Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/140/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214230633 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1214230633.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: TEAMSPORT, s.r.o. v likvidácii, Podunajská 25, 821 06 Bratislava-Vrakuňa IČO: 35 971 061, práv. zastúpený: JUDr. Darina Hanáčková, advokát, Záhradnícka 41, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: HSQ Partner s.r.o, Bodrocká 15, 821 07 Bratislava, IČO: 44 282 851, práv. zastúpený: JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát, Šafárikovo nám 2, 811 02 Bratislava, v konaní o zaplatenie 22.653,01 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/219/2015-519 zo dňa 11.10.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/219/2015-519 zo dňa 11.10.2017 p o t v r d z u j e . Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté v samostatnom uznesení. 2. Súd prvej inštancie vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 31.12.2014, v ktorej sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 22.653,01 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia faktúry č. 1101009 zo dňa 01.07.2011 za predaj skladových zásob vystavenej na základe zmluvy o odstúpení prevádzky a internetového obchodu zo dňa 20.06.2011. 3. Súd prvej inštancie v rozsudku poukázal na čl. II bod 4 Zmluvy o odstúpení prevádzky a elektronického obchodu (ďalej iba ,,Zmluva“), čl. III bod 1, čl. III bod 3, čl. IV bod 1 písm. a) a d), čl. VI bod 2, čl. XI bod 2, čl. XI bod 9 Zmluvy, § 269 ods.2, § 344, § 345 ods.3, § 351 ods.1 veta prvá, ods.2 Obchodného zákonníka. 4. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, prednesom právnych zástupcov strán sporu a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba v celom rozsahu nedôvodná. Súd mal za preukázané, že žalobca ako odstupujúci a žalovaný ako preberajúci uzavreli dňa 20.06.2011 zmluvu o odstúpení prevádzky a internetového obchodu, predmetom ktorej bolo odstúpenie športového a elektronického obchodu D..G..sk a odpredaj skladových zásob v cene ich nákupu a odstúpenie dodávateľských zmlúv zo žalobcu na žalovaného. V zmysle tejto zmluvy vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 1101009 zo dňa 01.07.2011 v sume 30.653,- eur, ktorá je vyčíslením hodnoty skladových zásob a ktorej nezaplatenie v plnej výške je predmetom tohto konania. Na základe listín doložených do spisu súd dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na jej zaplatenie od žalovaného, nakoľko žalovaný platne odstúpil od zmluvy listom zo dňa 31.10.2012, a to pre porušenie povinností žalobcu pri plnení zmluvy. Žalovaný v konaní relevantne preukázal, že list zo dňa 31.10.2012 s odstúpením od predmetnej zmluvy doručoval žalobcovi v súlade s čl. XI bod 9 zmluvy, teda na adresu uvedenú v záhlaví zmluvy, pričom zásielku si žalobca neprevzal v odbernej lehote, preto sa považuje za doručenú dňom, kedy sa žalovanému vrátila, teda dňa 28.11.2012, pričom týmto dňom došlo k zániku zmluvy a tým aj k zániku všetkých práv a povinností zmluvných strán. 5. Súd ďalej vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný listom zo dňa 12.11.2012 vyzval žalobcu, aby mu umožnil vrátiť plnenia, ktoré mu žalobca poskytol (kompletnú zásobu skladového tovaru), avšak ani túto zásielku si žalobca nevyzdvihol v odbernej lehote. Žalovaný preukázateľne vyvíjal snahu, aby zmluvným a zákonným spôsobom vysporiadal vzťahy so žalobcom po zániku zmluvy, pre nečinnosť žalobcu sa mu to však nepodarilo. Žalovaný odôvodnil odstúpenie od zmluvy tým, že žalobca nepredložil žalovanému ani dodatočne po uzavretí zmluvy prílohu č. 1 k zmluve, v dôsledku čoho nebola dohodnutá nákupná cena skladového tovaru a odmena za odstúpenie prevádzky, a tým ani nebolo možné stanoviť splátkový kalendár. Žalobca nepredložil žalovanému ani prílohu č. 2 - faktúry, ktoré by boli v súlade s množstvom dodaného tovaru, ani ďalšie doklady súvisiace s predmetom zmluvy. Žalobca síce doložil do spisu dodacie listy a výdajky zo skladu, avšak z nich súd prvej inštancie nemal za jednoznačne preukázané, aká bola nákupná cena tovaru, resp. odmena v zmysle čl. III zmluvy. Súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že relevantným dokumentom na preukázanie nákupnej ceny tovaru by bola dodávateľská faktúra alebo kúpna zmluva, na základe ktorých žalobca tovar nadobudol. Žalobca súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom nepreukázal, že by relevantné dokumenty žalovanému doložil. Na základe uvedeného žalobca nepreukázal, že suma vyčíslená vo faktúre č. 1101009 (30.653,01 eur) sa v zmysle zmluvy opiera o reálne nákupné ceny skladového tovaru. 6. Podľa názoru súdu prvej inštancie existoval dôvod na strane žalovaného pre odstúpenie od zmluvy, keďže žalobca porušil ustanovenia čl. III bod 1 a 3, ako aj čl. IV bod 1 písm. a), e), a teda nepredložil žalovanému súpis skladových zásob zodpovedajúci skutočnosti a reálnym nákupným cenám, nevystavil faktúry so všetkými náležitosťami, nepredložil mu relevantné informácie o tovare a službách, aktuálnych cenách, ktoré sa týkajú zmluvy, čím mu neposkytol potrebnú súčinnosť pri preberaní predmetu zmluvy. Taktiež žalobca porušil čl. II bod 4 zmluvy vzhľadom k tomu, že nezabezpečil odstúpenie dodávateľských zmlúv na žalovaného. Žalobca síce uviedol, že komunikoval s dodávateľmi Nike, Puma a Adidas a že dokázal zabezpečiť rovnaké podmienky pre žalovaného ako mal on sám, avšak zo žiadneho dôkazu založeného v spise táto skutočnosť nevyplynula. Odstúpenie žalovaného od zmluvy teda bolo podľa názoru súdu dôvodné, platné a účinné, zmluva zanikla v celom rozsahu, z čoho vyplýva, že žalobcovi nevzniklo právo na zaplatenie predmetnej faktúry č. 1101009 zo dňa 01.07.2011. Práve naopak, zmluvným stranám vzniklo právo na vrátenie plnení, ktoré si vzájomne na základe zmluvy poskytli. Žalobca a žalovaný by si mali podľa súdu poskytnúť vzájomnú súčinnosť umožňujúcu žalovanému vrátiť žalobcovi skladový tovar a uhradiť náklady, ktoré im pri realizovaní zmluvy vznikli. Žaloba podľa súdu prvej inštancie nemala na základe preukázaných skutočností oporu v zákone, ani v uzavretej zmluve, preto ju v celom rozsahu zamietol. 7. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Žalobca bol toho názoru, že súd sa vo svojom rozsudku zaoberal hlavne skutočnosťou, že došlo zo strany žalovaného k odstúpeniu od Zmluvy o odstúpení prevádzky a internetového obchodu. K podpisu tejto zmluvy došlo ku dňu 20.6.2011. Žalovaný uhradil prvú časť kúpnej ceny dňa 24.6.2011 a následne dňa 9.5.2012, a tým, že uhradil aj ďalšiu časť ceny za odstúpené skladové zásoby nespochybnil zmluvné dojednania. Žalovaný až dňa 28.11.2012 adresoval samotné odstúpenie od zmluvy žalobcovi, avšak zásielka sa do dispozičnej sféry obchodnej spoločnosti TEAMSPORT s.r.o. ani nedostala. Napriek skutočnosti, že neuvedenie dôvodov, resp. ich nesprávne uvedenie spravidla nemá vplyv na relevanciu inštitútu odstúpenia, je podľa žalobcu potrebné skúmať faktickú existenciu dôvodov na odstúpenie. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.8.2009, sp. zn. 5 0bdo/40/2008. Žalobca mal za to, že žalovaný nemal právo od zmluvy odstúpiť, pretože žalobca mal podstatne porušiť povinnosti zo zmluvy a teda zákon vyžaduje odstúpenie od zmluvy bez zbytočného odkladu, to sa však v tomto prípade nestalo. Žalovaný odstúpil od zmluvy až v novembri 2012, avšak zmluva bola uzavretá dňa 20.6.2011 a viac ako po roku odstúpenie od zmluvy nemôže byť brané ako odstúpenie od zmluvy, ktoré bolo učinené bezodkladne. 8. Žalobca bol tiež názoru, že fakty ohľadne spochybňovania ceny skladových zásob nemožno brať za relevantné, nakoľko tieto nikdy neboli spochybnené, cenu za odpredaj skladových zásob začal skúmať až súd sám. Nakoľko však sa jedná o rozsiahly účtovný materiál, nebolo hospodárne položku po položke skúmať, z tohto dôvodu bol predložený len elektronický výpis z účtovnej knihy. Pokiaľ bola pochybnosť o cene nadobúdacej dodaného tovaru, mohlo sa uskutočniť rozsiahle znalecké dokazovanie, sama právna zástupkyňa prišla z faktúry na pojednávanie avšak toľko položiek, ktoré boli predmetom zmluvy bolo na niekoľko 100 faktúrach a toto skúmať súd nemal dôvod keďže sám žalovaný to ani nespochybňoval. Žalobca doručil tovar podľa zmluvy žalovanému, ktorý si ho aj fakticky prebral a aj právne, keďže podpísal dodacie listy a faktúru č. 1101009 a teda je nepochybné, že prišlo k odovzdaniu tovaru. V čom však nezodpovedá dodaný tovar do dnešného dňa nebolo ničím preukázané. 9. Žalobca navrhol Krajskému súdu v Bratislave ako súdu odvolaciemu, aby rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 22Cb/219/2015-519 zo dňa 11.10.2017 v celom rozsahu zrušil a zmenil tak, že vyhovie žalobe resp. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Žalovaný považoval za nutné ako prvé uviesť, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, spravodlivý, vychádzajúci zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, náležitého skúmania a vyhodnotenia všetkých vykonaných dôkazov a bol vydaný na základe správneho právneho posúdenia veci. 11. K námietke žalobcu ohľadom doručenia odstúpenia žalovaný uviedol, že žalovaný odstúpil od zmluvy listom zo dňa 31.10.2012, pričom uvedená zásielka bola odovzdaná na poštovú prepravu na adresu sídla spoločnosti TEAMSPORT s.r.o. dňa 07.11.2012 a dňa 28.11.2012 sa vrátila žalovanému s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote.“ Žalobca poukázal na samotnú zmluvu o odstúpení prevádzky a internetového obchodu zo dňa 20.06.2011 v článku XI. bod 9, ktorý ustanovuje, že: „V prípade, ak sa nepodarí doručiť zásielku na adresu uvedenú v záhlaví zmluvy, považuje sa zásielka za doručenú dňom, kedy sa zásielka vrátila strane, ktorá ju doručuje, aj keď sa zmluvná strana o tom nedozvedela.“ Žalovaný tiež poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 403/2010-42. 12. K otázke bezodkladnosti odstúpenia od zmluvy žalovaný opätovne uviedol, že žalobca v priebehu celého súdneho konania nevzniesol námietku, že by odstúpenie od zmluvy nebolo vykonané bez zbytočného odkladu. V tejto súvislosti zdôraznil, že hoci konanie žalobcu zakladalo podstatné porušenie od zmluvy, žalovaný pred odstúpením od zmluvy listom zo dňa 25.08.2011, ktorý bol preukázateľne žalobcovi doručený dňa 31.08.2011, písomne vyzval žalobcu na dodatočné splnenie povinností s určením lehoty na plnenie a upozornením na možnosť následného odstúpenia od zmluvy a zároveň mu oznámil, že na splnení zmluvných povinností trvá. Žalovaný poukázal na ust. § 345 ods. 3 Obchodného zákonníka a uviedol, že odstúpil od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvy spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, s dodatočným určením lehoty na plnenie a preto bolo odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného plne v súlade so zákonom, pričom právo odstúpiť od zmluvy bolo založené aj samotnou zmluvou zo dňa 20.06.2011, konkrétne v článku VI ods. 2 zmluvy. 13. Žalovaný považoval za preukázané, že žalobca porušil čl. II zmluvy, keď nijakým spôsobom nepreukázal nákupnú cenu skladových zásob ako aj tiež porušil článok II bod 4 zmluvy tým, že nezabezpečil odstúpenie dodávateľských zmlúv na žalovaného. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie správne posúdil všetky okolnosti týkajúce sa odstúpenia žalovaného od zmluvy a dospel k správnemu záveru, že odstúpenie od zmluvy bolo dôvodné, platné a účinné a zmluva zanikla v celom rozsahu. Žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave podané odvolanie v súlade s ustanovením § 386 CSP odmietol z dôvodu, že obsahuje vady, pre ktoré nemožno v odvolacom konaní ďalej pokračovať. V prípade, ak nebude podané odvolanie odmietnuté, žalovaný alternatívne navrhol, aby Krajský súd v Bratislave v súlade s ustanovením § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal bez vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu dôvodov odvolania nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 29.01.2019 podľa § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrenia žalovaného dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. 15. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správnosť dôvodov, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP, tiež s odkazom primerane na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo170/2005 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09, Krajský súd uvádza, že pri potvrdení rozhodnutia Okresného súdu nie je potrebné, aby Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku Okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 219 ods. 2 OSP do 30.6.2016, resp. cez § 387 ods. 2 CSP od 1.7.2016, na odôvodnenia obsiahnuté v napadnutom rozsudku Okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu. 17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam odvolateľa uvádza odvolací súd nasledovné: 18. Je nepochybné, že strany sporu dňa 20.6.2011 uzatvorili Zmluvu o odstúpení prevádzky a elektronického obchodu podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. (ďalej len „zmluva“). Predmetom zmluvy podľa čl. II je odstúpenie prevádzky športového obchodu a elektronického obchodu na doméne G..sk, odpredaj kompletného skladového tovaru za cenu totožnú s nákupnou cenou, a odstúpenie dodávateľských zmlúv zo žalobcu na žalovaného. Odmena podľa čl. III bod 1 zmluvy za odstúpenie prevádzky bola stanovená dohodou zmluvných strán na sumu totožnú nákupnej ceny kompletného skladového tovaru podľa prílohy č. 1 súpisu skladových zásob. V bode 2 sa zmluvné strany dohodli na splátkovom kalendári, pričom prvá platba vo výške 40% zo sumy prílohy č. 1 súpisu skladových zásob sa uskutoční pri podpise zmluvy, druhá vo výške 30% zo sumy prílohy č. 1 do 10-tich mesiacov a tretia vo výške 30% zo sumy prílohy č. 1 do 18-tich mesiacov od podpisu zmluvy. Odstupujúci ( žalobca) sa zaviazal vystaviť faktúry ako prílohu č. 2 zmluvy (čl. III bod 3). Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že v čase podpisu zmluvy táto neobsahovala prílohu č. 1, t.j. súpis skladových zásob, ani prílohu č. 2 - faktúry, v dôsledku čoho nebola medzi stranami dohodnutá nákupná cena kompletného skladového tovaru a odmena za odstúpenie prevádzky a nebolo možné stanoviť splátkový kalendár. Žalobca sa v zmysle čl. IV Zmluvy zaviazal poskytnúť žalovanému relevantné informácie o tovare a službách, aktuálnych cenách, ako aj doklady a veci súvisiace s predmetom zmluvy, napriek tomu, okrem nepredloženia príloh č. 1 a č. 2, nepredložil ani doklady súvisiace s predmetom zmluvy a nepostúpil platné dodávateľské zmluvy zo žalobcu na žalovaného. Podľa čl. VI. bod 2 zmluvy, preberajúci môže od tejto zmluvy s odstupujúcim odstúpiť, ak odstupujúci si nesplní povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy. 19. Súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k správnym skutkovým zisteniam, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie faktúry č. 1101009 zo dňa 1.7.2011 na sumu 30.653,01 eur (uplatnenej v neuhradenej časti vo výške 22.653,01 eur), pretože žalovaný platne odstúpil od zmluvy listom zo dňa 31.10.2012 a zmluva tak zanikla dňa 28.11.2012. V podrobnostiach odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie v bode 8., s ktorými dôvodmi sa plne stotožňuje, preto ich opätovne neuvádza. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou, že žalovaný nemal právo odstúpiť od zmluvy, keďže neodstúpil od zmluvy bez zbytočného odkladu. 20. Podľa § 344 Obch. zák., od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. 21. Podľa § 345 ods. 1 Obch. zák., ak omeškanie dlžníka ( § 365 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523365'&ucin-k-dni='30.12.9999'>) alebo veriteľa (§ 370 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523370'&ucin-k-dni='30.12.9999'>) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. 22. Podľa § 345 ods. 3 Obch. zák., ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523345'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty. 23. Ustanovenie ods. 3 vychádza z toho, že odstúpenie od zmluvy je oprávnením, nie povinnosťou oprávnenej strany. Ak oprávnená strana nevyužije svoje právo odstúpiť včas, t.j. že povinnej strane v určenej lehote neoznámi, že od zmluvy odstupuje, nestráca svoje právo odstúpiť od zmluvy, stráca len svoje právo odstúpiť ihneď. Môže však využiť režim nepodstatného porušenia zmluvy podľa § 346 Obch. zák. V predmetnej veci bolo v konaní preukázané, že žalovaný vyzýval žalobcu na splnenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy prostredníctvom mailovej komunikácie zo dňa 5.8.2011, 24.8.2011, 7.9.2011, 20.6.2012, ako aj listu zo dňa 25.8.2011, doručeného žalobcovi dňa 31.8.2011, v ktorom bola určená lehota na zaslanie prepísanej zmluvy o odstúpení domény a dodávateľských zmlúv najneskôr do 5.9.2011, s upozornením na možnosť odstúpenia od zmluvy. Nakoľko žalobca svoje povinnosti napriek tomu nesplnil, žalovaný bol oprávnený odstúpiť od zmluvy v súlade s čl. VI. bod 2 zmluvy a § 345 Obch. zák. V zmysle § 351 ods. 1 Obch. zák. odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy, preto súd prvej inštancie správne žalobu zamietol. 24. Čo sa týka námietky odvolateľa, že žalovaný ceny skladových zásob nikdy nespochybňoval, odvolací súd ju považuje za právne irelevantnú, pretože žalovaný už v odpore proti platobnému rozkazu namietal, že súpis skladových zásob (a tým aj výška odmeny) mal tvoriť samostatnú prílohu k zmluve a rovnako tak aj faktúry, ktoré by boli v súlade s množstvom dodaného tovaru. Tak, ako to konštatoval súd prvej inštancie, žalobca ani v priebehu konania doloženými dodacími listami a výdajkami zo skladu nepreukázal, aká bola nákupná cena tovaru resp. odmena v zmysle čl. III. zmluvy. Pokiaľ žalobca odvolaní uvádza, že pokiaľ bola pochybnosť o nadobúdacej cene tovaru mohlo sa uskutočniť znalecké dokazovanie, tak takýto dôkaz žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie vykonať nenavrhol. 25. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. 26. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania. Koncentrácia vyžaduje, aby strana sporu vykonala špecifikované procesné úkony v určitej fáze konania. Omeškané procesné úkony sú (alebo môžu) byť neúčinné a súd na ne neprihliada. Prostriedkami procesného úkonu a procesnej obrany sú v zmysle § 149 CSP aj návrhy na vykonanie dokazovania. Vzhľadom k tomu, že do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania na pojednávaní dňa 11.10.2017 žalobca nenavrhol vykonať znalecké dokazovanie, námietka v odvolaní, že v prípade pochybností o nadobúdacej cene tovaru sa mohlo uskutočniť znalecké dokazovanie, je právne irelevantná. 27. Odvolací súd zdôrazňuje, že obsahom práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) je umožniť každému, bez akejkoľvek diskriminácie, reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). 28. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k správnym skutkovým zisteniam a vec správne posúdil, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil. 29. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a§ 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením 31. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).