej stránke. Ďalej vytkol súdu prvej inštancie, že ohľadne dohôd o zrážkach zo mzdy nevychádzal z ich obsahu, dospel k nesprávnym skutkovým záverom a vec nesprávne posúdil aj po právnej stránke. Každá dohoda o zrážkach zo mzdy totiž obsahuje v súlade s § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. poučenie, čo jej uzavretie znamená, že jej uzavretie je dobrovoľné a je tiež na samostatnom liste. Z dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že žalobkyňa bola poučená (bod I., bod II.) o tom, že dohodu o zrážkach zo mzdy nie je povinná uzavrieť, že nejde o podmienku pre poskytnutie úveru alebo samotné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň bola poučená aj o tom, čo je dôsledkom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy (bod III.). V dohode o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi sporovými stranami sa výslovne uvádza, že dlžník si je vedomý, že uzavretie tejto Dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo poskytnutia úveru. Spoločnosť vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody nevyžaduje ako podmienku pre uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo poskytnutia úveru, že má možnosť odmietnuť uzavretie tejto Dohody tým, že ju nepodpíše. Dlžník podpisom na tejto Dohode potvrdzuje záujem uzavrieť Dohodu ako prostriedok zabezpečenia a splnenia svojich záväzkov voči Veriteľovi tým, že z jeho mzdy (iného prijmú) budú vykonávané zrážky zo mzdy v dohodnutej výške a tieto priamo poukazované Spoločnosti (bod II). Žalobkyňa bola poučená aj o všetkých dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Žiadnu z týchto skutočností súd prvej inštancie nezohľadnil a napádané rozhodnutie je už len z tohto hľadiska v rozpore so zákonom, pretože súd prvej inštancie hodnotí neplatnosť právneho úkonu bez toho, aby súlad dohody posúdil so zákonom. Aj napriek tomu, že v konaní poukázal na obsah dohody o zrážkach zo mzdy, súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné zrejme ani len sa vyporiadať či už s obsahom dohôd, a ani s jeho tvrdeniami, ktoré s týmito dohodami súvisia. Aj napriek tomu, že dohoda je uzavretá v súlade so zákonom, súd prvej inštancie bez ohľadu na jej obsah konštatuje jej neprípustnosť a neplatnosť. Čiže aj napriek tomu, že dodržal ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. ako špeciálnej právnej úpravy, pre rozhodovanie súdu to (asi) nemalo žiadny význam. Poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy je v texte zvýraznené práve pre to, aby priemerne opatrná osoba konajúca s rozumne očakávateľnou mierou obozretnosti si pri pňom pozretí textu dohody o zrážkach zo mzdy všimla uvedené skutočnosti. Hoci zákon vyžaduje uviesť dohodu o zrážkach zo mzdy len na samostatnom liste, s uvedením poučenia a s tým, že jej uzavretie nie je povinnosťou, žalovaný sa aj uvedením v texte snažil graficky zvýrazniť upozornenie nielen na dôležitosť prečítania textu, ale aj na obsah poučenia o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň hneď v prvom a druhom bode dohody o zrážkach zo mzdy sa opakuje informácia o tom, že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nie je povinné a ako môže dlžník "odmietnuť" jej uzavretie. Neboli teda preukázané také skutočnosti, v zmysle ktorých by uzavreté dohody o zrážkach zo mzdy odporovali zákonnej úprave, nakoľko každá dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá na samostatnom liste, dohodu o zrážkach zo mzdy žalobkyňa uzavrieť nemusela, pričom tieto skutočnosti opakovane v jej texte uviedol, a to priamo v prvých dvoch bodoch a aj s informáciou o tom, ako odmietnutie môže vykonať. Dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje poučenie aj o dôsledkoch jej uzavretia, teda čo dohoda znamená, aké má následky, kedy sa zrážka zo mzdy vykonáva, že už nie je potrebný Ďalší súhlas dlžníka a že takýto súhlas udeľuje priamo podpísaním dohody, že nie je potrebné žiadne súdne rozhodnutie a že vykonávaním zrážok zo mzdy dochádza k postupnému splácaniu pohľadávky. Táto informácia je nielen korektná (uvádza všetky skutočnosti a dôsledky), ale postačujúca k tomu, aby si priemerne uvažujúci čitateľ urobil dostatočný úsudok o dôsledkoch jej uzavretia. O rovnakej dohode o zrážkach zo mzdy rozhodoval aj Krajský súd v Bratislave a Krajský súd v Banskej Bystrici, pričom podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave, e. k, 6Co/142/2016 - 86 : "Odvolací súd je zhodne s odporcom toho názoru, že dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho inštitútu a inštitútu na postupné uspokojenie pohľadávky v zmysle § 551 a nasl. Obč. zák. nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 Obč. zák. Dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy totiž nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a ani neobmedzuje a nevylučuje práva spotrebiteľa. To platí napriek tomu, že navrhovateľka zrejme nemala možnosť ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy. Názor navrhovateľky, že dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku, nemá oporu v právnych predpisoch". Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení, č. k. 4Co/236/2016 - 63 zo dňa 25.mája 2016 výslovne poukázal na to, že uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy s rovnakým obsahom je v súlade so zákonom (§5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z.). Okrem iného uviedol aj nasledovné: "Spotrebiteľ má síce nárok na osobitnú právnu ochranu, avšak ani táto nemôže nadobudnúť bezmedzný charakter až do takej miery, že by úplne a bezvýhradne zbavovala spotrebiteľa jeho mier nevyhnutnej zodpovednosti za právne úkony, ktoré osobitne verifikoval svojím podpisom a ku ktorým pristúpil a zasahovať tak do zmluvnej voľnosti účastníka zmluvného vzťahu. Odvolací súd zastáva názor, že jednak z označenia, a aj koncipovania osobitne vyhotovenej dohody o zrážkach zo mzdy s poučením o charaktere takejto dohody a o dôsledkoch jej uzavretia, muselo byť aj priemerného spotrebiteľovi s úplne bežným právnym povedomím zrejmé, aký právny úkon podpisuje". V konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu preto, aby sa od uvedených záverov odchýlil. Napokon, pokiaľ súd prvej inštancie za neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka považoval aj bod 13.2 zmluvných dojednaní, ktorý nie je formulovaný ako dohoda o zrážkach zo mzdy, ale ako možnosť predložiť zamestnávateľovi osobitne uzavretú dohodu o zrážkach zo mzdy, avšak už tento postup dokumentuje jeho nekalé praktiky, keď sa snaží zmiasť klienta, obísť možné rozhodnutie tejto podmienky ako neprijateľnej, jeho závery sú mylné, pretože bod 13.2 dohodou o zrážkach zo mzdy nie je. Upravuje len podmienky, kedy bude osobitne uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy predložená zamestnávateľovi dlžníka, čiže len to, kedy môže byť dohoda o zrážkach zo mzdy uplatnená, výslovne odkazuje na osobitne uzavretú dohodu o zrážkach zo mzdy, čiže je zjavné, že ani nemá vôbec predstavovať dohodu o zrážkach zo mzdy. S poukazom na uvedené žiadal odvolaniu vyhovieť a priznať tiež nárok na náhradu trov konania. 5. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 6. V preskúmavanej veci sa žalobca podanou žalobou proti žalovanému v napadnutej časti domáhal určenia, že Dohoda o poskytnutí služieb č. 8500104378 a č. 8500104376 a Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500104378 a č. 8500104376 sú neplatné. Súd prvej inštancie vyhovenie podanej žalobe v časti o určenie neplatnosti dohôd o poskytnutí služieb č. 8500104378 a č. 8500104376 odôvodnil v zásade tým, že žalobca nemohol ovplyvniť obsah týchto (žalovaným predformulovaných) dohôd, čo vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda za dojednanie neplatné, ako aj tým, že ustanovenia o určení splatnosti odplaty ku dňu uzavretia dohody či poskytnutí revolvingu považoval za rozporné s dobrými mravmi, lebo sa tým dlžník vopred vzdal svojho práva vo finančnom vyobrazení (výšky uvedených poplatkov), pritom ani len ešte nepožiadal o odklad splatnosti. K záveru o neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy č. 8500104378 a č. 8500104376 dospel s poukazom na to, že tieto neboli individuálne dojednané a žalovaný ako spotrebiteľ ich obsah nemal možnosť ovplyvniť, pričom sa nimi obchádza u dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdna kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). 7. Odvolací súd však dospel k záveru, že závery súdu prvej inštancie a ním uvádzané dôvody neplatnosti uzavretých dohôd o poskytnutí služieb č. 8500104378 a č. 8500104376 a o zrážkach zo mzdy č. 8500104378 a č. 8500104376 nemôžu obstáť. Dôvodne totiž žalovaný v odvolaní namieta, že samotná skutočnosť, že určitá dohoda, či len niektoré jej ustanovenie nebolo individuálne dojednané a spotrebiteľ tak nemal možnosť ich obsah ovplyvniť (ktorou prvoinštančný súd odôvodnil závery o neplatnosti všetkých právnych úkonov), nemá bez ďalšieho za následok neplatnosť či neprijateľnosť takýchto dojednaní. Rovnako však neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy nemožno odvodzovať iba z tvrdenia, že dohodou o zrážkach zo mzdy sa dodávateľ snaží obísť ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok. Hoci je pravdou, že dohoda o zrážkach zo mzdy je inštitútom, ktorý má okrem zabezpečovacej aj uhradzovaciu funkciu, keď sa na jej základe môže veriteľ bez potreby iniciovania súdneho konania domôcť uspokojenia svojej pohľadávky, mimosúdne uspokojenie pohľadávky je pojmovým znakom daného právneho inštitútu ako takéto, a prípustnosť uzavretia takejto dohody v spotrebiteľských vzťahoch vyplýva aj z ust. § 5a zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, a to v prípade, ak sú dodržané podmienky citovaného ustanovenia. Nemožno preto dohodu o zrážkach zo mzdy; tak ako to uzavrel súd prvej inštancie; považovať za neplatnú bez skúmania splnenia podmienok ust. § 5a Zákona o ochrane spotrebiteľa. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto v napadnutej časti nemožno (zatiaľ) považovať za vecne správne, ak prvoinštančný súd vo vzťahu k napadnutej časti dospel k záveru o neplatnosti daných právnych úkonov iba z dôvodu, že neboli individuálne dojednané, prípadne, že sa nimi (vo všeobecnosti) žalovaný pokúsil obísť kontrolu zmluvných podmienok vykonávanú ex offo súdom, avšak bez toho, aby sa zaoberal konkrétnymi individuálnymi okolnosťami veci, presnejšie obsahom predmetných dohôd z hľadiska ich súladu s právnou úpravou na ochranu spotrebiteľa, teda pokiaľ ide o dohody o poskytovaní služieb aj tým, v akom smere obsah týchto dohôd prípadne predstavuje nekalú obchodnú praktiku alebo neprijateľnú zmluvnú podmienku a vo vzťahu k dohodám o zrážkach zo mzdy najmä splnením podmienok ust. § 5a zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa. 8. Súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnej aplikácie ním vyslovených všeobecných právnych záverov tak v napadnutej časti žalobe vyhovel bez toho, aby sa zaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré sú relevantné pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby. Rozhodnutie vo veci samej v napadnutej časti odvolacím súdom by však za tohto stavu v plnej miere; bez výslovnej opory v platnej právnej úprave; nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by bolo sporovým stranám odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde, a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od súdu prvej inštancie, ktorý sa nimi nezaoberal. Posúdenie podstaty sporu v rámci dvojinštančného súdneho konania je v tomto prípade vzhľadom na okolnosti veci súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, a dôsledné rešpektovanie práva na spravodlivý proces oboch strán sporu možno v preskúmavanej veci dosiahnuť iba kasačným rozhodnutím. 9. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zrušil (§ 389 ods. 1 C.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (391 ods. 1 C.s.p.), v ktorom spor riadne prejedná, a na základe skutkového stavu vyplývajúceho z nesporných (resp. žalovanými nenamietaných) skutočností, ako aj skutočností zistených vykonaným dokazovaním, meritórne v rozsahu zrušenia posúdi vecnú opodstatnenosť podanej žaloby a opätovne rozhodne vo veci samej, vychádzajúc z toho, že samotná skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva nebola individuálne dojednaná nezakladá bez ďalšieho jej neplatnosť, ako i z toho, že dôvodom neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej v súlade s podmienkami vyplývajúcimi z ust. § 5a zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, nemôže byť samotná skutočnosť, že jej uzavretie umožňuje veriteľovi domôcť sa splnenia záväzku dlžníka bez jeho uplatnenia súdnou cestou. 10. O náhrade trov (tohto) odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).