Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/174/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115217068 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1115217068.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu Poistná udalosť, s.r.o., so sídlom Sabinovská 11, Bratislava, IČO: 45 474 231, práv. zast. Advokátska kancelária MHS Legal, s.r.o., so sídlom Galvaniho 7/D, Bratislava IČO: 36 866 687, proti žalovanému KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441 o zaplatenie 219,20 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/122/2015 -167 zo dňa 5.3.2018, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k 33Cb/122/2015 -167 zo dňa 5.3.2018 v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 219,20 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 219,20 EUR od 20.6.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v celom rozsahu. Vo zvyšku žalobu zamietol. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 23.6.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 219,20 EUR spolu s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že pri dopravnej nehode, prišlo dňa 10.1.2015 ku kolízii motorových vozidiel, ktorých držiteľmi boli p. M. S. a spoločnosť SOPRA SOTO s.r.o.. Dopravnú kolíziu zavinil držiteľ motorového vozidla ečv: A. M. S., ktorý mal uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou tohto motorového vozidla u žalovaného. Ďalším účastníkom škodovej udalosti bola spoločnosť SOPRA SOTO s.r.o. so svojim motorovým vozidlom ečv: A.. Uvedenú udalosť zaevidoval žalovaný ako poistnú udalosť pod číslom 95222959025. V dôsledku stretu prevádzok oboch motorových vozidiel bolo motorové vozidlo spoločnosti SOPRA SOTO s.r.o. s EČV: A. poškodené. Žalovaný nahradil škodu spôsobenú právnemu predchodcovi žalobcu na vozidle predmetnou škodovou udalosťou s výnimkou zaplatenia časti nákladov vynaložených v súvislosti s nájmom náhradného motorového vozidla v rozsahu 219,20 EUR. Nájomnou zmluvou uzatvorenou dňa 2. 2.2015 medzi spoločnosťou SOPRA SOTO s.r.o., IČO: 35 861 681 ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom si prenajal nájomca osobné motorové vozidlo zn. Toyota Rav4, ečv: A.. Vozidlo bolo nájomcovi prenajaté na dobu 8 dní a dohodnuté nájomné predstavovalo 115 EUR denne. Celková cena nájmu za obdobie 8 dní nájmu vyúčtovaná nájomcovi faktúrou č. 150201 splatnou 2.3.2015 predstavovala 920,- EUR (8 x 115,- EUR). Cena nájmu bola spoločnosťou SOPRA SOTO s.r.o. uhradená dňa 19.6.2015 v hotovosti. Podľa vyjadrenia spol. FANCAR , ktorá poškodené motorové vozidlo servisovala, oprava bola realizovaná od 26.1.2015 do 2.2.2015, teda po obdobie 8 dní. Zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou dňa 2.2.2015 medzi spol. SOPRA SOTO, s.r.o. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom postúpil postupca na žalobcu svoju pohľadávku vo výške 920 EUR s príslušenstvom voči žalovanému na náhradu škody, ktorá mu vznikla vynaložením nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla za vozidlo postupcu zn. Mitsubishi Outlander, ečv: A. poškodené pri škodovej udalosti, ku ktorej prišlo dňa 10.1.2015. Žalovaný likvidoval poistnú udalosť z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ečv: A. poisteného u žalovaného tak, že listom z 13.4.2015 poskytol žalobcovi (ako postupníkovi podľa zmluvy o postúpení pohľadávky) sumu vo výške 643,21 EUR. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 920 EUR. Žalovaný uvedenú sumu znížil o opotrebenie vo výške 57,69 EUR (toto zníženie žalobca nesporoval), ako aj z dôvodu neprimeraných nákladov súvisiacich s prenájmom motorového vozidla a to vo výške 219,20 EUR. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa, nasledujúceho po dni, keď mal žalovaný v zmysle § 11 ods. 7 z.č. 381/2001 Z.z. poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, t.j. 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie. 3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný považoval uplatnený nárok žalobcu za nedôvodný, nakoľko podľa jeho názoru v danom čase a mieste bolo možné si náhradné vozidlo prenajať lacnejšie ako to urobil postupca. Ďalej uviedol, že nezloženie zábezpeky na prenájom náhradného vozidla predchodcom žalobcu, čo následne znamenalo zaplatenie prirážky za prenájom vozidla, nepredstavuje účelné vynaloženie nákladov v súvislosti so vzniknutou škodou. Prirážku za nezloženie zábezpeky nie je možné podľa žalovaného považovať za súčasť obvyklej ceny za prenájom. S poukazom na prevenčnú povinnosť každého zakotvenú v § 415 Občianskeho zákonníka dospel žalovaný k záveru, že žalobca nezložením finančnej zábezpeky spôsobil zbytočné navyšovanie ceny nájomného a teda zväčšenie rozsahu škody. 4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa ustanovení § 427 ods. 1,2 ,§ 431, § 442 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a podľa ustanovení § 2 písm. g), § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. 5. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v prejednávanej veci vznikla škoda ako dôsledok kolízie osobných vozidiel, preto na vysporiadanie medzi ich prevádzateľmi, t.j. p. M. S. a spoločnosťou SOPRA SOTO s.r.o. aplikoval ust. § 431 Občianskeho zákonníka podľa, ktorého zodpovedajú prevádzatelia podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Z vykonaného dokazovania vyplývalo a v konaní nebolo sporným, že kolíziu motorových vozidiel zavinil prevádzkovateľ motorového vozidla ečv: A. pán M. S., ktorý má teda plnú účasť na spôsobení škody na vozidle žalobcu. Zavinenie kolízie motorových vozidiel žiadna zo strán sporu neurobila spornou. Žalovaný namietal rozsah nákladov, ktoré žalobca v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla vynaložil. Za účelné považoval žalovaný nájomné za obdobie 8 dní v celkovej výške 643,21 EUR, pričom nenamietal dobu trvania opravy poškodeného motorového vozidla. Podľa názoru súdu prvej inštancie vznikol poškodenému nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla. Uviedol, že z konštantnej judikatúry vyplýva, že táto náhrada v zásade nesmie presahovať obvyklú cenu nájmu obdobných motorových vozidiel v danom čase a mieste. Skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na prenájom náhradného vozidla je totiž zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na nájom náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca po určitú dobu vylúčený. Preto pri určení skutočnej škody, bolo potrebné túto stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.júna 2016, sp.zn. 3 MCdo 3/2015). Z vykonaného dokazovania, a to najmä obsahom zmluvy o nájme dopravného prostriedku uzatvorenej prenajímateľom UNI-R, s.r.o., požičovných zmlúv uzatvorených prenajímateľom Rastislav Valkovič - RAVAL, obsahom cenovej ponuky spol. LuxCars s.r.o., obsahom likvidácií nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla v súvislosti so škodovou udalosťou poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., UNIQA poisťovňa, a.s. ako aj žalovaného, súd prvej inštancie zistil, že denná cena nájmu motorových vozidiel triedy SUV predstavovala v období rokov 2013 až 2014 sumu od 105,- EUR až 196,- EUR a denná cena nájmu motorového vozidla triedy SUV vo výške 115,- EUR bola v predmetnom období akceptovaná a likvidovaná ako náklad súvisiaci s prenájmom náhradného motorového vozidla. Poisťovne akceptovali ako obvyklú takúto cenu nájmu, a to vrátane žalovaného pri inej škodovej udalosti. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcom uplatnený nárok vo výške 219,20 EUR, je dôvodný v celej výške. Pokiaľ žalovaný namietal, že na trhu s prenajímanými motorovými vozidlami bolo možné vyhľadať lacnejšiu ponuku a poškodený mal v rámci svojej prevenčnej povinnosti uloženej mu § 415 a § 417 Občianskeho zákonníka zložiť finančný depozit na nájom a znížiť tak náklady súvisiace s prenajatím náhradného motorového vozidla súd prvej inštancie mal za to, že na žalobcom uplatnený nárok sa žiadna prevenčná povinnosť nevzťahuje a žalovaný nepatrične v rámci prejednávaných skutkových okolností, ktoré medzi stranami neboli sporné, na takúto povinnosť poškodeného poukazuje. Citované ustanovenia Občianskeho zákonníka zakladajú prevenčnú povinnosť v súvislosti s odvrátením priamo hroziacej škody, čo nie je prejednávaný prípad. Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že obyklosť ceny nájmu v danom čase a mieste nie je možné stotožniť s najnižšou cenou nájmu vozidla porovnateľnej kategórii v danom mieste a čase a ani s priemerom rôznych cien nájmu daných v čase a mieste pri zachovaní kategórie vozidla. Za obvyklú cenu považoval súd prvej inštancie cenu, ktorá nevybočuje z cenových hraníc v danom mieste a čase, teda nie je excesívnou cenou. Toto kritérium podľa súdu prvej inštancie spĺňala aj cena nájmu vynaložená poškodeným v tomto prípade. Súd priznal žalobcovi voči žalovanému úrok z omeškania v žalobcom uplatnenej výške 5,25% ročne, a to od 20.06.2015 až do zaplatenia a to v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie sa stotožnil s námietkou žalovaného, že žalobcovi mohla škoda, ktorú si v konaní uplatnil, najskôr vzniknúť až zaplatením ceny nájmu, teda v momente, keď žalobca vynaložil peňažné prostriedky na zaplatenie nájomného za prenajaté motorové vozidlo, pretože až vtedy prišlo k zmenšeniu majetkové stavu žalobcu, čo je základným predpokladom vzniku škody. Žalovaný sa preto mohol dostať do omeškania s plnením až dňom nasledujúcim po úhrade ceny nájmu žalobcom. Preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania až od 20.6.2015 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods.1 a 262 ods. 1 CSP a ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní nepatrný neúspech v časti úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 219,20 EUR od 26.4.2015 do 19.6.2015, proti žalovanému v plnej výške. 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a to v súlade s ust. § 365 ods. 1 písm. h zákona č. 160/2015 Z.z. - CSP, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný sa s prihliadnutím aj na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obsiahnuté v jeho rozhodnutí sp. zn. 3MCdo/3/2015 zo dňa 28.6.2016 nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odseku 11 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia . Uvedené závery sú podľa jeho názoru v rozpore so závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré vo vyššie uvedenom rozhodnutí sp. zn. 3MCdo/3/2015 zo dňa 28.6.2016 v súvislosti s otázkou primeranosti nákladov prenájmu náhradného motorového vozidla zaujal opačné stanovisko, keď uviedol, že počas doby nemožnosti užívania vlastného motorového vozidla „bolo potrebné výšku náhrady škody, za ktorú zodpovedá žalovaný, stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Skutočnou škodou, spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca vylúčený po určitú dobu). Ale aj u porovnateľného náhradného vozidla platí, že rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Žalovaný má za to, že skutočnosť, že právna predchodkyňa žalobcu nezložila finančnú zábezpeku a z tohto dôvodu musela platiť prirážku za nezloženie finančnej zábezpeky vo výške 46,- EUR/deň, nie je možné považovať za nutné, ani účelne vynaložené náklady v súvislosti so vzniknutou škodou. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na to, že zloženie zábezpeky je bežným javom tak v prípade prenájmu hnuteľných vecí, ako aj nehnuteľností. Navyše nájomca o zložené peniaze v prípade, ak prenajatú vec nezničí, prípadne nepoškodí, nepríde, nakoľko sú mu následne vrátené, čím v jeho prípade na konci nájomného vzťahu v danej časti nedôjde k zmenšeniu na jeho majetku, a teda ani k vzniku skutočnej škody tak, ako na to pamätá judikatúra (Rozsudok NSČR sp.zn. 25Cdo/986/2001 zo dňa 20.2.2003) všeobecných súdov v prípade uplatňovaných nárokov na náhradu škody. V danom prípade tak nie je možné považovať za účelné náklady, ktoré vznikajú navýšením ceny nájmu len z toho dôvodu, že poškodená na začiatku nájomného vzťahu nezloží prenajímateľovi žiadnu zábezpeku za prenájom motorového vozidla. Žalovaný poukazuje na to, že v prípade zloženia zábezpeky klientom žalobcu by cena prenájmu náhradného motorového vozidla bola podstatne menšia a v tomto konkrétnom prípade 69 EUR. Žalobca ako prenajímateľ náhradného motorového vozidla sám rozdelil náklady za prenájom motorového vozidla (69,- EUR) a prirážku za prvotné nezloženie finančnej zábezpeky (46,- EUR) uvedené vo faktúre č. 150201. Žalovaný poukazuje na ustanovenie § 415 OZ. Žalovaný má za to, že právna predchodkyňa žalobcu nezložením finančnej zábezpeky spôsobila zbytočné navyšovanie ceny nájomného a tým aj zbytočne zvyšovanie rozsahu škody. Žalovaný rovnako poukazuje na ustanovenie § 417 ods. 1 OZ a zároveň ustanovenie § 441 OZ. Poškodenej pritom muselo byť zrejmé, že dojednaním uvedenej prirážky dôjde k neprimeranému navýšeniu nákladov spojených s prenájmom a teda aj k neúčelnému navýšeniu výšky škody. Za takýto postup poškodenej, ktorý je v rozpore s ustanovením § 415 OZ však nemôže niesť zodpovednosť ani škodca ako ani žalovaný ako jeho poisťovateľ. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 8.9.2010, sp. zn. 25 Cdo 4918/2007. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ma žalovaný za to, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď priznal žalobcovi v rámci náhrady škody z dopravnej nehody zo dňa 10.1.2015 žalobcom uplatnené nároky na náhradu nákladov spojených s prenájmom motorového vozidla - prirážka za nezloženie finančnej zábezpeky. Vzhľadom na uvedené požiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu vo vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 5.3.2018, sp. zn. 33Cb/122/2015 vo vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 8. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril. 9. Podľa § 470 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 10. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 11. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalovaný v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam žalovaného uvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s otázkou nároku žalobcu na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla. Súd prvej inštancie zistil, že denná cena nájmu motorových vozidiel triedy SUV predstavovala v období rokov 2013 až 2014 sumu od 105,- EUR až 196,- EUR a denná cena nájmu motorového vozidla triedy SUV vo výške 115,- EUR bola v predmetnom období akceptovaná a likvidovaná ako náklad súvisiaci s prenájmom náhradného motorového vozidla poisťovňami, z čoho vyplýva, že poisťovne akceptovali ako obvyklú takúto cenu nájmu, a to vrátane žalovaného pri inej škodovej udalosti. Žalobcom uplatnená cena prenájmu 115,- EUR za deň prenájmu sa teda nachádzala v rozmedzí cenového pásma cien za zapožičanie náhradného motorového vozidla a z tohto pásma výrazne nevybočila a navyše žalovaný žiadnym dôkazom nepreukázal, že v danom čase a mieste bolo možné si náhradné vozidlo prenajať lacnejšie ako to urobil postupca. Preto podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne aplikoval uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.júna 2016, sp. zn. 3 MCdo 3/2015, ktorý konštatoval, že „ skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na prenájom náhradného vozidla je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na nájom náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca po určitú dobu vylúčený. Preto pri určení skutočnej škody, je potrebné túto stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase.“ Odvolací súd má za to, že návrh žalovaného na nepriznanie žalobcom uplatneného nároku na náhradu nákladov spojených s prenájmom motorového vozidla v časti prirážky za nezloženie finančnej zábezpeky, je nedôvodný, keďže cena nájmu i s touto prirážkou spadala do cenového pásma obvyklých cien prenájmu za zapožičanie náhradného motorového vozidla obdobných vozidiel v danom mieste a čase . V celom rozsahu sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, podľa ktorej: „Od poškodeného nie je možné vyžadovať, aby v situácii, keď v dôsledku stretu prevádzok vozidiel, ktoré nezavinil, a pri ktorom bolo poškodené jeho motorové vozidlo, si -okrem iného- zabezpečil dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie depozitu, a to všetko v krátkom časovom úseku, ktorý spravidla po náhodnej škodovej udalosti má poškodený k dispozícii. Ak žalovaný ako poisťovňa namieta nesplnenie si povinnosti zo strany poškodeného predchádzať škodám, bolo by potrebné, aby žalovaný recipročne odôvodnil jeho postup v procese likvidácie škodovej udalosti, teda predovšetkým či poškodenému poskytol preddavok na likvidáciu škodovej udalosti, aby tak poškodený mohol uhradiť depozit a znížiť náklady na prenájom, resp. aké iné opatrenia uskutočnil žalovaný dovolávajúci sa splnenia (podľa súdu v tomto prípade neexistujúcich) prevenčných povinností zo strany poškodeného v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla.“ 13. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).