Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/18/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112203902 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1112203902.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: P.. M.B. X. - H., N. XXXX/ XA, XXX XX S., X. K., zast. JUDr. Miloš Papcun, advokát, Vajanského 5270/1A, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: BRATISLAVSKÁ INVESTIČNÁ, a.s., Rajská 15/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 725 818, zast. BDM Legal s. r. o., Gajova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 857 823, o vydanie platobného rozkazu o zaplatenie istiny 3.983,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/156/2012-264 zo dňa 17.05.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/156/2012-264 zo dňa 17.05.2017 p o t v r d z u j e . Žalobca má proti žalovanému právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol I. výrokom tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.991,64 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa 16.03.2011 do zaplatenia, sumu 1.991,64 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne odo dňa 16.04.2011 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, II. výrokom zamietol vzájomnú žalobu žalovaného a III. výrokom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07.02.2012 domáhal zaplatenia 3.983,28 eur s príslušenstvom, na základe mandátnej zmluvy uzavretej podľa § 566 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka v platnom znení. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 01.10.2008 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená mandátna zmluva, na základe ktorej vykonával pre žalovaného činnosť stavebno-technického dozoru na stavbe objektu „Z. N. C." v C.. Za túto činnosť postupne žalovanému fakturoval dohodnutú odmenu vo výške 1.991,64 eur s DPH. Faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 28.02.2011 s dátumom splatnosti 15.03.2011 a faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 31.03.2011 s dátumom splatnosti 15.04.2011, žalovaný neuhradil, napriek dvom upomienkam. Žalovaný listom zo dňa 29.04.2011 následne požiadal žalobcu o odovzdanie dokumentov, týkajúcich sa stavby, z dôvodu, že od 01.04.2011 pre nich prestal pracovať. 3. Súd prvej inštancie vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že angažoval žalobcu v súvislosti s projektom výstavby komplexu bytových domov - Z. N. C. N. C. (ďalej len „Projekt"). Podľa mandátnej zmluvy bol žalobca zodpovedný za vykonávanie všetkých činností investorského dozoru nad realizáciou Projektu a pri výkone svojej funkcie bol povinný zabezpečiť, aby výstavba bola uskutočnená v súlade so Zmluvou o dielo uzatvorenou so zhotoviteľom SkyBau s.r.o. zo dňa 13.08.2008 (ďalej len „Zmluva o dielo“), ktorej prílohou bol položkový rozpočet, harmonogram prác a projektová dokumentácia, ktorých dodržiavanie bol žalobca povinný sledovať a pravidelne potvrdzovať. Od ukončenia zmluvy v marci 2011, bola odplata žalobcu dohodnutá na sumu 1.679 eur + DPH. Táto suma bola žalobcom fakturovaná a žalovaným uhrádzaná na mesačnej báze. Žalovaný poukázal na § 567 Obchodného zákonníka a na porušenie zmluvných povinností žalobcom a uplatnil si eventuálny nárok na náhradu škody v maximálnom rozsahu 8.000,- eur z titulu náhrady škody. Ďalej v odpore žiadal, aby mu žalobca vrátil neoprávnene prijatú odmenu vo výške 15 % z vyplatenej odmeny od januára 2009 do januára 2011 vrátane, t.j. 8.020,82 eur, a zároveň si v zmysle § 98 vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku započítal svoju pohľadávku voči pohľadávke žalobcu, ktorá bola predmetom tejto žaloby. 4. Žalobca k tvrdeniam žalovaného uviedol, že mandátna zmluva mala písomnú formu, avšak má k dispozícii len jeho kópiu, ktorú súdu predložil. Bez vedomia žalovaného nič neobjednával, žalovaný nikdy oprávnenosť dodávky nespochybňoval, čo dosvedčuje mailová komunikácia, ako aj podpisy na faktúrach. Čo sa týka dverných otvorov, tieto zmenil žalovaný a zmena prebehla riadnym zmenkovým konaním. Ďalej uviedol, že do správy nikdy žiadny materiál neprevzal, preto nemohol ani nič odovzdať a nikdy nebol vyzvaný na vrátenie nejakého materiálu. Uviedol, že mandátna zmluva ho neoprávňovala na výkon skladovej a strážnej služby objektu. Čo sa týka komunikácie s klientmi, riešil hlavne rozpory medzi prísľubmi žalovaného klientom a skutočnú výstavbu bytu, ktoré si žalovaný objednal od dodávateľa stavby, spoločnosti SkyBau. Čo sa týka vád izolácie, zatekania cez sokel, či parapet, stavba a jej časti boli zdokumentované podľa jej projektovej dokumentácie a ak sa po čase prejavili skryté vady, v zmluve o dielo bolo uvedené, ako sa tieto vady majú riešiť. Čo sa týka namietaného kamerového systému, tento riadne prevzal, avšak kamery ukradli z areálu stráženého strážnou službou, čo vyšetrovala aj polícia a tento fakt nemal s výkonom jeho činnosti, a s neuhradenými faktúrami, nič spoločné. Poukázal na skutočnosť, že v priebehu výkonu jeho činnosti v zmysle mandátnej zmluvy, zo strany žalovaného nebola prejavená žiadna nespokojnosť a stavba bola riadne skolaudovaná. 5. Žalovaný súdu doručil návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 07.04.2015, ktoré nazval aj „čiastočným vyčíslením škody" a uviedol, že na základe mandátnej zmluvy mal žalobca kontrolovať a schvaľovať kvalitu vykonaných prác. Uviedol, že žalobca prevzal celý projekt so zjavnými konštrukčnými chybami a v rozpore s projektovou dokumentáciou. Poukázal, že musel vykonať opravy terás niekoľkých bytov na projekte, na základe ktorých mu vznikla škoda 55.107,09 eur a v súčasnosti prebiehajú opravy ďalších bytov a škody ešte nie sú vyčíslené finálne. 6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil na základe § 261 ods. 1, § 1 ods. 2, § 566 ods. 1, § 567 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Uviedol, že medzi stranami nebola sporná existencia zmluvného vzťahu, na základe mandátnej zmluvy. Sporným bol predmet mandátnej zmluvy. Taktiež nebola sporná výška dohodnutej odmeny za vykonávanie tejto činnosti pre žalovaného. Žalovaný predmetnú odmenu neuhradil z dôvodu neodborného výkonu činnosti - inžiniersko-stavebného dozoru. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že počas celého výkonu stavebno-inžinierskeho dozoru, žalobca zo strany žalovaného neobdržal žiadne výhrady a stavba bola riadne prevzatá a skolaudovaná. Prvým prejavom žalovaného bol až list zo dňa 29.4.2011. Súd prvej inštancie poukázal na čl. IX ods. 3 Zmluvy o dielo a stotožnil sa s názorom žalobcu, že tento nevystupoval vo vzťahu k žalovanému ako dodávateľ stavebného materiálu, nevykonával odborné činnosti stavebného charakteru a nebol projektantom stavby. Mal za to, že z listinných dôkazov a svedeckých výpovedí vyplývalo, že žalobca vykonával stavebno-technický dozor, ktorého cieľom bolo odovzdanie a kolaudácia diela v zmysle projektu, s uvedením diela do prevádzky. Dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal neodbornosť stavebno-technického dozoru, nepreukázal výšku škody, ktorá by mala vzniknúť údajnou neodbornosťou v príčinnej súvislosti, nepreukázal, že by žalobca bol dodávateľom diela a jednotlivých prác na stavbe, resp. by prebral zodpovednosť za vady, ktoré sa mali prejaviť v záručnej 5 ročnej lehote. Z uvedeného dôvodu súd protinávrh, vznesený v tomto konaní žalovaným, v celom rozsahu zamietol, a to aj čo sa týka časti údajného neoprávneného obohatenia, ako aj v časti nároku na náhradu škody od žalobcu. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. 7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie ignoroval skutočnosť, že k uzatvoreniu písomnej mandátnej zmluvy nikdy nedošlo, zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol od začiatku založený na ústnej dohode o plnení práv a povinností, a preto súd nemohol svoje skutkové zistenia a právne posúdenie veci založiť na písomnej mandátnej zmluve. Konštatoval, že súd správne uviedol, medzi žalobcom a žalovaným je sporné, čo malo byť predmetom mandátnej zmluvy. Uviedol, že na základe mandátnej zmluvy bol žalobca zodpovedný za vykonávanie všetkých činností investorského dozoru nad realizáciou Projektu a bol povinný zabezpečiť, aby výstavba Projektu bola uskutočnená v súlade so Zmluvou o dielo a jej prílohou. Namietal, že žalobca sa na základe mandátnej zmluvy zaviazal, okrem iného, kontrolovať a schvaľovať kvalitu vykonaných prác, mal preberať stavebné celky v mene žalovaného, resp. odmietať ich prevzatie, pričom aj prevzal postupne celý projekt výstavby bytových domov, o čom svedčia zápisy v stavebnom denníku a zápisy z kontrolných dní na Projekte. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že za technický stav diela zodpovedá projektant a s poukazom na § 46 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. mal za to, že zodpovednosť za realizovateľnosť projektu nemožno zamieňať so zodpovednosťou za technický stav diela, za ktorú projektant nezodpovedá. Mal za to, že preberanie Projektu, ako stavebného diela, v technickom stave nekorešpondujúcom so zmluvou o dielo a projektovou dokumentáciou, bolo zjavným porušením mandátnej zmluvy zo strany žalobcu. Za zmätočnú a neodôvodnenú označil argumentáciu súdu prvej inštancie, v zmysle ktorej sa súd stotožnil s tým, že žalobca nevykonával odborné činnosti stavebného charakteru. Žalovanému nebolo zrejmé, čo súd myslel pod pojmom odborné činnosti stavebného charakteru, keďže tento pojem v odôvodnení rozsudku bližšie nešpecifikoval a ani stavebný zákon ho nepozná. Poukázal na porušenia mandátnej zmluvy žalobcom, ktoré súd prvej inštancie ignoroval, ako aj dôkazy na ich preukázanie, s ktorými sa súd nevysporiadal. Zastával názor, že viacnásobné porušenie mandátnej zmluvy žalobcom, opísané v odpore, nemalo nič spoločné s reklamáciou vád projektu, a preto právny názor súdu prvej inštancie neobstojí. Z uvedených dôvodov mal žalovaný za to, že žalobca nevykonával svoju činnosť podľa mandátnej zmluvy s odbornou starostlivosťou a nárok na vyplatenie odmeny mu tak nevznikol. Žalovaný preto žiadal od žalobcu úhradu sumy 4.037,54 eur, ako zvyšnú časť pohľadávky žalovaného po vzájomnom započítaní pohľadávok. Pre prípad, že by súd nevyhovel primárnemu nároku žalovaného, s poukazom na dôkazy preukazujúce neodborné vykonanie stavby a porušenia mandátnej zmluvy zo strany žalobcu, majúce za následok vznik rozsiahlych škôd, si žalovaný uplatnil eventuálny nárok na náhradu časti škody spôsobenú žalovaným, v rozsahu 8.000,- eur. V prípade nevyhovenia primárnemu nároku, by žalovaný trval na započítaní tejto pohľadávky voči pohľadávke žalobcu a požadoval by od žalobcu úhradu sumy 4.016,72 eur, ako zvyšnú časť pohľadávky žalovaného po vzájomnom započítaní pohľadávok. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a uloží žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 4.037,54 eur (8.020,82 eur - 3.983,28 eur) a pre prípad, že by odvolací súd primárnemu návrhu nevyhovel, aby zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému 4.016,72 eur (8.000 eur - 3.983,28 eur) a zároveň, aby priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. 8. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 10. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. 11. Podľa § 566 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. 12. Podľa § 567 OBZ, mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou. Činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta. Od pokynov mandanta sa môže mandatár odchýliť, len ak je to naliehavo nevyhnutné v záujme mandanta a mandatár nemôže včas dostať jeho súhlas. Ani v týchto prípadoch sa však mandatár nesmie od pokynov odchýliť, ak to zakazuje zmluva alebo mandant. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav správne a vec aj právne správne posúdil, keď žalovaného zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu, že žaloba bola podaná dôvodne a žalovaný nepreukázal porušenie povinností žalobcu pri zariaďovaní dohodnutých záležitostí na základe mandátnej zmluvy, príčinnú súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody a taktiež nepreukázal, žeby žalobca bol dodávateľom diela a jednotlivých prác na stavbe, resp. prebral zodpovednosť za vady, ktoré sa majú prejaviť v záručnej 5 ročnej lehote. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. 13. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že medzi žalobcom a žalovaným nebola sporná existencia zmluvného vzťahu na základe mandátnej zmluvy, sporným bol predmet mandátnej zmluvy. Taktiež nebola sporná výška dohodnutej odmeny za vykonávanie činností pre žalovaného, žalovaný ju nespochybnil počas konania pred súdom prvej inštancie ani v odvolaní. Pri započítaní svojej pohľadávky vychádzal zo žalovanej sumy uplatnenej žalobcom. Žalovaný predmetnú odmenu neuhradil z dôvodu neodborného výkonu činnosti - inžiniersko-stavebného dozoru žalobcom. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukazovania svojich tvrdení. Žalovaný súdu nepredložil dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalobca mal vykonávať fyzickú kontrolu realizovaných prác. Zhodne so súdom prvej inštancie odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný činnosť žalobcu pred doručením listu zo dňa 29.04.2011, žiadnym spôsobom nenamietal a nemal k nej výhrady. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie nevyplynul záver o tom, že žalobca mal vykonávať ako predmet mandátnej zmluvy činnosti tvrdené žalovaným. Naopak, z predložených listinných dôkazov a výsluchov svedkov, súd prvej inštancie dospel k odlišným skutkovým zisteniam, a to, že žalobca vykonával stavebno-technický dozor, ktorého cieľom bolo odovzdanie a kolaudácia diela v zmysle projektu s uvedením diela do prevádzky. 14. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého súd prvej inštancie založil svoje skutkové zistenia a právne posúdenie veci na písomnej mandátnej zmluve, hoci k jej uzavretiu nedošlo, považoval odvolací súd za nedôvodné. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia takýto záver nevyplýva. Konajúci súd v bode 21. uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že existoval zmluvný vzťah na základe mandátnej zmluvy, pričom neuvádza, že by mandátnu zmluvu strany sporu uzavreli písomnou formou. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, z čoho vychádzal žalovaný, pričom dáva do pozornosti, že mandátna zmluva podľa § 566 a nasl. OBZ je zmluvným typom obstarávateľského charakteru, ktorá nemá zákonom predpísanú písomnú formu. Predmetom mandátnej zmluvy je zariadenie dohodnutej obchodnej záležitosti pre mandanta, ktorá má vzťah k jeho podnikateľskej činnosti. Zákon umožňuje, aby si zmluvné strany dohodli dva spôsoby zariadenia dohodnutej obchodnej záležitosti - uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti, ktorá nemá náležitosti právneho úkonu. Žalobca uviedol, že vykonával na základe mandátnej zmluvy pre žalovaného činnosť stavebno- technického dozoru na stavbe objektu „Z. N. C.“ v C.. Žalovaný nespochybnil ústne uzavretie mandátnej zmluvy, ale mal za to, že mu v súvislosti so zodpovednosťou žalobcu za vykonávanie všetkých činností investorského dozoru nad realizáciou Projektu vznikla škoda, ktorú si uplatnil vo výške 8.000,- eur, ktorú však ako správne právne posúdil súd prvej inštancie v rámci rozhodovania o vzájomnej žalobe žalovaného v konaní nepreukázal. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, medzi ktorými bola i kópia mandátnej zmluvy zo dňa 01.10.2008, okrem toho však súd vykonal dostatočné dokazovanie ďalšími listinami a výsluchom žalobcu a niekoľkých svedkov. V súvislosti s kópiou mandátnej zmluvy predloženou žalobcom odvolací súd dodáva, že „ Pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny (prvopis, pôvodné znenie), alebo o odpis či fotokópiu (fotograficky zhotovenú kópiu alebo iným spôsobom zhotovenú kópiu). Aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom stanoveným spôsobom. Občiansky súdny poriadok v žiadnom svojom ustanovení neukladá súdu povinnosť vykonávať dôkaz iba originálom listiny. Od spôsobilosti listiny byť dôkazným prostriedkom však treba odlišovať spôsob vykonania dôkazu listinou súdom a posudzovanie pravosti a pravdivosti listiny. Pravosťou a pravdivosťou listiny sa súd zaoberá v rámci hodnotenia dôkazov, t.j. v rámci činnosti, pri ktorej súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na to, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Dôkaz vykonaný fotokópiou listiny hodnotí súd ako každý iný dôkaz podľa zásad uvedených v paragrafe 132 O.s.p.. V prípade vykonania dôkazu fotokópiou listín činy možno len zvážiť jeho dôkaznou silu“ (uznesenie NS SR z 25.11.2010, sp. zn. 3 Obo 61/2009). 15. Súd prvej inštancie posúdil každý dôkaz samostatne i vo vzájomnej súvislosti a založil svoje skutkové zistenia i právne závery na výsledkoch vykonaného dokazovania, kedy dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. Žalovaný v prvoinštančnom konaní nenamietol pravosť mandátnej zmluvy predloženej žalobcom v kópii, preto konajúci súd nemal dôvod posudzovať pravosť tejto listiny. Zo Zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby a stavebných objektov č. XX/XX/XXXX zo dňa 25.05.2010 nevyplýva, že by dielo malo vady alebo nedorobky, pričom ak by ich aj malo, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca nie je tým subjektom, u ktorého by si mal žalovaný uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady na diele. Je nutné uviesť, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobca porušil svoju povinnosť vykonávať činnosti podľa mandátnej zmluvy s odbornou starostlivosťou. Podľa č. IX ods. 3 bod 3 Zmluvy o dielo č. 0601/2008/BDK zo dňa 13.08.2008 „Vady diela, ktoré sa objavia počas záručnej lehoty, objednávateľ bez zbytočného odkladu oznámi zhotoviteľovi, ktorý je povinný takéto vady odstrániť, najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa ich nahlásenia, pokiaľ sa so zhotoviteľom nedohodol na inom termíne. V prípade, ak zhotoviteľ neodstráni vady riadne a včas, má objednávateľ právo vady odstrániť sám alebo treťou osobou, na náklady zhotoviteľa. V takomto prípade má objednávateľ právo na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 10 % z objemu finančných nákladov spojených s odstraňovaním následkov porušenia povinnosti vyplývajúcej z tohto odseku a zároveň právo na náhradu škody.“ Predmetnú zmluvu však uzavrel žalovaný so zhotoviteľom spoločnosťou SkyBau s.r.o. a nie so žalobcom. Súd prvej inštancie správne uviedol, že žalovaný nepreukázal neodbornosť stavebno-technického dozoru žalobcu, nepreukázal výšku škody, ktorá mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s touto údajnou neodbornosťou. V zmysle uvedeného, postup súdu prvej inštancie, ktorý v celom rozsahu zamietol protinávrh žalovaného, považuje odvolací súd za zákonný, správny a dostatočne odôvodnený. Na základe uvedeného odvolací súd ustálil, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie odmeny podľa uzavretej mandátnej zmluvy. 16. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/156/2012-264 zo dňa 17.05.2017 potvrdil ako vecne správny. 18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko bol žalobca v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na plnú náhradu trov konania. 19. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 20. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 21. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).