Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/8/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109203310 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1109203310.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Karola Riháka a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: C.. L. T., V. F. XX, V. V., zast. advokátom JUDr. Romanom Hajdučíkom, ul. Ľ. Fullu 3, Bratislava proti žalovanej: W. P. R..F.., P. XC, V. C. : XX XXX XXX, zast. advokátom JUDr. Vojtechom Földesom, a.s., Jaskový rad 163, Bratislava, o určenie povinnosti odviesť odvody a o zaplatenie zmluvnej pokuty, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 26. apríla 2016 č. k. 14C/39/2009 - 295, takto r o z h o d o l : Odvolanie sa o d m i e t a čo do výroku napadnutého rozsudku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie zmluvnej pokuty. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie odvodov poistného F. P., R..F.. a o zaplatenie odvodov poistného X.V. K. P., R..F.., z r u š u j e a konanie sa v tomto rozsahu z a s t a v u j e. Po právoplatnosti tohto rozsudku bude vec o zaplatenie odvodov poistného postúpená F.C. P., R..F.. R. X.V. K. P., R..F.. Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. Žalovanej sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť odvody zamestnávateľa za žalobkyňu ako zamestnankyňu do F. P., R.. F.. a do F. K. P., R.. F.. za obdobie od 24. 3. 2007 do 7. 5. 2008 a uloženia povinnosti zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu vo výške 10.100 eur. O trovách konania nerozhodol s tým, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozsudku. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa pracovala u žalovanej (vtedajšie meno žalovanej bolo X. - X. P., R.. F..) od 1. 11. 2000 do 7. 5. 2008 ako poisťovací poradca. Dňa 23. 3. 2006 jej zamestnávateľ doručil okamžité skončenie pracovného pomeru a žalobkyňa podala na súd žalobu o určenie jeho neplatnosti. Táto vec bola vedená na OS Bratislava I pod sp. zn. 27C/193/2006. Žalobkyňa však vzala túto žalobu späť z dôvodu, že sa so žalovanou dohodla na vyplatení mzdových nárokov a konanie bolo zastavené. Dňa 7. 5. 2008 strany uzavreli dohodu o urovnaní. V čl. II. bod 1, 2 tejto dohody bolo dojednané, že žalovaná zaplatí žalobkyni 700.000 Sk brutto z titulu náhrady mzdy, a sumu 200.000 Sk brutto za nadčasové hodiny. Celkovo sa žalovaná touto dohodou zaviazala zaplatiť žalobkyni 723.553 Sk netto do 5 dní odo dňa podpisu tejto dohody. Od týchto súm mali byť odpočítané odvody za žalobkyňu ako zamestnanca žalovanej 13,40 %, pričom tieto budú zrazené z brutto mzdy žalobkyne. z výpisu z účtu vedeného v Tatra banke, a. s. predloženého žalobkyňou vyplýva, že suma 723.553 Sk bola pripísaná na účet žalobkyne dňa 15. 5. 2008. 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Pokiaľ ide o uloženie povinnosti žalovanej odviesť do F. P., R..F.., resp. do X. K. P., R..F.. odvody, súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Súd sa zaoberal v tomto konaní námietkou odporcu vznesenou v konaní na nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľky pri podaní návrhu, ako ja na nedostatku naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na určení povinnosti a na splnení povinnosti navrhovateľky podľa ust. § 80 písm. b/, c/ O.s.p. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka ako bývalá zamestnankyňa nie je nositeľkou práv na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O.s.p.) zaplatenia odvodov do F. P. ako aj X. K. P. bývalého zamestnávateľa X. - X. P., R.. F.. a ani na určenie (§ 80 písm. c/ O.s.p.), že bývalý zamestnávateľ X. - X. P., R.. F.. je povinný odviesť mesačné odvody do F. P. a do príslušnej zdravotnej poisťovne. V danom prípade podľa zákona č. 461/2003 Z.z. poistenie vykonáva F. P. ako verejnoprávna inštitúcia a domáhať sa splnenia povinnosti odvádzať poistné prislúcha len F. P. a v prípade zdravotného poistenia príslušnej zdravotnej poisťovni. Takéto práva navrhovateľke neprislúchajú. Súd uznal námietku odporcu nedostatku aktívnej legitimácie na strane navrhovateľky pokiaľ ide o uplatnené právo navrhovateľky na zaviazanie povinnosti platenia odvodov pre odporcu. Súd v tomto smere poukazuje na to, že k ukončeniu pracovného pomeru nedošlo súdnym rozhodnutím a to rozsudkom súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhrade mzdy, hoci sa viedlo také konanie na tunajšom súdu sp. zn. 27C/193/2006, ale došlo k ukončeniu pracovného pomeru dohodou uzavretou medzi navrhovateľkou a X. - X. P., R.. F.. zo dňa 7. 5. 2008 a o sporných nárokoch došlo k uzavretiu dohody o urovnaní zo dňa 7. 5. 2008. Tieto skutočnosti vyplývajú z uzavretej dohody o ukončení pracovného pomeru zo dňa 7. 5. 2008. V danom prípade sa súd stotožnil jednoznačne s argumentáciou odporcu, že pokiaľ ide o odvody do sociálneho poistenia, zamestnávateľ vychádzal z ust. § 138a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení platnom k 15. 5. 2008, kde v ods. 2 sa výslovne uvádza, že do vymeriavacieho základu zamestnanca sa nezahŕňa plnenie poskytované zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru. To platí aj v prípade, ak súd nerozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, teda v prípade, že k skončeniu pracovného pomeru došlo na základe dohody so zamestnancom. V tomto smere platí, že obdobne v ust. § 13 zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení platnom k 15. 5. 2008 je taktiež upravené, že do vymeriavacieho základu sa nezapočítava plnenie poskytnuté zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru. Možno uviesť, že nositeľom sociálneho poistenia a zdravotného poistenia je príslušná poisťovňa a pokiaľ by si zamestnávateľ neplnil svoje zákonné povinnosti, tak na konanie by bola aktívne legitimovaná príslušná poisťovňa a nie navrhovateľka.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanej odviesť odvody. 4. V časti, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanej domáhala povinnosti zaplatiť jej zmluvnú pokutu, súd prvej inštancie žalobu zamietol s týmto odôvodnením: „Pokiaľ ide o uplatnenie zmluvnej pokuty vo výške 10.100 eur, ktorú si v zmysle dohody o urovnaní zo dňa 7. 5. 2008 uplatnila navrhovateľka v návrhu, tak je bez právneho základu, nakoľko nedošlo odporcom ku konaniu, ktoré by zakladalo porušenie povinností zo zmluvy o urovnaní uzavretej dňa 7. 5. 2008.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol aj v časti zmluvnej pokuty. 5. O trovách konania súd prvej inštancie nerozhodol, keď postupoval v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. 6. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že vymeriavacím základom zamestnanca podľa § 138 ods. 1 písm. c/ zák. č. 461/2003 Z.z. je náhrada mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitného predpisu (§ 136 až 144 Zák. práce). Žalovaná vytvorila žalobkyni prekážky v práci od 24. 3. 2006 do 7. 5. 2008, čo žalovaná uznala dohodou o urovnaní. Preto bola žalovaná povinná pri určení vymeriavacieho základu postupovať podľa § 138 ods. 1 písm. c/ zák. č. 463/2003 Z.z. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na to, že žiadny účastník pracovnoprávnych vzťahov sa nemôže účinne vzdať nároku na úhradu odvodov poistného do F. P. R. X. K. P. alebo znížiť ich výšku. Neodvedenie zákonných odvodov poistného zamestnávateľom zasahuje do práv a právom chránených záujmov žalobkyne, ktorej preto nechýba vo veci aktívna vecná legitimácia. Žalovaná nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že dohodou o urovnaní zo dňa 7. 5. 2008 došlo k odstráneniu skutkovej aj právnej spornosti nárokov medzi stranami sporu. K takémuto odstráneniu nemalo dôjsť, pretože žalovaná v skutočnosti nesplnila dohodnuté podmienky tejto dohody. Žalovaná totiž zaslala žalobkyni len jednu výplatnú pásku za celé obdobie od neprávoplatného obdobia skončenia pracovného pomeru do riadneho skončenia pracovného pomeru, neboli teda uhradené odvody do F. P. za celé obdobie. Skutočnosť, že výplatná páska bola žalobkyni doručená až po späťvzatí žaloby, sa podľa žalobkyne prieči dobrým mravom. 7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie treba v časti zmluvnej pokuty odmietnuť a v časti týkajúcej sa odvodov treba konanie zastaviť. 8. Žalobkyňa v odvolaní navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní však neuviedla žiadne odvolacie dôvody týkajúce sa výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti zmluvnej pokuty. Odvolací súd ju preto výzvou z 29. 5. 2019 vyzval na oznámenie, či jej odvolanie smeruje aj proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie zmluvnej pokuty. Táto výzva bola právnemu zástupcovi žalobkyne doručená dňa 14. 6. 2019, právny zástupca žalobkyne však na ňu nereagoval. 9. Z uvedeného vyplýva, že odvolanie žalobkyne smerujúce proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie zmluvnej pokuty, neobsahuje zákonné náležitosti vyplývajúce z ust. § 363 C.s.p. a to odvolacie dôvody. Žalobkyňa vo svojom odvolaní (okrem nej podal odvolanie aj jej právny zástupca) ohľadom zmluvnej pokuty uviedla iba toto: „Tiež uvádzam oprávnenosť zmluvnej pokuty, nakoľko odporca nesplnil dohodu o urovnaní v časti odvodov - § 544 ods. 1, § 545 ods. 1.“ Táto vada odvolania neumožňuje odvolaciemu súdu pokračovať v odvolacom konaní. Na doplnenie odvolacích dôvodov súd nevyzýva (§ 373 ods. 1 druhá veta C.s.p.). Preto odvolací súd odvolanie žalobkyne v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty odmietol podľa § 386 písm. d/ C.s.p. 10. Súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon (§ 3, § 4 C.s.p.). 11. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť za ňu odvody poistného vo výške 5.437,33 eur F. P. a povinnosti zaplatiť odvody poistného vo výške 2.081,82 eur Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Odvolací súd je toho názoru, že v tejto časti sa nejedná o súkromnoprávny spor, resp. o inú súkromnoprávnu vec. Vzťah medzi žalovanou ako bývalým zamestnávateľom žalobkyne a spomenutými poisťovňami pokiaľ ide o povinnosť žalovanej odviesť za žalobkyňu odvody, je vzťahom verejnoprávnym, ktorý upravuje verejnoprávny predpis a to zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Súčasne zákon č. 461/2003 Z.z. neustanovuje právomoc súdu na prejednanie a rozhodnutie takejto veci. Z toho je zrejmé, že súdu na prejednanie tejto veci chýba právomoc, čo predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. 12. Z týchto dôvodov odvolací súd postupoval v zmysle § 9 C.s.p.v spojení s § 161 ods. 1, 2 C.s.p., zrušil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie odvodov a konanie v tejto časti zastavil. Súčasne odvolací súd v zmysle § 10 ods. 1 C.s.p. vec postúpil príslušným orgánom, ktorými sú F. P., R.. F.. R. X. K. P., R.. F.. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania v súvislosti s odmietnutím odvolania žalobkyne čo do výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba v časti zmluvnej pokuty, odvolací súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Vo vzťahu k zrušeniu napadnutého rozsudku vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie odvodov a konanie bolo v tejto časti zastavené, žalovanej vznikol nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. Preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu. Súčasne žalovanej vznikol aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ale keďže v odvolacom konaní jej žiadne trovy nevznikli, odvolací súd jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).