Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/30/2018 z 27. 2. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. februára 2018, sp. zn. 8Co/30/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1317218628.1 Krajský súd Bratislava | 8Co/30/2018 | ECLI:SK:KSBA:2018:1317218628.1 | 2018-02-27 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 325 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3d5fb41a-0157-45ea-a9bf-a0d6d422cd04 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1317218628.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/30/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317218628
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317218628.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci žalobkyne: Q. V., O. W. XXX/XX, S.,
zastúpenej: Mgr. Ing. Edit Gostanian, Pod Hájom 1367/169-44, Dubnica nad Váhom, proti žalovanému:
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, o nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa
22. decembra 2017, č.k. 60Csp/47/2017-58, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia uložením povinnosti žalovanému zdržať sa použitia Dohôd o
zrážkach zo mzdy č. 8500070518, 8500081350, 8500081346, 8500046055 a 8500099775
uzavretých medzi žalobkyňou a žalovaným, ktoré žalobkyni vykonáva spoločnosť J. Slovenská Y.,
B..R..W.., Y. X/E, O., H.: XX XXX XXX, p o t v r d z u j e .
Vo zvyšnej časti napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný do
troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne, aby upustil
od vykonávania zrážok zo mzdy na základe Dohôd o zrážkach zo mzdy č. 8500070518, 8500081350,
8500081346, 8500046055 a 8500099775 uzavretých medzi žalobkyňou a žalovaným, do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.
Žalobkyňa je povinná do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať žalobu vo veci žalobkyne: Q.Y. V., O.
W. XXX/XX, S., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 792 752, o určenie, že Dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500070518, 8500081350, 8500081346,
8500046055 a 8500099775, sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou, o určenie, že
Dohody o poskytnutí služby č. 8500070518, 8500081350, 8500081346 a 8500099775 sú neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, o určenie, že Rozhodcovské zmluvy č. 8500070518, 8500081350, 8500081346,
8500046055 a 8500099775 sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a o vydanie bezdôvodného
obohatenia zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500070518 v sume 681,11 eur, zo
Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500081350 v sume 1.332,63 eur, zo Zmluvy o revolvingovom úvere
č. 8500081346 v sume 736,47 eur, zo Zmluvy o revolvingovom úvere
č. 8500046055 v sume 1.471,83 eur a zo Zmluvy o revolvingovom
úvere č. 8500099775 v sume 498,20 eur.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáha uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa použitia Dohôd o zrážkach zo
mzdy, špecifikovaných v petite návrhu, a uloženia povinnosti žalovanému do troch dní od právoplatnosti
uznesenia vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne, aby upustil od vykonávania zrážok
zo mzdy na základe týchto dohôd. Rozhodol tak podľa § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c/, písm. d/, §
326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 333, § 334, § 337 ods. 1, 3 C.s.p., § 551 ods. 1, 2, 3 Obč.
zákonníka a § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom po



01.05.2014 s odôvodnením, že žalobkyňa neosvedčila zákonom stanovené predpoklady pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Uviedol, že žalobkyňa dňa 29.07.2014 uzavrela so žalovaným Zmluvu o
revolvingovom úvere č. 8500070518, ktorou jej tento ako veriteľ poskytol úver v sume 1.500 eur; obsah
a podmienky poskytnutia úveru sú uvedené v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi/
Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500070518, v ktorom boli uvedené podstatné náležitosti
zmluvy o úvere; žalobkyňa sa zaviazala poskytnutý úver žalovanému vrátiť v 36-mesačných splátkach
vo výške 53,25 eur (výška celkovej splátky úveru a splátky podľa Dohody o poskytnutí služby činila
89,65 eur); uzavrel aj Dohodu o poskytovaní služieb dňa 29.07.2014, predmetom ktorej bolo poskytnutie
doplnkových služieb žalovaným žalobkyni za dohodnutú odplatu a v súvislosti s predmetnou zmluvou
o revolvingovom úvere uzavrela so žalovaným taktiež Dohodu o zrážkach zo mzdy dňa 29.07.2014.
Žalobkyňa dňa 26.09.2014 uzavrela so žalovaným tiež Zmluvu o revolvingovom
úvere č. 8500081350, ktorou jej tento ako veriteľ poskytol úver v sume 1.500 eur; obsah a podmienky
poskytnutia úveru sú uvedené v Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom
úvere č. 8500081350; v ktorej boli uvedené podstatné náležitosti zmluvy o úvere; žalobkyňa sa zaviazala
poskytnutý úver vrátiť žalovanému v 42-mesačných splátkach v sume 47,43 eur (výška celkovej splátky
úveru a splátky podľa Dohody o poskytnutí služby činila 81,99 eur); uzavrela so žalovaným aj
Dohodu o poskytovaní služieb dňa 26.09.2014, predmetom ktorej bolo poskytnutie doplnkových služieb
žalovaným žalobkyni za dohodnutú odplatu; a taktiež uzavrela Dohodu o zrážkach zo mzdy dňa
26.09.2014. Ďalej dňa 26.09.2014 uzavrela so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č.
8500081346, ktorou jej tento ako veriteľ poskytol úver v sume 1.500 eur; obsah a podmienky poskytnutia
úveru sú uvedené v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi/Zmluva o revolvingovom úvere
č. 8500081346, v ktorom sú uvedené podstatné náležitosti zmluvy o úvere; žalobkyňa sa zaviazala
poskytnutý úver vrátiť žalovanému v 42-mesačných splátkach v sume 47,43 eur (výška celkovej splátky
úveru a splátky podľa Dohody o poskytnutí služby činila 81,99 eur); uzavrela so žalovaným aj
Dohodu o poskytovaní služieb dňa 26.09.2014, predmetom ktorej bolo poskytnutie doplnkových služieb
žalovaným žalobkyni za dohodnutú odplatu a taktiež uzavrela so žalovaným Dohodu o zrážkach zo
mzdy dňa 26.09.2014. Žalobkyňa dňa 25.04.2014 uzavrela so žalovaným aj Zmluvu o revolvingovom
úvere č. 8500046055, ktorou jej tento ako veriteľ poskytol úver v sume 1.170 eur; obsah a podmienky
poskytnutia úveru zistil zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o
revolvingovom úvere č. 8500046055; žalobkyňa sa zaviazala poskytnutý úver žalovanému vrátiť v 42
mesačných splátkach v sume 62,69 eur. Dohoda o poskytovaní služby vo vzťahu k tomuto úveru nebola
uzavretá, žalobkyňa v návrhu nesprávne uviedla, že bola dohodnutá odplata za poskytnutie služby podľa
Dohody o poskytnutí služby v sume 168,17 eur; ale v súvislosti s predmetnou Zmluvou o revolvingovom
úvere uzavrela so žalovaným taktiež Dohodu o zrážkach zo mzdy dňa 25.04.2014. Žalobkyňa dňa
19.01.2015 uzavrela so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500099775, ktorou jej tento ako
veriteľ poskytol úver v sume 720 eur; obsah a podmienky poskytnutia úveru sú uvedené
v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi / Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500099775, v
ktorom sú uvedené podstatné náležitosti Zmluvy o úvere; žalobkyňa sa zaviazala poskytnutý úver
žalovanému vrátiť v 42 mesačných splátkach v sume 22,76 eur (výška celkovej splátky úveru a splátky
podľa Dohody o poskytnutí služby činila 39,35 eur; uzavrela so žalovaným aj
Dohodu o poskytovaní služieb dňa 19.01.2015, predmetom ktorej bolo poskytnutie doplnkových služieb
žalovaným žalobkyni za dohodnutú odplatu; a uzavrela so žalovaným taktiež Dohodu o zrážkach zo
mzdy dňa 19.01.2015. V uvedených dohodách o zrážkach zo mzdy si strany dohodli, že za účelom
zabezpečenia pohľadávky žalovaného, je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech
žalovaného zrážky zo mzdy žalobkyne na účet žalovaného vždy vo výške mesačnej splátky podľa tej
- ktorej zmluvy o revolvingovom úvere. Obsahom každej dohody bolo vyhlásenie dlžníka (žalobkyne),
že si je vedomá, že uzavretie Dohody o zrážkach zo mzdy je dobrovoľné, nie je podmienkou uzavretia
Zmluvy o revolvingovom úvere alebo poskytnutia úveru, žalobkyňa bola poučená, že má možnosť
odmietnuť uzavretie Dohody o zrážkach zo mzdy tým, že ju nepodpíše, a v prípade podpisu
potvrdzuje záujem uzavrieť Dohodu o zrážkach zo mzdy ako prostriedok zabezpečenia splnenia svojich
záväzkov voči žalovanému s tým, že z jej mzdy budú vykonávané zrážky v dohodnutej výške a tieto budú
poukazované žalovanému. Dohody obsahovali aj poučenie o následkoch uzavretia Dohody o
zrážkach zo mzdy, ktoré obsahovalo informáciu o tom, že dôsledkom uzavretia Dohody o
zrážkach zo mzdy je možnosť žalovaného predložiť zamestnávateľovi na vykonávanie zrážok zo mzdy,
a že ďalší súhlas dlžníka sa nevyžaduje, vrátane poučenia, že zrážky zo mzdy sa vykonávajú bez toho,
aby bolo potrebné na ich vykonávanie súdne rozhodnutie alebo rozhodnutie osvedčujúce pohľadávky
žalovaného. Žalovaný listom zo dňa 28.05.2015 vyzval zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy
žalobkyne v sume 89,65 eur/mesačne na uspokojenie pohľadávky v sume 2.421,07 eur zo Zmluvy o



revolvingovom úvere č. 8500070518 a listom zo dňa 31.03.2016 vyzval opakovane
zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne v sume 89,65 eur/mesačne na uspokojenie
pohľadávky v sume 2.000 eur. Z potvrdenia zamestnávateľa zistil, že je osvedčené vykonávanie zrážok
zo mzdy žalobkyne vo výške minimálne do výšky mesačnej splátky úveru v sume 89,65 eur mesačne,
pričom ku dňu vystavenia potvrdenia zamestnávateľ na úhradu pohľadávky žalovanej z tejto zmluvy o
revolvingovom úvere zrazil sumu 1.055,31 eur. Žalovaný listom zo dňa 28.05.2015 vyzval
zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne v sume 81,99 eur/mesačne na uspokojenie
pohľadávky v sume 2.870,13 eur zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500081350; z potvrdenia
zamestnávateľa zo dňa 11.10.2017 zistil, že v tejto fáze konania je osvedčené vykonávanie zrážok zo
mzdy žalobkyne vo výške maximálne do výšky mesačnej splátky úveru v sume 81,99 eur mesačne,
pričom ku dňu vystavenia potvrdenia zamestnávateľ na úhradu pohľadávky žalobkyne z tejto zmluvy
o revolvingovom úvere celkovo zrazil sumu 1.944,72 eur. Žalovaný listom zo dňa 28.05.2015 vyzval
zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne v sume 81,99 eur/mesačne na
uspokojenie pohľadávky v sume 2.870,13 eur zo Zmluvy o revolvingovom úvere č.
8500081350; z tvrdenia zamestnávateľa zo dňa 11.10.2017 zistil, že je osvedčené vykonávanie zrážok
zo mzdy žalobkyne v sume maximálne do výšky mesačnej splátky úveru v sume 81,99 eur mesačne,
pričom ku dňu vystavenia potvrdenia zamestnávateľ na úhradu pohľadávky žalobkyne z tejto Zmluvy
o revolvingovom úvere celkov zrazil sumu 1.944,72 eur. Žalovaný listom zo dňa 28.05.2015 vyzval
zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne v sume 81,99 eur/mesačne na uspokojenie
pohľadávky v sume 2.870,26 eur zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500081346 a listom zo dňa
14.03.2016 vyzval opakovane zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne v sume 81,99
eur/mesačne na uspokojenie pohľadávky v sume 2.507,16 eur; z potvrdenia zamestnávateľa
zo dňa 11.10.2017 zistil, že bolo osvedčené vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne vo výške maximálne
do výšky mesačnej splátky úveru v sume 81,99 mesačne, pričom ku dňu vystavenia potvrdenia
zamestnávateľ na úhradu pohľadávky žalobkyne z tejto zmluvy zrazil sumu 1.055,31 eur. Listom zo
dňa 01.06.2015 žalovaný vyzval zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne v sume
39,35 eur/mesačne na uspokojenie pohľadávky v sume 1.534,88 eur zo Zmluvy o revolvingovom úvere
č. 8500099775; z poverenia zamestnávateľa zo dňa 11.10.2017 zistil, že je osvedčené vykonávanie
zrážok zo mzdy žalobkyne vo výške maximálne do výšky mesačnej splátky úveru v sume 39,55 eur
mesačne, pričom ku dňu vystavenia potvrdenia zamestnávateľ na úhradu pohľadávky žalovanej z tejto
zmluvy zrazil sumu 948,45 eur. Napokon, žalovaný listom zo dňa 25.05.2015 vyzval zamestnávateľa
aj na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne v sume 62,69 eur/mesačne na uspokojenie pohľadávky
v sume 1.881,09 eur zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500046055; z potvrdenia zamestnávateľa
zo dňa 11.10.2017 zistil, že je osvedčené vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne vo výške maximálne
do výšky mesačnej splátky úveru v sume 62,69 eur mesačne, pričom ku dňu vystavenia potvrdenia
zamestnávateľ na úhradu pohľadávky žalobkyne z tejto zmluvy zrazil celkov sumu 1.764,17 eur.
Uviedol, že predložený prehľad platieb cez účet je rukou písaný prehľad vyhotovený žalobkyňou, ktorý
nepovažuje za hodnoverný dôkaz preukazujúci skutočné vykonanie úhrad splátok úveru žalobkyňou
nad rámec vykonaných zrážok zo mzdy v prospech žalovaného. Z potvrdenia sociálnej poisťovne za
obdobie od 04/2014 do 10/2017 zistil, že vymeriavací základ žalobkyne predstavoval sumu od 251,27
eur po 1.184,49 eur, pričom za mesiac 10/2017 jej vymeriavací základ predstavoval sumu 1.184,49 eur.
Uviedol, že medzi stranami sporu boli uzavreté spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 52 Obč. zákonníka
a žalobkyni ako spotrebiteľovi je v zmysle slovenského právneho poriadku poskytovaná zvýšená právna
ochrana z dôvodu vyrovnania jej postavenia voči veriteľovi, ako zmluvne silnejšej strane, ktorá v prípade
uzatvárania spotrebiteľských zmlúv predkladá vopred predpripravené (tzv. formulárové zmluvy), čím
určuje obsah záväzkovo-právneho vzťahu, a i keď spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, neznamená to, že výklad ustanovení upravujúcich práva spotrebiteľa by mal
byť tak reštriktívny, že by úplne negoval vznik akejkoľvek povinnosti spotrebiteľa. Dospel k záveru, že
žalobkyňa neosvedčila nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov; poukázal na to, že zrážky zo mzdy na
základe namietaných dohôd o zrážkach zo mzdy, sú žalobkyni vykonávané od mesiaca 05/2015, t.j.
viac ako 2,5 roka. Tento časový odstup od momentu, kedy došlo prvýkrát k výkonu zrážok zo mzdy,
ktorých výkonom by, ako tvrdí žalobkyňa, mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav,
spolu so skutočnosťou; že príjem žalobkyne podľa lustrácie súdu v sociálnej poisťovni nemá klesajúcu
tendenciu, práve naopak; že žalobkyňa nepreukázala úhrady splátok úveru vkladom na účet žalovaného;
že preukázané úhrady splátok formou zrážok zo mzdy dosahujú sumu celkovo 7.061,21 eur pri celkovej
výške čerpaných úverov v sume 6.390 eur, že nárok žalobkyne na vydanie prípadného bezdôvodného
obohatenia od žalovaného sa nijako neoslabuje; posúdil tak, že žalobkyňa neosvedčila, že jej hrozí vznik



alebo rozširovanie škody alebo zhoršenie jej právnej pozície do tej miery, že by sa neskôr neoplatilo
uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len
všeobecne konštatovala, že konaním žalovaného vzniká postih na jej majetku, toto tvrdenie však bližšie
nekonkretizovala, neuviedla, ktorým majetkovým právam hrozí bezprostredná ujma a v čom spočíva,
a to v rozsahu a intenzite, aby to odôvodňovalo nariadenie neodkladného opatrenia. K zrážkam zo
mzdy dochádza len vo výške splátok, na ktorých plnenie sa žalobkyňa sama zaviazala, a ostatnú časť
mzdy, prípadne iný majetok žalobkyne, zrážky žiadnym spôsobom negatívne nezasahujú. Žalobkyňa
bola výslovne upozornená (zvýrazneným textom a opakovane), aby si pred podpisom dohody o
zrážkach zo mzdy túto prečítala; jej podpisom vyhlásila, že si je vedomá, že dohoda o
zrážkach zo mzdy nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere alebo poskytnutia úveru,
a že jej uzavretie je dobrovoľné, taktiež bola upozornená na možnosť odmietnutia dohody o zrážkach
zo mzdy; svojím podpisom však potvrdila záujem dohodu o zrážkach zo mzdy uzavrieť ako
prostriedok zabezpečenia splnenia svojich záväzkov voči veriteľovi tým, že z jej mzdy budú vykonávané
zrážky v dohodnutej výške a tieto priamo poukazované žalovanému. V obsahu dohody o zrážkach zo
mzdy bola tiež poučená o dôsledkoch uzavretia tejto dohody, a to okrem iného aj
o možnosti žalovaného predložiť dohodu o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi na vykonanie zrážok
zo mzdy. Uviedol, že dohody o zrážkach zo mzdy predstavovali samostatné zmluvy (listiny), v ktorých
bola vôľa zmluvných strán jednoznačne a zrozumiteľne vyjadrená, pričom dohody o zrážkach zo mzdy
uzavreté po 01.05.2014 obsahovali aj poučenia o následkoch, resp. ustanovenia deklarujúce možnosť
ich nepodpísania spotrebiteľom, a to bez sankcie prípadného neposkytnutia úveru; v rámci
zmluvných dojednaní boli dohodnuté zrážky zo mzdy vo výške mesačných splátok úveru, na ktorých
plnenie sa žalobkyňa zaviazala priamo v jednotlivých zmluvách o revolvingovom
úvere. Žalobkyňa riadne čerpala poskytnuté finančné prostriedky a zaviazala sa ich vrátiť práve v režime
mesačných splátok v stanovenej výške, na jej strane teda vznikla povinnosť uhrádzať tieto mesačné
platby, čo plne korešponduje s charakterom a obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tieto splátky
boli splatné mesačne, pričom v prípade ich neplatenia, žalobkyňa porušila svoju zmluvnú povinnosť.
Postupom žalovaného nedošlo k zásahu do žiadneho práva žalobkyne, ani nedošlo k
zmene jej právneho postavenia. Žalovaný predložením dohôd o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi
len zabezpečil plnenie povinností žalobkyne, na ktoré sa táto riadne zaviazala. Posudzovanie obsahu
zmlúv o spotrebiteľských úveroch a vyvodzovanie právnych následkov v
podobe konštatácie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, nemôže byť predmetom
rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia. Žalobkyňa tiež neosvedčila svoje tvrdenie o sume už
zaplatenej veriteľovi priamo cez účet nad rámec vykonávaných zrážok. Konštatoval, že hoci spotrebiteľ
je nepochybne slabšou stranou vo vznikajúco záväzkovo-právnom vzťahu, nemožno ani jeho zbaviť
povinnosti dodržiavať svoje zmluvné záväzky (najmä ak boli naformulované v súlade so zákonom) a
nemožno tiež neprihliadnuť na ľahkovážne správanie žalobkyne, keď si v tak krátkom časovom období
vezme od toho istého veriteľa päť úverov (z toho dva v totožný deň), riadne nespláca ani jeden z nich,
napriek tomu, že jej príjem postačuje na ich úhradu a posúdil ako účelovú námietku, že ide o formulárové
zmluvy bez náležitého a individualizovaného prejavu vôle žalobkyne ako spotrebiteľa vzhľadom na to,
že úplne totožné zmluvy zjavne bez akýchkoľvek námietok a pochybností uzatvárala opakovane a na
základe nich čerpala opakované úvery. Poukázal na to, že možnosť uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy nevylučuje ani samotný zákon o ochrane spotrebiteľa, len konkretizuje podmienky
uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré v danom prípade boli splnené. Nepodarilo sa žalobkyni
osvedčiť ňou tvrdenú skutočnosť, že dohody o zrážkach zo mzdy bola nútená uzavrieť, že by ňou bolo
podmienené uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, že by dohodou o zrážkach zo mzdy uzatvárala
v časovej tiesni a nevedela, čo podpisuje. Zo znenia dohôd o zrážkach zo mzdy vyplýva, že to bolo jej
slobodným rozhodnutím tieto uzavrieť. Žalobkyňa preto neosvedčila základné skutočnosti, potrebné pre
prijatie záveru o pravdepodobnosti dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana. Taktiež nemal za preukázané, že vykonávaním zrážok zo mzdy žalobkyni hrozí postih jej
majetku. Poukázal na to, že žalobkyňa je riadne zamestnaná, so zjavne stabilným mesačným príjmom,
neosvedčila ani výšku iných finančných výdavkov, pričom k zrážkam zo mzdy dochádza len vo výške
splátky úveru, na ktorej plnenie sa žalobkyňa sama a výslovne zaviazala v zmluvách o spotrebiteľských
úveroch, ostatnú časť mzdy, prípadne iný majetok žalobkyne, zrážka zo mzdy žiadnym spôsobom
negatívne nezasahuje. Neosvedčila, že by dohoda o zrážkach zo mzdy bola absolútne neplatný právny
úkon, ktorého uzavretím by boli založené skutočnosti, osvedčujúce zneužívanie práv žalovaným. Dospel
preto k záveru, že žalobkyňa neosvedčila ani bezodkladnú potrebu úpravy pomerov. O náhrade trov
konania rozhodol podľa § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. l, 2 O.s.p. tak, že žalovanému nepriznal náhradu



trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s odôvodnením, že mu v tomto konaní
trovy nevznikli.
2. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa, ktorá žiadala
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovieť. Namietala, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, keď súd prvej inštancie nezistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci
pre jeho právne posúdenie, a nesprávne právne posúdil vec tým, že sa vôbec nezaoberal skúmaním
naliehavosti potreby dočasnej úpravy pomerov strán. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia tvrdí, že spotrebiteľ je slabšou stranou v prípadoch uzatvárania spotrebiteľských zmlúv, a
preto mu je ako spotrebiteľovi v zmysle slovenského právneho poriadku poskytovaná zvýšená právna
ochrana, avšak žiadnu súdnu ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami jej neposkytol.
Nevysporiadal sa s jej námietkou, že nie je možné dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečiť budúcu
pohľadávku, a preto sú predmetné dohody o zrážkach zo mzdy neplatné z tohto dôvodu,
keď boli uzavreté v ten istý deň, kedy boli uzavreté aj zmluvy o revolvingovom
úvere, teda v čase, keď ešte žiaden dlh neexistoval a nebola známa jeho výška a keď dokonca v čase
podpisu predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy žalobkyňa finančné prostriedky od žalovaného ešte
nemala na účte. Namietala, že súd sa nevyporiadal s jej konštatovaním, že jednotlivé
zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, keď poukázala na chýbajúce zákonom stanovené
náležitosti jednotlivých zmlúv, čo spôsobuje, že všetky žalovaným poskytnuté úvery sú bezúročné a
bez poplatkov z dôvodu absencie konečnej splatnosti úveru a z dôvodu nesprávneho vyčíslenia RPMN,
a teda absencie RPMN, pričom dohody o poskytnutí služby, ktoré sú dohodami o doplnkovej službe,
žalovaný nezhrnul do RPMN poplatky za doplnkové služby, vzhľadom na čo sú úvery bezúročné a bez
poplatkov, a preto je jej povinnosťou vrátiť žalovanému len tie finančné prostriedky, ktoré jej poskytol.
Jednotlivé úvery sú preplatené nad istinu, a teda žalovaný už nemá právny nárok na vymáhanie, resp.
inkasovanie finančných prostriedkov nad poskytnutú sumu úveru. Napriek tomu sa žalovanému každý
mesiac poukazujú z jej mzdy finančné prostriedky a tým sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohacuje.
Súdna kontrola platnosti dohody o zrážkach zo mzdy je odôvodnená skutočnosťou, že na základe
Dohody o zrážkach zo mzdy možno bez súdneho rozhodnutia a posudzovania prípadných neprijateľných
podmienok v spotrebiteľskej zmluve dosiahnuť uspokojenie všetkých nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy
bez ohľadu na to, či prípadne nemajú základ v neprijateľných zmluvných podmienkach. Záver súdu
prvej inštancie, že nemal za preukázané jej tvrdenie, že vykonávaním zrážok zo mzdy hrozí postih jej
majetku, považuje za nesprávne, keď inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom
vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva
a výkon zrážky zo mzdy nepodlieha žiadnej autorizácii a verifikácii primeranosti.
Mzda je tiež majetkom, a jej postih hrozí v tomto prípade z dôvodu, že z dôvodu bezúročnosti a
bezpoplatkovosti jednotlivých zmlúv sú jej mesačne zrážané sumy v prospech žalovaného, na ktoré
nemá nárok. Nesprávne tiež súd prvej inštancie konštatoval, že nehrozí jej postih majetku, z dôvodu,
že výška vymeriavacieho základu má stúpajúcu tendenciu, keď stabilný, resp. stúpajúci príjem, ktorý je
vlastne majetkom neznamená, že neoprávneným zásahom do neho nemôže dôjsť ku škodám, alebo
naopak - že postih majetku hrozí len v prípade nízkeho, alebo nestabilného príjmu. Ďalej uviedla, že
chcela tiež predložiť kvôli prehľadnosti kumulované výpisy podľa jednotlivých variabilných symbolov
(čísiel zmlúv), ktoré v tom čase nemala k dispozícii a mieni ich predložiť až k žalobe vo veci samej
a ručne si pripravila prehľad jednotlivých úhrad kvôli tomu, aby aspoň čiastočne osvedčila súdu,
koľko žalovanému v skutočnosti uhradila. Pokiaľ súd zabezpečil dôkaz zo sociálnej poisťovne ohľadne
vymeriavacieho základu, mohol tiež zabezpečiť aj dôkaz od žalovaného, a to prehľad všetkých
prijatých úhrad zaplatených mu žalobkyňou cez zrážky zo mzdy a mimo zrážok zo
mzdy, pokiaľ považoval za dôležité osvedčiť všetky úhrady, ktoré mu uhradila. Za neprípustné označila,
že súd zabezpečoval len dôkazy v jej neprospech. Ďalej uviedla, že nespochybňuje inštitút dohôd o
zrážkach zo mzdy, ale namieta vykonávanie zrážok zo mzdy na základe neplatných dohôd o zrážkach
zo mzdy, k čomu v jej prípade dochádza. Podľa jej názoru osvedčila hodnoverne dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť navrhovaná ochrana a tiež neodkladnosť takejto úpravy. Predloženými
zmluvami o revolvingovom úvere osvedčila existenciu záväzkovo - právneho vzťahu medzi
stranami a predložila aj dohody o zrážkach zo mzdy, žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy,
prehľad realizovaných zrážok zo mzdy, predbežný prehľad splátok mimo zrážok zo mzdy v prospech
žalovaného vykonávaných vkladom na účet žalovaného, z ktorých listín je zrejmé, že zamestnávateľ
skutočne zrážky z jej mzdy vykonáva. Z obsahu jednotlivých zmlúv o revolvingovom
úvere súd mohol predbežne posúdiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť jednotlivých úverov a tiež existenciu
neprijateľných zmluvných podmienok. Za tým účelom predložila aj rozhodcovské zmluvy a dohody o



poskytovaní služieb. Podľa jej názoru predformulovaný súhlas spotrebiteľa nemožno považovať za
náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, ktorý sa tento výslovne požaduje, pretože
aj keď sa v dohodách o zrážkach zo mzdy uvádza, že jej uzavretie má dlžník možnosť
odmietnuť, bez jej uzatvorenia by žalobkyni žalovaný ako veriteľ predmetný úver neposkytol, pretože
dohody o zrážkach zo mzdy slúžia ako prostriedok na zabezpečenie úveru a bez nich by jeho úhradu
nemal žiadnym spôsobom zabezpečenú. Nemožno preto predpokladať, že ak by odmietla podpísať
dohody slúžiace na zabezpečenie jednotlivých úverov, že by jej tieto úvery boli aj poskytnuté. Uviedla,
že zmluvy podpisovala po dohode termínu s obchodnou zástupkyňou žalovaného v jej aute, tá jej dala
do ruky kopu papierov a povedala jej, že ich má podpísať. V súvislosti s dohodou o
zrážkach zo mzdy jej nič nebolo vysvetlené, pričom ide o typicky formulárovú dohodu, z ktorej nevyplýva
možnosť zmeny jej textu, tak po obsahovej, ako aj formálnej stránke. Aj keď bola uzavretá vo forme
osobitnej listiny, nebola poučená o jej následkoch, nemala možnosť ju odmietnuť, ak chcela jednotlivé
úvery získať. Poukázala na ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z., ako aj dôvodovú
správu k nemu s tým, že použitie dohody o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie
záväzku spotrebiteľa bez oboznámenia s jej dôsledkami a možnosťou odmietnuť ju zákon považuje
za odporujúci § 39 Občianskeho zákonníka, a preto neplatnú. Podľa jej názoru, pri riadnom, poctivom
a obozretnom postupe veriteľa s prihliadnutím na účel citovaného ustanovenia, ktorým je ochrana a
dôsledné vysvetlenie práv a povinností spotrebiteľa túto povinnosť nemožno považovať za splnenú, a
teda nemožno sa tejto povinnosti a následkov z jej nesplnenia zbaviť iba všeobecným, nič nehovoriacim,
potvrdením o poučení, ale len súčasným, resp. k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy bezprostredne
predchádzajúcim, reálnym a dostatočne konkrétnym poučením o dôsledkoch jej uzavretia a o reálnej
nesankcionovanej, bez vplyvu na poskytnutie úveru existujúcej, a teda na úver neviazanej možnosti jej
odmietnutia.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať mu náhradu trov spojených s jeho vyjadrením v sume
107,12 eur vrátane DPH. K námietke žalobkyne, týkajúcej sa formulárového charakteru predmetných
zmlúv, uviedol, že na základe samotnej skutočnosti, že nejaký zmluvný dokument bol vopred pripravený,
bez opory v ďalších skutočnostiach, nemožno ešte vyhlásiť takéto zmluvné dojednanie za neplatné.
Poukázal na to, že dohody o zrážkach zo mzdy a rozhodcovské zmluvy predstavovali
nepovinný právny úkon, ktorého uzatvorenie bolo možnosťou, nie povinnosťou spotrebiteľa, o čom
bol zo strany veriteľa preukázateľne informovaný, a ktorého spôsob uzatvorenia nenamietal, pričom k
uzatváraniu jednotlivých zmlúv dochádzalo v rôznych časových obdobiach a s rôznym odstupom. V tejto
súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu ČR vo veci III. ÚS 3725/13 zo dňa 10.04.2014. Považoval
za nedôvodné námietky žalobkyne, týkajúce sa nesprávneho výpočtu RPMN, keď dohoda o poskytovaní
služieb je samostatným právnym úkonom, ktorého vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere, čo
vyplýva z článku I. bod 2 tejto dohody. Keďže dohoda bola dobrovoľná a nebola podmienkou na získanie
úveru, tak sa ani odplata za poskytnutie balíka služieb nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN pre úver, a
to s poukazom na § 2 písm. g/ a písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia
príslušných zmlúv. Pokiaľ ide o uzatvorenie Dohody o poskytovaní služieb, poukázal na to, že žalobkyňa
nikdy netvrdila, že by o dané služby nemala záujem, že nechce platiť odplatu za možnosti ich poskytnutia
a pod., pričom dohoda obsahovala aj možnosť výpovede v prípade, ak dlžník o poskytovanie služieb
nemal ďalej záujem, túto možnosť však žalobkyňa nevyužila. Predložil Dohodu o zrušení dohody o
poskytovaní služieb z iného zmluvného vzťahu za účelom preukázania možnosti dlžníka odstúpiť od
tejto dohody. Ďalej vo svojom vyjadrení poukázal na obsah dohôd o zrážkach zo mzdy, z ktorého vyplýva,
že žalobkyňa ako záujemkyňa o úver bola poučená o tom, že dohodu o zrážkach zo mzdy nie je povinná
uzavrieť, že nejde o podmienku pre poskytnutie úveru alebo samotné uzavretie zmlúv o
spotrebiteľskom úvere a zároveň bola poučená aj o tom, čo je dôsledkom uzavretia dohody o zrážkach
zo mzdy. Z týchto dohôd o zrážkach zo mzdy vyplýva poučenie o dobrovoľnosti uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, akou formou môže žalobkyňa odmietnuť uzavretie a čo je dôsledkom uzavretia
dohody. Uvedené sa nachádza hneď v úvodných ustanoveniach, a zároveň mu predchádza text "Text
dohody si pred jej podpísaním pozorne prečítajte." Rovnako aj poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody
o zrážkach zo mzdy je v texte zvýraznené práve preto, aby priemerne opatrná osoba konajúca s rozumne
očakávanou mierou obozretnosti si pri prvom prezretí textu dohody o zrážkach zo mzdy všimla uvedené
skutočnosti. Žalovaný sa teda uvedením v texte snažil graficky zdôrazniť nielen dôležitosť prečítania
textu, ale aj obsah poučenia o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Poukázal na to, že
zároveň hneď v 1. a 2. bode dohody o zrážkach zo mzdy sa opakujú informácie o tom, že uzavretie
dohody o zrážkach zo mzdy nie je povinné a spôsob, akým môže dlžník "odmietnuť" jej uzavretie. S
prihliadnutím na tvrdenia uvádzané žalobkyňou nie je pritom možné zistiť, že by žalobkyňa poprela



možnosť prečítania si Dohody o zrážkach zo mzdy, či samotné prečítanie, možnosť odmietnuť uzavretie
dohody o zrážkach zo mzdy, či akékoľvek námietky nasledujúce po jej uzavretí. Uzatvorené Dohody
o zrážkach zo mzdy spĺňajú všetky zákonom stanovené podmienky, keď dohoda o zrážkach zo mzdy
bola vždy uzavretá na samostatnom liste, dohodu o zrážkach zo mzdy žalobkyňa uzavrieť nemusela
a predmetná dohoda obsahuje poučenie aj o dôsledkoch jej uzavretia. V tejto súvislosti poukázala aj
na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co/142/2016 - 86 a Krajského súdu v Banskej Bystrici
v uznesení č. k. 4Co/236/2016 - 63 zo dňa 25.05.2016, v ktorých veciach súdy rozhodovali o rovnakej
dohode o zrážkach zo mzdy. S poukazom na § 551 Občianskeho zákonníka namietal, že Dohoda o
zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky, a ak vnútroštátna úprava upravuje
tento spôsob zabezpečenia, nemôže ísť o neprijateľnú podmienku. Tvrdenia žalobkyne odporujú aj
poslednej novele zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pokiaľ ide o prípustnosť tejto
formy zabezpečenia. Za nesprávne považoval tvrdenie žalobkyne, že Dohodou o zrážkach zo mzdy
nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku, keď podľa jeho názoru dohoda o zrážkach zo mzdy môže
zabezpečiť aj budúcu pohľadávku, v takom prípade budú strany môcť pohľadávku identifikovať čo do
dôvodu. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.
6Co/142/2016 - 86. Považoval za zavádzajúce a v rozpore so skutočnosťou tvrdenie žalobkyne, že
uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprimeranú požiadavku z dôvodu neobjektívneho
vyhodnotenia výšky dlhu a namietal, že zákon presne stanovuje, aká suma môže byť zrazená na
základe výkonu zrážok, resp. aká čiastka musí dlžníkovi byť ponechaná ako zostatok na zabezpečenie
jeho základných životných potrieb, teda ani dohodou strán nemožno dospieť k vyššej než zákonom
povolenej hranici. Tieto tvrdenia žalobkyne považoval za spochybnené aj z dôvodu, že výška zrážky
bola stanovená v rovnakej hodnote ako výška mesačnej splátky podľa zmluvy o revolvingovom úvere.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a
v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne je čiastočne dôvodné.
5. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude
ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné
opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami, alebo obavu z ohrozenia exekúcie.
6. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie
o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je
potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
7. Odvolací súd na základe tvrdení žalobkyne a na základe skutočností vyplývajúcich z
listín, ktoré sú obsahom spisu; na rozdiel od súdu prvej inštancie; dospel k záveru, že v
prejednávanej veci žalobkyňa osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému žiada poskytnúť ochranu
nariadením navrhnutého neodkladného opatrenia, keď osvedčila existenciu záväzkovo-právneho vzťahu
medzi stranami, založeného predloženými zmluvami o revolvingovom úvere,
dohodami o zrážkach zo mzdy, dohodami o poskytovaní služieb, ako aj skutočnosť, že zrážky zo mzdy
sú jej zamestnávateľom skutočne vykonávané na základe žiadosti žalovaného, pričom predložila aj
predbežný prehľad splátok mimo zrážok zo mzdy v prospech žalovaného, vykonávaných
vkladom na účet žalovaného, ktorý i keď nepreukazuje vykonanie platieb na účet žalovaného, avšak
vzhľadom na to, že žalovaný tvrdenie žalobkyne o úhradách splátok úveru nad rámec vykonávaných
zrážok zo mzdy, nenamietal, osvedčuje spolu s výškou doposiaľ zrazených súm zo mzdy žalobkyne
splatenie úverov poskytnutých žalobkyni, vo výške presahujúcej výšku poskytnutého úveru žalobkyni.
Keďže žalobkyňa namieta neplatnosť predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy, skutočnosť, že jednotlivé
zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, ako aj absenciu zákonom stanovených podstatných
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré skutočnosti budú predmetom dokazovania a právneho
posudzovania v konaní vo veci samej, možno v danom prípade vzhľadom na výšku vykonaných zrážok z
jej mzdy, považovať jej nárok, ktorému žiada poskytnúť ochranu, za osvedčený spôsobom dostatočným
pre účely nariadenia neodkladného opatrenia. Pri skúmaní potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami z hľadiska hrozby postihu majetku žalobkyne nesprávne súd prvej inštancie vychádzal iba



zo skutočností, že zrážky z jej mzdy sú vykonávané len v zákonom stanovenej výške a zároveň vo
výške maximálne do výšky mesačnej splátky úveru a zo stúpajúcej tendencie výšky jej vymeriavacieho
základu a neprihliadol aj na skutočnosť, že žalobkyňa osvedčila splatenie poskytnutých úverov do výšky
poskytnutých jej finančných prostriedkov žalovaným, pričom ďalšie poplatky a úroky, ktoré majú byť
uspokojené ďalšími zrážkami zo mzdy žalobkyne, sú medzi stranami sporné a preto bude potrebné
pre posúdenie dôvodnosti týchto žalovaným uplatnených nárokov vykonať náležité dokazovanie v
konaní vo veci samej. Je nepochybné, že mzda pre každého zamestnanca predstavuje základný zdroj
príjmov nevyhnutných na úhradu nákladov na uspokojovanie jeho bežných životných potrieb a potrieb
jeho rodiny, ktorých rozsah priamo závisí od výšky dosahovanej mzdy. Za tohto stavu potom nútené
uspokojovanie pohľadávky veriteľa vo forme zrážok zo mzdy, ktorých výkon je sporný, treba považovať
za neprimeraný zásah do života zamestnanca, a preto je potrebné vychádzať z toho, že
ak je sporná otázka oprávnenosti prebiehajúceho výkonu zrážok zo mzdy, existuje tu potreba okamžitej
úpravy pomerov medzi stranami neodkladným opatrením, ktorým sa dosiahne dočasné prerušenie
realizácie takýchto zrážok. Ak by sa totiž v spore vo veci samej neoprávnenosť výkonu zrážok zo mzdy
potvrdila, predstavovalo by pokračovanie vo výkone týchto zrážok vo vzťahu k zamestnancovi taký
závažný zásah do jeho práv a oprávnených záujmov, ktorý od neho nemožno spravodlivo požadovať.
Naviac, dočasným prerušením výkonu zrážok zo mzdy nemôže dôjsť k vzniku ujmy na strane veriteľa,
keď v nadväznosti na výsledok sporu vo veci samej, mu nič nebráni ihneď vyzvať zamestnávateľa na
pokračovanie vo výkone zrážok na základe pôvodnej dohody o zrážkach zo mzdy.
8. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočne osvedčila
splnenie zákonom stanovených predpokladov pre nariadenie navrhnutého neodkladného opatrenia v
zmysle § 325 ods. 1 C.s.p., a to existenciu nároku, ktorému žiada poskytnúť predbežnú ochranu, ako aj
neodkladnosť potreby takejto úpravy pomerov medzi stranami, avšak nedôvodne sa domáha uloženia
žalovanému povinnosti zdržať sa použitia predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy, keď tieto spolu so
žiadosťou žalovaného o vykonanie zrážok zo mzdy už boli zamestnávateľovi žalobkyne
predložené; teda už boli použité; a taktiež boli na ich základe vykonávané aj zrážky zo mzdy. Preto
možno považovať návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia za opodstatnený len v časti,
v ktorej sa domáha uloženia povinnosti žalovanému vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne,
aby od vykonávania zrážok zo mzdy na základe týchto dohôd upustil.
9. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti zamietnutia
návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia uložením žalovanému povinnosti zdržať sa
použitia predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy, ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1
C.s.p. a vo zvyšnej časti napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že
nariadil neodkladné opatrenie uložením povinnosti žalovanému vykonať oznámenie zamestnávateľovi
žalobkyne, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy na základe predmetných dohôd o zrážkach zo
mzdy a zároveň podľa § 336 ods. 1 C.s.p. uložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej.

10. Vzhľadom na čiastočný úspech oboch strán v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodol odvolací súd o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom



rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§
421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).