Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/367/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414216929 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1414216929.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, Košice, IČO: 47 243 395, zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanej: G. Č., O. O. XX, O., o zaplatenie 860,91 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20. apríla 2016 č. k. 19C 122/2014-93 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej a v časti náhrady trov konania p o t v r z u j e. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 650 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 700 eur od 24.06.2014 do 27.04.2014, zo sumy 695 eur od 28.06.2014 do 10.07.2014, zo sumy 690 zaplatenia 680 eur od 09.09.2014 do 03.10.2014, zo sumy 670 eur od 04.10.2014 do 07.11.2014, zo sumy 665 eur od 08.11.2014 do 11.12.2014, zo sumy 660 eur od 12.12.2014 do 18.01.2015, zo sumy 655 eur od 19.01.2015 do 11.01.2016, zo sumy 650 eur od 12.01.2016 do zaplatenia, konanie v časti o zaplatenie 5 eur zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol, všetko titulom neuhradeného dlhu na úvere poskytnutého na základe Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 08.11.2013 (ďalej len „Rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru“), a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 23.05.2014. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 56 eur titulom súdneho poplatku za podanú žalobu a vo výške 111,70 eur titulom trov právneho zastúpenia. 2. Vychádzal zo žaloby zo dňa 09.09.2014 zmenenej uznesením zo dňa 16.11.2015, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 860,91 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% p.a. zo sumy 900,91 eur od 24.06.2014 do 10.07.2014, zo sumy 895,91 eur od 11.07.2014 do 07.08.2014, zo sumy 890,91 eur od 08.08.2014 do 08.09.2014, zo sumy 885,91 eur od 09.09.2014 do 03.10.2014, zo sumy 875,91 eur od 04.10.2014 do 07.11.2014, zo sumy 870,91 eur od 08.11.2014 do 11.12.2014, zo sumy 865,91 eur od 12.12.2014 do 18.01.2015, zo sumy 860,91 eur od 19.01.2015. 3. Poukázal na vyjadrenie žalovanej k žalobe, že predmetná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., obsahuje nesprávny údaj o RPMN v jej neprospech ako spotrebiteľa, obsahuje zavádzajúci a nepravdivý údaj o priemernej hodnote RPMN a preto je podľa nej potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Namietla, že poplatok za poskytnutie úveru je v skutočnosti skrytým úrokom a vzhľadom na jeho výšku 200,91 eur ide o neplatné ustanovenie a bola ochotná zaplatiť istinu (doteraz zaplatila 45 eur). 4. Vzhľadom na to, že žaloba bola vzatá v časti istiny v sume 5 eur späť, súd prvej inštancie konanie v tejto časti podľa ust. § 96 ods. 1 až 3 Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) zastavil. Predmetom konania tak zostala istina 855,91 eur s príslušenstvom. 5. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci právne ju posúdiac podľa ust. § 1 ods. 3 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 24 ods. 1 uvedeného zákona, § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, § 53 ods. 5, 6 OZ, § 39 OZ a § 41 OZ, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 08.11.2013 uzavrel žalobca so žalovanou ako spotrebiteľom prostredníctvom diaľkovej komunikácie Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a dňa 25.03.2014 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých jej poskytol krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 700 eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi celkovú čiastku 900,91 eur. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, so splatnosťou úveru dňa 23.06.2014. Celkové náklady podľa zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 1.850,9 %. Celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 200,91 eura. Žalovaná si riadne neplnila podmienky uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, čím sa dostala do omeškania. Z výpisov z účtu predložených žalovanou zistil, že žalobcovi zaplatila spolu sumu 50 eur, a to dňa 27.06.2014 sumu 5 eur, dňa 10.07.2014 sumu 5 eur, dňa 07.08.2014 sumu 5 eur, dňa 08.09.2014 sumu 5 eur, dňa 03.10.2014 sumu 10 eur, dňa 07.11.2014 sumu 5 eur, 11.12.2014 sumu 5 eur, dňa 18.01.2015 sumu 5 eur a dňa 11.01.2016 sumu 5 eur. 6. Mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 08.11.2013 uzatvorená Rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru a následne dňa 23.05.2014 zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Právny vzťah medzi nimi posúdil ako spotrebiteľský. Uviedol, že uzavretá zmluva síce nenapĺňa znaky spotrebiteľského úveru (splatnosť je kratšia ako 3 mesiace), ale na zmluvu sa v súlade s § 24 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch primerane vzťahujú ustanovenia tohto zákona, keďže žalobca ako veriteľ pri uzatvorení zmluvného vzťahu vystupoval v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaná ako dlžník uzatvárala danú zmluvu s cieľom nevzťahujúcim sa k obchodnej činnosti, podnikaniu alebo povolaniu. Preto v danej veci považoval za potrebné aplikovať aj ustanovenia OZ o ochrane spotrebiteľa (§ 52 a nasl.). 7. Vyhodnotil, že žalobca poskytol žalovanej sumu 700 eur a žalovaná v rozpore s dojednanou zmluvou uhradila žalobcovi dlh iba čiastočne v sume 50 eur. V tejto časti posúdil žalobu ako dôvodnú. 8. Nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru v sume 200,91 eur súd prvej inštancie posúdil tak, že v danej veci v zmluve nebol dohodnutý úrok z úveru. Tento fakt pri veriteľovi, ktorý má v predmete podnikania poskytovanie spotrebiteľských úverov, budí podľa neho dojem, že úrok je skrytý v poplatku za poskytnutie úveru. Poplatok za poskytnutie úveru vo vzťahu k poskytnutej sume 700 eur predstavuje 28,7%.V tomto prípade by tak ročná úroková sadzba predstavovala 344,4% (keďže mesačná odplata bola vo výške 28,7% x12) Takúto výšku odplaty posúdil za rozpornú s dobrými mravmi, keďže je mnohonásobne vyššia ako obvyklá priemerná výška úrokov poskytovaných v bankách pri obdobných úveroch v danom období. Vyhodnotil, že zmysle § 39 a § 41 OZ sa jedná v tejto časti o neplatný právny úkon a ide o absolútnu neplatnosť, na ktorú prihliadol ex offo. 9. Na základe uvedeného žalobu v časti o zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru, vyjadreného sumou 200,91 eur a to aj vrátane požadovaného úroku z omeškania z tejto sumy, zamietol. Zároveň zamietol žalobu v časti 5 eur, pretože mal preukázané, že žalovaná túto sumu zaplatila žalobcovi dňa 27.06.2014 a žalobca túto platbu v späťvzatí žaloby nezohľadnil. 10. Ohľadom príslušenstva rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na to, že sa žalovaná dostala s plnením dlhu do omeškania a v súlade s § 517 ods.1, 2 OZ jej uložil povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 700 eur od 24.06.2014 do 27.06.2014, zo sumy 695 eur od 28.06.2014 do 10.07.2014, zo sumy 690 eur od 11.07.2014 do 07.08.2014, zo sumy 685 eur od 08.08.2014 do 08.09.2014, zo sumy 680 eur od 09.09.2014 do 03.10.2014, zo sumy 670 eur od 04.10.2014 do 07.11.2014, zo sumy 665 eur od 08.11.2014 do 11.12.2014, zo sumy 660 eur od 12.12.2014 do 18.01.2015, zo sumy 655 eur od 19.01.2015 do 11.01.2016 a zo sumy 650 eur od 12.01.2016 do zaplatenia, čo predstavuje výšku zákonného úroku z omeškania z pohľadávky žalobcu odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru, zohľadňujúc zaplatenie jednotlivých platieb žalovanou, keď priznaná úroková sadzba je v súlade s úrokovou sadzbou stanovenou v § 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z., platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 11. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 OSP vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v konaní v sume 713,34 eur (istina 650 eur + priznané úroky z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku v sume 63,34 eur) a odporkyne v časti 230,8 eur (zamietnutá istina v sume 200,91 eur a zamietnuté úroky z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku v sume 19,89 eur). Pomer úspechu a neúspechu strán sporu tak predstavuje z pohľadu žalobcu 76% ku 24 %, preto priznal žalobcovi náhradu trov v rozsahu 52% vzniknutých trov (76% - 24%). 12. Proti tomuto rozsudku v jeho vyhovujúcej časti a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia podala riadene a včas odvolanie žalovaná a žiadala ho v tomto rozsahu zrušiť a vec v tomto rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil povahu jej podania (nešpecifikovaného) a tým jej odňal možnosť konať pred súdom. Súdu prvej inštancie vytkla, že nerozhodol o jej žiadosti o oslobodenie od povinnosti platiť trovy konania a o jej žiadosti uloženú povinnosť umožniť splácať v splátkach. 13. Žalobca v rámci svojej odvolacej repliky realizovanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.07.2016 žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť stotožniac sa s jeho skutkovými a právnymi závermi. 14. Ďalšie písomné podania realizované neboli. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku ďalej len „CSP“) prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite a podrobne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), náležite sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami strán sporu. Odvolací súd sa s jeho právnymi závermi stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti je dostatočne vyčerpávajúce, preto si nežiada ani doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko by došlo len k opakovaniu vecných a právnych záverov súdu prvej inštancie. V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o dôvodnosti nároku žalobcu súdom prvej inštancie priznanom rozsahu. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd vyjadruje len k odvolacím námietkam žalovaného. 16. Pokiaľ súd prvej inštancie nerozhodol o žiadosti žalovanej ohľadom umožnenia splácania priznanej sumy žalobcovi v splátkach, nedošlo k nezákonnému postupu z jeho strany, nakoľko ak o povolení splácania priznanej sumy v splátkach nerozhodol, nebolo jeho povinnosťou absenciu uvedeného postupu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysvetľovať. Ustanovenie § 160 ods. 1 OSP platného a účinného v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia dávalo konajúcemu súdu možnosť (nie povinnosť) žalobcovi priznanú sumu žalovaným splácať v splátkach, v prípade absencie dôvodov na takéto rozhodnutie však nebolo jeho povinnosťou uvádzať v odôvodnení vydaného rozhodnutia právnu argumentáciu ohľadom nepostupovania v uvedenom smere. Navyše i podľa súdu odvolacieho postup pre umožnenie splácania priznanej sumy žalobcovi v splátkach daný nebol, keďže podľa vyjadrenia samotnej žalovanej už v minulosti nereflektovala na splátkový kalendár zaslaný jej žalobcom a zadala príčinu na začatie súdneho konania. 17. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie správne v zmysle zásady úspechu v konaní podľa ust. § 142 ods. 2 OSP zohľadniac pomer úspechu a neúspechu žalobcu v konaní. Žalobcom uplatnené trovy konania správne vyhodnotil ako trovy konania vynaložené účelne, ich výška bola priznaná v súlade so zákonom (zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov). Neúspešná žalovaná teda od povinnosti náhrady trov konania oslobodená nemohla byť. 18. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovanej za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v ňou napadnutej vyhovujúcej časti a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalobcu v odvolacom konaní, keď o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP). 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).