Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/106/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201308 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201308.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: TESCO STORES SR, a.s., so sídlom Kamenné nám. l/A, Bratislava, IČO: 31 321 828, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 1675/2017-420 zo dňa 26.05.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 1675/2017-420, číslo záznamu 13373/2017 zo dňa 26.05.2017 a rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 4109/2016-023; 38/2017-023 zo dňa 17.02.2017 zrušuje a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov. 1. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ako vecne príslušný správny orgán podľa § 8 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny (ďalej len „ZoNP“), svojím rozhodnutím č.4109/2016-023; 38/2017-023 zo dňa 17.02.2017 rozhodlo, že žalobca sa dopustil správneho deliktu uplatňovania neprimeranej podmienky vo svoj prospech podľa § 4 ods. 4 písm. f) ZoNP v obchodnom vzťahu so spoločnosťou IMPERÁTOR, s.r.o. (od 27.01.2017 s obchodným menom STOCK Slovensko, s.r.o.) IČO: 34 104 615, so sídlom Galvaniho 7/A, Bratislava - mestská časť Ružinov a za tento správny delikt uložil žalobcovi podľa § 8 ods. 2 ZoNP pokutu vo výške 62.700,-EUR. 2. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca rozklad o ktorom rozhodla Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ako orgán príslušný na konanie podľa § 61 ods. 2 SP, ktorá rozhodnutím č. 1675/2017-420, číslo záznamu: 13373/2017 zo dňa 26.05.2017 rozklad zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. II. Žaloba. 3. Včas podanou žalobou dňa 31.07.2017 žalobca žiada rozhodnutia špecifikované v odsekoch 1. a 2. tohto rozhodnutia zrušiť pre nezákonnosť nesprávnou aplikáciou právnych predpisov, pre vylúčenie základných zásad správneho konania upravených v § 3 Správneho poriadku, pre nedostatočné zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci a pre svojvôľu. 4. Žalobca namieta zmätočnosť, nejasnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutí v extenzívnom výklade a rozširovaní katalógu neprimeraných podmienok, teda svojvôľu. Žalobca poukazuje na § 4 ZoNP, z ktorého podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že neprimeranú podmienku nie je možné dohodnúť, že výpočet podmienok je konečný a preto nad rozsah zákona nie je možné rozširovať výpočet o ďalšie (nové) skutkové podstaty správnych deliktov. Podľa názoru žalobcu, účelom ZoNP je obmedzenie zmluvnej voľnosti v tom zmysle, aby došlo k vylúčeniu neprimeraných podmienok z obsahu dodávateľsko-odberateľských zmluvných vzťahov. 5. K tvrdeniu žalovaného, že pri rozhodovaní sa opieral „...o judikatúru všeobecných súdov Slovenskej republiky a na ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z., ako aj na to, že účelom zákona č. 362/2012 Z.z. je nepochybne postihovať nielen dohodnutie, ale aj uplatňovanie neprimeraných podmienok, a to z dôvodu, že zmyslom dohody je následné plnenie jej obsahu.", žalobca uviedol, že „judikatúra" označuje rozhodovaciu prax určitého súdu, ktorá sa týka určitej dielčej právnej otázky. Judikatúra k ZoNP v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny nejestvuje a preto žalovaný nemohol vychádzať z takejto judikatúry. A navyše, judikatúrou nie je možné rozširovať trestnosť skutkov. Žalobca citoval čl. 49 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, podľa ktorého len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie. Z uvedeného podľa názoru žalobcu vyplýva, že podmienky trestnej zodpovednosti musia byť ustanovené zákonom a je vylúčené, aby skutkové podstaty správnych deliktov alebo trestných činov vyplývali z judikatúry. Rovnako žalobca namieta použitie analógie legis v neprospech páchateľa správneho deliktu, preto rozhodnutie ministerky, ktoré je v rozpore s uvedeným interpretačným pravidlom, je výsledkom svojvôle a nie voľnej úvahy správneho orgánu. 6. Žalobca poukázal na skutočnosť, že správne delikty spĺňajú definíciu „trestného obvinenia" podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na konanie o nich sa vzťahujú predpisy trestného práva. Preto je žalobca toho názoru, že pri rozhodovaní o správnych deliktoch je potrebné aplikovať základné zásady trestného práva ako napr. nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege, nullum crimen sine lege scripta, certa, stricta a praevia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sankcionoval uplatňovanie neprimeranej podmienky upravenej v § 4 ods. 4 písm. f) ZoNP a tak týmto postupom použil „novú“ skutkovú podstatu správneho deliktu na ťarchu žalobcu. Došlo tak k rozšíreniu skutkovej podstaty o nové skutky v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a s uvedenými princípmi trestného práva. Slovenská republika je právny štát založený na princípoch právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy - účastníka správneho konania, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Sžp 1/2010). 7. V závere žaloby, v kontexte podaných námietok žalobca poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Poukázal na zásadu nullum crimen sine lege certa a nulla poena sine lege, ktorá predstavuje požiadavku určitosti právnej normy tak, aby konajúci nemal pochybnosti o tom, kedy a za akých podmienok sa jeho správanie stáva trestným a bude mu uložený trest. Rovnako poukázal, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku z dôvodu, že sa žalovaný nevysporiadal s vyjadreniami a námietkami žalobcu, ktoré uplatňoval počas celého konania až do rozhodnutia správneho orgánu. K zásade prezumpcie neviny v správnom konaní žalobca uviedol, že žalovaný je povinný dokázať vinu obvineného zo správneho deliktu, a v prípade pochybností, musí sa rozhodnúť v prospech obvineného (in dubio pro reo) ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Sžo 34/2007 z 27.11.2007. Rovnako hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, nemôže byť ľubovoľné (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Sž-o-KS 126/2006). Žalobca poukázal aj na už stabilizovanú judikatúru Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej „Neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 Ústavy SR je aj princíp právnej istoty, ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Tá spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať.“ (napr. II. ÚS 10/99, II. ÚS 234/03, IV. ÚS 92/09). III. Vyjadrenie žalovaného. 8. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním z 13.10.2017, doručeným súdu dňa 16.10.2017, ktorý napadnuté rozhodnutia považuje zákonné, vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi národného a únijného práva, rozhodnutia sú zrozumiteľné a riadne odôvodnené. Žalovaný neuvádza žiadne zásadne nové skutočnosti, ktoré by neboli obsahom napadnutých rozhodnutí, preto žalobu považuje za nedôvodnú a žiada ju zamietnuť. Hneď v úvode žalovaný vyjadril svoj právny názor, že žalobca v žalobe žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal nezákonnosť postupu žalovaného pri vydávaní napadnutého rozhodnutia. 9. K námietke zmätočnosti, nejasnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia o rozklade č. 1675/2017-420 zo dňa 26.05.2017, ktoré sa opiera o rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 4109/2016-023; 38/2017-023 zo dňa 17.02.2017, ktoré žalobca vidí v extenzívnom výklade a rozširovaní katalógu neprimeraných podmienok, žalovaný uviedol, že po opätovnom preskúmaní dospel k záveru, že rozhodnutie o rozklade bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia, v konaní dostatočne zistil a preukázal skutkový stav, ktorý v napadnutom rozhodnutí náležite odôvodnil, preto napadnuté rozhodnutie netrpí vadami, je jasné, preskúmateľné, zrozumiteľné, dostatočne odôvodnené a v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky. 10. K námietke žalobcu, že z § 4 ZoNP vyplýva, že neprimeranú podmienku nie je možné dohodnúť, že výpočet podmienok je konečný a preto nad rozsah zákona nie je možné rozširovať výpočet o ďalšie (nové) skutkové podstaty správnych deliktov a že účelom ZoNP je obmedzenie zmluvnej voľnosti v tom zmysle, aby došlo k vylúčeniu neprimeraných podmienok z obsahu dodávateľsko-odberateľských zmluvných vzťahov, žalovaný uviedol, že zákonodarca mal v úmysle postihovať nielen dohodnutie, ale aj uplatňovanie neprimeraných podmienok, čo preukazuje aj dôvodová správa k ZoNP, v zmysle ktorej, účelom zákona je upraviť posudzovanie, zamedzenie, kontrolu a konanie vo veciach uplatňovania neprimeraných obchodných podmienok v zmluvách medzi odberateľmi a dodávateľmi potravín. V tejto súvislosti žalovaný apeloval na niektoré neprimerané podmienky, napr. ust. § 4 ods. 4 písm. h) ZoNP - požadovanie dodatočného peňažného alebo nepeňažného plnenia po prevzatí potraviny, ust. § 4 ods. 4 písm. k) ZoNP - okamžité vypovedanie zmluvy opakujúceho sa plnenia bez výpovednej lehoty bez právneho dôvodu, ust. § 4 ods. 4 písm. w) ZoNP - uplatňovanie neprimerane výhodných obchodných podmienok alebo uplatňovanie diskriminačných podmienok vo vzťahu k jednotlivým dodávateľom pri rovnakom plnení a pod., z ktorých je zrejmé, že sú koncipované spôsobom, ktoré vykazujú znaky komisívneho konania, resp. uplatňovania. V tejto súvislosti žalovaný okrem dôvodovej správy k ZoNP poukázal aj na Spoločnú správu výborov NR SR, z ktorej vyplýva, že návrh tohto zákona bol predložený v dôsledku podnetov a poznatkov z praxe, ktoré preukázali, že vo vzťahoch medzi odberateľmi a dodávateľmi potravín na Slovensku dochádza zo strany odberateľov dodávaných potravín k zneužívaniu ich ekonomického postavenia na vnútornom trhu, v dôsledku čoho tento zákon reaguje v legislatívnej podobe na zistené poznatky a zamedzuje ich aplikovaniu. Cieľom a účelom ZoNP je presadiť opatrenia, zamedzujúce zneužívanie ekonomického postavenia odberateľa na vnútornom trhu s potravinami z hľadiska štruktúry tohto trhu a podielu odberateľa a dodávateľa na tomto trhu, vyžadovaním jednostranných výhodných obchodných podmienok a úprava posudzovania, zamedzovania, kontroly a konania vo veciach uplatňovania neprimeraných obchodných podmienok v zmluvách medzi odberateľmi a dodávateľmi potravín. V ust. § 4 ZoNP sú taxatívne vymedzené skutkové podstaty neprimeraných podmienok, ktoré sú vo vzťahu medzi odberateľom a dodávateľom zakázané. Žalovaný tiež uviedol, že sankcionovanie správneho deliktu vo forme uplatňovania neprimeranej podmienky spĺňa ústavnú požiadavku interpretácie právneho textu spôsobom odchýlenia sa od doslovného znenia právneho predpisu z dôvodu, že správneho deliktu vo forme uplatňovania neprimeranej podmienky sa dopúšťa podstatná časť delikventov a bez postihu tejto formy správneho deliktu by ZoNP nespĺňal svoj účel a nedokázal by zamedziť uplatňovaniu neprimeraných podmienok, ktoré sú v zmluvných vzťahoch veľmi rozšírené a zaužívané. V tomto kontexte žalovaný v svojom rozhodnutí racionálne využil možnosť interpretácie právnej normy spôsobom, zakotvený v náleze Ústavného súdu SR sp.zn. III. US 341/07 z 01. júla 2008. 11. Žalovaný vyhodnotil uplatňovanie neprimeranej podmienky podľa § 4 ods. 4 písm. f) ZoNP ako správny delikt podľa tohto zákona, ktorý v danom prípade nepozná výnimku z jednotlivých jeho ustanovení, teda sa jedná o deliberalizačný dôvod naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu. Žalovaný porušenie § 4 ods. 4 písm. f) ZoNP jednoznačne a zrozumiteľne odôvodnil vo viacerých častiach napadnutého rozhodnutia, uvedenému sa venuje aj časť prvostupňového rozhodnutia, v ktorom sa konštatuje, „...Z Protokolu má Ministerstvo preukázané, že účastník konania TESCO vo svojom sídle uplatňoval neprimeranú podmienku podľa ustanovenia § 4 ods. 4 písm. f) zákona č. 362/2012 Z.z., keďže v obchodnom vzťahu s Účastníkom konania STOCK nedodržal lehotu na úhradu kúpnej ceny, ktorá je najviac 30 dní odo dňa doručenia na základe riadne vystavenej faktúry, najneskôr však 45 dní odo dňa dodania potraviny. Porušenie 30 dňovej zákonnej lehoty preukazuje Faktúra č. 6155103582 v spojení s Výpisom z účtu zo dňa 22.10.2015, Faktúra č. 5155103634.“ (strany 7-8 rozhodnutia č. 4109/2016-023, 38/2017-023 zo dňa 17.02.2017) 12. K námietke žalobcu, že judikatúra k ZoNP v obchodných vzťahoch ktorých predmetom sú potraviny, neexistuje, preto žalovaný nemohol vychádzať z takejto judikatúry a že napadnuté rozhodnutie nezodpovedá ústavnej norme čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ktoré sa neuskutočnilo v rozsahu zákona, žalovaný poukázal na správny delikt, ktorý je definovaný v § 8 ods. 1 ZoNP, ako dohodnutie neprimeranej podmienky vo svoj prospech. Pričom pri aplikácii ZoNP je potrebné vychádzať nielen zo samotného textu, ale aj z účelu zákona. A práve v zmysle uvedeného, sa žalovaný v svojom rozhodnutí odvolal na existujúcu judikatúru týkajúcu sa zmyslu a účelu zákona, na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sžo/11/2012, v zmysle ktorého „Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona.“ Žalovaný poukázal na účel ZoNP, ktorým je postihovať nielen dohodnutie, ale aj uplatňovanie neprimeraných podmienok z dôvodu, že zmyslom dohody je následné plnenie jej obsahu. Ak by zákonodarca nemal úmysel postihovať uplatňovanie neprimeranej podmienky, samotný zákon by bol v značnej miere nevykonateľný, pretože podstatná časť protiprávnych konaní spočíva v uplatňovaní neprimeranej podmienky, z ktorej má subjekt prospech, a nie v jej dohodnutí. To znamená, že v prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu, sa uprednostňuje výklad „e ratione legis“ pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. 13. K námietke, že došlo k porušeniu čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, keďže štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a k porušeniu zásady „nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege", ktorá je premietnutá v čl. 49 Ústavy SR v zmysle ktorého „len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.", žalovaný uviedol, že nedošlo k porušeniu Ústavy SR, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a ani žiadnych zásad správneho trestania, pričom odkázal na právnu argumentáciu v odôvodnení svojho rozhodnutia ako aj argumentáciu uvedenú vyššie v predmetnom vyjadrení k žalobe. Žalovaný zdôraznil, že pri aplikácii ZoNP je potrebné vziať do úvahy nielen text, ale aj účel zákona. 14. K námietke, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku z dôvodu, že sa žalovaný nevysporiadal s vyjadrením a námietkami žalobcu, ktoré uplatňoval počas celého konania až do rozhodnutia vo veci samej, žalovaný uviedol, že žalobca toto svoje tvrdenie ničím neodôvodnil. Napriek tomu poukázal na judikatúru všeobecných súdov Slovenskej republiky, v zmysle ktorej, vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne aj rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné presne vymedziť, za aké konkrétne konanie je subjekt sankcionovaný. Uvedené je možné zaručiť iba konkretizáciou údajov obsahujúcich opis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti vo výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný je názoru, že z textu prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplýva konštatovanie porušenie ZoNP uplatnením neprimeranej podmienky zakotvenej v ustanovení § 4 ods. 4 písm. f) ZoNP. Žalovaný v správnom konaní riadne aplikoval zásady trestného konania, keďže v rozhodnutí zrozumiteľne odôvodnil, prečo za správny delikt považuje uplatňovanie neprimeranej podmienky. Aj keď je správny delikt v § 8 ods. 1 ZoNP definovaný ako dohodnutie neprimeranej podmienky vo svoj prospech, žalovaný je názoru, že pri aplikácii ZoNP je potrebné vziať do úvahy nielen text, ale aj účel zákona tak, ako vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sžo/11/2012 „Ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona.“. 15. Keďže pojem „správny delikt“ nie je v zákone upravený, žalovaný vychádzal z definície správneho deliktu uverejnenej na webovej stránke G.:/..C..sk v odbornom článku „Charakteristika zodpovednosti vo verejnej správe“ a k uvedenej definícii sa venuje v svojom vyjadrení k žalobe. 16. Žalovaný konštatoval, že v prípade žalobcu boli jednoznačne naplnené všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, za ktorý mu žalovaný uložil pokutu. Na základe dokazovania bolo dostatočne preukázané, že zo strany žalobcu došlo k uplatneniu neprimeraných podmienok, keďže porušenie ZoNP žalobcom vyplýva priamo z dokumentácie, ktorú žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia špecifikoval. Žalovaný opäť zdôraznil, že správnym deliktom je podľa ZoNP nielen dohodnutie, ale aj uplatňovanie neprimeraných podmienok vo svoj prospech, ktoré žalovaný skúmal a posudzoval. Odôvodnenie postupu žalovaného je uvedené v časti „Právne posúdenie“ prvostupňového rozhodnutia. 17. K námietke výkladu právnej normy, žalovaný poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a je názoru, že v svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom neinkorporoval nové skutkové podstaty správnych deliktov, nakoľko v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, žalovaný nemá dostatok právomoci na takúto korporáciu či výklad. V tejto súvislosti poukázal aj na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozsudku sp.zn. 7Sžo/72/2014 zo dňa 28.01.2016, v zmysle ktorého „...trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. Keďže čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, hovorí „o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia“ je podľa názoru Najvyššieho súdu SR nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a v trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť.“ 18. Žalovaný je toho právneho názoru, že v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne preukázal dôvodnosť uloženia pokuty, hranice jej výšky, zaoberal skutočnosťou či výška uloženej sankcie nepôsobí na žalobcu likvidačne, posúdil skutkovú, časovú i miestnu súvislosť žalobcom spáchaného správneho deliktu. Pri vydávaní napadnutého rozhodnutia žalovaný postupoval v súlade so Správnym poriadkom tak, aby zabezpečil všetky náležitosti rozhodnutia, ktoré sú vymedzené v Správnom poriadku v nadväznosti na platnú judikatúru všeobecných súdov Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedený skutkový a právny stav, žalovaný nepovažuje námietky žalobcu za dôvodné. Žalobu žiadal zamietnuť. IV. Administratívne konanie. 19. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalovaný na základe Poverenia č. 15/2016 na vykonanie kontroly zo dňa 26.04.2016, oznámil žalobcovi, že dňa 02.05.2016 začala kontrola so zameraním na dodržiavanie § 4 ods. 4 písm. f) ZoNP vo väzbe na dodávateľa - spoločnosť IMPERÁTOR, s.r.o., so sídlom Galvaniho 7/A, Bratislava, IČO: 34 104 615 (od 27.01.2017 obchodné meno STOCK Slovensko, s.r.o.). Termín vykonania kontroly bol dňa 30.05.2016, dňa 30.06.2016, dňa 29.07.2016. Z výsledkov kontroly vypracoval žalovaný Protokol o vykonanej kontrole číslo záznamu 20479/2016, číslo spisu 1916/2016-020 zo dňa 10.08.2016, v ktorom boli identifikované porušenia § 4 ods. 4 písm. f) ZoNP v zmluvnom vzťahu s dodávateľom IMPERÁTOR, s.r.o.. Oznámenie o začatí správneho konania bolo žalobcovi doručené dňa 19.12.2016 a zároveň bol vyzvaný na vyjadrenie k podkladom pre vydanie rozhodnutia. 20. Žalobca listom z 05.01.2017, doručeným žalovanému dňa 11.01.2017 sa vyjadril k doručeným podkladom s tým, že konanie, ktoré žalovaný žalobcovi kladie za vinu nie je správnym deliktom v zmysle ZoNP, preto nemôže byť začaté správne konanie, zároveň poukázal na Protokol, ktorý trpí vadou nezákonnosti, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom o kontrole v štátnej správe, že skutkový stav nebol počas kontroly zistený dostatočne a kontrolný orgán dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca navrhol, aby žalovaný toto konanie zastavil. 21. Žalovaný listom č. 4109/2016-023, 38/2017-023, Z: 714/2017 zo dňa 12.01.2017 požiadal žalobcu o poskytnutie súčinnosti za účelom získania informácií, koľko prevádzok žalobcu pôsobí na slovenskom trhu s potravinami, s koľkými dodávateľmi mal žalobca v danom čase uzavretý zmluvný vzťah vo väzbe na dodávanie potravín, uvedenie výsledku hospodárenia a tržieb za rok 2015 vrátane predloženia dokladov preukazujúcich ich výšku. 22. Žalovaný súčasne listom č. 4109/2016-023, 38/2017-023, Z: 715/2017 zo dňa 12.01.2017 požiadal dodávateľa STOCK Slovensko, s.r.o. o poskytnutie súčinnosti za účelom získania informácií o ekonomických, resp. iných následkov, ktoré malo neuhradenie faktúr v lehote (podľa § 3 ods. 2 ZoNP), prípadne vyčíslenie následkov a uvedenie výsledku hospodárenia a za rok 2015 vrátane predloženia dokladov preukazujúcich ich výšku. 23. Dožiadaný dodávateľ STOCK Slovensko, s.r.o. reagoval na žiadosť listom č. 1969/17 zo dňa 23.01.2017, v ktorom uviedol „ ... že neuhradenie uvedených faktúr našej spoločnosti nespôsobilo žiadne ekonomické či iné následky; nárok na zákonný úrok z omeškania si neplánujeme uplatniť." Zároveň uviedol hospodársky výsledok za rok 2015 a doložil svoju účtovnú závierku za rok 2015. 24. Žalobca listom č. 1681/17 zo dňa 19.01.2017, doručil žalovanému vyjadrenie spolu s informáciami a dokladmi, ktoré žalovaný správny orgán požadoval. 25. Po ukončení dokazovania vyzval žalovaný listami č. 4109/2016-023, 38/2017-023, Z: 3124/2017 zo dňa 06.02.2017 a č. 4109/2016-023, 38/2017-023, z: 3125/2017 zo dňa 06.02.2017 žalobcu ako dodávateľa STOCK Slovensko, s.r.o., na uplatnenie práva (nazeranie do administratívneho spisu správneho konania, doloženie návrhov, vyjadrení, dôkazov a pod.) pred vydaním rozhodnutia. Na predmetnú výzvu žalobca ani dodávateľ STOCK Slovensko, s.r.o., nereagovali, preto prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. spisu: 4109/2016-023, 38/2017-023, č. záznamu: 4024/2017 zo dňa 17.02.2017, ktorým rozhodol o uložení pokuty vo výške 62.700,- EUR. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad zo dňa 02.03.2017, doručený žalovanému dňa 09.03.2017. Následne žalovaný listom č. Z: 6112/2017 zo dňa 10.03.2017 vyzval dodávateľa STOCK Slovensko, s.r.o. na vyjadrenie k podanému rozkladu, na čo nereagoval. Po preskúmaní napadnutého prvostupňového rozhodnutia ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1675/2017-420 zo dňa 26.05.2017 rozklad zamietla a rozhodnutie žalovaného č. 4109/2016-023, 38/2017-023 zo dňa 17.02.2017 potvrdila. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.06.2017 a obe rozhodnutia sú predmetom súdneho prieskumu. V. Právne posúdenie žaloby. 26. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 27. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný. 30. Podľa § 1 zák. č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny, tento zákon upravuje a) vymedzenie neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch (ďalej len "neprimeraná podmienka"), ktorých predmetom je potravina1) alebo služba spojená s predajom potraviny, b) kontrolu neprimeraných podmienok, c) konanie vo veciach neprimeraných podmienok. 31. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, lehota na úhradu kúpnej ceny podľa odseku 1 písm. e) je najviac 30 dní odo dňa doručenia na základe riadne vystavenej faktúry, najneskôr však 45 dní odo dňa dodania potraviny; riadne vystavenou faktúrou je účtovný doklad obsahujúci náležitosti podľa osobitného predpisu, iné chyby a nesprávnosti neznamenajú, že nie je riadne vystavená. 32. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, dohodnúť neprimeranú podmienku medzi odberateľom a dodávateľom sa zakazuje. 33. Podľa § 4 ods. 4 písm. f) zák. č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, za neprimeranú podmienku sa považuje aj nedodržanie lehoty podľa § 3 ods. 2. 34. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, kontrolu neprimeraných podmienok vykonáva Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). 35. Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, Ministerstvo vykoná kontrolu u odberateľa alebo dodávateľa z vlastného podnetu, z podnetu účastníka obchodného vzťahu alebo z podnetu tretej osoby. 36. Podľa § 6 ods. 5 zák. č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, predmetom kontroly sú údaje, informácie, doklady a písomnosti, z ktorých sa dá zistiť dohodnutie a uplatňovanie neprimeraných podmienok medzi účastníkmi obchodného vzťahu. 37. Podľa § 6 ods. 6 zák. č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, zamestnanec ministerstva poverený výkonom kontroly (ďalej len "kontrolór") sa pri výkone kontroly preukazuje služobným preukazom a písomným poverením vydaným ministerstvom. 38. Podľa § 6 ods. 7 zák. č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, kontrola sa ukončí a) záznamom o vykonanej kontrole, ak neboli zistené porušenia tohto zákona, b) protokolom o vykonanej kontrole, ktorý obsahuje opatrenia na odstránenie zistených porušení tohto zákona. 39. Podľa § 6 ods. 8 zák. č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, na výkon kontroly sa vzťahujú primerane ustanovenia osobitného predpisu, ak odseky 1 až 7 neustanovujú inak. 40. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú podmienku uvedenú v § 4 ods. 2 až 4. 41. Podľa § 8 ods. 2 zák. č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, Ministerstvo uloží pokutu za správny delikt od 1 000 eur do 300 000 eur. 42. Podľa § 8 ods. 5 zák. č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, pri uložení pokuty ministerstvo prihliada na závažnosť protiprávneho konania, jeho následky a čas trvania. 43. Podľa § 8 ods. 9 zák. č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 44. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 45. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 46. Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. VI. Závery správneho súdu. 47. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutí žalovaného č. 1675/2017-420, číslo záznamu: 13373/2017 zo dňa 26.05.2017 a prvostupňového správneho orgánu č.4109/2016-023; 38/2017-023 zo dňa 17.02.2017, v zmysle ktorých sa žalobca dopustil správneho deliktu uplatňovania neprimeranej podmienky vo svoj prospech podľa § 4 ods. 4 písm. f) ZoNP v obchodnom vzťahu so spoločnosťou IMPERÁTOR, s.r.o. (od 27.01.2017 s obchodným menom STOCK Slovensko, s.r.o.) IČO: 34 104 615 a za tento správny delikt bola uložená žalobcovi podľa § 8 ods. 2 ZoNP pokuta vo výške 62.700,- EUR. Neprimeraná podmienka v obchodnom vzťahu podľa § 4 ods. 4 písm. f) ZoNP z titulu nedodržania lehoty podľa § 3 ods. 2 ZoNP bola vymedzená skutkovým zistením, že žalobca v obchodnom vzťahu s dodávateľom IMPERÁTOR, s.r.o. (od 27.01.2017 s obchodným menom STOCK Slovensko, s.r.o.), nedodržal lehotu na úhradu kúpnej ceny, ktorá je najviac 30 dní odo dňa doručenia na základe riadne vystavenej faktúry, najneskôr však 45 dní odo dňa dodania potraviny, vo vzťahu k faktúram špecifikovaných na strane 7-8 prvostupňového rozhodnutia. 48. Zásadnou námietkou, resp. spornou otázkou je výklad ust. § 4 ods. 1 ZoNP, podľa ktorého dohodnúť neprimeranú podmienku medzi odberateľom a dodávateľom sa zakazuje, vo vzťahu k správnemu deliktu definovaného v § 8 ods. 1 ZoNP, podľa ktorého, správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú podmienku uvedenú v § 4 ods. 2 až 4, v kontexte skutkových zistení preskúmavanej veci, keď žalobca v obchodnom vzťahu so spoločnosťou IMPERÁTOR, s.r.o. (od 27.01.2017 s obchodným menom STOCK Slovensko, s.r.o.) žiadnu neprimeranú podmienku uvedenú v § 4 ods. 2 až 4 ZoNP nedohodol, ale podľa názoru žalovaného, účelom ZoNP je nielen dohodnutie ale aj uplatňovanie neprimeraných podmienok. 49. Hmotnoprávnym predpisom pre preverovanie neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny je ZoNP s účinnosťou od 01.01.2013, ktorý upravuje pravidlá a postupy medzi odberateľom a dodávateľom tak, že ak dôjde k zisteniu porušenia pravidiel a postupov medzi odberateľom a dodávateľom upravený osobitným predpisom a týmto zákonom, orgán kontroly, uloží za preukázaný správny delikt pokutu. Cieľom ZoNP je presadzovanie opatrení, ktoré zamedzia zneužívaniu ekonomického postavenia odberateľa na vnútornom trhu s potravinami z hľadiska štruktúry tohto trhu a podielu odberateľa a dodávateľa na tomto trhu, vyžadovaním jednostranných výhodných obchodných podmienok. 50. Je potrebné uviesť, že pojem správny delikt nie je v slovenskom práve zadefinovaný, pritom ide o skupinu činov v ktorých ide o protiprávne konanie, ktorého znaky sú uvedené v zákone, za ktoré správny orgán, resp. orgán verejnej správy ukladá sankcie ustanovené právnou normou. Súdna prax z dôvodu absencie zákonnej úpravy, v procese správneho trestania vychádza z analógie trestného práva. Preto treba uviesť, že právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozlišuje trestné činy, priestupky, iné správne delikty ako aj správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti, vyjadrená v znakoch skutkovej podstaty; u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť. Formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov (rozsudky ESĽP vo veci Öztürk proti Nemeckej spolkovej republike z 21. februára 1984, č. sťažnosti 8544/79, Escoubet proti Belgicku, z 28. októbra 1999, č. sťažnosti 26780/95, Zolotukhin proti Rusku z 10. februára 2009, č. sťažnosti 14939/03). 51. Trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) má podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo vyplýva aj zo zásady č. 6 Odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle Rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. 52. Vymedzenie skutkovej podstaty správneho deliktu s uložením príslušnej sankcie, je ex lege predmetom úpravy § 8 ods. 1 ZoNP, v zmysle ktorého, sa subjekt môže dopustiť správneho deliktu len tak, že niečo vo svoj prospech dohodne, a nie, že vo svoj prospech niečo vykoná tak, ako tvrdí žalovaný s odkazom na účel ZoNP, ktorým je postihovať nielen dohodnutie, ale aj uplatňovanie neprimeraných podmienok z dôvodu, že zmyslom dohody je následné plnenie jej obsahu. Ustanovenie § 8 ods. 1 ZoNP jednoznačne definuje, že správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú podmienku uvedenú v § 4 ods. 2 až 4. Z uvedeného vyplýva, že jedným z obligatórnych znakov správneho deliktu, na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle § 8 ods. 1 zákona v spojení s § 4 ods. 4 písm. f) sa explicitne vyžaduje dohoda vo svoj prospech t.j. konsenzus strán zúčastnených na obchodnom vzťahu o neprimeraných podmienkach. Zákonodarca tak presne, určito a zrozumiteľne definoval skutkovú podstatu správneho deliktu v § 8 ods. 1 ZoNP, ktorá spočíva v konaní účastníka obchodného vzťahu, ktorý v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú obchodnú podmienku. 53. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva zistenie, že by existovala dohoda medzi žalobcom a dodávateľom IMPERÁTOR, s.r.o. (od 27.01.2017 s obchodným menom STOCK Slovensko, s.r.o.) o neprimeranej podmienke vymedzenej v § 4 ods. 4 písm. f) ZoNP, ktorá by bola v prospech jedného z účastníkov obchodného vzťahu. 54. V tejto časti správny súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5S/243/2017 zo dňa 18.06.2019, v zmysle ktorého, „ ... v správnom konaní je z pohľadu uplatňovania princípov právneho štátu nutné rešpektovať základné princípy správneho trestania. Článok 49 Ústavy SR je ústavným princípom hmotnoprávneho charakteru, ktorý ustanovuje, že iba zákon, teda zákonodarca, môže definovať trestné činy a tresty za ich spáchanie (nullum crimen, nulla poena sine lege), a ktorý zároveň vylučuje extenzívny výklad trestného zákona alebo použitie analógie v neprospech obvineného. Rovnaký ústavný princíp je potrebné aplikovať i v správnom trestaní, vzhľadom na to je neprípustné, aby pri posudzovaní deliktuálnej zodpovednosti žalobcu, a teda i v rámci postupu správneho orgánu pri správnom trestaní, bol uplatňovaný extenzívny výklad vo vzťahu ku skutkovej podstate správneho deliktu. Obdobne ako je vylúčené, aby orgány činné v trestnom konaní alebo všeobecný súd výkladovým postupom rozširovali znaky skutkovej podstaty trestného činu, ktoré neboli explicitne zákonodarcom vymedzené v rámci dikcie zákonného ustanovenia upravujúceho skutkovú podstatu trestného činu, je tak isto vylúčené, aby akýkoľvek správny orgán vlastným extenzívnym výkladovým postupom rozširoval znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, a tým aj podmienky deliktuálnej zodpovednosti v rámci správneho trestania. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak možno ustáliť, že niet správneho deliktu ako i sankčného postihu za správny delikt bez toho, aby to zákon výslovne ustanovil, pričom správne orgány sú oprávnené postupovať v rámci svojej pôsobnosti len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Odporúčanie výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách uviedol, „deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje.“ Vzhľadom na uvedené správny súd uzatvára, že s poukazom na zákonné vymedzenie skutkovej podstaty správneho deliktu v § 8 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 4 písm. f) ZoNP, možno sankcionovať výlučne len také konanie účastníka obchodného vzťahu, ktorý dohodne vo svoj prospech neprimeranú obchodnú podmienku vymedzenú v § 4 ods. 4 písm. f) ZoNP. Preto skutočnosť, že žalobca sa pri úhrade faktúr dostal do omeškania, nemožno subsumovať pod správny delikt § 8 ods. 1 ZoNP, pre naplnenie ktorého sa vyžaduje dohoda v obchodnom vzťahu. Vzhľadom na vyššie uvedený právny názor správneho súdu, argumentácia žalovaného, že účelom ZoNP je nielen dohodnutie ale aj uplatňovanie neprimeraných podmienok, nemá oporu v ZoNP a extenzívny výklad alebo analógia v neprospech žalobcu sa vylučuje. Uvedený právny názor súdu podporuje i samotné znenie ust. § 4 ZoNP, v ktorom sú taxatívne vymedzené neprimerané podmienky, keď odsek 1 paušálne upravuje, že dohodnúť neprimeranú podmienku medzi odberateľom a dodávateľom sa zakazuje. Ak by zákonodarca mal na mysli aj osobitné uplatňovanie neprimeraných podmienok, t.j. bez dohody, tak takúto osobitnú formuláciu by v zákone uviedol, nakoľko ide o odlišnú právnu situáciu, ktorú možno riešiť v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. V žiadnom prípade nemožno pripustiť, aby orgán štátnej správy si prisvojoval kompetencie ktoré mu nepatria, ako v preskúmavanej veci, keď správny orgán sám rozšíril výklad právnej normy, pričom neuviedol žiadny závažný dôvod, ktorý by vyžadoval potrebu odchýliť sa od textu zákona. Štátne orgány môžu podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý im ustanoví zákon. 55. Pri prieskume rozhodnutí správnych orgánov súd musí konštatovať, že posúdenie správneho deliktu v danom prípade nebolo v súlade so zákonom. Z pohľadu uplatňovania princípov právneho štátu, v správnom konaní je nutné rešpektovať základné princípy správneho trestania v súlade s čl. 49 Ústavy SR, ktorý je hmotnoprávneho charakteru, a ktorý ustanovuje, že iba zákon, môže definovať trestné činy a tresty za ich spáchanie, čím vylučuje extenzívny výklad trestného zákona alebo použitie analógie v neprospech obvineného. Rovnaký ústavný princíp je potrebné aplikovať i v správnom trestaní a preto je neprípustné, aby pri posudzovaní deliktuálnej zodpovednosti žalobcu bol uplatnený extenzívny výklad vo vzťahu ku skutkovej podstate správneho deliktu tak, ako došlo v preskúmavanej veci. 56. Slovenská republika je právny štát, čo vyplýva z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a je založený na princípoch právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy. Ústavný súd v náleze sp.zn. PL. ÚS 67/07 zo dňa 06.02.2008 judikoval „Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 ústavy (mutatis mutandis II. ÚS 48/97, PL. ÚS 37/99, PL. ÚS 49/03, PL. ÚS 25/00, PL. ÚS 1/04).“ Ústavný súd v súvislosti s princípom právnej istoty judikoval, že s jeho uplatňovaním v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem (PL. ÚS 15/98, PL. ÚS 1/04). 57. V rámci odôvodnenia správny súd sa nezaoberal všetkými námietkami s odkazom na princíp, že súd nemusí dávať odpoveď na všetky otázky nastolené žalobcom v žalobe, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. 58. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, rozhodnutie žalovaného vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci, čo je dôvodom na jeho zrušenie spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktoré trpí rovnakou vadou nezákonnosti. 59. Správny súd na základe vyššie uvedeného v súlade s § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil obe preskúmavané rozhodnutia a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Orgán verejnej správy je viazaný právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP) a bude povinný vo veci konať a na základe indícií súdu vo veci opätovne rozhodnúť. VII. Trovy konania. 60. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 61. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).