Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoPv/6/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116214114 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1116214114.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu L.. J. Q., L. XX, Q., práv. zast. AKAK s. r. o., Slowackého 56, Bratislava, proti žalovanému 1/ L.. D. B., C. K. XX, Q., práv. zast. Valko Marián & partners, s.r.o., Porubského 2, Bratislava, žalovanému 2/ BENNETT VETERINÁRNA NEMOCNICA, s.r.o., Šancová 62, Bratislava, IČO: 44 572 298, práv. zast. Valko Marián & partners, s.r.o., Porubského 2, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 30CbPv/2/2016-49 zo dňa 25.7.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 30CbPv/2/2016-49 zo dňa 25.7.2016 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zdržať sa používania slovnej ochrannej známky „BENNETT", ktorej majiteľom je žalobca a ktorá je registrovaná Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky pod č.: 241477 a ďalej nesmú najmä informovať prostredníctvom internetovej stránky www.Q..sk, konta na sociálnej sieti Facebook označeného ako Veterinárna nemocnica Bennett, propagačných materiáloch alebo iným obdobným spôsobom, že poskytujú služby veterinárnej starostlivosti a starostlivosti o zvieratá pod názvom „BENNETT", a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Ďalej rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zabezpečiť, aby sa na internetovej stránke vwvw.Q..sk a na sociálnej sieti www.facebook.sk, najmä, nie však výlučne, na konte Veterinárnej nemocnice Bennett na adrese <https://www.facebook.com/ VeterinarnaNemocnicaBennett/> nezverejňoval a neobjavoval názov „BENNETT" a rovnako tak zabezpečiť odstránenie názvu „BENNETT" zo všetkých plagátov, reklamných pútačov a propagačných materiálov svojej podnikateľskej činnosti, a to až do rozhodnutia vo veci samej. Žalobcovi súd uložil, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia podal návrh na začatie konania vo veci samej proti žalovanému 1/ a 2/ o zdržanie sa nekalosúťažného konania a neoprávneného užívania ochrannej známky. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaní 1/ a 2/ sa opakovane dopúšťajú celej škály nekalosúťažného konania, vrátane neoprávneného užívania cudzej ochrannej známky, parazitovaní na cudzej ochrannej známke a povesti, zavádzaní spotrebiteľov, klamlivej reklame a vyvolávaní nebezpečenstva zámeny. Žalobca zároveň uviedol, že nemá žiadnu inú možnosť obrany, ako podanie tejto žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko nielen osvedčil, ale aj preukázal, že žalovaní 1/ a 2/ používajú na propagovanie svojich veterinárnych služieb ochrannú známku registrovanú žalobcom. Žalobca preukázal, že má predmetné slovné označenie registrované ako ochrannú známku a zároveň aj tú skutočnosť, že to bol on sám, ktorý toto pomenovanie vymyslel a dlhodobo používal. Žalobca ďalej poukázal na to, že v návrhu preukázal, že žalovaní 1/ a 2/ parazitujú na ochrannej známke registrovanej žalobcom, na označovanie svojich propagačných materiálov, na webovej stránke, na všetkých ostatných materiáloch neoprávnene používajú označenie BENNETT čo u subjektov, ktoré prichádzajú výslovne k žalobcovi, ktorého činnosť poznajú pod predmetným pomenovaním, vyvoláva zjavné rozpory a zmätok. Samotní žalovaní 1/ a 2/ toto využívajú a dochádza u nich ku každodennému preberaniu klientov žalobcu v dôsledku čoho mu vzniká a prehlbuje sa ujma na jeho právach. Žalobca tiež zastával názor, že v návrhu osvedčil, že žalovaní 1/ a 2/ propagujú poskytovanie svojich služieb pod označením „BENNETT“ a to tak na webovej stránke ako aj na sociálnej sieti Facebook, kde fanúšikmi tejto stránky je 2.695 ľudí, čo spôsobuje, že jeho protiprávne konanie má širší rámec zásahu a nielenže sa môže dostať, ale sa denne dostáva k obrovskej skupine adresátov, čo ešte násobí ujmu žalobcu, dochádza k úbytku klientov žalobcu a k finančnej strate, pričom z hľadiska osvedčenia nároku poukázal na listinné dôkazy. Súd v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na príslušné zákonné ustanovenia (§ 324 a nasl. C.s.p.) a uviedol, že sa stotožnil s tvrdeniami uvádzanými žalobcom, ktorý v návrhu uviedol a opísal rozhodujúce skutočnosti a pripojenými listinnými dôkazmi osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku ako aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Keďže v danom prípade boli splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, C.s.p. súd uviedol, že nariadil predmetné neodkladné opatrenie. 3. Proti uvedenému uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/. Uviedli, že súd založil svoje rozhodnutie na nepravdivých skutočnostiach a bez dôkazov, ktoré by osvedčovali žalobcom tvrdený skutkový stav. Podľa žalovaných 1/ a 2/ žalobca k rozhodujúcim skutočnostiam nepriložil žiadne dôkazy a ani neuviedol dôvod prečo tieto dôkazy nepredložil, resp. z akého dôvodu ich nemôže predložiť. Vzhľadom na to je podľa žalovaných 1/ a 2/ zrejmé, že odôvodnenie o neoprávnenom použití obchodného mena je preukázateľne vyvrátené samotnými tvrdeniami žalobcu a uložené neodkladné opatrenie je v rozpore so zákonom ako aj s ustálenou súdnou praxou. Všetky tvrdené skutočnosti si podľa žalovaných 1/ a 2/ žalobca upravil tak, aby poškodil ich oprávnené záujmy, čím nielen dlhodobo parazituje na dobrej povesti žalovaného 1/, ale ho aj úmyselne poškodzuje s cieľom znemožniť mu vykonávanie jeho ďalšej veterinárnej činnosti. Žalovaní 1/ a 2/ považovali za potrebné v odvolaní poukázať na celú genézu vývoja spoločnej veterinárnej činnosti so žalobcom, k čomu predložili listinné dôkazy, ktoré majú ich tvrdenia preukázať. Uviedli, že názov BENNETT na označenie názvu veterinárnej kliniky nevymyslel žalobca ale žalovaný 1/, ktorý oslovil žalobcu na spoločné podnikanie, s čím žalobca súhlasil a aj s tým, že na označenie kliniky sa bude používať predmetný názov. O tom, že začali podnikať spoločne pod názvom BENNETT v roku 2000 podľa slov žalovaných 1/ a 2/ existuje mnoho dokladov ako nájomná zmluva o prenájme priestorov či zmluva o Združení spoločných veterinárnych lekárov Bennett z roku 2000 a iné. Uvedené tak podľa žalovaných 1/ s 2/ usvedčuje žalobcu z úmyselného a účelového klamstva, keď si na svojej stránke iba trochu zmenil ním uvedené skutočnosti tak, aby to vyzeralo, že si kliniku zakladal sám a že on ako prvý použil názov BENNETT a preto to má byť jeho značka. Žalovaní 1/ sa od počiatku vykonávania veterinárnej činnosti snažil propagovať značku Bennett, a tak ešte 3.3.2004 si dal registrovať na svoje meno doménu www.bennett.sk <http://www.bennett.sk>, na ktorú dal neskôr vypracovať aj webstránku. Uvedené má potvrdiť aj dôkaz - potvrdenie o registrácii domény od správcu SK-nic, a.s., ktorý dosvedčuje, že žalovaný 1/ je až dodnes nepretržitým držiteľom uvedenej domény, a preto nikdy nemohla byť predmetom spoluvlastníctva vyplývajúceho zo zmluvy o združení, ktoré vzniklo až 1.1.2005, takže po roku 2010 bola doména oprávnene používaná výlučne žalovaným 1/ a žalobca k nej po zániku združenia v roku 2010 nemal žiadne právo. Žalovaní v odvolaní ďalej uviedli, že 1.1.2005 sa žalobca a žalovaní 1/ dohodli na vyššie spomínanej zmluve o združení, ktorou sa zároveň dohodli, že budú používať spoločný obchodný názov ,,Veterinárna klinika Bennett“, pričom bolo dohodnuté, že žalobca mal na starosti administratívnu činnosť. Na jeho návrh bola v roku 2009 založená aj spoločná VETERINÁRNA NEMOCNICA, s.r.o., avšak žalobca odmietol používať spoločný názov Bennett, čo viedlo v roku 2010 aj k prvým problémom, pretože mal pocit, že uvedený názov by prezentoval výlučne žalovaného 1/. Preto jediné, čo zostalo pod názvom Bennett bola internetová stránka vo vlastníctve žalovaného 1/ a žalobca súhlasil, že budú spoločnú nemocnicu propagovať na tejto stránke. Keďže však žalovaný 1/ trval na požívaní názvu Bennett a túto jeho víziu demonštroval aj prvý názov, pod ktorým začali so žalobcom vykonávať spoločnú veterinárnu činnosť ako ,,Združenie špecializovaných veterinárnych lekárov Bennett“, začali sa nezhody, na základe ktorých na návrh žalobcu sa k 1.3.2010 dohodli na ukončení činnosti združenia a každý začal vykonávať svoju činnosť samostatne. Žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že meno žalobcu sa s klinikou a názvom Bennett na rôznych nezávislých stránkach a fórach vôbec nespája a nespomína. Problémom však mala byť skutočnosť, že po skončení činnosti združenia vôbec nedošlo k vysporiadaniu majetku, pričom žalovaný 1/ neskôr zistil, že väčšina majetku bola evidovaná na žalobcu, a tak požadoval aby sa časť previedla na neho, s čím však žalobca nesúhlasil s tvrdením, že všetko je v spoluvlastníctve. Týmto privlastnením si majetku združenia tak podľa žalovaných žalobca obral o peniaze nielen žalovaného 1/ ale aj štát a zrejme za to, že ho obviňovali z úmyselného obohatenia sa, začal žalobca účelovo útočiť na žalovaného 1/. Žalovaní 1/ a 2/ predložili aj spoločnú komunikáciu so žalobcom z obdobia roku 2014, ktorou chceli preukázať, že dôvodom ich konfliktu bolo protiprávne konanie žalobcu vo vzťahu k ich spoločnému majetku ale aj to, že z tejto komunikácie je podľa žalovaných 1/ a 2/ zrejmé, že žalobca žiadnym spôsobom nereprezentoval názov Bennett a odmietal ho používať a fakticky sa ho vzdal už v roku 2010. Žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že z dôvodu viacerých klamlivých tvrdení zo strany žalobcu sa žalovaný 1/ obrátil na viacero klientov, či známych, ktorý potvrdili, že ako zástupcu nemocnice Bennett dlhodobo vnímali práve jeho, k čomu boli k odvolaniu doložené viaceré svedectvá, resp. vyhlásenia. Nakoľko žalobca na stránkach svojej novej spoločnosti Marfilvet uviedol, že vznikli od 1.5.2015 rozdelením tímu nemocnice Bennett, žalovaný 1/ uviedol, že sa rozhodol zmeniť aj názov svojej nemocnice na BENETT VETERINÁRNA NEMOCNICA, s.r.o. Poukázal však na to, že nešlo o žiadny zásah do práva k ochrannej známke, pretože v tom čase žiadna ochranná známka neexistovala a nebol ani podaný žiadny návrh na registráciu práva k ochrannej známke. Žalovaný 1/ sa vyjadril, že podľa jeho názoru práve skutočnosť, že oznámil žalobcovi premenovanie nemocnice na Bennett, sa žalobca rozhodol registrovať si ochrannú známku bennett, a to žiadosťou zo dňa 4.6.2015, kedy požiadal o zaregistrovanie hneď troch ochranných známok, z toho dvoch s úplne rovnakým rozsahom práv, a to slovnú ochrannú známku BENNETT, slovnú ochrannú známku MARVILVET a súčasne i kombinovanú ochrannú známku Marvilvet. Zároveň žalovaný 1/ zistil, že žalobca je v súčasnosti vlastníkom dvanástich domén, čo podľa žalovaných tiež preukazuje nekalé a protiprávne úmysly žalobcu, nakoľko ide o nekalosúťažné konanie a snahu zabrániť, aby žalovaný 1/ mohol používať ďalšie webové stránky, alebo aby žalobca mohol parazitovať na povesti žalovaného 1/, keďže si podľa slov žalovaných predpláca webovú reklamu na stránku www.Bennett-Bratislava.sk <http://www.Bennett-Bratislava.sk>. Žalovaní v odvolaní uviedli, že diskusie a podporné vyjadrenia klientov svedčia o tom, že žalobca verejne požíva výlučne označenie veterinárnej nemocnice Marfilvet a vôbec nikto z bežných klientov nemá vedomosť o tom, že by ktokoľvek z lekárov Marfilvet mal súčasne prezentovať nemocnicu Bennett. Z fotografii z reklamy a propagácie nemocnice žalobcu podľa žalovaných jasne vidieť, že žalobca po získaní ochrannej známky Bennett vylepil na všetky svoje plagáty tento nápis, čo má opäť preukazovať jeho úmyselné protiprávne a nekalosúťažné konanie. Taktiež podľa žalovaných nie je pravdou ani tvrdenie, že by nejakým spôsobom ničili reklamné plagáty žalobcu a práve naopak protiprávnym konaním žalobcu vzniká žalovaným dlhodobo pomerne rozsiahla škoda, dochádza k poškodzovaniu dobrého mena žalovaného 1/. V súvislosti s uvedenými skutočnosťami žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že názov žalovaného 2/ bol do obchodného registra zapísaný v súlade so zákonom, obchodnými zvyklosťami, dobrými mravmi i pravidlami hospodárskej súťaže a nijako sa netýka žiadnej ochrannej známky Bennett, ktorá v tom čase nebola registrovaná, a preto aj používanie tohto obchodného mena žalovaným 1/ je v súlade so zákonom a je používaný nepretržite od ukončenia činnosti združenia, kým však žalobcovi trvalo viac ako 5 rokov od ukončenia činnosti združenia kým iba podal žiadosť o registráciu ochrannej známky bennett, a preto je povinný s poukazom na § 14 ods. 2, zákona o ochranných známkach strpieť používanie názvu Bennett žalovaným. Internetová doména bennett.sk je v oprávnenej držbe žalovaného 1/ nepretržite od 3.3.2004, a preto sa na ňu podľa žalovaného 1/ vzťahuje § 16 ods. 2 zákona o ochranných známkach a žalobca nie je oprávnený brániť žalovanému 1/ v používaní tejto domény. Vzhľadom na uvedené je preto podľa žalovaných zrejmé, že žalobca svojimi tvrdeniami úmyselne klamal a zavádzal súd, a preto navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a priznal žalovaným trovy konania. 4. K odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že z povahy neodkladného opatrenia vyplýva, že nie je potrebné pri rozhodovaní o tomto návrhu vykonávať dokazovanie v celom rozsahu a relevantné skutočnosti musia byť osvedčené a nie reálne preukázané, čo vzhľadom na dobu, v ktorej súd musí o návrhu rozhodnúť nie je reálne a ani z procesného hľadiska nevyhnutné. Vzhľadom na to žalobca zastával názor, že dostatočne osvedčil splnenie podmienok pre nariadenie predmetného neodkladného opatrenia a neoprávnený zásah do jeho práv potvrdzujú aj žalovaní svojim správaním. Z hľadiska právneho žalobca považoval za kľúčovú skutočnosť, že vlastníkom ochrannej známky, ktorú si riadne registroval a o ktorej prebehlo správne konanie, je on sám, pričom žalovaný 1/ mal možnosť svoje námietky prezentovať v danom konaní podľa § 24 a nasl. zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach, mal možnosť podľa § 29 ods. 1, uvedeného zákona podať písomné pripomienky proti zápisu označenia do registra a rovnako mohol podľa § 30 ods. 1, uvedeného zákona podať v lehote troch mesiacov od zverejnenia prihlášky vo vestníku námietky podľa § 7 zákona. Nič z toho však neurobil, pričom je zjavné, že o celom procese registrácie bol informovaný. Preto je podľa žalobcu aj otázne, prečo žalovaný 1/ po ukončení vzájomnej spolupráce nepodnikol kroky smerujúce k registrácii ochrannej známky na údajne svoje označenie Bennett. Podľa žalobcu je súd viazaný rozhodnutím o registrácii ochrannej známky a sám nie je oprávnený skúmať, či boli splnené podmienky na zápis, resp. spochybňovať rozhodnutie správneho orgánu. K použitiu § 14 a 16 zákona o ochranných známkach žalobca uviedol, že tvrdenia žalovaných 1/ a 2/ sa nezakladajú na pravde a sú v rozpore s predloženými listinnými dôkazmi. Poukázal na to, že k zápisu obchodného mena žalovaného 2/ do obchodného registra došlo až dňa 2.7.2015, teda v čase keď žalobca už mal podanú prihlášku k ochrannej známke Bennett, ktorú podal dňa 4.6.2015, a preto v prejednávanej veci nie je možné aplikovať § 14 ods. 1, zákona o ochranných známkach, čo a contrario znamená, že nárok žalobcu je dôvodný. Žalobca poukázal aj na to, že žalovanému 1/ muselo byť z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zrejmé, že mieni podniknúť kroky smerujúce k ochranne označenia Bennett. Aplikácia § 14 ods. 2, zákona o ochranných známkach je podľa žalobcu vylúčená z dôvodu, že používanie označenia Bennett žalovaným 1/ nemá len miestny dosah, nakoľko, ako sám tvrdí, je pod týmto názvom vnímaný doma aj v zahraničí. Argumentácia žalovaných 1/ a 2/ v odvolaní tak podľa žalobcu sama o sebe neguje ich odvolávanie sa na uvedené ustanovenie. K aplikácii § 16 ods. 2, zákona o ochranných známkach žalobca zdôraznil, že aj po ukončení činnosti združenia od 1.3.2010 nepretržite používal označenie Bennett, pričom opak žalovaný 1/ v odvolaní nepreukázal a sám toto označenie začal používať až v máji 2015 keď rozhodnutie o zmene obchodného mena žalovaného 2/ nadobudlo konštitutívne účinky. Žalobca poukázal na to, že označenie Marfilvet začal používať až v dôsledku nekalosúťažného konania žalovaného 1/. Žalobca zdôraznil, že na používaní označenia Bennett sa dohodli spoločne a zo zmluvy o združení vyplýva, že práve žalobca vybavil kliniku potrebným vybavením a poskytol aj základný finančný vklad, ktorý mu žalovaný 1/ postupne splácal. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ by boli pravdivé tvrdenia žalovaného 1/ je otázne, prečo už v roku 2011 po zániku účasti žalobcu v spoločnosti, túto nepremenoval na Bennett Veterinárna nemocnica, s.r.o., ale urobil tak až v máji 2015. Pokiaľ ide o doménu, podľa žalobcu si ju dal žalovaný 1/ registrovať bez jeho vedomia v roku 2004, pričom využil podmienku, že doménu je možné registrovať len na jeden subjekt a nemôže byť v podielovom spoluvlastníctve. Žalobca predložil dôkaz o úhradách za doménu zo svojho účtu z roku 2014, pretože inak by došlo k jej zrušeniu a v tom čase žalovaný 1/ nemal žiadny záujem o starostlivosť o doménu. Na základe uvedeného preto podľa žalobcu nie je možné na daný prípade aplikovať § 16 ods. 2 zákona o ochranných známkach, nakoľko žalobca jednoznačne preukázal, že používanie sporného označenia sa nespája výlučne s osobou žalovaného 1/. Žalobca na preukázanie protiprávneho konania žalovaného 1/ spočívajúceho v ničení reklamných panelov žalobcu pripojil k vyjadreniu kamerový záznam z priestorov čakárne a zároveň zdôraznil, že žalovaní nerešpektujú nariadené neodkladné opatrenie, a preto bol žalobca nútený podať návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie nepeňažného plnenia. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. 5. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní 1/ a 2/, ktorí opätovne poukázali na tvrdenia uvedené v odvolaní a argumentáciu žalobcu považovali za nesprávnu a účelovú. Uviedli, že je nesporné, že zápisom obchodného mena BENNETT VETERINÁRNA NEMOCNICA, s.r.o. do obchodného registra nemohlo dôjsť k porušeniu práva k ochrannej známke Bennett, nakoľko toto v tom čase neexistovalo, pretože podľa žalovaného k zápisu ochrannej známky do registra a k účinkom s tým spojeným došlo najskôr 15.12.2015 a v tom čase už bolo obchodné meno žalovaného 2/ zapísané. Zdôraznili, že § 14 ods. 1, zákona o ochranných známkach upravuje ochranu každého obchodného mena, ktoré je používané v súlade s princípmi uvedenými v zákone a nielen obchodného mena registrovaného pred podaním prihlášky ochrannej známky. Teda pri posúdení aplikácie uvedeného § 14 ods. 1, je irelevantná časová súslednosť podania prihlášky a registrácie obchodného mena a rozhodujúce je iba to, či obchodné meno nie je používané nekalosúťažne vo vzťahu k registrovanej ochrannej známke. V súvislosti s dobrými mravmi súťaže žalovaní 1/ a 2/ opätovne ako vo svojom odvolaní poukázali na skutočnosti týkajúce sa vývoja ich vzájomnej spolupráce a vzťahu so žalobcom, z ktorých je podľa nich zrejmé, že žalobca nikdy pri výkone svojej samostatnej činnosti nepoužíval sporné označenie, ktoré sa spájalo iba s výkonom jeho činnosti spoločne so žalovaným 1/. To znamená, že konanie žalovaných 1/ a 2/ nemohlo byť v rozpore s dobrými mravmi súťaže, naopak takýmto konaním bola registrácia ochrannej známky Bennett žalobcom. Podľa žalovaných 1/ a 2/ nebola splnená ani druhá podmienka nekalosúťažného konania, a to privodenie ujmy súťažiteľovi, nakoľko v čase vydania napadnutého uznesenia obaja už podnikali pod rozličnými označeniami a nemohlo tak dochádzať k preberaniu klientov či inej ujme. Vzhľadom na všetky doposiaľ uvádzané skutočnosti sa žalovaní 1/ a 2/ vyjadrili, že svojím konaním nenaplnili znaky žiadneho z nekalosúťažných konaní tvrdených žalobcom (klamlivé označenie tovarov a služieb, vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, parazitovanie na povesti či zľahčovanie), nakoľko žalobca odo dňa registrácie ochrannej známky Bennett ani nijako neprispel k budovaniu dobrej povesti tejto značky, nakoľko túto založili a po celý čas jej trvania boli jej tvorcami žalovaní 1/ a žalobca používa na označenie svojho podniku slovo Marfilvet a už viac ako rok buduje dobrú povesť tohto podniku, do čoho žalovaní 1/ a 2/ vôbec nezasahujú. Vo vzťahu k aplikácii § 16 ods. 2, zákona o ochranných známkach žalovaní 1/ a 2/ opätovne poukázali na skutočnosti uvedené vo svojom odvolaní, na základe čoho zastávali názor, že tvrdenie žalobcu, že označenie Bennett sa v čase podania prihlášky spájalo aj so žalobcom, je nepravdivé. Zároveň z toho vyplýva, že uvedené označenie malo nepochybne pred podaním prihlášky ochrannej známky rozlišovaciu spôsobilosť pre veterinárnu činnosť poskytovanú žalovaným 1/, resp. žalovanými 1/ a 2/, a preto je namieste práve aplikácia uvedeného ustanovenia, ktoré chráni užívateľov registrovaných označení. Žalovaní 1/ a 2/ poukázali na to, že predpokladom toho, aby žalobca mohol uplatňovať na súde práva z ochrannej známky, je jej platnosť. Žalovaní 1/ a 2/ poukázali na príslušné ustanovenia zákona o ochranných známkach (§ 2, § 5 ods. 1, § 7 písm. f/, § 35 ods. 1, 3,) a uviedli, že v súlade s nimi žalovaný 1/ podal na ÚPV SR návrh na vyhlásenie ochrannej známky BENNETT za neplatnú z dôvodu, že prihláška nebola žalobcom podaná v dobrej viere a prihlásená ochranná známka nebola spôsobilá odlíšiť služby veterinárnej starostlivosti žalobcu od služieb žalovaných a zároveň je úplne totožná s neregistrovaným označením, ktoré už pred podaním prihlášky nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť pre žalovaných. Podľa žalovaných 1/ a 2/ je zrejmé, že žalobca využíva ochrannú známku BENNETT výlučne v snahe zamedziť žalovaným používať toto označenie, s ktorým sú dlhodobo spojení. V zmysle uvedeného by tak ÚPV SR mal podľa názoru žalovaných 1/ a 2/ rozhodnúť o neplatnosti ochrannej známky Bennett pre nesplnenie zákonných podmienok, avšak s poukazom na § 194 ods. 1, C.s.p. uviedli, že túto otázku môže ako zásadnú odvolací súd posúdiť aj sám pre účely rozhodnutia o podanom odvolaní. Podľa žalovaných 1/ a 2/ taktiež neboli vzhľadom na preukázané skutočnosti splnené ani podmienky nariadenia samotného neodkladného opatrenia, a to podmienka naliehavej potreby úpravy pomerov a podmienka proporcionality, nakoľko poskytnutie ochrany žalobcovi nevytvorilo spravodlivú rovnováhu medzi zásahom do práv žalovaných 1/ a 2/ a právami žalobcu, ale práve naopak zasahuje do výkonu činnosti žalovaných 1/ a 2/ tým, že im zamedzuje používať jediné označenie, pod ktorým ich klienti poznajú a pritom žalobcovo postavenie sa nijakým spôsobom nemení a naďalej vykonáva činnosť pod názvom Marfilvet. Záverom žalovaní 1/ a 2/ poukázali na, podľa ich názoru, niekoľko nejasností v obsahu napadnutého uznesenia, pričom uviedli, že výpočet uložených povinností je oba demonštratívny a nie je zrejmé, či sú povinní zdržať sa iba používania slovnej ochrannej známky Bennett, alebo či sa tým má na mysli aj zákaz používať doménu a obchodné meno žalovaného 2/, či majú zákaz informovať klientov o poskytovaní služieb a či majú aj zabezpečiť, aby sa z každého facebook-ového konta odstránilo označenie bennett. Z uvedeného tak vyvodili záver, že napadnuté uznesenie je nevykonateľné pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Na základe uvedeného tak navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. 6. Podľa ust. § 470 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1, C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1, C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. Svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že žalobca v súlade s ust. § 325 ods. 1 C.s.p. osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, súd navrhnuté neodkladné opatrenie nariadil v dôsledku zabezpečenia takého stavu a bez nariadenia ktorého by tento nebolo možné dosiahnuť v prípade úspechu žalobcu v konaní vo veci samej. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný nakoľko vzájomné vzťahy sú vážne narušené (podané trestné oznámenia). Pritom zdôraznil, že skutočnosť či došlo alebo dochádza k nekalosúťažnému konaniu, bude možné ustáliť len na základe vykonaného dokazovania vo veci samej. 8. Žalovaní v dôsledku nespokojnosti s rozhodnutím odvolacieho súdu podali proti nemu ústavnú sťažnosť kde namietali porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Ústavný súd nálezom č.k. III ÚS 175/2017-44 zo dňa 4.júla 2017 rozhodol tak, že uvedené základné práva žalovaných rozhodnutím odvolacieho súdu boli porušené v dôsledku čoho uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 3CoPv/2/2016-331 z 13.1.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom bola skutočnosť, že podľa ústavného súdu odvolací súd náležite nereagoval na námietky žalovaných v podanom odvolaní a svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil. Skonštatoval, že ak rozhodnutie súdu nie je podľa § 325 ods. 1 C.s.p. presvedčivo odôvodnené, zakladá to jeho nepreskúmateľnosť a ústavnú neudržiteľnosť. V závere uviedol, že úlohou odvolacieho súdu v ďalšom konaní bude opätovne preskúmať napadnuté uznesenie a účinne reagovať na odvolacie námietky. Zdôraznil, že aj pre odvolací súd je relevantný stav taký aký bol v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie a nemôže svoje rozhodnutie založiť na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na skutočnosť, že žalovaní podali návrh na zrušenie neodkladného opatrenia 25.4.2017, nakoľko rozhodnutím Úradu priemyselného vlastníctva SR č. OZ 241477/I-33-2017 z 31.marca 2017 vyhlásil ochrannú známku žalobcu č. 241477 za neplatnú. Preto na tieto skutočnosti bude reagovať súd prvej inštancie. 9. Krajský súd v Bratislave na základe uvedeného opätovne prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1, C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1, C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 324 ods. 1, C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 10. Odvolací súd po preskúmaní veci opätovne konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a dôvodnosť podaného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca v súlade s § 325 ods. 1, C.s.p. osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami najmä skutočnosťou, že je majiteľom ochrannej známky s názvom BENNETT, pričom v tejto súvislosti vôbec nie je podstatné, ktorý subjekt zo strán sporu začal prvý tento názov používať. Opätovne je potrebné zdôrazniť, že skutočnosť či konaním žalobcu dochádza k nekalosúťažnému konaniu bude možno preukázať až dokazovaním vo veci samej. Keďže zmyslom neodkladného opatrenia je aj tá skutočnosť, že v prípade nariadenia neodkladného opatrenia sa má zabezpečiť taký stav, bez nariadenia ktorého by tento nebolo možné dosiahnuť v prípade úspechu žalobcu v konaní vo veci samej, preto odvolací súd považuje jeho nariadenie súdom prvej inštancie za správne. Nakoľko i odvolací súd musí vychádzať zo skutkového stavu, ktorý bol v čase rozhodnutia napadnutého uznesenia a nemôže prihliadať na skutočnosť, že už v čase jeho rozhodovania sa stala ochranná známka žalobcu neplatnou (v dôsledku čoho podali žalovaní návrh na zrušenie uvedeného opatrenia o čom bude rozhodovať súd prvej inštancie), nepovažoval odvolací súd za potrebné obsiahlejšie reagovať na odvolacie námietky žalovaných. 11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 1, C.s.p. súd prvého stupňa v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.