Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/46/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113203306 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1113203306.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, 814 21 Bratislava, IČO: 00 603 147, proti žalovanému: Connexe s.r.o., Koreničova 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 770 825, o zaplatenie 93,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/71/2013-119 zo dňa 14.02.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/71/2013-119 zo dňa 14.02.2017 p o t v r d z u j e . Žalovaný má proti žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 01.02.2013 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 93,- eur spolu s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.11.2011 bolo z miestnej komunikácie, ktorej správu vykonávala mestská časť Bratislava - Staré Mesto odstránené osobné motorové vozidlo EČV: V.-XXXAA, ktorého prevádzkovateľom bol žalovaný. O odstránení motorového vozidla rozhodol príslušník mestskej polície ako splnomocnený zástupca správcu komunikácie, nakoľko vozidlo stálo na vyhradenom parkovisku, ktoré preň nebolo určené. Na základe rozhodnutia správcu komunikácie vykonala technický odťah predmetného vozidla obchodná spoločnosť Car Towing a.s., ktorá bola oprávnená na odťah na základe zmluvy o výkone odťahovacej služby, a vystavila žalobcovi faktúru za náklady odťahu motorového vozidla, ktorú však žalovaný neuhradil a dostal sa tak do omeškania s plnením dlhu voči žalobcovi. Žalobca mal za to, že správca komunikácie bol oprávnený pri odstraňovaní prekážky cestnej premávky upraviť si zmluvné vzťahy s iným subjektom podľa súkromnoprávnych noriem a zmluvne poveriť tretiu osobu (príkazníka) samotným odstránením vozidla. Súd prvej inštancie vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 30Rob/21/2013-50 zo dňa 19.02.2013, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 93,- eur s príslušenstvom, voči ktorému podal žalovaný odpor. V odpore uviedol, že všetky písomnosti upravujúce vzťahy medzi mestskou časťou Bratislava - Staré mesto, mestskou políciou, Magistrátom a Car Towingom a.s. sú neplatné. Poukázal na to, že materiál neobsahuje základnú Zmluvu č. XX/XXXX a tiež na nezákonný postup mestskej časti pri predaji a označení parkovacích miest. Namietal, že mestskú časť zastupuje osoba, ktorá nemá oprávnenie vystupovať v jej mene, plná moc udelená mestskou časťou je bez podpisu štatutárom neplatná a neúčinná, výzva na úhradu nákladov na odstránenie vozidla nebola podpísaná starostkou, pričom výzvu v mene mestskej časti vydal Car Towing a vyslovil podozrenie, že mestská časť koná klientelisticky. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že nie je zriaďovateľom spoločnosti Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť a nemá v nej ani majetkovú účasť. Poukázal na to, že z dôvodu nedostatočnej vybavenosti, zabezpečuje správca komunikácie technickú realizáciu odstraňovania motorových vozidiel, tvoriacich prekážku cestnej premávky, prostredníctvom zmluvného partnera Car Towing, a.s., tento však len zabezpečuje technickú realizáciu rozhodnutia správcu komunikácie. Namietal striktný výklad § 43 Zákona o cestnej premávke a považoval ho za neúmerne reštriktívny. Mal tiež za to, že Zmluva č. XX/ XXXX o výkone odťahovej služby v znení dodatku č. 3 neodporovala zákonu č. X/XXXX Z.z., ani inému právnemu predpisu, preto nejde o neplatný právny úkon a žalobca je v spore aktívne legitimovaným. Ďalej uviedol, že právny zástupca žalobcu bol splnomocnený na zastupovanie v predmetnom spore v zmysle plnomocenstva zo dňa 03.01.2013 a vedúci oddelenia právneho a správnych činností mestskej časti Bratislava - Staré mesto bol oprávnený v mene žalobcu podpísať plnomocenstvo, ktorým splnomocnil právneho zástupcu na zastupovanie žalobcu v predmetnom spore. Mal tiež za to, že výzva na úhradu nákladov na odstránenie vozidla zo dňa 16.11.2011 bola v súlade s § 1b ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb.. Žalovaný v ďalšom vyjadrení poukázal na to, že v danom prípade nerozhodol správca komunikácie, ale mestský policajt, čo dokazuje rozhodnutie o odstránení vozidla, ktoré považoval za neplatné. Zastával názor, že vozidlo nebolo odtiahnuté správcom komunikácie ani subjektom, ktorý bol výlučne na tento zásah do práv žalovaného oprávnený. Zmluvu o výkone odťahovej služby zo dňa 23.10.2006 aj s dodatkami považoval za neplatnú, pretože správca komunikácie ňou v rozpore so zákonom previedol na spoločnosť Car Towing a.s., ako podnikateľský subjekt, časť právomoci verejnej správy. Uviedol, že žalobca sa na základe neplatného právneho úkonu nemôže voči žalovanému úspešne domáhať náhrady nákladov odstránenia vozidla. Poukázal na to, že súkromná spoločnosť, ktorá vykonala odťah, nebola právnická osoba obcou pre tento účel založená alebo zriadená, a preto odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa bolo vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý zásah je prípustný len na základe zákona. Zdôraznil, že práva a povinnosti subjektu verejného práva vyplývajúce z noriem verejného práva, nemožno zmluvne alebo plnomocenstvom previesť na subjekt súkromného práva, a to ani po stránke technickej. Žalovaný okrem toho nesúhlasil s paušálnou sumou za odťah, poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 70/2003 zo dňa 01.01.2006 a mal za to, že nemožno aplikovať paušálne určenie ceny za výkon núteného odstránenia vozidla. Žalobca poukázal na to, že § 3d ods. 5 zákona č. 135/1961 Zb. a § 43 zákona č. 8/2009 Z.z., by sa mali vykladať logicky, teleologicky a historicky a výkonom správy sa má rozumieť zabezpečenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Zabezpečenie naplnenia účelu zákona, a teda správu, ergo odstránenie vozidla vykonala obec, a keďže účel zákona naplnila mestská časť ako správca komunikácie, do vlastníckeho práva žalovaného sa zasiahlo na základe zákonného postupu. Poukázal na to, že žalovaný ignoruje skutočnosť, že svojím konaním porušil právne predpisy a ohrozil plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky. Opätovne zdôraznil že o odstránení motorového vozidla rozhodol príslušník mestskej polície Bratislava - Staré Mesto ako splnomocnený zástupca správcu komunikácie v zmysle poverenia starostu mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 20.09.2009 a ohľadom oprávnenosti príslušníka mestskej polície rozhodnúť v mene správcu cesty o odťahu motorového vozidla poukázal na § 3 ods. 1 písm. e) nariadenia Hlavného mesta SR Bratislava č. 3/1991, preto poverenie považoval za platné. Žalobca ďalej uviedol, že náklady spojené s odťahom predmetného vozidla boli určené v súlade so skutočnými nákladmi a v súlade s cenami v danom mieste a čase. Skutočnosť, že znalecký posudok sa týkal nákladov v roku 2010 a odťah bol vykonaný v roku 2011, nepôsobí v neprospech žalovaného, keďže vzhľadom na rast cien všetkých komodít, by cena podľa novšieho znaleckého posudku bola len vyššia, preto základ znaleckého posudku považoval za aktuálny. Okrem toho poukázal na správnosť vyčíslenia úrokov z omeškania. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že právomocou mestskej polície podľa zákona nebolo rozhodovanie o odstránení vozidla, preto mestský policajt rozhodol o odťahu neoprávnene. Vyjadril názor, že poverenie príslušníkov mestskej polície o rozhodovaní o odstraňovaní vozidiel zo strany mestskej časti nebolo v súlade so zákonom, mestská časť ako správca cesty nemôže previesť časť svojej právomoci na právnickú osobu, ktorá nebola na tento účel založená alebo zriadená. Takýto odťah považoval za nezákonný a namietal tiež výšku uplatňovanej sumy. Judikáty predložené žalobcom považoval za zastaralé a prekonané novšou súdnou praxou. 2. Súd prvej inštancie mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že príslušník mestskej polície Bratislavy, na základe poverenia starostu mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, nariadil dňa 16.11.2011 odstránenie vozidla EČV: V., ktorého prevádzkovateľom bol žalovaný, a to z dôvodu, že motorové vozidlo stálo na vyhradenom parkovisku, ktoré preň nebolo určené, čím porušil § 43 ods. 4 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Technický odťah vykonala spoločnosť Car Towing, a.s., ktorá bola na odťah podľa žalobcu oprávnená na základe Zmluvy o výkone odťahovacej služby č. XX/XXXX v znení dodatku č. 3 zo dňa 13.11.2009. Dňa 16.11.2011 si žalovaný prevzal motorové vozidlo spolu s výzvou na zaplatenie nákladov odťahu motorového vozidla v sume 93,- eur, ktorú žalovaný neuhradil. Súd vec právne posúdil na základe ustanovení § 132 ods. 1, § 191 ods. 1, § 215 ods. 1 a 2, § 218 CSP, § 43 ods. 1, 2, 4 zákona č. 8/2009 Z.z., § 3 ods. 2, § 3d ods. 3 a 5, § 4b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb., § 1a ods. 2, § 2 ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb.. Konajúci súd poukázal na to, že správu miestnych pozemných komunikácií a účelových komunikácií, ktoré sú vo vlastníctve obce vykonáva obec ako prenesený výkon štátnej správy a oprávnenie na odstránenie vozidla tvoriaceho prekážku cestnej premávky zákon č. 8/2009 Z.z. výslovne dáva iba správcovi cesty, ktorým je obec alebo právnická osoba ňou na tento účel založená, pričom zákon nepriznáva možnosť zmluvne previesť samotný výkon odtiahnutia vozidla na inú osobu, a to ani po technickej stránke. Dospel k záveru, že spoločnosť Car Towing, a.s., ktorá vykonala odťah motorového vozidla, nespĺňa zákonné podmienky pre výkon správy pozemných komunikácií podľa zákona č. 8/2009 Z.z., nakoľko nebola obcou pre tento účel založená, resp. zriadená. Ďalej uviedol, že keďže odstránením vozidla dochádza k zásahu do vlastníckeho práva, je potrebné, aby bol takýto zásah uskutočnený v súlade so zákonom, čo nebolo naplnené, keď zásah do vlastníckeho práva vlastníka motorového vozidla vykonala súkromná spoločnosť, ktorá nebola pre tento účel založená alebo zriadená. Zdôraznil, že odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by bolo možné zastúpenie podnikateľským subjektom. Okrem toho súd poukázal na skutočnosť, že žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal výšku nákladov, ktoré mali vzniknúť v súvislosti s odťahom motorového vozidla, kedy predložil znalecký posudok vypracovaný pre účely súdneho konania za obdobie roka 2010, pričom k odťahu vozidla došlo až v roku 2011, a teda takýto znalecký posudok nemohol určovať skutočné náklady. Keďže súd dospel k záveru, že žalobca nebol oprávnený preniesť svoje kompetencie na iný podnikateľský subjekt a zároveň nepreukázal výšku požadovaných nákladov za odťah motorového vozidla, súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalobca opätovne zdôraznil, že doslovný výklad § 43 zákona č. 8/2009 Z.z. súdom považuje za neúmerne reštriktívny a v priamom rozpore so zmyslom, účelom a cieľom zákonodarcu, pričom takýto striktný výklad vedie k rôznym absurdnostiam. Uviedol, že pripustením výkladu, že samotný odťah vozidla po stránke technickej by bol oprávnený vykonávať len správca komunikácie, bol by správca komunikácie nútený vykonávať všetky povinnosti vyplývajúce mu z právneho poriadku SR sám, bez možnosti využiť služby dodávateľov a mal za to, že takýto stav by bol nemysliteľný a nerealizovateľný z hľadiska personálnej a vecnej vybavenosti správcov komunikácií. Nakoľko obchodná spoločnosť Car Towing, a.s., ako zmluvný partner žalobcu, vykonávala len technickú realizáciu rozhodnutia správcu komunikácie o odťahu motorového vozidla a nerozhodovala o odťahu, ani nevymáhala náklady samotného odťahu, žiadny spôsobom nezasahovala do práv jednotlivcov, nepovažoval preto za potrebné poskytovať ochranu práv jednotlivcov prostredníctvom doslovného výkladu § 43 zákona č. 8/2009 Z.z., aký využil súd v odôvodnení rozhodnutia. Na dôvažok žalobca poukázal na rozhodnutia krajských súdov a nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/07-30 zo dňa 14.02.2008, ktoré podľa jeho názoru popierajú tvrdenia súdu prvej inštancie. V zmysle súdnych rozhodnutí všeobecné predpisy o správnom konaní sa nepoužijú na odstránenie prekážky cestnej premávky a vozidla, správca komunikácie je oprávnený pri odstraňovaní prekážky cestnej premávky upraviť si zmluvné vzťahy s iným subjektom podľa súkromnoprávnych noriem, a teda aj zmluvne poveriť tretiu osobu samotným odstránením vozidla, a príkazná zmluva je platná a v súlade s právnym poriadkom SR. Zastával preto názor, že Zmluva č. XX/XXXX o výkone odťahovej služby zo dňa 23.10.2003 v znení dodatku č. 3 zo dňa 13.11.2009 neodporovala zákonu č. 8/2009 Z.z., ani inému právnemu predpisu a spoločnosť Car Towing a.s. bola oprávnená vykonať technický odťah motorového vozidla žalovaného. Ohľadom znaleckého posudku uviedol, že tento bol vyhotovený v súlade so skutočnými nákladmi za odťah motorového vozidla a v súlade s cenami v danom mieste a čase, pričom suma, ktorú si žalobca nárokuje, nie je v neprospech žalovaného, pretože vzhľadom na rast cien komodít a infláciu, by cena podľa novšieho znaleckého posudku bola vyššia. Kalkuláciu nákladov na jeden odťah považoval za najefektívnejší spôsob kalkulácie. Okrem toho si žalobca uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 30,53 eur. Napadnutý rozsudok považoval za nesprávny a žiadal, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 93,- eur s 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 93,- eur od 31.03.2013 do zaplatenia a zároveň, aby žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu. 4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 28.06.2017. Poukázal na to, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, žalobcom uvádzané rozhodnutia sú už súdnou praxou prekonané a súd sa s nimi v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne vysporiadal. Do pozornosti súdu dal novšie rozhodnutia súdov, obsahovo zhodné s napadnutým rozsudkom, v ktorých súdy dospeli k záveru, že správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci, ktorý nesie v plnom rozsahu aj zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej, pričom takéto opatrenia je oprávnená vykonať buď len obec samotná, alebo právnická osoba ňou ani tento účel založená alebo zriadená. Zdôraznil, že správca cesty nie je oprávnený previesť svoje zákonné povinnosti pri odstraňovaní prekážky cestnej premávky na žiadny súkromnoprávny subjekt, preto spoločnosť Car Towing, a.s., ktorá vykonala odťah motorového vozidla žalovaného nebola na to oprávnená. Za bezpredmetné považoval tvrdenie žalobcu o tom, že príkazná zmluva, ktorou žalobca poveril Car Towing, a.s. výkonom odťahu motorových vozidiel, bola platná. Vo veci výšky nákladov na odťah, sa žalovaný priklonil k názoru súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 70/2003. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. 5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 07.09.2017. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že spoločnosť Car Towing, a.s., ktorá vykonala odťah motorového vozidla žalovaného, nespĺňala zákonné podmienky pre výkon správy pozemných komunikácií. Uviedol, že právomoci správcu miestnej komunikácie nemožno zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt, žiadnym právnym predpisom však nie je expressis verbis zakázané, aby odstránenie vozidla z miestnej komunikácie po technickej stránke vykonal prostredníctvom inej osoby. Mal za to, že v prípade odstránenia vozidla však jedine správcovi komunikácie vzniká nárok na náklady odstránenia voči prevádzkovateľovi vozidla, a teda len správca cesty je aktívne legitimovaný na ich vymáhanie. K namietanej výške úhrady za odstránenie motorového vozidla opätovne uviedol, že použitý spôsob kalkulácie ceny za vykonanie odťahu vozidla bol najefektívnejší. Zároveň žalobca súdu oznámil vypovedanie plnej moci právnemu zástupcovi zo dňa 18.05.2017. 6. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 22.11.2017, v ktorom poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. a odbornú literatúru. Zdôraznil, že žalobca ako správca pozemných komunikácií vykonáva prenesený výkon štátnej správy a nie je oprávnený previesť svoju právomoc na iný subjekt. Správca cesty koná v rozpore s Ústavou, keď zabezpečuje odstránenie vozidla z miestnej komunikácie prostredníctvom tretej osoby, ktorá ním nebola založená alebo zriadená za týmto účelom. Ohľadom výšky nákladov poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 22/2010 zo dňa 20.12.2011. 7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č. k. 31Cb/71/2013-119 zo dňa 14.02.2017 je potrebné potvrdiť ako vecne správny. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli a webovej stránke KS v Bratislave. 8. Podľa čl. 2 ods. 2, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 9. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (ďalej len „ZCP“), kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty. Ten, kto odstráni prekážku cestnej premávky, je povinný bezodkladne zabezpečiť aj odstránenie predmetov a odpadov prekážajúcich v zjazdnosti na ceste, ktoré s prekážkou cestnej premávky súvisia. 10. Podľa § 43 ods. 4 ZCP, správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je a) na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky, b) na vyhradenom parkovisku pre vozidlo s konkrétnym evidenčným číslom vozidla, pre osobu so zdravotným postihnutím alebo pre vozidlo s konkrétnym parkovacím preukazom, ak také parkovisko nie je preň určené, c) bez pripevnenej tabuľky s evidenčným číslom, ak podlieha evidenčnej povinnosti, alebo je bez čitateľného vyznačenia mena, priezviska a adresy pobytu alebo názvu a sídla držiteľa vozidla na viditeľnom mieste s výnimkou dvojkolesových vozidiel, aj keď netvorí prekážku cestnej premávky. 11. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (ďalej len „ZPK“), miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií. 12. Podľa § 3d ods. 5 písm. d) ZPK, správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené. 13. Podľa § 1a ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, mestská časť je územným samosprávnym a správnym celkom Bratislavy; združuje obyvateľov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Mestská časť vykonáva samosprávu Bratislavy a prenesenú pôsobnosť v rozsahu vymedzenom zákonom a štatútom Bratislavy (ďalej len „štatút"); v tomto rozsahu má postavenie obce. 14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 15. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 16. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č. k. 31Cb/71/2013-119 zo dňa 14.02.2017, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 17. Správa verejných komunikácií patrí do oblasti správneho práva, pričom správu miestnych pozemných komunikácii a účelových komunikácií, ktoré sú vo vlastníctve obce, vykonáva obec ako prenesený výkon štátnej správy. V zmysle ustanovenia § 43 ZCP, odstrániť motorové vozidlo tvoriace prekážku cestnej premávky je oprávnený správca cesty. V zmysle § 3d ods. 5 písm. d) ZPK správu pozemných komunikácií vykonávajú obce, prípadne právnické osoby nimi pre tento účel založené alebo zriadené. Z uvedeného vyplýva, že iba obec alebo právnická osoba založená alebo zriadená obcou na správu pozemných komunikácií môže odstrániť prekážku v cestnej premávke a vykonať nútený odťah vozidla. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že obchodná spoločnosť Car Towing, a.s., ktorá vykonala odťah motorového vozidla žalovaného, nie je obcou, a nie je ani právnickou osobou založenou alebo zriadenou obcou za účelom správy pozemných komunikácií, a preto nebola oprávnená vykonať odťah motorového vozidla žalovaného. Odvolací súd je toho názoru, že odtiahnutie motorového vozidla, vykonané spoločnosťou Car Towing, a.s., nemožno považovať za odstránenie prekážky v cestnej premávke správcom komunikácie. Poukazujeme na skutočnosť, že správca cesty pri odstraňovaní motorového vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej, čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla, nakoľko takéto opatrenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď len samotná obec, alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 70/2003). Z uvedeného je zrejmé, že spoločnosť Car Towing, a.s. nespĺňa zákonné podmienky pre výkon správy pozemných komunikácií, a teda ani pre odstraňovanie vozidiel z pozemných komunikácií namiesto obce, resp. v mene obce, a preto nebola ani oprávnená vykonať technický odťah motorového vozidla žalovaného a následne za tento si vyúčtovať cenu 93,00 eur. 18. Odvolací súd námietku žalobcu o tom, že doslovný výklad ustanovenia § 43 ZCP je neúmerne reštriktívny a v priamom rozpore so zmyslom, účelom a cieľom zákonodarcu a zároveň vedie k rôznym absurdnostiam, považuje v zmysle vyššie uvedeného za nedôvodnú. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, zákonodarca v zákone č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke jednoznačne stanovil okruh osôb oprávnených na správu pozemných komunikácií, a to spôsobom, ktorý nepripúšťa akýkoľvek iný odchýlny výklad. Takéto oprávnenie má v zmysle zákona teda výlučne správca cesty, ktorým je obec, alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená, a táto nie je oprávnená ani samotný výkon odtiahnutia motorového vozidla zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt. 19. Neobstojí argumentácia žalobcu ohľadom správnosti kalkulácie ceny odťahu motorového vozidla v predloženom znaleckom posudku, kedy požadovaná suma nebola podľa názoru žalobcu v neprospech žalovaného. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že znalecký posudok predložený žalobcom vo veci stanovenia kalkulácie odťahovej služby, bol vypracovaný na účely súdneho konania za obdobie roka 2010. Keďže k predmetnému odťahu motorového vozidla žalovaného došlo v roku 2011, takýto znalecký posudok nemožno považovať za relevantný, nakoľko neurčoval skutočné náklady vzniknuté v danom prípade v súvislosti s odťahom motorového vozidla. Žalobca preto výšku uplatňovaných nákladov za odťah motorového vozidla žalovaného dostatočným spôsobom nepreukázal. 20. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Námietky žalobcu považujeme v zmysle vyššie uvedeného za nedôvodné a odvolací súd k nim nemohol prihliadnuť ani v tomto odvolacom konaní. 21. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 22. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/71/2013-119 zo dňa 14.02.2017 potvrdil ako vecne správny. 23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).