Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/227/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201895 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201895.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: P.. Q. L., narodený XX.XX.XXXX, bytom L. XX, Q. G., zastúpený: JUDr. Marián Jusko, advokát, so sídlom Rači potok 3, Košice, IČO: 42 319 561, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. KM- OLVS-54/2017/OPK zo dňa 5.9.2017, takto jednohlasne r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnym orgánom 1. Disciplinárnym rozkazom riaditeľa úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ zo dňa 11.5.2017 bolo žalobcovi podľa § 53 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. uložené disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie za disciplinárne previnenie, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že nesplnil úlohu, ktorú mu uložil riaditeľ úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ ako jeho bezprostredne nadriadený prostredníctvom elektronickej pošty dňa 22.03.2017 v čase o 10.52 hod, a to aby v dňoch 23. - 24.03.2017 osobne dohliadol na riešenie možností stránkového pracoviska, ktoré je nevyhnutným základom pre vytvorenie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Humenné, čím sa mal žalobca dopustiť porušenia ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. a ustanovenia § 48 ods. 3 písm. h) označeného zákona. 2. Voči Disciplinárnemu rozkazu riaditeľa úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ zo dňa 11.05.2017 podal žalobca dňa 06.06.2017 odvolanie, v ktorom namietal v spise disciplinárneho konania absentuje jeho mailová správa, zaslaná Riaditeľovi dňa 22.03.2017 o 20.23 hod, ktorá je pre uvedené disciplinárne konanie podstatná - uvedený mail odôvodňoval postup žalobcu v dňoch 23. - 24.03.2017, t.j. prečo osobne nedohliadol na riešenie možností stránkového pracoviska. Žalobca poukázal aj na to, že v uvedenom termíne mu bola priamym nadriadeným uložená ešte jedna úloha, a to organizačné zabezpečenie štábu v dňoch 23. - 24.03.2017. Vykonanie oboch dotknutých úloh sa navzájom vylučovalo. V odvolaní žalobca tvrdil, že nebol úplne a presne zistený skutočný stav veci a nadriadený na rozhodnutie nezaobstaral potrebné podklady, čím bol porušený § 56 ods. 1 a § 233 ods. 1, ods. 2 zákona o štátnej službe; v rámci disciplinárneho konania boli tiež porušené jeho práva garantované právnym poriadkom. Na základe týchto dôvodov žalobca žiadal, aby bolo napadnuté rozhodnutie zrušené. 3. Riaditeľ úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ listom zo dňa 26.06.2017 zaujal stanovisko k podanému odvolaniu a uviedol, že námietku odvolateľa o chýbajúcej mailovej správe nie je možné akceptovať z dôvodu, že odvolateľ už v predchádzajúcej mailovej správe o 12.03 hod polemizoval nad splnením uloženej úlohy. V prípade, že odvolateľ počas pracovnej doby dňa 22.03.2017 vedel, že nemôže nájsť za seba náhradu na splnenie ďalšej úlohy, mal to riaditeľovi oznámiť ešte počas pracovnej doby mailom, na sekretariát, alebo služobný mobil, čo však neurobil, a oznámil to mailom až o 20.23 hod rovnakého dňa. Ak by to oznámil aj nasledujúci deň ráno, jeho neúčasť na štábe by bola z objektívnych príčin ospravedlnená. Z týchto dôvodov považoval námietky odvolateľa za neopodstatnené a účelové v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za nesplnenie úlohy. Riaditeľ považoval za neopodstatnenú aj ďalšiu námietku odvolateľa, a to že mal v rovnakom termíne splniť aj inú úlohu, čo malo byť objektívne nesplniteľné (organizačne zabezpečiť štáb riaditeľa v dňoch 23.-24.03.2017 - na splnenie tejto úlohy mal odvolateľ 3 kalendárne mesiace a v uvedených dňoch už malo byť všetko organizačne zabezpečené, čo aj bolo a pre tento účel nebola účasť odvolateľa na štábe nevyhnutná. S odkazom na § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. sa riaditeľ o disciplinárnom previnení odvolateľa dozvedel dňa 23.03.2017 a následne listom zo dňa 31.03.2017, ktorý bol doručený odvolateľovi 05.04.2017 bol odvolateľ vyzvaný, aby sa vyjadril k veciam, ktoré sa mu kladú za vinu. Rozhodujúcim dôkazom v disciplinárnom konaní bola mailová komunikácia odvolateľa s jeho priamym nadriadeným. K námietke, že boli porušené práva odvolateľa, riaditeľ uviedol, že v odvolaní chýba špecifikácia práv odvolateľa, ktoré mali byť porušené, a zotrval na tom, že k porušeniu práv odvolateľa nedošlo a bol dodržaný postup podľa zákona č. 73/1998 Z.z.. Stanovisko bolo spolu s vecou predložené viceprezidentovi PZ, ktorý je oprávnený o odvolaní rozhodnúť. 4. Rozhodnutím č. KM - OLVS-54/2017/OPK zo dňa 05.09.2017 viceprezident PZ o odvolaní žalobcu rozhodol tak, že odvolanie podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia je obsiahnutý záver, že prvostupňový orgán zistil skutočný stav veci. Nadriadený úlohu dohliadnuť na riešenie možností stránkového pracoviska označil v mailovej komunikácii ako kľúčovú a podstatnú trval na osobnej angažovanosti žalobcu. K námietke o neúplnosti mailovej komunikácie uviedol, že zistený skutočný stav bol postačujúci pre rozhodnutie o veci. Ako nedôvodnú rovnako vyhodnotil aj námietku odvolateľa o nemožnosti splniť zadanú úlohu pre existenciu inej úlohy, ktorú mal splniť v rovnakom čase, a to z dôvodov totožných ako boli v napadnutom rozhodnutí. Aj ostatné námietky odvolateľa odvolací orgán vyhodnotil ako nedôvodné z dôvodov obdobných ako boli v rozhodnutí prvého stupňa. II. Žalobné dôvody 5. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.11.2017 sa žalobca domáhal, aby súd preskúmal rozhodnutie žalovaného sp. zn. KM- OLVS-54/2017/OPK zo dňa 05.09.2017. Žalobca tvrdil, že sa nedopustil žiadneho previnenia, zadanú úlohu splnil, o jej splnení nadriadeného informoval rovnakým spôsobom, ako mu bola úloha uložená a zároveň ju ústne referoval na štábe, kde mu bolo vytknuté nesplnenie dotknutej úlohy. Žalobca ďalej uviedol, že nie je zrejmé, akú predstavu mali prvostupňový a odvolací orgán o splnení úlohy alebo pokynu. Dňa 05.06.2017 podal žalobca žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru - jeho služobný pomer skončil k 31.08.2017. Dňa 11.09.2017 bolo žalobcovi doručené napadnuté rozhodnutie, t.j v čase, keď už nebol v služobnom pomere a keď už nepodliehal disciplinárnej právomoci; z uvedeného dôvodu malo byť podľa žalobcu disciplinárne konanie voči nemu zastavené, keďže pominuli dôvody a navyše je nevykonateľné. Žalobca zotrval na tom, že pred vydaním disciplinárneho rozkazu nebol úplne a presne zistený skutočný stav, čím bol porušený § 56 ods. 1 a § 233 ods. 1 a ods. 2 zákona o štátnej službe. Napadnuté rozhodnutie je podľa žalobcu založené na nesprávnom právnom posúdení veci, nedostatočne zistenom skutočnom stave, disciplinárny rozkaz je nepreskúmateľný a zmätočný a bol porušené právo žalobcu na spravodlivý proces a obhajobu a takéto porušenia právnych predpisov odobril svojim rozhodnutím aj druhostupňový orgán. Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutia prvého aj druhého stupňa. III. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené 01.03.2018 k žalobe zosumarizoval priebeh konania v ktorom boli napadnuté rozhodnutia vydané, vrátane ich podstatného obsahu a doplnil, že podľa jeho názoru, vychádzajúc z obsahu disciplinárneho rozkazu, žalobca nesplnil svedomite úlohu, ktorú mu uložil nadriadený, pretože v určenom čase nedohliadol na riešenie možnosti stránkového pracoviska. Podľa žalovaného neexistovali u žalobcu zákonné dôvody odopretia splnenia úlohy, za ktorú bol disciplinárne postihnutý. K námietke, že po skončení služobného pomeru žalobcu malo byť jeho disciplinárne konanie zastavené, žalovaný poukázal na § 231 zákona č. 73/1998 Z.z. je účastníkom disciplinárneho konania aj bývalý policajt, avšak podľa § 243 ods. 4 označeného zákona má odvolací orgán možnosť iba rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť, inak odvolanie zamietnuť a rozhodnutie potvrdiť. To znamená, že o podanom odvolaní voči rozhodnutiu nadriadeného musí vyšší nadriadený rozhodnúť napriek skutočnosti, že žalobca medzi tým ukončil služobný pomere príslušníka PZ. IV. Ďalšie vyjadrenia 7. Elektronickým podaním bez ZEP zo dňa 08.10.2018 žalobca v rekcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že označená kľúčová úloha, pre nesplnenie ktorej bol disciplinárne stíhaný dosiaľ nebola splnená, čo podporuje jeho názor, že bol nepohodlným policajtom, ktorého bolo potrebné sa akýmkoľvek spôsobom zbaviť. On bol názoru, že zadanú úlohu splnil v rozsahu, v akom mu bola uložená a navyše splnil aj druhú úlohu, a teda bol potrestaný za to, že splnil dve úlohy namiesto jednej. Namietal, že nie je pravda, že jeho prítomnosť na štábe nebola potrebná - on mal úlohu zabezpečiť organizáciu štábu pred jeho samotným konaním, ale aj počas jeho priebehu. Na podanej žalobe žalobca zotrval v celom rozsahu. V. Právna úprava 8. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 9. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 11. Služobná disciplína a disciplinárna právomoc nad príslušníkmi policajného zboru SR sú upravené v tretej časti zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície. 12. Podľa § 53 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, disciplinárnym opatrením je písomné pokarhanie. 13. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. 14. Podľa § 48 ods. 3 písm. h) zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný dodržiavať služobnú disciplínu. 15. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. 16. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. 17. Podľa § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 18. Podľa § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 19. Podľa § 231 zákona č. 73/1998 Z.z., účastníkmi konania sú policajti, bývalí policajti alebo pozostalí po policajtoch, ak sa má konať o ich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú osobitné predpisy. 20. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia vyhlasuje policajtovi nadriadený, ktorý o uložení disciplinárneho opatrenia rozhodol, alebo ním poverený iný nadriadený. 21. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., vyhlásením rozhodnutia podľa odseku 1 je disciplinárne opatrenie uložené. 22. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body"), VI. Skutkové a právne závery správneho súdu. 23. V predmetnej veci bolo predmetom konania na krajskom súde preskúmanie rozhodnutia žalovaného sp. zn. KM- OLVS-54/2017/OPK zo dňa 05.09.2017. 24. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 25. K jednotlivým žalobným dôvodom správny súd uvádza nasledovné: 26. Žalobca namietal, že jeho disciplinárne konanie malo byť zastavené z dôvodu, že pred jeho vydaním sa skončil jeho služobný pomer, v súvislosti s ktorým bolo disciplinárne konanie vedené. Uvedená námietka nemá podklad v platnej právnej úprave. Zákon č. 73/1998 Z.z. v ustanovení § 239a umožňuje zastaviť konanie vo veciach služobného pomeru, ku ktorým patri aj disciplinárne konanie príslušníka PZ, iba v taxatívne vymedzených prípadoch, ktorými sú: účastník konania vzal návrh na začatie konania späť, odpadol dôvod konania začatého z podnetu oprávneného orgánu alebo smrť účastníka konania. Skončenie služobného pomeru k týmto dôvodom nepatrí. Z ustanovenia § 231 cit. zákona ďalej vyplýva, že účastníkom konania je aj bývalý policajt. Ukončenie služobného pomeru žalobcu nemá v danom prípade ani žiaden vplyv na vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia, ktoré mu predchádzalo - rozhodnutie prvého stupňa v súlade s § 60 ods. 2 citovaného zákona bolo už vykonané vyhlásením /doručením/ žalobcovi a rozhodnutím druhého stupňa sa už žiadna ďalšia povinnosť /disciplinárne opatrenie/ žalobcovi neukladá. Z uvedeného dôvodu vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí odvolaním žalobcu ani podaním správnej žaloby nebola dotknutá. 27. Zásadným dôvodom žaloby bolo tvrdenie žalobcu, že sa žiadneho disciplinárneho previnenia nedopustil. Z pripojeného administratívneho spisu je nepochybné (a v konaní to ani nebolo sporné), že nesplnená úloha, ktorá bola dôvodom začatia disciplinárneho konania voči žalobcovi bola žalobcovi zadaná mailom dňa 22.03.2017 o 10.52 hod. a jej obsahom bolo, aby žalobca osobne dohliadol v dňoch 23.03-24.03 na riešenie/načrtnutie možností stránkového pracoviska na OZP PZ HE. Nadriadený žalobcu zadanú úlohu označil priamo v elektronickej správe ako podstatnú a súčasne uložil žalobcovi, aby pre účasť na Štáb R ÚHC určil za seba zástupcu. Na uvedené reagoval žalobca tak, že popísal, čo v danom smere v minulosti podnikol s tým, že podľa jeho názoru by zodpovednosť za zadanú úlohu malo mať príslušné centrum podpory, uviedol že podľa neho uvedený problém nie je dôležité riešiť hneď a z dôvodu PN jeho zástupcu sa mu javilo ako nemiestne delegovať ako zástupcu na štáb niektorého z vedúceho RHCP Prešov. Na uvedené opätovne reagoval nadriadený žalobcu, že otázku stránkového pracoviska stále považuje za kľúčovú a zotrval na osobnej účasti žalobcu v Humennom s tým, že samotný štáb R ÚHCP musia zvládnuť vedúci, ako tomu bolo aj v minulosti. Následne reagoval rovnakou formou žalobca, ktorý uviedol, že dňa 23.03 ho bude zastupovať vedúci OHCP RHCP Prešov. Zotrval na tom, že jeho angažovanosť (poznámka súdu: podľa obsahu na úlohe spojenej s osobnou účasťou v Humennom) nie je až taká dôležitá, aby sa nezúčastnil štábu. Žalobca ďalej oznámil nadriadenému, že v uvedený deň úlohu osobne prediskutoval s okresným riaditeľom PZ Humenné, ktorý o žiadnej vhodnej budove nevedel. Vec osobne prediskutoval aj s riaditeľom OA PZ Humenné, pričom sa črtala iba možnosť prenajať budovu od MF SR, od ktorej mohol predložiť fotky na USB kľúči. 28. Z uvedenej elektronickej komunikácie je nepochybné, že nadriadený žalobcu mu zadal úlohu, ktorú označil za kľúčovú a podstatnú, aby v dňoch 23.03-24.03.2017 osobne dohliadol riešenie/načrtnutie možností stránkového pracoviska na OZP PZ HE s tým, aby si na Štáb, ktorý sa mal konať v rovnakom čase zvolil zástupcu. 29. Námietka žalobcu o splnení resp. nesplnení zadanej úlohy bola už predmetom prieskumu napadnutého rozhodnutia a žalobca neuviedol žiaden dôvod, v čom je úvaha v napadnutom rozhodnutí o nesplnení zadanej úlohy nesprávna. 30. Námietky žalobcu, že zadanú úlohu nemohol splniť, pretože súčasne v rovnakom čase plnil inú zadanú úlohu (organizáciu štáb) súd tiež vyhodnotil ako nedôvodnú - odvolací orgán v tejto súvislosti uzatvoril, že znenie úlohy zorganizovať štáb nezaväzovalo odvolateľa k účasti na tomto štábe, ani nevymedzovala konkrétnu individuálne určenú osobu, ktorá bola zodpovedná za splnenie úlohy; navyše podľa odvolacieho orgánu zmyslom vlastnej organizácie štábu je príprava, ktorá z časového hľadiska predchádzala plánovanej udalosti- žalobca v súvislosti s uvedenými závermi odvolacieho orgánu neuplatnil žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by preukazovali opak, resp. ktoré by zdôvodňovali aj nevyhnutnosť jeho účasti na štábe v súvislosti s povinnosťou organizačne štáb zabezpečiť. 31. Námietku neúplne zisteného skutočného stavu žalobca vzťahoval k obdobiu pred vydaním disciplinárneho rozkazu - uvedená námietka bola uplatnená aj v odvolaní a odvolací orgán sa s ňou v napadnutom rozhodnutí náležite vysporiadal. 32. Ako neodôvodnené súd vyhodnotil aj ostatné žalobné námietky- nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí, zmätočnosť, porušenie práv žalobcu na spravodlivý proces a obhajobu- uvedené žalobné námietky neboli žalobcom žiadnym spôsobom konkretizované, preto správny súd ich dôvodnosť vôbec nemohol hodnotiť. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, na vec aplikoval správne právne predpisy, medzi skutkovými zisteniami odvolacieho orgánu a jeho právnymi závermi je logická súvislosť a závery odvolacieho orgánu sú dostatočne presvedčivé. 33. Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že správny súd nerozhoduje o tom, či sa žalobca dopustil alebo nedopustil disciplinárneho previnenia, ale to, či napadnutým rozhodnutím a konaním, ktoré mu predchádzalo bol alebo nebol porušený zákon v neprospech žalobcu, a to len v rozsahu uplatnených žalobných dôvodov. Prieskumná právomoc správneho súdu teda nie je neobmedzená. V správnej žalobe nepostačuje iba uviesť priebeh konania, v ktorom bolo rozhodnutie vydané, ale je potrebné dostatočným spôsobom vymedziť aj žalobné dôvody /dôvody nezákonnosti/ napadnutého rozhodnutia. Absencia náležitého vymedzenia žalobných dôvodov vedie k zamietnutiu žaloby aj v prípade, ak by práva žalobcu porušené boli, resp. ak by preskúmavané rozhodnutie bolo nezákonné. 34. V prejednávanej veci sa žalobca v žalobe viac sústredil na opis konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu, avšak skutkové vymedzenie žalobných dôvodov bolo príliš strohé, v prevažnej časti sa sústredilo iba na legálne označenie pochybenia, avšak bez vymedzenia, v čom mala dotknutá vada rozhodnutia/konania spočívať, čo neumožnilo správnemu súdu všetky vytýkané nedostatky náležite posúdiť. Správny súd z uvedeného dôvodu posúdil žalobu iba v rozsahu žalobných dôvodov, ktoré spĺňali náležitosti podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP. Nedostatok vymedzenia konkrétnych skutkových dôvodov nie je možné nahradiť prieskumnou činnosťou správneho súdu, teda tým, že si tieto skutkové dôvody správny súd sám identifikuje z pripojených dôkazov alebo z obsahu administratívneho spisu. 35. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa § 190 SSP správnu žalobu zamietol. 36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP v spojení s § 175 ods.1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalovanému tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods.2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 37. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z .z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.