Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/74/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315224623 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315224623.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Michaela Kráľová a JUDr. Ivana Jahnová vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: U. T., B.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka - T. I., B.. XX.XX.XXXX, X. G. Š. XXX/X, R., zastúpená Alegal&Partners, s.r.o. so sídlom Galvaniho 17/C, Bratislava a otec - T. T., B.. XX.XX.XXXX, X. V. XX/XX, X., zastúpený JUDr. Pavlom Torňošom, Ak so sídlom Tomášikova 50/D, Bratislava, o odvolaní matky maloletej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/446/2015-168 zo dňa 17. októbra 2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P 446/2015-168 zo dňa 17. októbra 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 38P 446/2015-168 zo dňa 17. októbra 2017 zveril maloletú U. T. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervalov tak, že maloletá bude v osobnej starostlivosti matky. Každý nepárny kalendárny týždeň od nedele párneho kalendárneho týždňa od 18.00 hodiny do nedele nepárneho kalendárneho týždňa do 18.00 hodiny a v osobnej starostlivosti otca každý párny kalendárny týždeň od nedele nepárneho kalendárneho týždňa od 18.00 hodiny do nedele párneho kalendárneho týždňa do 18.00 hodiny s tým, že rodičia si maloletú prevezmú a odovzdajú v mieste bydliska rodiča, ktorému končí osobná starostlivosť o maloletú. Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v každom párnom kalendárnom roku počas vianočných sviatkov a prázdnin od 23.12. od 09,00 hod do 26.12. do 16,00 hod a v každom nepárnom kalendárnom od 30.12. od 09,00 hod do 06.01. nasledujúceho roka do 16,00 hod. Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v každom nepárnom kalendárnom roku počas vianočných sviatkov a prázdnin od 23.12. od 09,00 hod do 26.12. do 16,00 hod a v každom párnom kalendárnom roku od 30.12. od 09,00 hod do 06.01. nasledujúceho roka do 16,00 hod. Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v každom párnom kalendárnom roku počas Veľkonočných sviatkov od Veľkého piatka od 17,00 hod do Veľkonočného pondelka do 18,00 hod. Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v každom nepárnom kalendárnom roku počas Veľkonočných sviatkov od Veľkého piatka od 17,00 hod do Veľkonočného pondelka do 18,00 hod. Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každoročne počas letných prázdnin od 01.07. od 09,00 hod do 15.07. do 18,00 hod a od 01.08. od 09,00 do 15.08. do 18,00 hod. Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každoročne počas letných prázdnin od 15.07. od 18,00 hod do 01.08. do 09,00 hod a od 15.08. od 18,00 do 31.08 do 18,00 hod., s tým, že počas sviatkov a prázdnin si rodičia maloletú prevezmú a odovzdajú v mieste bydliska rodiča, ktorému končí osobná starostlivosť o maloletú. Obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej U. T., B.. XX.XX.XXXX sumou 60 eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletej vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.11.2017. Rodinné prídavky na maloletú U. T., B.. XX.XX.XXXX bude poberať matka maloletej. Daňový bonus na maloletú U. T., B.. XX.XX.XXXX si bude uplatňovať otec maloletej. Vo zvyšku súd návrhy zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Matka podaným návrhom, ktorý doplnila podaniami zo dňa 12.05.2015 a dňa 19.01.2017 žiadala, aby súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej tak, že maloletá bude zverená do jej osobnej starostlivosti a otec bude povinný prispievať na výživu maloletej sumou 230 eur mesačne od januára 2014 a navrhla, aby bol styk otca s maloletou upravený v zmysle jej návrhu zo dňa 19.01.2017 a neskôr upravila svoj návrh na určenie výživného na sumu 150 eur mesačne. Matka v návrhu uviedla, že s otcom maloletej žili do januára 2014 v spoločnej domácnosti v Bernolákove, odkiaľ sa spolu s maloletou odsťahovala najskôr ku svojim rodičom a následne k svojmu priateľovi do Galanty, kde býva doteraz. Od toho času sa o maloletú stará sama, otec na jej výživu neprispieva a s maloletou sa stretáva na základe ich dohody. 3. Otec s návrhom matky nesúhlasil, najskôr žiadal, aby bola maloletá zverená do jeho osobnej starostlivosti a aby matka prispievala na jej výživu výživným 100 eur mesačne. Poukázal na to, že matka sa presťahovala s maloletou do Galanty bez jeho vedomia a súhlasu a prehlásila maloletú do materskej školy v Galante, hoci maloletá navštevovala materskú školu v Bernolákove. Otec uviedol, že s matkou sa vystriedal na rodičovskej dovolenke a o maloletú sa vie riadne a po všetkých stránkach postarať. Až do mája 2016 bola maloletá v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a maloletá dochádzala do predškolských zariadení tak, že každé navštevovala cca 2 týždne z každého mesiaca. Od mája 2016 odkedy mu matka neumožňuje vykonávať riadnu starostlivosť o maloletú a podmieňuje možnosť stretávať sa s maloletou jeho participovaním na splácaní pôžičiek a dlhov matky. Otec tvrdil, že má vytvorené všetky podmienky pre riadnu starostlivosť o maloletú, žije v prostredí, ktoré je maloletej dôverne známe, nakoľko v ňom vyrastala od svojho narodenia. Odlúčenie od otca maloletá znáša ťažko, často plakala, keď mala ísť späť k matke, nechcela k nej ísť, ale matka ju často vzala i proti jej vôli. V mieste bydliska otca má maloletá vytvorené hlboké sociálne väzby vo vzťahu k rodine otca i k deťom v predškolskom zariadení v Bernolákove. Otec prispieva na výživu maloletej sumou 60 eur mesačne, ktoré zasiela k rukám matky maloletej a prispieva na odôvodnené potreby a záujmy maloletej. Uviedol, že komunikácia s matkou je problematická, pretože mu stále nadáva. 4. Matka v priebehu konania uviedla, že maloletá je už len v jej výlučnej osobnej starostlivosti, do ktorej bola zverená i predbežným opatrením súdu. V Bernolákove navštevuje predškolské zariadenie iba jeden deň, kedy matka nemôže zabezpečiť starostlivosť o maloletú a maloletá je u starých rodičov zo strany otca. Otec sa stretáva s maloletou každý druhý týždeň počas víkendu od piatku do nedele, niekedy sa stretáva s maloletou aj počas týždňa v rozsahu dvoch dní, je to však nepravidelné. Matka nesúhlasila so zverením maloletej do striedavej starostlivosti rodičov, mala záujem, aby maloletá navštevovala iba jednu škôlku a od mája 2016 maloletá navštevuje len materskú školu v Galante. Matka poukázala na to, že po návrate od otca sa maloletá správa neprimerane, je arogantná, neposlúcha, je smerovaná proti matke a nejaký čas trvá, kým sa znova adaptuje na prostredie u matky. Podľa jej názoru starostlivosť otca o maloletú je nedostatočná. Otec pracuje celý týždeň, niekedy v sobotu a to aj v čase kedy má maloletú vo svojej starostlivosti, kedy starostlivosť o maloletú vykonávajú rodinní príslušníci otca a nie samotný otec. Snahou matky je vytvoriť pre maloletú stabilné prostredie a režim, ale nemá záujem obmedzovať styk otca s maloletou. 5. Otec vo svojom vyjadrení uviedol, že od mája 2016 mu matka prestala umožňovať starostlivosť o maloletú a od tejto doby nenavštevuje materskú školu v Bernolákove, keďže si s matkou starostlivosť o maloletú už nestriedajú. Jeho styk s maloletou sa realizuje podľa uváženia matky často neohlásene. Trval na tom, aby bola maloletá zverená do jeho osobnej starostlivosti a alternatívne, aby bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. 6. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 24 ods. 2 v spojení s § 62 ods. 1,2 a 6 Zákona o rodine a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po zvážení všetkých skutočností prípadu a vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je plne v záujme maloletej. 7. Podľa názoru okresného súdu sú splnené všetky zákonné podmienky na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti. Obaja rodičia sú spôsobilí maloletú vychovávať a obaja majú o výkon osobnej starostlivosti záujem. V zmysle záverov vykonaného dokazovania rodičia realizovali striedavú osobnú starostlivosť o maloletú až do mája 2016 a tento model starostlivosti súd vyhodnotil ako súladný so záujmom maloletej. Pokiaľ ide o podmienku, že obaja rodičia majú o výkon osobnej starostlivosti záujem, treba zdôrazniť, že rodič nemusí mať záujem o výkon striedavej osobnej starostlivosti, ale o výkon osobnej starostlivosti. Obaja rodičia výrazne participujú na živote maloletej, sú zorientovaní vo všetkých oblastiach jej života. U oboch rodičov má maloletá vytvorené vhodné podmienky na život a uspokojovanie svojich odôvodnených potrieb a záujmov. 8. Z odôvodnenia rozsudku tiež vyplýva, že medzi rodičmi bola počas konania preukázaná výrazná disharmónia v ich vzájomných vzťahoch, prejavujúca sa i v problematickej, nedostatočnej a nevhodnej komunikácii medzi nimi. Samotná skutočnosť, že komunikácia medzi rodičmi nie je dobrá, nie je však sama o sebe relevantným dôvodom k tomu, aby súd návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nevyhovel. Rodičia majú nielen práva, ale aj povinnosti a jednou z týchto povinností je komunikovať s druhým rodičom, pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa dieťaťa, k tejto komunikácii sú nielen oprávnení, ale aj povinní, pričom ich povinnosťou je aj korigovať túto komunikáciu tak, aby napomáhala realizovaniu ich rodičovských práv a povinností a adekvátna komunikácia je neoddeliteľnou súčasťou ich rodičovských kompetencií. 9. Podľa názoru okresného súdu, dochádza zo strany matky vo vzťahu k otcovi k účelovému konaniu, kedy matka rozhoduje o spôsobe, rozsahu a intenzite výkonu rodičovských práv otca vo vzťahu k maloletej. Matka sa presťahovala do Galanty bez predchádzajúcej dohody, či dokonca upozornenia otca a následné jednostranné a autoritatívne prerušenie výkonu spoločnej starostlivosti rodičov o maloletú v máji 2016, kedy matka napriek tomu, že bolo vedené toto konanie, začala autoritatívne a výrazne obmedzujúco okrojovať otcovi jeho kontakt s maloletou a konanie matky v tejto otázke vykazovalo zjavné obštrukcie. Medzi rodičmi došlo v minulosti k negatívnym situáciám a udalostiam, ktoré doposiaľ ovplyvňujú ich prežívanie vo vzťahu k druhému rodičovi. Súd preto apeluje na oboch rodičov, aby od uvedeného upustili a začali k sebe pristupovať s ohľadom na ich postavenie v živote svojho dieťaťa. Otec a matka sú povinní vzájomne sa rešpektovať, vzájomne sa informovať o maloletej a vo vzťahu k riešeniu situácii týkajúcich sa dieťaťa vystupovať jednotne, aby maloletá nemala pocit, že môžu situáciu zneužívať. V čase starostlivosti o maloletú sú povinní podporovať u nej autoritu druhého rodiča, sú povinní spolupracovať a jednoznačne deklarovať, že maloletá ich musí ako rodičov rešpektovať a vo výkone ich rodičovských práv a povinností ich vnímať ako partnerov. V správaní oboch rodičov sú prítomné tendencie „pretiahnuť maloletú na svoju stranu“ a zaujať v jej živote výrazne „lepšie“ postavenie, než ten druhý, neuvedomujúc si, že ich postavenie v živote maloletej je nezameniteľné, a preto neporovnateľné. 10. Na základe záverov vykonaného dokazovania, súd nezistil dôvod, pre ktorý by maloletá nemohla, či nemala byť zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd počas trvania striedavej osobnej starostlivosti určil vyživovaciu povinnosť otca vo výške 60 eur mesačne, čím zohľadnil čiastočnú disproporciu v príjmoch rodičov, keď otec si privyrába i mimo riadneho pracovného pomeru ako aj na skutočnosť, že matka má vyššie náklady na bývanie než otec maloletej. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Zákona o rodine tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 11. Proti rozsudku podala odvolanie matka maloletej, ktorá nesúhlasila z rozhodnutím súdu a navrhla aby odvolací súd zmenil rozsudok a maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec bude povinný prispievať na jej výživu sumou 230 eur mesačne, zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia a zároveň navrhla upraviť styk otca s maloletou tak, že otec sa bude s maloletou stretávať: - každý párny víkend od piatka od 17:00 hod. do nedele 18:00 hod; - v čase vianočných sviatkov v párnom roku od 23.12. od 8:00 hod. do 25.12 do 19:00 hod. a v nepárnom roku od 30.12. 18:00 hod. do 01.01. do 16:00 hod., - v čase jarných prázdnin každý párny rok pravidelne od nedele predchádzajúcej začiatku prázdnin od 17:00 hod. do nasledujúcej nedele do 17:00 hod., - v čase veľkonočných sviatkov každý nepárny rok v čase Veľkého piatku od 17:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18:00 hod., - v čase jesenných prázdnin každý párny rok od 9:00 hod. prvého dňa prázdnin do 17:00 hod. posledného dňa prázdnin, - v čase letných prázdnin každý párny rok od 01.07. od 10:00 hod. do 15.07. do 17:00 hod. a od 01.08. od 10:00 hod. do 15.08. do 17:00 hod.; každý nepárny rok od 15.07. od 17:00 hod. do 31.07. do 17:00 hod. a od 15.08. od 17:00 hod. do 31.08. do 17:00 hod. 12. V odvolaní matka namietala, že okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že návrhom zo dňa 04.05.2015 žiadala, aby súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej a určil výživné spätne od 02.01.2014. Dňa 02.01.2014 opustila spoločnú domácnosť a presťahovala sa aj s maloletou k svojím rodičom. V tom čase neexistovala žiadna dohoda o výživnom. Otec výživné neuhradil vôbec a prvýkrát výživné uhradil až 18.06.2015. Otec si bezdôvodne voči maloletej neplnil svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas i napriek tomu, že má zákonnú vyživovaciu povinnosť, na ktorú nie je potrebné žiadne rozhodnutie súdu. Matka tvrdila že okresný súd nerozhodol správne, keď nesprávne vyhodnotil jednotlivé skutkové okolnosti. Uviedla, že maloletá od mája roku 2016 navštevuje škôlku v Galante, kde žije so svojou matkou a jej partnerom. Otec dlhodobo žije v Bernolákove. Vzdialenosť medzi Bernolákovom a Galantou je cca 36 km. Otec na pojednávaní dňa 11.05.2017 uviedol, že jeho pracovná doba počas celého týždňa je od 7:00 hod do 18:00 hod. a potvrdil, že občas pracuje aj cez víkendy. Škôlka maloletej v Galante začína o 7:00 hod. ráno. S ohľadom na začiatok a koniec pracovnej doby otca a potrebu cestovania z Bernolákova do Galanty, sú možnosti otca zabezpečovať starostlivosť o výchovu maloletej počas pracovného týždňa jednoznačne obmedzené. Maloletá v Bernolákove škôlku nenavštevuje a ani prípadné striedanie škôlok v Galante a Bernolákove by nebolo v záujme maloletej, aj s ohľadom na následnú školskú dochádzku. Snahou matky bolo vytvoriť jednotné stabilné prostredie pre výchovu a vývoj maloletej a aj stabilný režim, ktorý však predmetné rozhodnutie narúša. Matka je zamestnaná a je schopná zabezpečovať starostlivosť o maloletú, ktorá má u nej zabezpečenú vlastnú izbu, dostatočné súkromie, ale u otca takéto podmienky zabezpečené nie sú, napriek tomu, že príslušný úrad práce šetrením vyhodnotil podmienky otca ako vyhovujúce, napriek skutočnosti, že maloletá nemá u otca ani samostatnú posteľ. Matka dôslednejšie vyžaduje dodržiavanie hygienických návykov maloletej, povinností a pravidiel slušnosti, ktoré budú nevyhnutné najmä po začatí školskej dochádzky. Súd sa však týmto bližšie nezaoberal. Matka so striedavou starostlivosťou nesúhlasí i keď otec ju navrhol, avšak s ohľadom na jeho prácu takúto starostlivosť sám nevie a ani nechce zabezpečiť. Návrh otca na striedavú starostlivosť bol motivovaný nižšou výškou výživného. Medzi rodičmi momentálne už dlhodobo funguje dohodnutý režim. Maloletá je u otca každý druhý víkend a matke aj otcovi takýto režim vyhovuje a sú spokojní a nie je to na úkor maloletej, ani v rozpore s jej záujmami a obaja si vedia zosúladiť aj pracovné povinnosti. Reálne nie je možné zabezpečiť striedavú starostlivosť oboch rodičov tak ako rozhodol súd, nakoľko maloletá bude čoskoro navštevovať školu a tak bude realizácia striedavej osobnej starostlivosti s ohľadom na školské povinnosti maloletej ešte ťažšie zvládnuteľná. Z poslednej komunikácie rodičov vyplýva, že otec je pripravený akceptovať už stanovený model fungovania v súvislosti so starostlivosťou o maloletú a nie je ani ochotný dvakrát denne ráno a večer zabezpečovať cesty z Bernolákova do Galanty a späť. Matka sa s otcom snaží komunikovať a dospieť k dohode. Otec zavedený model fungovania rešpektuje je pre neho vyhovujúci aj s ohľadom na jeho prácu a výživné vo výške 130 eur akceptuje. Matka umožňuje otcovi stretnutie s maloletou aj nad rámec pravidelných víkendov. S prihliadnutím na správanie maloletej uvedený režim a stabilita maloletej vyhovuje a podľa názoru matky nie sú splnené podmienky na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. 13. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení zo dňa 08.01.2018 navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť s tým, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať a o osobnú starostlivosť o dieťa prejavujú dlhodobo záujem. Zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak ako rozhodol prvoinštančný súd je v záujme maloletej, s tým, že takto budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. Právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi je tak rešpektované i za pomoci inštitútu striedavej osobnej starostlivosti o dieťa, ktorý posilní vzťah rodiča a dieťaťa. Poukázal na to, že v rodine otca aj matky boli vykonané opakované šetrenia, na základe ktorých obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti o maloletú. Vo vyjadrení poukázal na význam a prítomnosť oboch rodičov pri starostlivosti o maloletú. 14. K odvolaniu matky sa vyjadril otec prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 25.01.2018 a navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že súd dospel k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyplýva dostatočné splnenie podmienok pre zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Poukázal na to, že to bola práve matka, ktorá maloleté dieťa vytrhla zo spoločnej domácnosti. Takéto konanie matky je protiprávne, nakoľko určenie miesta bydliska dieťaťa je súčasťou rodičovskej zodpovednosti, ktorá je zdieľaná obidvoma rodičmi. Jeden z rodičov nemôže bydlisko maloletého dieťaťa zmeniť proti vôli druhého rodiča. Je nespravodlivé, aby matka fakticky profitovala z toho, že maloleté dieťa protiprávne odviezla do 36 km vzdialeného mesta z Bernolákova do Galanty v inom okrese. Podľa názoru otca skutočnosť, že jeden z rodičov protiprávne jednostranne zmenil bydlisko dieťaťa je podstatnou okolnosťou, ktorú je treba zohľadniť pri rozhodovaní, komu maloleté dieťa treba zveriť do starostlivosti. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu ČR ako aj rozhodnutia súdov Slovenskej republiky z ktorých vyplýva, že v záujme maloletého dieťaťa spravidla je, aby bolo v starostlivosti obidvoch rodičov, kde každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť a každý svojím spôsobom prispieva k osobnostnému vývoju dieťaťa. Zmenou bydliska maloletej došlo zo strany matky k porušeniu práva otca na výchovu a starostlivosť a rovnako k zásahu do práva dieťaťa na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Otec nesúhlasí s tvrdením matky, že nemá vytvorené vhodné prostredie na výchovu maloletej, pretože so súčasnou partnerkou sa v januári 2018 presťahovali do samostatného rodinného domu na adrese: Nálepkova 24A, Bernolákovo, kde má maloletá samostatnú izbu a v rodinnom dome žije len otec, maloletá a jeho partnerka. Tieto podmienky sú vyhovujúcejšie ako má zabezpečené pre výchovu matka s jej partnerom v Galante. O maloletú sa otec zle nestará a snaží sa jej s partnerkou dať všetko, a preto sa sťahujú do novej domácnosti, aby maloletá mala vytvorené stabilné rodinné zázemie v mieste trvalého pobytu z ktorého ho matka protiprávne vytrhla. Preto žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok; ďalej len C.m.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l, zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok; ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné. 16. V danej veci matka maloletej nesúhlasila s rozhodnutím súdu vo výroku o úprave práv a povinností rodičov k maloletej, ktorým bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu v zmysle podaného odvolania. 17. V odvolaní matka namietala, že okresný súd pri rozhodnutí dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietala, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. 18. V súvislosti s touto námietkou matky je potrebné poukázať na ustanovenie § 36 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Jednou z typických zásad pre sporové konanie je zásada ne ultra petitum, teda „nie nad rámec petitu“. Je ňou vyjadrená záväznosť návrhu na začatie konania pre súd, ktorý nemôže prisúdiť viac, ako sa žalobca domáha v petite (žalobnej žiadosti). Táto zásada neplatí v mimosporových konaniach (medzi ktoré patrí aj táto prejednávaná vec), kde súd zásadne nie je viazaný návrhmi účastníkov. Môže tak prisúdiť viac, ako sa účastníci domáhajú, a to aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. 19. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v nedostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie k tomu, aby mohol vo veci rozhodnúť a bez riadneho a dostatočného dokazovania ani nemohol svoj záver odôvodniť tak, aby bolo z rozhodnutia zrejmé, prečo tak rozhodol a iba konštatoval, že neexistujú prekážky, ktoré by bránili tomu, aby bola maloletá zverená do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 Zákona o rodine. Úlohou súdu prvej inštancie však bolo odôvodniť, prečo zveril maloletú do striedavej starostlivosti rodičov a nie iba vysloviť, že tejto úprave nič nebránilo. 20. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí o úprave práv a povinností rodičov k maloletej preto vychádzal z nedostatočne zisteného skutočného stavu a pri vykonaní dokazovania nedodržal ani postup podľa ustanovenia § 36 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. 21. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 22. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. 23. Odvolací súd považuje za potrebné k tomu uviesť, že právo mať dieťa u seba je ústavným vyjadrením zásady, že starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu, na základe zákona. Pretože im vo väčšine prípadov patrí obom výkon rodičovských práv a povinností v rovnakej miere a dieťa nemôže byť súčasne členom dvoch domácností, je v takom prípade nevyhnutné aj právne rozhodnúť, ktorému z rodičov zostane toto právo zachované v plnej miere a dieťa mu bude zverené do osobnej starostlivosti a ktorému z rodičov sa právo osobne sa o dieťa starať odoberie a vznikne mu úplne nové právo - právo styku s dieťaťom. 24. V danom prípade je maloletá na základe rozhodnutia súdu v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Odvolací súd, vzhľadom k tomu, že rodičia sa nedokážu dohodnúť na podstatných otázkach týkajúcich sa starostlivosti o maloletú, otec uprednostňuje striedavú starostlivosť a matka žiada zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti, aj keď súd vychádzal z nesprávneho zistenia, že matka súhlasila so striedavou starostlivosťou, čo matka aj v podanom odvolaní namieta ako nepravdivé zistenie súdu a tvrdí, že nesúhlasí so striedavou starostlivosťou, ktorá podľa jej názoru nie je v záujme maloletej, považuje za nutné skúmať, či je naďalej v súlade so záujmom maloletej striedavá starostlivosť, alebo či nie je potrebné zmeniť výchovné prostredie maloletej a na základe návrhu matky zveriť maloletú do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. 25. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že medzi rodičmi bola počas konania preukázaná výrazná disharmónia v ich vzájomných vzťahoch, prejavujúca sa i v problematickej, nedostatočnej a nevhodnej komunikácii medzi nimi. Samotná skutočnosť, že komunikácia medzi rodičmi nie je dobrá, nie je však sama o sebe relevantným dôvodom k tomu, aby súd návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nevyhovel. 26. V tej súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov pri jeho odovzdávaní. Jedná sa o výrazne nežiadajúci jav pre osobnostný vývoj aj duševné zdravie maloletého dieťaťa. Je preto treba v záujme dieťaťa tento negatívny stav zmeniť. Akákoľvek striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov. Jedným z určujúcich faktorov pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti je schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa. Ak táto spolupráca a komunikácia nie je bez zjavného dôvodu naplnená, je rodič výchovne nespôsobilý. 27. V danom prípade sa preto nemožno stotožniť so záverom okresného súdu, ktorý zveril maloletú do striedavej starostlivosti, bez toho, aby s tým rodičia súhlasili, pretože matka žiadala zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti a nie do striedavej osobnej starostlivosti, pričom je nutné zdôrazniť, že matka proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie, s rozhodnutím súdu nesúhlasí a žiada ho zmeniť a zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti. Pri rozhodovaní musí súd prihliadať na záujem maloletého dieťaťa najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, ako aj na právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. 28. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju úlohu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom v súlade s § 30 Zákona o rodine a čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. 29. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade obaja rodičia majú dobré osobnostné predpoklady pre výchovu maloletej a každý z nich by mal nezastupiteľným spôsobom prispievať k tomu, aby doposiaľ úspešný duševný a osobnostný vývin maloletej pokračoval i naďalej, pričom však striedavú starostlivosť možno realizovať len v prípade, že obaja rodičia s tým súhlasia a sú ochotní túto úpravu akceptovať. 30. Existuje viacero faktorov pre rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov má byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Medzinárodné pramene práva, európska judikatúra, ako aj slovenský Zákon o rodine už úplne jednoznačným spôsobom zmenili svoj postoj k postaveniu rodičov pri realizácii výkonu ich rodičovských práv a povinností. Pokiaľ rodič má záujem rovnocenne sa podieľať na výchove dieťaťa a nespráva sa spôsobom, ktorý by odôvodňoval zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, potom je súd povinný využiť všetky zákonné prostriedky na to, aby mu jeho právo priznal a zabezpečil jeho riadnu realizáciu. Pri rozhodovaní o akejkoľvek otázke súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností, treba aplikovať povinnosti, ktoré štátu vyplývajú z pozitívneho záväzku v rodinnoprávnych vzťahoch. 31. Z obsahu odvolania matky maloletej možno vyvodiť, že namietala, že okresný súd pri rozhodnutí dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež odvolací dôvod, že rozhodnutie súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka nesúhlasila s rozhodnutím súdu a zverením maloletej do striedavej starostlivosti rodičov. Poukázala na záver súdu, ktorý mal v zmysle odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne za preukázané, že sú splnené hmotnoprávne podmienky na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Matka v podanom odvolaní tvrdila, že zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, ako rozhodol súd prvej inštancie nie je v záujme maloletej, nezaisťuje lepšie potreby dieťaťa, pričom napadnuté rozhodnutie súdu nevychádzalo zo zistenia skutočného stavu veci. 32. Podstatou problematiky je stanovenie hranice medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci. V zásade podľa ustálenej praxe všeobecných súdov platí, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce správne aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 33. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, tento súd právne vec posúdil podľa § 24 Zákona o rodine. 34. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 35. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. 36. Novela zákona o rodine vykonaná zákonom č. 217/2010 Z.z. zaviedla do rodinného práva inštitút tzv. striedavej osobnej starostlivosti. Striedavá osobná starostlivosť, je taká úprava osobnej starostlivosti o dieťa, keď je dieťa v osobnej starostlivosti každého z rodičov po určitú presne určenú dobu, napríklad 1 týždeň, 2 týždne či mesiac u matky a takú istú alebo inú dobu následne u otca. Ide o pomerne prelomový spôsob osobnej starostlivosti o dieťa, ktorý zohľadňuje právo obidvoch rodičov na výchovu dieťaťa po ich rozchode. Mnohí odborníci však konštatujú, že tento spôsob osobnej starostlivosti o dieťa je v rozpore s potrebou stability výchovného prostredia dieťaťa. Neustála výmena prostredia, v ktorom dieťa vyrastá, môže mať okrem pozitívnych vplyvov spočívajúcich najmä v kontakte s obidvoma rodičmi a ich výchovným vplyvom aj mimoriadne negatívne vplyvy, keďže dieťa si takúto formu výchovy berie ako vzor do života a pri niektorých povahách detí sa táto nejednotnosť, resp. nestálosť prostredia môže odraziť aj na ich psychickom vývine. Na skutočnosť, že striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná pre všetky deti, poukazuje aj Milana Hrušáková v komentári k Zákonu o rodine, C. H. Beck 2001, str. 84. Aj zákonodarca však vo všeobecnej časti dôvodovej správy dodáva, že striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná pre každé dieťa, ani pre každého rodiča. 37. Nové znenie § 24 ods. 2 ustanovuje, že ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. 38. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že predpokladmi na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne (súčasne) splnené, sú: - jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, - lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, - spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, - záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa (zdôrazňujeme, že predpokladom nie je záujem obidvoch rodičov o striedavú osobnú starostlivosť, ale záujem o osobnú starostlivosť, teda že obidvaja rodičia chcú mať dieťa u seba), - súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. 39. Pokiaľ je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom, potom musíme dôjsť k logickému záveru, že predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Rodičia sa musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich so školskou dochádzkou (dieťa by malo stále navštevovať rovnakú školu) aj s mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa (šport, tanec, hudba, cudzie jazyky a pod.). Dieťaťu by sa striedaním osobnej starostlivosti nemal meniť okruh jeho kamarátov a blízkych osôb, aby nebolo v takýchto situáciách ďalej traumatizované. Vzhľadom na uvedené je pre rozhodnutie rozhodujúca aj vzdialenosť bydlísk rodičov a zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nebude spravidla vhodné, pokiaľ rodičia bývajú v iných mestách, resp. vo vzdialených mestských častiach. 40. Schopnosť dohody rodičov súd musí zisťovať v rámci dokazovania v konaní o výkone rodičovských práv a povinností. Niektorí odborníci zastávajú názor, že pokiaľ sa rodičia na striedavej osobnej starostlivosti nevedia dohodnúť, sú tu dôvodné pochybnosti o tom, či by výchovné prostredie založené autoritatívnym rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti (čo zákon pripúšťa), bolo stabilné a v záujme maloletého dieťaťa a či by rodičia boli schopní sa následne dohodnúť na ďalších zásadných otázkach súvisiacich s osobnou starostlivosťou o dieťa. 41. Súd pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti, resp. pri schvaľovaní rodičovskej dohody, nesmie opomenúť výsluchom zistiť praktické súvislosti spojené s týmto spôsobom osobnej starostlivosti, teda ako by rodičia riešili presun osobných vecí dieťaťa z domácnosti jedného rodiča do domácnosti druhého rodiča, ako by boli vybavené obidve domácnosti, či by malo dieťa v obidvoch domácnostiach nevyhnutné veci, napríklad ošatenie, hračky, počítač a pod., a či je bytová situácia obidvoch rodičov vôbec vhodná, teda napríklad či by malo dieťa u každého z rodičov vlastnú izbu a pod. Nutnosť pravidelného sťahovania množstva vecí maloleté dieťaťa vníma mimoriadne negatívne. Medzi rodičmi by nemal byť zásadný rozpor ani v otázkach financovania potrieb dieťaťa, t.j. financovanie ošatenia, školských pomôcok, výletov, výcvikov a pod. Pokiaľ je na mimoškolské aktivity dieťaťa, napríklad na športové či umelecké aktivity, potrebné zabezpečiť dopravu, súd by mal tiež zistiť, či je v možnostiach obidvoch rodičov zabezpečiť ju dieťaťu. Rodičia musia nájsť konsenzus aj pokiaľ ide o veci sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, hlásenia pobytu dieťaťa, daňového bonusu na dieťa a pod. 42. Vzhľadom na ďalšie kritériá, na ktoré súd musí prihliadať pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností a pri schvaľovaní dohody rodičov, napríklad na citové väzby dieťaťa, sa bude pri rozhodovaní o vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti, ako aj pri rozhodovaní o dĺžke osobnej starostlivosti každého z rodičov v rámci striedavej starostlivosti častokrát nariaďovať znalecké dokazovanie. Staršie deti bude môcť súd aj vypočuť a ich stanovisko by mal zohľadniť. Vek dieťaťa má pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti pomerne dôležitú úlohu a súd by ho mal pri rozhodovaní tiež vziať do úvahy. 43. V Českej republike, kde majú súdy so striedavou osobnou starostlivosťou už viac ako desaťročné skúsenosti, sa zaujal názor, že zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov nesmie byť ústupkom ich vzájomnej rivalite, ale vyjadrením kvalitného a pozitívneho vzťahu rodičov k dieťaťu. To predpokladá toleranciu, vyspelosť a dobrú vôľu všetkých zúčastnených. Rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa by malo vychádzať z ich spoločnej vôle a dohody, schopnosti spolu komunikovať a spolupracovať a nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov (pozri rozhodnutie Ústavného súdu ČR z 27. januára 2005, sp. zn. I. ÚS 48/04). Podstatnou je teda odpoveď na otázku, či rodičia sú ochotní a vyspelí v záujme maloletého dieťaťa spolu kooperovať. 44. Podľa § 24 ods. 2 ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Ak sa teda rodičia na striedavej osobnej starostlivosti nedohodli v rodičovskej dohode a súhlasí s ňou len jeden rodič, vzniká súdu povinnosť skúmať, či rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti, teda autoritatívny výrok súdu o nej bez podkladu v konsenze obidvoch rodičov, je v záujme dieťaťa. Ak áno, súd nemusí rozhodnúť o výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, ale mal by rozhodnúť o striedavej osobnej starostlivosti aj napriek nesúhlasu jedného z rodičov. 45. Z ustanovenia § 24 ods. 2 zákona o rodine, ktoré je hmotno-právnej povahy, vyplýva, že na jeho základe možno rozhodnúť o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak skutkové okolnosti prípadu možno subsumovať pod toto zákonné ustanovenie. V opačnom prípade prichádza do úvahy právne posúdenie podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine (ktoré je takisto hmotno- právnej povahy), teda zverenie dieťaťa, resp. detí do výlučnej osobnej starostlivosti niektorého z rodičov, prípadne inej osoby. 46. V danom prípade okresný súd zistený skutkový stav subsumoval z hľadiska hmotno-právneho posúdenia pod ustanovenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine. Možno konštatovať, že hoci základom pre hmotno-právne posúdenie otázky, či má byť dieťa zverené do výlučnej starostlivosti jednej osoby (podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine) alebo do striedavej starostlivosti dvoch osôb (podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine), sú spoľahlivé skutkové zistenia o tom, čo je v záujme dieťaťa, samotný myšlienkový proces subsumovania zisteného skutkového stavu pod niektoré z citovaných hmotno-právnych ustanovení, treba považovať za právne posúdenie veci. Inými slovami, vyvodenie záverov o tom, čo je na základe zistených podstatných skutočností v najlepšom záujme dieťaťa, treba považovať za právne posúdenie veci. 47. V danom prípade preto námietka odvolateľky, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho súd nevykonal matkou navrhované dokazovanie a nedostatočne zistil skutočný stav veci, je opodstatnená. Matka namietala záver súdu, ktorý mal v zmysle odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne za preukázané, že sú splnené hmotnoprávne podmienky na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a z uvedeného dôvodu nevykonal potrebné dokazovanie, nakoľko považoval vykonanie dôkazov za nadbytočné. 48. Súd prvej inštancie sa tak dopustil omylu v právnom posúdení pre chybnú interpretáciu právnej normy ( § 24 Zákona o rodine ) a z toho dôvodu zároveň nedostatočne zistil skutočný stav veci, nesplnil tým ústavnú a zákonnú povinnosť garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu s tým, že takýto chybný postup by nemal naprávať odvolací súd. Neobstojí iba stručný záver súdu prvej inštancie, že na základe záverov vykonaného dokazovania, súd nezistil dôvod, pre ktorý by maloletá nemohla, či nemala byť zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Ako už bolo uvedené vyššie, podľa ustanovenia § 36 Civilného mimosporového poriadku, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Úlohou súdu prvej inštancie bolo odôvodniť, prečo zveril maloletú do striedavej starostlivosti rodičov a nie iba vysloviť, že tejto úprave nič nebránilo. 49. Odvolací súd z uvedených dôvodov podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou súdu znovu rozhodnúť o úprave práv a povinností rodičov k maloletej, na základe návrhu matky na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti a pokiaľ okresný súd zistený skutočného stavu veci bude posudzovať podľa právnej normy § 24 ods. 1 alebo 2 Zákona o rodine, musí skúmať zákonné podmienky vyplývajúce z tohto ustanovenia s dôrazom na záujem maloletého dieťaťa a za tým účelom vykoná potrebné a dostatočné dokazovanie aby zistil, ktorému z rodičov zverí dieťa do osobnej starostlivosti, prípadne do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov a svoj skutkový a právny záver dostatočne odôvodní, tak, aby bol preskúmateľný v prípadnom odvolacom konaní. 50. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (ust. § 396 ods. 3 C.s.p.). 51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p.možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).