Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/53/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201090 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201090.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: A.. K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom, F. ul. č. XXX/XX, XXX XX Bratislava, zast. advokátom JUDr. Ondrejom Krempaským, so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. júna 2017 o priznanie starobného dôchodku takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. júna 2017 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne-ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03. marca 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. júna 2017 Sociálna poisťovňa - ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán“ alebo „sociálna poisťovňa“ ) zamietla podľa ust. § 60, § 65, § 255 a § 274 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) žiadosť žalobcu o starobný dôchodok k 16.01.2014. V odôvodnení rozhodnutia citovala aplikované zákonné ustanovenia § 65 ods. 1, 2 ZSP a konštatovala, že žalobca dosiahol dôchodkový vek 62 rokov dňa 08.09.2008. Uviedla, že podľa ust. § 114 ods. 1 ZSP tri roky spätne od uplatnenia nároku na starobný dôchodok ku dňu 16.01.2014 nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, keďže ku dňu 08.09.2008, aj ku dňu 16.01.2014 získal 14 rokov a 275 dní obdobia dôchodkového poistenia (rozpis je v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia). Z toho dôvodu nesplnil podmienku podľa ust. § 65 ods. 1 ZSP, minimálne 15 rokov dôchodkového poistenia pre možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok. Pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia nebola žalobcovi zhodnotená doba trvania jeho služobného pomeru od 01.08.1975 do 31.12.2003, t.j. 28 rokov a 160 dní, z titulu výkonu zamestnania colníka, keďže uvedená doba služby colníka mu bola rozhodnutím Colného riaditeľstva SR, Bratislava, č. 592/2004-1304-2 zo dňa 12.01.2004 zhodnotená pre účely priznania výsluhového dôchodku od 01.01.2004. V tejto súvislosti sa sociálna poisťovňa odvolala na zákonné ust. § 255 ods. 5 ZSP a súčasne konštatovala, že nebolo možné aplikovať ani ust. § 274 ZSP, keďže doba služby colníka sa nehodnotí vo zvýhodnenej pracovnej kategórii (I., II.), pracovná činnosť colníka bola zaradená do III. pracovnej kategórie, preto nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) a podľa článku 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/91 (ďalej len „Dohovor č. 128“). Sociálna poisťovňa ďalej zdôraznila svoju aplikačnú prax zosúladenú v tomto smere so všeobecným názorom NS SR v jeho rozhodnutiach vzťahujúcich sa na takýchto poistencov. Žiadosť žalobcu spísanú dňa 17.01.2017 zamietla, pretože nezískal potrebný počet najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, na vznik nároku na starobný dôchodok ale iba 14 rokov a 275 dní. 2. Žalobca v odvolaní voči tomuto rozhodnutiu uviedol, že rozhodnutie považuje za nezákonné a nespravodlivé a Sociálnej poisťovni vytkol, že sa neriadila judikatúrou NS SR v tomto smere a poukázal na rozsudok sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 a tiež rozsudky sp.zn. 9So/138/2011 a sp.zn. 7So/11/2011, z ktorých vyplýva, že pre účely rozhodnutia o jeho žiadosti o starobnom dôchodku sa mu malo zohľadniť celkové obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal v osobitnom a aj všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia/poistenia a starobný dôchodok sa mu mal vypočítať krátením podľa čl. 33 Dohovoru č. 128, ktorý má charakter medzinárodnej zmluvy. Poukázal na judikatúru NS SR, z ktorej z rozhodnutí v obdobných prípadoch vyplýva, že aj doby hodnotené na určenie výsluhového dôchodku sa počítajú do doby dôchodkového poistenia pre splnenie podmienok priznania starobného dôchodku podľa ZSP. Z uvedených dôvodov, žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie a opätovne posúdiť jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku v súlade s judikatúrou NS SR. 3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán v zmysle ust. § 215 ods. 4 ZSP odvolanie žalobcu rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.06.2017 v celom rozsahu zamietol a podľa ust. § 218 ods. 2 ZSP prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 62 rokov, dňa 08.09.2008 a k tomuto dňu získal 14 rokov a 275 dní (5 385 dní) obdobia dôchodkového poistenia (ďalej len „ODP“) a rovnako ku dňu 16.01.2014, t.j. tri roky spätne od uplatnenia nároku na starobný dôchodok (16.01.2017) získal ODP v počte 5 385 dní, čím nesplnil zákonnú podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia (min. 15 rokov) na vznik nároku na starobný dôchodok a preto bola jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku správne zamietnutá. Ďalej uviedol, že žalobcovi bol od 01.01.2004 podľa ust. § 38 ods. 1 a § 39 zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov priznaný výsluhový dôchodok. Celková započítaná doba výkonu služby u žalobcu bola 28 rokov a 160 dní a pre výšku výsluhového dôchodku je rozhodných 28 rokov. Zamestnanie colníka, ktoré žalobca vykonával od 01.08.1975 do 31.12.2003 (28 rokov a 160 dní), podľa potvrdenia Colného riaditeľstva SR zo dňa 31.12.2003 nebolo zaradené v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii, nie je teda vo zvýhodnenej kategórii funkcií a teda nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, v dôsledku čoho nie je možné posudzovať nárok žalobcu na starobný dôchodok podľa ustálenej judikatúry NS SR, podľa článku 33 Dohovoru č. 128. Poukázal tiež na ustálenú judikatúru NS SR vo veciach nárokov poistencov vyplývajúcich zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií, v zmysle ktorej majú byť zohľadnené podľa ust. § 274 ZSP, t.j. ich nárok na starobný dôchodok a jeho určenie, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho poistenia, pretože v sume výsluhového dôchodku ich nároky neboli zohľadnené. Vzhľadom k uvedenému a s poukazom na ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5, § 274 ZSP žalovaný uzavrel, že dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby colníka nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Uviedol, že požiadavka žalobcu na zhodnotenie obdobia služobného pomeru pri priznaní nároku na starobný dôchodok nebola dôvodná, nakoľko žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a zároveň nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto nebolo možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a článku 33 Dohovoru č. 128. Žalovaný ďalej v odôvodnení k žalobcovej námietke nesprávneho výkladu zákona uviedol, že rozsudok NS SR na ktorý poukazuje, sa týka skutkovo odlišnej veci a na základe neho v prípade žalobcu nie je možné postupovať. Z rozsudku NS SR sp.zn. 7So/11/2011 a sp.zn. 9So/138/2011 totiž vyplýva, že ide o poistenca s dobou služby zaradenej do zvýhodnenej kategórie funkcií, zakladajúcej nárok na zníženie dôchodkového veku. K poukazu žalobcu na rozsudky NS SR v obdobných veciach žalovaný uviedol, že doteraz nebol právny názor NS SR zovšeobecnený a k tomu dal do pozornosti právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v uznesení IV. ÚS 481/2011-19 zo dňa 10.11.2011 a postup podľa účinnej právnej úpravy čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Na základe uvedeného žalovaný uzavrel, že zhodnotil dôkazy v spisovej dokumentácii podľa ust. § 196 ods. 7 ZSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. Žalobca podal prostredníctvom právneho zástupcu na tunajší správny súd dňa 11.07.2017 správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 19.06.2017 o zamietnutí jeho odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.03.2017 vo veci zamietnutia jeho žiadosti spísanej dňa 17.01.2017 o priznanie starobného dôchodku, žiadal zrušenie napadnutých rozhodnutí a vrátenie veci na nové konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie jeho žiadosti o starobný dôchodok, keďže žalovaný (aj prvostupňový orgán) mu na splnenie zákonnej podmienky dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov podľa ust. § 65 ods. 1 ZSP nesprávne započítal iba 14 rokov a 275 dní, t.j. bez doby služby colníka, v rozsahu 28 rokov a 160 dní. Žalobca pritom poukázal na právny názor vyjadrený v rozsudkoch NS SR sp.zn. 7 So/138/2011, sp.zn. 7So/58/2015 z 23.02.2017, sp.zn. 10 So/59/2014 z 15.04.2015 a ďalších v obdobnom prípade, podľa ktorých dobu služby zhodnotenú pre výsluhový dôchodok je potrebné započítať do celkovej doby dôchodkového poistenia na účely nároku a určenia výšky starobného dôchodku. Nesprávne právne posúdenie jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku žalobca namietal aj z toho dôvodu, že si neuplatňoval nárok na zvýhodnenú pracovnú kategóriu z I. alebo II. kategórie funkcií, v zmysle ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP, na ktoré v odôvodnení žalovaný poukazuje, preto je jeho rozhodnutie v tomto smere nesprávne na základe nesprávnej interpretácie právnych predpisov a je nezákonné. Právny názor žalovaného je v rozpore s ust. § 274 ZSP, z ktorého nesporne vyplýva, že sa viaže len k výške dôchodkového veku a nie k celkovej dobe poistenia. Žalobca namietal, že bol napadnutým rozhodnutím ukrátený na svojich právach, pretože splnil obidve podmienky pre priznanie starobného dôchodku, teda dosiahol aj dôchodkový vek 62 rokov a bol nepretržite poistený viac ako 15 rokov. Žalovaný a prvostupňový orgán konali v rozpore s článkom 33 Dohovoru č. 128 a s rozsiahlou judikatúrou NS SR, podľa ktorej výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť, ale nie nepriznať vôbec. Žalobca namietal nezákonnosť spočívajúcu v tom, že žalovaný odlišne posudzuje celkovú dobu poistenia u výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie funkcií, u ktorých považuje za dobu poistenia aj tú dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov, čo je v súlade s rozhodovacou činnosťou súdov, na rozdiel od výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení do I. alebo II. kategórie, u ktorých bola doba služby vylúčená z celkovej doby poistenia, zhodnotenej pri priznaní výsluhového dôchodku. Výsluhoví dôchodcovia, ktorí boli zaradení do I. alebo do II. kategórie funkcií a aj zaradení do III. kategórie funkcií, boli poistení rovnakú dobu a bol im priznaný výsluhový dôchodok podľa rovnakého zákona. Napriek uvedenému, je prístup žalovaného z hľadiska uplatnenia nároku v každej skupine nielen iný, ale aj diskriminujúci. Tento postup nie je možné odvodiť od ust. § 274 zákona č. 461/2003 Z.z., z ktorého nesporne vyplýva, že sa vzťahuje len k výške dôchodkového veku a nie k celkovej dobe poistenia. Žalobca uviedol, že dôchodkový vek 62 rokov dosiahol dňa 08.09.2008 a celková doba jeho poistenia je 43 rokov a 63 dní a to 28 rokov a 153 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku + 14 rokov a 275 dní, uvedených sociálnou poisťovňou v napadnutom rozhodnutí (a v prílohe osobného listu DP). Žalobca namietal aj to, že žalovaný nesprávne dospel k záveru, že judikatúra NS SR je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. alebo II. pracovnej kategórii, pričom poukázal na rozhodnutia NS SR sp.zn. 7So/138/2011 a sp.zn. 10So/59/2014, z ktorých podľa neho takýto výklad vyplýva a žalovaný ako aj prvostupňový orgán odmietajú rešpektovať výkladovú prax NS SR vo veci výsluhových dôchodkov. Žalovaný podľa jeho názoru tiež nesprávne interpretoval právny názor Ústavného súdu v uznesení IV. ÚS 481/2011 a do pozornosti dal rozsudky NS SR napr. sp.zn. 10So/59/2014, sp.zn. 1So/127/2004, sp.zn. 10So/18/2015, sp.zn. 9So/187/2014, sp.zn. 1So/15/01, sp.zn. 9S/136/2014, sp.zn. 9So/46/2015 a sp.zn. 7So/58/2015, týkajúce sa rovnakých skutkových a právnych vecí a poukázal tiež na rozhodovaciu prax krajských súdov. Žalobca upozornil na právny názor vyslovený NS SR v rozsudku sp. zn. 7So/138/2011, ktorý podľa neho vyvracia závery žalovaného, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórii, jeho závery plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru č. 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s Dohovorom, ale aj s Ústavou Slovenskej republiky. V tomto rozsudku NS SR konštatoval, že starobný dôchodok sa môže krátiť a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby profesionálneho vojaka (t.j. aj colníka), rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa ust. § 39 zák.č. 328/2002 Z.z., inak by táto kategória poistencov bola znevýhodnená v porovnaní s inými poistencami. Žalobca namietol, že právny záver žalovaného, že obdobie služobného pomeru colníka nie je obdobím dôchodkového poistenia a preto ho nemožno hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok je nesprávny, na základe nesprávnej interpretácie právnych predpisov, čo potvrdzuje aj citovaná judikatúra NS SR. Na základe uvedeného považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane prvostupňového za nesprávne a nezákonné, vec za posúdenú nesprávne po skutkovej aj právnej stránke, v rozpore s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č.128, podľa ktorého sa môže starobný dôchodok žiadateľa krátiť a to primerane k dobe trvania služobného pomeru rozhodujúceho pre výšku priznaného výsluhového dôchodku podľa ust. § 38 zák.č. 328/2002 Z.z. a nie zo všeobecného systému poistenia úplne vylúčiť obdobie dôchodkového poistenia doby služby, čo nie je v súlade so ZSP ani ustálenou judikatúrou NS SR. Poukázal na to, že NS SR už rozhodol vo veci so skutkovo zhodnými okolnosťami v rozsudku sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 a aj na to, že žalovaný je viazaný právnym názorom NS SR, ktorý sa viackrát vo svojich rozhodnutiach vyjadril, že nie je v súlade so ZSP, aby sa na dobu služby poistenca neprihliadlo vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 27.08.2018, poukázal na prvostupňové rozhodnutie, obsah podaného odvolania, obsah správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, obsah podanej žaloby a vyslovil, že námietky žalobcu uvedené v žalobe považuje za nedôvodné. V písomnom vyjadrení v zásade zopakoval argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí, zdôraznil, že doba služobného pomeru žalobcu ako colníka nebola zaradená do I. ani II. kategórie funkcií, preto nie je možné v tomto prípade postupovať podľa ust. § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. a preto ani hodnotiť službu colníka podľa ustálenej judikatúry a čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128). Nie je teda možné dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby colníka podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme. Žalobca nesplnil podľa ust. § 65 ods. 1 ZSP podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, keďže k dátumu dosiahnutia dôchodkového veku dňa 08.09.2008 a rovnako k dátumu 16.01.2014, t.j. tri roky spätne od uplatnenia nároku na starobný dôchodok (16.01.2017) získal iba 14 rokov a 275 dní dôchodkového poistenia, pričom zákonná podmienka je najmenej 15 rokov, čo bol dôvod zamietnutia jeho žiadosti. K poukazu žalobcu na rozsudok NS SR sp. zn. 7So/138/2011, žalovaný zdôraznil, že v ňom išlo o inú skutkovú situáciu a k poukazu na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 10Sd/62/2014 uviedol, že právny názor v ňom uvedený dosiaľ nebol zovšeobecnený, nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu. Poukaz na rozsudky NS SR a krajských súdov nezverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR, tak považoval za nedôvodný, nakoľko právny názor v nich nebol doposiaľ zovšeobecnený. Uzavrel, že žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne nové námietky a preto sa pridržiaval skutkových a právnych dôvodov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí zo dňa 03.03.2017, ktoré sú vecne totožné s dôvodmi napadnutého rozhodnutia zo dňa 19.06.2017 a doplnil, že postupoval v zmysle platných právnych predpisov, predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne a navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 7. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 31.10.2018 uviedol, že žalovaný odmieta rozhodovaciu činnosť NS SR vrátane krajských súdov, potvrdzujúcu, že zaradenie do I. alebo II. kategórie funkcií, nemá vplyv na posudzovanie doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný u colníkov posudzuje ináč, nielen vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom zaradeným do uvedených kategórií, ale aj voči dôchodcom, ktorí boli poistení v SR aj v iných zahraničných poistných systémoch. Žalovaný odmieta právny názor prezentovaný v rozsiahlej rozhodovacej činnosti NS SR, ktorý si osvojili všetky krajské súdy, rozhodujúce v rovnakých skutkových a právnych veciach, nevysvetlil v čom je preskúmavaná vec odlišná od veci, v ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom sp. zn. 7So/138/2011, v ktorom je uvedené, že pre splnenie podmienky získania najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia má sociálna poisťovňa povinnosť zohľadniť a vykonať výpočet dôchodku aj s prihliadnutím na nižšiu dobu poistenia vo všeobecnom systéme a postupovať v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128, teda starobný dôchodok krátiť primerane k počtu rokov doby trvania služby, rozhodujúcich pre výsluhový dôchodok. V závere žalobca poukázal na to, že pri priznaní výsluhového dôchodku v osobitnom systéme mu bola hodnotená len doba služobného pomeru a ďalšia doba dôchodkového poistenia získaná vo všeobecnom systéme mu nebola zhodnotená preto, lebo zamestnanie (služba) colníka je zaradené do III. a nie do I. alebo do II. pracovnej kategórie. Žalobca tak poukázal na odlišný spôsob posudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia u výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórie a nezaradených do týchto zvýhodnených pracovných kategórií žalovaným, ktorý rozhodol v rozpore s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Namietol, že interpretácia právnych predpisov žalovaným je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe a predstavuje odklon od ustálenej judikatúry. 8. Správny súd na prejednanie veci nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) pojednávanie, na ktorom preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa ako aj postup ktorý im predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP. Správny súd dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná dôvodne, pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto rozhodnutie žalovaného v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 191 ods. 3 písm. a/ SSP zrušil a vrátil vec orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie ( § 191 ods. 4 prvá veta SSP). 9. Podľa ust. § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 11. Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 13. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä s napadnutými rozhodnutiami, žiadosťou žalobcu o starobný dôchodok spísanú dňa 17.01.2017, s rozhodnutím Colného riaditeľstva SR, Bratislava č. 592/2004-1304-2 zo dňa 12.01.2004 o výsluhovom dôchodku priznanom žalobcovi od 01.01.2004 podľa ust. § 38 ods. 1 a § 39 zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov s celkovou dobou výkonu štátnej služby 28 rokov a 153 dní, potvrdením Colného riaditeľstva SR zo dňa 31.12.2003, potvrdením Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica č. 1010601/421969/2013 zo dňa 03.09.2013 k poberaniu výsluhového dôchodku žalobcom a s príslušnou judikatúrou NS SR ( rozhodnutím sp. zn. 9So/214/2008 zo dňa 28.10.2009 publikovaným pod č. 55 v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 5/2011, rozhodnutím NS SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012 publikovaným pod č. 83 v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 a ďalšími rozhodnutiami NS SR sp. zn. 9So/176/2015 zo dňa 27.09.2017 a sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018). 14. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou spísanou dňa 17.01.2017 s uplatnením nároku dňa 16.01.2017 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku podľa ust. § 114 ods. l ZSP tri roky spätne od uplatnenia nároku, t.j. k 16.01.2014. Žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa ust. § 65 ods. 2 ZSP dovŕšením 62 rokov veku dňa 08.09.2008. Poberateľom výsluhového dôchodku je od 01.01.2004, podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR, Bratislava č. 592/2004-1304-2 zo dňa 12.01.2004 o výsluhovom dôchodku, podľa ust. § 38 ods. 1 a § 39 zák.č. 328/2002 Z.z. s celkovou dobou výkonu štátnej služby 28 rokov a 153 dní. Pre výšku výsluhového dôchodku je rozhodných 28 rokov. Z potvrdení Colného riaditeľstva SR zo dňa 31.12.2003, potvrdenia Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica č. 1010601/421969/2013 zo dňa 03.09.2013 k poberaniu výsluhového dôchodku žalobcom vyplýva, že na účely jeho priznania mu bola zhodnotená doba výkonu štátnej služby a to služobný pomer v colnej správe v trvaní od 01.08.1975 do 31.12.2003 a ku dňu skončenia služobného pomeru započítaná celková doba 28 rokov a 160 dní. Z potvrdení tiež vyplýva, že zamestnanie - služba colníka nebola v týchto obdobiach zaradená podľa rezortných zoznamov v I. ani v II. pracovnej kategórii. 15. Pre účely rozhodnutia o podanej žiadosti o priznanie starobného dôchodku, Sociálna poisťovňa žalobcovi nezapočítala do obdobia dôchodkového poistenia dobu služobného pomeru colníka od 01.08.1975 do 31.12.2003, t.j. 28 rokov a 160 dní a dobu zhodnotenú pre účely priznania výsluhového dôchodku od 01.01.2004 z osobitného systému sociálneho poistenia podľa zák.č. 328/2002 Z.z. 16. Z ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý vstúpil do účinnosti dňom 1. júla 2002 vyplýva, že tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia. Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie aj colník. V súlade s ustanovením § 4 tohto zákona dávky výsluhového zabezpečenia poskytované policajtovi a profesionálnemu vojakovi závisia od doby trvania služobného pomeru a od sumy služobného platu, ktorý dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku. 17. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. 18. Podľa ust. § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len „policajt“),profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. Podľa ust. § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 20. Podľa ust. § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 21. Podľa ust. § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 3 až 8 , § 65a, § 274 neustanovuje inak. 22. Podľa ust. § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. 23. Podľa ust. § 255 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z.z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. 24. Podľa ust. § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 25. Podľa ust. § 274 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 26. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 11. januára 1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 27. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobcovi bola zhodnotená doba výkonu štátnej služby colníka v rozsahu 28 rokov a 160 dní pre účely výsluhového dôchodku, ktorého poberateľom je od 01.01.2004 (napriek rozdielne uvedeným údajom v rozhodnutí Colného riaditeľstva SR, Bratislava č. 592/2004-1304-2 zo dňa 12.01.2004 o výsluhovom dôchodku v rozsahu 28 rokov a 153 dní a potvrdenia Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica č. 1010601/421969/2013 zo dňa 03.09.2013 v rozsahu 28 rokov a 160 dní). Rovnako nebolo sporné, že štátna služba colníka nebola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. pracovnej kategórie a že žalobca zároveň dosiahol dôchodkový vek požadovaný ust. § 65 ods. 2 ZSP. 28. Medzi účastníkmi bolo sporné, či žalobca má nárok na starobný dôchodok aj zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie článku 33 Dohovoru č. 128. Táto otázka bola vyriešená rozhodovacou činnosťou NS SR, ako vyplýva z rozhodnutí NS SR, na ktoré poukazuje aj žalobca v žalobe. 29. Pre zodpovedanie žalobných námietok uvedených v správnej žalobe, sú podľa správneho súdu relevantné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, vydané v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu činnosť a z ktorých správny súd pri prejednávaní tejto veci postupoval, ako už uvádza vyššie. 30. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia/zabezpečenia vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a aj osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia. 31. Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 32. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia/zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. 33. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu poistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vyplýva, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t.j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 34. V Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 5/2011 bolo publikované rozhodnutie NS SR sp. zn. 9So/214/2008 z 28.10.2009, ktoré sa týkalo obdobnej veci, ako je preskúmavaná, z ktorého právna veta znie: „Ak je príspevok za službu priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení/zabezpečení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia/zabezpečenia len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru.“..... „Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku, možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok“. 37. V Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 bol publikovaný rozsudok NS SR sp.zn. 7So/138/2011, podľa ktorého priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby aj colníka) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. 38. Žalobca správne poukazoval na konštantnú judikatúru NS SR v obdobných veciach, v ktorých bolo potrebné posúdiť vznik nároku na starobný dôchodok poistenca, ktorý bol poberateľom výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu. Žalovaný sa týmto právnym názorom neriadil, argumentujúc tým, že takýto názor nebol zovšeobecnený, resp. tým že názor NS SR bol zovšeobecnený len vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom, ktorí boli zaradení do I. alebo II. pracovnej kategórie. Takáto obrana nemohla obstáť, žalovaný je rozhodnutiami NS SR viazaný k aplikácii takého výkladu zákona o sociálnom poistení, ktorý bol založený na právnom názore, že je potrebné pre účely stanovenia starobného dôchodku poistenca, ktorý je výsluhovým dôchodcom, do dôb poistenia zahrnúť aj dobu, ktorá bola zhodnotená v osobitnom systéme pre výsluhový dôchodok, vrátane dosiahnutých hrubých zárobkov. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Žalovaný v postavení orgánu verejnej správy je pri svojom rozhodovaní viazaný Ústavou SR, pričom môže konať len na základe zákona a spôsobom a v rozsahu stanovenom zákonom. Je preto pre neho v zmysle aplikácie jednej zo zásad právneho štátu a to právnej istoty povinnosťou, aby v obdobných veciach rozhodoval rovnako. To znamená, že keď vo veciach, v ktorých ho uvedeným právnym názorom vo svojich rozhodnutiach zaviazal NS SR rozhodol v súlade s týmto právnym názorom, je potom povinný podľa tohto právneho názoru postupovať aj vo všetkých ostatných obdobných veciach. 39. Zo záverov vyššie citovaných rozhodnutí NS SR, na čo poukázal aj žalobca vyplýva, že pre posúdenie vzniku jeho nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ZSP mala Sociálna poisťovňa zhodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom a aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku je však podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 potrebné odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by poistencovi patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Poistencovi potom vzniká nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by poistencovi vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, najviac sa teoretická suma starobného dôchodku kráti vo výške výsluhovej dávky. 40. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčila hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré získal v osobitnom (inom) systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému sociálneho poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Odkaz žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na ustanovenie § 274 Zákona o sociálnom poistení nie je aplikovateľný na skutkový stav veci a neopodstatnené je aj jeho poukazovanie na to, že vyššie citované rozsudky NS SR sú použiteľné len u tých výsluhových dôchodcov, u ktorých bola služba zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. pracovnej kategórie. Je pravdou, že zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto NS SR konštatoval, že nároky týchto poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení. 43. Správny súd považuje za neudržateľný taký výklad aplikovaných právnych predpisov z ktorého vyplynul záver, že doba poistenia získaná v civilnom zamestnaní (ak netrvá minimálne 15 rokov) nebude žalobcovi zhodnotená v žiadnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia), a to ani vo všeobecnom, ani v osobitnom. Sociálna poisťovňa nepostupovala správne, ak pre účely rozhodnutia o starobnom dôchodku žalobcovi vylúčila obdobie dôchodkového poistenia ktoré získal v osobitnom systéme sociálneho poistenia, čo malo za následok aj nezhodnotenie získanej doby dôchodkového poistenia vo všeobecnom sociálnom systéme, tzn. táto doba nie je zhodnotená ani v jednom sociálnom systéme. 44. Doterajšia judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I. a II. pracovnej kategórii v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 od dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. (rozsudok NS SR sp. zn. 9So/15/2016). Zohľadnenie I. a II. pracovnej kategórie má význam pri posudzovaní dôchodkového veku poistenca. 45. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán sa pri svojom rozhodovaní týmto právnym názorom neriadili, napriek tomu, že ide o ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, preto zaťažili svoje rozhodnutia chybou nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd na základe uvedeného napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 1, písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. 46. V ďalšom konaní prvostupňový správny orgán opätovne posúdi nárok žalobcu na starobný dôchodok v zmysle právneho názoru uvedeného v tomto rozhodnutí a urobí výpočet starobného dôchodku podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. 47. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 S.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, t.j. v rozsahu 100%, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na základe rozhodnutia, vydaného vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).