Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoPr/9/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314222874 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1314222874.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcu: Mgr. P. W., P. P. X, W., proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a o zaplatenie náhrady funkčného platu a iných náhrad, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22.02.2016, č.k. 7Cpr/4/2014-222, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému nepriznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru dňom 31.07.2014, určenia, že štátnozamestnanecký pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu funkčného platu, náhradu za stravné a za nevyčerpanú dovolenku. 2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca žalobu doručenú konajúcemu súdu dňa 14.10.2014, doplnenú podaním zo dňa 10.02.2015, odôvodnil tým, že na základe služobnej zmluvy č. E.-XX-XX/ XXXX zo dňa 31.01.2014 (ďalej len „služobná zmluva“) vznikol s účinnosťou od 01.02.2014 jeho štátnozamestnanecký pomer u žalovaného, vo funkcii hlavný štátny radca, v odbore štátnej služby 2.09 - obrana, s tvorením štátnej politiky, vrátane koncepčnej činnosti na úrovni Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“), pričom išlo o dočasnú štátnu službu. Žalobca sa dňa 08.07.2014 ako jediný uchádzač zúčastnil výberu č. XXXX/XX-P., na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta vo funkcii hlavný štátny radca, pričom úspešne absolvoval písomný test a následne úplne presne a správne zodpovedal i na všetky otázky ústnej časti výberu. Vedúci služobného úradu žalovaného však vydal nepravdivé a zmanipulované oznámenie o výsledkoch výberu, ktoré svojím obsahom a nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania poškodilo žalobcu tak, že v jeho dôsledku dňa 31.07.2014 skončil jeho štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej službe. Žalobca mal za to, že týmto postupom žalovaný zmaril výkon jeho štátnej služby odo dňa 01.02.2014, a preto ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo. Zároveň žalovaný porušil zákaz diskriminácie podľa § 4 ods. 1, 2, 3, 5 a 6 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe (ďalej len „zákon o štátnej službe“), keď úmyselne obchádzal žalobcove výsledky písomnej a ústnej časti výberu, jeho úspešný výkon štátnej služby, ktorý preukázal jeho schopnosti, osobnostné vlastnosti a odborné znalosti na obsadenie príslušného štátnozamestnaneckého miesta. 3. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, pričom ustálil, že žalobca bol na základe služobnej zmluvy č. E.-XX-XX/XXXX zo dňa 31.01.2014, prijatý do štátnozamestnaneckého pomeru u žalovaného, do funkcie hlavný štátny radca, odbor štátnej služby: 2.09 - Obrana, pričom jeho štátnozamestnanecký pomer vznikol dňom 01.02.2014. Žalobca bol prijatý do dočasnej štátnej služby, ktorá trvala do obsadenia tohto miesta štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe, najdlhšie do 31.07.2014. Žalovaný podľa oznámenia o výbere č. XXXX/XX-P., vyhlásil výber na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta hlavný štátny radca, v stálej štátnej službe, organizačná zložka: oddelenie informačných technológií odboru komunikačných a informačných systémov sekcie modernizácie a podpory ministerstva obrany (ďalej len „výber“). Za členov výberovej komisie boli vymenovaní Ing. P. F. (predseda komisie), Ing. H. O. a Mgr. G.T. W.. Žalobca listom zo dňa 30.05.2014 požiadal o zaradenie do výberu. Akceptujúc túto žiadosť, služobný úrad žalovaného zaradil žalobcu medzi uchádzačov výberu a zaslal mu pozvánku, s termínom konania výberu 08.07.2014. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalobca ako jediný uchádzač výberu, bol úspešný v písomnej časti, keď v písomnom odbornom teste získal 24 bodov, avšak neuspel v osobnom pohovore pred členmi výberovej komisie, v ktorom získal spolu 20 bodov a sumárne dosiahol 44 bodov. Skutočnosť, že žalobca vo výbere nebol úspešný, mu žalovaný oznámil listom zo dňa 08.07.2014, s názvom oznámenie o výsledku výberu č. XXXX/XX-P.. V zmysle potvrdenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona, č. E.-XX-XXX/XXXX, zo dňa 21.07.2014 žalovaný žalobcovi oznámil, že jeho štátnozamestnanecký pomer, založený služobnou zmluvou, sa skončí dňom 31.07.2014 z dôvodu uplynutia dočasnej štátnej služby na základe zákona v zmysle § 52 ods. 1, písm. i) zákona o štátnej službe. Žalobca bol štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe, s dobou trvania štátnozamestnaneckého pomeru od 01.02.2014 do 31.07.2014. 4. Konajúci súd po vykonaní dokazovania, aplikujúc ustanovenia § 3 ods. 3, § 4 ods. 1 až 5, ods. 6, § 21 ods. 1, § 23 ods. 1 až 6, § 52 ods. 1, písm. f), písm. i), ods. 3, § 55, § 56, § 58 ods. 1 zákona o štátnej službe a § 2a ods. 1 až 3, § 6 ods. 1, 2, písm. b) a c) zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Mal za to, že v zmysle § 52 ods. 1, písm. i) zákona o štátnej službe skončil štátnozamestnanecký pomer žalobcu, založený služobnou zmluvou, dňom uplynutia dočasnej štátnej služby, t.j. dňom 31.07.2014. Vedúci služobného úradu žalovaného vydal žalobcovi v zmysle § 52 ods. 3 zákona o štátnej službe potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona č. E.-XX-XXX/XXXX, ktoré žalobca prevzal dňa 21.07.2014, pričom od tohto dátumu začala žalobcovi v zmysle § 56 zákona o štátnej službe plynúť dvojmesačná lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe. Keďže táto lehota, ktorá má v zmysle § 124 zákona o štátnej službe charakter prekluzívnej lehoty, uplynula dňom 21.09.2014 a žalobca doručil konajúcemu súdu žalobu až dňa 14.10.2014, došlo k zániku jeho subjektívneho práva ako štátneho zamestnanca domáhať sa na súde vyslovenia neplatnosti skončenia jeho štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona. 5. I napriek záveru o zmeškaní lehoty na podanie žaloby, súd prvej inštancie posudzoval dôvodnosť tvrdení žalobcu o jeho diskriminácii v súvislosti s výberom na voľné štátnozamestnanecké miesto hlavný štátny radca, v stálej štátnej službe, ktorými žalobca odôvodňoval neplatnosť skončenia jeho štátnozamestnaneckého pomeru. Bol toho názoru, že žalobca bol v predmetnom výbere neúspešný, a preto v zmysle § 52 ods. 1, písm. f) zákona o štátnej službe nemohol byť na predmetné štátnozamestnanecké miesto prijatý. So zreteľom na listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise žalobca v konaní nepreukázal tvrdenia o diskriminácii jeho osoby zo strany predsedu výberovej komisie Ing. P. F., prípadne ostatných jej členov, pričom rovnako nepreukázal, že už počas výkonu dočasnej štátnej služby u žalovaného bol žalovaným perzekvovaný a zastrašovaný. Jeho tvrdenia vyhodnotil konajúci súd len za subjektívne pocity prameniace z neúspechu v predmetnom výbere. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o diskriminačnom správaní žalovaného voči jeho osobe v zmysle ustanovení § 4 ods. 1 až 5 a ods. 6 zákona o štátnej službe, súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné vykonať dôkazy navrhované žalobcom, najmä výsluch navrhovaných svedkov, ktorých výpovede vyhodnotil za právne irelevantné pre rozhodnutie vo veci samej. 6. Pokiaľ išlo o nároky na náhradu mzdy (správne má byť funkčného platu - pozn. odvolacieho súdu), náhradu za stravné a nevyčerpanú dovolenku, uplatnené žalobcom titulom neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, súd prvej inštancie ich vzhľadom na platné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru uplynutím dočasnej štátnej služby podľa § 52 ods. 1, písm. i) zákona o štátnej službe vyhodnotil za nedôvodné. Mal za to, že nárok na náhradu mzdy žalobcovi v zmysle ustanovenia § 55 zákona o štátnej službe nevznikol, a preto zamietol i túto časť žaloby. 7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) tak, že v konaní úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli. 8. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolaním a žiadal, aby ho odvolací súd zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Namietal, že súd prvej inštancie pochybil pri vyhodnotení vykonaných dôkazov. Uviedol, že v čase výkonu štátnej služby žalovaného opakovane upozorňoval na výskyt nekalých praktík, bezprávia, svojvôle a totalitných metód na úseku celého rezortu, pričom žalovaný v príčinnej súvislosti s týmito oznámeniami vykonštruovane, diskriminačne a protiprávne ukončil jeho štátnozamestnanecký pomer, čím mu spôsobil stratu zamestnania, ohrozil jeho ďalší profesijný rast a podstatne mu sťažil uplatnenie na trhu práce. Zároveň žalovaný zmanipuloval i úspešné absolvovanie výberu, vyhláseného na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta v stálej štátnej službe žalobcom. Žalovaný v konaní nepreukázal, že v tomto smere postupoval v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonom o štátnej službe, Zákonníkom práce a ďalšími príslušnými právnymi predpismi. 9. Žalobca konajúcemu súd vytkol, že nevykonal dokazovanie výsluchom ním navrhovaných svedkov a ani nepožiadal príslušné miesta o zbavenie jeho mlčanlivosti, v dôsledku čoho bol zásadným spôsobom ukrátený na svojich právach a nemohol zasahovať do súdneho konania. Navrhované dôkazy mali pritom preukázať dôvodnosť a zákonnosť jeho žaloby. Na základe týchto skutočností žalobca vyjadril presvedčenie, že ku skončeniu jeho štátnozamestnaneckého pomeru nedošlo a jeho štátnozamestnanecký pomer trvá naďalej. Podľa mienky žalobcu išlo o neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu, obchádza ho a prieči sa i dobrým mravom. Konajúci súd tak podľahol tlakom výkonnej moci, rozhodol tendenčne, politicky, a preto nezákonne, pričom svojim konaním porušil i zásadu rovnosti strán sporu. Záverom žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie expedoval napadnutý rozsudok oneskorene, s takmer päť mesačným omeškaním, čím nedodržal zákonom stanovenú 30 - dňovú lehotu. 10. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a považoval ho za vecne správny. Zákon o štátnej službe v ustanovení § 56 jednoznačne vymedzuje lehotu na podanie žaloby o neplatné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, uplynutím ktorej v zmysle § 124 citovaného zákona zaniká právo na jej podanie. Zákon o štátnej službe používa pojem zánik práva, ktorý korešponduje teoreticko - právnemu pojmu preklúzia. Preklúziu, na ktorú súd prihliada ex offo, možno pritom vymedziť ako zánik práva v dôsledku jeho neuplatnenia v zákonom stanovenom čase. Žalovaný považoval za nesporné, že žalobcovi doručil potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona podľa § 52 ods. 3 zákona o štátnej službe dňa 21.07.2014, pričom od tohto dňa mu začala plynúť dvojmesačná lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia jeho štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe. Koniec lehoty na podanie žaloby uplynul dňa 21.09.2014, pričom žalobca ju podal na súd až dňa 14.10.2014, teda oneskorene. Žalovaný uzavrel, že nárok žalobcu je právne nepodložený, neodôvodnený a nepreukázaný, keďže žalobca svoje tvrdenia o diskriminácii jeho osoby, o jeho perzekvovaní a zastrašovaní zamestnancami žalovaného, nepreukázal. Z tohto dôvodu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 11. Odvolací súd s poukazom na § 470 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.11.2018 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.). 12. V danej veci je predmetom sporu žaloba týkajúca sa určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu zo zákona dňom 31.07.2014, určenia, že štátnozamestnanecký pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá a súvisiaci nárok na náhradu funkčného platu, náhradu za stravné a nevyčerpanú dovolenku. 13. Podľa § 46 ods. 2 zákona o štátnej službe, štátnozamestnanecký pomer sa skončí aj na základe zákona. 14. Podľa § 52 ods. 1, písm. i) zákona o štátnej službe, štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom uplynutia dočasnej štátnej služby. 15. Podľa § 52 ods. 3 zákona o štátnej službe, písomné potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona, ktoré vydá vedúci úradu, obsahuje údaj o dni a dôvode skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. 16. Podľa § 56 veta prvá zákona o štátnej službe, ak sa štátny zamestnanec domnieva, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, môže sa obrátiť na súd najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia písomného potvrdenia podľa § 52 ods. 3. 17. Podľa § 124 zákona o štátnej službe, k zániku práva podľa tohto zákona dochádza, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej v § 51 ods. 2 a § 56. 18. Podľa § 123 zákona o štátnej službe, na premlčanie a počítanie času sa použijú ustanovenia § 100 ods. 1 a 2, § 101 až 103, § 106, § 107, § 110 až 113 a § 122 Občianskeho zákonníka. 19. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. 20. Preskúmaním súdneho spisu sa odvolací súd plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie tak v časti, v ktorej zamietol žalobu o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo zákona a určenia, že štátnozamestnanecký pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá, ako aj v časti, v ktorej si žalobca z tohto titulu uplatnil nároky na náhradu funkčného platu, stravného a nevyčerpanej dovolenky. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov, ktoré viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu (§ 387 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.), primárne pre uplynutie dvojmesačnej lehoty na jej podanie. 21. Súd prvej inštancie na zistenie žalobcom tvrdených skutočností vykonal všetko potrebné dokazovanie a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. k správnym skutkovým záverom a následne vyvodil i správne právne závery. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie dopĺňa, že zákon o štátnej službe v ustanovení § 56 vymedzuje lehotu na podanie žaloby o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona. Ide o dvojmesačnú lehotu, ktorá má charakter prekluzívnej lehoty, po márnom uplynutí ktorej už nie je možné s úspechom sa domáhať určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo zákona. Uvedené možno vyvodiť z ustanovenia § 124 zákona o štátnej službe, ktorý spája neuplatnenie práva v lehote podľa § 56 citovaného zákona so zánikom práva, t.j. s preklúziou; na preklúziu pritom prihliada súd ex offo, teda aj bez námietky. Lehota na podanie žaloby má charakter lehoty hmotnoprávnej, čo znamená, že žaloba o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru musí byť doručená v posledný deň lehoty na príslušnom súde. Pritom platí, že posledný deň tejto lehoty je totožný s dňom, ktorý sa číslom zhoduje s dňom doručenia písomného potvrdenia služobného úradu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona štátnemu zamestnancovi. 22. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalobca preukázateľne prevzal potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona, č. E.-XX-XXX/XXXX, obsahujúce náležitosti podľa § 52 ods. 3 zákona o štátnej službe, dňa 21.07.2014. Počnúc dňom doručenia tohto písomného potvrdenia mu začala plynúť dvojmesačná lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe, ktorá uplynula v súlade s § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 123 zákona o štátnej službe) dňa 21.09.2014. Pokiaľ žalobca podal žalobu vo veci neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a súvisiacich nárokov na súd dňa 14.10.2014, podal ju oneskorene, čo malo za následok zánik jeho subjektívneho práva domáhať sa vyslovenia tejto neplatnosti, tak ako správne uzavrel súd prvej inštancie. Tvrdeniu žalobcu v odvolaní o podaní žaloby na prvoinštančný súd v zákonom stanovenej lehote nemožno preto priznať úspech. Podľa mienky odvolacieho súdu žalobca si bol skutočnosti, že žalobu o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podal oneskorene, vedomý, nakoľko už v žalobe zo dňa 14.10.2014 žiadal v zmysle § 58 O.s.p. o odpustenie zmeškania lehoty na jej podanie; predmetné ustanovenie sa však vzťahovalo k plynutiu procesných, a nie hmotnoprávnych lehôt, a preto ho nebolo možné aplikovať v danej veci. 23. Vzhľadom na vyššie uvedený záver súdu prvej inštancie o zmeškaní lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu nebolo potrebné zaoberať sa bližšie tvrdeniami žalobcu o diskriminácii jeho osoby, zmanipulovaní výsledkov výberu vyhláseného na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta v stálej štátnej službe, ktorými žalobca len odôvodňoval neplatnosť skončenia jeho štátnozamestnaneckého pomeru; napokon tieto svoje tvrdenia nijako a ničím nepreukázal, tak ako konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku. Odvolací súd len dopĺňa, že vychádzajúc z obsahu služobnej zmluvy je nepochybné, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu bol ohraničený dobou trvania dočasnej štátnej služby, najneskôr do 31.07.2014. Žalobca si musel byť od počiatku vedomý, že pokiaľ žalovaný nevyhlási výber na obsadenie tohto miesta v stálej štátnej službe alebo ak ho vyhlási a žalobca v ňom nebude úspešný, jeho štátnozamestnanecký pomer skončí najneskôr dňom uvedeným v služobnej zmluve, t.j. 31.07.2014. 24. Pokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhované dôkazy na preukázanie jeho tvrdení a nepožiadal príslušný orgán o zbavenie jeho mlčanlivosti, odvolací súd sa plne stotožnil s názorom konajúceho súdu, že v situácii, keď žalobca preukázateľne zmeškal lehotu na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe, by vykonanie týchto dôkazov bolo nadbytočné, a tým nehospodárne. 25. A napokon, pokiaľ žalobca vytýkal súdu prvej inštancie porušenie rovnosti strán sporu, k tejto námietke nepripojil dôvody, ktoré podľa neho zakladali nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie majúci za následok porušenie tohto princípu. Odvolací súd, viazaný uplatnenými dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), tak nemal podklad na to, aby sa v rámci odvolacieho prieskumu bližšie zaoberal týmto odvolacím dôvodom žalobcu. 26. S poukazom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Vzhľadom na to, že odvolací súd nepovažoval ním uvádzané tvrdenia za také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 27. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že okolnosť, že zákonná sudkyňa po vyhlásení rozsudku vo veci samej a potom ako jej bola zákonom stanoveným postupom predĺžená lehota na jeho vypracovanie, tento vyhotovila a expedovala až po piatich mesiacoch od jeho vyhlásenia, nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. 28. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech, nepriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko žalovanému žiadne trovy nevznikli. 29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).