Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/211/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114209300 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1114209300.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobkyne: Poistná udalosť s.r.o., Sabinovská 11, Bratislava, IČO: 45 474 231, právne zastúpeného: Advokátska kancelária MHS Legal,s.r.o., Galvaniho 7/D, Bratislava, IČO: 36 866 687, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441 o zaplatenie 1.474,40 Eur s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 14C 86/2014-95 zo dňa 26. júna 2018 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti istiny potvrdzuje. V časti úrokov z omeškania rozsudok súdu prvej inštancie zmeňuje tak, že žalobu v tejto časti zamieta. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 1.474,40 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.474,40 Eur od 27.07.2012 až do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 1.1. Vychádzal zo zistenia, že dňa 4.4. 2012 došlo k dopravnej nehode, vinníkom ktorej bola vodička F. Z., ktorá mala uzatvorené povinné zmluvné poistenie u žalovanej. V dôsledku poistnej udalosti došlo k poškodeniu motorového vozidla R. L. EČV: C. XXXR poškodenej F. Š., ktoré bolo od 4.4.2012 do 4.5.2012 v oprave. Poškodená si za toto obdobie zabezpečila prenájom motorového vozidla E. L. G.: C.. Za obdobie prenájmu zaplatila poškodená sumu 1.980,- Eur dňa 17.2.2014 na základe vystavenej faktúry od servisu Q. - Q. N., ktorú poškodená uhradila dňa 17.2.2014. Žalovaná skončila šetrenie poistnej udalosti dňa 11.7.2012 s tým, že listom zo dňa 12.07. 2012 uznala nárok žalobkyne na prenájom vozidla v počte 16 dní. Cenu prenájmu vozidla počas opravy stanovila na sumu 31,60 Eur na deň, t.j poškodenej zaplatila celkovo sumu 505,60 Eur. Sporným zostalo obdobie prenájmu vozidla zo strany žalovanej, a cena prenájmu (14 dní prenájmu motorového vozidla vo výške 1.474,40 Eur (1.980-505,60 = 1.474,40 Eur). Žalovaná namietala, že suma na deň prenájmu vozidla 66,- Eur je neúčelná a neprimeraná, nezodpovedá cene prenájmu dostupných motorových vozidiel. 1.2. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 420 ods. 1 ; § 427 ods. 1,2; § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka; § 4 ods. 1, 2 a § 15 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla; § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka; § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a právne závery prijaté v R7/1992, v dôsledky čoho konštatoval, že žalobkyňa v konaní preukázala, nutnosť zapožičania náhradného vozidla potom čo došlo k poškodeniu vozidla F. Š. spôsobené p. F. Z., ktorá mala uzatvorená povinné zmluvné poistenie u žalovanej. Poškodená si počas opravy svojho auta zapožičala vozidlo dňa 4.4.2012 a následne čo jej bolo opravené vozidlo vrátila náhradné vozidlo dňa 4.5.2012 a túto okolnosť oznámila žalovanej. Z listinných dôkazov vyplýva, že cena za deň prenájmu motorového vozidla E. L. bola 66,- Eur na jeden deň. Poškodená zaplatila sumu 1.980,- Eur dňa 17.2.2014 čím došlo ku škode., t.j. k zníženiu stavu finančných prostriedkov u poškodenej v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže sa zmenšil existujúci majetkový stav poškodenej. Skutočnou škodou je preto vyplatené nájomné za prenajaté osobné auto, nie aritmetický priemer resp. individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania opravy poškodeného auta a možnej (predpokladanej) výške nájomného v bližšie nešpecifikovanom náhodne vybranom okruhu požičovní. Neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal v takomto prípade najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok ktoré ponúkajú. 1.3. Žalovaná preukazovala výšku prenájmu motorového výpisom zo spoločnosti Y..P..sk, kde cena prenájmu vozidla E. L. v S. za obdobie 28.7.2016 je 33,60 Eur s DPH. Súd prvej inštancie mal zato, že ide o informáciu z internetu za iné obdobie. Súd nestotožnil s argumentáciou žalovanej, že by cena prenájmu vozidla bola neúčelná, pričom ani v oznámení o poistnom plnení nie je zrejmé, z akých podkladov pri jej stanovení ceny prenájmu vozidla žalovaná vychádzala. Doba opravy vozidla R. L. bola primeraná k rozsahu poškodenia vozidla nehodou a doba opravy závisí od dodržania predpísaných technologických postupov, kapacitných možností autoservisu a dostupnosti náhradných dielov. Súd prvej inštancie nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov vyvodil na základe predloženého čestného vyhlásenia poškodenej s tým, že poškodená dĺžku opravy vozidla nemohla ovplyvniť. Súd zaviazal žalovanú na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.474,40 Eur od 27.7.2012 v zmysle ustanovenia § 11 ods.7 zákona č. 381/2001 Z.z. s tým, že šetrenie ukončenia poistnej udalosti nastalo dňom podľa žalovanej 11.7.2012 a žalovaná je povinná poskytnúť plnenie po skončení prešetrenia poistnej udalosti do 15 dní. Žalovaná sa svojim konaním dostala s plnením do omeškania a súd priznal žalobkyni úroky z omeškania v zmysle § vládneho nariadenia 3 č. 87/1995 Z.z. v spojení s ustanovením § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. 1.4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. a § 262 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu z dôvodu úspešnosti v konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Rozsudok odvolaním napadol žalovaný vytýkajúc súdu prvej inštancie, že nesprávne vyhodnotil žalovanou predložené cenníky prenájmov obdobných motorových vozidiel, keď uviedol, že cenník spoločnosti sa netýkal porovnateľného mesta a porovnateľného času. Iba jeden z predložených cenníkov sa týkal mesta S. pričom ostatné sa týkali regiónu Bratislava. Odkazuje na publikované závery v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.6.2016 sp. zn. 3MCdo 3/2015 v súvislosti s otázkou primeranosti nákladov. Žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť zapožičania náhradného motorového vozidla nad dĺžku priznanú žalovanou. Osobitné dôvody predĺženia prenájmu neobsahovalo ani vyjadrenie autoservisu zo dňa 7.5.2012. Žalovaná namieta aj nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov, ktoré súd prvej inštancie vyvodil na základe predloženého čestného vyhlásenia, z ktorého nevyplýva kde poškodená mala pracovať, či bola skutočne tehotná, či mala reálne zaplatenú dovolenku v Tatrách a či nebolo možné využiť aj iné možnosti jej prepravy. O dôsledku konkrétnych údajov nebolo možné tvrdené skutočnosti objektívne overiť a posúdiť. Žalovaná namieta aj stanovenie momentu vzniku omeškania. Samotná existencia pohľadávky nie je skutočnou škodou, ani ušlým ziskom, nakoľko do času jej úhrady nedôjde k zmenšeniu majetku na strane veriteľa, so závermi s ktorými sa stotožnil aj súd prvej inštancie keď vyslovil, že poškodenej vznikla pohľadávka voči žalovanej titulom náhrady škody až momentom úhrady dňa 17.2.2014. Napriek tomu súd prvej inštancie stanovil moment vzniku omeškania od 27.7.2012. Takýto postup súdu prvej inštancie považuje za arbitrárny nemajúci oporu v platnej právnej úprave. Z uvedených dôvodov navrhuje aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanej prizná náhradu trov konania; alternatívne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že v žalovanou predložených internetových ponukách podmienky nájmu buď úplne absentujú, alebo sú diametrálne odlišné od podmienok žalobkyne; napr., že autopožičovňa vyžaduje pred podpisom nájomnej zmluvy zaplatiť celú cenu nájmu, ako aj ešte zložiť zálohu za požičané auto. Okresné súdy v Bratislave ako aj Krajský súd v Bratislave napr. sp. zn. 4Cob 17/2017 opakovane konštatovali, že ak pri určitom type podmienok nájmu je na trhu určitá cenová hladina, tak nie je možné vychádzať z cenovej hladiny odlišného typu podmienok nájmu, ale je potrebné skúmať cenovú hladinu porovnateľného typu podmienok nájmu, pretože podmienky nájmu majú kľúčový vplyv na cenu nájmu. Žalovaná ignoruje samoreguláciu cien v trhovej ekonomike, ako aj reálne možnosti nájomcov. Oprava poškodeného vozidla trvala od 4.4.2012 do 4.5.2012, dobu, ktorú žalovaná neuznala a uviedla, že vychádza z internetového systému, ktorý však nevypočíta skutočnú dobu opravy, ale iba ideálnu dobu opravy, ktorá nezodpovedá reálnemu stavu. Žiadnym spôsobom nezohľadnila čas potrebný na ekonomickú opravu. Poškodený nevie čas opravy žiadnym spôsobom ovplyvniť. Po celý čas nebolo možné zo strany poškodeného užívať poškodené vozidlo, a preto ide celkom jednoznačne o dobu počas ktorej má nárok na zapožičanie náhradného motorového vozidla a následné preplatenie nákladov takéhoto zapožičania. Žalovaná používa tendenčnú argumentáciu, že požičanie náhradného auta nebolo účelné a žalovaná nepreukázala nutnosť požičania náhradného vozidla. Rozhodnutím Najvyššieho súdu R 7/1991 bolo ustálené, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo, ak ho nutne a účelne potrebuje. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania považuje za plne dôvodný a zákonný. Odkazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.4.2017 sp. zn. 3Co/193/2015 v zmysle ktorého ukončenie prešetrovania poistnej udalosti v lehote stanovenej v §11 odsek 6 zákona čísla 381/2001 Z.z. nezbavuje poisťovňu zodpovednosti za oneskorené plnenie. Žalovaný neplnil riadne a včas a preto sa dostal do omeškania. Otázka splatnosti je priamo upravená v §11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. a preto aj v otázke príslušenstva považuje rozsudok prvej inštancie za vecne správny, ktorý žiada v celom rozsahu potvrdiť. 4. Žalovaná právo podať repliku nevyužila. 5. Krajský súd Bratislava ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej v časti zaplatenia istiny nemožno priznať úspech. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že boli splnené všetky predpoklady pre založenie objektívneho zodpovednostného vzťahu za náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 a nasl. Obč. zák.), a to protiprávne konanie škodcu, dopravná nehoda spôsobená porušením predpisov cestnej premávky, vznik skutočnej škody predstavujúcej náklady na zabezpečenie prenájmu náhradného motorového vozidla, a priama príčinná súvislosť medzi konaním škodcu a vznikom škody je nutné považovať tento záver za vecne správny. Súd prvej inštancie aj v zmysle požiadavky spravodlivého procesu a princípu právnej istoty vyjadreného v čl. 2 ods.2 základných princípov C.s.p. vo svojom rozhodnutí poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax. 6. Žalovaná zotrvala aj v odvolacom konaní na rovnakých dôvodoch svojej obrany tak, ako pred súdom prvej inštancie. Vytkla súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie v otázke dĺžky prenájmu náhradného vozidla, neúčelnosti a neprimeranosti ceny prenájmu motorového vozidla poškodenou. 7. Rozsah náhrady škody pri prenajatom náhradnom vozidle riešil aj Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 28. júna 2016, sp. zn. 3 MCdo 3/2015. Pri určení rozsahu náhrady škody nie je daný žiadny zákonný predpoklad pre zvýhodnenie poškodeného alebo škodcu. Rozsah náhrady škody je vždy závislý na objektívnych skutočnostiach. Vzhľadom na to nemôže byť rozsah náhrady škody ovplyvnený subjektívnymi okolnosťami. Rozsah náhrady škody pri prenajatom náhradnom vozidle je obmedzený hľadiskom účelnosti a nutnosti. Skutočnú škodu treba stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. 8. Oprava poškodeného vozidla je tou objektívne relevantnou skutočnosťou, ktorá zakladá nutnosť prenájmu náhradného vozidla poškodenou, a preto nemožno považovať za významnú námietku žalovanej, že súd prvej inštancie sa uspokojil iba s čestným prehlásením poškodenej o nutnosti prenájmu vozidla, pričom nezisťoval pravdivosť dôvodov tvrdených v prehlásení. Je potrebné súhlasiť s argumentáciou žalobkyne, že v súvislosti s pojmom nutnosť a účelnosť je potrebné poukázať na diametrálne odlišné celospoločenské pomery v čase vydania rozhodnutia Q. X/XXXX a dnes, kedy je vlastníkom vozidla takmer každý občan a užívanie vozidla je bežným štandardom každodenného života. V konaní bolo preukázané, že poškodená si náhradné vozidlo požičala iba na obdobie, kedy sa jej poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise, v dôsledku čoho kritérium nutnosti je žalobkyňou plne pokryté. 9. Pokiaľ ide o účelnosť vynaložených nákladov na zapožičanie náhradného vozidla, túto je potrebné posudzovať jednak z hľadiska primeranosti vynaložených nákladov na prenájom vozidla, čo znamená, že tieto musia zodpovedať obvyklej cene za prenájom obdobného vozidla v danom mieste a čase, ako aj z hľadiska objektívnej doby, ktorá bola nevyhnutne potrebná na vykonanie opravy poškodeného vozidla. Spochybnenie objektívneho faktu, ktorý bol pre súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia účelnosti podstatný (prenájom trval iba po doby opravy, nezávislej od vôle poškodenej) bez ďalšieho, nebolo spôsobilé privodiť na vec iný náhľad a preto je námietka žalovanej v tomto smere bezpredmetná. K zapožičaniu náhradného vozidla došlo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, ktoré si poškodená požičala iba na obdobie kedy sa poškodené vozidlo nachádzalo v oprave. Náhradné vozidlo bolo vrátene bezodkladne, po skončení opravy, preto je účelnosť jeho zapožičania nespochybniteľná. Z uvedeného dôvodu možno konštatovať, že náklady na prenájom náhradného vozidla boli vynaložené účelne aj z hľadiska dĺžky prenájmu náhradného vozidla počas celého obdobia, zodpovedajúcej doby, kedy sa poškodené vozidlo nachádzalo v oprave. 10. Rozhodovacia prax súdov ustálila, že povinnosťou je nahradiť cenu obvyklú, nie cenu najnižšiu, o dosiahnutie ktorej sa snaží žalovaná. Obvyklosť ceny je potrebné posudzovať v kontexte porovnateľných podmienok nájmu a posúdiť sumárne ponuky od ceny najnižšej až po najvyššiu. Je potrené prisvedčiť žalobkyni, že internetový prieskum predložený žalovanou je iba sumár cenovo najnižších reklamných ponúk na internete, ktorých prvoradým cieľom je nalákať potenciálnych zákazníkov. Uvedené ceny sú iba orientačným prehľadom najnižších cien a žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, či za cenu prezentovanú v internetovej ponuke bolo uvedené vozidlo možné aj reálne požičať. Cena za prenájom v danej veci zásadným spôsobom neprevyšuje cenu obvyklú v danom mieste a čase, za motorové vozidlo rovnakej triedy a preto cena uhradená poškodenou v danej veci za prenájom náhradného vozidla je i podľa názoru odvolacieho súdu primeraná všetkým okolnostiam. 11. Po právnom zhodnotení rozhodujúcich skutkových zistení, ktoré boli preukázané výsledkami dokazovania vykonaným pred súdom prvej inštancia odvolací súd neuznal opodstatnenosť dôvodov, na ktoré poukazovala žalovaná vo vzťahu k nároku na zaplatenie istiny vo svojom odvolaní, a pokiaľ súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.474,40 Eur, rozhodol vecne správne, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti istiny ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1 a 2 C.s.p.. 12. Za dôvodné je však potrebné považovať odvolanie žalovanej pokiaľ ide o úroky z omeškania, v časti v ktorej súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. 13. Podľa § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 14. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 15. Podľa § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. 16. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v prípade peňažného plnenia zo strany poisťovateľa, je vznik práva požadovať okrem istiny aj zaplatenia úrokov z omeškania, podmienený tým, že poisťovateľ nesplní povinnosť podľa § 11 ods. 6 citovaného zákona, teda, že bez zbytočného odkladu nezačne prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti toto prešetrovanie neukončí a neoznámi poškodenému výšku poistného plnenia, alebo mu v uvedenej lehote neposkytne písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie. 17. Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 26. februára 2019 sp.zn. 1 Cdo 212/2017 uviedol, že ..“ Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania je upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. a je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona č. 381/2001 Z.z. Z právnej úpravy možno vyvodiť, že umožňuje úročenie poistného plnenia v tých prípadoch, keď si poisťovateľ nesplní svoju povinnosť uloženú mu v súvislosti so šetrením poistnej udalosti, a tiež keď poškodenému zašle oneskorené vysvetlenie dôvodov, pre ktoré poisťovateľ odmietol poskytnúť poistné plnenie, t. j. povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti. Sankcia v podobe úroku z omeškania má však inú povahu, už sa nejedná o nárok poškodenej osoby, ktorý si môže, ale nemusí uplatniť (ako je to obvyklé pri omeškaní v občianskoprávnych vzťahoch). Z dikcie tohto ustanovenia je zrejmé, že zákon o poistení zodpovednosti ukladá poisťovateľom automaticky túto sankciu ako povinnosť, teda bez ohľadu, či si úrok z omeškania poškodený uplatní alebo nie; iba výška úroku z omeškania sa posudzuje podľa občianskoprávnych predpisov a jeho vykonávacieho nariadenia. 18. V preskúmavanej veci je nesporné, že k predmetnej poistnej udalosti došlo dňa 02.04.2012 . Žalovaná listom zo dňa 12.07. 2012 oznámila poškodenej, že poskytne poistné plnenie vo výške 505,60 Eur a zároveň uviedla, že za primerané náklady na použitie náhradného vozidla považuje max. 16 dní a za opravu hradí 31,60 Eur na deň, čím si žalovaná splnila všetky povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z. . Žalovaná nebola preto povinná uhradiť žalobkyni úroky z omeškania. Do omeškania by sa žalovaná dostala s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradila v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. (rozsudok NS SR zo dňa 26. februára 2019 sp.zn. 1 Cdo 212/2017). 19. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti priznania úrokov omeškania v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia zmenil (§ 388 C.s.p.) tak, že žalobu v tejto časti zamietol. 20. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a v súlade s § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p.. Žalobca sa svojou žalobou domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.474,40 € a úroku z omeškania vo výške 8,75% z tejto sumy odo dňa 27.7.2012, pričom úspech dosiahol v časti istiny a v časti úrokov z omeškania, dosiahol úspech žalovaný. Nakoľko vzájomný pomer úspechu strán sporu by bol po vyčíslení úrokov z omeškania ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu v podstate rovnaký (každá zo strán by mala úspech takmer v polovici žalovanej istiny), žiadnej zo strán nevznikol nárok na náhradu trov konania a preto už o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).