Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/30/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317218628 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317218628.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci žalobkyne: Q. V., O. W. XXX/XX, S., zastúpenej: Mgr. Ing. Edit Gostanian, Pod Hájom 1367/169-44, Dubnica nad Váhom, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22. decembra 2017, č.k. 60Csp/47/2017-58, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia uložením povinnosti žalovanému zdržať sa použitia Dohôd o zrážkach zo mzdy č. 8500070518, 8500081350, 8500081346, 8500046055 a 8500099775 uzavretých medzi žalobkyňou a žalovaným, ktoré žalobkyni vykonáva spoločnosť J. Slovenská Y., B..R..W.., Y. X/E, O., H.: XX XXX XXX, p o t v r d z u j e . Vo zvyšnej časti napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy na základe Dohôd o zrážkach zo mzdy č. 8500070518, 8500081350, 8500081346, 8500046055 a 8500099775 uzavretých medzi žalobkyňou a žalovaným, do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalobkyňa je povinná do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať žalobu vo veci žalobkyne: Q.Y. V., O. W. XXX/XX, S., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, o určenie, že Dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500070518, 8500081350, 8500081346, 8500046055 a 8500099775, sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou, o určenie, že Dohody o poskytnutí služby č. 8500070518, 8500081350, 8500081346 a 8500099775 sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou, o určenie, že Rozhodcovské zmluvy č. 8500070518, 8500081350, 8500081346, 8500046055 a 8500099775 sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a o vydanie bezdôvodného obohatenia zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500070518 v sume 681,11 eur, zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500081350 v sume 1.332,63 eur, zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500081346 v sume 736,47 eur, zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500046055 v sume 1.471,83 eur a zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500099775 v sume 498,20 eur. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa použitia Dohôd o zrážkach zo mzdy, špecifikovaných v petite návrhu, a uloženia povinnosti žalovanému do troch dní od právoplatnosti uznesenia vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy na základe týchto dohôd. Rozhodol tak podľa § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c/, písm. d/, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 333, § 334, § 337 ods. 1, 3 C.s.p., § 551 ods. 1, 2, 3 Obč. zákonníka a § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom po 01.05.2014 s odôvodnením, že žalobkyňa neosvedčila zákonom stanovené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol, že žalobkyňa dňa 29.07.2014 uzavrela so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500070518, ktorou jej tento ako veriteľ poskytol úver v sume 1.500 eur; obsah a podmienky poskytnutia úveru sú uvedené v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi/ Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500070518, v ktorom boli uvedené podstatné náležitosti zmluvy o úvere; žalobkyňa sa zaviazala poskytnutý úver žalovanému vrátiť v 36-mesačných splátkach vo výške 53,25 eur (výška celkovej splátky úveru a splátky podľa Dohody o poskytnutí služby činila 89,65 eur); uzavrel aj Dohodu o poskytovaní služieb dňa 29.07.2014, predmetom ktorej bolo poskytnutie doplnkových služieb žalovaným žalobkyni za dohodnutú odplatu a v súvislosti s predmetnou zmluvou o revolvingovom úvere uzavrela so žalovaným taktiež Dohodu o zrážkach zo mzdy dňa 29.07.2014. Žalobkyňa dňa 26.09.2014 uzavrela so žalovaným tiež Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500081350, ktorou jej tento ako veriteľ poskytol úver v sume 1.500 eur; obsah a podmienky poskytnutia úveru sú uvedené v Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500081350; v ktorej boli uvedené podstatné náležitosti zmluvy o úvere; žalobkyňa sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť žalovanému v 42-mesačných splátkach v sume 47,43 eur (výška celkovej splátky úveru a splátky podľa Dohody o poskytnutí služby činila 81,99 eur); uzavrela so žalovaným aj Dohodu o poskytovaní služieb dňa 26.09.2014, predmetom ktorej bolo poskytnutie doplnkových služieb žalovaným žalobkyni za dohodnutú odplatu; a taktiež uzavrela Dohodu o zrážkach zo mzdy dňa 26.09.2014. Ďalej dňa 26.09.2014 uzavrela so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500081346, ktorou jej tento ako veriteľ poskytol úver v sume 1.500 eur; obsah a podmienky poskytnutia úveru sú uvedené v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500081346, v ktorom sú uvedené podstatné náležitosti zmluvy o úvere; žalobkyňa sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť žalovanému v 42-mesačných splátkach v sume 47,43 eur (výška celkovej splátky úveru a splátky podľa Dohody o poskytnutí služby činila 81,99 eur); uzavrela so žalovaným aj Dohodu o poskytovaní služieb dňa 26.09.2014, predmetom ktorej bolo poskytnutie doplnkových služieb žalovaným žalobkyni za dohodnutú odplatu a taktiež uzavrela so žalovaným Dohodu o zrážkach zo mzdy dňa 26.09.2014. Žalobkyňa dňa 25.04.2014 uzavrela so žalovaným aj Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500046055, ktorou jej tento ako veriteľ poskytol úver v sume 1.170 eur; obsah a podmienky poskytnutia úveru zistil zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500046055; žalobkyňa sa zaviazala poskytnutý úver žalovanému vrátiť v 42 mesačných splátkach v sume 62,69 eur. Dohoda o poskytovaní služby vo vzťahu k tomuto úveru nebola uzavretá, žalobkyňa v návrhu nesprávne uviedla, že bola dohodnutá odplata za poskytnutie služby podľa Dohody o poskytnutí služby v sume 168,17 eur; ale v súvislosti s predmetnou Zmluvou o revolvingovom úvere uzavrela so žalovaným taktiež Dohodu o zrážkach zo mzdy dňa 25.04.2014. Žalobkyňa dňa 19.01.2015 uzavrela so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500099775, ktorou jej tento ako veriteľ poskytol úver v sume 720 eur; obsah a podmienky poskytnutia úveru sú uvedené v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi / Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500099775, v ktorom sú uvedené podstatné náležitosti Zmluvy o úvere; žalobkyňa sa zaviazala poskytnutý úver žalovanému vrátiť v 42 mesačných splátkach v sume 22,76 eur (výška celkovej splátky úveru a splátky podľa Dohody o poskytnutí služby činila 39,35 eur; uzavrela so žalovaným aj Dohodu o poskytovaní služieb dňa 19.01.2015, predmetom ktorej bolo poskytnutie doplnkových služieb žalovaným žalobkyni za dohodnutú odplatu; a uzavrela so žalovaným taktiež Dohodu o zrážkach zo mzdy dňa 19.01.2015. V uvedených dohodách o zrážkach zo mzdy si strany dohodli, že za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného, je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech žalovaného zrážky zo mzdy žalobkyne na účet žalovaného vždy vo výške mesačnej splátky podľa tej - ktorej zmluvy o revolvingovom úvere. Obsahom každej dohody bolo vyhlásenie dlžníka (žalobkyne), že si je vedomá, že uzavretie Dohody o zrážkach zo mzdy je dobrovoľné, nie je podmienkou uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere alebo poskytnutia úveru, žalobkyňa bola poučená, že má možnosť odmietnuť uzavretie Dohody o zrážkach zo mzdy tým, že ju nepodpíše, a v prípade podpisu potvrdzuje záujem uzavrieť Dohodu o zrážkach zo mzdy ako prostriedok zabezpečenia splnenia svojich záväzkov voči žalovanému s tým, že z jej mzdy budú vykonávané zrážky v dohodnutej výške a tieto budú poukazované žalovanému. Dohody obsahovali aj poučenie o následkoch uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré obsahovalo informáciu o tom, že dôsledkom uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy je možnosť žalovaného predložiť zamestnávateľovi na vykonávanie zrážok zo mzdy, a že ďalší súhlas dlžníka sa nevyžaduje, vrátane poučenia, že zrážky zo mzdy sa vykonávajú bez toho, aby bolo potrebné na ich vykonávanie súdne rozhodnutie alebo rozhodnutie osvedčujúce pohľadávky žalovaného. Žalovaný listom zo dňa 28.05.2015 vyzval zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne v sume 89,65 eur/mesačne na uspokojenie pohľadávky v sume 2.421,07 eur zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500070518 a listom zo dňa 31.03.2016 vyzval opakovane zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne v sume 89,65 eur/mesačne na uspokojenie pohľadávky v sume 2.000 eur. Z potvrdenia zamestnávateľa zistil, že je osvedčené vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne vo výške minimálne do výšky mesačnej splátky úveru v sume 89,65 eur mesačne, pričom ku dňu vystavenia potvrdenia zamestnávateľ na úhradu pohľadávky žalovanej z tejto zmluvy o revolvingovom úvere zrazil sumu 1.055,31 eur. Žalovaný listom zo dňa 28.05.2015 vyzval zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne v sume 81,99 eur/mesačne na uspokojenie pohľadávky v sume 2.870,13 eur zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500081350; z potvrdenia zamestnávateľa zo dňa 11.10.2017 zistil, že v tejto fáze konania je osvedčené vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne vo výške maximálne do výšky mesačnej splátky úveru v sume 81,99 eur mesačne, pričom ku dňu vystavenia potvrdenia zamestnávateľ na úhradu pohľadávky žalobkyne z tejto zmluvy o revolvingovom úvere celkovo zrazil sumu 1.944,72 eur. Žalovaný listom zo dňa 28.05.2015 vyzval zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne v sume 81,99 eur/mesačne na uspokojenie pohľadávky v sume 2.870,13 eur zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500081350; z tvrdenia zamestnávateľa zo dňa 11.10.2017 zistil, že je osvedčené vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne v sume maximálne do výšky mesačnej splátky úveru v sume 81,99 eur mesačne, pričom ku dňu vystavenia potvrdenia zamestnávateľ na úhradu pohľadávky žalobkyne z tejto Zmluvy o revolvingovom úvere celkov zrazil sumu 1.944,72 eur. Žalovaný listom zo dňa 28.05.2015 vyzval zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne v sume 81,99 eur/mesačne na uspokojenie pohľadávky v sume 2.870,26 eur zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500081346 a listom zo dňa 14.03.2016 vyzval opakovane zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne v sume 81,99 eur/mesačne na uspokojenie pohľadávky v sume 2.507,16 eur; z potvrdenia zamestnávateľa zo dňa 11.10.2017 zistil, že bolo osvedčené vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne vo výške maximálne do výšky mesačnej splátky úveru v sume 81,99 mesačne, pričom ku dňu vystavenia potvrdenia zamestnávateľ na úhradu pohľadávky žalobkyne z tejto zmluvy zrazil sumu 1.055,31 eur. Listom zo dňa 01.06.2015 žalovaný vyzval zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne v sume 39,35 eur/mesačne na uspokojenie pohľadávky v sume 1.534,88 eur zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500099775; z poverenia zamestnávateľa zo dňa 11.10.2017 zistil, že je osvedčené vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne vo výške maximálne do výšky mesačnej splátky úveru v sume 39,55 eur mesačne, pričom ku dňu vystavenia potvrdenia zamestnávateľ na úhradu pohľadávky žalovanej z tejto zmluvy zrazil sumu 948,45 eur. Napokon, žalovaný listom zo dňa 25.05.2015 vyzval zamestnávateľa aj na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne v sume 62,69 eur/mesačne na uspokojenie pohľadávky v sume 1.881,09 eur zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500046055; z potvrdenia zamestnávateľa zo dňa 11.10.2017 zistil, že je osvedčené vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne vo výške maximálne do výšky mesačnej splátky úveru v sume 62,69 eur mesačne, pričom ku dňu vystavenia potvrdenia zamestnávateľ na úhradu pohľadávky žalobkyne z tejto zmluvy zrazil celkov sumu 1.764,17 eur. Uviedol, že predložený prehľad platieb cez účet je rukou písaný prehľad vyhotovený žalobkyňou, ktorý nepovažuje za hodnoverný dôkaz preukazujúci skutočné vykonanie úhrad splátok úveru žalobkyňou nad rámec vykonaných zrážok zo mzdy v prospech žalovaného. Z potvrdenia sociálnej poisťovne za obdobie od 04/2014 do 10/2017 zistil, že vymeriavací základ žalobkyne predstavoval sumu od 251,27 eur po 1.184,49 eur, pričom za mesiac 10/2017 jej vymeriavací základ predstavoval sumu 1.184,49 eur. Uviedol, že medzi stranami sporu boli uzavreté spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 52 Obč. zákonníka a žalobkyni ako spotrebiteľovi je v zmysle slovenského právneho poriadku poskytovaná zvýšená právna ochrana z dôvodu vyrovnania jej postavenia voči veriteľovi, ako zmluvne silnejšej strane, ktorá v prípade uzatvárania spotrebiteľských zmlúv predkladá vopred predpripravené (tzv. formulárové zmluvy), čím určuje obsah záväzkovo-právneho vzťahu, a i keď spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, neznamená to, že výklad ustanovení upravujúcich práva spotrebiteľa by mal byť tak reštriktívny, že by úplne negoval vznik akejkoľvek povinnosti spotrebiteľa. Dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov; poukázal na to, že zrážky zo mzdy na základe namietaných dohôd o zrážkach zo mzdy, sú žalobkyni vykonávané od mesiaca 05/2015, t.j. viac ako 2,5 roka. Tento časový odstup od momentu, kedy došlo prvýkrát k výkonu zrážok zo mzdy, ktorých výkonom by, ako tvrdí žalobkyňa, mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, spolu so skutočnosťou; že príjem žalobkyne podľa lustrácie súdu v sociálnej poisťovni nemá klesajúcu tendenciu, práve naopak; že žalobkyňa nepreukázala úhrady splátok úveru vkladom na účet žalovaného; že preukázané úhrady splátok formou zrážok zo mzdy dosahujú sumu celkovo 7.061,21 eur pri celkovej výške čerpaných úverov v sume 6.390 eur, že nárok žalobkyne na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia od žalovaného sa nijako neoslabuje; posúdil tak, že žalobkyňa neosvedčila, že jej hrozí vznik alebo rozširovanie škody alebo zhoršenie jej právnej pozície do tej miery, že by sa neskôr neoplatilo uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len všeobecne konštatovala, že konaním žalovaného vzniká postih na jej majetku, toto tvrdenie však bližšie nekonkretizovala, neuviedla, ktorým majetkovým právam hrozí bezprostredná ujma a v čom spočíva, a to v rozsahu a intenzite, aby to odôvodňovalo nariadenie neodkladného opatrenia. K zrážkam zo mzdy dochádza len vo výške splátok, na ktorých plnenie sa žalobkyňa sama zaviazala, a ostatnú časť mzdy, prípadne iný majetok žalobkyne, zrážky žiadnym spôsobom negatívne nezasahujú. Žalobkyňa bola výslovne upozornená (zvýrazneným textom a opakovane), aby si pred podpisom dohody o zrážkach zo mzdy túto prečítala; jej podpisom vyhlásila, že si je vedomá, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere alebo poskytnutia úveru, a že jej uzavretie je dobrovoľné, taktiež bola upozornená na možnosť odmietnutia dohody o zrážkach zo mzdy; svojím podpisom však potvrdila záujem dohodu o zrážkach zo mzdy uzavrieť ako prostriedok zabezpečenia splnenia svojich záväzkov voči veriteľovi tým, že z jej mzdy budú vykonávané zrážky v dohodnutej výške a tieto priamo poukazované žalovanému. V obsahu dohody o zrážkach zo mzdy bola tiež poučená o dôsledkoch uzavretia tejto dohody, a to okrem iného aj o možnosti žalovaného predložiť dohodu o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi na vykonanie zrážok zo mzdy. Uviedol, že dohody o zrážkach zo mzdy predstavovali samostatné zmluvy (listiny), v ktorých bola vôľa zmluvných strán jednoznačne a zrozumiteľne vyjadrená, pričom dohody o zrážkach zo mzdy uzavreté po 01.05.2014 obsahovali aj poučenia o následkoch, resp. ustanovenia deklarujúce možnosť ich nepodpísania spotrebiteľom, a to bez sankcie prípadného neposkytnutia úveru; v rámci zmluvných dojednaní boli dohodnuté zrážky zo mzdy vo výške mesačných splátok úveru, na ktorých plnenie sa žalobkyňa zaviazala priamo v jednotlivých zmluvách o revolvingovom úvere. Žalobkyňa riadne čerpala poskytnuté finančné prostriedky a zaviazala sa ich vrátiť práve v režime mesačných splátok v stanovenej výške, na jej strane teda vznikla povinnosť uhrádzať tieto mesačné platby, čo plne korešponduje s charakterom a obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tieto splátky boli splatné mesačne, pričom v prípade ich neplatenia, žalobkyňa porušila svoju zmluvnú povinnosť. Postupom žalovaného nedošlo k zásahu do žiadneho práva žalobkyne, ani nedošlo k zmene jej právneho postavenia. Žalovaný predložením dohôd o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi len zabezpečil plnenie povinností žalobkyne, na ktoré sa táto riadne zaviazala. Posudzovanie obsahu zmlúv o spotrebiteľských úveroch a vyvodzovanie právnych následkov v podobe konštatácie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, nemôže byť predmetom rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia. Žalobkyňa tiež neosvedčila svoje tvrdenie o sume už zaplatenej veriteľovi priamo cez účet nad rámec vykonávaných zrážok. Konštatoval, že hoci spotrebiteľ je nepochybne slabšou stranou vo vznikajúco záväzkovo-právnom vzťahu, nemožno ani jeho zbaviť povinnosti dodržiavať svoje zmluvné záväzky (najmä ak boli naformulované v súlade so zákonom) a nemožno tiež neprihliadnuť na ľahkovážne správanie žalobkyne, keď si v tak krátkom časovom období vezme od toho istého veriteľa päť úverov (z toho dva v totožný deň), riadne nespláca ani jeden z nich, napriek tomu, že jej príjem postačuje na ich úhradu a posúdil ako účelovú námietku, že ide o formulárové zmluvy bez náležitého a individualizovaného prejavu vôle žalobkyne ako spotrebiteľa vzhľadom na to, že úplne totožné zmluvy zjavne bez akýchkoľvek námietok a pochybností uzatvárala opakovane a na základe nich čerpala opakované úvery. Poukázal na to, že možnosť uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy nevylučuje ani samotný zákon o ochrane spotrebiteľa, len konkretizuje podmienky uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré v danom prípade boli splnené. Nepodarilo sa žalobkyni osvedčiť ňou tvrdenú skutočnosť, že dohody o zrážkach zo mzdy bola nútená uzavrieť, že by ňou bolo podmienené uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, že by dohodou o zrážkach zo mzdy uzatvárala v časovej tiesni a nevedela, čo podpisuje. Zo znenia dohôd o zrážkach zo mzdy vyplýva, že to bolo jej slobodným rozhodnutím tieto uzavrieť. Žalobkyňa preto neosvedčila základné skutočnosti, potrebné pre prijatie záveru o pravdepodobnosti dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Taktiež nemal za preukázané, že vykonávaním zrážok zo mzdy žalobkyni hrozí postih jej majetku. Poukázal na to, že žalobkyňa je riadne zamestnaná, so zjavne stabilným mesačným príjmom, neosvedčila ani výšku iných finančných výdavkov, pričom k zrážkam zo mzdy dochádza len vo výške splátky úveru, na ktorej plnenie sa žalobkyňa sama a výslovne zaviazala v zmluvách o spotrebiteľských úveroch, ostatnú časť mzdy, prípadne iný majetok žalobkyne, zrážka zo mzdy žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje. Neosvedčila, že by dohoda o zrážkach zo mzdy bola absolútne neplatný právny úkon, ktorého uzavretím by boli založené skutočnosti, osvedčujúce zneužívanie práv žalovaným. Dospel preto k záveru, že žalobkyňa neosvedčila ani bezodkladnú potrebu úpravy pomerov. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. l, 2 O.s.p. tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s odôvodnením, že mu v tomto konaní trovy nevznikli. 2. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa, ktorá žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Namietala, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvej inštancie nezistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci pre jeho právne posúdenie, a nesprávne právne posúdil vec tým, že sa vôbec nezaoberal skúmaním naliehavosti potreby dočasnej úpravy pomerov strán. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tvrdí, že spotrebiteľ je slabšou stranou v prípadoch uzatvárania spotrebiteľských zmlúv, a preto mu je ako spotrebiteľovi v zmysle slovenského právneho poriadku poskytovaná zvýšená právna ochrana, avšak žiadnu súdnu ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami jej neposkytol. Nevysporiadal sa s jej námietkou, že nie je možné dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečiť budúcu pohľadávku, a preto sú predmetné dohody o zrážkach zo mzdy neplatné z tohto dôvodu, keď boli uzavreté v ten istý deň, kedy boli uzavreté aj zmluvy o revolvingovom úvere, teda v čase, keď ešte žiaden dlh neexistoval a nebola známa jeho výška a keď dokonca v čase podpisu predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy žalobkyňa finančné prostriedky od žalovaného ešte nemala na účte. Namietala, že súd sa nevyporiadal s jej konštatovaním, že jednotlivé zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, keď poukázala na chýbajúce zákonom stanovené náležitosti jednotlivých zmlúv, čo spôsobuje, že všetky žalovaným poskytnuté úvery sú bezúročné a bez poplatkov z dôvodu absencie konečnej splatnosti úveru a z dôvodu nesprávneho vyčíslenia RPMN, a teda absencie RPMN, pričom dohody o poskytnutí služby, ktoré sú dohodami o doplnkovej službe, žalovaný nezhrnul do RPMN poplatky za doplnkové služby, vzhľadom na čo sú úvery bezúročné a bez poplatkov, a preto je jej povinnosťou vrátiť žalovanému len tie finančné prostriedky, ktoré jej poskytol. Jednotlivé úvery sú preplatené nad istinu, a teda žalovaný už nemá právny nárok na vymáhanie, resp. inkasovanie finančných prostriedkov nad poskytnutú sumu úveru. Napriek tomu sa žalovanému každý mesiac poukazujú z jej mzdy finančné prostriedky a tým sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohacuje. Súdna kontrola platnosti dohody o zrážkach zo mzdy je odôvodnená skutočnosťou, že na základe Dohody o zrážkach zo mzdy možno bez súdneho rozhodnutia a posudzovania prípadných neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve dosiahnuť uspokojenie všetkých nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy bez ohľadu na to, či prípadne nemajú základ v neprijateľných zmluvných podmienkach. Záver súdu prvej inštancie, že nemal za preukázané jej tvrdenie, že vykonávaním zrážok zo mzdy hrozí postih jej majetku, považuje za nesprávne, keď inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva a výkon zrážky zo mzdy nepodlieha žiadnej autorizácii a verifikácii primeranosti. Mzda je tiež majetkom, a jej postih hrozí v tomto prípade z dôvodu, že z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti jednotlivých zmlúv sú jej mesačne zrážané sumy v prospech žalovaného, na ktoré nemá nárok. Nesprávne tiež súd prvej inštancie konštatoval, že nehrozí jej postih majetku, z dôvodu, že výška vymeriavacieho základu má stúpajúcu tendenciu, keď stabilný, resp. stúpajúci príjem, ktorý je vlastne majetkom neznamená, že neoprávneným zásahom do neho nemôže dôjsť ku škodám, alebo naopak - že postih majetku hrozí len v prípade nízkeho, alebo nestabilného príjmu. Ďalej uviedla, že chcela tiež predložiť kvôli prehľadnosti kumulované výpisy podľa jednotlivých variabilných symbolov (čísiel zmlúv), ktoré v tom čase nemala k dispozícii a mieni ich predložiť až k žalobe vo veci samej a ručne si pripravila prehľad jednotlivých úhrad kvôli tomu, aby aspoň čiastočne osvedčila súdu, koľko žalovanému v skutočnosti uhradila. Pokiaľ súd zabezpečil dôkaz zo sociálnej poisťovne ohľadne vymeriavacieho základu, mohol tiež zabezpečiť aj dôkaz od žalovaného, a to prehľad všetkých prijatých úhrad zaplatených mu žalobkyňou cez zrážky zo mzdy a mimo zrážok zo mzdy, pokiaľ považoval za dôležité osvedčiť všetky úhrady, ktoré mu uhradila. Za neprípustné označila, že súd zabezpečoval len dôkazy v jej neprospech. Ďalej uviedla, že nespochybňuje inštitút dohôd o zrážkach zo mzdy, ale namieta vykonávanie zrážok zo mzdy na základe neplatných dohôd o zrážkach zo mzdy, k čomu v jej prípade dochádza. Podľa jej názoru osvedčila hodnoverne dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť navrhovaná ochrana a tiež neodkladnosť takejto úpravy. Predloženými zmluvami o revolvingovom úvere osvedčila existenciu záväzkovo - právneho vzťahu medzi stranami a predložila aj dohody o zrážkach zo mzdy, žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy, prehľad realizovaných zrážok zo mzdy, predbežný prehľad splátok mimo zrážok zo mzdy v prospech žalovaného vykonávaných vkladom na účet žalovaného, z ktorých listín je zrejmé, že zamestnávateľ skutočne zrážky z jej mzdy vykonáva. Z obsahu jednotlivých zmlúv o revolvingovom úvere súd mohol predbežne posúdiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť jednotlivých úverov a tiež existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Za tým účelom predložila aj rozhodcovské zmluvy a dohody o poskytovaní služieb. Podľa jej názoru predformulovaný súhlas spotrebiteľa nemožno považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, ktorý sa tento výslovne požaduje, pretože aj keď sa v dohodách o zrážkach zo mzdy uvádza, že jej uzavretie má dlžník možnosť odmietnuť, bez jej uzatvorenia by žalobkyni žalovaný ako veriteľ predmetný úver neposkytol, pretože dohody o zrážkach zo mzdy slúžia ako prostriedok na zabezpečenie úveru a bez nich by jeho úhradu nemal žiadnym spôsobom zabezpečenú. Nemožno preto predpokladať, že ak by odmietla podpísať dohody slúžiace na zabezpečenie jednotlivých úverov, že by jej tieto úvery boli aj poskytnuté. Uviedla, že zmluvy podpisovala po dohode termínu s obchodnou zástupkyňou žalovaného v jej aute, tá jej dala do ruky kopu papierov a povedala jej, že ich má podpísať. V súvislosti s dohodou o zrážkach zo mzdy jej nič nebolo vysvetlené, pričom ide o typicky formulárovú dohodu, z ktorej nevyplýva možnosť zmeny jej textu, tak po obsahovej, ako aj formálnej stránke. Aj keď bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, nebola poučená o jej následkoch, nemala možnosť ju odmietnuť, ak chcela jednotlivé úvery získať. Poukázala na ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z., ako aj dôvodovú správu k nemu s tým, že použitie dohody o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie záväzku spotrebiteľa bez oboznámenia s jej dôsledkami a možnosťou odmietnuť ju zákon považuje za odporujúci § 39 Občianskeho zákonníka, a preto neplatnú. Podľa jej názoru, pri riadnom, poctivom a obozretnom postupe veriteľa s prihliadnutím na účel citovaného ustanovenia, ktorým je ochrana a dôsledné vysvetlenie práv a povinností spotrebiteľa túto povinnosť nemožno považovať za splnenú, a teda nemožno sa tejto povinnosti a následkov z jej nesplnenia zbaviť iba všeobecným, nič nehovoriacim, potvrdením o poučení, ale len súčasným, resp. k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy bezprostredne predchádzajúcim, reálnym a dostatočne konkrétnym poučením o dôsledkoch jej uzavretia a o reálnej nesankcionovanej, bez vplyvu na poskytnutie úveru existujúcej, a teda na úver neviazanej možnosti jej odmietnutia. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať mu náhradu trov spojených s jeho vyjadrením v sume 107,12 eur vrátane DPH. K námietke žalobkyne, týkajúcej sa formulárového charakteru predmetných zmlúv, uviedol, že na základe samotnej skutočnosti, že nejaký zmluvný dokument bol vopred pripravený, bez opory v ďalších skutočnostiach, nemožno ešte vyhlásiť takéto zmluvné dojednanie za neplatné. Poukázal na to, že dohody o zrážkach zo mzdy a rozhodcovské zmluvy predstavovali nepovinný právny úkon, ktorého uzatvorenie bolo možnosťou, nie povinnosťou spotrebiteľa, o čom bol zo strany veriteľa preukázateľne informovaný, a ktorého spôsob uzatvorenia nenamietal, pričom k uzatváraniu jednotlivých zmlúv dochádzalo v rôznych časových obdobiach a s rôznym odstupom. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu ČR vo veci III. ÚS 3725/13 zo dňa 10.04.2014. Považoval za nedôvodné námietky žalobkyne, týkajúce sa nesprávneho výpočtu RPMN, keď dohoda o poskytovaní služieb je samostatným právnym úkonom, ktorého vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere, čo vyplýva z článku I. bod 2 tejto dohody. Keďže dohoda bola dobrovoľná a nebola podmienkou na získanie úveru, tak sa ani odplata za poskytnutie balíka služieb nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN pre úver, a to s poukazom na § 2 písm. g/ a písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia príslušných zmlúv. Pokiaľ ide o uzatvorenie Dohody o poskytovaní služieb, poukázal na to, že žalobkyňa nikdy netvrdila, že by o dané služby nemala záujem, že nechce platiť odplatu za možnosti ich poskytnutia a pod., pričom dohoda obsahovala aj možnosť výpovede v prípade, ak dlžník o poskytovanie služieb nemal ďalej záujem, túto možnosť však žalobkyňa nevyužila. Predložil Dohodu o zrušení dohody o poskytovaní služieb z iného zmluvného vzťahu za účelom preukázania možnosti dlžníka odstúpiť od tejto dohody. Ďalej vo svojom vyjadrení poukázal na obsah dohôd o zrážkach zo mzdy, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa ako záujemkyňa o úver bola poučená o tom, že dohodu o zrážkach zo mzdy nie je povinná uzavrieť, že nejde o podmienku pre poskytnutie úveru alebo samotné uzavretie zmlúv o spotrebiteľskom úvere a zároveň bola poučená aj o tom, čo je dôsledkom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Z týchto dohôd o zrážkach zo mzdy vyplýva poučenie o dobrovoľnosti uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, akou formou môže žalobkyňa odmietnuť uzavretie a čo je dôsledkom uzavretia dohody. Uvedené sa nachádza hneď v úvodných ustanoveniach, a zároveň mu predchádza text "Text dohody si pred jej podpísaním pozorne prečítajte." Rovnako aj poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy je v texte zvýraznené práve preto, aby priemerne opatrná osoba konajúca s rozumne očakávanou mierou obozretnosti si pri prvom prezretí textu dohody o zrážkach zo mzdy všimla uvedené skutočnosti. Žalovaný sa teda uvedením v texte snažil graficky zdôrazniť nielen dôležitosť prečítania textu, ale aj obsah poučenia o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Poukázal na to, že zároveň hneď v 1. a 2. bode dohody o zrážkach zo mzdy sa opakujú informácie o tom, že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nie je povinné a spôsob, akým môže dlžník "odmietnuť" jej uzavretie. S prihliadnutím na tvrdenia uvádzané žalobkyňou nie je pritom možné zistiť, že by žalobkyňa poprela možnosť prečítania si Dohody o zrážkach zo mzdy, či samotné prečítanie, možnosť odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, či akékoľvek námietky nasledujúce po jej uzavretí. Uzatvorené Dohody o zrážkach zo mzdy spĺňajú všetky zákonom stanovené podmienky, keď dohoda o zrážkach zo mzdy bola vždy uzavretá na samostatnom liste, dohodu o zrážkach zo mzdy žalobkyňa uzavrieť nemusela a predmetná dohoda obsahuje poučenie aj o dôsledkoch jej uzavretia. V tejto súvislosti poukázala aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co/142/2016 - 86 a Krajského súdu v Banskej Bystrici v uznesení č. k. 4Co/236/2016 - 63 zo dňa 25.05.2016, v ktorých veciach súdy rozhodovali o rovnakej dohode o zrážkach zo mzdy. S poukazom na § 551 Občianskeho zákonníka namietal, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky, a ak vnútroštátna úprava upravuje tento spôsob zabezpečenia, nemôže ísť o neprijateľnú podmienku. Tvrdenia žalobkyne odporujú aj poslednej novele zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pokiaľ ide o prípustnosť tejto formy zabezpečenia. Za nesprávne považoval tvrdenie žalobkyne, že Dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku, keď podľa jeho názoru dohoda o zrážkach zo mzdy môže zabezpečiť aj budúcu pohľadávku, v takom prípade budú strany môcť pohľadávku identifikovať čo do dôvodu. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co/142/2016 - 86. Považoval za zavádzajúce a v rozpore so skutočnosťou tvrdenie žalobkyne, že uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprimeranú požiadavku z dôvodu neobjektívneho vyhodnotenia výšky dlhu a namietal, že zákon presne stanovuje, aká suma môže byť zrazená na základe výkonu zrážok, resp. aká čiastka musí dlžníkovi byť ponechaná ako zostatok na zabezpečenie jeho základných životných potrieb, teda ani dohodou strán nemožno dospieť k vyššej než zákonom povolenej hranici. Tieto tvrdenia žalobkyne považoval za spochybnené aj z dôvodu, že výška zrážky bola stanovená v rovnakej hodnote ako výška mesačnej splátky podľa zmluvy o revolvingovom úvere. 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné. 5. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, alebo obavu z ohrozenia exekúcie. 6. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 7. Odvolací súd na základe tvrdení žalobkyne a na základe skutočností vyplývajúcich z listín, ktoré sú obsahom spisu; na rozdiel od súdu prvej inštancie; dospel k záveru, že v prejednávanej veci žalobkyňa osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému žiada poskytnúť ochranu nariadením navrhnutého neodkladného opatrenia, keď osvedčila existenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi stranami, založeného predloženými zmluvami o revolvingovom úvere, dohodami o zrážkach zo mzdy, dohodami o poskytovaní služieb, ako aj skutočnosť, že zrážky zo mzdy sú jej zamestnávateľom skutočne vykonávané na základe žiadosti žalovaného, pričom predložila aj predbežný prehľad splátok mimo zrážok zo mzdy v prospech žalovaného, vykonávaných vkladom na účet žalovaného, ktorý i keď nepreukazuje vykonanie platieb na účet žalovaného, avšak vzhľadom na to, že žalovaný tvrdenie žalobkyne o úhradách splátok úveru nad rámec vykonávaných zrážok zo mzdy, nenamietal, osvedčuje spolu s výškou doposiaľ zrazených súm zo mzdy žalobkyne splatenie úverov poskytnutých žalobkyni, vo výške presahujúcej výšku poskytnutého úveru žalobkyni. Keďže žalobkyňa namieta neplatnosť predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy, skutočnosť, že jednotlivé zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, ako aj absenciu zákonom stanovených podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré skutočnosti budú predmetom dokazovania a právneho posudzovania v konaní vo veci samej, možno v danom prípade vzhľadom na výšku vykonaných zrážok z jej mzdy, považovať jej nárok, ktorému žiada poskytnúť ochranu, za osvedčený spôsobom dostatočným pre účely nariadenia neodkladného opatrenia. Pri skúmaní potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami z hľadiska hrozby postihu majetku žalobkyne nesprávne súd prvej inštancie vychádzal iba zo skutočností, že zrážky z jej mzdy sú vykonávané len v zákonom stanovenej výške a zároveň vo výške maximálne do výšky mesačnej splátky úveru a zo stúpajúcej tendencie výšky jej vymeriavacieho základu a neprihliadol aj na skutočnosť, že žalobkyňa osvedčila splatenie poskytnutých úverov do výšky poskytnutých jej finančných prostriedkov žalovaným, pričom ďalšie poplatky a úroky, ktoré majú byť uspokojené ďalšími zrážkami zo mzdy žalobkyne, sú medzi stranami sporné a preto bude potrebné pre posúdenie dôvodnosti týchto žalovaným uplatnených nárokov vykonať náležité dokazovanie v konaní vo veci samej. Je nepochybné, že mzda pre každého zamestnanca predstavuje základný zdroj príjmov nevyhnutných na úhradu nákladov na uspokojovanie jeho bežných životných potrieb a potrieb jeho rodiny, ktorých rozsah priamo závisí od výšky dosahovanej mzdy. Za tohto stavu potom nútené uspokojovanie pohľadávky veriteľa vo forme zrážok zo mzdy, ktorých výkon je sporný, treba považovať za neprimeraný zásah do života zamestnanca, a preto je potrebné vychádzať z toho, že ak je sporná otázka oprávnenosti prebiehajúceho výkonu zrážok zo mzdy, existuje tu potreba okamžitej úpravy pomerov medzi stranami neodkladným opatrením, ktorým sa dosiahne dočasné prerušenie realizácie takýchto zrážok. Ak by sa totiž v spore vo veci samej neoprávnenosť výkonu zrážok zo mzdy potvrdila, predstavovalo by pokračovanie vo výkone týchto zrážok vo vzťahu k zamestnancovi taký závažný zásah do jeho práv a oprávnených záujmov, ktorý od neho nemožno spravodlivo požadovať. Naviac, dočasným prerušením výkonu zrážok zo mzdy nemôže dôjsť k vzniku ujmy na strane veriteľa, keď v nadväznosti na výsledok sporu vo veci samej, mu nič nebráni ihneď vyzvať zamestnávateľa na pokračovanie vo výkone zrážok na základe pôvodnej dohody o zrážkach zo mzdy. 8. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočne osvedčila splnenie zákonom stanovených predpokladov pre nariadenie navrhnutého neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 C.s.p., a to existenciu nároku, ktorému žiada poskytnúť predbežnú ochranu, ako aj neodkladnosť potreby takejto úpravy pomerov medzi stranami, avšak nedôvodne sa domáha uloženia žalovanému povinnosti zdržať sa použitia predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy, keď tieto spolu so žiadosťou žalovaného o vykonanie zrážok zo mzdy už boli zamestnávateľovi žalobkyne predložené; teda už boli použité; a taktiež boli na ich základe vykonávané aj zrážky zo mzdy. Preto možno považovať návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia za opodstatnený len v časti, v ktorej sa domáha uloženia povinnosti žalovanému vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne, aby od vykonávania zrážok zo mzdy na základe týchto dohôd upustil. 9. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia uložením žalovanému povinnosti zdržať sa použitia predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy, ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. a vo zvyšnej časti napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že nariadil neodkladné opatrenie uložením povinnosti žalovanému vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy na základe predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy a zároveň podľa § 336 ods. 1 C.s.p. uložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej. 10. Vzhľadom na čiastočný úspech oboch strán v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol odvolací súd o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).