Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/145/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315204603 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315204603.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu: Y. W., I.. XX.XX.XXXX, J. XX, M., zastúpeného JUDr. Máriou Gálovou, advokátkou, Hviezdoslavova 510, Sládkovičovo, proti žalovanému: F. K., I.. XX.XX.XXXX, N. XXXX/XX, M., zastúpeného JUDr. Evou Roskošovou, advokátkou, Námestie 1. mája č. 2, Senec, o zaplatenie 4.934,96 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/108/2015-263 zo dňa 1.3.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/108/2015-263 zo dňa 1.3.2017 p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4 934,96 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne: - zo sumy 2 360,- eur odo dňa 28.03.2014 do zaplatenia, - zo sumy 1 375,46 eura odo dňa 30.03.2014 do zaplatenia, - zo sumy 1 199,50 eura od 27.05.2014 do zaplatenia, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a zároveň žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania, pričom o výške trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 03.03.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4 934,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2 360,- eura odo dňa 28.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 1 375,46 eura odo dňa 30.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 1 199,50 eura od 27.05.2014 do zaplatenia a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. 3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe nájomnej zmluvy zo dňa 13.11.2013, 09.01.2014 a 05.03.2014 prenajal žalovanému debnenie s príslušenstvom. Pri podpise zmluvy uhradil žalovaný zálohu v sume 1 000,- eur. Žalovaný však nedodržal dohodnutú dobu nájmu, predmet nájmu vrátil oneskorene, pričom bol rovnako v omeškaní aj s úhradou ceny nájmu. Žalovaný splatné faktúry č. 201407, č. 201403 a č. 201402 neuhradil, pričom na písomnú výzvu zo dňa 28.10.2014 nereagoval. 4. Žalovaný na svoju obranu uviedol, že nájomné zmluvy boli uzatvorené postupne a síce dňa 13.11.2013 uzatvoril prvú nájomnú zmluvu na celé debnenie na celú stavbu s predpokladanou dobou nájmu 30 dní a dohodnutou cenou 1 500,- eur, pričom 1 000,- eur zaplatil ako zálohu. Po uplynutí 30 dní išiel žalovaný za žalobcom a chcel debnenie vrátiť a doplatiť 500,- eur, avšak žalobca navrhol, že žalovaný môže debnenie užívať ďalej s tým, že mu žalobca spraví aj lepšiu cenu a to 1 100,- eur za mesiac a to aj spätne. Tak bolo debnenie na stavbe, pričom hneď začiatkom januára žalovaný žiadal žalovaného, aby mu dal novú nájomnú zmluvu na novú dohodnutú cenu 1 100,- eur mesačne, avšak žalobca sa mu stále vyhýbal. Žalovaný na každé ďalšie stretnutia chodil s treťou osobou ako svedkom. Následne dňa 09.01.2014 žalovaný zastihol žalobcu v jeho firme, kde mu doniesol zálohu v sume 1 000,- eur a žiadal novú nájomnú zmluvu tak, ako sa dohodli. Žalobca mu predložil novú nájomnú zmluvu zo dňa 09.01.2014 na sumu 1 100,- eur, ktorú obaja podpísali a žalovaný zaplatil zálohu v sume 1 000,- eur. Žalovaný žiadal vyúčtovať faktúru za prvé obdobie a to na dohodnutú sumu 1 100,- eur, nakoľko zálohu zaplatil ešte v roku 2013, avšak nemal o tom žiadny účtovný doklad. Žalobca ho ubezpečil, že mu obratom vyúčtovaciu faktúru k prvej nájomnej zmluve vystavenú na sumu 1 100,- eur doručí a žalovaný následne doplatí zvyšných 100,- eur plus DPH. Žalovaný debnenie užíval a keď uplynulo ďalšie obdobie, vo februári žalovaný opätovne kontaktoval žalobcu so žiadosťou o zaplatenie zálohy za ďalšie obdobie a doplatenie predchádzajúceho obdobia. Žalobca však odmietal vystaviť faktúru za prvé zmluvné obdobie a žalovanému sa vyhýbal. Žalovaný žalobcu zastihol až začiatkom marca 2014 a žiadal, aby mu vystavil faktúry za predchádzajúce obdobia, pričom žalovaný doplatil zvyšné sumy za tieto obdobia, teda 200,- eur plus DPH. Žalobca však žalovanému predložil iba ďalšiu nájomnú zmluvu a zobral od žalovaného zálohu 1 000,- eur s tým, že keď žalovaný na stavbe skončí, všetko papierovo uzatvoria. Koncom marca bol žalovaný na stavbe hotový. Chcel vrátiť debnenia a doplatiť zvyšné sumy, t.j. 300,- eur plus DPH, čím by celú záležitosť uzavrel, avšak žalobca sa mu vyhýbal, nezdvíhal telefón a vo svojej firme nebol. Žalobca následne prišiel na pozemok žalovaného a začal na neho kričať. O pár dní žalovaného predvolala polícia na výsluch ako svedka, kde sa žalovaný dozvedel, že žalobca na neho podal trestné oznámenie za údajné napadnutie. Žalobca bol nesúčinný a žalovaný mu nevedel debnenie vrátiť. Nakoniec debnenie zo stavby žalovaného zobral zať žalobcu pán Z., ktorý vlastní nákladnú dopravu a odviezol ho do firmy žalobcu. Debnenie bolo za prítomnosti žalobcu, žalovaného a pána Z. vyložené vo firme žalobcu. V ten deň žiadal žalovaný o podpis protokolu o prevzatí debnenia a o vystavenie faktúry, na základe ktorej by doplatil celkom 3 300,- eur plus DPH, teda celkovo 3 960,- eur. Keďže žalovaný dovtedy uhradil už sumu 3 000,- eur v rámci záloh, mal doplatiť už len 960,- eur. Žalobca však žiadne doklady nemal pripravené a jediné, čo bol ochotný podpísať, boli preberacie protokoly. Pri prebratí zároveň žalobca prevzal od žalovaného doplatok sumy 960,- eur bez potvrdenia, pričom pri tejto platbe bol aj známy žalovaného. Žalovaný uviedol, že pán Z. pri prevzatí debnenia zo stavby žalovaného zobral omylom aj debnenia patriace žalovanému, a to 5 ks drevených nosníkov 2,9 m a 24 ks drevených nosníkov 2,45 m, čo bolo zapísané do protokolu, že sú navyše, pričom žalobca tieto debnenia nedovolil žalovanému zobrať preč. O ich vrátenie ho žalovaný žiadal aj písomne, pričom na túto výzvu žalobca nereagoval. Žalovaný uviedol, že faktúry, ktoré sú prílohou žaloby, boli žalovanému doručené prvý krát až koncom mája 2014. Po ich doručení žalovaný telefonicky namietal ich nesprávnosť a z toho dôvodu ich žalovaný nezaložil ani do svojho účtovníctva. Po právnej stránke žalovaný uviedol, že zo žiadnej z nájomných zmlúv nevyplývala cena za mernú jednotku, ktorú žalobca udával vo svojich faktúrach za rovnaký predmet nájmu rozdielne, a síce vo faktúre č. 201402 v sume 50,- eur bez DPH a v ďalších faktúrach v sume 36,66 eura bez DPH, pričom zo žiadneho vyjadrenia žalobcu nevyplývalo, prečo za rovnaký predmet nájmu a dobu nájmu bola cena nájmu iná. Vo faktúre č. 201402 žalobca uvádzal omeškanie 26 dní, čo bolo fakticky celé ďalšie zmluvné obdobie, pričom nikde neuviedol, že by od žalovaného žiadal doplatok za užívanie predmetu nájmu a že by ho vyzýval na ukončenie užívania bez právneho titulu, resp. si uplatňoval nároky z omeškania. 5. Žalovaný uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že boli uzatvorené postupne tri nájomné zmluvy a že v ďalších obdobia bola na základe ústnej dohody znížená cena nájmu. Uviedol, že protokoly o odovzdaní a prevzatí boli pripravené a predložené žalobcom, pričom zo samotného vyjadrenia žalobcu vyplývalo, že k protokolárnemu odovzdaniu debnenia došlo v ten istý deň, hoci boli na nich uvedené iné dátumy. Žalovaný tvrdil, že debnenie bolo žalobcovi odovzdané v jeden deň a to na dva krát, keďže sa nezmestilo do nákladného auta. 6. Zo stavebného denníka vyplývalo, že debnenie bolo na stavbu dovezené dňa 15.11.2013 a používanie debnenia bolo ukončené ku dňu 28.03.2014. Svedkovia zhodne potvrdili, že debnenie sa demontovalo na stavbe koncom mesiaca marec 2014 a že bolo žalobcovi odovzdané koncom apríla 2014 v jeden deň. 7. Žalobca obranu žalovaného považoval za ničím nepodložené tvrdenia. Faktúry boli žalovanému riadne doručené, čo žalobca preukázal podacími lístkami. Samotná fakturácia sa podľa dohody mala uskutočniť až po vrátení debnenia, s čím mal žalovaný problém. Podľa informácií, ktoré žalobca získal od dodávateľov žalovaného, tí jeho stavbu opustili pre neplatenie zo strany žalovaného. Žalobca uviedol, že všetkých rokovaní sa žalovaný zúčastňoval sám, preto jeho tvrdenie o prítomnosti svedkov považoval žalobca za účelovú obranu. Rovnako žalovaný nezaplatil ani žiadny doplatok v sume 960,- eur. Debnenie odovzdal až dňa 30.04.2015. 8. Podľa žalobcu boli niektoré svedecké výpovede zmanipulované. Za absolútne zavádzajúce považoval tvrdenia svedka F. V. o tom, že bol pri odovzdávaní zálohy v mesiaci november, december a január, pričom v decembri sa žiadna záloha neodovzdávala. Tento svedok bol vypočutý ako kamarát žalovaného, pričom počas celého výsluchu hovoril o lešení, avšak predmetom sporu bolo debnenie. Svedok R.. V. Q. zase potvrdil, že prišlo k manipulácii so stavebným denníkom, keďže zápis o ukončení používania debnenia ku dňu 28.03.2014 doplnil dodatočne na žiadosť žalovaného. Svedok Š. O. ako investor a právnik nemal žiadne informácie o stavbárskych prácach. Žalovaný predložil pozmenený stavebný denník a faktúru č. 20140148 vystavenú spoločnosťou EUROBETON PLUS s.r.o. datovanú ku dňu 15.04.2014, ktorej prílohou boli dodacie listy zo dňa 08.04.2014 a dňa 14.04.2014, čím podľa žalobcu žalovaný preukázal, že v predmetnom čase vykonával betonárske práce a používal debnenie. Podľa žalobcu žalovaný demontoval debnenie až koncom mesiaca apríl. 9. Nakoľko strany sporu nemali na pojednávaní konanom dňa 30.01.2017 ďalšie návrhy na dokazovanie, pričom po ich záverečných vyjadreniach súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, súd podľa ust. § 182 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa ust. § 219 ods. 2 druhej vety C.s.p. odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 01.03.2017. 10. Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to: nájomných zmluvy zo dňa 13.11.2013, 09.01.2014 a 05.03.2014, faktúr č. 201407, č. 201404, č. 201403, č. 201402, č. 201314 a č. 2014148, protokolov o odovzdaní a prebraní prenajatej veci a zápisov o chýbajúcich a poškodených dieloch, podacích lístkov, upomienok zo dňa 31.03.2014 a 28.10.2014, vyrozumenia zo dňa 15.04.2014, záznamu o podaní oznámenia zo dňa 20.03.2014, stavebného denníka, oznámenia Slovak Telekom zo dňa 15.04.2016, oznámenia Orange zo dňa 13.07.2016, dodacích listov zo dňa 08.04.2014 14.04.2014, čestných prehlásení dodávateľov žalovaného, fotografií stavby, zoznamu záväzkov žalovaného, zápisnice z ústneho pojednávania na daňovom úrade zo dňa 11.06.2016, potvrdenia o zamestnaní B. W. na stavbe, čestného prehlásenia K. Z., objednávky zo dňa 12.11.2013, záznamu o odpracovaných rokoch B. W., a výsluchom strán sporu a svedkov, a to: V. J., F. V., B. Z., R.. V. Q., B. N., Y. Z., W.. Š.G. O., B. W. F. K. Z., čím vykonal všetky stranami sporu navrhnuté a označené dôkazy. Žalobca namietol výsluch svedkov B. W. F. W.. Š. O., nakoľko nemali žiaden vzťah so žalobcom. 11. Z nájomnej zmluvy zo dňa 13.11.2013 vyplývalo, že žalobca ako prenajímateľ prenajal žalovanému ako nájomcovi DOKA debnenie s príslušenstvom s predpokladanou dobou nájmu 30 dní a celkovej v sume za prenájom 1 500,- eur s tým, že zálohu v sume 1 000,- eur uhradil žalovaný pri podpise tejto zmluvy, na základe čoho žalobca vystavil ku dňu 28.11.2013 faktúru č. 201314. 12. Zo stavebného denníka vyplývalo, že dňa 22.11.2013 bol na stavbu žalovaného dovezený debniaci materiál, pričom ešte dňa 13.04.2014 sa na stavbe uskutočňovali betonárske práce vencov a podkrovia, pričom v dňoch 08.04.2014 a 14.04.2014 bol na stavbu žalovaného dodaný betón. 13. Z nájomnej zmluvy zo dňa 09.01.2014 vyplývalo, že žalobca opätovne prenajal žalovanému ten istý predmet nájmu na predpokladanú dobu nájmu 30 dní za 1 100,- eur, pričom žalovaný pri podpise tejto zmluvy uhradil zálohu 1 000,- eur. 14. Z nájomnej zmluvy zo dňa 05.03.2014 vyplýval opätovný prenájom DOKA debnenia zo strany žalobcu žalovanému na predpokladanú dobu nájmu 30 dní za celkovú sumu prenájmu vo výške 1 100,- eur s tým, že opätovne žalovaný pri podpise tejto zmluvy uhradil zálohu v sume 1 000,- eur, na základe čoho žalobca vystavil ku dňu 22.03.2014 faktúru č. 201304. 15. Z protokolov o odovzdaní a preberaní prenajatej veci vyplývalo, že žalobca k žalobe priložil štyri vyhotovenia takýchto protokolov s tým, že na dvoch z nich bol uvedený dátum odovzdania materiálu dňa 25.04.2014, na jednom dňa 23.04.2014 a na ďalšom dňa 30.04.2014, pričom iba protokol zo dňa 30.04.2014 obsahoval okrem podpisu žalovaného ako podpis nájomcu, tak aj pečiatku a podpis žalobcu, ostatné boli bez pečiatky žalovaného. 16. Z faktúry č. 201402 vyplývalo, že ju žalobca vyhotovil ku dňu 20.03.2014 so splatnosťou dňa 27.03.2014 a vyzval ňou žalovaného na úhradu nájomného z titulu nájomnej zmluvy zo dňa 13.11.2013 v sume celkom 2 360,- eur už po odpočítaní žalovaným zaplatenej zálohy v sume 1 000,- eur za 56 dní nájmu, z toho 26 dní po termíne odovzdania s tým, že za jeden deň nájmu si žalobca účtoval sumu 50,- eur bez DPH. 17. Z faktúry č. 201403 vyplývalo, že ju žalobca vyhotovil ku dňu 22.03.2014 so splatnosťou 29.03.2014 na sumu 1 375,46 eura už po odpočítaní žalovaným zaplatenej zálohy v sume 1 000,- eur, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie nájomného z titulu nájomnej zmluvy zo dňa 09.01.2014 za 54 dní nájmu po 36,66 eura bez DPH, pričom 24 dní bol z toho žalovaný v omeškaní s termínom odovzdania. 18. Z faktúry č. 201407 vyplývalo, že ju žalobca vyhotovil ku dňu 19.05.2014, so splatnosťou dňa 26.05.2014 a vyzval ňou žalovaného na úhradu nájomného z titulu nájomnej zmluvy zo dňa 05.03.2016 v sume celkom 1 199,50,- eur, už po odpočítaní žalovaným zaplatenej zálohy v sume 1 000,- eur, za 50 dní nájmu, z toho 20 dní po termíne odovzdania, s tým, že za jeden deň nájmu si žalobca účtoval sumu 36,66 eura bez DPH. 19. Z výpovede žalobcu vyplývalo, že nájomné zmluvy a protokol o prenajatej veci pripravoval on osobne. Rozdiely v protokoloch vysvetlil tým, že debnenie postupne nosili vozidlá, pričom tretí protokol je o tom, že chýbajúce veci nájomca doložil inými vecami a prebytok bol vrátený. Nájomné zmluvy boli uzatvorené vždy na 30 dní. So žalovaným sa dohodol pri uzatváraní nájomnej zmluvy zo dňa 09.01.2014, že debnenie nemusí vrátiť a nájom pokračuje, s čím žalovaný súhlasil. Príjmové doklady vystavoval priebežne s tým, že po ukončení všetkých troch nájmov vystaví faktúry. Po konflikte so žalovaným poslal poštou dňa 28. alebo 29. marca prvú faktúru, ďalšiu deň na to. Žalovaný na faktúry nereagoval. Poslednú faktúru poslal žalovanému poštou dňa 30.04.2014. Zálohové faktúry prebral žalovaný osobne, pričom prvá faktúra bola vystavená dňa 28.11.2013. Každú nájomnú zmluvu dostal žalovaný spolu s faktúrou. 20. Z výpovede žalovaného vyplývalo, že každý krát keď dobetónovali, chceli debnenie vrátiť, avšak žalobca mu ponúkol za každý strop lepšiu cenu, pričom nikdy nespomínal mesačné platby. Žalobca prišiel, keď bol strop zabetónovaný a požadoval peniaze, ktoré mu žalovaný neskôr doniesol. Zo svedeckej výpovede V. J.Č. vyplývalo, že žalobca je jej manželom a že žalovaný jej sumu 960,- eur neodovzdal. 21. Zo svedeckej výpovede F. V. vyplývalo, že je priateľom žalovaného, u ktorého zároveň pracoval na stavbách a taktiež aj na predmetnej stavbe. Žalobcu poznal z videnia, chodili k nemu pre lešenia a nosili mu zálohy. Medzi stranami sporu nastal konflikt, keď žalobca prišiel na stavbu a kričal na robotníkov, aby zliezli z lešenia, pretože ho potreboval. Vo firme žalobcu bol so žalovaným asi 15 krát preto, že mu žalobca nikdy nezdvihol telefón. Svedok bol prítomný pri vrátení lešenia, ktoré sa uskutočnilo v mesiaci apríl 2014, pričom presný dátum si nepamätal. Rovnako bol prítomný pri tom, ako v decembri a januári žalovaný niesol zálohu žalobcovi. V kancelárii žalobcu však nikdy nebol. Takto bol svedok so žalovaným u žalobcu asi 4 až 5 krát. Uviedol, že debnenie sa demontovalo koncom marca. 22. Zo svedeckej výpovede R.. V.na Q. vyplývalo, že nemal žiadny vzťah k stranám sporu, ani k ich právnym zástupcom. Uviedol, že do konca roka mal stavebný denník všetky náležitosti, pričom neskôr sa nahromadili problémy, a preto koncom marca do stavebného denníka napísal, že končí. Dôvodom bola vlastníčka susedného pozemku. Uviedol, že dátum ukončenia spolupráce so žalovaným bol 17.04.2014, pričom v čase ukončenia spolupráce bol strop podľa neho hotový, avšak nepamätal sa, či sa betónovalo dňa 08. alebo 14.04.2014. Zápis v stavebnom denníku bol z jeho strany doplnený na žiadosť žalovaného. Debnenie bolo potrebné odstrániť po zatuhnutí betónovej zmesi po 28 dňoch, ale bolo možné ho odstraňovať aj skôr. 23. Zo svedeckej výpovede B. N. vyplývalo, že osobne poznal obe strany sporu, avšak nevedel o čo presne sa sporili. Bol náhodou na návšteve u žalobcu, keď k nemu prišiel žalovaný. Žalobca vtedy odišiel von a on ostal v kancelárii s manželkou žalobcu. Bolo počuť krik a tak vyšiel von a videl, že so žalobcom stál vonku žalovaný ešte s jednou osobou, čo bol buď brat alebo pracovník žalovaného a hádali sa. O chvíľu nasadol žalovaný do auta a odišiel. Keď sa spýtal žalobcu čo sa stalo, ten mu povedal, že mu žalovaný dlží peniaze a lešenie. Svedok nevidel, že by žalovaný dával žalobcovi nejaké peniaze a osobu sediacu v aute nevidel prepočítavať žiadne peniaze. Svedok však nevedel uviesť kedy sa príhoda stala. Uviedol, že za ním prišiel žalovaný, aby poprosil žalobcu o stiahnutie žaloby. 24. Zo svedeckej výpovede Y. Z. vyplývalo, že sa stretol so žalobcom a žalovaným pred firmou, nakoľko na tomto pozemku býval, pričom uviedol, že žiadne peniaze sa vtedy neodovzdávali. 25. Zo svedeckej výpovede W.. Š. O. vyplývalo, že nemal žiaden vzťah k stranám sporu a k ich právnym zástupcom. Bol spolumajiteľom budovy na Lichnerovej 64 v Senci. Oslovil žalovaného, či by sa nechcel podieľať na výstavbe bytov v Senci a keďže žalovaný súhlasil, dohodli si zmluvné podmienky a podpísali zmluvu o dielo. Chodil na stavbu, pričom v marci bol pri tom, ako žalovaný volal žalobcovi ohľadom debnenia, avšak žalobca nebol súčinný. Dvakrát boli na družstve, ale so žalobcom sa nestretli, pričom debnenie na stavbe zavadzalo, keďže koncom marca bola stavba dobetónovaná. V marci, keď bol na stavbe, tak debnenie už bolo dole. 26. Zo svedeckej výpovede B. W. vyplývalo, že bol zamestnancom žalovaného. Bol so žalovaným u žalobcu ohľadom dohody týkajúcej sa debnenia. Spočiatku debnenie meškalo a nebolo kompletné. Existovala dohoda medzi žalobcom a žalovaným, že ak debnenie ostane na stavbe počas zimy, žalobca poskytne žalovanému lepšiu cenu. Svedok bol na stavbe až do ukončenia prác. Uviedol, že v praxi sa dodávka betónu realizuje tak, že betón príde na stavbu, šofér má so sebou dodací list a niekto zodpovedný tento dodací list podpíše. Nevedel uviesť, kedy sa betonárske práce ukončili. Uviedol, že po marci sa betónovali napr. základy na plot alebo nejaké atiky na streche, pričom stropy sa po marci už nebetónovali. Z technologického hľadiska nebolo možné, aby sa betónovalo v polovici apríla a koncom apríla sa odovzdávalo debnenie. 27. Zo svedeckej výpovede K. Z. vyplývalo, že obidvom stranám sporu spravovala účtovníctvo. Uviedla, že si nepamätala, či jej žalovaný v novembri alebo decembri 2013 dával do účtovníctva faktúry, ktoré by neskôr vyberal. Vedela, že medzi stranami sporu bol akýsi zmluvný vzťah, ale neúčtovala žalovaného na základe takéhoto zmluvného vzťahu, pričom žalovaný od nej ani nežiadal, aby v roku 2013 alebo 2014 robila v účtovníctve nejaké opravy ohľadom DPH. Momentálne jej žalovaný odvádza doklady mesačne, kedysi to robil štvrťročne. Upozorňovala žalovaného, že neodovzdal do účtovníctva faktúry, keďže ich svedkyňa videla na druhej strane u žalobca, avšak vysvetlenie na to nedostala. 28. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka, § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 370 Obchodného zákonníka, § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 663 Občianskeho zákonníka, § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 723 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 29. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu mal súd za to, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého žalobca prenechal za odplatu na dočasné užívanie DOKA debnenie žalovanému. Na to, aby sa záväzkový vzťah podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka považoval za (relatívny) obchodný záväzkový vzťah, musia byť splnené určité kritériá. Prvým kritérium je povaha zmluvných strán pri vzniku tohto záväzku a to, že musí isť o podnikateľov podľa ust. § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka (napr. o osobu, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia). Vzhľadom na to, že obe zmluvné strany pri vzniku toho záväzkového vzťahu vystupovali ako podnikatelia podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka a vec, ktorú žalobca prenechal žalovanému na dočasné užívanie, predstavovala stavebnú techniku a keďže obe zmluvné strany podnikali v oblasti stavebníctva mal súd za to, že záväzkový vzťah žalobcu a žalovaného predstavoval obchodný záväzkový vzťah podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. 30. Obchodný záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným podľa ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka zahŕňal podstatné časti nájomnej zmluvy (dohoda o predmete nájmu, dobe nájmu a nájomnom), ktorý je ako zmluvný typ upravený v Občianskom zákonníku, a preto súd na jeho úpravu podľa ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka použil právnu úpravu nájomnej zmluvy podľa ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. 31. Ustanovenia § 721 až § 723 Občianskeho zákonníka v rámci nájomnej zmluvy upravujú aj niektoré stránky podnikateľského nájmu hnuteľných vecí ako osobitného druhu nájmu. Jeho účelom je umožniť, aby podnikateľské subjekty v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou prenechávali iným subjektom na dočasné užívanie a za odplatu hnuteľné veci. Právnym základom takéhoto zmluvného vzťahu je teda nájomná zmluva. Takáto nájomná zmluva nemusí mať písomnú formu, pričom zmluvný vzťah vznikne v okamihu, keď sa zmluvné strany dohodli na podstatných obsahových zložkách, ktorými sú dohoda o predmete, dobe nájmu a nájomnom. Ak nájomca vráti vec až po tejto dohodnutej dobe, je povinný podľa ust. § 723 ods. 1 Občianskeho zákonníka platiť dohodnuté nájomné až do samotného vrátenia veci spolu s povinnosťou mu zaplatiť poplatok z omeškania. 32. Obchodný záväzkový vzťah žalobcu a žalovaného bol založený písomnou zmluvou zo dňa 13.11.2013 s predpokladanou dobou nájmu 30 dní, za čo mala žalobcovi ako prenajímateľovi patriť odmena (nájomné) v sume 1 500,- eura bez DPH, čo predstavovalo 50,- eur bez DPH za jeden deň nájmu, na základe čoho dňom 13.11.2013 prišlo k dohode o podstatných zložkách nájomnej zmluve a tým pádom aj k vzniku tohto nájomného vzťahu, pričom na jeho vznik alebo začatie plynutia nájomnej doby nemala vplyv skutočnosť, kedy bol predmet nájmu prenechaný do užívania ale skutočnosť, kedy došlo k dohode o podstatných častiach nájomnej zmluvy, takže povinnosť žalovaného platiť nájomné vznikla ku dňu 13.11.2013. Hoci doba nájmu nebola presne určená, ale len predpokladaná (neurčitá), podľa ust. § 723 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť žalovaného ako nájomcu podľa ust. § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka platiť dohodnuté nájomné zaniká až vrátením prenajatej veci žalobcovi ako prenajímateľovi, a teda bez ohľadu na to, či doba nájmu predstavovala 30 dní alebo nie, povinnosť žalovaného platiť dohodnuté nájomné podľa nájomnej zmluvy zo dňa 13.11.2013 trvala až do vrátenia prenajatej veci, resp. do doby, kedy bol žalovaný preukázateľne pripravený a schopný vec vrátiť a žalobca mu to v rozpore so svojimi povinnosťami neumožnil, čím sa dostal podľa ust. § 370 Obchodného zákonníka do omeškania. 33. Hoci dňa 09.01.2014 a dňa 05.03.2014 došlo k uzavretiu ďalších nájomných zmlúv, nemožno tieto skutočnosti považovať za vznik ďalších nájomných vzťahov medzi stranami sporu, keďže predmet nájmu sa nezmenil, žalovaný predmet nájmu neodovzdal žalobcovi, ani žalobca neprenechal žalovanému ďalšie DOKA debnenia, ani žalovaný neprevzal ďalšie DOKA debnenia, ale stále mal žalovaný v užívaní to isté DOKA debnenia, ktoré dostal do užívania na základe nájomnej zmluvy zo dňa 13.11.2013, a preto tieto úkony strán sporu treba podľa svojho obsahu posúdiť s odkazom na ust. § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako zmeny v obsahu ich nájomného vzťahu vzniknutého uzavretím nájomnej zmluvy zo dňa 13.11.2013 spočívajúce v tom, že od 09.01.2014 bol žalovaný ako nájomca povinný platiť nájomné v sume 1 100,- eur bez DPH za 30 dní nájmu, čo predstavovalo 36,66 eura bez DPH za deň nájmu. 34. Nesporné bolo aj to, že k reálnemu (faktickému) vráteniu predmetu nájmu žalovaným žalobcovi došlo až dňa 30.04.2014, pričom sporné bolo, či bol žalovaný schopný predmet nájmu vrátiť aj skôr, a to ku dňu 28.03.2014, avšak v dôsledku omeškania žalobcu, resp. neposkytnutia jeho súčinnosti sa tak nestalo. 35. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný odkázal na zápis v stavebnom denníku č.l. 157298, z ktorého však vyplývalo len to, že ku dňu 13.04.2014 sa uskutočňovali betonárske práce vencov a podkrovia, pričom určité stavebnomontážne práce (armatúra) boli k tomuto dňu ukončené a že dňa 17.04.2014. Okrem toho z výpovede svedka Q. vyplynulo, že predmetný zápis v stavebnom denníku uskutočnil dodatočne na základe požiadavky žalovaného, a teda žalovaným tvrdená skutočnosť, že ku dňu 28.03.2014 už nebolo debnenie potrebné, nebola týmto stavebným denníkom preukázaná. 36. Uvedenú skutočnosť žalovaný nepreukázal ani svedeckými výpoveďami F. V., B. Z., W.. Š. O. F. B. W., ktorých výpovede považoval súd za nedôkazné z dôvodu ich blízkeho (priateľského a zamestnaneckého) vzťahu so žalovaným. 37. Rovnako žalovaný nepreukázal tvrdenia o tom, že už po uplynutí 30 dní od podpisu nájomnej zmluvy zo dňa 13.11.2013 prišiel za žalobcom a chcel debnenie vrátiť; že sa mu žalobca neustále vyhýbal, nezdvíhal telefón a nebol vo svojej firme; že o vrátenie debnenia požiadal žalobcu aj písomne; že po doručení faktúr zo strany žalobcu namietal ich nesprávnosť alebo že v hotovosti pri vrátení debnenia zaplatiť žalovaný žalobcovi sumu 960,- eur. 38. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že povinnosť žalovaného platiť nájomné zanikla až dňa 30.04.2014, kedy došlo k reálnemu (faktickému) vráteniu predmetu nájmu žalobcovi. Uvedené znamená, že žalovaný bol povinný zaplatiť nájomné za obdobie od 13.11.2013 do 08.01.2014 v sume 50,- eur bez DPH za každý deň a od 09.01.2014, kedy došlo k zníženiu cenu nájmu, až do 30.04.2014, kedy došlo k faktickému vráteniu predmetu nájmu, sumu 36,66 eura bez DPH za každý deň nájmu. 39. Nájomné za obdobie od 13.11.2013 do 08.01.2014 si žalobca vyúčtoval faktúrou č. 201402 v sume 3360,- eura (za 56 dní nájmu po 60,- eur s DPH) s tým, že z tejto sumy si žalobca odpočítal žalovaným zaplatenú zálohu v sume 1 000,- eur, pričom súd nárok žalobcu na nájomné za obdobie od 13.11.2013 do 08.01.2014 v sume 2 360,- eur považoval za v plnom rozsahu dôvodný, nakoľko bolo preukázané, že v tomto období žalovaný užíval predmet nájmu prenechaný žalobcom. 40. Nájomné za obdobie od 09.1.2014 do 30.04.2014 si žalobca vyúčtoval faktúrou č. 201403 v sume 2 375,46 eura (za 54 dní nájmu po 43,99 eura s DPH) a faktúrou č. 201407 v sume 2 199,50 eura (za 50 dní nájmu po 43,99 eura s DPH) s tým, že z každej faktúry si žalobca odpočítal žalovaným zaplatenú zálohu v sume 1 000,- eur, pričom súd aj tento nárok žalobcu na nájomné za obdobie od 09.1.2014 do 30.04.2014 v celkovej v sume 2 574,- eur považoval za v plnom rozsahu dôvodný. 41. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel, nakoľko mal za to, že za obdobie od 13.11.2013 do 30.04.2014 vznikla žalovanému ako nájomcovi povinnosť zaplatiť žalobcovi ako prenajímateľovi dohodnuté nájomné vo výške 4 934,96 eura, pričom žiadne z tvrdení žalovaného týkajúcich sa omeškania žalobcu ako veriteľa s prevzatím predmetu nájmu neboli žalovaným relevantnými dôkaznými prostriedkami preukázané. 42. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. 43. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 44. Podľa ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej už len „nariadenia vlády“)sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania 45. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 13.11.2013 do 10.06.2014 vo výške 0,25 %, takže vychádzajúc z uvedeného výška úrokov z omeškania ku dňu uplatnenia si úroku z omeškania žalobcom z faktúr č. 201402 (t.j. dňa 28.03.2014), č. 201403 (t.j. dňa 30.03.2014) a č. 201407 (t.j. dňa 27.05.2014) bola 8,25 % ročne. 46. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania vo výške 8,25 % z každej dlžnej faktúry až do skutočného zaplatenia priznanej konkrétnej sumy z tej - ktorej faktúry žalovaným žalobcovi. 47. Podľa ust. § 369c Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 48. Podľa ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. 49. Z dôvodu omeškania žalovaného s platením peňažného záväzku vzniklo žalobcovi aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa ust. § 369c Obchodného zákonníka vo výške 40,- eur podľa ust. § 2 citovaného nariadenia vlády, pričom súd toto právo žalobcovi aj priznal. 50. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 51. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 52. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 53. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku žalobcu na náhradu trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku. 54. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo rozhodnutie zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznil, že súd prvej inštancie prejednávanú vec strán sporu posúdil ako nájomný vzťah na ktorý sa vzťahuje úprava nájomnej zmluvy v zmysle § 663 a nasl. Obč. zák. kde predmet nájmu DOKA debnenie posúdil ako stavebnú techniku v zmysle § 721 a nasl. Občianskeho zákonníka ako podnikateľský nájom hnuteľných vecí. V nadväznosti na uvedené právne posúdenie veci, napriek faktu, že doba nájmu nebola presne určená len predpokladaná (neurčitá) ako uvádza sám súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení, mal za to že žalovaný ako nájomca mal povinnosť vrátiť predmet nájmu v dohodnutej dobe až do jeho vrátenia žalobcovi bol povinný platiť dohodnuté nájomne. 55. Už samotné konštatovanie súdu, kde na jednej strane uvádza existenciu neurčitej doby nájmu podľa nájomnej zmluvy a hneď vzapätí z tej istej skutočnosti odvodzuje povinnosť žalovaného platiť dohodnuté nájomné až do vrátenia predmetu nájmu a vypočítava cenu nájmu na 1 deň užívania predmetu nájmu, podľa názoru žalovaného spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci a vyhodnotení vykonaných dôkazov, nakoľko z ceny nájmu za neurčitú dobu nájmu podľa nájomnej zmluvy zo dňa 13.11.2013, súd vypočítal cenu nájmu za 1 deň, na ktorú následne žalovaného zaviazal. Tento výpočet však neobstojí nakoľko celá odmena za neurčitú dobu užívania predmetu nájmu bola vo výške 1.500,- eur kde chýba veličina, presné určenie času aby bolo možné stanoviť cenu nájmu na 1 deň. Uvedené vyplýva aj zo skutočnosti, že DOKA debnenie je špecifický typ stavebného debnenia, ktorý je možné použiť výlučne na šalovanie stropov, nie iných častí realizovanej stavby. V nadväznosti na uvedené strany sporu v priebehu súdneho sporu opakovane poukazovali na previazanosť nájmu DOKA debnenia a výstavby konkrétneho stropu na stavbe žalovaného. Teda každá zmluva bola viazaná na jeden strop, ktorý za užívania predmetu nájmu žalovaný zhotovoval. 56. Nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak (§ 676 OZ). Doba trvania nájmu na dobu určitú je dôležitou okolnosťou v otázke stanovenia času skončenia nájomného vzťahu a teda stanovenia dňa, kedy je nájomca povinný predmet nájmu vrátiť. Ak je však doba nájmu upravená neurčito, nemožno jednoznačne dospieť k záveru, ako to urobil súd prvej inštancie, že po uplynutí 30 dní odo dňa uzavretia prvej nájomne zmluvy bol nájomca povinný predmet nájmu vrátiť, resp. že sa dostal do omeškania s vrátením predmetu nájmu. 57. Súd prvej inštancie pri právnom posúdení prejednávanej veci dospel k záveru, že ak nájomca užíva vec aj po skončení nájmu je povinný platiť nájomné. Tento argument však neobstojí, nakoľko z predloženého listinného dôkazu - Stavebného denníka stavby polyfunkčného domu na Lichnerovej ulici v Senci jednoznačne vyplýva, že od 03.12.2013 do 08.012014 sa na stavbe žalovaného nevykonávali žiadne stavebné práce a teda predmet nájmu žalovaný nevyužíval. Túto skutočnosť potvrdil aj vypočutý svedok B. W.. Zdôraznil, že žalobca si debnenie nevyzdvihol zo stavby po ukončení prác, žalovanému nezabezpečil súčinnosť pre jeho vrátenie žalovaným, ale práve naopak, aby žalobca nemusel debnenie v decembri odvážať nákladným autom zo stavby žalovaného navrhol, že môže zostať na jeho stavbe a ak si ho nechá a uzatvoria v januári novú nájomnú zmluvu, zníži mu doterajšiu cenu nájmu. 58. Pri právnom posúdení veci súd prvej inštancie pravdepodobne opomenul, že žalovaným ako nájomca má v zmysle zákona okrem iného povinnosť riadne opatrovať prevzatú vec a zdržať sa každého jej poškodzovania. Povinnosť vec riadne vrátiť, nemá vyššiu právnu relevanciu ako povinnosť predmet nájmu opatrovať kde na ochranu nájomcu, ktorý nemá možnosť veci vrátiť nastupuje omeškanie prenajímateľa zo všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. 59. Súd prvej inštancie sa nijako nevysporiadal so skutočnosťou, či bol nájomca vôbec v zmysle zmluvy povinný vec vrátiť jej prevozom do firemných priestorov žalobcu alebo práve naopak bol žalobca povinný si po skončení užívania predmetu nájmu v zmysle prvej nájomnej zmluvy zo dňa 13.11.2013 predmet nájmu na stavenisku žalovaného vyzdvihnúť a na vlastné náklady odviesť. Ako vyplýva z vykonaných dôkazov, žalobca uvítal možnosť ponechať na stavbe žalovaného predmet nájmu po dobetónovaní prvého stropu na základe zmluvy zo dňa 13.11.2013 a nakoľko ušetril peniaze odvozom, skladovaním ponúkol pri uzavretí novej nájomnej zmluvy lepšiu cenu za zhodný predmet nájmu. 60. Hoci doba nájmu nebola presne určená, ale len predpokladaná (neurčitá) podľa ust. § 723 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť žalovaného ako nájomcu podľa ust. § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka platiť dohodnuté nájomné podľa nájomnej zmluvy zo dňa 13.11.2013 trvala až do vrátenia prenajatej veci, resp. do doby, kedy bol žalovaný preukázateľne pripravený a schopný vec vrátiť a žalobca mu to v rozpore so svojimi povinnosťami neumožnil, čím sa dostal podľa § 370 Obchodného zákonníka do omeškania. 61. Žalovaný uvádza, že neobstojí argument súdu prvej inštancie, že až dňa 30.4.2014 došlo k odovzdaniu predmetu nájmu, nakoľko iba tento protokol z predložených štyroch žalobcom obsahuje podpis žalovaného s pečiatkou žalobcu. Všetky protokoly vyhotovoval žalobca a to v jeden deň s rozdielnymi dátumami a síce v rozmedzí od 23.04.2014 až do 30.04.2014. 62. Žalovaný založil do súdneho spisu protokoly, ktoré on mal k dispozícii kde z týchto protokolov jednoznačne vyplýva, že boli žalobcom podpísané a opečiatkované všetky a to s dátumom od 23.4.2014 až do 30.4.2014. 63. Nebol teda dôvod, aby súd túto skutočnosť nevyhodnotil týmto spôsobom, ale opätovne v prospech žalobcu, čím fakticky zaviazal žalovaného na platenie za užívanie predmetu nájmu o 7 dní navyše titulom ničím nepodloženej istiny, nehovoriac o povinnosti platiť aj z tejto nepreukázanej sumy nájomného úroky z omeškania. 64. Podľa odôvodnenia rozhodnutia súdom prvej inštancie, sporné bolo, či bol žalovaný schopný predmet nájmu vrátiť aj skôr, a to ku dňu 28.03.2014, avšak v dôsledku omeškania žalobcu, resp. neposkytnutia jeho súčinnosti sa tak nestalo. 65. Žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie uviedol, že sporná skutočnosť, či bol žalovaný pripravený predmet nájmu vrátiť ku koncu mesiaca marec 2014 nebolo preukázané zo Stavebného denníka, nie je však žalovanému zrejmé, z čoho súd dospel k takémuto záveru, keď zo stavebného denníka táto skutočnosť priamo vyplýva a rozdielnosť vyhotovenia stavebného denníka predloženého žalobcom a žalovaným spočívala v okolnosti, že žalovaný, ktorý nemal žiadny právny titul na držbu stavebného denníka ku stavbe žalovaného si tento zabezpečil jeho kópiu a to skôr ako bol stavebný denník odovzdaný žalovanému. R.. V. Q. počas svojej svedeckej výpovede na pojednávaní dňa 27.06.2016 uviedol, že doplnenie do denníka urobil na žiadosť žalovaného, nakoľko v čase ukončenia spolupráce bol strop hotový. Z výpovede svedka teda nevplýva, že by žalovaný žiadal doplniť nepravdivý údaj, ale práve naopak svedok uviedol, že v čase ukončenia spolupráce so žalovaným bol podľa neho už strop hotový. 66. Hodnotiaca úvaha súdu však nie je ľubovoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo. Tieto skutočnosti má súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. 67. Pokiaľ ide o dôkaz výsluchom svedkov, pri hodnotení svedeckej výpovede sa zásadne vychádza z toho, že svedok po poučení o význame a dôležitosti svedeckej výpovede hovorí pravdu. Poukázal na svedeckú výpoveď W.. O., ktorý uviedol, že koncom marca bola stavba dobetónovaná, debnenie išlo dole a odvtedy bolo DOKA debnenie uložené na stavbe a zavadzalo. Svedok bol prítomný pritom, keď žalovaný volal žalobcovi a ten mu nezdvíhal telefón a bol dvakrát na družstve a so žalobcom sa nestretli. 68. Poukázal taktiež na svedeckú výpoveď B. W. z ktorej vyplynulo, že bol na stavbe až do ukončenia prác, kde koncom marca boli stropy odšalované, pričom neviem uviesť, kedy sa ukončili betonárske práce. Po marci ešte betónovali napríklad základy na ploty, alebo nejaké atiky na streche, pričom stropy sa po marci už nebetónovali. 69. Všetky tieto vyššie uvedené námietky ponechal konajúci súd prvého stupňa bez povšimnutia a to tak v rámci samotného konania, ako aj v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia. Mal za to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nie je presvedčivé, je nepreskúmateľné a taktiež mal za to, že je neprípustné aj hodnotenie dôkazov bez náležitého odôvodnenia a logiky len v prospech jednej strany sporu. Poukázal tiež na to, že súd prvej inštancie označil strany sporu ako fyzické osoby s dátumom narodenia, namiesto správneho označenia strán sporu obchodným menom, identifikačným číslom a miestom podnikania. Ide o nedostatok rozhodnutia, ktorý nemožno odstrániť vykonaním opravy nesprávnosti písania súdu pri vyhotovení rozhodnutia ale podľa jeho názoru spôsobil nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia, nakoľko zaväzuje osoby, ktoré neboli stranami súdneho sporu ani zmluvnými stranami záväzkového vzťahu. 70. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Mal za to, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a žiadal o potvrdenie rozsudku v celom rozsahu a súčasne priznať nárok na trovy odvolacieho konania. 71. Žalobca aj žalovaný sú obaja živnostníci podnikajúci v oblasti stavebníctva. Obchodné vzťahy medzi nimi vznikli uzatvorením zmluvy o prenájme hnuteľných veci „debnenia", ktoré žalovaný po celú dobu stavebných prác používal na stavbe, ktorú realizoval na Lichnerovej ul. č. 64 v Senci. Uzatvorili postupne 3 nájomné zmluvy na predpokladanú dobu nájmu 30 dní , za dohodnuté nájomné 1 500.- Eur. Tieto zmluvy sa uzatvorili v rámci podnikateľskej činnosti zmluvných strán, pričom pri uzatvorení každej z nájomných zmlúv bola žalovaným uhradená záloha 1 000.- Eur. Pri uzatvorení druhej nájomnej zmluvy dňa 9.1.2014 a tretej dňa 5.3.2014 sa účastníci dohodli na znížení ceny nájmu na 1 100.- Eur. 72. Žalovaný v priebehu konania vyvinul maximálnu snahu presvedčiť súd, že prenajaté debnenie chcel vrátiť. Že sa tak nestalo, je podľa jeho tvrdenia vinou výlučne žalobcu, ktorý ako to žalovaný tvrdí bol nesúčinný a napriek maximálnej snahe nemal možnosť debnenie vrátiť. Tieto tvrdenia žalovaného vyvracia nájomná zmluva a stavený denník a to tým, že Nájomná zmluva bola uzatvorená dňa 13.11.2013 na predpokladaných 30 dní, ale na stavbe sa ešte 3.12.2013 betónovalo, ukladalo debnenie a prebiehali práce na uzatvorení 1. nadzemného podlažia Polyfunkčného bytového domu. Postupné odstraňovanie debnenia sa podľa stavebného denníka začalo až v januári dňa 8.1.2014, čo je v rozpore s vyjadrením žalovaného o maximálnej snahe vrátiť debnenie v dohodnutom termíne. Práve naopak žalovaný dňa 9.1.2014 osobne navštívil žalobcu v jeho firme a požiadal o uzatvorenie novej nájomnej zmluvy. Zmluvu vyhotovil žalobca za rovnakých podmienok so zníženým nájomným 1100,- Eur, na čom sa dohodli z dôvodu opakovaného nájmu. Zmluvné strany ju takto podpísali. Žalovaný súčasne uhradil zálohu 1000.- Eur. 73. Zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká dohodou účastníkov a jej obsahom sú práva a povinnosti, s ktorými obe zmluvné strany súhlasili. Snahu žalovaného o vrátenie debnenia popiera aj skutočnosť, že uzatvoril dňa 5.3.2014 aj tretiu nájomnú zmluvu za rovnakých podmienok, čo nasvedčuje, o jeho potrebnosti pri ďalšom pokračovaní stavby. Debnenie bolo protokolárne vrátené dňa 30.4.2015. O pravdivosti niektorých výpovedí mal a aj má žalobca pochybnosti. Napriek poučeniu súdu o krivej výpovedi boli niektoré výpovede svedkov zmanipulované, resp. nadbytočné, keďže nemali žiadny vzťah so žalobcom, žalovaným, ani s predmetným sporom. Príkladom je výsluch svedka F. V., ktorého tvrdenia považuje za absolútne zavádzajúce keď uviedol, že bol pri odovzdávaní zálohy v novembri, decembri a januári, bol pri konflikte keď žalobca na stavbe kričal na chlapcov aby išli z lešenia dolu, lebo ho potrebuje, chodil k žalobcovi pre lešenie, 15x bol vo firme žalobcu atď. Svedok bo| vypočutý ako kamarát žalovaného. Svedkovi uniklo, že predmetom sporu nie je lešenie, ale debnenie. Keďže po celú dobu výsluchu hovoril o lešení vylučuje omyl. Jeho výpoveď považuje za nepravdivú. Skutočnosť, že bol priateľom žalovaného je nepostačujúca nevysvetľuje dôvod jeho prítomnosti (ako tretej osoby) na stavbe a informovanosť o zmluvných podmienkach. 74. Výsluch svedka R.. V. Q., bol rozpačitý, zápis do stavebného denníka o ukončení používania debnenia ku dnu 28.3.2014 doplnil dodatočne na žiadosť žalovaného, t.j. v čase keď už stavbu nedozoroval. 75. V priebehu konania taktiež namietal výsluch svedkov W.. O. a p. W.. Prvý svedok nemá žiadny vzťah so žalobcom. Ako investor a právnik nemal žiadne informácie o stavbárskych prácach. Podľa jeho vyjadrenia všetko bolo v kompetencii žalovaného. Jedinú informáciu, ktorú dôsledne ovládal bolo, že stavba bola dobetonovaná koncom marca a odvtedy debnenie zavadzalo. Druhý svedok nemal so žalobcom ani žalovaným žiadny pracovno-právny ani obchodný vzťah. Pri výsluchu zostal pre žalobcu neobjasnený dôvod prečo sa vlastne zdržoval na stavbe. Ďalší svedok, ktorý bol vypočutý B. N. bol svedkom navrhnutým žalobcom. Informoval žalobcu, že ho navštívil žalovaný s návrhom, aby požiadal žalobcu o stiahnutie žaloby zo súdu, čo považuje za ovplyvňovanie svedka. Podľa názoru žalobcu žalovaný navrhoval výsluchy svedkov najmä pre dôkaznú núdzu na preukázanie nesúčinnosti žalobcu. 76. Žalobca práve naopak doložil pozmenený stavebný denník a naviac aj Fa č. 2014/01/48 vystavená spoločnosťou EUROBETON PLUS, s. r. o. zo dňa 15.4.2014. Prílohou faktúry sú 3 dodacie listy zo dňa 8.4 2014 na 9m3 betónu a zo dňa 14.4.2014 dva dodacie listy na 9m3 betónu a 8m3 betónu. Týmito listinnými dôkazmi žalobca preukazuje, že ešte aj v tomto období žalovaný vykonával betonárske práce, montáž a následné používanie debnenia. Z hľadiska dodržania technologických postupov žalobca predpokladá, demontáž debnenia koncom mesiaca apríl. S určitosťou by to mohol potvrdiť len znalec z odboru stavebníctvo. Keďže staviteľ zanedbal tak závažné povinnosti ako je prítomnosť stavebného dozoru na stavbe a riadne vedenie stavebného denníka aj v roku 2014 je konečné použitie a demontáže debnenia zo strany žalovaného neskontrolovateľné. Preto za smerodajné pre fakturáciu považuje žalobca deň protokolárneho odovzdania debnenia vlastníkovi. 77. Za nekorektné považuje žalobca aj obvinenie o neoprávnenom prenajímaní debnenia, t.j. bez povolenia. Nepochopiteľný bol prístup žalovaného, keď sa dožadoval takých dokladov ako je peňažný denník, zoznam vystavených faktúr, kontrolný výkaz DPH od žalobcu. Faktúry tvorili prílohu žaloby a boli založené v súdnom spise. Žalovaný sa neštítil, inicializovať za tým účelom daňovú kontrolu, ktorú vykonal Daňový úrad, Bratislava, ktorý preveril všetky zdaniteľné príjmy a podnikateľskú činnosť za zdaňovacie obdobie r.2013-2014. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol súčasne poučený o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti podľa Trestného zákona. Z uvedeného dôvodu zápisnica o priebehu kontroly nebola súdu predložená zo strany žalobcu. 78. V záujme vyhnúť sa zodpovednosti za zmluvou prevzaté záväzky a povinnosti zaplatiť žalovanú sumu urobil maximum. Vykonal len prvotnú úhradu zmluvou dohodnutých záloh. Žalovanému boli Faktúry riadne doručené poštou, neboli odmietnuté žalovaným, pričom podacie lístky sú na uložené aj v spise. 79. Zapožičané debnenie odporca vrátil až o mesiac neskôr dňa 30.4.2014. Prevzatie prenajatých vecí sa nezrealizovalo bez problémov keďže boli odovzdané aj dielce, ktoré nepatrili žalovanému, resp. niektoré dielce chýbali. Zmluvné strany spísali protokol o odovzdaní a prebratí prenajatých veci a zápis o chýbajúcich a poškodených dieloch k dátumu 30.4.2014. Chýbajúce diely žalovaný dorovnal vlastnými. Protokol vlastnoručne podpísal. 80. Žalovaný poukazuje v odvolaní na námietky, ktoré zo strany súdu zostali nepovšimnuté a podľa jeho názoru spôsobujú vadu konania a tým aj porušujú právo na spravodlivý proces. Žalobca v tomto smere je toho názoru, že ani ustálená judikatúra našich súdov nevyžaduje, aby každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď. 81. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 82. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania v predmetnej veci s poukazom na ust. § 219 ods. 3 CSP v zmysle ktorého vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 83. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 84. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci dostatočné dokazovanie a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. 85. Je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodno-právny vzťah s poukazom na ust. § 261 ods. 1 Obch. zák. keď žalobca ako živnostník ponechal za odplatu na dočasné užívanie DOKA debnenie žalovanému. 86. Z uvedeného je nesporné, že žalobca a žalovaný boli podnikateľmi podľa ust. § 2 ods. 2 Obch. zák. osobami, ktoré podnikajú na základe živnostenského oprávnenia a ich záväzkový vzťah sa týkal podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na to, že obe zmluvné strany pri vzniku tohto záväzkového vzťahu vystupujú ako podnikatelia podľa ust. § 2 ods. 2 Obch. zák. a vec ktorú žalobca prenechal žalovanému bola na dočasné užívanie predstavovala stavebnú techniku a keďže obe zmluvné strany podnikali v oblasti stavebníctva mal súd za to, že záväzkový vzťah žalobcu a žalovaného predstavoval obchodný záväzkový vzťah podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. 87. Skutočnosť, ktorú namietal žalovaný v podanom odvolaní, že súd nesprávne označil strany sporu keď neuviedol pri žalobcovi obchodné meno STAVMOP a u žalovaného neuviedol IČO nepovažuje odvolací súd za vadu konania. Z celého priebehu konania ako aj z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že v oboch prípadoch šlo o živnostníkov a osoby podnikajúce v oblasti stavebníctva. Neudanie IČO v prípade žalovaného a obchodného mena žalobcu spolu s IČO nemá za následok nepreskúmateľnosť predmetného rozhodnutia vo veci samej. V prípade oboch strán sporu, pôvodne v žalobe označených ako podnikateľov, sa jedná o tú istú fyzickú osobu, nejde o iného účastníka a z ust. § 133 CSP vyplýva, že Civilný sporový poriadok už nerozlišuje, tak ako to rozlišoval OSP, medzi fyzickou osobou podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom. Ak je stranou v spore fyzická osoba, musí byť označená menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Súd prvej inštancie preto označil strany sporu v napadnutom rozsudku, ktorý bol vydaný úž za účinnosti CSP, správne. 88. Pokiaľ ide o námietku žalovaného v podanom odvolaní, že nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a nie na dobu určitú a že súd nesprávne vypočítal nájom na jeden deň a nemal ho takto počítať keďže celá odmena je za dobu neurčitú a bola stanovená vo výške 1.500 eur kde chýba veličina, presné určenie času a že žalovaný podľa predloženého listinného dôkazu Stavebného denníka stavby polyfunkčného domu na Lichnerovej ulici v Senci jednoznačne vyplýva, že od 03.12.2013 do 08.012014 sa na stavbe žalovaného nevykonávali žiadne stavebné práce a teda predmet nájmu žalovaný nevyužíval. Túto skutočnosť potvrdil aj vypočutý svedok B. W.. Zdôraznil, že žalobca si debnenie mohol vyzdvihnúť na vlastné náklady, aj k vráteniu debnenia nedošlo dňa 30.4.2014 tak, ako uvádza žalobca ale že k vráteniu debnenia podľa protokolu z 23.4.2014 došlo už minimálne v tento čas lebo aj tento protokol bol vystavený zo strany žalobcu, odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie uvádza, že je nesporné, že obchodný záväzkový vzťah žalobcu a žalovaného bol založený písomnou zmluvou zo dňa 13.11.2013 s predpokladanou dobou nájmu 30 dní, za čo mala žalobcovi ako prenajímateľovi patriť odmena (nájomné) v sume 1 500,- eura bez DPH, čo predstavovalo 50,- eur bez DPH za jeden deň nájmu, na základe čoho dňom 13.11.2013 prišlo k dohode o podstatných zložkách nájomnej zmluve a tým pádom aj k vzniku tohto nájomného vzťahu, pričom na jeho vznik alebo začatie plynutia nájomnej doby nemala vplyv skutočnosť, kedy bol predmet nájmu prenechaný do užívania ale skutočnosť, kedy došlo k dohode o podstatných častiach nájomnej zmluvy, takže povinnosť žalovaného platiť nájomné vznikla ku dňu 13.11.2013. Hoci doba nájmu nebola presne určená, ale len predpokladaná (neurčitá), podľa ust. § 723 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť žalovaného ako nájomcu podľa ust. § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka platiť dohodnuté nájomné zaniká až vrátením prenajatej veci žalobcovi ako prenajímateľovi, a teda bez ohľadu na to, či doba nájmu predstavovala 30 dní alebo nie, povinnosť žalovaného platiť dohodnuté nájomné podľa nájomnej zmluvy zo dňa 13.11.2013 trvala až do vrátenia prenajatej veci, resp. do doby, kedy bol žalovaný preukázateľne pripravený a schopný vec vrátiť. 89. Odvolací súd v súvislosti s argumentom žalovaného, že v období január, február, marec poprípade toto debnenie už nepotreboval poukazuje na skutočnosť, že žalovaný dobrovoľne uzatvoril ďalšie nájomné zmluvy a postupné odstraňovanie debnenia sa podľa Stavebného denníka začalo až v januári dňa 8.1.2014, čo je v rozpore s vyjadrením žalovaného o maximálnej snahe vrátiť debnenie v dohodnutom termíne. Práve naopak žalovaný dňa 9.1.2014 osobne navštívil žalobcu v jeho firme a požiadal o uzatvorenie novej nájomnej zmluvy. Zmluvu vyhotovil žalobca za rovnakých podmienok so zníženým nájomným 1100,- Eur, na čom sa dohodli z dôvodu opakovaného nájmu. Zmluvné strany ju takto podpísali. Žalovaný súčasne uhradil zálohu 1000.- Eur. 90. Zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká dohodou účastníkov a jej obsahom sú práva a povinnosti, s ktorými obe zmluvné strany súhlasili. Žalovaný so zmluvnými podmienkami súhlasil, bol si vedomý, že ide o pravdepodobnú dobu nájmu a súhlasil s ňou. To, že používal prenajatú vec dlhšie ako 30 dní záviselo od žalovaného. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný si musel byť vedomý, že cena nájmu dohodnutá na predpokladaných 30 dní v sume 5.500 eur pri prvom uzatvorení nájomnej zmluvy sa každým dňom navyšuje o jednu tridsiatinu zo sumy 1.500 eur resp. z ceny následne dohodnutej 1.100 eur. Preto určenie ceny nájmu na jeden deň je logicky matematickým prepočtom, pričom povinnosť hradiť nájomné je nielen zmluvnou ale aj zákonnou povinnosťou v zmysle § 723 ods. 1 Obč. zák. Snahu žalovaného o vrátenie debnenia popiera aj skutočnosť, že uzatvoril dňa 5.3.2014 aj tretiu nájomnú zmluvu resp. pokračovanie pôvodnej nájomnej zmluvy za rovnakých podmienok to nasvedčuje ohľadom potrebnosti pri ďalšom pokračovaní stavby. Predĺženie nájomnej zmluvy resp. uzatvorenie dohodnutia ďalších podmienok na nájom na ďalšie obdobie žalovaného nikto nenútil a žalovaný k takémuto kroku pristúpil dobrovoľne. 91. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že hoci dňa 09.01.2014 a dňa 05.03.2014 došlo k uzavretiu ďalších nájomných zmlúv, nemožno tieto skutočnosti považovať za vznik ďalších nájomných vzťahov medzi stranami sporu, keďže predmet nájmu sa nezmenil, žalovaný predmet nájmu neodovzdal žalobcovi, účastníkmi sporu boli tie isté osoby a tieto úkony strán sporu treba podľa obsahu posúdiť s odkazom na ust. § 516 ods. 1 Obč. zák. tak, ako správne konštatoval súd prvej inštancie ako zmeny obsahu ich nájomného vzťahu vzniknutého uzavretím nájomnej zmluvy zo dňa 13.11.2013 spočívajúce v tom, že od 09.01.2014 bol žalovaný ako nájomca povinný platiť nájomné v sume 1 100,- eur bez DPH za 30 dní nájmu, čo predstavovalo 36,66 eura bez DPH za deň nájmu t.j. zmenila sa iba výška nájomného za predpokladané ďalšie obdobie 30 dní. 92. Nesporné bolo aj to, že k reálnemu (faktickému) vráteniu predmetu nájmu žalovaným žalobcovi došlo až dňa 30.04.2014, pričom sporné bolo, či bol žalovaný schopný predmet nájmu vrátiť aj skôr, a to ku dňu 28.03.2014, avšak v dôsledku omeškania žalobcu, resp. neposkytnutia jeho súčinnosti sa tak nestalo. 93. Odvolací súd poukazuje na na zápis v stavebnom denníku č.l. 157298, z ktorého však vyplývalo len to, že ku dňu 13.04.2014 sa uskutočňovali betonárske práce vencov a podkrovia, pričom určité stavebnomontážne práce (armatúra) boli k tomuto dňu ukončené až dňa 17.04.2014. 94. Podľa ust. § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. 95. Nájomca je povinný platiť nájomné až do vrátenia predmetnej veci a dohodnuté nájomné zaniká vrátením prenajatej veci prenajímateľovi a teda bez ohľadu na to, či doba nájmu predstavovala 30 dní alebo nie, povinnosť žalovaného dohodnuté nájomné podľa nájomnej zmluvy zo dňa 13.11.2013 trvala až do vrátenia prenajatej veci. Je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným boli uzatvorené dva protokoly odovzdávania a prevzatia prenajatej veci a o zápise chýbajúcich poškodených dielov a overovaní inými dielcami keď v protokole zo dňa 25.4. bolo konštatované, že chýbajú tri kusy panelov 50x250, štyri kusy panelov 50x250 alebo sú poškodené resp. že chýba drevený nosník 1,9 m a chýba 10ks stropných podpier. Z uvedených dôvodov bol potom spísaný ďalší preberací protokol dňa 30.4.2014 kde síce bolo konštatované, že chýba nosník 1,9 m a chýbajú panely 3ks 50x250 avšak tento preberací protokol bol podpísaný žalobcom aj žalovaným, bol opatrený pečiatkou žalobcu a tento preberací protokol napriek uvedeným nedostatkom žalobca akceptoval a mal za to, že v uvedený deň došlo ku kompletnému odovzdaniu predmetu nájmu. Žalovaný s takýmto dátumom súhlasil, tento dátum nerozporoval a podpísal dobrovoľne predmetný odovzdávací protokol s uvedeným dátumom a musel si byť vedomý, že k tomuto dňu bude povinné platiť aj nájomné za prenajaté veci. Žalovaný nepredložil súdu v rámci vykonaného dokazovania žiadnu písomnú výzvu alebo mailovú resp. inú komunikáciu z ktorej by bolo zrejmé, že vyzýval žalobcu aby si prišiel debnenie prevziať, že debnenie nepotrebuje skôr ako v uvedený deň keď došlo k jeho odovzdaniu a že nemá záujem predmetné veci ďalej držať v nájme. Pokiaľ ide o jednotlivé svedecké výpovede, ktoré namietal žalovaný v podanom odvolaní, odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že predloženými listinnými dôkazmi, uzatvorenou nájomnou zmluvou za celé obdobie ako aj z predloženého stavebného denníka, zápisu odovzdaní a prevzatí predmetnej veci, ktorá bola predmetom nájmu bolo jednoznačne preukázané, že nájomný vzťah žalobcu a žalovaného trval od 13.11.2013 do 30.4.2014, že žalovaný mal predmet nájmu v držbe, že tento s malými prestávkami užíval, že nikdy písomne alebo nijakým iným spôsobom nevyzýval žalobcu na to, aby si prišiel predmetné debnenie prevziať, avšak bolo evidentne preukázané, že ešte v apríli sa na predmetnej stavbe betónovalo a debnenie bolo riadne užívané tak, ako to preukázal žalobca listinným dôkazom a to fa. č. č. 2014/01/48 vystavenú spoločnosťou EUROBETON PLUS s.r.o. datovanú ku dňu 15.04.2014, ktorej prílohou boli dodacie listy zo dňa 08.04.2014 a dňa 14.04.2014, z ktorých jednoznačne vyplývalo, že tento deň boli na stavbu žalovaného dovezený betón a vykonávali sa tam betonárske práce, montáž a následné používanie debnenia. 96. Je nesporné, že na stavbe nebol riadne vedený stavebný denník a tak nebolo možné jednoznačne preukázať aké práce sa každý deň na stavbe vykonávali a ku ktorému dňu presne došlo k ukončeniu betonárskych prác. Je nesporné, že svedok R.. V.. Q. vykonával stavebný dozor na stavbe len do konca roku 2013 a nebolo preukázané kto vykonával stavebný dozor po tomto období. Svedok potvrdil, že došlo k manipulácii so stavebným denníkom a zápis do stavebného denníka o ukončení používania debnenia ku dňu 28.4.2014 doplnil dodatočne na žiadosť žalovaného tj. v čase keď už na stavbe nedozoroval. 97. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na svedecké výpovede všetkých svedkov, že ani s týmito svedeckými výpoveďami žalovaný nepreukázal, že debnenie za dané obdobie nepoužíval, že debnenie demontoval už koncom marca 2014 a že ho bol schopný už v tomto čase vrátiť žalobcovi ale z dôvodu neposkytnutia súčinnosti zo strany žalobcu k tomu nemohlo dôjsť. 98. Taktiež nepreukázal, že už po uplynutí 30 dní od podpisu nájomnej zmluvy prišiel za žalobcom a chcel debnenie vrátiť a že sa mu žalobca neustále vyhýbal a nedvíhal mu telefón keďže je nesporné, že na ďalšie obdobie opäť predĺžil nájomný vzťah so žalobcom a debnenie riadne na stavbe užíval. 99. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal aj odvolací súd za to, že povinnosť žalovaného platiť nájomné zanikla až 30.4.2014 keď došlo k reálnemu faktickému vráteniu predmetu nájmu žalobcovi a teda žalovaný bol povinný zaplatiť nájomné za obdobie od 13.11.2013 do 8.1.2014 v sume 50,- eur bez DPH za každý deň a od 9.1.2014 kedy došlo k zníženiu ceny nájmu až do 30.4.2014 kedy došlo k faktickému vráteniu predmetu nájmu sumu 36,66 eur bez DPH za každý deň nájmu. 100. Tak, ako bolo vyfakturované žalobcom a bolo vyfakturované správne keďže nájomné za obdobie od 13.11.2013 do 8.1.2014 si žalobca vyfakturoval fa. č. 2014102 v sume 3.360,- eur t.j. za 56 dní nájmu po 60,- eur s DPH s tým, že z tejto sumy si žalobca odpočítal žalovaným zaplatenú zálohu v sume 1 000,- eur, pričom súd nárok žalobcu na nájomné za obdobie od 13.11.2013 do 08.01.2014 v sume 2 360,- eur považoval za v plnom rozsahu dôvodný, nakoľko bolo preukázané, že v tomto období žalovaný užíval predmet nájmu prenechaný žalobcom. 101. Nájomné za obdobie od 09.1.2014 do 30.04.2014 si žalobca vyúčtoval faktúrou č. 201403 v sume 2 375,46 eura (za 54 dní nájmu po 43,99 eura s DPH) a faktúrou č. 201407 v sume 2 199,50 eura (za 50 dní nájmu po 43,99 eura s DPH) s tým, že z každej faktúry si žalobca odpočítal žalovaným zaplatenú zálohu v sume 1 000,- eur, pričom súd aj tento nárok žalobcu na nájomné za obdobie od 09.1.2014 do 30.04.2014 v celkovej v sume 2 574,- eur považoval za v plnom rozsahu dôvodný. 102. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne s poukazom na § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil spolu s úrokmi z omeškania a trovami konania tak, ako je to uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie s poukazom na ust. § 369 ods. 1 a 2 Obch. zák. 103. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP s tým, že o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 104. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).