Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/543/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313212853 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1313212853.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Janky Richterovej a členov JUDr. Juraja Považana a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: Bytový podnik Dúbravka, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Fedákova č.1, IČO: 35 828 994, zastúpeného JUDr. Annou Ščepkovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave, Saratovská č. 2/A, proti žalovanej: N.. Y. P., B.. XX.XX.XXXX, X. P. N. L. J., U. Č.. XX, o zaplatenie 1.094,67 €, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 09.marca 2015 č. k. 44C/236/2013-227, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanú ako vlastníčku bytu č. 1, nachádzajúceho sa v bytovom dome na ulici Š. O. P. X. (LV č. XXXX pre kat. úz. J.) zaviazal na zaplatenie časti dlhu na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu za roky 2010 až 2012 a na preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len dlh) v celkovej výške 1.094,67 € s príslušenstvom. 2. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca rozsah dlhu vyčíslil správne, keď prehľadne preukázal, v akej výške a na ktoré splatné dlhy započítal platby žalovanej, vrátane úhrad v r. 2010. Aj s ohľadom na výsledky konania, prebiehajúceho na OS BA IV pod sp. zn. 11C/89/2009, žalovanou navrhované znalecké dokazovanie považoval za nadbytočné. 3. Za neopodstatnenú vyhodnotil žalovanou uplatnenú námietku premlčania. Vychádzal z predmetu konania (najstaršie nedoplatky za rok 2010, splatné dňa 03.07.2011), potom žalobou podanou dňa 17.07. 2013 žalobca sa ochrany práv domáhal v rámci plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby. 4. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu nesprávne zisteného skutkového stavu veci i jeho nesprávneho právneho posúdenia. Vyčítala súdu prvej inštancie, že zhodne so žalobcom nerešpektovali ňou označený účel platieb, ktoré poskytla v roku 2010. Za nesprávny preto označila záver súdu prvej inštancie o existencii nedoplatku na preddavkových plneniach v r. 2010. Zastávala názor, že žalobca v konaní nepreukázal, že platbami v roku 2010 platila skoršie dlhy; keďže túto skutočnosť by musel preukázať relevantnými účtovnými dokladmi. Súdom ustálený nedoplatok za rok 2010 vo výške 676,95 € považuje preto za nesprávny. Tvrdila, že jej vznikol preplatok vo výške 339,69 € podľa bilancie roka 2012 v roku 2014. Poukázala i na skorší súdny spor, ktorý sa však týkal iného obdobia (obdobie po úmrtí skoršieho vlastníka do ukončenia súdneho sporu, či byt patrí do pozostalosti). Dlhy za obdobie do 31.12.2009 vo výške 4.483,41 € síce uznala, avšak uvedený dlh sa v predmetnom konaní neuplatňuje. 5. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na spornosť existencie dlhu žalovanej v roku 2010 v súvislosti s vyhodnotením ňou realizovaných platieb čiastočne ako záloh na plnenia v roku 2010 ale čiastočne tiež ako úhrady skorších dlhov. V tejto súvislosti zdôraznil, že v roku 2010 žalovaná prvýkrát poskytla platby dňa 11.06.2010. Táto bola započítaná na zálohové/preddavkové platby za mesiace január až jún 2010 tak, ako žalovaná plnenie označila. Pri platbe v mesiaci júl 2010, ktorá podľa žalovanej predstavovala zálohu za mesiace júl až december 2010, zastával názor, že nedošlo k účinnému určeniu plneného dlhu, pretože ku dňu pripísania sumy 641,16 € a 242,40 € na jeho účet ešte neboli splatné plnenia, ktoré žalovaná ako účel platby uviedla. Plnenie na neexistujúci dlh preto považoval za plnenie skoršieho dlhu žalovanej, spred 01.01.2010. Obdobne postupoval pri plnení zo dňa 02.08.2010 a časti plnenia zo dňa 27.12.2010 (4.483,41 € a 69,85 €), tak ako to konštatovali súdy v konaní vedenom na OS BA IV pod sp. zn. 11C/89/09. Ústavná sťažnosť žalovanej voči rozsudku odvolacieho súdu v uvedenej veci bola ústavným súdom odmietnutá. Argumentácia žalovanej je prakticky totožná s jej argumentáciou i v tomto spore. 6. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 470 ods. 1, § 379 a 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je neopodstatnené. 7. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie i bez nariadenia žalovanou navrhovaného dokazovania, z ktorého vyvodil zodpovedajúce skutkové závery o výške nákladov na byt i o výške plnení, ktoré za rozhodné obdobie žalovaná poskytla, teda o výške dlhu v rozhodnom období. 8. Žalovaná namietala záver o existencii dlhu pre postup žalobcu, akceptovaný i súdom prvej inštancie, ktorý všetky plnenia v roku 2010 napriek označeniu žalovanou, nepovažoval za plnenia, týkajúce sa preddavkových plnení vlastníka bytu za rok 2010. 9. Všeobecne platí, že dlžník má povinnosť splniť svoj dlh riadne a včas. Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a ani Občiansky zákonník nemajú osobitnú úpravu, ako postupovať pri čiastočnom plnení dlžníka, ktorý je v omeškaní s plnením viacerých dlhov, resp. poskytne plnenie pri existujúcej splatnosti dlhu/dlhov, toto plnenie však označí za plnenie dlhu, ktorý ešte nie je splatným. 10. Možno sa stotožniť s argumentáciou žalovanej, že dlžník má právo výberu, ktorý z viacerých dlhov poskytnutým plnením veriteľovi uhrádza. Avšak celkom logicky za stavu, ak dlžník má splatné dlhy a poskytnuté plnenie označí ako plnenie dlhu, ktorý sa ešte nestal splatným, veriteľ nepochybí, ak ho považuje za plnenie už splatného dlhu. Preto žalobca opodstatnene plnenia poskytnuté v roku 2010 (po 11.06.2010) ešte pred ich splatnosťou, vyhodnotil ako plnenia, týkajúce sa splatného dlhu ešte spred roka 2010, kedy žalovaná nemala vedomosť, že bude vlastníčkou bytu. Existencia dlhu pred 01.01.2010 pritom medzi stranami nebola sporná. Prijaté platby žalovanej v roku 2010 poskytnuté pred splatnosťou zálohových platieb (preddavkov) potom opodstatnene považoval za splácanie už súdom judikovanej pohľadávky. 11. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 12. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).