Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/37/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200782 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200782.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: G. O., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník V. islamskej republiky, bez dokladu totožnosti, aktuálne Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpený Centrom právnej pomoci, kancelária Bratislava, Nám. Slobody 12, 810 05 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, Bitúnkova 8, 940 01 Nové Zámky o správnej žalobe žalobcu zo dňa 27.05.2019, vo veci zaistenia, podanej proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-16-011/2019-AV zo dňa 19.04.2019, takto r o z h o d o l : I. Napadnuté rozhodnutie žalovaného PPZ-HCP-BA12-16-011/2019-AV zo dňa 19.04.2019, ktorým bol žalobca, G. O., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník V. islamskej republiky, bez dokladu totožnosti, dňom 19.04.2019 zaistený na čas do 19.10.2019, z r u š u j e . II. Žalovanému n a r i a ď u j e žalobcu bezodkladne zo zaistenia prepustiť. III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Včas podanou žalobou zo dňa 27.05.2019, procesne podriadenou ust. § 226 ods. 1, S.s.p., doručenou dňa 04.06.2019 (§ 71 ods. 2 S.s.p.) Krajskému súdu v Bratislave, ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie, sa postupom podľa ust. § 221 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Právne svoje dôvody založil na porušení ust. § 88 ods. 1 pís. b/ a ods. 4 zák. č. 404/2011 Z.z. Zákon o pobyte cudzincov (ďalej len „ZoPC“) a vecnú stránku nachádzal v riadnom neodôvodnení, spôsobujúcom nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. S odkazom na ust. § 88 ods. 1 písm. b/ ZoPC zdôraznil povinnosť žalobcu odôvodniť dĺžku doby zaistenia najmä v prípade, ak využije maximálnu dobu zaistenia, pričom takéto pochybenie považoval za podstatnú vadu, ovplyvňujúcu zákonnosť rozhodnutia a zdôraznil, že správny orgán je povinný zdôvodniť, prečo je potrebná práve stanovená dĺžka zaistenia. V súvislosti s týmto názorom poukázal na rozsudok Mestského súdu v Prahe, sp.zn. 7AA/50/2011 zo dňa 14.03.2011 ako aj na rozsudok NS SR, sp.zn. 10Sza/4/2012, v zmysle ktorých lehotu zaistenia je potrebné určiť presne a výstižne. Z formulácie zákona, že cudzinec môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, je tiež potrebné vyvodiť, že dĺžka zaistenia musí byť tiež náležite odôvodnená existujúcimi skutočnosťami v konkrétnom prípade, ktoré odôvodňujú takýto čas, nevyhnutne potrebný na zaistenie cudzinca. Žalovaný je povinný odôvodniť dĺžku doby zaistenia, najmä tiež pokiaľ využije maximálnu dobu zaistenia. Takéto pochybenie je podstatnou vadou, ovplyvňujúcou zákonnosť rozhodnutia ako celku, pretože doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia. Tiež podľa rozsudku NS SR sp.zn. 1SZa/4/2015, akékoľvek zaistenie cudzinca musí trvať čo najkratšiu dobu a to iba dovtedy, pokiaľ sú s náležitou starostlivosťou učinené úkony smerujúce k vyhosteniu (vráteniu). Ak sa však v konaní preukáže, že reálny podklad pre vyhostenie alebo vrátenie prestal z právnych alebo iných dôvodov existovať, poprípade sa cudzinec už nemieni skrývať alebo iným závažným spôsobom nemarí proces vyhostenia (návratu), je celkom logické, že samotné zaistenie stráca svoje odôvodnenie a dotyčná osoba musí byť bezodkladne prepustená. Žalobca citoval aj z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4Sa/71/2018-32 zo dňa 12.09.2018, podľa ktorého: „Správny orgán je povinný zdôvodniť, prečo je potrebná práve stanovená dĺžka zaistenia. Správny orgán je totiž v rámci rozhodovania o zaistení povinný skúmať, či zaistením osoby bol naplnený účel vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a či rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému zásahu do práv účastníka, chránených inými právnymi predpismi.“ „Avšak bez konkretizácie nevyhnutných administratívnych úkonov, potrebných na prípravu a realizáciu administratívneho vyhostenia a predpokladanej doby ich vybavenia, je odôvodnenie doby zaistenia žalobcu v tomto konkrétnom prípade povrchné, nedostatočné a preto napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.“ Napadnutým rozhodnutím žalovaný zaistil žalobcu podľa ust. § 88 ods. 4 ZoPC z dôvodu návratovej procedúry na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie do 19.10.2019. Dĺžku doby zaistenia určil podľa informácie ÚPZC Medveďov, pričom poukázal na skutočnosť, že vydanie náhradného cestovného dokladu zastupiteľským úradom Afgánskej islamskej republiky môže podľa okolností trvať aj viac ako 6 mesiacov. Žalobca žalovanému vytkol, že úkony ktoré bude potrebné za uvedeným účelom vykonať vymenoval len vo všeobecnej rovine bez toho, aby bola zrejmá dĺžka času, potrebná k reálnemu naplneniu účelu zaistenia a či tento bude vôbec možné naplniť. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný k stanoveniu dĺžky doby zaistenia nepristupoval dostatočne individuálne, dĺžku bol povinný náležite odôvodniť, najmä poukazom na konkrétne administratívne úkony, ktoré bude potrebné za účelom prípravy a realizácie administratívneho vyhostenia žalobcu vykonať. 2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.06.2019 vyslovil, že zaistením žalobcu smeruje k naplneniu účelu zaistenia, ktorým je jeho reálne vyhostenie z územia Slovenskej republiky. Žalobca zdržiavaním sa na území SR bez potrebných oprávnení, porušil hneď niekoľko zákonných noriem platných na území SR a to Zákon o pobyte cudzincov a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 09.03.2016, na základe čoho nemohlo v žiadnom prípade dôjsť z jeho strany k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, skutkový stav zistil dostatočne a voči žalobcovi uplatnil legitímne, zákonom stanovené sankcie. Žalobcom namietanú dobu zaistenia stanovil po dôkladnom vyhodnotení osoby žalobcu, pričom vychádzal zo všeobecne známej skutočnosti z jeho praxe, že jednoznačnú dobu zaistenia nie je možné dopredu určiť, nakoľko závisí od viacerých nepredpokladaných faktorov. V žalobcovom prípade pôjde o zistenie skutočného mena a priezviska, dátumu narodenia a štátnej príslušnosti, budú vykonané lustrácie v príslušných evidenciách policajného zboru a tiež bude oslovené veľvyslanectvo domovskej krajiny a iné autority v jeho domovskej krajine. V danom prípade nejde o konkrétny ale o hraničný termín doby zaistenia. 3. Žalobca k vyjadreniu žalovaného vyjadrenie nepodal. 4. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 S.s.p.) postupom podľa ust. § 107 v spojení s ust. § 206 ods. 6 S.s.p., preskúmal vec podľa prvého dielu štvrtej hlavy S.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania. Po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu a medziach dôvodov podanej žaloby dospel k záveru, že v procesnom postupe žalovaného došlo k vadám spôsobujúcim nezákonnosť vydaného rozhodnutia, procesným následkom čoho bola potreba jeho zrušenia podľa ust. § 220 S.s.p. 5. Podľa § 206 ods. 2, S.s.p. žalobca môže byť okrem advokáta zastúpený aj mimovládnou organizáciou uvedenou v § 50 ods. 2. 6. Podľa § 206 ods. 3, 4, 5 S.s.p. správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci. 7. Podľa § 206 ods. 6 S.s.p. ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 8. Podľa § 221 ods. 1, 2 S.s.p. žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. 9. Podľa § 229 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 10. Podľa § 230 ods. 1 pís. a/ S.s.p. ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1 rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. 11. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 19.04.2019, č. PPZ-HCP-BA12-16-011/2019-AV, právne odôvodneným ust. § 88 ods. 1 pís. b/ a ods. 4, § 84 ods. 1 písm. a/, § 120 ods. 7, § 89 ods. 1 písm. a/ a b/ a ods. 3, Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo dňa 16.12.2018, § 90 ods. 1 písm. d/ Zákona o pobyte cudzincov a článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, žalovaný skutkovo svoje rozhodnutie odôvodnil kontrolou dňa 19.04.2019 hliadkou OO PZ Kalná nad Hronom, počas ktorej žalobca nevedel hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť, na základe čoho bol predvedený na oddelenie cudzineckej polície PZ Nové Zámky, kde bolo toho istého dňa vydané rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-BA12-16-008/2019-AV, bez určenia lehoty na vycestovanie. Na základe výzvy správneho orgánu, aby sa žalobca k jeho zisteniam vyjadril do zápisnice o vyjadrení účastníka konania, sa žalobca nechcel vyjadriť. Žalovaný tiež uviedol, že z vyjadrení žalobcu do zápisnice je nespochybniteľné, že by nevedel splniť podmienky zakotvené v ust. § 89 ods. 1 písm. a/ a b/ Zákona o pobyte cudzincov, nakoľko nevie preukázať zabezpečené ubytovanie a ani finančné zabezpečenie pobytu na území SR. Poznamenal, že doba zaistenia je stanovená na čas nevyhnutné potrebný, najviac do 19.10.2019, počas ktorej vykoná všetky dostupné úkony, smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia SR. Táto doba sa môže skrátiť, ale presne ju nemožno určiť, pretože závisí od viacerých neovplyvniteľných faktorov. V prípade žalobcu pôjde o konanie za účelom zistenia skutočného mena, priezviska, dátumu narodenia, štátnej príslušnosti, budú vykonané lustrácie v príslušných evidenciách PZ a bude oslovené veľvyslanectvo a iné autority jeho domovskej krajiny. Žalovaný uviedol, že v spolupráci s ÚPZC Medveďov bude vykonávať všetky potrebné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia SR a materiálne aj personálne bude zabezpečovať prepravu žalobcu. Dobu zaistenia považoval za priamo úmernú k potrebe vykonania všetkých úkonov na zabezpečenie reálneho vyhostenia žalobcu do domovskej krajiny. 12. Podľa § 88 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak 1./ existuje riziko jeho úteku, alebo 2./ štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia, na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia, na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. 13. Podľa § 88 ods. 4 Zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. 14. Ústavný súd SR vo svojom náleze č.k. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010 konštatuje, že „zákon umožňuje štátu, aby vo vhodných prípadoch mal vo fyzickej dispozícii osobu, u ktorej prebieha vyhosťovacie konanie, aby mohlo byť vyhostenie realizované. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj nevyhnutnosť zaistenia. Administratívne zaistenie nemusí byť nevyhnuté tým spôsobom, ako je to pri väzbe v trestnom konaní, kde musia byť naplnené väzobné dôvody. Slovenská právna úprava požiadavku nevyhnutnosti neupravuje, preto tento prvok nie je potrebné skúmať. To však neznamená, že zaistenie môže byť svojvoľné. Jeho limitom je práve naplnenie účelu, a to reálnosť vyhostenia, vyhostiteľnosť cudzinca, pričom konanie musí byť vedené s riadnou starostlivosťou. Priamo Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v texte článku 5 ods. 1 písm. f/ uvádza, že pozbaviť osobnú slobodu možno u osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení. Prebiehaním konania nemožno rozumieť len formálne začatie či priebeh takéhoto konania, ale aj reálnosť vyhostenia“. V náleze Ústavný súd SR poukázal na prípady rozhodované Nejvyšším správním soudem ČR, napr. na rozsudok č.k. 1As 12/2006-61 a rozsudok č.k. 2As 80/2009-66 a aj na viaceré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, napr. vo veci Samie Ali v. Suisse a Agnissan v. Denmark, v ktorých sa venoval vzťahu medzi zaistením a jeho účelom. 15. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti, dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o zaistení svoje špecifiká, spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne, zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenia zaisteného alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu. 16. Inštitút zaistenia cudzinca je zákonným titulom pre obmedzenie osobnej slobody jednotlivca (čl. 8 ods. 2 Charty základných práv a slobôd), ktorá je ako základné ľudské právo zaručená (čl. 8 ods. 1 Charty). Podľa § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Súd poznamenáva, že presnú dobu zaistenia cudzinca nie je možné predbežne presne určiť, jej dĺžka závisí od množstva podstatných faktorov, medzi ktoré okrem iného patrí komunikácia medzi štátnymi orgánmi Slovenskej republiky a ostatnými štátmi, ktorých sa nútený návrat cudzinca týka, ako aj vybavenie všetkých náležitostí potrebných na riadne dodržanie postupu upraveného medzinárodnými dohodami, ktorými sú dotknuté krajiny signatármi a napokon i zdravotný stav zaisteného a jeho spolupráca. Splnenie požiadavky žalobcu na presné ohraničenie doby zaistenia, aj s konkretizovaním všetkých úkonov potrebných k vyhosteniu, je vzhľadom k jedinečnosti každého prípadu nereálne a ťažko zdôvodniteľné. Správny orgán totiž až po samotnom zaistení cudzinca pristúpi k úkonom spojeným so zabezpečením vyhostenia, bez možnosti ovplyvnenia rýchlosti vykonania jednotlivých úkonov ďalšími inštitúciami. Inak povedané, nie sú mu zverené také oprávnenia a právomoci, prostredníctvom ktorých by mohol direktívnym spôsobom zabezpečiť vykonanie nevyhnutných úkonov v konkrétnom časovom horizonte. Žalovaný k odôvodneniu stanovenej dĺžky zaistenia žalobcu podľa súdu v postačujúcom rozsahu oboznámil činnosti, ktoré bude potrebné vykonať, a to zisťovanie mena, priezviska, dátumu narodenia, štátnej príslušnosti žalobcu (zosobnenie osoby žalobcu), lustrácie v príslušných policajných evidenciách, kontaktovanie príslušného zastupiteľského úradu i iných autorít v domovskej krajine žalobcu a vykonávanie úkonov smerujúcich k faktickému vyhosteniu žalobcu (materiálne a personálne zabezpečenie vyhostenia), čo doplnil konštatovaním, že ide o hraničnú dobu, ktorú možno podľa okolností konkrétneho prípadu skrátiť. V zmysle uvedeného tak nosnú námietku žalobcu o riadnom neodôvodnení dĺžky zaistenia bez konkrétnej špecifikácie jednotlivých úkonov, považuje správny súd za nedôvodnú. 17. Podľa § 18 ods. 1, 2, 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. O začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou. 18. Podľa § 22 ods. 1, 2 správneho poriadku, o ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny orgán spíše zápisnicu. Zo zápisnice musí byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali; v zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania. 19. Podľa § 33 ods. 1, 2 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 20. Podľa § 120 ods. 1 Zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, ak v § 33 ods. 9, § 48 ods. 3, § 113 písm. c/, § 115 ods. 1 a 10 a § 125 ods. 10 nie je ustanovené inak. 21. Podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej 22. Podľa § 230 ods. 1 písm. a/ SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. 23. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a podstatným pre posúdenie veci, či boli dané dôvody zaistenia, vrátane jeho dĺžky, ale aj či bol dodržaný procesný postup, správneho orgánu, vyplývajúci z procesného predpisu. Zo samotnej podstaty preskúmavacieho súdneho konania vyplýva, že administratívny spis je obrazom a výsledkom správneho konania, pretože dokladá priebeh a skutkový stav, ktorý tu bol v čase rozhodovania správneho orgánu. Zásadne pritom platí, že skutkové dôvody, o ktoré sa opiera správne rozhodnutie, musia byť podložené obsahom administratívneho spisu. V preskúmavanej veci súd z obsahu administratívneho spisu zistil závažné pochybenie žalovaného, zakladajúce dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia a bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. I keď konanie o zaistení podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov a konanie o administratívnom vyhostení sú navzájom prepojené konania a konanie o vyhostení by sa zväčša nemohlo realizovať bez zaistenia cudzinca, ide o dve samostatné administratívne konania, na ktoré sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, teda správny poriadok (§ 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov). Konanie vo veci zaistenia sa začína na podnet správneho orgánu, ako samostatné konanie (i keď prebiehajúce počas konania o administratívnom vyhostení) a jeho začatie musí byť oznámené účastníkovi konania (§ 18 ods. 3 správneho poriadku). Až po oznámení jeho začatia, je povinnosťou vo veci konajúceho správneho orgánu postupovať v súlade so správnym poriadkom. V preskúmavanej veci však žalovaný tento zákonný postup nedodržal. V konaní o administratívnom vyhostení žalobcovi správne oznámil začatie konania o jeho administratívnom vyhostení (§ 18 ods. 3 správneho poriadku), k predmetnej veci ho vypočul (§ 22 správneho poriadku), dal mu možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia, aj na ich prípadné doplnenie (§ 33 ods. 2 správneho poriadku) a doručil mu rozhodnutie o administratívnom vyhostení. Súčasne s doručením tohto rozhodnutia, dňa 19.04.2019 o 19.00 hod., mu však doručil aj napadnuté rozhodnutie o zaistení, ktoré vydal bez toho, aby bolo konanie o zaistení žalobcu vôbec začaté a jeho začatie žalobcovi oznámené. Takýto postup žalovaného v konaní o zaistení žalobcu je v príkrom rozpore najmä s ust. § 18 ods. 2, 3 správneho poriadku, a ide o tak závažné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, že spôsobilo vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej a naplnilo pojmové znaky hypotézy ust. § 191 ods. 1 písm. g/ S.s.p. 24. Vzhľadom k tomu, že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie o zaistení žalobcu bez jeho administratívneho začatia, ktoré by oznámil žalobcovi a ani následne, okrem vydania napadnutého rozhodnutia nevykonal žiadne, správnym poriadkom predpokladané procesné úkony, dospel súd k záveru, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (ust. § 191 ods. 1 písm. g/ S.s.p.), v spojení s ust. § 230 ods. 1 písm. a/ S.s.p. toto rozhodnutie zrušil a súčasne ako bezprostredný dôsledok žalovanému nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. 25. O trovách žalobcu súd rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že žalobca v podanej žalobe sám navrhol, nepriznať právo na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov. 26. Žalobcu, pre jeho zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. m/ a ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb.), na ich úhradu nezaviazal. Poučenie: Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty sedem dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 S.s.p.). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods. 2 písm. d/ S.s.p.). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a/ sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b/ sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c/ smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439 ods. 3 S.s.p.). Podľa § 440 S.s.p.: 1. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. 2. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 S.s.p.). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 S.s.p.).