Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/198/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307221814 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1307221814.15 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobcu: T.. Y. K., B.. XX.XX.XXXX, O. X. W. X, G., adresa pre doručovanie písomnosti: Ž. X, X., proti žalovanému: SOŠ Hotelových služieb a obchodu, so sídlom Na pántoch 9, Bratislava, o neplatnosť výpovede a náhradu mzdy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11. novembra 2016, č.k. 28C 115/2007-434, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie žalobcu o d m i e t a. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v časti o náhradu mzdy vo výške 29.000 Sk mesačne od mesiaca október 2007 za mesiace, za ktoré nebola vyplatená a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania, s tým, že o ich výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Poukázal na to, že v predmetnej veci rozhodol najskôr medzitýmnym rozsudkom č.k. 28C 115/2007-253 zo dňa 04.11.2010, ktorým určil, že výpoveď daná žalobcovi listom žalovaného zo dňa 20.06.2007 je neplatná a pracovný pomer trvá a súčasne v tomto rozhodnutí uviedol, že o mzdových nárokoch žalobcu voči žalovanému, ako aj o náhrade trov konania rozhodne v konečnom rozhodnutí. Na základe odvolania žalovaného odvolací súd rozsudkom č.k. 6Co 223/2011-342 zo dňa 11.11.2013 uvedený rozsudok zmenil tak, že žalobu v časti o určenie neplatnosti výpovede a o určenie, že pracovný pomer trvá, zamietol. V odôvodnení tohto rozhodnutia zároveň konštatoval, že nakoľko žalobu žalobcu čo do základu zamietol, súdu prvej inštancie neostáva nič iné, ako žalobu v časti uplatnených mzdových nárokoch zamietnuť. Súd prvej inštancie preto žalobu následne aj v časti uplatneného nároku na náhradu mzdy rozsudkom č.k. 28C 115/2007-356 zo dňa 25.04.2014 zamietol, pričom tento rozsudok bol na základe odvolania žalobcu odvolacím súdom uznesením č.k. 4Co 609/2014-374 zo dňa 12.11.2014 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodu, že žalobcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože nebol riadne predvolaný na pojednávanie a z toho dôvodu sa ho nezúčastnil. Na deň 11.11.2016 nariadil pojednávanie a vypočul na ňom žalobcu, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že má dôkaz o tom, že uloženie dotknutého dokumentu s menami a údajmi žiakov, čo bolo dôvodom jeho výpovede, nie je porušením zákona o ochrane osobných údajov a tiež uviedol, že Úrad pre ochranu osobných údajov mu oznámil, že mu nemôže zaslať stanovisko k danej veci na jeho meno, ale iba súkromne na e-mailovú adresu, preto vyhodnotil, že nejde o verejne dostupný dokument a žiadal o určenie, že sporná výpoveď je neplatná, pretože skutok mu nebol preukázaný. Opätovne konštatoval, že nakoľko odvolací súd rozsudkom č.k. 6Co 223/2011-342 zo dňa 11.11.2013 v spojení s rozsudkom dovolacieho súdu č.k. 8Cdo 455/2015-408 zo dňa 22.06.2016, právoplatným dňa 01.08.2016 (ktorým bolo zamietnuté dovolanie žalobcu smerujúce proti rozsudku odvolacieho súdu č.k. 6Co 223/2011-342 zo dňa 11.11.2013), žalobu o určenie neplatnosti výpovede a o určenie, že pracovný pomer trvá, zamietol, týmto výrokom bol viazaný, preto žalobu opätovne zamietol aj v časti žalobcom uplatnených mzdových nárokov. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a žalovanej ako úspešnej strane sporu priznal trovy konania, keď súčasne vyslovil, že o ich výške rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vo veci rozhodol tak, že určí neplatnosť jeho výpovede zo dňa 20.06.2007. V podanom odvolaní namietal, že odvolací súd vo svojom rozsudku nesprávne kvalifikoval jeho odbornú činnosť - umiestnenie (uloženie) priebežných výsledkov žiakov na stránku intranetu, nakoľko podľa vyjadrenia Úradu pre ochranu osobných údajov sa definuje umiestnenie (uloženie) ako uchovávanie osobných údajov a nie je porušením zákona. Zdôraznil, že priebežné výsledky žiakov neumiestnil na stránku intranetu, ale do priečinka pk_pr (predmetová komisia _ prírodovedecká), ktorý bol podpriečinkom priečinka down (download), ktorý sa všeobecne používal na ukladanie, uloženie súborov, pričom všetky tieto priečinky boli zdieľané priečinky, čiže prístupné priečinky. Následne poukázal na to, že v predmetnom konaní už bol vyhlásený právoplatný rozsudok, podľa ktorého je jeho sporná výpoveď neplatná. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku dovolacieho súdu uviedol, že sa nevie vyjadriť, pretože tento rozsudok mu nebol doručený. Zastával preto názor, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a predmetnú vec nesprávne právne posúdil. Spolu s odvolaním doručil aj vyjadrenie Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, v ktorom bolo uvedené, že uloženie dokumentu s osobnými údajmi do priečinka počítača, ktorý je prístupný z intranetu, je nepochybne spracovateľskou operáciou, ktorú možno definovať ako uchovávanie osobných údajov, pričom uloženie dokumentu s osobnými údajmi na intranet nie je porušením zákona o ochrane osobných údajov. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že jeho odvolanie nie je z obsahovej stránky vecné, pretože poukazuje na skutočnosti, o ktorých už súd v danej veci rozhodol. Žiadal ho preto zamietnuť. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu žalobcom podaného odvolania podľa ust. § 379 a § 380 C.s.p., skúmal, či má podané odvolanie náležitosti podľa ust. § 363 C.s.p., ktoré sú nevyhnutné na to, aby odvolanie bolo možné považovať za kvalifikovane podané. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je potrebné odmietnuť, pretože v ňom absentuje základná zákonom požadovaná náležitosť odvolania podľa ust. § 363 C.s.p., a to uvedenie dôvodov, pre ktoré žalobca považuje napadnutý rozsudok za nesprávny (odvolacie dôvody). Pre uvedenú vadu nemožno v odvolacom konaní pokračovať. 6. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Podľa ust. § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 8. Podľa ust. § 373 ods. 1 C.s.p., ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov. 9. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že o žalobe žalobcu v časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti výpovede a určenia, že pracovný pomer trvá, bolo už právoplatne rozhodnuté tak, že žaloba bola v tejto časti zamietnutá, a to zmeňujúcim rozsudkom odvolacieho súdu č.k. 6Co 223/2011-342 zo dňa 11.11.2013 v spojení s rozsudkom dovolacieho súdu č.k. 8Cdo 455/2015-408 zo dňa 22.06.2016 (ktorým bolo dovolanie žalobcu smerujúce proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu zamietnuté). Pokiaľ ide o zvyšnú časť žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného náhrady mzdy (vo výške 29.000,- Sk mesačne od októbra 2007 - za mesiace, za ktoré mu mzda nebola vyplatená), o tomto nároku žalobcu rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom tak, že mu tento nárok nepriznal a jeho žalobu aj v tejto časti zamietol. Zo žalobcom podaného odvolania smerujúceho proti tomuto rozsudku (ktorým žalobu v časti uplatnenej náhrady mzdy zamietol) však odvolací súd zistil, že žalobca v rámci odvolacích dôvodov nenamietal nesprávnosť právneho posúdenia, na základe ktorého mu nebol priznaný nárok na náhradu mzdy, keď namietal len nesprávnosť posúdenia neplatnosti jeho výpovede a určenia, či jeho pracovný pomer naďalej trvá. Vyplýva to aj zo skutočnosti, že podaným odvolaním sa domáhal určenia neplatnosti jeho výpovede zo dňa 20.06.2007, nie však zrušenia, prípadne zmeny napadnutého rozsudku. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že odvolanie žalobcu neobsahuje vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na náhradu mzdy, žiadne odvolacie dôvody. Žalobcom podané odvolanie obsahuje len dôvody týkajúce sa platnosti resp. neplatnosti skončenia jeho pracovného pomeru výpoveďou, teda tej časti žaloby, v rámci ktorej sa žalobca domáhal určenia neplatnosti výpovede a určenia, že pracovný pomer trvá, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom odvolacieho súdu č.k. 6Co 223/2011-342 zo dňa 11.11.2013 v spojení s rozsudkom dovolacieho súdu č.k. 8Cdo 455/2015-408 zo dňa 22.06.2016, v rámci ktorých bol vyslovený právny záver, že pracovný pomer žalobcu, ktorý sa skončil výpoveďou, sa skončil platne. O tejto časti žaloby resp. o jej základe však súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom nerozhodoval. Je preto zrejmé, že odvolacie dôvody uvedené žalobcom v jeho odvolaní sa napadnutého rozsudku netýkajú a ani ho žiadnym spôsobom nespochybňujú. V odvolaní žalobcu tak absentuje základná zákonná náležitosť odvolania vyžadovaná ust. § 363 C.s.p., a to uvedenie odvolacích dôvodov, teda dôvodov, pre ktoré sa považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne. Keďže na doplnenie odvolacích dôvodov súd odvolateľa v zmysle ust. § 373 ods. 1 druhá veta C.s.p. nevyzýva a vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd je v odvolacom konaní pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 C.s.p.), je zrejmé, že v odvolacom konaní pre tento nedostatok (vadu) nemožno pokračovať (neexistuje rozsah odvolacích dôvodov, v zmysle ktorých má odvolací súd správnosť napadnutého rozhodnutia preskúmavať). 10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že sú splnené procesné podmienky na postup odvolacieho súdu podľa ust. § 386 písm. d) C.s.p., preto odvolanie žalobcu, smerujúce proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 28C 115/2007-434 zo dňa 11.11.2016, odmietol. 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd analogicky podľa ust. § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobca, ktorý svojim odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie, tým, že podal odvolanie, ktoré nemalo všetky zákonom požadované náležitosti, z procesného hľadiska zavinil odmietnutie svojho odvolania (analogicky, zastavenie odvolacieho konania) a žalovanému tak vznikol voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z dôvodu, že žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu nárok na ich náhradu nepriznal. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).