Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8CoPr/9/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114224472 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1114224472.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: N.. S. V., D. W. Č.. X, D., zastúpenej: JUDr. Petrom Arendackým, advokátom, so sídlom Železničiarska č. 13, Bratislava, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie Slobody č. 12, Bratislava, IČO:30798841, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, na odvolanie žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 15. 11. 2016, č. k. 20Cpr 6/2014 - 221, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že výpoveď daná žalobkyni dňa 27. 05. 2014 je neplatná a pracovný pomer naďalej trvá a výpoveď daná žalobkyni listom žalovaného zo dňa 27. 05. 2014 RZ 29032/2014 je neplatná a pracovný pomer naďalej trvá. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01. 05. 2007 žalobkyňa pracovala u žalovaného ako manažérka pre vnútornú kontrolu, pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú. Dňa 30. 05. 2014 riaditeľka žalovaného e-mailom oznámila žalobkyni, že dňa 27. 05. 2014 nesúhlasila so skončením pracovného pomeru dohodou a osobne odmietla prevziať výpoveď, a preto jej oznamuje, že výpoveď a ostatné súvisiace písomnosti, ako aj platový dekrét platný od 01. 06. 2014, budú od 02. 05. 2014 založené v jej osobnom spise, do ktorého môže nahliadnuť za prítomnosti pracovníčky - personalistky. Žalobkyňa reagovala e-mailom, v ktorom uviedla, že nie je pravda, že odmietla prevziať výpoveď, na stretnutí s riaditeľkou jej dňa 27. 05. 2014 riaditeľkou bolo oznámené, že dňom 27. 05. 2014 nadobudol účinnosť nový organizačný poriadok, v ktorom bol zrušený odbor kontroly a zároveň jej ústne navrhla možnosť ukončiť pracovný pomer dohodou alebo jej zamestnávateľ dá výpoveď, na čo reagovala tak, že si to rozmyslí a oznámi ako sa rozhodla, avšak nedostala čas na rozmyslenie, pretože riaditeľka jej hneď oznámila, že to považuje za odmietnutie výpovede a tým považuje výpoveď za doručenú. Dňa 09. 06. 2014 bol žalobkyni doručený doporučený list žalovaného, v ktorom bol úradný záznam z 27. 05. 2014, v ktorom je uvedené, že žalobkyňa v uvedený deň odmietla prevziať výpoveď z pracovného pomeru, a že v uvedený deň si prevzala po jednom rovnopise dohody o skončení pracovného pomeru a výpovede z pracovného pomeru. V obálke bol aj list žalovaného zo dňa 27. 05. 2014 zn. RZ:29032/2014- KR, ktorým bola žalobkyni daná výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu zrušenia jej miesta. Dňa 01. 07. 2014 bol žalobkyni doručený list žalovaného zo dňa 27. 06. 2014 č. 37/184/2004, ktorým žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobkyňou podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Listami zo dňa 04. 07. 2014 žalobkyňa oznámila žalovanému, že výpoveď z pracovného pomeru, ktorá jej mala byť doručená 27. 05. 2014 považuje za neplatnú, taktiež výpoveď z pracovného pomeru, ktorá jej bola doručená dňa 09. 06. 2014 považuje za neplatnú a taktiež okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27. 06. 2014 považuje za neplatné. Z výpovedí svedkýň X.. A. W., K.. O. D., K.. K. K. zistil, že riaditeľka žalovaného zavolala do svojej kancelárie žalobkyňu, kde spolu krátky čas hovorili, potom spolu vyšli, riaditeľka povedala, že sú svedkom toho, že žalobkyňa odmietla prevziať výpoveď a reakcia žalobkyne bola taká, že nemôže nič prevziať a najprv si to musí prečítať a rozmyslieť, následne žalobkyňa opustila priestory sekretariátu a riaditeľka požiadala zamestnankyne, aby spísali úradný záznam, že žalobkyňa odmietla prevziať výpoveď. Zistený skutkový stav posúdil podľa čl. 2, čl. 5, § 59 ods. 1, § 61 ods. 1, 2, § 63 ods. 1 písm. b/, § 38 ods. 1, 4 a § 77 Zákonníka práce a dospel k záveru, že výpoveď daná žalobkyni dňa 27. 05. 2014 je neplatná, pretože v konaní nebolo preukázané jej riadne doručenie žalobkyni, keď svedkyne vo svojich výpovediach nepotvrdili tvrdenia žalovaného o tom, že žalobkyňa odmietla výpoveď prevziať a taktiež svedkyne neboli prítomné pri rozhovore riaditeľky so žalobkyňou, pri ktorom mala byť doručovaná výpoveď. Uviedol, že za akt riadneho doručenia výpovede nemožno považovať údajný pokus riaditeľky o odovzdanie listiny označenej ako výpoveď žalobkyni dňa 27. 05. 2016 a následné vyhlásenie riaditeľky v priestoroch sekretariátu o tom, že žalobkyňa odmietla prevziať výpoveď, pretože tu absentuje jasný prejav vôle žalovaného doručiť výpoveď žalobkyni. Poukázal aj na tvrdenie žalobkyne, že neodmietla prevzatie niektorej z listín, ktoré jej boli riaditeľkou predložené (pravdepodobne výpoveď a dohoda), len sa vyjadrila, že si to chce premyslieť, čo potvrdili vo svojich výpovediach aj svedkyne. Za relevantné doručenie výpovede, na základe ktorého by mali nastať právne účinky jej doručenia, by bolo možné považovať doručovanie výpovede zamestnancovi v prítomnosti nezávislých svedkov takým spôsobom, že by v ich prítomnosti bol zamestnanec s obsahom výpovede oboznámený s poučením, že aj v prípade, ak výpoveď odmietne prevziať, považuje sa za doručenú so všetkými následkami, pričom svedkovia by zároveň na origináli výpovede svojimi podpismi potvrdili, že boli svedkami odmietnutia prevzatia výpovede zamestnancom. Takýto postup v danom prípade zachovaný nebol, svedkovia pri údajnom doručovaní výpovede prítomný neboli a úradný záznam o doručovaní výpovede bol spísaný dodatočne svedkyňou Beňovou, ktorá pri doručovaní výpovede žalobkyni prítomná nebola. Ďalej uviedol, že samotný žalovaný deklaroval, že listovou zásielkou doručenou žalobkyni dňa 09. 06. 2014, obsahom ktorej bola aj výpoveď zo dňa 27. 05. 2014, žalobkyni len oznamoval informáciu o skutočnostiach v nej uvedených a nešlo o doručovanie výpovede, a teda výpoveď jej bola daná len na vedomie a nebol tu prejav vôle žalovaného doručiť touto zásielkou žalobkyni výpoveď. O žalobkyňou uplatnenom nároku na náhradu mzdy bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, a preto o tejto časti žaloby rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia o základe nároku. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil závery vykonaného dokazovania. Uviedol, že riaditeľka žalovaného sa stretla so žalobkyňou osamote v pracovni riaditeľky dňa 27. 05. 2014 pred 9:00 hod a oznámila, že od uvedeného dňa vstúpil do platnosti nový vnútorný predpis žalovaného - organizačný poriadok, ktorým zanikol Odbor kontroly žalovaného, t. j. pracovná pozícia žalobkyne z dôvodu nehospodárnosti a počas osobného stretnutia riaditeľka žalovaného predložila žalobkyni návrh dohody o skončení pracovného pomeru, ako aj návrh výpovede z pracovného pomeru. Žalobkyňa uviedla, že návrh dohody o skončení pracovného pomeru neprijíma a na priame vyjadrenie riaditeľky žalovaného, že dáva žalobkyni výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a vyzýva ju na prevzatie, žalobkyňa výslovne uviedla, že odmieta jej prevzatie, a že si "to musí rozmyslieť". Následne jej riaditeľka žalovaného oznámila, že v takom prípade sa uplatní fikcia doručenia výpovede z pracovného pomeru, následne spolu opustili kanceláriu riaditeľky žalovaného a presunuli sa na chodbu sekretariátu riaditeľky žalovaného, v ktorom priestore sa nachádzali tri zamestnankyne, pred ktorými riaditeľka zopakovala fakty, ktoré už pred tým osobne tlmočila žalobkyni a za prítomností týchto svedkýň žalobkyňa len uviedla, že "si to musí rozmyslieť". Žalovaný nikdy netvrdil, že výpoveď bola žalobkyni doručená až zásielkou dňa 09. 06. 2014, touto listovou zásielkou bola žalobkyni iba oznámená informácia o skutočnostiach v nej uvedených a v žiadnom prípade túto listinu nie je možné zamieňať s písomnou výpoveďou, ktorá bola žalobkyni doručená dňa 27. 05. 2014 postupom a z dôvodov uvedených v ust. § 38 ods. 4 Zákonníka práce. Domnienka žalobkyne, že výpoveď jej bola doručená dňa 09. 06. 2014 je mylná a právne irelevantná v celom rozsahu. Predmetné písomnosti boli žalobkyni doručované len pre jej informáciu, keďže neprejavila záujem nahliadnuť do jej osobného spisu. Trvá preto na počítaní výpovednej doby žalobkyne žalovaného počnúc dňom 01. 06. 2014. Uviedol, že vydaním organizačného poriadku žalovaného došlo k zrušeniu Odboru kontroly žalovaného, z tohto dôvodu sa žalobkyňa pre neho stala nadbytočnou zamestnankyňou v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou bol príčinný vzťah, z ktorého dôvodu žalovaný uplatnil ust. § 63 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce, žalobkyni bolo ponúknuté ukončenie pracovného pomeru dohodou z dôvodu uvedeného v ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, ktorú možnosť žalobkyňa nevyužila a bola jej doručená výpoveď podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, ktorá skutočnosť je nevyvrátiteľnou domnienkou, že predmetná výpoveď jej bola doručená bez ohľadu na to, či bola o tomto následku pri jej doručovaní poučená, alebo nie. Tieto tvrdenia sú podporené aj výpoveďou vtedajšej riaditeľky žalovaného S.. R. R. a svedeckými výpoveďami, keď X.. A. W. uviedla, že "..vyšla a povedala, nič nebudem podpisovať a preberať, musím si to premyslieť", K.. O. D. B., že "...Riaditeľka sa postavila do dverí a povedala, že žalobkyni ponúkala výpoveď, avšak ju neprevzala. Požiadala nás, aby sme o tom spísali úradný záznam a ja som ho spisovala... Začula som, že hovorila toľko, že nemôžem nič prevziať, najprv si to musím prečítať." a K.. K. K. uviedla, že "...N.. V. nič nepopierala, že by jej p. riaditeľka nejaký dokument nedávala, hovorila len, že si to potrebuje rozmyslieť." Svedkyne teda potvrdili, že žalobkyňa odmietla prevzatie listín. Nesporná je skutočnosť, že pracovná pozícia žalobkyne u žalovaného zanikla dňom 27. 05. 2014 a z toho dôvodu činnosť kontrolóra nebola potrebná, a ani nebola prenesená na iné útvary žalovaného. Ďalej v odvolaní poukázal na neefektívnosť odboru kontroly a potrebu priatia nového štatútu a organizačného poriadku. Uviedol, že organizačný poriadok žalovaného č. 2014/1 z 26. 05. 2014 bol vydaný na základe štatútu žalovaného a svoju účinnosť nadobudol v súlade s právnymi predpismi, nemožno preto spochybňovať jeho platnosť a účinnosť. 3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Namietala, že žalovaný nepreukázal, že by jej dňa 27. 05. 2014 doručoval výpoveď z pracovného pomeru, a že by prevzatie výpovede odmietla. Celý proces údajného doručovania výpovede žalovanej sa udial v kancelárii pani riaditeľky a iba v prítomnosti riaditeľky a žalobkyne. Svedkyne, na ktoré sa odvoláva žalovaný, neboli prítomné rokovania v kancelárii a na sekretariáte riaditeľky po skončení rokovania neprebehlo žiadne doručovanie výpovede. Navyše svedkyne pri výpovediach popisujú odlišne ako prebiehali udalosti na sekretariáte riaditeľky dňa 27. 05. 2014. V úradnom zázname zo dňa 27. 05. 2014 svedkyne potvrdzujú skutočnosti, ktoré sa mali udiať v kancelárii riaditeľky, kde však oni neboli prítomné. Ďalej uviedla, že v rámci právnej istoty strán bolo potrebné, aby súd rozhodol aj o platnosti výpovede, ktorá jej bola doručená v jednom liste od žalovaného dňa 09. 06. 2014 spolu s úradným záznamom zo dňa 27. 05. 2014, o ktorej žalovaný na pojednávaní konštatoval, že ide o zhodnú výpoveď, ktorú žalobkyňa údajne neprevzala dňa 27. 05. 2014, avšak z doručených písomností nevyplývalo, že by išlo o výpoveď, ktorú žalobkyňa mala dňa 27. 05. 2014 odmietnuť prevziať. Dôvodné je aj jej tvrdenie o neuskutočnení organizačnej zmeny, keď žalovaný ani v rámci podania odvolania nepredložil žiadny doklad o tom, že by organizačný poriadok bol predložený ministerstvu spravodlivosti SR na schválenie, a že by v čase tvrdeného dania výpovede bolo o organizačnej zmene právoplatne rozhodnuté. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C. s. p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich posúdenie dôvodnosti žaloby žalobkyne v časti, v ktorej sa domáhala určenia neplatnosti výpovede danej jej dňa 27. 05. 2014, určenia neplatnosti výpovede danej jej listom žalovaného zo dňa 27. 05. 2014 RZ29032/2014 a určenia, že pracovný pomer na ďalej trvá, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení žalovaného, ktoré uviedol na svoju obranu, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyšli najavo a následne tieto; v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov; správne vyhodnotil a dospel k správnemu záveru, že v konaní nebolo preukázané riadne doručenie výpovede žalobkyni, v dôsledku čoho je neplatná výpoveď daná žalobkyni dňa 27. 05. 2014, a aj výpoveď daná jej listom žalovaného zo dňa 27. 05. 2014 RZ29032/2014, keď doručením tejto zásielky žalovaný len informoval žalobkyňu o skutočnostiach v nej uvedených a jeho prejav vôle nesmeroval k doručeniu výpovede žalobkyni, pričom vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ust. Zákonníka práce. Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobe vyhovel, aj riadne odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania. 6. Podľa § 38 ods. 1 veta prvá Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. 7. Z ust. § 61 ods. 1 veta druhá Zákonníka práce vyplýva, že písomná forma a doručenie výpovede druhej strane pracovnoprávneho vzťahu sú zákonom stanovenými podmienkami platnosti výpovede z pracovného pomeru. V zmysle § 38 ods. 4 poslednej vety Zákonníka práce účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ priate písomnosti odmietne. 8. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie správne poukázal na to, že výpoveď je jednostranný prejav vôle smerujúci k skončeniu pracovného pomeru bez ohľadu na vôľu druhého účastníka. Výpoveď ako právny úkon musí mať všetky zákonom stanovené náležitosti právneho úkonu, ku ktorým okrem iného patria náležitosti vôle, ktorými sú sloboda a vážnosť, a náležitosti prejavu vôle, ktorými sú zrozumiteľnosť a určitosť. Prejav vôle konajúceho subjektu musí byť z formálneho hľadiska zrozumiteľný a z obsahového hľadiska určitý. Výpoveď je adresovaný právny úkon, to znamená, že perfektnosť nadobúda až v momente keď sa dostane do sféry dispozície adresáta - druhej strany pracovnoprávneho vzťahu. 9. Žalovaný v konaní tvrdí, že výpoveď bola žalobkyni doručená dňa 27. 05. 2014 riaditeľkou žalovaného v jej kancelárii postupom podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, keď žalobkyňa odmietla výpoveď prevziať. Na túto skutočnosť bola v konaní vypočutá riaditeľka žalovaného S.. R. R.Á. a svedkyne X.. A. W., K. O. D. O. K.. K.W. K., keďže žalobkyňa v konaní namietala, že dňa 27. 05. 2014 v kancelárii riaditeľky žalovaného jej výpoveď doručená nebola. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že svedeckými výpoveďami uvedených svedkýň nebolo preukázané riadne doručenie výpovede žalobkyni. Z výpovedí svedkýň X.. W.E., K.. D. O. K.. K. totiž vyplynulo, že pri osobnom stretnutí riaditeľky žalovaného so žalobkyňou v kancelárii riaditeľky, na ktorom podľa tvrdení žalovaného mala byť žalobkyni výpoveď doručená, neboli prítomné, a preto nemohli potvrdiť vierohodným spôsobom, že na tomto stretnutí riaditeľka žalovaného výpoveď žalobkyni skutočne doručovala, a že žalobkyňa odmietla jej prevzatie. Uvedené svedkyne potvrdili len tú skutočnosť, že po osobnom stretnutí riaditeľky žalovaného v jej kancelárii so žalobkyňou vyšli spolu riaditeľka žalovaného a žalobkyňa z kancelárie do priestorov sekretariátu, v ktorom boli svedkyne prítomné, a v ktorých im riaditeľka žalovaného oznámila, že žalobkyňa odmietla prevziať výpoveď a požiadala ich o spísanie záznamu o tom. Svedkyňa X.. A. W. potvrdila len to, že navrhovateľka povedala, že nič nebude podpisovať, ani preberať, a musí si to premyslieť, svedkyňa K.. D. počula, že žalobkyňa povedala, že nemôže nič prevziať, najprv si to musí prečítať a svedkyňa K.. K. počula žalobkyňu hovoriť, aby ju riaditeľka do ničoho netlačila, že si to musí rozmyslieť. Svedkyňa W. ďalej na otázku žalovaného uviedla, že žalobkyňa v ruke dokument nemala, riaditeľka vyšla z kancelárie s nejakou listinou, prípadne dvomi. Následne bol svedkyňou K.. D. spísaný záznam zo dňa 27. 05. 2014, ktorého text podľa výpovede svedkyne D. diktovala riaditeľka, avšak svedkyňa K.. K. uviedla, že text záznamu zostavili svedkyne sami. V písomnom zázname zo dňa 27. 05. 2014 je v rozpore s výpoveďami svedkýň ako osoba, ktorá záznam zapísala, uvedená X.. A. W.. Z výpovede svedkyne S.. R. vyplynulo, že na osobnom stretnutí v jej kancelárii žalobkyňu informovala o veciach týkajúcich sa zrušenia odboru kontroly a potreby skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou, mala pripravené dve listiny, a to dohodu o skončení pracovného pomeru a výpoveď, aby sa žalobkyňa rozhodla, akým spôsobom skončí pracovný pomer, pričom ju informovala o situácii v centre a o tom, že nemá pre ňu iné pracovné miesto, ďalej uviedla, že dokumenty žalobkyni ukázala, zbežne sa s nimi oboznámila a reagovala tak, že si to musí premyslieť. Ďalej uviedla, že z obavy z prípadnej práceneschopnosti žalobkyne sa jej pokúsila doručiť výpoveď, vyšli spolu do sekretariátu a spýtala sa žalobkyne či prijíma výpoveď, a keď žalobkyňa povedala, že nie, dokumenty jej z ruky pravdepodobne zobrala. Touto výpoveďou svedkyne S.. R. i podľa názoru odvolacieho súdu nebolo preukázané vykonanie riadneho doručenia výpovede žalobkyni, a ani odmietnutie prevzatia výpovede žalobkyňou, keď nesporné je, že žalobkyni predložila okrem výpovede z pracovného pomeru aj dohodu o skončení pracovného pomeru, umožnila jej rozhodnúť sa o spôsobe skončenia pracovného pomeru, na základe čoho jej žalobkyňa oznámila, že si to musí premyslieť, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na tomto stanovisku zotrvala žalobkyňa aj po opustení kancelárie riaditeľky v priestoroch sekretariátu, čo potvrdili aj ďalšie vypočuté svedkyne vo svojich výpovediach. Správne súd prvej inštancie vychádzal z toho, že výpoveďami svedkýň prítomných na sekretariáte, ani výpoveďou svedkyne S.. R., nebolo preukázané, že by žalobkyňa uviedla, že návrh dohody o skončení pracovného pomeru neprijíma tak, ako uviedol žalovaný vo svojom odvolaní, a ani jeho tvrdenie o tom, že by sa riaditeľka žalovaného priamo vyjadrila, že dáva žalobkyni výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a vyzvala ju na jej prevzatie a taktiež nebolo preukázané, že by žalobkyňa výslovne uviedla, že odmieta prevzatie výpovede. Za vykonanie aktu (právneho úkonu) doručenia výpovede z pracovného pomeru zamestnancovi, spočívajúcom v odovzdaní výpovede, s prejavom vôle smerujúcej k jej doručeniu, do sféry dispozície adresáta, nemožno považovať položenie otázky zamestnancovi, či výpoveď prijíma a následne odobratie tejto písomnosti z ruky adresáta. Z výpovede svedkyne S.. R. nebolo preukázané, že by žalobkyňu vyzvala na prevzatie výpovede alebo by pri jej predložení žalobkyni oznámila, že jej doručuje výpoveď, alebo iným spôsobom výslovne prejavila vôľu smerujúcu k jej doručeniu, s právnymi účinkami s tým spojenými. 10. Z uvedených dôvodov, keď v konaní nebolo nepochybne preukázané doručenie výpovede dňa 27. 05. 2014 žalobkyni, resp. odmietnutie jej prevzatia žalobkyňou, ktoré je podmienkou platnosti výpovede v zmysle § 61 ods. 1 Zákonníka práce, správne súd prvej inštancie rozhodol, že výpoveď daná žalobkyni dňa 27. 05. 2014 je neplatná a pracovný pomer naďalej trvá. Správne tiež rozhodol aj o neplatnosti výpovede danej žalobkyni listom žalovaného zo dňa 27. 05 2014 RZ29032/2014, keď z tvrdení žalobkyne vyplynulo, že táto jej bola doručená listovou zásielkou dňa 09. 06. 2014 spolu s úradným záznamom zo dňa 27. 05. 2014, ktorou podľa tvrdení žalovaného nedoručoval žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru, ale len jej oznamoval skutočnosti v zásielke uvedené, pre jej informáciu, keďže neprejavila záujem nahliadnuť do jej osobného spisu. 11. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a žalobkyni, ktorá mala úspech v odvolacom konaní, priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).