Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/781/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112217194 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112217194.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: PRESTO Services Slovakia s.r.o., so sídlom Bulharská 70, Bratislava, IČO: 44016956, zastúpeného JUDr. Jozefom Pojdákom, advokátom so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 842/12, Nová Dedinka, proti žalovanej: G.. Q. J., B.. XX.XX.XXXX, X. L. X, X., zastúpenej JUDr. Petrom Petránom, advokátom so sídlom Odborárske nám. 3, Bratislava, o zaplatenie 2.053,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13.júna 2014 č. k. 12C 163/2012-84, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške 2.053,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 12.09.2010 do zaplatenia, a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške 123,- eur za zaplatený súdny poplatok za odpor a vo výške 357,57 eur za trovy právneho zastúpenia. Vychádzal zo zistenia, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 06.06.2008 autorskú zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok žalovanej, ako autora, uskutočniť pre žalobcu, ako objednávateľa, preklady e-learningových kurzov F. D. S. pre základné a stredné školy z angličtiny do slovenčiny, čo zahŕňalo najmä práce ako preklad textu z anglického jazyka do slovenského jazyka, odbornú - didaktickú kontrolu vecnej správnosti preloženého textu podľa anglického originálu, jazykovú a štylistickú kontrolu správnosti preloženého textu. Povinnosti autora boli upravené v článku IV autorskej zmluvy. Podľa článku IV bodu 8 zmluvy sa autor zaviazal dodržiavať platné pravidlá slovenského prvopisu, rešpektovať doporučenia jazykových korektorov a pedagogických korektorov objednávateľa a v prípade reklamácie zo strany objednávateľa bezplatne preložený text v lehote 5 dní opraviť. Povinnosti žalobcu boli upravené v článku VI autorskej zmluvy. V článku VIII bod 3 autorskej zmluvy sa strany dohodli, že v prípade hrubého porušenia podmienok zmluvy zo strany dodávateľa - autora, najmä nedodržania dodacích termínov, alebo dodania značne nekvalitných prekladov, môže objednávateľ ukončiť zmluvu s okamžitou platnosťou, pričom si vyhradzuje právo vadné preklady odmietnuť, alebo od zmluvného honorára odpočítať náklady na opravu prekladu. Oznámením o odpočítaní nákladov na opravu a výzvou na náhradu škody zo dňa 27.08.2010, právny zástupca žalobcu vyzval žalovanú na náhradu škody vo výške 2.053,13 eur s poukazom na to, že kvalita jej práce nebola na požadovanej úrovni, bola vykonaná s chybami (počet chýb 528), a preto bola predmetom oprávnenej reklamácie konečného zákazníka, spoločnosťou AGEMSOFT a.s., vzhľadom na značné množstvo chýb, bolo nutné preklady (lekcie) dodatočne opravovať a naviac bolo potrebné znovu vykonať ďalšie úpravy už zhotoveného diela vrátane audio nahrávok, čo v konečnom dôsledku znamenalo znásobenie nákladov na samotné riadne vykonanie diela zo strany žalobcu, celková výška nákladov na opravu prekladov kurzov F. D. S. tak prestavovala sumu 2132.922,88 eur, ktoré znášala spoločnosť PRESTO - Překladatelské centrum s.r.o., Na Příkopě 988/31, Praha, ČR, ako priamy zmluvný partner zadávateľa projektu spoločnosti AGEMSOFT s.r.o., a následne ich v pomernej časti 75.609,- eur uplatnil od žalobcu; na základe zisteného počtu chýb ( 528 chýb), celkového počtu opravovaných chýb (12709 chýb) a celkovej vzniknutej škody spôsobenej pedagogickými chybami (75.609,- eur) pripadajú na žalovanú dodatočné náklady vo výške 3.143,46 eur, ako suma zodpovedajúca oprave ňou vykonaných prekladov. K výzve žalobca pripojil presnú špecifikáciu a vyhodnotenie chybovosti ňou vykonanej práce a zároveň jej oznámil započítanie nevyplatenej odmeny vo výške 1.090,33 eur so vzniknutou škodou a vyzval ju na úhradu zvyšku škody vo výške 2.053,13 eur. Z rozboru nedostatkov práce a kvantifikácie vzniknutých finančných dopadov, bez dátumu, doručeného žalovanej spolu s oznámením o odpočítaní nákladov na opravu a výzvou na náhradu škody zo dňa 27.08.2010, vyhotoveného právnym zástupcom žalobcu, zistil, že vecný rozbor nedostatkov konštatuje u žalovanej 528 chýb, ktoré pri odbornej a pedagogickej kontrole neodstránila s konštatovaním, že niektoré preklady boli príliš doslovné, ďalej nepresné, v diele boli použité termíny neodpovedajúce cieľovej skupine, vyskytli sa i gramatické chyby, resp. preklepy; ako príklad bolo uvedených 8 chýb. Na základe zisteného počtu chýb (528), celkového počtu opravovaných chýb (12709 chýb) a celkovej vzniknutej škody spôsobenej pedagogickými chybami (75.609,- eur) pripadla na žalovanú škoda vo výške 2.053,13 eur po započítaní nezaplatenej odmeny. Z vyhodnotenia chybovosti korektúr projektu L. P., bez dátumu a podpisu, doručeného súdu spolu so žalobným návrhom, zistil, že oprava chýb projektu s originálnym názvom D. S., H. F. J. L., L., zadávateľa AGEMSOFT a.s. SR, dodávateľa PRESTO - Překladatelské centrum s.r.o., Na Příkopě 988/31, Praha, ČR, dodávateľa prekladu PRESTO Sevices Slovakia s.r.o. SR, prebiehala v spolupráci zo zadávateľom projektu. Vo februári 2009 bol zavedený a začal sa používať webový reportovací systém T., v ktorom boli vytvorené rôzne typy chýb (funkčné, pedagogické, prenáhravky audií, ...). Od polovice apríla 2009 do konca septembra 2009 prebiehali intenzívne pedagogické kontroly a odstraňovanie nájdených chýb. Výsledok obsahuje počet opravených chýb a vzniknú škodu podľa jednotlivých korektorov. U žalovanej bolo uvedených 528 chýb a vzniknutá škoda vo výške 235.262,- Kč. Na pojednávaní dňa 13.06.2014 žalobca predložil kópiu tohto vyhodnotenia s dátumom 19.08.2010, podpísaným N.. T. V., konateľom spoločnosti PRESTO - Překladatelské centrum s.r.o. Na pojednávaní dňa 13.06.2014 žalobca predložil faktúru spoločnosti PRESTO - Překladatelské centrum s.r.o., Na Příkopě 988/31, Praha, ČR, č. K.-XX/XXXXXX zo dňa 28.12.2009, splatnú dňa 27.01.20110, ktorou mu boli vyúčtované vícenáklady projektu D.-F., počet 4/500000,- Kč, v celkovej výške 2.000.000,- Kč. Žalobca predložil 3 kópie prevodných príkazov zo dňa 07.05.2014, o úhrade uvedenej faktúr. Takto zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § 39 ods. 1, ods. 4, ods. 7 autorského zákona č. 613/2003 Z.z., § 504, § 507 ods. 1, § 510, § 420 ods. 1, § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Poukázal na to, že výsluchom žalovanej mal preukázané, že posledné preklady žalovaná odovzdala žalobcovi dňa 14.03.2009, žalobca dielo riadne prevzal a jeho kvalitu, ani chyby nenamietal, ani preklad, resp. korektúry, v zmysle článku IV bod 8 autorskej zmluvy zo dňa 06.06.2008, nereklamoval a nežiadal jeho opravu. Vyslovil názor, že tým zaniklo právo žalobcu zo zodpovednosti za vady diela dňa 14.09.2009. Stotožnil sa s právnou argumentáciou žalovanej, že uspokojenie, ktoré môže zmluvná strana, ktorej bolo poskytnuté vadné plnenie, dosiahnuť uplatnením nároku z vád, nemôže dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu, teda ani z titulu náhrady škody. Pokiaľ objednávateľ diela opomenul využiť svoje právo na uplatnenie nároku z vád diela, neznamená to, že svoje právne zlyhanie môže automaticky nahradiť uplatnením nároku zo zodpovednosti za škodu. Zdôraznil, že náhradu škody je možné od zhotoviteľa diela požadovať len v tom rozsahu, v akom vznikla v dôsledku vady diela. Žalobca vadu diela v danom prípade odôvodňoval "Vyhodnocením chybovosti korektúr projektu L. P.", podľa ktorého bolo v preklade, resp. korektúrach, žalovanej opravených celkom 528 chýb, čo predstavuje škodu 235.262,- Kč. Uvedené vyhodnotenie žalobca doručil spolu so žalobným návrhom bez dátumu a podpisu, s tým, že až na pojednávaní, dňa 13.06.2014, predložil kópiu tohto vyhodnotenia s dátumom 19.08.2010 a podpisom štatutárneho zástupcu materskej firmy žalobcu. Stotožnil s obranou žalovanej, že vyhotovenie tohto dôkazu s dátumom 19.08.2010 nie je vierohodné, pretože podľa jeho textu sa kontroly a opravy chýb v projekte, na ktorom žalovaná pracovala, vykonávali od polovice apríla 2009 do konca septembra 2009. Vypracovanie záznamu o zistených výsledkoch po 10,5 mesiacoch preto posúdil ako dodatočne a účelovo vyprodukované pre účely súdneho konania, keď navyše v žalobnom návrhu žalobca tvrdil, že toto vyhodnotenie mu predložil zadávateľ projektu, čo bola spoločnosť AGEMSOFT a.s. Ďalej konštatoval, že zaplatenie fakturovaných nákladov nie je škodou žalobcu, ktorá vznikla v dôsledku vady diela žalovanou, keďže žalobca jej žiadne vady nevytkol. Na preukázanie vzniknutej škody nepovažoval za postačujúce tvrdenie žalobcu, resp. jeho materskej firmy, o počte 528 chýb žalovanej v ňou vykonanom preklade, resp. korektúrach, bez toho, aby tieto chyby boli preukázané, pomenované a aby sa k nim mohla vyjadriť žalovaná, resp. ich mohol súd posúdiť. Z "Vyhodnocení chybovosti korektoru projektu L. P." vyplýva, že korektorské chyby v preložených textoch boli zistené a odstraňované od polovice apríla 2009 do konca septembra 2009, to znamená, že žalobcovi najneskôr dňa 01.10.2009 začala plynúť dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá uplynula dňa 01.10.2011. Preto keď žalobca nárok na náhradu škody uplatnil na súde dňa 01.06.2012, urobil tak po márnom uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty. Z uvedených dôvodov žalobu na náhradu škody v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalobca domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazoval na to, že žalovaná odovzdala texty, ktoré vykazovali značnú chybovosť, a teda nebol splnený jej záväzok podľa článku IV bod 8 autorskej zmluvy. Z výkladu uvedeného zmluvného ustanovenia vyplýva, že nebolo jeho povinnosťou reklamovať odovzdané texty, ale to bolo jeho právo. Skutočnosť, že texty vykazovali vady nebolo možné zistiť pri samotnom odovzdaní diela, nakoľko išlo o skryté vady. K skutočnosti, že prekladateľ odovzdala zlý preklad, vedie k jeho zodpovednosti za škodu, ktorá tým vznikla. Jemu vznikli náklady na opravu chýb žalovanej, ktorá podľa ustanovení Občianskeho zákonníka za škodu, ktorá mu v tejto súvislosti vznikla, zodpovedá. Vzhľadom na to, že vady textu boli objavené po zapracovaní do interaktívnych lekcií, žalovaná tieto chyby, ktorých sa dopustila, nemohla opraviť sama bez jeho súčinnosti. Uplatnenie alebo neuplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje možnosť uplatniť nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená vadou. Ďalej poukázal na to, že zadávateľ projektu reklamoval u neho vyše 16 000 chýb, a preto zriadil tím na vybavovanie reklamácie, ktorý riešil vzniknutú situáciu za najmenšie náklady. Keby mali individuálne riešiť jednotlivé pochybenia korektori, ktorí sa chýb dopustili, išlo by o časovo a finančne neporovnateľne nákladnejší postup ako riešiť reklamácie pomocou záchranného G. - tímu, ktorý navyše eliminoval niektoré sporné reklamácie zadávateľa, pretože jeho úlohou bolo, aby rozsah opráv bol čo najmenší, čoho výsledkom bolo zníženie počtu všetkých uznaných chýb. Na preukázanie pochybenia žalovanej tak zvolil najmenej nákladný spôsob preukázania toho, že žalovaná sa dopustila chýb a neodovzdala texty v požadovanej kvalite. Vzhľadom na to, že chyby, ktorých sa dopustila žalovaná, sa premietli do audiovizuálnej stránky diela, teda do interaktívnej lekcie, bolo by komplikované, veľmi prácne a časovo a finančne náročné, vypisovať ručne všetky chyby všetkých korektorov, čím by sa neprimerane zvýšili náklady. Tým, že zvolil tento menej nákladný spôsob preukázania pochybenia, konal v súlade s § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda odvracal hroziacu škodu - zabránil tomu, aby sa náklady na odstraňovanie škody ďalej navyšovali. Poukázal na to, že podľa autorskej zmluvy bolo povinnosťou žalovanej vykonať činnosti uvedené v predmetnej zmluve v náležitej kvalite a v dohodnutých termínoch a v zmluve si vyhradil právo v prípade hrubého porušenia zmluvných podmienok na okamžité ukončenie zmluvy spolu s právom na odpočítanie nákladov na opravu prekladu zo zmluvného honoráru. Oznámením o odpočítaní nákladov na opravu zo dňa 27. 08. 2010 vyjadril nespokojnosť s prácou žalovanej. Nestotožnil sa ani s vyhodnotením žalovanou vznesenej námietky premlčania, keď za deň začatia plynutia premlčacej doby považoval deň vyhotovenia predžalobnej výzvy - oznámenia o odpočítaní nákladov na opravu zo dňa 27. 08. 2010, nakoľko do tej doby vychádzal iba z predpokladu vzniku škody a predpokladu, kto za škodu zodpovedá, vzhľadom k tomu, že na projekte okrem žalovanej pracovalo viacero ďalších prekladateľoch a korektorov a do zaslania oznámenia, resp. do podania žaloby, boli vykonané viaceré úkony smerujúce k spresneniu osoby a výšky škody, ktorá pripadá na túto osobu. 3. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01. 07. 2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 4. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla úhradou nákladov na odstránenie, resp. opravu, chýb prekladov z anglického do slovenského jazyka vyhotovených žalovanou na základe autorskej zmluvy zo dňa 06.06.2008, v ktorej sa žalovaná, ako autor, zaviazala uskutočniť preklady e-learningových kurzov F. D. S. pre základné a stredné školy z anglického do slovenského jazyka, zahrňujúce okrem prekladu textu z anglického do slovenského jazyka, aj odbornú - didaktickú kontrolu vecnej správnosti preloženého textu podľa anglického originálu, jazykovú a štylistickú kontrolu správnosti preloženého textu. Žalobca argumentoval, že žalovaná porušila svoju zmluvnú povinnosť podľa článku V. bodu 1 autorskej zmluvy, a to vykonať dohodnuté plnenie v náležitej kvalite. V dôsledku vadného dodania diela žalovanou mu vznikla škoda tým, že na opravu chýb spôsobených žalovanou musel vynaložiť náklady na jazykových korektorov, ktorí upravovali lekcie po jazykovej stránke, na práce reklamačného tímu, náklady na programátorov, ktorí realizovali dohodnuté opravy, náklady na testery a náklady na prenahratie zvukových stôp. 5. Podľa ust. § 510 Občianskeho zákonníka síce uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje uplatňovanie si nároku na náhradu škody, ktorá z vady vznikla, podľa § 420 Obč. zákonníka, pre vznik zodpovednosti za škodu sa však vyžaduje existencia príčinnej súvislosti medzi vadným plnením, teda porušením právnej povinnosti; v tomto prípade; vykonať dielo riadne, a vznikom škody. V tejto súvislosti je potrebné dôsledne rozlišovať v danej veci vady samotného diela, ktoré bolo predmetom autorskej zmluvy, a škodu, ktorá z vád diela vznikla. Majetková ujma, ktorá vznikla následkom porušenia povinnosti zhotoviteľa diela (autora) riadne vykonať dielo, je odškodnitelná v rámci náhrady škody, a teda škoda predstavuje ujmu, ktorá vznikla ako následok vadného plnenia, teda ujmu, ktorá z vady vznikla a nie ujmu spočívajúcu vo vadnosti samotného diela. Oba nároky možno uplatňovať popri sebe, každý z nich možno uplatňovať nezávisle od seba, avšak nárokov, ktoré vyplývajú zo zodpovednosti za vady, sa nemožno úspešne domáhať z titulu náhrady škody, čo platí aj naopak. Teda nároky objednávateľa diela zo zodpovednosti za vady nevylučujú jeho nárok na náhradu škody, a to bez ohľadu na to, či si práva zo zodpovednosti za vady u zhotoviteľa diela uplatnil alebo nie. Ako náhradu škody však nemožno uplatniť to, čo zodpovedá právam zo zodpovednosti za vady veci (diela). 6. V danom prípade považoval odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, za bezpredmetné, či žalobca; ako objednávateľ diela; reklamoval u žalovanej vady diela včas (§ 504 Obč. zákonníka), nakoľko aj po uplynutí lehôt na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady môže byť uplatnené právo na náhradu škody spôsobenej vadným plnením (porovnaj R č. 18/1991). Pre včasné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej vadným plnením je tak rozhodujúce jeho uplatnenie na súde v rámci premlčacej doby podľa 106 Obč. zákonníka. 7. Vo vzťahu k žalovanou vznesenej námietke premlčania správne súd prvej inštancie vychádzal z "Vyhodnocení chybovosti korektoru projektu L.O. P.", z ktorého vyplývalo, že korektorské chyby v preložených textoch boli zistené a odstraňované od polovice apríla 2009 do konca septembra 2009, a preto žalobcovi začala najneskôr dňa 01.10.2009 plynúť dvojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá uplynula dňa 01.10.2011. Pokiaľ žalobca predložil uvedenú listinu s dátumom jej podpísania štatutárnym zástupcom poskytovateľa - materskej firmy žalobcu, 19.08.2010, ani odvolací súd ju nepovažoval za dôveryhodnú vzhľadom na odstup času jej podpísania po ukončení odstraňovania chýb v septembri 2009, ako aj vzhľadom na tvrdenie žalobcu v podanej žalobe o tom, že v septembri 2009 u neho reklamoval preklady zadávateľ, t.j. AGEMSOFT, a.s., ktorý uvedenú listinu predložil. 8. Za deň začatia plynutia dvojročnej premlčacej doby nemožno považovať deň vyhotovenia predžalobnej výzvy na náhradu škodu - oznámenia o odpočítaní nákladov na opravu zo dňa 27. 08. 2010. Totiž už dňa 28.12.2009 bola žalobcovi vystavená poskytovateľom faktúra na zaplatenie nákladov spojených s odstraňovaním vád a nedorobkov v súvislosti so zlou kvalitou odovzdaného diela, so splatnosťou 27.01.2010, ktorým momentom sa žalobca dozvedel o škode v podobe záväzku na náhradu škody; pričom je irelevantné, že k jeho úhrade došlo až dňa 07.05.2014. Vedomosti žalobcu o škode skôr ako ním bola vystavená predžalobná upomienka nasvedčuje aj tá skutočnosť, že (už) dňa 12.04.2010 bola žalobcom vystavená plná moc jeho právnemu zástupcovi na zastupovanie v tomto konaní za účelom uplatnenia si náhrady škody vo výške 2.053,13 eur, a teda žalobca k dátumu vystavenia plnej moci musel o peňažnom podiele pripadajúcom na žalovanú vedieť. 9. Žalobca si v danom prípade ako náhradu škody uplatňoval náklady vynaložené na opravu chýb, ktoré spôsobila žalovaná pri vyhotovení diela. Pokiaľ ide o náklady na jazykových korektorov, ktorí upravovali lekcie po jazykovej stránke a náklady na programátorov, ktorí realizovali dohodnuté opravy (zrejme v chybných textoch - poznámka odvolacieho súdu), išlo o náklady, ktoré boli vynaložené priamo na odstránenie chýb. Ak si žalobca chcel tieto náklady uplatniť u žalovanej, mal si v prvom rade uplatniť právo na bezplatné vykonanie opravy chýb samotnou žalovanou, a to titulom jej zodpovednosti za vady v zmysle z čl. IV bodu 8 autorskej zmluvy. Až v prípade, ak by žalovaná tieto vady neodstránila v primeranej lehote, mohol si ich dať na vlastné náklady odstrániť sám a uplatňovať si následne ich náhradu v dôsledku nesplnenia si povinnosti žalovanej zo zodpovednosti za vady. 10. V tejto súvislosti neobstojí tvrdenie žalobcu, že žalovaná nemohla sama bez jeho súčinnosti opraviť chyby, nakoľko táto skutočnosť nemohla mať žiaden relevantný vplyv na jeho povinnosť uplatniť si u žalovanej právo na bezplatné odstránenie vád v ňou vyhotovených prekladoch textov. Žalobcovi tak náklady na odstránenie chýb v prekladoch textov nevznikli ako dôsledok vadného plnenia žalovanej, ani ako dôsledok neodstránenia vád žalovanou na základe jeho oprávnenej reklamácie, ale ako dôsledok neuplatnenia si práva zo zodpovednosti za vady u žalovanej, t.j. práva na bezplatné odstránenie vád. 11. Náklady na prácu reklamačného tímu, príp. náklady na testery, predstavujú náklady na zistenie vád a tieto si žalobca mohol uplatniť jedine v súvislosti s uplatnením si práva zo zodpovednosti za vady (§ 509 ods. 1 Obč. zákonníka), čo rovnako vylučuje možnosť domáhať sa ich zaplatenia ako náhrady škody. 12. Jedine náklady na prenahratie zvukových stôp by mohli predstavovať škodu vzniknutú žalobcovi na jeho majetku v dôsledku vadného plnenia žalovanej. Pokiaľ totiž dielo vyhotovené žalovanou predstavovalo vstupný materiál, na podklade ktorého boli vykonané ďalšie práce, resp. spracovali sa ďalšie produkty (zmultimedializovanie vstupných textov), tak sa vada v diele spracovaného žalovanou následne prejavila aj v týchto ďalších produktoch žalobcu vypracovaných na podklade vadného diela žalovanej, a potom náklady na ich opravu sú škodou, ktorá žalobcovi vznikla ako dôsledok vadného plnenia žalovanej. Ani v tejto časti však nebolo možné žalobe vyhovieť, keďže žalobca nepreukázal tieto čiastkové náklady, ktoré si uplatňoval v rámci požadovanej výšky náhrady škody a navyše nepreukázal ani existenciu vadného dodania diela žalovanou, ako na to napokon správne poukázal aj súd prvej inštancie, keď konštatoval, že len tvrdenia žalobcu o chybovosti (počte chýb) nie sú na preukázanie vzniknutej škody postačujúce. 13. Žalobcom uplatňované odvolacie dôvody tak neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol, ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 14. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovanej , ktorá mala v odvolacom konaní úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 CSP) . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).