{"guid": "15a97f80-58f4-4c9f-8050-4c68fa2c88e1:c8a62b76-90f4-4a25-bfd7-4f2c601344fd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1017201090.1", "spisova_znacka": "8Sa/53/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sa/53/2017 z 19. 2. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. februára 2019, sp. zn. 8Sa/53/2017, ECLI:SK:KSBA:2019:1017201090.1", "identifikacne_cislo": "1017201090", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Šašinková", "sudca_id": 1251, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-sasinkova-1251", "datum_vydania": "2019-02-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo", "Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov", "Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c8a62b76-90f4-4a25-bfd7-4f2c601344fd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1017201090.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1017201090.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1017201090.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sa/53/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201090
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201090.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej
veci žalobcu: A.. K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom, F. ul. č. XXX/XX, XXX XX Bratislava, zast. advokátom
JUDr. Ondrejom Krempaským, so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava proti žalovanému: Generálny
riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. júna 2017 o priznanie starobného dôchodku
takto

r o z h o d o l :

Súd  rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
19. júna  2017 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne-ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.
marca  2017  z r u š u j e  a  vec  v r a c i a  orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. júna 2017 Sociálna poisťovňa - ústredie (ďalej len
„prvostupňový orgán“ alebo „sociálna poisťovňa“ )  zamietla podľa ust. §  60, § 65, § 255 a § 274 zák.č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) žiadosť žalobcu o starobný dôchodok k 16.01.2014.
V odôvodnení rozhodnutia citovala aplikované zákonné ustanovenia § 65 ods. 1, 2 ZSP a konštatovala,
že žalobca dosiahol dôchodkový vek 62 rokov dňa 08.09.2008. Uviedla, že podľa ust. § 114 ods. 1
ZSP tri roky spätne od  uplatnenia nároku na starobný dôchodok  ku dňu 16.01.2014 nebol dôchodkovo
poistený najmenej 15 rokov, keďže ku dňu 08.09.2008, aj ku dňu 16.01.2014 získal 14 rokov a 275 dní
obdobia dôchodkového poistenia (rozpis je v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia). Z toho
dôvodu nesplnil podmienku podľa ust. § 65 ods. 1 ZSP, minimálne 15 rokov dôchodkového poistenia
pre možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok. Pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia
nebola žalobcovi zhodnotená doba trvania jeho služobného pomeru od 01.08.1975 do 31.12.2003, t.j.
28 rokov a 160 dní,  z titulu výkonu zamestnania colníka, keďže uvedená doba služby colníka mu bola
rozhodnutím Colného riaditeľstva SR, Bratislava, č. 592/2004-1304-2 zo dňa  12.01.2004 zhodnotená
pre účely priznania výsluhového dôchodku od 01.01.2004. V tejto súvislosti sa sociálna poisťovňa
odvolala  na zákonné ust. § 255 ods. 5 ZSP a súčasne   konštatovala, že nebolo možné aplikovať
ani ust. § 274 ZSP, keďže doba služby colníka sa nehodnotí vo zvýhodnenej pracovnej kategórii (I.,
II.), pracovná činnosť colníka bola zaradená do III. pracovnej kategórie, preto nie je možné postupovať
podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) a podľa článku 33
Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke  zákonov
pod č. 416/91 (ďalej len  „Dohovor č. 128“).  Sociálna poisťovňa  ďalej zdôraznila svoju aplikačnú prax
zosúladenú v tomto smere so všeobecným názorom NS SR v jeho rozhodnutiach vzťahujúcich sa na
takýchto poistencov. Žiadosť žalobcu spísanú dňa 17.01.2017  zamietla,  pretože nezískal potrebný



počet najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia,  na vznik nároku na starobný dôchodok ale
iba 14 rokov a 275 dní.
2. Žalobca v odvolaní  voči tomuto rozhodnutiu uviedol, že rozhodnutie považuje za nezákonné a
nespravodlivé a Sociálnej  poisťovni  vytkol, že sa neriadila judikatúrou NS SR v tomto smere a poukázal
na rozsudok sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa  15.04.2015 a tiež rozsudky sp.zn. 9So/138/2011 a  sp.zn.
7So/11/2011, z ktorých vyplýva, že pre účely rozhodnutia o jeho žiadosti o starobnom dôchodku sa mu
malo zohľadniť celkové obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal v osobitnom a aj všeobecnom
systéme dôchodkového zabezpečenia/poistenia a starobný dôchodok sa mu mal vypočítať krátením
podľa čl. 33 Dohovoru č. 128, ktorý má charakter medzinárodnej zmluvy. Poukázal na  judikatúru  NS
SR, z ktorej  z rozhodnutí v obdobných prípadoch vyplýva, že aj doby hodnotené na určenie výsluhového
dôchodku sa počítajú do doby dôchodkového poistenia pre splnenie podmienok priznania starobného
dôchodku  podľa ZSP. Z uvedených dôvodov, žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie  a opätovne posúdiť
jeho žiadosť  o priznanie starobného dôchodku v súlade s judikatúrou NS SR.
3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán v zmysle ust. § 215 ods. 4 ZSP odvolanie
žalobcu rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.06.2017  v celom rozsahu zamietol a podľa ust.
§ 218 ods. 2 ZSP prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca
dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 62 rokov, dňa 08.09.2008 a k tomuto dňu získal 14  rokov a 275 dní
(5 385 dní) obdobia dôchodkového poistenia (ďalej len „ODP“) a rovnako ku dňu 16.01.2014, t.j. tri roky
spätne od uplatnenia nároku na starobný dôchodok  (16.01.2017) získal ODP v počte 5 385 dní, čím
nesplnil zákonnú podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia (min. 15 rokov)
na vznik nároku na starobný dôchodok   a preto bola jeho žiadosť o priznanie starobného  dôchodku
správne zamietnutá. Ďalej uviedol, že žalobcovi bol od 01.01.2004 podľa ust. § 38 ods. 1 a § 39 zák.
č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov priznaný výsluhový dôchodok. Celková
započítaná doba výkonu služby u žalobcu bola 28 rokov a 160 dní a pre výšku výsluhového dôchodku
je rozhodných 28 rokov. Zamestnanie colníka, ktoré žalobca vykonával od 01.08.1975 do 31.12.2003
(28 rokov a 160 dní), podľa potvrdenia Colného riaditeľstva SR zo dňa 31.12.2003 nebolo zaradené v
rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii, nie je teda vo zvýhodnenej kategórii funkcií a teda
nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, v dôsledku čoho  nie je možné posudzovať
nárok žalobcu na starobný dôchodok  podľa ustálenej judikatúry NS SR, podľa článku 33 Dohovoru
č. 128. Poukázal tiež na ustálenú judikatúru NS SR vo veciach nárokov poistencov vyplývajúcich  zo
zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií, v zmysle ktorej majú byť zohľadnené  podľa ust. §
274 ZSP,  t.j. ich nárok na starobný dôchodok  a jeho určenie, aj keď títo poistenci za dobu služby získali
dávky v osobitnom systéme sociálneho poistenia, pretože v sume výsluhového dôchodku ich nároky
neboli zohľadnené. Vzhľadom k uvedenému a s poukazom na ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5, §  274 ZSP
žalovaný uzavrel, že dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby colníka
nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok
vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Uviedol, že požiadavka žalobcu na zhodnotenie obdobia
služobného pomeru pri priznaní nároku na starobný dôchodok nebola dôvodná, nakoľko žalobcovi bol
priznaný výsluhový dôchodok a zároveň nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a
preto nebolo možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a článku 33 Dohovoru č. 128. Žalovaný ďalej
v odôvodnení k žalobcovej námietke nesprávneho výkladu zákona uviedol, že rozsudok NS SR na ktorý
poukazuje, sa týka skutkovo odlišnej veci a  na základe neho v prípade žalobcu nie je možné postupovať.
Z rozsudku NS SR sp.zn. 7So/11/2011 a sp.zn. 9So/138/2011 totiž vyplýva, že ide o poistenca s dobou
služby zaradenej do zvýhodnenej kategórie funkcií, zakladajúcej nárok na zníženie dôchodkového veku.
K poukazu   žalobcu na rozsudky NS SR v obdobných veciach žalovaný uviedol, že doteraz nebol právny
názor NS SR zovšeobecnený a  k tomu dal do pozornosti  právny názor Ústavného súdu SR vyslovený
v uznesení IV. ÚS 481/2011-19 zo dňa 10.11.2011 a  postup podľa účinnej právnej úpravy čl. 2 ods. 2
Ústavy SR. Na základe uvedeného žalovaný uzavrel, že zhodnotil dôkazy v spisovej dokumentácii podľa
ust. § 196 ods. 7 ZSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Žalobca podal prostredníctvom právneho zástupcu na tunajší správny súd dňa 11.07.2017 správnu
žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 19.06.2017 o
zamietnutí jeho odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu  č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.03.2017
vo veci zamietnutia jeho žiadosti spísanej dňa 17.01.2017 o priznanie starobného dôchodku,  žiadal
zrušenie napadnutých rozhodnutí a vrátenie veci na nové konanie. Namietal nesprávne právne
posúdenie jeho žiadosti o starobný dôchodok, keďže žalovaný (aj prvostupňový orgán) mu na splnenie
zákonnej podmienky dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov podľa ust. § 65 ods. 1 ZSP nesprávne
započítal iba 14 rokov a 275 dní, t.j. bez doby služby colníka, v rozsahu 28 rokov a 160 dní. Žalobca
pritom poukázal na právny názor vyjadrený  v rozsudkoch  NS SR sp.zn. 7 So/138/2011, sp.zn.



7So/58/2015 z 23.02.2017, sp.zn. 10 So/59/2014 z 15.04.2015 a ďalších  v obdobnom prípade, podľa
ktorých   dobu služby zhodnotenú pre výsluhový dôchodok je potrebné započítať do celkovej doby
dôchodkového poistenia na účely nároku a určenia výšky starobného dôchodku.  Nesprávne právne
posúdenie jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku  žalobca  namietal aj z toho dôvodu, že si
neuplatňoval nárok na zvýhodnenú pracovnú kategóriu z I. alebo II. kategórie funkcií, v zmysle ust. §
60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP, na ktoré v odôvodnení žalovaný poukazuje, preto je jeho rozhodnutie
v tomto smere nesprávne na základe nesprávnej interpretácie právnych predpisov a je nezákonné.
Právny názor žalovaného je v rozpore s ust. § 274 ZSP, z ktorého nesporne vyplýva, že sa viaže len
k výške dôchodkového veku a nie k celkovej dobe poistenia. Žalobca namietal, že bol napadnutým
rozhodnutím ukrátený na svojich právach, pretože splnil obidve podmienky pre priznanie starobného
dôchodku, teda dosiahol aj dôchodkový vek 62 rokov a  bol nepretržite poistený viac ako 15 rokov.
Žalovaný a prvostupňový orgán konali v rozpore s článkom 33 Dohovoru č. 128 a s rozsiahlou judikatúrou
NS SR, podľa ktorej výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť, ale nie nepriznať
vôbec. Žalobca namietal nezákonnosť spočívajúcu v tom, že žalovaný odlišne posudzuje celkovú dobu
poistenia u výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie funkcií, u ktorých považuje
za dobu poistenia aj tú dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov, čo je v súlade s
rozhodovacou činnosťou súdov, na rozdiel od  výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení do I. alebo
II. kategórie, u ktorých  bola doba služby vylúčená z celkovej doby poistenia, zhodnotenej pri priznaní
výsluhového dôchodku. Výsluhoví dôchodcovia, ktorí boli zaradení do I. alebo do II. kategórie funkcií a
aj zaradení do III. kategórie funkcií, boli poistení rovnakú dobu a bol im priznaný výsluhový dôchodok
podľa rovnakého zákona. Napriek uvedenému,  je prístup žalovaného z hľadiska uplatnenia nároku v
každej skupine nielen iný, ale aj diskriminujúci. Tento postup nie je možné odvodiť od ust. § 274 zákona
č. 461/2003 Z.z., z ktorého nesporne vyplýva, že sa vzťahuje len k výške dôchodkového veku a  nie
k celkovej dobe poistenia. Žalobca uviedol, že  dôchodkový vek 62 rokov dosiahol dňa 08.09.2008 a
celková doba jeho poistenia je 43 rokov a 63 dní a to 28 rokov a 153 dní hodnotených pri priznaní
výsluhového dôchodku + 14 rokov a 275 dní, uvedených  sociálnou poisťovňou v napadnutom rozhodnutí
(a v prílohe osobného listu DP). Žalobca namietal aj to, že žalovaný nesprávne dospel k záveru, že
judikatúra NS SR je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. alebo II. pracovnej
kategórii, pričom poukázal na rozhodnutia NS SR sp.zn. 7So/138/2011 a sp.zn.  10So/59/2014, z
ktorých podľa neho takýto výklad vyplýva a  žalovaný ako aj prvostupňový orgán odmietajú rešpektovať
výkladovú prax NS SR vo veci výsluhových dôchodkov. Žalovaný podľa jeho názoru tiež nesprávne
interpretoval  právny názor Ústavného súdu v uznesení IV. ÚS 481/2011 a do pozornosti dal  rozsudky
NS SR napr. sp.zn.  10So/59/2014, sp.zn.  1So/127/2004, sp.zn.  10So/18/2015, sp.zn.  9So/187/2014,
sp.zn.  1So/15/01, sp.zn.  9S/136/2014, sp.zn.  9So/46/2015 a  sp.zn.  7So/58/2015, týkajúce sa
rovnakých skutkových a právnych vecí a  poukázal tiež  na  rozhodovaciu prax  krajských súdov. Žalobca
upozornil  na právny názor vyslovený NS SR v rozsudku sp. zn. 7So/138/2011, ktorý podľa neho vyvracia
závery žalovaného, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II.
kategórii, jeho závery  plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru č. 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v
súlade nielen s Dohovorom, ale aj s Ústavou Slovenskej republiky. V tomto rozsudku  NS SR konštatoval,
že starobný dôchodok sa môže krátiť a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby
profesionálneho vojaka (t.j. aj colníka),  rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa ust. §
39 zák.č. 328/2002 Z.z., inak by táto kategória poistencov bola znevýhodnená v porovnaní s inými
poistencami. Žalobca namietol, že právny záver žalovaného, že obdobie služobného pomeru colníka nie
je obdobím dôchodkového poistenia a preto ho nemožno hodnotiť pre nárok na starobný  dôchodok  je
nesprávny, na základe nesprávnej interpretácie právnych predpisov, čo potvrdzuje aj citovaná  judikatúra
NS SR. Na základe uvedeného  považoval  napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane prvostupňového
za nesprávne a nezákonné, vec za  posúdenú nesprávne po skutkovej aj právnej stránke,  v rozpore s čl.
33 ods. 2 Dohovoru  č.128, podľa ktorého sa môže starobný  dôchodok  žiadateľa  krátiť a to primerane k
dobe trvania služobného pomeru rozhodujúceho pre výšku priznaného výsluhového dôchodku podľa ust.
§ 38 zák.č. 328/2002 Z.z. a nie zo všeobecného systému poistenia úplne vylúčiť obdobie dôchodkového
poistenia doby služby, čo nie je v súlade so ZSP ani ustálenou judikatúrou NS SR. Poukázal na to,
že NS SR už rozhodol vo veci so skutkovo zhodnými okolnosťami v rozsudku sp.zn. 10So/59/2014 zo
dňa  15.04.2015 a aj na to, že  žalovaný je viazaný právnym názorom NS  SR, ktorý sa viackrát vo
svojich rozhodnutiach vyjadril, že nie je v súlade so ZSP, aby sa na dobu služby poistenca neprihliadlo
vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 27.08.2018, poukázal na prvostupňové
rozhodnutie, obsah podaného odvolania, obsah správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, obsah



podanej žaloby a vyslovil, že námietky žalobcu uvedené v žalobe považuje  za nedôvodné. V písomnom
vyjadrení v zásade zopakoval argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí, zdôraznil, že doba
služobného pomeru žalobcu ako colníka nebola zaradená do I. ani II. kategórie funkcií, preto nie je
možné v tomto prípade postupovať podľa ust. § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. a preto ani hodnotiť  službu
colníka podľa ustálenej judikatúry a čl. 33 Dohovoru  o  invalidných, starobných a pozostalostných
dávkach (č. 128). Nie je teda možné dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas
doby služby colníka podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný
dôchodok vo všeobecnom systéme. Žalobca nesplnil podľa ust. § 65 ods. 1 ZSP podmienku potrebného
počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, keďže k dátumu
dosiahnutia dôchodkového veku dňa 08.09.2008 a rovnako k dátumu 16.01.2014, t.j. tri roky spätne od
uplatnenia nároku na starobný dôchodok  (16.01.2017) získal iba 14 rokov a 275 dní dôchodkového
poistenia, pričom  zákonná podmienka je najmenej 15 rokov,  čo bol dôvod  zamietnutia jeho žiadosti.
K poukazu žalobcu na rozsudok NS SR sp. zn. 7So/138/2011, žalovaný zdôraznil,  že v ňom išlo o inú
skutkovú situáciu a k poukazu  na rozsudok  Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 10Sd/62/2014 uviedol,
že právny názor v ňom uvedený dosiaľ nebol zovšeobecnený, nejde o prezentovanú rozhodovaciu
prax súdu v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu. Poukaz na
rozsudky NS SR a krajských súdov nezverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR,
tak považoval za nedôvodný, nakoľko právny názor v nich nebol doposiaľ zovšeobecnený. Uzavrel,
že žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne nové námietky a preto sa pridržiaval  skutkových a
právnych dôvodov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí zo dňa 03.03.2017, ktoré sú vecne totožné
s dôvodmi napadnutého rozhodnutia zo dňa 19.06.2017 a doplnil, že postupoval v zmysle platných
právnych predpisov,  predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne a  navrhol, aby správny súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.
7. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 31.10.2018 uviedol, že žalovaný
odmieta rozhodovaciu činnosť NS SR vrátane krajských súdov, potvrdzujúcu, že zaradenie do I. alebo II.
kategórie funkcií, nemá vplyv na posudzovanie doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný u colníkov
posudzuje ináč, nielen vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom zaradeným do uvedených kategórií, ale aj
voči dôchodcom, ktorí boli poistení v SR aj v iných zahraničných poistných systémoch. Žalovaný odmieta
právny názor prezentovaný v rozsiahlej rozhodovacej činnosti NS  SR, ktorý si osvojili všetky krajské
súdy, rozhodujúce  v rovnakých skutkových a právnych veciach, nevysvetlil v čom je preskúmavaná vec
odlišná od veci, v ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom sp. zn. 7So/138/2011, v ktorom  je uvedené, že
pre splnenie podmienky získania najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia má sociálna poisťovňa
povinnosť zohľadniť a vykonať výpočet dôchodku aj s prihliadnutím na nižšiu dobu poistenia vo
všeobecnom systéme a postupovať v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128, teda starobný dôchodok krátiť
primerane k počtu rokov doby trvania služby, rozhodujúcich pre výsluhový dôchodok. V závere žalobca
poukázal na to, že pri priznaní výsluhového dôchodku  v osobitnom systéme mu bola hodnotená len doba
služobného pomeru a  ďalšia doba dôchodkového poistenia  získaná vo všeobecnom systéme mu nebola
zhodnotená preto, lebo zamestnanie (služba) colníka je zaradené do III. a nie do I. alebo do II. pracovnej
kategórie. Žalobca tak poukázal na odlišný spôsob posudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia
u výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórie a nezaradených do týchto zvýhodnených
pracovných kategórií žalovaným, ktorý  rozhodol v rozpore s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.
Namietol, že interpretácia právnych predpisov žalovaným je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej
praxe a predstavuje odklon od ustálenej judikatúry.
8. Správny súd na prejednanie veci nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) pojednávanie, na ktorom preskúmal správnou žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvého  stupňa ako aj  postup ktorý im predchádzal,
nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa
jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými
bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP.  Správny súd dospel k záveru, že
správna žaloba bola podaná dôvodne, pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu
verejnej správy prvého  stupňa vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a  preto rozhodnutie
žalovaného v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. c/  SSP a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej
správy v zmysle ust. § 191 ods. 3 písm. a/ SSP  zrušil a vrátil vec orgánu verejnej správy nižšieho stupňa
na ďalšie konanie ( § 191 ods. 4 prvá veta SSP).
9. Podľa ust. § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu



verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
11. Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP,  správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú   na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.
13. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s
obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä s napadnutými rozhodnutiami, žiadosťou žalobcu
o  starobný dôchodok spísanú dňa 17.01.2017, s rozhodnutím Colného riaditeľstva SR, Bratislava č.
592/2004-1304-2 zo dňa 12.01.2004 o výsluhovom dôchodku priznanom žalobcovi od 01.01.2004 podľa
ust. § 38 ods. 1 a § 39 zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov s celkovou
dobou výkonu štátnej služby 28 rokov a 153 dní, potvrdením Colného riaditeľstva SR zo dňa  31.12.2003,
potvrdením  Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica č. 1010601/421969/2013 zo dňa 03.09.2013
k poberaniu výsluhového dôchodku žalobcom  a  s príslušnou judikatúrou NS SR ( rozhodnutím   sp. zn.
9So/214/2008 zo dňa  28.10.2009 publikovaným pod č. 55 v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov
SR č. 5/2011,  rozhodnutím  NS SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012 publikovaným  pod č. 83 v
Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 a ďalšími  rozhodnutiami  NS SR sp. zn. 9So/176/2015
zo dňa 27.09.2017 a  sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018).
14. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou spísanou dňa 17.01.2017 s uplatnením
nároku dňa 16.01.2017 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku podľa ust. §
114 ods.  l ZSP tri roky spätne od uplatnenia nároku, t.j. k 16.01.2014. Žalobca dosiahol dôchodkový
vek podľa ust. § 65 ods. 2 ZSP dovŕšením 62 rokov veku dňa 08.09.2008. Poberateľom výsluhového
dôchodku je od 01.01.2004, podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR, Bratislava č. 592/2004-1304-2
zo dňa 12.01.2004 o výsluhovom dôchodku, podľa ust. § 38 ods. 1 a § 39 zák.č. 328/2002 Z.z. s celkovou
dobou výkonu štátnej služby 28 rokov a 153 dní. Pre výšku výsluhového dôchodku je rozhodných 28
rokov. Z potvrdení Colného riaditeľstva SR zo dňa  31.12.2003, potvrdenia Finančného riaditeľstva
SR, Banská Bystrica č. 1010601/421969/2013 zo dňa 03.09.2013 k poberaniu výsluhového dôchodku
žalobcom  vyplýva, že na účely jeho priznania mu bola zhodnotená doba výkonu štátnej služby  a to
služobný pomer v colnej správe v trvaní od 01.08.1975 do 31.12.2003 a ku dňu skončenia služobného
pomeru započítaná celková doba 28 rokov a 160 dní. Z potvrdení tiež vyplýva, že zamestnanie - služba
colníka nebola v týchto obdobiach zaradená podľa rezortných zoznamov v I. ani v II. pracovnej kategórii.
15. Pre účely rozhodnutia o podanej žiadosti o priznanie starobného dôchodku, Sociálna poisťovňa
žalobcovi nezapočítala do obdobia dôchodkového poistenia dobu služobného pomeru colníka od
01.08.1975 do 31.12.2003,  t.j. 28 rokov a 160 dní a  dobu zhodnotenú pre účely priznania výsluhového
dôchodku od 01.01.2004 z osobitného systému sociálneho poistenia podľa zák.č. 328/2002 Z.z.
16. Z ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov,
ktorý vstúpil do účinnosti dňom 1. júla 2002 vyplýva, že tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie
policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie,
výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia. Pod pojmom policajt sa na účely tohto
zákona rozumie aj colník. V súlade s ustanovením § 4 tohto zákona dávky výsluhového zabezpečenia
poskytované policajtovi a profesionálnemu vojakovi závisia od doby trvania služobného pomeru a od
sumy služobného platu, ktorý dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku.
17. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje
rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho
poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia,
konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.
18. Podľa ust. § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej
a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov  (ďalej len
„policajt“),profesionálnych vojakov ozbrojených síl,  vojakov mimoriadnej služby  (ďalej len „profesionálny
vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje
inak.
19. Podľa ust. § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného



predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
20. Podľa ust. § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
21. Podľa ust. § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento
zákon v odsekoch 3 až 8 , § 65a, § 274 neustanovuje inak.
22. Podľa ust. § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.,  nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí
uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.
23. Podľa ust. § 255 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z.z., za obdobie dôchodkového poistenia sa
považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných
pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Podľa ust. § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.,  za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do
31.decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného
predpisu.
25. Podľa ust. § 274 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I.
a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
26. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR
bol ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol
platnosť 11. januára 1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v
tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť,
s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených
podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená,
nepresahuje druhú dávku.
27. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobcovi bola zhodnotená doba výkonu štátnej služby
colníka v rozsahu 28 rokov a 160 dní pre účely výsluhového dôchodku, ktorého poberateľom  je od
01.01.2004 (napriek rozdielne uvedeným údajom v rozhodnutí Colného riaditeľstva SR, Bratislava č.
592/2004-1304-2 zo dňa 12.01.2004 o výsluhovom dôchodku v rozsahu 28 rokov a 153 dní a potvrdenia
Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica č. 1010601/421969/2013 zo dňa 03.09.2013 v rozsahu 28
rokov  a 160 dní). Rovnako nebolo sporné, že štátna služba colníka nebola zaradená do zvýhodnenej
I. alebo II. pracovnej kategórie a že žalobca zároveň dosiahol dôchodkový vek požadovaný ust. § 65
ods. 2 ZSP.
28. Medzi účastníkmi bolo sporné, či žalobca má nárok na starobný dôchodok aj zo všeobecného
systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu
zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie článku 33 Dohovoru č. 128. Táto
otázka bola vyriešená rozhodovacou činnosťou NS SR, ako vyplýva z rozhodnutí NS SR, na ktoré
poukazuje aj žalobca v žalobe.
29. Pre zodpovedanie žalobných námietok uvedených v správnej žalobe, sú podľa správneho súdu
relevantné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, vydané v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú
rozhodovaciu činnosť a z ktorých správny súd pri prejednávaní tejto veci postupoval,  ako už uvádza
vyššie.
30. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia/zabezpečenia vyplýva, že všeobecný systém
sociálneho  poistenia a aj osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na základe hodnotenia dôb
poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia.
31. Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu
starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v
civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov,
vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých
sa hodnotí len doba služby poistenca, ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenci získali vo
všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
32. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia/zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona
č. 461/2003 Z. z. len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho
poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský,
vdovský alebo vdovecký dôchodok.
33. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu
poistného  krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vyplýva, že osobitný systém sociálneho



zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a zohľadňuje
ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon č.
328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neobsahuje takú právnu úpravu starobných
dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t.j. aj v civilnom zamestnaní, ale
obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca
a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
34. V Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 5/2011 bolo publikované rozhodnutie NS SR  sp. zn.
9So/214/2008 z 28.10.2009, ktoré sa týkalo obdobnej veci, ako je preskúmavaná, z ktorého právna
veta znie: „Ak je príspevok za službu priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaný
za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o
sociálnom poistení/zabezpečení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho
poistenia/zabezpečenia len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej
dobe trvania služobného pomeru.“..... „Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby
dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takomto
stanovení výšky starobného dôchodku, možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za
službu, považovaného za výsluhový dôchodok“.
37.  V Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 bol publikovaný rozsudok NS  SR  sp.zn.
7So/138/2011, podľa ktorého priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o
sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka
prípravnej služby aj colníka) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky
dôchodku.
38. Žalobca správne poukazoval na konštantnú judikatúru NS SR v obdobných veciach, v ktorých bolo
potrebné posúdiť vznik nároku na starobný dôchodok poistenca, ktorý bol poberateľom výsluhového
dôchodku podľa osobitného predpisu. Žalovaný sa týmto právnym názorom neriadil, argumentujúc tým,
že takýto názor nebol zovšeobecnený, resp. tým že názor NS SR bol zovšeobecnený len vo vzťahu k
výsluhovým dôchodcom, ktorí boli zaradení do I. alebo II. pracovnej kategórie. Takáto obrana nemohla
obstáť, žalovaný je rozhodnutiami NS SR viazaný k aplikácii takého výkladu zákona o sociálnom
poistení, ktorý bol založený na právnom názore, že je potrebné pre účely stanovenia starobného
dôchodku poistenca, ktorý je výsluhovým dôchodcom, do dôb poistenia zahrnúť aj dobu, ktorá bola
zhodnotená v osobitnom systéme pre výsluhový dôchodok,  vrátane dosiahnutých hrubých zárobkov. Až
po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33
ods. 2 Dohovoru č. 128 v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby najviac však o sumu
výsluhového dôchodku. Žalovaný v postavení orgánu verejnej správy je pri svojom rozhodovaní viazaný
Ústavou SR, pričom môže konať len na základe zákona a spôsobom a v rozsahu stanovenom zákonom.
Je preto pre neho v zmysle aplikácie jednej zo zásad právneho štátu a to právnej istoty povinnosťou,
aby v obdobných veciach rozhodoval rovnako. To znamená, že keď vo veciach, v ktorých ho uvedeným
právnym názorom vo svojich rozhodnutiach zaviazal NS SR rozhodol v súlade s týmto právnym názorom,
je potom povinný podľa tohto právneho názoru postupovať aj vo všetkých ostatných obdobných veciach.
39. Zo záverov vyššie citovaných rozhodnutí NS SR, na čo poukázal aj žalobca vyplýva, že pre
posúdenie vzniku jeho nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ZSP mala Sociálna poisťovňa
zhodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo
všeobecnom a  aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového
poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby
dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného
dôchodku je však podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 potrebné odpočítať sumu starobného dôchodku,
ktorá by poistencovi patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu
bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka
výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej
dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Poistencovi potom vzniká nárok
na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného
dôchodku, na ktorú by poistencovi vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia
získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo
zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, najviac sa teoretická suma starobného dôchodku kráti
vo výške výsluhovej dávky.
40. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu
na starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčila hodnotenie doby



jeho poistenia, ktoré získal v osobitnom (inom) systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo
rozhodnutie za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné
zabezpečenie v starobe. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané
hmotné zabezpečenie v starobe. Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke
poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia (ktorý sa
vyčlenil zo všeobecného systému sociálneho poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho
poistenia. Odkaz žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na ustanovenie § 274 Zákona o
sociálnom poistení nie je aplikovateľný na skutkový stav veci a neopodstatnené je aj jeho poukazovanie
na to, že vyššie citované rozsudky NS SR sú použiteľné len u tých výsluhových dôchodcov, u ktorých
bola služba zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. pracovnej kategórie. Je pravdou, že zásah do práv
týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto NS SR konštatoval, že nároky týchto poistencov zo
zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže
nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových
dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie,
dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení.
43. Správny súd považuje za neudržateľný taký výklad aplikovaných právnych predpisov z ktorého
vyplynul záver, že doba poistenia získaná v civilnom zamestnaní (ak netrvá minimálne 15 rokov)
nebude žalobcovi zhodnotená v žiadnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia), a to ani vo
všeobecnom, ani v osobitnom. Sociálna poisťovňa nepostupovala správne, ak pre účely rozhodnutia
o starobnom dôchodku žalobcovi vylúčila obdobie dôchodkového poistenia  ktoré získal v osobitnom
systéme sociálneho poistenia, čo malo za následok aj nezhodnotenie získanej doby dôchodkového
poistenia vo všeobecnom sociálnom systéme, tzn. táto doba nie je zhodnotená ani v jednom sociálnom
systéme.
44. Doterajšia judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci
získali zamestnanie (dobu služby) v I. a  II. pracovnej kategórii v rozsahu odôvodňujúcom zníženie
dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na
starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2
Dohovoru č. 128  od dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. (rozsudok
NS SR sp. zn. 9So/15/2016). Zohľadnenie I. a II. pracovnej kategórie má význam pri posudzovaní
dôchodkového veku poistenca.
45. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán sa pri svojom rozhodovaní týmto právnym názorom
neriadili, napriek tomu, že ide o ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, preto zaťažili
svoje rozhodnutia chybou nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd na základe uvedeného
napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 1, písm. c/ SSP zrušil a vec
vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.
46.  V ďalšom konaní prvostupňový správny orgán opätovne  posúdi nárok žalobcu na starobný
dôchodok v zmysle právneho názoru uvedeného v tomto rozhodnutí a urobí výpočet starobného
dôchodku podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.
47. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 S.s.p. a úspešnému žalobcovi
priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, t.j. v rozsahu
100%, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na základe rozhodnutia, vydaného vyšším súdnym úradníkom
po  právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1
S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná
sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná;
kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie,



údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak,
aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku
rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský
súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 481/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 481/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4"}, {"guid": "18bca61f-d87c-47d1-a0c0-813cc0346db9:1205951e-7975-4275-a867-79073c25a408", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8015200762.1", "spisova_znacka": "9So/15/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/15/2016 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 254, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8015200762.1"}, {"guid": "80867c11-4dc9-422d-b413-fb29eceef34d:d535bd12-8da1-4808-bba1-421577bca792", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7015200049.1", "spisova_znacka": "9So/176/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/176/2015 z 26. 9. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-09-26", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7015200049.1"}, {"guid": "8baf1347-56df-4eda-8cf4-9489d771d17c:903723ca-4b23-46a6-9df6-44e9bff10193", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8014200478.1", "spisova_znacka": "7So/58/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/58/2015 z 22. 2. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-02-22", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200478.1"}, {"guid": "cf06a6de-28a0-4606-923d-f1a5aea5b4d6:1c992171-cc47-4014-8b7c-e79ea5a7a068", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8014201183.1", "spisova_znacka": "9So/46/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/46/2015 z 24. 1. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-01-24", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8014201183.1"}, {"guid": "91520b15-0935-4697-95db-eeacb7e7aab0:6dc7e3c5-aaf7-4431-80a9-f93a9f98076c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1014200067.1", "spisova_znacka": "10So/18/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/18/2015 z 29. 3. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-03-29", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1014200067.1"}, {"guid": "022c7e50-6f5f-42e1-903a-4019050a305b:413a72a4-be70-45a0-88f4-ca8d19a22b3a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8014200887.1", "spisova_znacka": "9So/187/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/187/2014 z 29. 3. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-03-29", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8014200887.1"}, {"guid": "c5348dd7-e734-4803-bc8b-8cb0ea4f4b7c:38f7c641-5087-4004-9373-e01e35c68421", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:4013201354.1", "spisova_znacka": "10So/59/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/59/2014 z 14. 4. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-04-14", "citacie_n": 279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:4013201354.1"}, {"guid": "328d9722-f817-486f-9046-272eae6f7f25:1b1fdf90-710d-4d91-b3c3-4b7c2142f8bb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:5011200213.1", "spisova_znacka": "9So/138/2011", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/138/2011 z 21. 8. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-08-21", "citacie_n": 283, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:5011200213.1"}, {"guid": "c72973d1-fa4b-476b-9712-5071af35b793:639771f5-fb16-4260-8305-0820a08b4bc4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1014200646.1", "spisova_znacka": "10Sd/62/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Sd/62/2014 z 20. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-11-20", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1014200646.1"}], "citovane_v": []}