Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/26/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200201 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018200201.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: SMSCREDITS s.r.o., so sídlom Dlhá 95C, 010 09 Žilina, IČO: 44 769 911, zastúpený: HRONČEK & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Národná 10, 010 01 Žilina, konajúca prostredníctvom JUDr. Róbert Hronček, advokát a konateľ, proti žalovanému: Národná banka Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: OLP-1/2016 zo dňa 12.12.2017 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Národnej banky Slovenska č. OLP-1/2016 zo dňa 12.12.2017 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Národná banka Slovenska, Útvar dohľadu nad finančným trhom č. OBD-6170/2015-20 zo dňa 27.05.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému orgánu verejnej správy - Národná banka Slovenska, Útvar dohľadu nad finančným trhom na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 09.02.2018 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo: OLP-1/2016 vydaného dňa 12.12.2017 ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Národná banka Slovenska, útvar dohľadu nad finančným trhom (ďalej tiež len útvar dohľadu) číslo: ODB-6170/2015-20 zo dňa 27.05.2016, vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ako aj priznania náhrady trov konania. Priebeh administratívneho konania. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného a prvostupňového správneho orgánu správny súd zistil, že žiadosťou zo dňa 28.05.2015 nasledujúci deň doručenou žalovanému žalobca (ďalej tiež aj len žiadateľ) požiadal o udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu (ďalej tiež len žiadosť), pričom predložil viacero príloh (Doklad o zaplatení poplatku vo výške 3 400 € - elektronický výpis z bankového účtu žiadateľa /žalobcu/, úplné nové znenie zakladateľskej listiny spol. SMSCREDITS s. r. o., zo dňa 14.05.2015, účtovné závierky za roky 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, písomnú informáciu o pôvode peňažných prostriedkov vložených do základného imania žalobcu a ďalších peňažných prostriedkov určených na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek zo dňa 01.04.2015, výpisy z účtu č. IBAN: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v M. F., E.. L.., zo dňa 24.05.2015 určené na informatívne účely - výpis o prijatej platbe zo dňa 22.02.2011, výpis o prijatej platbe zo dňa 04.03.2011, výpis o prijatej platbe zo dňa 22.03.2011, výpis o prijatej platbe zo dňa 02.12.2011, výpis o prijatej platbe zo dňa 06.02.2012, výpis o prijatej platbe zo dňa 23.03.2012, výpis o prijatej platbe zo dňa 02.05.2012, výpis o prijatej platbe zo dňa 05.06.2012, výpis o prijatej platbe zo dňa 01.08.2012, výpis o prijatej platbe zo dňa 30.08.2012, výpis o prijatej platbe zo dňa 09.11.2012, výpis o prijatej platbe zo dňa 27.11.2012, výpis o prijatej platbe zo dňa 19.12.2012, výpis o prijatej platbe zo dňa 04.02.2013, výpis o prijatej platbe zo dňa 03.4.2013, výpis o prijatej platbe zo dňa 20.05.2013, výpis o prijatej platbe zo dňa 23.05.2013, výpisy z účtu č. IBAN: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v M. F., E.. L.., zo dňa 24.05.2015 určené na informatívne účely - výpis o prijatej platbe zo dňa 01.07.2013, výpis o prijatej platbe zo dňa 29.07.2013, výpis o prijatej platbe zo dňa 15.10.2013, výpis o prijatej platbe zo dňa 05.12 2013, výpis o prijatej platbe zo dňa 12.12.2013, výpis o prijatej platbe zo dňa 23.12.2013, výpis o prijatej platbe zo dňa 27.01.2014, výpis o prijatej platbe zo dňa 05.02.2014, výpis o prijatej platbe zo dňa 06.02.2014, výpis o prijatej platbe zo dňa 19.02.2014, výpis o prijatej platbe zo dňa 20.02.2014, výpis o prijatej platbe zo dňa 05.03.2014, výpis o prijatej platbe zo dňa 17.03.2014, výpis o prijatej platbe zo dňa 15.05.2014, výpis o prijatej platbe zo dňa 27.05.2014, výpis o prijatej platbe zo dňa 11.06.2014, výpis o prijatej platbe zo dňa 11.02.2015, výpis o prijatej platbe zo dňa 12.02.2015, výpis o prijatej platbe zo dňa 13.02.2015, výpis o prijatej platbe zo dňa 16.02.2015, výpis o prijatej platbe zo dňa 17.02.2015, výpis o prijatej platbe zo dňa 18.2.2014, výpis o prijatej platbe zo dňa 19.02.2015, písomná informácia o pôvode peňažných prostriedkov vložených spol. VIVA FINANCE LIMITED do základného imania spol. SMSCREDITS s. r. o., zo dňa 11.05.2015, písomné vyhlásenie jediného spoločníka spol. SMSCREDITS s. r. o., /žiadateľ/ zo dňa 20.05.2015, zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi VIVA FINANCE LIMITED a RIVER EURO s. r. o., zo dňa 10.02.2015, úradné bankové potvrdenia o stave účtov žiadateľa ku dňu 25.05.2015 - potvrdenie o disponibilnom zostatku na účte č. IBAN: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenom v M. F., E.. L.., potvrdenie o disponibilnom zostatku na účte č. IBAN: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenom v M. F., E.. L.., potvrdenie o disponibilnom zostatku na účte č. IBAN: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenom v M. F., E.. L.., potvrdenie o disponibilnom zostatku na účte č. IBAN: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenom vo U.F., E.. L.., potvrdenie o disponibilnom zostatku na účte č. IBAN: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenom v L. L., E.. L.., potvrdenie o disponibilnom zostatku na účte č. IBAN: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXX vedenom v T. F., E.. L.., zoznam osôb navrhovaných za člena štatutárneho orgánu, člena dozornej rady, vedúceho útvaru vnútornej kontroly spol. SMSCREDITS s. r. o., 1/ K. F. - životopis, doklad o vzdelaní /Diplom II No. 093154/, zo dňa 28.06.1988 - úradne osvedčená kópia, čestné vyhlásenie o dôveryhodnosti a pravdivosti a úplnosti uvedených údajov zo dňa 25.05.2015, certificate Nr. A-14/5-4898-B-2234 zo dňa 22.05.2015, 2/ E. Č.Š. - životopis, doklad o dosiahnutom vzdelaní - Diploma - Bachelor's diploma, Diploma Pielikums (Diploma Supplement) zo dňa 07.07.2000, N. E. (Marriage Certifikáte) zo dňa 07.08.2002, reference zo dňa 12.05.2015, certificate Nr. A-14/5-4868-6-2523 zo dňa 21.05.2015, čestné vyhlásenie o dôveryhodnosti a pravdivosti a úplnosti uvedených údajov zo dňa 20.05.2015, 3/ E. W. - životopis, doklad o vzdelaní - Diplom „Inžinier“ zo dňa 24.05.2011, doklad o odbornej praxi vydaný HEUREKA Brokerage & Consulting, s. r. o., organizačná zložka Slovensko, zo dňa 19.05.2015, výpis z registra trestov zo dňa 12.05.2015, čestné vyhlásenie o dôveryhodnosti a pravdivosti a úplnosti uvedených údajov zo dňa 19.05.2015, 4/ R. Y. - životopis, doklad o vzdelaní - Diplom bakalár zo dňa 30.05.2007, Doklad o vzdelaní Diplom „magister“ zo dňa 25.08.2009, doklad o odbornej praxi vydaný HEUREKA, s. r. o., organizačná zložka Slovensko zo dňa 19.05.2015, výpis z registra trestov zo dňa 14.05.2015, čestné vyhlásenie o dôveryhodnosti a pravdivosti a úplnosti uvedených údajov zo dňa 19.05.2015, 5/ C. A. - životopis, doklad o vzdelaní - Certificate of General Secondary Education a Transcript of Records - C. A., výpis z registra trestov zo dňa 21.05.2015, čestné vyhlásenie o dôveryhodnosti a pravdivosti a úplnosti uvedených údajov zo dňa 22.05.2015, čestné vyhlásenie o vhodnosti SMSCREDITS s. r. o., zo dňa 25.05.2015, opis systému posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver alebo iný úver a pôžičku spol. SMSCREDITS s. r. o., zo dňa 01.04.2015, opis systému poskytovania spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek žiadateľom zo dňa 01.04.2015, opis organizačnej štruktúry spol. SMSCREDITS s. r. o., zo dňa 11.05.2015, obchodný plán spol. SMSCREDITS s. r. o., interný predpis upravujúci podrobnosti o systéme vnútornej kontroly a o vykonávaní kontrolných činností vrátane postupov na realizáciu opatrení na nápravu zo dňa 01.04.2015, program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu zo dňa 01.04.2015, reklamačný poriadok zo dňa 01.04.2015, interný predpis upravujúci formu, spôsob prijatia, spôsob vybavenia a evidenciu reklamácie žiadateľa zo dňa 01.04.2015, opis vlastníckej štruktúry spol. SMSCREDITS s. r. o., čestné vyhlásenie SMSCREDITS s.r.o., o úzkych väzbách zo dňa 25.05.2015). Doloženie dokumentov k žiadosti o udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu, zo dňa 28.05.2015 spol. SMSCREDITS s. r. o., č. ODB-6170/2015- 2, doručené dňa 10.07.2015, certificate Nr. A-14/5-5337-7-2685 zo dňa 02.06.2015 - C. A., report Period 01.01.2010 - 23.02.2015 - VIVA FINANCE LIMITED. Administratívny spis ďalej obsahuje: Stanovisko žalovaného k vnútorným predpisom spol. SMSCREDITS s. r. o., č. OFS-8353/2015, zo dňa 03.07.2015. 3. Výzva na odstránenie nedostatkov a doplnenie žiadosti o udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu, č. ODB-6170/2015-4, expedovaná 24.08.2015 (ďalej tiež len Výzva 1/), žiadosť žalovaného o poskytnutie súčinnosti, č. ODB-6170/2015 zo dňa 17.09.2015, odpoveď žalobcu na predmetnú žiadosť o poskytnutie súčinnosti zo dňa 15.10.2015. 4. Doplnenie žiadosti žalobcu - žiadateľa o udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu, č. ODB-6170/2015 zo dňa 22.09.2015 obsahujúce doklady týkajúce sa K. F. - úradne osvedčený preklad kópie potvrdenia č. A-14/5-9483-B-4661 zo dňa 15.09.2015, úradne osvedčený preklad odporúčania zo dňa 11.08.2015 vydaného AS Rietumu Banka zo dňa 27.08.2015, úradne osvedčený preklad Knižky zamestnaní MT-I No 0473268, úradne osvedčený preklad referencie č. N-13-4/15702 zo dňa 18.12.2014, E. Č. - úradne osvedčený preklad Bakalárskeho diplomu spolu s dodatkom k diplomu vyhotovený dňa 27.08.2015, úradne osvedčený preklad potvrdenia č. A14/5-4868- Č-2523 zo dňa 21.05.2015 vyhotovený dňa 27.08.2015, úradne osvedčený preklad odporúčania č. N-13-4/6255 zo dňa 12.05.2015 vydaného AS Rietumu Banka vyhotovený zo dňa 27.08.2015, E. W. - pracovná zmluva so spoločnosťou HEUREKA Brokerage & Consulting, s. r. o., organizačná zložka Slovensko, zo dňa 01.07.2011, príloha k pracovnej zmluve zo dňa 01.07.2011 - náplň práce zo dňa 01.07.2011, dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.09.2011, dodatok č. 1 k Pracovnej zmluve zo dňa 30.10.2013, dohoda o zmene pracovných podmienok zo dňa 31.10.2013, doklad o odbornej praxi vydané HEUREKA Brokerage & Consulting, s. r. o., organizačná zložka Slovensko zo dňa 19.05.2015, R. Y. - Pracovná zmluva s HEUREKA, s. r. o., zo dňa 31.10.2013, pracovná zmluva s HEUREKA Brokerage & Consulting, s. r. o., organizačná zložka Slovensko zo dňa 08.09.2010 - R. Y., C. A. - Životopis, potvrdenie o jeho odbornej praxi v spol. SMSCREDITS s. r. o., (generálny riaditeľ) zo dňa 02.09.2015, potvrdenie o odbornej praxi v spol. SMSCREDITS s. r. o., (konateľ spoločnosti) zo dňa 02.09.2015, zmluva o výkone funkcie konateľa spoločnosti zo dňa 13.05.2009, úradne osvedčený preklad osvedčenia č. A-14/5-5337-2-2685 zo dňa 02.06.2015, úradne osvedčený preklad prílohy k maturitnému vysvedčeniu č. AB 039981 zo dňa 21.06.1996, dohoda o zmene pracovných podmienok zo dňa 16.09.2015, úradne osvedčený preklad výpisu z obchodného registra spol. VIVA FINANCE LIMITED zo dňa 21.08.2015, Rozhodnutie jediného spoločníka spol. River Euro, s. r. o., zo dňa 02.09.2010, zo dňa 27.09.2010 a zo dňa 30.01.2012, zápisnica č. 1/12 z valného zhromaždenia spol. River Euro, s. r. o., zo dňa 05.10.2012, zápisnica č. 1/13 z valného zhromaždenia spol. River Euro, s. r. o., zo dňa 14.08.2013 a zápisnica č. 1/15 z valného zhromaždenia spol. River Euro, s. r. o. zo dňa 11.03.2015, čestné vyhlásenie - SMSCREDITS s. r. o., zo dňa 16.09.2015 ohľadom vhodnosti právnickej osoby, návrh úplného znenia zakladateľskej listiny spol. SMSCREDITS s. r. o., Žilina, september 2015, zo dňa 22. 09.2015, písomná informácia o pôvode prostriedkov vložených do základného imania spol. SMSCREDITS s. r. o., a ďalších peňažných prostriedkov určených na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek zo dňa 17.09.2015, dokumenty Financial Statements - VIVA FINANCE LIMITED k 28.02.2011, 28.02.2012, 28.02.2013, 28.02.2014 a k 28.02.2015- Viva Finance Limited, Zmluva o postúpení pohľadávky č. 1 (Assignment Agreement No 1), zo dňa 14.02.2012, Zmluva o postúpení pohľadávky č. 1 (Assignment Agreement No 1), zo dňa 21.12.2012, Zmluva o postúpení pohľadávky č. 1 (Assignment Agreement No 1), zo dňa 28.01.2014, Zmluva o postúpení pohľadávky č. 1 (Assignment Agreement No 1), zo dňa 14.8.2014, Zmluva o postúpení pohľadávky č. 1 (Assignment Agreement No 1), zo dňa 10.09.2015, Dohoda o úhrade záväzku medzi E. M. a VIVA FINANCE LIMITED zo dňa 10.09.2015, Úradne osvedčený preklad výkazu upísaných podielov VIVA FINANCE LIMITED zo dňa 07.09.2015 (Companies House/Retum of Allotments of Shares Viva Finance Limited), Úradne osvedčený preklad výpisu z účtu za obdobie 01.01.2010 - 23.02.2015 zo dňa 23.02.2015 (VIVA FINANCE LIMITED), písomné vyhlásenie jediného spoločníka spol. SMSCREDITS s. r. o., (žiadateľa) zo dňa 04.09.2015, Čestné vyhlásenie žiadateľa zo dňa 11.08.2015 (úzke väzby), Obchodný plán spol. SMSCREDITS s. r. o., opis systému poskytovania spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek spol. SMSCREDITS s. r. o., zo dňa 20.09.2015, opis systému posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver alebo iný úver a pôžičku spol. SMSCREDITS s. r. o., zo dňa 20.09.2015, Credit Scoring (Opis skóringového modelu spol. SMSCREDITS s. r. o., Opis organizačnej štruktúry spol. SMSCREDITS s. r. o., zo dňa 22.09.2015, Opis vlastníckej štruktúry žalobcu dňa 22.09.2015, Interný predpis žalobcu upravujúci podrobnosti o systéme jeho vnútornej kontroly a o vykonávaní kontroly kontrolných činností vrátane postupov na realizáciu opatrení na nápravu zo dňa 22.09.2015, vzorová pracovná náplň zamestnanca zodpovedného za výkon vnútornej kontroly spol. SMSCREDITS s. r. o., reklamačný poriadok žalobcu zo dňa 01.09.2015, interný predpis žalobcu upravujúci formu, spôsob vybavenia a evidenciu reklamácie a spôsob vybavovania sťažností zo dňa 01.09.2015, program vlastnej činnosti spol. SMSCREDITS s. r. o., zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu zo dňa 21.09.2015. Žiadateľom uskutočnené - Doloženie dokumentov k žiadosti o udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu, č. ODB-6170/2015, zo dňa 28.09.2015, a to: Úradne osvedčený preklad zakladateľského dokumentu Memoranda a Stanov spol. VIVA FINANCE LIMITED vyhotovený dňa 24.09.2015, Úradne osvedčený preklad zmluvy o pôžičke - Glauburg LLP a Viva Finance Limited zo dňa 06.11.2010, Úradne osvedčený preklad zmluvy o pôžičke č. 3 - Ametta Inter LP a Viva Finance Limited zo dňa 04.02.2013 Úradne osvedčený preklad zmluvy o pôžičke č. 5 - Bonnard Kellano LP a Viva Finance Limited zo dňa 02.02.2015, Úradne osvedčený preklad zmluvy o pôžičke č. 7 - Fronwald Allince LLP a Viva Finance Limited zo dňa 21.03.2012, Úradne osvedčený preklad zmluvy o pôžičke č. 9 - Salawatt LP a Viva Finance Limited zo dňa 20.01.2014. 5. Podanie žalobcu - Doloženie dokumentov k žiadosti o udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu, č. ODB-6170/2015 zo dňa 30.09.2015 obsahujúce dokumenty: Návrh úplného znenia zakladateľskej listiny spol. SMSCREDITS, s. r. o., zo dňa 22.09.2015, Stanovisko Ministerstva školstva Slovenskej republiky k dokladu o vzdelaní pána C. A. zo dňa 17.09.2015, Stanovisko Ministerstva školstva Slovenskej republiky k dokladu o vzdelaní pani K. F. zo dňa 17.09.2015, Stanovisko OFS k revidovaným vnútorným predpisom spol. SMSCREDITS, s. r. o., zo dňa 02.11.2015. 6. Druhá výzva na odstránenie nedostatkov a doplnenie žiadosti o udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu, č. ODB-6170/2015-9 zo dňa 08.01.2016 (ďalej tiež len Výzva 2/). 7. Podanie žalobcu - Doplnenie žiadosti o udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu, č. ODB-6170/2015 zo dňa 03.02. 2016, ktoré obsahovalo: Certificate Nr. A-14/5-9483-B4661 zo dňa 15.09.2015 - K. F., Písomná informácia o pôvode prostriedkov vložených do základného imania spol. SMSCREDITS s. r. o., a ďalších peňažných prostriedkov určených na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek zo dňa 28.01.2016, Potvrdenie o odbornej praxi Y.. R. Y. vydané spol. HEUREKA Brokerage & Consulting, s. r. o., organizačná zložka Slovensko, zo dňa 01.02.2016, Potvrdenie o odbornej praxi Y.. R. Y. vydané spol. HEUREKA, s. r. o., zo dňa 01.02. 2016, Osvedčenie o vykonaní odbornej skúšky (osvedčenie Slovenskej bankovej asociácie o úspešnom absolvovaní odborných skúšok pre stredný stupeň odbornej spôsobilosti pre finančné sprostredkovanie v sektore poistenia a zaistenia zo dňa 30.04.2014.) E. W., Osvedčenia o vykonaní odborných skúšok (3 osvedčenia Slovenskej bankovej asociácie o úspešnom absolvovaní odborných skúšok pre stredný stupeň odbornej spôsobilosti, a to v sektore prijímania vkladov zo dňa 14.04.2015, v sektore poskytovanie úverov zo dňa 14.04.2015 a v sektore poistenia a zaistenia zo dňa 30.04.2015) R. Y., Opis systému poskytovania spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek spol. SMSCREDITS s. r. o., zo dňa 01.02.2016, Opis systému posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver alebo iný úver a pôžičku spol. SMSCREDITS s. r. o., zo dňa 01.02.2016, Credit Scoring (Opis skóringového modelu spol. SMSCREDITS s. r. o.), Interný predpis žalobcu upravujúci podrobnosti o systéme vnútornej kontroly a o vykonávaní kontrolných činností vrátane postupov na realizáciu opatrení na nápravu zo dňa 28.01.2016, Opis bezpečnosti internetovej stránky O..L..sk a klientských účtov, Program vlastnej činnosti žalobcu zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu zo dňa 02.02.2016. 8. V spise sa nachádza aj Žiadosť žalobcu o odstránenie prieťahov a osobné stretnutie vo veci správneho konania o udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu spol. SMSCREDITS s. r. o., č. ODB-6170/2015 zo dňa 04.02.2016, Úradný záznam zo dňa 26.02.2016 a e-mailová komunikácia s Y.. H. (právny zástupca spol. SMSCREDITS s. r. o.) ohľadne zaslania úradného záznamu elektronickou poštou zo dňa 03.03.2016, Stanovisko k revidovaným vnútorným predpisom spoločnosti SMSCREDITS, s.r.o., Doloženie dokumentov k žiadosti o udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu, č. ODB-6170/2015 zo dňa 11.03.2016, čestné vyhlásenie Y.. R. Y. o činnostiach vykonávaných pre spoločnosť HEUREKA. Brokerage & Consulting, s. r. o., organizačná zložka Slovensko, zo dňa 10.03.2016, čestné vyhlásenie Y.. R. Y. o činnostiach vykonávaných pre spoločnosť HEUREKA s. r. o. zo dňa 10.03.2016, čestné vyhlásenie K.. E. W. o činnostiach vykonávaných pre spoločnosť HEUREKA Brokerage & Consulting, s. r. o., organizačná zložka Slovensko, zo dňa 01.03.2016. Doloženie dokumentov k žiadosti o udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu, č. ODB-6170/2015 zo dňa 01.04.2016: Účtovné doklady spol. SMSCREDITS s. r. o., (kniha analytickej evidencie s medziúčtami -účet 411, kniha analytickej evidencie - prehľad účtov - rok 2011, kniha analytickej evidencie - prehľad účtov - rok 2012, kniha analytickej evidencie - prehľad účtov - rok 2013, kniha analytickej evidencie - prehľad účtov - rok 2014, kniha analytickej evidencie - prehľad účtov - rok 2015. Doloženie dokumentov k žiadosti o udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu, zo dňa 01.04.2016, Rozhodnutie jediného spoločníka zo dňa 02.03.2016, Elektronické potvrdenie o vykonaní zápisu do obchodného registra - SMSCREDITS s. r. o., zo dňa 14.03.2016. Výzva žalovaného na oboznámenie sa spisovým podkladom č. ODB-6170/2015-17 zo dňa 08.04.2016. Podanie žalobcu - Doloženie dokumentov k žiadosti o udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu zo dňa 05.04.2016 obsahujúce Účtovné doklady spol. SMSCREDITS s. r. o. Zápisnica č. ODB-6170/2015-19 zo dňa 15.04.2016 spolu s poverením zo dňa 14.04.2016 pre Y.. E. H.. Rozhodnutia správnych orgánov. 9. Prvostupňový správny orgán - Národná banka Slovenska (ďalej tiež len NBS), útvar dohľadu nad finančným trhom rozhodnutím č. ODB-6170/2015-20 zo dňa 27.05.2016 v zmysle § 29 ods. 1 zákona o dohľade nad finančným trhom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 747/2004 Z. z.), v spojení s § 20 ods. 4 a § 20a ods. 1 písm. b), d), e) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z.) zamietol žiadosť žalobcu (žiadateľa) o udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania, a to z dôvodov nesplnenia zákonných podmienok v zmysle § 20a ods. 1 písm. b), d), a e) zákona č. 129/2010 Z. z. 10. V dôsledku žalobcom podaného rozkladu zo dňa 14.06.2016 vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím Číslo: OLP-1/2016 zo dňa 12.12.2017, a to tak, že podaný rozklad zamietol a v bode 9 tohto rozsudku opísané prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. V prvej časti odôvodnenia stručne opísal priebeh správneho konania pred prvostupňovým správnym orgánom, ktorý bol zavŕšený vydaním napadnutého rozhodnutia a stručne uviedol obsah tohto rozhodnutia. Následne žalovaný opísal relevantné námietky žalobcu uvedené v podanom rozklade voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. 11. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na § ust. 16 ods. 3 a 4 zákona č. 747/2004 Z. z. zakotvujúce, že účastník konania, ktoré sa začína na základe jeho žiadosti, je povinný NBS predložiť žiadosť obsahujúcu náležitosti aj prílohy (originály alebo úradne osvedčené kópie listín), ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia o podanej žiadosti a ktoré hodnoverne preukazujú a dokladujú splnenie všetkých predpokladov a podmienok potrebných na udelenie žiadosťou požadovaného povolenia. Žalovaný tiež poukázal na koncentračnú zásadu uzákonenú ustanovením § 16 ods. 5 tretej a štvrtej vety zákona č. 747/2004 Z. z., podľa ktorého, ak doručená žiadosť neobsahuje všetky ustanovené náležitosti, tak NBS vyzve žiadateľa, aby odstránil nedostatky žiadosti alebo doplnil žiadosť a určí mu na to lehotu (spravidla nie dlhšiu ako 30 kalendárnych dní), pričom NBS v tejto výzve poučí žiadateľa o následkoch nesplnenia výzvy na odstránenie nedostatkov alebo doplnenie žiadosti. Zároveň zákon č. 747/2004 Z. z. v § 16 ods. 5 štvrtej vete ustanovuje, že na neskoršie odstránenie nedostatkov alebo doplnenie žiadosti sa v konaní a pri rozhodovaní prihliada len vtedy, ak žiadateľ preukáže NBS, že v určenej lehote bez svojho zapríčinenia objektívne nemohol odstrániť nedostatky žiadosti a doplniť svoju žiadosť. 12. Žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu tiež zistil, že žalobca - spol. SMSCREDTS s. r. o., (ako bolo uvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia) nepredložil všetky potrebné doklady a neodstránil vytýkané nedostatky žiadosti o udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu ich poskytovania, vrátane všetkých príloh žiadosti v znení doplnení 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 a 9, a to napriek tomu, že bol na doplnenie žiadosti vyzvaný prvostupňovým správnym orgánom (útvarom dohľadu) vo výzve 1/ č. ODB-6170/2015-2 (doručenej žalobcovi dňa 26.08.2015.), vo výzve 2/ č. ODB-6170/2015-9 (doručenej žalobcovi dňa 11.01.2016), a výzve 3 č. ODB-6170/2015-17 (doručenej žalobcovi dňa 12.04.2016). 13. Ku splateniu základného imania peňažnými vkladmi jediného spoločníka vo výške najmenej 500 000 € žalovaný poukazujúc na znenie ust. § 20a ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. uviedol, že žiadateľ o udelenie povolenia bol povinný splniť podmienku splatenia peňažného vkladu do základného imania najmenej 500 000 € a podľa § 20a ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. nesmie táto výška základného imania na účely spotrebiteľských úverov klesnúť pod sumu ustanovenú v § 20a odseku 1 písm. b) počas celej doby trvania platnosti povolenia. 14. Žalovaný uviedol, že po preskúmaní spisového materiálu dospel k zisteniu, že pri prvostupňovom konaní bolo náležíte preskúmané, či základné imanie spol. SMSCREDITS s. r. o., ako účastníka konania bolo ku dňu podania jeho žiadosti aj skutočne splatené, a to deklarovanými peňažnými vkladmi jediného spoločníka účastníka konania tak, aby boli dodržané uvedené zákonné požiadavky podľa § 20a ods. 1 písm. b) a § 20a ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. a súvisiacej zákonnej regulácie. 15. Poukázal na to, že útvar dohľadu v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia rozoberal jednotlivé zvýšenia základného imania žiadateľa (žalobcu) o jednotlivé peňažné vklady jediného spoločníka a vytkol viaceré nezrovnalosti účtovného, časového a právneho charakteru. Útvar dohľadu pri každom zvýšení základného imania žiadateľa novým peňažným vkladom skúmal jeho skutočné zaplatenie a preukázanie tejto skutočnosti žiadateľom. Pre správne posúdenie dokumentov predložených žiadateľom k jednotlivým zvýšeniam základného imania vychádzal z kogentnej právnej úpravy Obchodného zákonníka týkajúcej sa efektívneho zvyšovania základného imania spol. SMSCREDITS s. r. o., a plnenia povinnosti spoločníka splatiť peňažný vklad, tzv. vkladovú povinnosť. 16. Mal za to, že žalobca (žiadateľ) počas celého povoľovacieho konania nepredložil doklady preukazujúce skutočné splatenie jednotlivých peňažných vkladov v zákonnej lehote a v celom rozsahu, ktorými údajne malo dôjsť k jednotlivým zvýšeniam jeho základného imania a ktorých splatenie potvrdil konateľ žiadateľa svojimi vyhláseniami pri jednotlivých zápisoch zmien výšky základného imania do obchodného registra registrovému súdu. 17. K námietke žalobcu o nedostatku právomoci a vecnej príslušnosti NBS posudzovať spôsob a postup splatenia základného imania z pohľadu Obchodného zákonníka a zákona o účtovníctve, a to s poukazom na kompetenciu registrového súdu, ktorému je potrebné preukazovať správnosť postupu pri zvyšovaní základného imania žalovaný uviedol, že žiadateľ pri jednotlivých zápisoch zvýšenia svojho základného imania v registrovom konaní deklaroval skutočnosť splatenia jednotlivých peňažných vkladov, a to jednotlivými vyhláseniami konateľa o splatení vkladu v celom rozsahu. Predmetné vyhlásenia boli pre registrový súd dostatočným dokladom, nakoľko platí vyvrátiteľná právna domnienka, že jednotlivé vyhlásenia konateľa o splatení jednotlivých peňažných vkladov v celom rozsahu sú pravdivé a zodpovedajú skutočnému stavu. 18. Žalovaný poukázal na obmedzenú materiálnu kontrolu registrového súdu pri zápise zmeny výšky základného imania, kedy registrový súd v zásade nepreskúmava správnosť údajov uvedených v návrhu a správnosť priložených listín, ale len to, či návrh je úplný, či sú priložené všetky prílohy a v predpísanej forme a zhodu údajov uvedených v návrhu s údajmi v prílohách. Za pravdivosť údajov a za to, že doložené listiny zodpovedajú skutočnému stavu, zodpovedajú fyzické osoby zapísané do obchodného registra alebo fyzické osoby oprávnené konať v mene zapísanej právnickej osoby. Žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu o tom, že zápis o zmene výšky základného imania do obchodného registra má len deklaratórny účinok, t. j. takýmto zápisom sa oznamuje a zverejňuje už skôr zrealizovaná skutočnosť, a to zvýšenie základného imania o peňažný vklad, ktorý bol jediným spoločníkom splatený v celom rozsahu. 19. Ustanovenie § 1 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z. z. ustanovuje, že cieľom dohľadu nad finančným trhom je prispievať k stabilite finančného trhu ako celku, ako aj k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu v záujme udržiavania dôveryhodnosti finančného trhu, ochrany finančných spotrebiteľov a iných klientov na finančnom trhu a rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaže. V rámci dohľadu nad finančným trhom vedie konania a dohliada na dodržiavanie ustanovení zákona č. 747/2004 Z. z., osobitných zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo na ich činnosti, ako aj na dodržiavanie ustanovení právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo na ich činnosti, ak to ustanovujú tieto právne záväzné akty. 20. Zdôraznil, že útvar dohľadu bol pri posudzovaní dôveryhodnosti a relevantnosti dokladov predložených žiadateľom na preukázanie podmienky skutočného zaplatenia základného imania viazaný právnou úpravou Obchodného zákonníka týkajúcou sa zvyšovania základného imania v jednoosobových spoločnostiach a plnenia vkladovej povinnosti jediného spoločníka, ktorá vymedzuje právne úkony, ktoré je žiadateľ povinný vykonať pri zvýšení základného imania, ako aj ich časové hľadisko. Zároveň bol útvar dohľadu viazaný aj právnou úpravou zákona o účtovníctve vzťahujúcou sa na vyhotovenie účtovných závierok najmä, avšak nielen zapisovania údajov o základom imaní spoločnosti a jej pohľadávok voči spoločníkom. V súlade s právnou úpravou Obchodného zákonníka ako aj zákona o účtovníctve útvar dohľadu preveroval a vyhodnocoval skutočný stav splatenia jednotlivých peňažných vkladov do základného imania prihliadajúc na tvrdenia žiadateľa pri zápise jednotlivých zvýšení základného imania do obchodného registra ako aj na jeho tvrdenia uvádzané v prvostupňovom povoľovacom konaní. 21. Na základe uvedených skutočností bolo zrejmé, že žiadateľ mal predložiť listinný dôkaz hodnoverne preukazujúci (osvedčujúci) zákonné splatenie celej peňažnej sumy splateného vkladu do základného imania, čo by umožňovalo preskúmať (overiť) skutočné a zákonné splatenie celej peňažnej sumy vkladu do základného imania žiadateľa (spol. SMSCREDITS s. r. o.). 22. K námietke žiadateľa o tom, že postupy pri zvyšovaní a splácaní jeho základného imania posudzované v rámci preukázania splnenia podmienky splatenia základného imania, nemožno považovať zároveň aj za preukazovanie splnenia podmienky dôveryhodnosti a prehľadnosti vkladov do základného imania a ďalších prostriedkov na poskytovanie spotrebiteľských úverov, nakoľko ide o ďalšiu samostatnú podmienku podľa ustanovenia § 20a ods. 1 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. žalovaný uviedol, že zistil, že útvar dohľadu v prvostupňovom rozhodnutí spojil do jedného bodu rozhodnutia posúdenie a zhodnotenie podmienky splatenia základného imania vo výške najmenej 500 000 € vyžadovanej podľa ustanovenia § 20a ods. 1 písm. b) zákona č 129/2010 Z. z. a podmienky prehľadného a dôveryhodného pôvodu peňažných prostriedkov vložených do základného imania a ďalších peňažných prostriedkov určených na poskytovanie spotrebiteľských úverov, vzhľadom na ich vecnú prepojenosť, ako aj na ich vzájomnú nadväznosť, spočívajúcu v tom, že žiadateľ je povinný preukázať, akými peňažnými prostriedkami jednotlivé peňažné vklady reálne splatil pri jednotlivých zvýšeniach základného imania, a to v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, a v súlade s tvrdeniami žiadateľa pri jednotlivých zápisoch zmien výšky základného imania. Ak by žiadateľ preukázal akými peňažnými prostriedkami boli splatené jednotlivé peňažné vklady, v tom prípade by mohol útvar dohľadu posudzovať legálnosť ich pôvodu. Nakoľko medzi dokladmi, ktorými žiadateľ preukazoval splatenie jednotlivých peňažných vkladov, boli značné rozpory účtovného, právneho a časového charakteru, ktoré založili pochybnosti o dôveryhodnosti jeho tvrdení ako aj relevantnosti ním predložených dokladov o bezhotovostných prevodoch peňažných prostriedkov, ktorými mali byť splatené peňažné vklady do základného imania, útvar dohľadu dospel k záveru, že nepreukázal splatenie základného imania v minimálnej zákonom požadovanej výške 500 000 €. Keďže žiadateľ až do skončenia konania nepredložil doklady preukazujúce reálne zaplatenie jednotlivých peňažných vkladov, nemohol útvar dohľadu zistiť, ktorými peňažnými prostriedkami boli jednotlivé peňažné vklady splatené do základného imania. 23. K námietke žiadateľa, že útvar dohľadu pri posudzovaní podmienok podľa § 20a ods. 1 písm. b) a písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. vo výzve 2/ uviedol nový právny názor a vytýkal mu stále nové nedostatky, ktoré neboli útvarom dohľadu vytýkané vo výzve 1/, čo žiadateľ označil ako uplatňovanie princípu „nového právneho názoru zo strany pracovníkov NBS“, žalovaný dospel k záveru, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia boli správne uvedené zistené skutočnosti týkajúce sa posúdenia výzvy 1/ v časti B) vecné otázky, útvar dohľadu v bode 2.1 vyzval žiadateľa na doplnenie „Písomnej informácie o pôvode peňažných prostriedkov vložených do základného imania a ďalších peňažných prostriedkov určených na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek“ zo dňa 01.04.2015 (ďalej tiež len „informácia o pôvode peňažných prostriedkov 1“), nakoľko z nej útvar dohľadu nemohol identifikovať jednotlivé právne úkony, na základe ktorých v súlade so záväzným postupom podľa Obchodného zákonníka došlo k jednotlivým zvýšeniam základného imania peňažnými vkladmi, najmä presné dátumy prijatia rozhodnutí jediného spoločníka žiadateľa - VIVA FINANCE LIMITED vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia a výšku jednotlivých peňažných vkladov jediného spoločníka pri jednotlivých zvýšeniach základného imania, a tiež nevedel určiť, ktorými bezhotovostnými prevodmi mali byť jednotlivé peňažné vklady splácané do základného imania. Až po doplnení 2, v rámci ktorého žiadateľ predložil útvaru dohľadu upravenú a doplnenú písomnú informáciu o pôvode peňažných prostriedkov vložených do základného imania spol. SMSCREDITS s. r. o., a ďalších peňažných prostriedkov určených na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek zo dňa 17.09.2015 (ďalej tiež len „Informácia o pôvode peňažných prostriedkov 2“) a rozhodnutia jediného spoločníka prijímané v pôsobnosti valného zhromaždenia, zistil útvar dohľadu, že základné imanie žiadateľa bolo splatené šiestimi peňažnými vkladmi. 24. Žalovaný uviedol, že útvar dohľadu pri posudzovaní týchto nových informácií a dokladov predložených žiadateľom k preukázaniu podmienky splnenia splatenia základného imania minimálne vo výške 500 000 € v rámci doplnenia 2 nedisponoval týmito informáciami v čase vyhotovenia výzvy 1/ a tiež, že útvar dohľadu zistil viacero nedostatkov spočívajúcich v nezrovnalostiach údajov uvedených v týchto dokladoch, a to právneho, časového a účtovného charakteru. Preto útvar dohľadu vo výzve 2/ špecifikoval ním zistený nesúlad v údajoch uvedených v dokladoch, ktoré žiadateľ predložil k jednotlivým zvýšeniam základného imania a vyzval žiadateľa na ich vysvetlenie. 25. Potom žalovaný dospel k záveru, že zo strany útvaru dohľadu nešlo o uplatnenie žiadateľom uvádzaného princípu „nového právneho názoru zo strany pracovníkov NBS“, ale išlo o postup útvaru dohľadu, ktorým chcel zistiť a objasniť skutkový a právny stav splnenia reálneho splatenia základného imania minimálne v zákonom vyžadovanej výške 500 000 €, a to v zmysle zásady materiálnej pravdy vyjadrenej v ustanovení § 24 zákona č. 747/2004 Z. z. 26. K otázkam a námietkam žiadateľa k odbornej spôsobilosti, bezúhonnosti a dôveryhodnosti osôb navrhovaných za členov dozornej rady - K.. E. W. a Y.. R. Y. žalovaný uviedol, že zistil, že útvar dohľadu posudzoval preukázanie odbornej spôsobilosť u týchto fyzických osôb navrhovaných za členov dozornej rady v zmysle definície odbornej spôsobilosti uvedenej v ustanovení 20a ods. 11 zákona č. 129/2010 Z. z. preukazovanú najmä dokladmi podľa ustanovenia § 20a ods. 3 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. - stručným odborným životopisom, úradne osvedčenou kópiou dokladu o najvyššom dosiahnutom vzdelaní a úradne osvedčenou kópiou dokladu o odbornej praxi fyzickej osoby. 27. Zo spisového materiálu žalovaný zistil, že útvar dohľadu pri hodnotení dokladov predložených žiadateľom k odbornej spôsobilosti navrhovaných osôb počas celého prvostupňového povoľovacieho konania, skúmal a posudzoval činnosti uvedené najmä v potvrdeniach o odbornej praxi navrhovaných osôb a v pracovných náplniach navrhovaných osôb uvedených v pracovných zmluvách - dve pracovné činnosti - (1) starostlivosť o existujúcich klientov - technické zmeny, preberanie hlásení poistných udalosti, poradenstvo a (2) uzatváranie poistných zmlúv podľa požiadaviek klienta, spolupráca s poisťovňami pri uzatváraní poistných zmlúv a posudzoval ich najmä z hľadiska určenia, či možno tieto činnosti definovať ako činnosti vykonávané v rámci finančného sprostredkovania podľa zákona č. 186/2009 Z. ž. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež len zákon o finančnom sprostredkovaní), prípadne ich pod ne subsumovať, ďalej z hľadiska ich skutočného vykonávania vzhľadom na pracovné zaradenie navrhovaných osôb v organizačnej štruktúre zamestnávateľov (HEUREKA Brokerage & Consulting, s. r. o., organizačná zložka Slovensko a HEUREKA, s. r. o.) ako asistentiek riaditeľa, ako aj z hľadiska splnenia kvalifikačného predpokladu navrhovaných osôb ako zamestnancov na výkon finančného sprostredkovania u samostatného finančného agenta v zmysle zákona o finančnom sprostredkovaní. Zo spisového materiálu bolo zrejmé, že útvar dohľadu prvýkrát upozornil žiadateľa na svoje pochybnosti o odbornej praxi navrhovaných osôb na osobnom stretnutí dňa 30.07.2015, ktoré mu vznikli vzhľadom na nemožnosť určenia rozsahu konkrétnych úkonov, resp. pracovných úloh, vykonávanými navrhovanými osobami v rámci činností uvedených v dokladoch o odbornej praxi s ohľadom na ich pracovnú pozíciu asistentiek riaditeľa u vyššie uvedených zamestnávateľov ako aj na splnenie kvalifikačného predpokladu na vykonávanie finančného sprostredkovania pre samostatného finančného agenta. Pochybnosti útvaru dohľadu o odbornej spôsobilosti navrhovaných osôb neboli odstránené ani po doplnení 2, v ktorom žiadateľ predložil ďalšie doklady - pracovné zmluvy spolu s pracovnými náplňami ako prílohami, na preukázanie ich odbornej spôsobilosti. Z týchto ďalších predložených dokladov útvar dohľadu opätovne nemohol určiť rozsah konkrétnych úkonov, resp. pracovných úloh, vykonávaných navrhovanými osobami u vyššie uvedených zamestnávateľov a ani splnenie kvalifikačného predpokladu navrhovaných osôb ako zamestnancov vykonávajúcich finančné sprostredkovanie v mene samostatného finančného agenta, nakoľko obsah činnosti v nich uvedených bol totožný s obsahom činností uvedených v dokladoch o odbornej praxi. Preto útvar dohľadu v bode 2 výzvy 2/ opakovane vyzval žiadateľa na odstránenie tohto nedostatku. Žiadateľ na základe výzvy 2/ predložil v rámci doplnenia 5 doklady o odbornej praxi p. Y.. R. Y. a osvedčenia Slovenskej bankovej asociácie o úspešnom vykonaní odborných skúšok pre stredný stupeň odbornej spôsobilosti vyžadovanej podľa ustanovenia § 21 ods. 9 zákona o finančnom sprostredkovaní a na základe druhého stretnutia predložil v rámci doplnenia čestné vyhlásenia navrhovaných osôb, v ktorých boli špecifikované úkony, resp. pracovné úlohy vykonávané v rámci činností spadajúcich pod finančné sprostredkovanie, pričom žiadateľ vyhlásil, že predložil všetky dokumenty. Útvar dohľadu uzatvoril dokazovanie na základe vyhlásenia žiadateľa uvedenom v zápisnici č. ODB-6170/2015-19 zo dňa 15.04.2016 (ďalej tiež len „zápisnica), že sa vzdáva práva na písomné vyjadrenie k spisovému podkladu, ako aj vyhlásenia, že predložil všetky dokumenty, na predloženie ktorých bol vyzývaný a ktorých predloženie bolo podľa zákona č. 129/2010 Z. z. povinné a vyhlásil svoju žiadosť v znení doplnenia 1, doplnenia 2, doplnenia 3, doplnenie 4, doplnenia 5, doplnenia 6, doplnenia 7, doplnenia 8 a doplnenia 9 za úplnú (ďalej tiež len „vzdanie sa práva a vyhlásenie o úplnosti žiadosti“). Zo všetkých dokladov, ktoré žiadateľ predložil k odbornej spôsobilosti navrhovaných osôb, útvar dohľadu dospel k záveru, že (1) navrhované osoby vykonávali činnosti v inej finančnej oblasti, a to činnosti finančného sprostredkovania, čo spoločne preukazujú doklady o odbornej praxi, prílohy pracovných zmlúv - náplne práce a čestné vyhlásenia navrhovaných osôb, (2) navrhované osoby spĺňali kvalifikačný predpoklad ako zamestnanci vykonávajúci finančné sprostredkovanie u samostatného finančného agenta, čo preukázali jednotlivé osvedčenia Slovenskej bankovej asociácie o úspešnom vykonaní odborných skúšok pre stredný stupeň odbornej spôsobilosti vyžadovanej podľa ustanovenia § 21 ods. 9 zákona o finančnom sprostredkovaní, ktoré boli udelené navrhovaným osobám, (3) navrhované osoby nespĺňali odbornú prax v inej finančnej oblasti v požadovanom časovom rozsahu tri roky s poukazom na dĺžku legitímneho vykonávania odbornej praxe v oblasti finančného sprostredkovania týmito navrhovanými osobami, viazaného na moment splnenia kumulatívnych podmienok - úspešného skončenia vysokoškolského vzdelania a úspešného vykonania skúšky odbornej spôsobilosti v zmysle ustanovení § 21 ods. 3 písm. b) bodu 3 v spojení s § 21 ods. 9 a ods. 10 písm. d) zákona o finančnom sprostredkovaní. Útvar dohľadu pri posudzovaní odbornej spôsobilosti s ohľadom na dĺžku odbornej praxe vykonávanej navrhovanými osobami u ich zamestnávateľa HEUREKA Brokerage & Consulting, s. r. o., organizačná zložka Slovensko registrovaného ako finančný sprostredkovateľ z iného členského štátu pôsobiaci v sektore poistenia a zaistenia na území Slovenskej republiky uplatnil požiadavky odbornej spôsobilosti na zamestnancov samostatného finančného agenta podľa príslušných ustanovení § 21 zákona o finančnom sprostredkovaní v zmysle ustanovenia § 11 ods. 4 zákona o finančnom sprostredkovaní. 28. Podľa ustanovenia § 11 ods. 4 zákona o finančnom sprostredkovaní, ak finančný sprostredkovateľ z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia vykonáva finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo na území Slovenskej republiky, vzťahujú sa na neho primerane ustanovenia tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Útvar dohľadu pri posudzovaní zákonnom požadovanej trojročnej odbornej praxe vykonávanej navrhovanými osobami u finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu pôsobiaceho v sektore poistenia a zaistenia na území Slovenskej republiky zistil, že žiadateľ opomenul ust. § 22 ods. 5 zákona o finančnom sprostredkovaní, ktoré vylučuje uplatňovanie požiadaviek odbornej spôsobilosti na finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia a zaistenia. Na odbornú spôsobilosť navrhovaných osôb ako zamestnancov finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu pôsobiaceho v sektore poistenia a zaistenia na území Slovenskej republiky sa uplatňuje zákon č. 38/2004 Sb. o pojišťovacích zprostředkovatelích a likvidátorech pojistných událostí. 29. Doklad o odbornej praxi musí teda nepochybne preukazovať, že navrhovaná osoba získala odbornú prax v spoločnosti pôsobiacej v bankovníctve alebo v inej finančnej oblasti, že v tejto spoločnosti vykonávala takú činnosť, ktorú je možné považovať za vykonávanú prax v odbore poskytovania finančných služieb a že dĺžka takto potvrdenej odbornej praxe je v súlade so zákonnou požiadavkou. Samotná skutočnosť, že navrhovaná osoba mala pracovnoprávny alebo iný obdobný vzťah k spoločnosti pôsobiacej v oblasti bankovníctva alebo v inej finančnej oblasti, nie je teda postačujúca na kvalifikované vyhodnotenie odbornej praxe. 30. Žalovaný po zvážení uvedených skutočností posúdil ako opodstatnené a správne vyhodnotenie prvostupňového útvaru dohľadu o tom, že žiadateľom predložené doklady boli nedostatočné. 31. K námietke žiadateľa týkajúcej sa dôveryhodnosti osôb navrhovaných za konateľa, troch členov dozornej rady a vedúceho útvaru vnútornej kontroly žalovaný uviedol, že podľa ust. § 20a ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. je žiadateľ povinný preukázať odbornú spôsobilosť bezúhonnosť a dôveryhodnosť osôb navrhovaných za členov štatutárneho orgánu, dozornej rady, prokuristu a vedúceho vnútornej kontroly. Žalovaný v tejto súvislosti zistil, že útvar dohľadu posudzoval preukázanie dôveryhodnosti fyzických osôb navrhovaných za členov štatutárneho orgánu, dozornej rady, prokuristu a vedúceho vnútornej kontroly uvedenú v ustanovení 20a ods. 14 zákona č. 129/2010 Z. z. preukazovanú dokladom podľa ust. § 20a ods. 3 písm. f) tohto zákona. 32. Žalovaný mal za to, že žiadateľ oprel svoje námietky o nesprávnu aplikáciu právneho predpisu tým, že na vznik a nároky z právneho vzťahu medzi ním a NBS, ktoré vznikli pred účinnosťou novely zákona č. 129/2010 Z. z. (novela účinná od 23.12.2015), aplikovala NBS práve ustanovenia zákona účinných od 23.12.2015. Uplatnenie ustanovení novely zákona účinnej od 23.12.2015 v prvostupňovom povoľovacom konaní vedenom so žiadateľom považoval za porušenie zákazu retroaktivity. 33. Žalovaný uviedol, že zistil, že počas vedenia prvostupňového povoľovacieho konania so žiadateľom došlo k legislatívnym zmenám v zákone č. 129/2010 Z. z., a to zákonom č. 438/2015 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý nadobudol účinnosť od 23.12.2015 (ďalej tiež len „novela”). Touto novelou došlo k rozšíreniu obsahu pojmu dôveryhodnosti fyzickej osoby uvedenej v ustanovení § 20a ods. 14 zákona č. 129/2010 Z. z. o nové ustanovenie doplnené pod písm. f) obsahujúce vyhlásenie o skutočnosti, že fyzická osoba nepôsobila vo funkcii štatutárneho orgánu, prokuristu, člena dozornej rady, vedúceho zamestnanca osoby zodpovednej za vnútornú kontrolu a vedúceho organizačnej zložky veriteľa, ktorý v posledných piatich rokoch porušil povinnosť podľa osobitného predpisu s odkazovou normou na ustanovenia § 53a Občianskeho zákonníka. 34. V ustanovení § 25g zákona č. 129/2010 Z. z. sú uvedené prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia vzťahujúce sa na vznik právnych vzťahov a z nich vyplývajúcich nárokov, ktoré sa spravujú zákonom č. 129/2010 Z. z., ktorý upravuje len hmotnoprávne vzťahy a vo svojom ustanovení § 20 ods. 2 ustanovuje odkazovou normou, že na konania o udelení povolenia alebo o zmene povolenia sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 747/2004 Z. z. 35. Podľa ustanovenia § 24 ods. 11 tretej vety zákona č. 747/2004 Z. z., ktorá útvaru dohľadu ukladá povinnosť rozhodnúť podľa rozhodujúceho skutkového a právneho stavu v čase vydania svojho rozhodnutia. V súvislosti s právnym stavom podľa novely zákona č. 129/2010 Z. z. útvar dohľadu upozornil žiadateľa na zmenu v obsahu pojmu dôveryhodnosť, na ktorú žiadateľ z vlastného rozhodnutia nereagoval a doplnenie vyhlásení týkajúcich sa dôveryhodnosti fyzických osôb navrhovaných za člena štatutárneho orgánu, prokuristu, člena dozornej rady, vedúceho útvaru vnútornej kontroly útvaru dohľadu nedoručil. Žiadateľ zároveň do zápisnice uviedol vzdanie sa práva na písomné vyjadrenie, na základe čoho útvar dohľadu uzatvoril dokazovanie vo veci preukazovania splnenia podmienky dôveryhodnosti týchto osôb. Útvar dohľadu posúdil doklady, ktoré mu žiadateľ predložil k preukázaniu splnenia podmienky dôveryhodnosti fyzických osôb navrhovaných za člena štatutárneho orgánu, prokuristu, člena dozornej rady, vedúceho útvaru vnútornej kontroly, v súlade s právnym a skutkovým stavom v čase vydania jeho rozhodnutia a vyhodnotil splnenie podmienky dôveryhodnosti týchto osôb ako nepreukázané. Žalovaný na základe uvedených poznatkov ustálil, že útvar dohľadu svojím postupom zároveň zabezpečil aj právo žiadateľa na vyjadrenie a vysvetlenie tvrdení a dôkazov podľa § 24 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z. z. 36. K námietke žiadateľa ohľadne preukázania jeho vhodnosti podľa ust. § 20a ods. 1 písm. e) zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého je žiadateľ povinný preukázať vhodnosť právnickej osoby žalovaný uviedol, že v zmysle odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správny orgán posudzoval preukázanie vhodnosti právnickej osoby tak, ako bola definovaná v ustanovení § 20a ods. 15 zákona č. 129/2010 Z. z. žalovaný uviedol, že počas prvostupňového povoľovacieho konania došlo novelou zákona k legislatívnym zmenám v zákone č. 129/2010 Z. z. Táto novela rozšírila obsah pojmu vhodnosti právnickej osoby uvedenej v ustanovení § 20a ods. 15 zákona o nové ustanovenie doplnené pod písm. e) obsahujúce vyhlásenie o skutočnosti, že právnická osoba v období piatich rokov pred podaním žiadosti o povolenie neporušila povinnosť podľa osobitného predpisu s odkazovou normou na ustanovenia § 53 a Občianskeho zákonníka. V ustanovení § 25g zákona č. 129/2010 Z. z. sú uvedené prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia vzťahujúce sa na vznik právnych vzťahov a z nich vyplývajúcich nárokov, ktoré sa spravujú zákonom č. 129/2010 Z. z., ktorý upravuje len hmotnoprávne vzťahy a v ustanovení § 20 ods. 2 ustanovuje odkazovou normou, že na konania o udelení povolenia alebo o zmene povolenia sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 747/2004 Z. z. 37. Podľa ustanovení § 24 ods. 11 tretej vety zákona č. 747/2004 Z. z. útvar dohľadu rozhoduje podľa rozhodujúceho skutkového a právneho stavu v čase vydania svojho rozhodnutia. V súvislosti s právnym stavom podľa novely zákona č. 129/2004 Z. z., útvar dohľadu upozornil žiadateľa na zmenu v obsahu pojmu dôveryhodnosti právnickej osoby, na ktorú žiadateľ z vlastného rozhodnutia nereagoval a doplnenie vyhlásenia týkajúceho sa vhodnosti právnickej osoby útvaru dohľadu nedoručil. Žiadateľ zároveň do zápisnice uviedol vzdanie sa práva na písomné vyjadrenie, na základe čoho útvar dohľadu uzatvoril dokazovanie vo veci preukazovania vhodnosti právnickej osoby (žiadateľa). 38. Žalovaný sa stotožnil s názorom útvaru dohľadu, ktorý posúdil predložené doklady, predložené k preukázaniu splnenia podmienky vhodnosti právnickej osoby v súlade s právnym a skutkovým stavom v čase vydania jeho rozhodnutia a vyhodnotil splnenie podmienky vhodnosti právnickej osoby ako nepreukázané. 39. K námietke týkajúcej sa postupu útvaru dohľadu v prvostupňovom povoľovacom konaní žalovaný uviedol, že zo spisu zistil, že útvar dohľadu v čase vyhotovenia výzvy 1/ nemohol z predložených dokladov žiadateľom, ako ani z informácie o pôvode peňažných prostriedkov predložených žiadateľom v rámci žiadosti a jej príloh v znení jej doplnenia 1/ identifikovať jednak peňažné vklady jediného spoločníka žiadateľa - VIVA FINANCE LIMITED, ktorými došlo k jednotlivým zvýšeniam základného imania žiadateľa, ako nemohol ani identifikovať ktorými bezhotovostnými prevodmi peňažných prostriedkov vykonávanými jediným spoločníkom žiadateľa - VIVA FINANCE LIMITED na bankový účet žiadateľa boli splácané jednotlivé peňažné vklady do základného imania. Útvar dohľadu vyzval žiadateľa na doplnenie vyššie uvedených skutočnosti. 40. Z obsahu administratívneho spisu žalovaný zistil, že žiadateľ na základe výzvy 1/ poskytol útvaru dohľadu nové informácie a predložil nové doklady, pri ktorých skúmaní, posudzovaní a hodnotení každého jednotlivo a všetkých vo vzájomnej súvislosti v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov zistil značný nesúlad v údajoch uvedených v dokladoch ako dôkazoch, ktorými žiadateľ preukazoval splatenie peňažných vkladov do základného imania formou bezhotovostných prevodov peňažných prostriedkov na základe rozhodnutí jediného spoločníka žiadateľ VIVA FINANCE LIMITED a z tohto dôvodu musel vyzvať žiadateľ na ich vysvetlenie vo výzve 2/. Útvar dohľadu najprv potreboval zistiť, akými peňažnými prostriedkami došlo ku skutočnému splateniu peňažných vkladov do základného imania v súlade so zákonnou lehotou určenou Obchodným zákonníkom a žiadateľom deklarovanými skutočnosťami pri zápise jednotlivých zvýšení základného imania, aby na základe toho mohol následne skúmať a hodnotiť splnenie prehľadného a dôveryhodného pôvodu peňažných prostriedkov, ktorými žiadateľ splatil jednotlivé peňažné vklady do základného imania a ďalších prostriedkov určených na poskytovanie spotrebiteľských úverov. 41. Žalovaný vyhodnotil, že vzhľadom na skutočnosť, že žiadateľ nepreukázal skutočné splatenie jednotlivých peňažných vkladov do jeho základného imania peňažnými prostriedkami z bezhotovostných prevodov vykonaných jediným spoločníkom žiadateľa - VIVA FINANCE LIMITED, na jeho bankový účet z dôvodu vád právneho, účtovného a časového charakteru, a ani žiadateľ útvaru dohľadu nepreukázal žiadne iné peňažné prostriedky, ktorými došlo ku skutočnému splateniu jednotlivých peňažných vkladov, útvar dohľadu nemohol ani následne skúmať, posudzovať, hodnotiť a žiadať informácie a doklady, ktorými sa preukazuje splnenie podmienky prehľadného a dôveryhodného pôvodu peňažných vkladov do základného imania. Útvar dohľadu skúmal len časť tejto podmienky, a to v súvislosti s ďalšími prostriedkami určenými na poskytovanie spotrebiteľských úverov. 42. K námietke žiadateľa o nevyužití všetkých prostriedkov útvarom dohľadu, ktoré mal v rámci konania, aby mohol dostatočne objasniť skutkový stav veci žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru boli útvarom dohľadu pri vykonávaní dokazovania skutočného stavu veci - preukázania splnenia zákonných podmienok žiadateľa na vydanie povolenia, aplikované tie dôkazné prostriedky, ktorými bolo možné z hľadiska ich účelnosti zistiť a objasniť skutkový a právny stav veci. Ustanovenie § 24 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z. z. vymenúva druhy dôkazov, ktoré má útvar dohľadu k dispozícií na spoľahlivé zistenie a objasnenie právneho a skutkového stavu veci pre posúdenie a rozhodnutie veci. Podľa žalovaného útvar dohľadu nebol povinný využiť všetky dôkazy - ústne pojednávanie, ak mal za to, že z iných dôkazov - vyjadrenia žiadateľa, listinných dokladov predložených žiadateľom k preukázaniu splnenia zákonných podmienok na vydanie povolenia, v rámci prvostupňového povoľovacieho konania bol dostatočne a spoľahlivo zistený právny a skutkový stav veci. Nedostatky, ktoré útvar dohľadu zistil z listinných dôkazov ako aj z vyjadrení žiadateľa uvedených v jednotlivých doplneniach jeho žiadosti a na samotných osobných stretnutiach (z druhého stretnutia bol vyhotovený úradný záznam, ktorý bol vo forme kópie poskytnutý žiadateľovi pri oboznámení so spisom) k preukázaniu splnenia podmienky splatenia základného imania žiadateľa v zákonom požadovanej minimálnej výške 500 000 €, spočívali v rozporoch právneho, účtovného a časového charakteru medzi týmito listinnými dôkazmi. Z toho dôvodu útvar dohľadu dospel k záveru, že by nebolo účelné v zmysle zásady efektivity, plynulosti a hospodárnosti nariadiť ústne pojednávanie, nakoľko ani výsluchom žiadateľa by nedošlo k odstráneniu vyššie uvedených nedostatkov. 43. Vzhľadom na chronológiu procesných úkonov vykonaných zo strany útvaru dohľadu pri vedení prvostupňového povoľovacieho konania v nadväznosti na procesné úkony, vykonávané žiadateľom, ako aj na súčinnosť útvaru dohľadu, ktorá bola žiadateľovi poskytnutá v rámci prvostupňového povoľovacieho konania (komunikácia útvaru dohľadu so žiadateľom tak, aby tento porozumel požiadavkám útvaru dohľadu v záujme odstránenia vytýkaných nedostatkov a nezrovnalostí jeho žiadosti, a to formou osobného stretnutia dňa 30.07.2015 a dňa 26.02.2016, konzultácií prostredníctvom elektronickej pošty ako aj telefonicky s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti, rýchlosti a plynulosti konania), útvar dohľadu využil všetky prostriedky na získanie relevantných poznatkov o skutočnostiach potrebných na objasnenie právneho a skutkového stavu splnenia jednotlivých zákonných podmienok na vydanie povolenia. 44. Žalovaný sa stotožnil s názorom útvaru dohľadu, že v rámci prvostupňového povoľovacieho konania útvar dohľadu navrhol vykonanie dôkazu, ktorý nebol predložený alebo nebol navrhnutý zo žiadateľa, ak mal význam pre konanie a bol potrebný pre rozhodnutie vo veci. Z toho vyplýva, že činnosť útvaru dohľadu pri dokazovaní v prvostupňovom povoľovacom konaní nemá byť akýmsi „pátraním“ po dôkazoch, ale ide o oprávnenie útvaru dohľadu vstúpiť iniciatívne do konania vtedy, ak táto potreba logicky vyplynie a zabezpečí spravodlivé rozhodnutie vo veci. Potreba a možnosť vykonať aj iný dôkaz (nariadiť ústne pojednávanie vo veci) by mala vyplývať z doterajších dôkazov predložených žiadateľom, z ktorých nebolo možne zistiť spoľahlivo skutkový a právny stav veci, avšak takáto potreba v tomto prvostupňovom povoľovacom konaní útvaru dohľadu nevznikla. 45. K námietke žiadateľa o jednostrannej formulácii úradného záznamu vyhotoveného z osobného stretnutia zo dňa 26.02.2016 a údajne odmietnutie jeho zaslania právnemu zástupcovi žiadateľa elektronickou poštou žalovaný uviedol, že útvar dohľadu vyhotovil úradný záznam zo stretnutia konanom dňa 26.02.2016 (ďalej tiež len úradný záznam), ktoré sa konalo na základe žiadosti právneho zástupcu žiadateľa o odstránenie prieťahov v konaní a z osobného stretnutia vo veci konania o udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu spol. SMSCREDITS s. r. o. Útvar dohľadu vyhotovil úradný záznam o skutočnostiach týkajúcich sa stavu prvostupňového povoľovacieho konania ako aj oboznámenia sa so skutočnosťami uvádzanými v žiadosti, ktoré boli so žiadateľom prekonzultované v ich časovej a vecnej následnosti zachytávajúc objektívne celý priebeh tohto stretnutia. 46. Právny zástupca žiadateľa telefonicky a neskôr aj elektronickou poštou, elektronickou správou zo dňa 03.03.2016, požiadal útvar dohľadu o doručenie úradného záznamu. Útvar dohľadu na túto žiadosť poslal svoje vyjadrenie elektronickou správou zo dňa 03.03.2016, v ktorej právneho zástupcu žiadateľa oboznámil s ustanovením § 17 ods. 7 zákona č. 747/2004 Z. z., v ktorom je zakotvené právo účastníkov konania a ich zástupcov nahliadať do spisu o konaní a urobiť si z neho na svoje náklady výpisy, pričom zároveň pri nahliadaní do spisu majú právo požiadať NBS o vyhotovenie kópie zápisnice alebo inej listiny zo spisu. Útvar dohľadu poukázal na zásadu neverejnosti, ako aj na povinnosť NBS chrániť a nesprístupňovať všetky dokumenty predložené a vyhotovené v rámci konania, ktoré tvoria spisový materiál oprávneným osobám, iným spôsob než nahliadnutím do spisu. V súvislosti s vyššie uvedeným útvar dohľadu poučil právneho zástupcu žiadateľa o nemožnosti zaslania úradného záznamu elektronickou správou ako aj o jeho práve oboznámiť sa súradným záznamom spôsobom predpísaným zákonom, t. j. nahliadnutím do spisu. Právny zástupca žiadateľa na poučenie o práve na nahliadnutie do spisu nereagoval a toto právo nevyužil. 47. Na základe zistených skutočností žalovaný dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán v rámci prvostupňového konania náležíte preskúmal skutkový a právny stav. V odôvodnení rozhodnutia sa útvar dohľadu vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami majúcimi význam pre posúdenie prejednávanej veci. V prvostupňovom rozhodnutí uviedol zákonné ustanovenia, na základe ktorých dospel k svojmu rozhodnutiu a dostatočným spôsobom sa vysporiadal aj so skutkovými a právnymi tvrdeniami žiadateľa. Celkovo prvostupňový útvar dohľadu správne dospel k záveru, že žiadateľ nesplnil podmienky na vydanie požadovaného povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania. 48. Pokiaľ žiadateľ v rozklade namietal, že skutkový stav nebol v prvostupňovom rozhodnutí správne posúdený, tak žalovaný sa s touto námietkou nestotožnil. V danom prípade totiž nepostačovalo iba predloženie iných listín, pretože splnenie zákonných podmienok vyžadovaných podľa § 20a ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré sa týkajú splatenia, prehľadnosti a dôveryhodného pôvodu predpísaného peňažného vkladu do základného imania žiadateľa bolo potrebné preukázať nielen formalisticky, ale aj po skutkovej stránke. 49. Žalovaný dal do pozornosti, skutočnosť, že v zmysle ustanovení § 16 ods. 3 až 5 a § 24 ods. 3 zákona č. 747/2004 Z. z. je dôkazné bremeno na strane žiadateľa o udelenie povolenia. Na základe všetkých uvedených skutočností dospel k záveru, že útvar dohľadu v rámci prvostupňového konania náležíte zistil a posúdil skutkový a právny stav vo veci a dostatočne odôvodnil prvostupňové rozhodnutie. 50. Záverom žalovaný konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie útvaru dohľadu bolo vydané v súlade s platným právnymi predpismi, hodnotenie zistených skutočností a dôkazov bolo pri prvostupňovom rozhodovaní vykonané v medziach zákonom povolenej voľnej úvahy (správneho uváženia) v súlade s ustanovením § 24 ods. 11 zákona č. 747/2004 Z. z. Žaloba. 51. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové správne rozhodnutie za nesprávne a nezákonné dôvodiac nesprávnym postupom, kedy konajúce správne orgány nesprávne aplikovali príslušné právne normy - vec nesprávne právne posúdili, skutkový stav nebol riadne a úplne zistený, bol v rozpore s administratívnym spisom a nemal v ňom oporu, žalovaný podstatne porušil ustanovenia o konaní pred ním a v časti bolo rozhodnuté na základe neúčinného právneho predpisu. Zároveň pokladal obe preskúmavané rozhodnutia za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a bol v nich nedostatočne odôvodnený prijatý záver o nesplnení zákonných podmienok z jeho strany pre udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov. 52. K vytýkanému nesplneniu podmienky v zmysle § 20a ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. - splatenie peňažného vkladu do základného imania, najmenej 500 000 € uviedol, že od začiatku správneho konania po celý čas danú podmienku spĺňal, a to ešte pred podaním žiadosti o udelenie povolenia, a to až vo výške 1 500 000 €. Splnenie tejto podmienky sa v zmysle § 20a ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. a Metodického usmernenia NBS 1/2015 preukazovalo nasledovnými dokladmi: výpisom účtu v banke, výpisom z obchodného registra, účtovnou závierkou za posledné tri účtovné obdobia, v prípade ak sa na žiadateľa povinnosť overenia účtovnej uzávierky audítorom nevzťahuje. Všetky tieto doklady v priebehu konania riadne predložil. Peňažné vklady do základného imania boli splatené bezhotovostnými prevodmi na jeho bankový účet a boli riadne identifikované, preukázané a zdokladované výpismi z jeho účtu a tiež jediného spoločníka žalobcu. Boli špecifikované v predloženom dokumente Písomná informácia o pôvode prostriedkov vložených do základného imania spoločnosti SMSCREDITS s.r.o. Žalobca jednotlivé reálne vykonané peňažné vklady od jediného spoločníka prijal na svojom bankovom účte a zaúčtoval vo svojom účtovníctve ako peňažný vklad do základného imania, čo preukázal účtovnými závierkami. Jediný spoločník zaslaním týchto prostriedkov prejavil vôľu, aby boli použité na zvýšenie základného imania. Tvrdenie žalovaného o nepreukázaní splatenia peňažných vkladov do základného imania boli v zrejmom rozpore s preukázanými skutočnosťami, boli svojvoľné a špekulatívne. Mal za to, že žalovaný spochybnil jedine právny titul prevodov peňažných prostriedkov a zároveň nesprávne vyhodnotil ním predložené dôkazy a nesprávne postupoval, keď posudzoval časové následnosti v procese zvyšovania základného imania a tieto údajné nezrovnalosti vyhodnotil ako dôvod nesplatenia základného imania. Takýto záver žalovaného bol v hrubom rozpore s tým, že riadne prijal rozhodnutia o zvýšení základného imania, ktoré predstavovali právny titul pre zvýšenie základného imania podľa § 125 ods. 1 písm. e) v spojení s § 143 ods. 1 Obchodného zákonníka, kedy jediný spoločník prevzal záväzok na splatenie týchto nových vkladov. Tieto finančné prostriedky žalobca po celý čas evidoval/účtoval ako základné imanie. V prípade, ak by aj pri postupe zvyšovania základného imania vznikli nejaké nezrovnalosti, tieto by podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a zákona č. 747/2004 Z. z. nemali byť predmetom posudzovania v konaní o udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov v neobmedzenom rozsahu poskytovania a nebolo možné ich posúdiť ako nesplnenie podmienky podľa § 20a ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.. Prípadné časové a účtovné nezrovnalosti v postupoch zvyšovania a splácania základného imania nemožno posudzovať ako neplatný právny úkon ako to tvrdil žalovaný. Každé jedno zvýšenie základného imania, ku ktorému došlo bolo vykonané na základe existencie riadneho právneho titulu - písomného rozhodnutia jediného spoločníka o prevzatí záväzku na peňažný vklad do základného imania. Rozhodnutia jediného spoločníka mali všetky obsahové náležitosti a boli riadne prijaté pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia. Pokiaľ žalovaný poukázal na údajnú neplatnosť takýchto právnych úkonov o ich neplatnosti mohol rozhodnúť jedine súd. Potom takéto tvrdenia žalovaného boli právne nedôvodné a nesprávne, žalovaný nemal tieto skutočnosti vôbec posudzovať a skúmať, nakoľko to nespadalo do jeho pôsobnosti. Skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ preskúmavaných rozhodnutí nemal oporu v administratívnom spise. 53. Mal za to, že žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach netvrdil, že základné imanie nebolo splatené vo výške ako bolo zapísané v obchodnom registri, ale poukazoval na časové a účtovné nezrovnalosti v postupoch jednotlivých zvýšení základného imania. Žalobca uviedol, že riadne preukázal a zdokladoval, že jeho základné imanie bolo postupne navýšené a reálne splatené až do výšky 1 500 000 €, a to 1/ predložením aktuálneho výpisu z obchodného registra, 2/ predložením dokumentu Písomná informácia o pôvode prostriedkov vložených do základného imania spoločnosti SMSCREDITS s. r. o., 3/ predložením rozhodnutí jediného spoločníka žalobcu o zvýšení základného imania (spol. River Euro, s. r. o.) zo dňa 02.09.2010, 27.09.2010, 30.01.2012, a zápisnicami z valného zhromaždenia spol. River Euro, s. r. o., č. 1/2012 zo dňa 05.10.2012, č. 1/2013 zo dňa 14.08.2013, 1/2015 zo dňa 11.03.2015, rozhodnutím jediného spoločníka žalobcu zo dňa 02.03.2016, 4/ výpismi z účtu spol. VIVA FINANCE LIMITED, 5/ výpismi z účtu žalobcu vedených v M. F., E.. L.. 54. Žalobca poukázal na to, že v dôsledku dlhotrvajúceho správneho konania bol nútený znížiť svoje základné imanie, o čom rozhodol jediný spoločník dňa 20.10.2016 a znížené základné imanie bolo do obchodného registra zapísané dňa 24.03.2017 - 505 000 €. Tiež poukázal na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán jediný krát v priebehu správneho konania nespochybnil relevanciu predložených výpisov a tieto považoval za hodnoverné dôkazy. Žalobca mal za to, že postup žalovaného, kedy jeho zamestnanci v priebehu konania posudzovali jednotlivé už objasnené skutočnosti neskôr inak a uplatnili voči nemu postupy na základe ich nového právneho názoru na vec, bol porušením zásady právnej istoty a predvídateľnosti práva a mali vplyv na dĺžku, rýchlosť a efektivitu celého konania, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní. Podľa žalobcu žalovaný v konaní posudzoval a hodnotil skutočnosti, ktoré nemali byť predmetom posudzovania na účely predmetného konania. 55. Žalobca zastával názor, že výklad ust. § 20a ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. žalovaným bol svojvoľný a neprípustný, nakoľko zákon neukladal žiadateľovi - právnickej osobe ako podmienku preukazovať správnosť postupu pri zvyšovaní alebo splácaní základného imania tak, ako sa to predpokladá v konaní pred obchodným registrom. Takáto povinnosť nevyplýva ani z Dôvodovej správy k zákonu č. 35/2015 Z. z., ktorým sa menil zákon č. 129/2010 Z. z. a žalovaný nad rámec zákona požadoval od neho splnenie podmienky, a to správnosti postupu pri zvyšovaní základného imania, čo však nebolo v jeho zákonnej kompetencii, ale v kompetencii registrového súdu. Zároveň posudzovanie tejto podmienky mylne riešil ako „posúdenie dôveryhodnosti a prehľadnosti vkladov do základného imania“, avšak zákon v § 20a ods. 1 písm. c) stanovuje samostatnú podmienku, a to prehľadný a dôveryhodný pôvod peňažného vkladu do základného imania a ďalších peňažných prostriedkov určených na poskytovanie spotrebiteľských úverov. V rámci tejto podmienky sa posudzuje otázka legálnosti a transparentnosti pôvodu týchto peňažných prostriedkov. 56. Splnenie tejto zákonnej podmienky jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva z výpisu z obchodného registra, pričom práve registrový súd pred zápisom zmeny výšky základného imania a rozsahu jeho splatenia vždy posudzuje splnenie podmienok na tento zápis. Žalovaný na účely predmetného konania bol síce oprávnený skúmať podmienku splatenia základného imania, ale len z hľadiska, či registrované základné imanie aj bolo reálne splatené, pričom musel vychádzať a rešpektovať závery registrového súdu. Posúdenie tejto podmienky podľa žalobcu bolo zo strany žalovaného nesprávne. 57. Žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach v rámci hodnotenia splnenia podmienky podľa § 20a ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. spojil aj posudzovanie splnenia podmienky podľa písm. c) daného ustanovenia (prehľadný a dôveryhodný pôvod peňažného vkladu do základného imania a ďalších peňažných prostriedkov určených na poskytovanie spotrebiteľských úverov) avšak zároveň tvrdil, že splnenie tejto podmienky ani neposudzoval. Takéto tvrdenie bolo podľa žalobcu nepravdivé. Žalovaný ho v rámci prvostupňového konania - Výzva 1/ na odstránenie nedostatkov žiadosti zo dňa 21.08.2015 vyzval na odstránenie nezrovnalostí v súvislosti s preukazovaním dôveryhodnosti a prehľadnosti peňažných prostriedkov vložených do základného imania, čomu on vyhovel a vytýkané nedostatky odstránil. V druhej výzve 2/ a ani v ďalšom konaní žalovaný neuviedol žiadnu výhradu voči tejto povinnosti. Vo vzťahu k jednotlivým vkladom do základného imania žalovaný ich prehľadnosť a dôveryhodnosť aj reálne skúmal a posudzoval. Zároveň žalobca uviedol, že v konaní riadne preukázal dôveryhodný, prehľadný a legálny pôvod finančných prostriedkov vložených do základného imania a dokument Písomná informácia o pôvode prostriedkov vložených do základného imania spol. SMSCRSDITS, s. r. o., a o ďalších peňažných prostriedkoch určených na poskytovanie spotrebiteľských úverov a pôžičiek s jeho prílohami zo dňa 03.02.2016 ako prílohu obsahoval všetky kópie dokladov, ktoré použil na vklad do základného imania a podnikateľskú činnosť. Preto podľa žalobcu riadne splnil a predložil všetky doklady na preukázanie splnenia podmienky podľa § 20a ods. 1 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. 58. K druhému dôvodu zamietnutia jeho žiadosti o udelenie povolenia, a to nesplnenia podmienky v zmysle § 20a ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. - bezúhonnosti, dôveryhodnosti a odbornej spôsobilosti fyzickej osoby, ktorá je navrhovaná za člena štatutárneho orgánu, člena dozornej rady, vedúceho zamestnanca zodpovedného za výkon vnútornej kontroly žiadateľa o udelenie povolenia žalobca uviedol, že išlo o osoby K.. E. W. a Y.. R. Y. navrhovaných za členky dozornej rady. Žalovaným uvedený dôvod zamietnutia žiadosti - nesplnenie podmienky odbornej praxe v oblasti bankovníctva alebo v inej finančnej oblasti, t. j. podmienku odbornej spôsobilosti vyplývajúcu z § 20a ods. 11 zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení s § 20a ods. 3 písm. d) tohto zákona uvedený v oboch preskúmavaných rozhodnutiach nebol správny, nakoľko predložené dôkazy nesprávne posúdil, v dôsledku čoho nesprávne vyhodnotil skutkový stav a zároveň aplikoval nesprávnu časovú verziu právnej normy, čím porušil zákaz retroaktivity. 59. Žalobca uviedol, že u oboch osôb navrhovaných za členky dozornej rady preukázal splnenie podmienok ich odbornej spôsobilosti, nakoľko obe mali ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, získali minimálne trojročnú prax v oblasti bankovníctva alebo inej finančnej oblasti - v oblasti poistenia, ktoré sa považuje za inú finančnú oblasť (táto skutočnosť nebola sporná). Odbornú prax navrhovaných osôb žalobca v konaní preukázal, a to úradne osvedčenými kópiami dokladov o ich odbornej praxi spolu so stručným odborným životopisom. Tieto doklady predložil už v podanej žiadosti zo dňa 28.05.2015. Po tom, ako žalovaný žiadal predloženie ďalších dokladov predložil ich pracovné zmluvy, pracovne náplne a pod., v ktorých bolo ich zamestnávateľmi výslovne uvedené, že okrem administratívnej činnosti vykonávali aj odborné činnosti v oblasti poistenia - uzatvárali poistné zmluvy podľa požiadaviek klientov, spolupracovali s poisťovňami, zabezpečovali starostlivosť o klientov, v rámci čoho preberali hlásenia poistných udalostí a tiež poskytovali poradenstvo - zabezpečovali poistné zmluvy. Zároveň žalobca predložil ďalšie doklady - Osvedčenia o vykonaní odbornej skúšky pre stredný stupeň odbornej spôsobilosti v sektore poistenia a zaistenia (obe navrhované osoby), resp. v prípade Y.. Y. Osvedčenie o vykonaní odbornej skúšky pre stredný stupeň odbornej spôsobilosti v sektore Prijímania vkladov a v sektore Poskytovania úverov. 60. Žalobca poukázal na to, že žalovaný dospel k záveru, že obe navrhované osoby vykonávali činnosť v inej finančnej oblasti, a to v oblasti finančného sprostredkovania a taktiež uznal, že obe spĺňajú kvalifikačný predpoklad ako zamestnanci vykonávajúci finančné sprostredkovanie u samostatného finančného agenta. Súčasne však žalovaný tvrdil, že nespĺňajú odbornú prax v inej finančnej oblasti v požadovanom rozsahu 3 roky s poukazom na dĺžku legitímneho vykonávania odbornej praxe v oblasti finančného sprostredkovania týmito osobami, viazaného na moment splnenia kumulatívnych podmienok - úspešného vykonania skúšky odbornej spôsobilosti v zmysle § 21 ods. 3 písm. b) v spojení s § 21 ods. 9 a ods. 10 písm. d) zákona o finančnom sprostredkovaní. Žalobca v tomto smere poukázal na rozpor medzi prvostupňovým a druhostupňovým rozhodnutím, kedy v prvostupňovom rozhodnutí správny orgán odôvodnenie nesplnenie podmienky dĺžky odbornej praxe vyvodil z toho, že obe navrhované osoby nespĺňali podmienky odbornej spôsobilosti pre výkon finančného sprostredkovania podľa § 21 ods. 3 písm. b) v spojení s § 21 ods. 9 a ods. 10 písm. d) zákona č. o finančnom sprostredkovaní počas celej doby výkonu činnosti v oblasti finančného sprostredkovania. Druhostupňový správny orgán dospel k nesprávnemu konštatovaniu, že navrhované osoby nesplnili dĺžku odbornej praxe, pretože odbornú skúšku obe absolvovali až dňa 30.04.2014. Správny orgán však opomenul ust. § 22 ods. 5 zákona o finančnom sprostredkovaní, t. j. že ním uvádzané zákonné ustanovenie nebolo možné na daný prípad aplikovať. Zákon o finančnom sprostredkovaní, totiž upravuje aj postavenie finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu, a podľa zákonnej úpravy v súlade s ust. § 11 ods. 4 zákona o finančnom sprostredkovaní sa podmienky odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti osôb vykonávajúcich finančné sprostredkovanie (§ 21 a § 23) sú však priamo týmto zákonom vylúčené v zmysle § 22 ods. 5 zákona o finančnom sprostredkovaní. Potom tým, že správny orgán tieto zákonné ustanovenia aplikoval porušil zákon a žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa s v rozklade namietanou touto skutočnosťou nijako nevysporiadal a s posúdením prvostupňovým správnym orgánom sa stotožnil. 61. Žalobca poukázal na zákon č. 129/2010 Z. z. a Metodické usmernenie NBS 1/2015, ktoré uvádzajú akými dokladmi priloženými k žiadosti sa preukazuje splnenie podmienky podľa § 20a ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. - stručným odborným životopisom s prehľadom ukončeného vzdelania a prehľadom odbornej praxe a s uvedením veriteľov a finančných inštitúcii, v ktorých pôsobil v období 10 rokov pred podaním žiadosti ako aj úradne osvedčenou kópiou dokladu o najvyššom dosiahnutom vzdelaní a dokladom o odbornej praxi. Žalobca uviedol, že tieto doklady predložil a riadne preukázal splnenie podmienky odbornej spôsobilosti u oboch osôb. Zároveň žalobca dodal, že žiadne ďalšie doklady žalovaný od neho nepožadoval v prípade iných navrhovaných osôb. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 22/99 o nezákonnosti použitia rozširujúceho výkladu v neprospech dotknutých osôb. Žalovaný potom svojvoľne rozšíril okruh svojej pôsobnosti (rozsah skúmania podmienok) nad zákonný rozsah ich skúmania a preto bol takýto jeho postup nezákonný. 62. Žalobca mal za to, že taktiež riadne splnil podmienku bezúhonnosti podľa § 20a ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. a dostatočne ju preukázal. Ohľadom splnenia podmienky dôveryhodnosti fyzických osôb navrhnutých za členov dozornej rady žalobca upriamil pozornosť na znenie ust. § 20a ods. 14 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu podania jeho žiadosti, s tým, že počas prvostupňového konania spolu so žiadosťou predložil prvostupňovému správnemu orgánu čestné vyhlásenie o dôveryhodnosti každej fyzickej osoby navrhnutej za člena štatutárneho orgánu, člena dozornej rady ako aj vedúceho útvaru vnútornej kontroly. Dňa 23.12.2015 nadobudla účinnosť novela zákona č. 129/2010 Z. z., ktorou došlo k obsahovému rozšíreniu pojmu dôveryhodnosti fyzickej osoby navrhovanej za člena dozornej rady o písmeno f) ust. § 20a ods. 14. K prijatej novele sa vzťahuje prechodné ust. § 25g zákona č. 129/2010 Z. z.. Žalobca poukázal na to, že podľa vyššie uvedeného ustanovenia sa na vznik právnych vzťahov pred účinnosťou predmetnej novely a nároky z týchto právnych vzťahov posudzujú podľa doterajších právnych predpisov, t. j. predpisov účinných do 22.12.2015. V danom prípade žiadosť zo dňa 28.05.2015 bola správnemu orgánu doručená dňa 29.05.2015, t. j. pred účinnosťou predmetnej novely, čím žalobcovi vznikol nárok na vedenie konania o udelenie povolenia, t. j. nárok na posúdenie splnenia podmienok na udelenie žiadosťou sa domáhajúceho povolenia. Išlo o nárok, ktorý ako celok vznikol na základe podania žiadosti ako právnej skutočnosti, ktorá nastala dňa 29.05.2015 a potom podľa prechodných ustanovení sa na vznik tohto právneho vzťahu, t. j. podmienky na úplnosť žiadosti ako aj nároky z tohto právneho vzťahu, ktoré vznikli podaním žiadosti sa mali spravovať ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. účinnými do 22.12.2015. Prípadné použitie iného výkladu by podľa žalobcu znamenalo porušenie zákazu retroaktivity. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/20/2010 zo dňa 10.03.2011 a nález Ústavného súdu SR I. ÚS 238/2004 zo dňa 31.01.2005. Aplikáciou znenia zákona č. 129/2010 Z. z. účinného od 23.12.2015 aj na vznik a právne nároky z právneho vzťahu vzniknutého pred účinnosťou tejto novely porušil žalovaný zákaz pravej retroaktivity, za ktorú sa považuje konanie, kedy by sa podľa novej právnej úpravy neuznali práva, povinnosti alebo nároky založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti zakladajúce práva a povinnosti alebo nároky boli uznali na základe predchádzajúcej právnej úpravy. 63. Pre posúdenie splnenia/nesplnenia podmienok nemohli byť relevantné neskoršie zmeny právnej úpravy, pretože ich aplikácia by mohla byť na ujmu žalobcu, keďže tento nemohol s nimi v čase podania žiadosti počítať a súčasne sa jednalo o podmienky týkajúce sa nároku žalobcu vzniknuté pred účinnosťou novej právnej úpravy, ktorej aplikácia predstavuje porušenie zákazu pravej retroaktivity. Dôsledkom aplikácie nesprávnej, na daný prípad neúčinnej právnej normy pri posudzovaní žiadosti žalovaným bol nesprávny záver o nesplnení tejto podmienky (§ 20a ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z.). Žalobca uviedol, že v čase podania žiadosti nemohol mať žiadne tušenie o tom, že v budúcnosti, prípadne ešte počas konania o udelenie povolenia dôjde k zmene právnej úpravy, v dôsledku ktorej nastane stav, že podmienku dôveryhodnosti alebo vhodnosti podľa novej právnej úpravy nebude spĺňať. 64. Žalobca poukázal aj na ust. § 20 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého podmienky na udelenie povolenia je veriteľ povinný dodržiavať nepretržite počas celej doby platnosti povolenia a potom podľa výkladu žalovaného by museli všetky subjekty bez ohľadu kedy im bolo udelené povolenie (pred alebo až po 23.12.2015) splniť podmienku dôveryhodnosti v novelizovanom znení a obsahu počas celej doby platnosti povolenia. 65. Ohľadom priebehu správneho konania žalobca uviedol, že nebol žalovaným ani v rámci výzvy 2/ na odstránenie nedostatkov z 08.01.2016 vyzývaný a ani upozornený na predmetnú existenciu takéhoto nedostatku jeho žiadosti, napriek tomu, že v tomto čase už bola účinná novela zákona túto zmenu obsahujúca. Až na osobnom stretnutí dňa 26.02.2016 žalovaný požadoval splnenie podmienky dôveryhodnosti osôb podľa § 20a ods. 1 písm. d) a podmienky vhodnosti podľa § 20a ods. 1 písm. e) zákona č. 129/2010 Z. z. 66. K žalovaným v napadnutých rozhodnutiach vytýkanému nesplneniu podmienky vhodnosti právnickej osoby podľa §20a ods. 1 písm. e) v spojení s ods. 15 zákona č. 129/2010 Z. z. žalobca uviedol, že jeho žiadosť bolo potrebné posudzovať podľa zákona účinného v čase podania jeho žiadosti, nakoľko nová skutočnosť, ktorá bola podmienkou vhodnosti právnickej osoby bola do zákona č. 129/2010 Z. z. doplnená novelou účinnou od 23.12.2015. V prílohe svojej žiadosti z 28.05.2015 predložil čestné vyhlásenie o vhodnosti právnickej osoby, ktoré na základe výzvy prvostupňového správneho orgánu doplnil v prílohe doplnenia jeho žiadosti zo dňa 22.09.2015, čím žalovaný akceptoval splnenie tejto podmienky a mal ju za dostatočne preukázanú. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne aplikoval právny predpis tým, že na vznik a nároky z právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, ktoré vznikli pred účinnosťou novely zákona č. 129/2010 Z. z., aplikoval novelizované ustanovenia zákona účinné od 23.12.2015 a zároveň aj v rozpore s prijatými prechodnými ustanoveniami, čo však bolo retroaktívne. 67. V napadnutom rozhodnutí žalovaného tento k jeho argumentácii v podanom rozklade uviedol, že zákon č. 129/2010 Z. z. upravuje len hmotnoprávne vzťahy a na konanie o udelení povolenia alebo o zmene povolenia sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 747/2004 Z. z. a podľa jeho ust. § 24 ods. 11 tretej vety sa ukladá správnemu orgánu rozhodnúť podľa skutkového a právneho stavu v čase vydania svojho rozhodnutia. Žalobca uviedol, že žalovaný ani vo výzve 2/ na odstránenie nedostatkov zo dňa 08.01.2016 ho neupozornil a ani nevyzýval na existenciu takéhoto nedostatku. Na túto skutočnosť bol upozornený na osobnom stretnutí konanom dňa 26.02.2016. Žalobca pripustil, že v zmysle § 24 ods. 11 zákona č. 747/2004 Z. z. bol žalovaný povinný rozhodnúť podľa rozhodujúceho skutkového a právneho stavu v čase vydania jeho rozhodnutia, avšak žalovaný nesprávne zistil právny stav existujúci v čase vydania rozhodnutia, a to s poukazom na znenie ust. § 25g, v zmysle ktorého sa podľa predpisov účinných v čase vydania rozhodnutia je vznik právnych vzťahov a nárokov z nich, ktoré vznikli pred účinnosťou novely potrebné posudzovať podľa predpisov účinných pred novelou. 68. Žalobca mal za to, že splnil všetky všetky podmienky uvedené v ust. § 20a ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g), h), i), j) zákona č. 129/2010 Z. z. a tiež ich dostatočne preukázal. 69. V ďalšej časti žaloby sa žalobca vyjadril k samotnému priebehu správneho konania a uviedol, že procesný postup žalovaného predchádzajúci vydaniu preskúmavaných rozhodnutí bol nesprávny a nezákonný. V priebehu správneho konania dochádzalo zo strany prvostupňového správneho orgánu k uplatňovaniu viacerých požiadaviek, ktoré boli nad rámec zákonov vzťahujúcich sa na dané konanie a boli výsledkom svojvoľného a extenzívneho výkladu právnych noriem konajúcim správnym orgánom. Žalobcovi boli vytýkané viaceré nedostatky, na ktoré nebol predtým nijako upozornený, resp. vyzvaný na ich odstránenie. Pri prvom preskúmaní jeho žiadosti prvostupňovým správnym orgánom, tento tieto nedostatky nepovažoval za nedostatky žiadosti. Zároveň prvostupňový správny orgán v priebehu konania menil názor, spôsob právneho posúdenia veci a skutočnosti ním predkladané v priebehu konania posudzoval inak. Takýmto postupom sa dopustil porušenia zásady právnej istoty a predvídateľnosti. Tým, že žalovaný nepostupoval voči nemu rovnako ako k ostatným žiadateľom o udelenie povolenia dopustil sa voči nemu diskriminačného postupu a nerovnakého zaobchádzania. 70. Podľa žalobcu nevyužil žalovaný všetky prostriedky, ktoré v rámci konania mal, aby mohol dostatočne objasniť skutkový stav veci a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/28/2009 zo dňa 15.02.2011. Žalobca sa domnieval, že žalovaný mal vo veci nariadiť ústne pojednávanie, čo však neučinil, čím zapríčinil vadnosť konania a nesprávne posúdenie uvádzaných skutočností. Podľa žalobcu Úradný záznam vyhotovený z osobného stretnutia uskutočneného dňa 26.02.2016, bol formulovaný jednostranne a nezachytil objektívne priebeh tohto stretnutia. K tomuto úradnému záznamu sa nemal možnosť vyjadriť, jeho opis mu na jeho žiadosť nebol zaslaný. Celý postup žalovaného v tejto súvislosti vzbudzoval pochybnosti o nezaujatosti pracovníkov žalovaného, ktorí sa stretnutia zúčastnili a preto by nemal byť podkladom pri hodnotení dôkazov. 71. Ďalšie porušenie zákonnosti postupu žalovaného videl žalobca v tom, že žalovaný sa v celom priebehu konania dopustil opakovaných prieťahov. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané takmer rok (27.05.2015) od podania žiadosti (29.05.2015). Medzi jednotlivými úkonmi, ktoré žalovaný v prvostupňovom konaní mu adresoval uplynul neprimerane dlhý čas, v niekoľko mesačných intervaloch bol vyzývaný na čiastkové odstránenie údajných nedostatkov žiadosti. Prvý úkon bol zo strany žalovaného voči nemu uskutočnený po vyše 2 mesiacoch od podania žiadosti, a to osobné stretnutie dňa 30.07.2015, kde mu bolo oznámené, že zistené nedostatky žiadosti budú uvedené v písomnej výzve (výzva 1/ na odstránenie nedostatkov a doplnenie žiadosti zo dňa 21.08.2015), na ktorú reagoval doplnením žiadosti - doručené žalovanému dňa 24.09.2015. Žalobca uviedol, že žalovaný mu zaslal aj výzvu 2/ na odstránenie nedostatkov a doplnenie žiadosti zo dňa 08.01.2016 a bol vyzvaný na odstránenie nedostatkov na osobnom stretnutí konanom dňa 26.02.2016 a takýmto spôsobom dochádzalo k vytváraniu zbytočných prieťahov zo strany žalovaného, pričom on sám na všetky výzvy reagoval v určených lehotách. Po vydaní prvostupňového rozhodnutia zo dňa 27.05.2016 podal voči nemu v zákonnej lehote rozklad dňa 14.06.2016, o ktorom bolo žalovaným rozhodnuté až dňa 12.12.2017, t. j. po viac ako 1,5 roku, a to napriek podanej sťažnosti zo dňa 10.02.2017 na prieťahy v konaní. Takýmto postupom došlo k porušeniu základného princípu rýchlosti konania a bol postavený do značnej právnej neistoty. 72. Žalobca poukázal, že poskytoval pôžičky k 01.04.2015 podľa predpisov účinných k 31.03.2015 a riadne a včas požiadal žiadosťou zo dňa 28.05.2015 o udelenie povolenia, no napriek tomu od 01.09.2015 neuzatváral s novými klientmi nové zmluvy a svoju podnikateľskú činnosť úplne ukončil, nakoľko bol zo strany žalovaného a orgánov činných v trestnom konaní zastrašovaný, že jeho pokračovanie v činnosti by bolo možné posudzovať ako neoprávnené podnikanie. 73. Replikou zo dňa 22.08.2018 žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe. K tvrdeniu žalovaného o tom, že nemal splatené základné imania v minimálnej výške 500 000 €, pretože v rámci konania o udelenie povolenia žalovaný zistil také rozpory medzi časovými okamihmi prijatých rozhodnutí jediného spoločníka o zvýšení základného imania a časovými okamihmi prevodu finančných prostriedkov určených na zvýšenie základného imania a časovými okamihmi zaúčtovania výšky základného imania pri jednotlivých zvýšeniach základného imania, ktoré mali mať podľa názoru žalovaného za následok to, že základné imanie nebolo splatené vo výške minimálne 500 000 € žalobca uviedol, že do základného imania postupnými prevodmi reálne zaplatil sumu až 1 500 000 € - ku dňu podania žiadosti o udelenie povolenia. Základné imanie u neho reálne existovalo, bolo a je zapísané v príslušnom verejnom registri a bolo splatené v celom rozsahu. Nemožno tak pochybovať o tom, že by boli akokoľvek ohrozené práva akcionára (spoločníka), veriteľov spoločnosti, či iných subjektov vo vzťahu k žalobcovi, pretože jednoznačne týmto základným imaním disponoval a bolo aj reálne vložené do spoločnosti. Následne bolo základné imanie používané na podnikateľskú činnosť žalobcu, čo je však bežný a zákonný postup podnikateľských subjektov. Z hľadiska úplnosti uviedol, že účel žalovaným uvádzanej smernice Európskeho parlamentu a Rady č.2012/30/EÚ z 25.10.2012 bol premietnutý v prijatej vnútroštátne právnej úprave Slovenskej republiky, ktorú žalobca naplnil. V žiadnom prípade nemožno hovoriť o nenaplnení garančnej funkcie základného imania u žalobcu, pretože základné imanie bolo reálnymi finančnými prevodmi splatené na jeho účet ako i formálne zaúčtované a tvrdenia a pochybnosti žalovaného boli neopodstatnené a právne nedôvodné. Žalobca mal za to, že útvar dohľadu, resp. žalovaný nemal v rámci licenčného konania oprávnenie posudzovať správnosť účtovania zvýšení základného imania ako ani časovú správnosť zápisov jednotlivých zvýšení do základného imania. Mal posúdiť jedine to, či bolo základné imanie zvýšené a reálne i splatené, čo bolo, a to v plnej výške. Žalovaný teda sám zmätočne vymedzil svoje kompetencie a podľa žalobcu ich bezdôvodne a v rozpore s právnymi predpismi rozšíril nad zákonný rámec. Žalovaný potom na základe nesprávneho vyhodnotenia skutkového stavu a nesprávnej aplikácie právneho stavu dospel k záveru, že postupné zvýšenia základného imania žalobcu neboli platné, neprihliadol naň a vyslovil názor, že žalobca ako žiadateľ v konaní o udelenie povolenia neidentifikoval vklady do svojho základného imania. Bez dôvodu odmietol prihliadať na to, že žalobca opakovane uviedol a zdokladoval právne relevantnými dokladmi, že základné imanie bolo splatené v plnej výške. 74. Čo sa týka splnenia dôkaznej povinnosti poukázal na to, že už v žalobe uviedol, že predložil nielen všetky dokumenty, ktoré bol povinný na preukázanie ním tvrdených skutočností v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. a Metodického usmernenia Národnej banky Slovenska č. 1/2015, ale aj ďalšie doklady, pričom tieto všetky jednoznačne preukázali jednak vôľu žalobcu a jeho spoločníka zvýšiť základné imanie postupnými vkladmi až na výšku 1 500 000 € a jednak reálne zaplatenie týchto vkladov bezhotovostnými prevodmi na účet žalobcu. Zároveň identifikoval výšku a účel (titul) každej jednej platby na vklad do základného imania a toto preukázal zákonom požadovanými dokumentmi, preto nemohol obstáť záver žalovaného o tom, že údajne nepreukázal, že peňažné vklady do základného imania boli splatené zdokladovanými bezhotovostnými prevodmi jediného spoločníka žalobcu na bankový účet žalobcu a teda údajne nemohol zistiť, ktorými peňažnými prostriedkami boli vklady do základného imania spol. SMSCREDITS s. r. o., splatené. Prípadné časové alebo účtovné nezrovnalosti v postupoch zvyšovania a splácania základného imania podľa žalobcu možno považovať v súvislosti s predmetným konaním maximálne za administratívny nedostatok, ale v žiadnom prípade ich nemožno posudzovať za absolútne neplatný právny úkon ako nesprávne tvrdil žalovaný. Prípadnú relatívnu neplatnosť takýchto úkonov by musel konštatovať jedine príslušný súd vo svojom rozhodnutí. Žalovaný sa snažil presadiť názor, o ktorý oprel obe svoje rozhodnutia o zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie povolenia, že tieto prípadné administratívne nedostatky v procese zvyšovania základného imania spoločnosti by mali mať za následok absolútnu neplatnosť zvýšení základného imania žalobcu. Žalobca trval na tom, že peňažné vklady do základného imania boli vykonané legálne, t. j. v súlade so zákonom a k zvýšeniu základného imania a jeho splateniu reálne došlo a na ich splatenie boli použité legálne finančné prostriedky. Žalobca mal za to, že správne interpretoval rozdiely legálnosti vkladov a legálnosti finančných prostriedkov, avšak namietal postup a závery žalovaného založené na tom, že prípadné nesprávne zaúčtovanie splatenia vkladu alebo časové nezrovnalosti započítania splátok na základné imanie by mohlo byť dôvodom na vyvodenie záveru „o nesplatení základného imania“, tak ako to doteraz žalovaný aj v napadnutých rozhodnutiach tvrdil. Bol presvedčený, že hodnotenie žalovaného ohľadom ním predložených dokladov a vysvetlení bolo nesprávne od začiatku, pretože vychádzalo z nesprávneho výkladu právnych noriem a svojvoľného rozšírenia právomoci žalovaného v licenčnom konaní - na skúmanie administratívnej a časovej správnosti jednotlivých úkonov zvyšovania základného imania žalobcu a nie na skúmaní reálnosti splatenia peňažných vkladov do základného imania žalobcu. Všetky v konaní ním predložené doklady nepochybne preukazujú skutočnosť, že peňažné vklady do základného imania spol. SMSCREDITS s. r. o., v minimálnej zákonom požadovanej výške boli riadne splatené a zákonná požiadavka splatenia peňažných vkladov do základného imania najmenej vo výške 500 000 € bola v danom prípade od začiatku konania o udelenie povolenia po celý čas splnená. Peňažné vklady do základného imania žalobcu boli splatené bezhotovostnými prevodmi na bankový účet žalobcu, ktoré boli žiadateľom v priebehu konania riadne identifikované, preukázané a zdokladované výpismi z účtu žalobcu a tiež jediného spoločníka žalobcu. 75. Vo vzťahu k zákonnej podmienke dôveryhodnosti fyzických osôb navrhovaných za člena štatutárneho orgánu, prokuristu, člena dozornej rady, vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vedúceho organizačnej zložky podľa §20a ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. a obdobne aj vo vzťahu k zákonnej podmienke vhodnosti právnickej osoby (žiadateľa) podľa §20a ods. 1 písm. e) v spojení s ods. 15 zákona č. 129/2010 Z. z. a v súvislosti s konštatovaním nesplnenia tejto podmienky zo strany žalovaného žalobca v celom rozsahu odkázal na svoju argumentáciu uvedenú v žalobe. Mal za to, že sa nemožno stotožniť s názorom žalovaného, že nebolo možné vyvodiť záver, že išlo o priamu (zrejme malo byť správne uvedené pravú) retroaktivitu právnej normy, ktorá by spätne modifikovala právne vzťahy. Práve naopak, v tomto prípade bolo zrejmé, že uplatnenie neskoršej právnej normy na podanú žiadosť žalobcu (podanú ešte za účinnosti staršej právnej úpravy) bolo retroaktívne, pričom išlo o retroaktivitu pravú, tak ako uviedol a podrobne odôvodnil v žalobe. 76. Ak žalovaný poukázal na to, že uplatnenie prísnejšej definície len pre subjekty, ktoré si podali žiadosť neskôr, ale na finančný trh vstupujú v tom istom čase, by vytváral nerovnocenné postavenie subjektov hospodárskej súťaže, žalobca považoval tento názor za nesprávny a v rozpore s princípmi práva. Dôvodil tým, že jednak subjekty, ktoré podali žiadosť neskôr, t. j. už za účinnosti neskoršej právnej úpravy vedeli v čase podania žiadosti aké podmienky v akom rozsahu a akým spôsobom majú splniť a čo sa od nich požaduje, aby mohli príslušné povolenie získať. Ak teda tieto subjekty vopred vedia, že nejakú podmienku nespĺňajú, tak žiadosť napr. nepodajú avšak vopred vedia právny stav, ktorý sa bude na ich žiadosť vzťahovať. Toto postavenie však žalovaný žalobcovi aplikáciou svojho právneho názoru a retroaktívnou aplikáciou neskoršej právnej normy odňal. Mal za to, že na trh majú vstupovať subjekty, ktoré splnili zákonné podmienky platné v čase podania žiadosti, t. j. nemožno znevýhodniť subjekt, ktorý podal žiadosť v rovnakom čase ako konkurencia, tým, že v dôsledku dlhšie trvajúceho konania o udelenie povolenia následne dôjde k prijatiu nových zákonných požiadaviek na žiadateľa, ktoré môžu mať na rozhodnutie o žiadosti rozhodujúci vplyv. Porušenie rovnosti subjektov by bolo v tomto smere zásadné. 77. Aplikáciou znenia zákona č. 129/2010 Z. z. účinného od 23.12.2015 aj na vznik a právne nároky z právneho vzťahu žalobcu a žalovaného, vzniknutého na základe podanej žiadosti pred účinnosťou tejto novely, žalovaný porušil zákaz pravej retroaktivity a v dôsledku aplikácie nesprávneho právneho predpisu nesprávne vec posúdil a vyhodnotil a teda aj nesprávne rozhodol o nesplnení tejto podmienky. 78. Žalobca uviedol, že v samotnom konaní poukazoval na nezákonný procesný postup, nerovnaké zaobchádzanie a ďalšie iné porušenia jeho práv na spravodlivé konanie bez zbytočných prieťahov. Preto názor žalovaného uvedený vo vyjadrení považoval za nedôvodný a len za jeho formálnu obranu. Mal za to, že k porušeniu procesných zásad v konaní došlo a on bol opakovane stavaný do právnej neistoty a v konaní dochádzalo ku zbytočným prieťahom. Naďalej trval na tom, že žalovaný mal vo veci nariadiť ústne pojednávanie, pretože týmto sa mohli rýchlejšie a efektívnejšie odstrániť niektoré nedorozumenia v rámci konania. Žalovaný však jedine uskutočnil osobné stretnutia, z ktorých bol vyhotovený úradný záznam ako jednostranný úkon žalovaného, ktorého obsah nemohol žalobca nijako ovplyvniť, čo považuje za nedostatočné. Celé konanie vedené žalovaným bolo neefektívne a zbytočne predlžované, a to z dôvodu nekvalifikovaného skúmania žalobcom tvrdených skutočností a predložených dôkazov, ako aj z dôvodu pasivity žalovaného v dlhších časových obdobiach. Žalobca na výzvy žalovaného reagoval bez zbytočného odkladu v žalovaným určených lehotách. Žalobca popieral, že by k predĺženiu konania dochádzalo jeho neodborným postupom. Ako žalovaný sám uviedol mnohé postupy boli so žalovaným odkonzultované (s pracovníkmi, ktorí riešili žiadosť žalobcu), na základe takto odkomunikovaných postupov žalobca postupoval, s tým, že aj takto odkomunikované postupy boli neskôr žalovaným spochybnené ako formálne nesprávne alebo rozsahovo neúplné. 79. Pritom z hľadiska formy a úplnosti žalobca už samotnú žiadosť podal úplne - s výnimkou dokladov, ktoré hneď v podanej žiadosti uviedol, že budú doplnené dodatočne, bezodkladne po tom, ako ich obdrží, nakoľko v jeho prípade išlo je subjekt s majetkovou účasťou zahraničnej osoby a teda vyžiadanie dokladov zo zahraničia bolo časovo i formálne náročnejšie. 80. Žalobca uviedol, že na výzvy žalovaného reagoval riadne a v určenej lehote, pričom doplnil všetky informácie a doklady, tak ako ich požadoval žalovaný. Bolo absolútne nedôvodné hovoriť o nezáujme žalobcu na vedení samotného konania o udelenie povolenia a na rozhodnutí vo veci. 81. V súvislosti s dĺžkou konania druhostupňového orgánu žalovaného poukázal na skutočnosť, že nepochybne došlo k zbytočným prieťahom v konaní, nakoľko nečinnosť žalovaného bez existencie akéhokoľvek procesného úkonu z jeho strany trvala 1,5 roka. Počas tohto obdobia nemal žalobca absolútne žiadne informácie, ako sa o jeho právach koná a/alebo rozhoduje. Vyjadrenie žalovaného. 82. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 10.07.2018 a žiadal ju zamietnuť, nakoľko pokladal tvrdenia žalobcu za účelové, ničím nepreukázané a obe preskúmavané rozhodnutia považoval za vecne a právne opodstatnené, dôvodné, dôkazne podložené, náležite odôvodnené a vydané v súlade so zákonom. 83. Následne zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam. Ohľadom podmienky splatenia základného imania peňažnými vkladmi jediného spoločníka vo výške najmenej 500 000 € podľa § 20a ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. uviedol, že splnenie tejto podmienky skúmal útvar dohľadu z viacerých aspektov. Základným cieľom tejto podmienky je ochrana akcionárov, veriteľov a zabezpečenie právnej istoty vo vzťahoch medzi spoločnosťami (garančná funkcia). Ide o zabezpečenie finančnej stability trhu a jeho dôveryhodnosti. 84. Žalovaný uviedol, že pri hodnotení splatenia peňažných vkladov do základného imania útvar dohľadu vychádzal z princípu zabezpečenia reálneho vytvorenia základného imania a z princípu reálneho zachovania (udržania) základného imania spolu s tvoreným rezervným fondom a zároveň platil zákaz odkladu splatenia vkladov, ktoré mali byť zaplatené najmenej vo výške 500 000 €, a to ku dňu podania žiadosti. V prípade žalobcu jeho základné imanie pozostávalo z viacerých vkladov splatených po vzniku spoločnosti a potom bolo potrebné preskúmať reálne zaplatenie každého jednotlivého nového vkladu. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že vydal Metodické usmernenie útvaru dohľadu nad finančným trhom č. 1/2015 a č. 3/2016, v ktorých boli špecifikované aké doklady má žiadateľ k žiadosti o udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov doložiť na preukázanie jednotlivých podmienok s tým, že v individuálnom prípade môže NBS požadovať aj predloženie ďalších dokladov, resp. môže pripustiť preukázanie splnenia podmienok ustanovených zákonom č. 129/2010 Z. z. aj inými dokladmi, ktoré budú postačovať na preukázanie príslušnej skutočnosti. Podľa žalovaného žalobca zákonný postup pri zvyšovaní základného imania novými vkladmi nedodržal a k reálnemu zaplateniu peňažných vkladov nedošlo v súlade s rozhodnutiami žalobcu, zápismi do obchodného registra a zaúčtovaní vkladov do základného imania podľa účtovných závierok tak, ako to tvrdil žalobca. Podmienka podľa § 20a ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. sa týka splatenia základného imania a predmetom skúmania musí byť len reálne zaplatenie jednotlivých peňažných vkladov do základného imania v minimálnej výške 500 000 € a preto žalovaný neposudzoval splatenie základného imania ako takého, ktoré žalobca preukazoval výpisom z obchodného registra a účtovnou závierkou. Útvar dohľadu pri každom zvýšení základného imania žalobcu novým peňažným vkladom hodnotil jeho skutočné zaplatenie nielen na základe tvrdení žalobcu, ale aj na základe predložených dokladov. Žalovaný poukázal na postup útvaru dohľadu v prvostupňovom rozhodnutí, kde správny orgán analyzoval jednotlivé zvýšenia základného imania žalobcu a jednotlivé bezhotovostné prevody jediného spoločníka žalobcu na jeho účet a poukázal na nezrovnalosti právneho, účtovného a vecného charakteru, vrátane časových nezrovnalostí a absolútnej neplatnosti právnych úkonov žalobcu pri zvyšovaní základného imania. Útvar dohľadu hodnotil pri každom zvýšení základného imania novým peňažným vkladom právny titul zakladajúci oprávnenie spoločnosti zvýšiť základné imanie o nový vklad a povinnosť jediného spoločníka splatiť peňažný vklad. Týmito právnymi titulmi boli jednotlivé rozhodnutia (celkovo 7 rozhodnutí) jediného spoločníka žalobcu vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia o zvýšení základného imania o nový vklad. Súčasťami daných rozhodnutí neboli vyhlásenia jediného spoločníka o prevzatí záväzkov na splatenie nových vkladov. Vzhľadom na konštitutívne účinky právnych úkonov pri jednotlivých zvýšeniach základného imania žalobcu došlo k určitému časovému okamihu vzniku jednotlivých záväzkov jediného spoločníka žalobcu voči žalobcovi spočívajúcich v peňažnom plnení jediného spoločníka spôsobom ustanoveným v zákone. Žalovaný vzhľadom na bezhotovostné prevody konštatoval, že rozhodnutia žalobcu č. 3 a č. 7 boli absolútne neplatné. 85. Druhou skutočnosťou, ktorú útvar dohľadu zobral do úvahy v súvislosti s ukončením lehoty splatenia jednotlivých záväzkov na zaplatenie nového vkladu jediného spoločníka žalobcu voči žalobcovi bol zápis jednotlivých zvýšení základného imania do obchodného registra. Právnym predpokladom na podanie návrhu na zapísanie zmeny výšky základného imania je skutočnosť reálneho splatenia peňažného vkladu jediným spoločníkom, ktorým dochádza k zvýšeniu základného imania v zákonnej lehote a v celom rozsahu. Splnenie tohto predpokladu preukazuje spoločnosť registrovému súdu vyhlásením konateľa o splatení peňažného vkladu a registrový súd materiálne nepreskúmava správnosť údajov uvedených v návrhu a priložených listinách, ale len to, či je návrh úplný. Za pravdivosť údajov a za to, že doložené listiny zodpovedajú skutočnému stavu zodpovedajú fyzické osoby oprávnené konať v mene zapísanej právnickej osoby. V danom prípade boli vyhlásenia žalobcu pre registrový súd dokladom, nakoľko platila vyvrátiteľná právna domnienka podľa § 5 ods. 6 zákona o obchodnom registri, že jednotlivé vyhlásenia konateľa žiadateľa o splatení jednotlivých peňažných vkladov v celom rozsahu boli pravdivé a zodpovedali skutočnému stavu. Preto útvar dohľadu nemohol prevziať zápis zvýšenia základného imania registrovým súdom ako dôkaz o reálnom zaplatení peňažných vkladov do základného imania tak, ako to tvrdil v žalobe žalobca. Z predložených dokladov výpismi z účtov žalobca preukázal, že zápisy zvýšenia základného imania v rokoch 2010 až 2015 nezodpovedali skutočnému zaplateniu vkladov tak, ako to tvrdil žalobca v správnom konaní a pred registrovým súdom. Aj z tohto dôvodu vznikla vážna pochybnosť o tom, či žalobca dodatočne nepriradil niektoré bezhotovostné prevody jediného spoločníka na jeho účet ako plnenia do základného imania. Ani z jedného výpisu nebolo možné vyloviť záver, že išlo o vklad do základného imania. 86. Žalobca počas celého konania nevysvetlil a ani nepredložil útvaru dohľadu doklady preukazujúce skutočne zaplatenie jednotlivých peňažných vkladov v celom rozsahu a v zákonnej lehote, ktorými došlo k jednotlivým zvýšenia základného imania podľa rozhodnutí jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia a ktorých splatenie potvrdil konateľ žiadateľa svojimi vyhláseniami pri jednotlivých zápisoch zmien výšky základného imania do obchodného registra registrovému súdu v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalovaný bol názoru, že útvar dohľadu vytvoril žalobcovi priestor na splnenie podmienky zaplatenia peňažných vkladov minimálne vo výške 500 000 €. 87. K tvrdeniu žalobcu o tom, že útvaru dohľadu v prvostupňovom povoľovacom konaní niekoľkokrát menil svoj právny názor a uvádzal stále nové nedostatky, čo žalobca pokladal za porušenie základného práva na plynulý proces a predvídateľnosť práva žalovaný poukázal na ustanovenie § 16 ods. 5 zákona č. 747/2004 Z. z., ktoré oprávňovalo útvar dohľadu vyzvať žiadateľa na odstránenie nedostatkov alebo doplnenie žiadosti a jej príloh ak zistil, že doručená žiadosť neobsahovala všetky ustanovené náležitosti alebo, že nebola v celom rozsahu aktuálna alebo nespĺňala všetky zákonom ustanovené požiadavky. 88. Prvostupňový správny orgán pri skúmaní listinných dokladov predložených žalobcom v rámci jeho žiadosti o udelenie povolenia zistil z dokladu - Písomná informácia o pôvode peňažných prostriedkov vložených do základného imania zo dňa 01.04.2015 skutočnosť, že základné imanie bolo zvyšované postupne peňažnými vkladmi, ktoré mali byť uskutočňované formou bezhotovostných vkladov bez ich bližšej špecifikácie. Keďže z takejto informácie nemohol útvar dohľadu identifikovať jednotlivé právne úkony, na základe ktorých v súlade s Obchodným zákonníkom došlo k jednotlivým zvýšenia základného imania zaplatením peňažných vkladov vyzval žalobcu vo výzve 1/ na doplnenie jeho žiadosti. Avšak aj po doplnení písomné informácie o pôvode peňažných prostriedkov vložených do základného imania žalobcu správny orgán zistil viacero nedostatkov spočívajúcich v nezrovnalostiach údajov uvedených v týchto dokladoch právneho, časového a účtovného charakteru. Správny orgán vo výzve 2/ špecifikoval zistené rozpory v údajoch uvedených v dokladoch doplnenia žalobcu, ktoré tento predložil k jednotlivým zvýšenia základného imania a vyzval ho na vysvetlenie. Zo strany útvaru dohľadu nešlo o nový právny názor, ale išlo o postup pri vykonávaní dokazovania s cieľom zistiť a objasniť skutkový a právny stav reálneho splatenia peňažných vkladov do základného imania žalobcu. 89. K podmienke prehľadného a dôveryhodného pôvodu peňažného vkladu do základného imania vo výške najmenej 500 000 € podľa § 20 a ods. 1 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. žalovaný uviedol, že útvar dohľadu vo výzve 2/ vyzval žalobcu na preukázanie splnenia podmienky splatenia peňažných vkladov do základného imania minimálne vo výške 500 000 € spolu s podmienkou dôveryhodnosti a prehľadnosti pôvodu peňažných vkladov do základného imania a ďalších prostriedkov určených na poskytovanie spotrebiteľských úverov. 90. Útvar dohľadu bol pri hodnotení splnenia podmienky podľa § 20a ods. 1 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. povinný vziať do úvahy aj dôkazy predložené žalobcom na preukázanie splnenia podmienky podľa § 20a ods. 1 písm. b) zákona. Žalovaný poukázal na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, kde bolo poukázané na vecnú prepojenosť a vzájomnú nadväznosť preukázania splatenia jednotlivých peňažných vkladov do základného imania minimálne vo výške 500 000 € ako predbežnej otázky, v závislosti od ktorej ustálenia je možné hodnotiť preukázanie splnenia podmienky prehľadného a dôveryhodného pôvodu peňažných vkladov do základného imania a ďalších prostriedkov určených na poskytovanie spotrebiteľských úverov. Žalobca však až do skončenia prvostupňového konania nepreukázal reálne zaplatenie jednotlivých peňažných vkladov do základného imania minimálne vo výške 500 000 €, útvar dohľadu nemohol určiť, ktorými peňažnými prostriedkami boli jednotlivé peňažné vklady do základného imania splatené a ani nemohol ustáliť, pôvod ktorých peňažných prostriedkov vložených ako peňažné vklady do základného imania má byť posudzovaný. 91. Ohľadom podmienky bezúhonnosti, dôveryhodnosti a odbornej spôsobilosti fyzickej osoby navrhovanej za člena štatutárneho orgánu, dozornej rady, prokuristu a vedúceho vnútornej kontroly podľa § 20a ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. žalovaný uviedol, že v súvislosti s posudzovaním dôveryhodnosti navrhovaných osôb do riadiacich a kontrólnych orgánom žalobcu sa útvar dohľadu dostatočným spôsobom vysporiadal v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia. K žalobcom namietanému uplatneniu prísnejšej definície pre posúdenie dôveryhodnosti navrhovaných fyzických osôb, ktoré tento hodnotil ako pravú retroaktivitu žalovaný uviedol, že podľa § 24 ods. 11 zákona č. 747/2004 Z. z. bol pre rozhodnutie rozhodujúci skutkový a právny stav v čase jeho vydania, ak zákon neustanovoval inak. Ustanovenie § 25g zákona č. 129/2010 Z. z. neobsahuje výslovne intertempolárne ustanovenie, ktorým by bolo upravené zachovanie účinkov procesných právnych úkonov vykonaných v prebiehajúcich konaniach podľa právnej úpravy účinnej do 22.12.2015. V čase vydania rozhodnutia bol teda pre prvostupňové rozhodnutie rozhodujúci právny stav k 27.05.2016 a k danému dátumu platil zákon č 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 21.03.2016. Potom podľa žalovaného nebolo možné vyvodiť záver, že v danom prípade by išlo o priamu retroaktivitu právnej normy, ktorá by spätne modifikovala právne vzťahy. 92. K podmienke vhodnosti žiadateľa podľa § 20a ods. 1 písm. e) v spojení s ods. 15 zákona č. 129/2010 Z. z. žalovaný uviedol, že útvar dohľadu posudzoval preukázanie dôvodnosti právnickej osoby tak, ako je definovaná v § 20a ods. 15 zákona č. 129/2010 Z. z., a to podľa § 24 ods. 7 písm. g) tohto zákona v znení účinnom od 23.12 2015 čestným vyhlásením žiadateľa. Žalovaný uviedol, že k posudzovaniu vhodnosti žalobcu sa dostatočným spôsobom vysporiadal vo svojom druhostupňovom rozhodnutí. 93. K námietke o nevykonaní dôkazu - ústneho pojednávania v rámci prvostupňového konania žalovaný uviedol, že útvar dohľadu nemal povinnosť vykonať takýto dôkaz, ak to z hľadiska zásady materiálnej pravdy, zásady hospodárnosti, rýchlosti a plynulosti konania nebolo potrebné a účelné vzhľadom na už dostatočne zistený skutkový a právny stav. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený v rozsudku sp. zn. 5Sžo/235/2010 zo dňa 25.11.2010, podľa ktorého je len na zvážení konajúceho orgánu, či ústne pojednávanie nariadi alebo nie. 94. Ohľadom žalobcom namietanej neobjektívnej formulácie úradného záznamu vyhotoveného z osobného stretnutia konaného dňa 26.02.2016 a skutočnosti, že doručenie predmetného úradného záznamu právnemu zástupcovi žalobcu elektronickou poštou bolo útvarom dohľadu odmietnuté žalovaný uviedol, že žalobca k svojmu tvrdeniu o tom, že tento záznam objektívne zachytil priebeh tohto stretnutia neuviedol žiadne obsahové skutočnosti. Žalobca zároveň mal možnosť oboznámiť sa so znením úradného záznamu zákonom stanoveným spôsobom, čo však jeho právny zástupca nevyužil a zároveň sa vzdal svojho práva vyjadriť sa v lehote piatich pracovných dní od oboznámenia sa o spisovým podkladom. Dodatočné napádanie znenia úradného záznamu žalovaný pokladal za účelové. 95. K námietke nesprávneho a nezákonného procesného postupu konajúceho prvostupňového správneho orgánu z dôvodu, že sa mal vraj dopustiť prieťahov v konaní žalovaný v súvislosti s dĺžkou časových období vykonania jednotlivých procesných úkonov zo strany útvaru dohľadu poukázal na jednotlivé úkony vykonané v rámci prvostupňového správneho konania, z čoho mu vyplynulo, že útvar dohľadu vo veci konal priebežne. Zároveň žalovaný uviedol, že vydanie rozhodnutia v objektívnej 12 mesačnej lehote od podania úplnej žiadosti sa viaže len k vydaniu prvostupňového rozhodnutia a táto lehota bola v konaní dodržaná. K namietaným prieťahom vzniknutých v druhostupňovom konaní žalovaný uviedol, že v druhostupňovom konaní sa konalo bez prieťahov a potom zákonom garantované práva žalobcu neboli činnosťou žalovaného porušené. 96. Duplikou zo dňa 29.11.2018 predloženou správnemu súdu žalovaný zotrval na dôvodoch svojich preskúmavaných rozhodnutí a vyjadrenia k žalobe s tým, že splnenie podmienky splatenia základného imania vo výške 500 000 € (§ 20a ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z.) a jej posúdeniu z hľadiska zákona č. 129/2010 Z. z. ako aj z hľadiska Obchodného zákonníka a zákona o účtovníctve sa rozsiahlo vyjadril vo vyjadrení k žalobe a mal za to, že k reálnemu zaplateniu peňažných vkladov nedošlo v súlade s rozhodnutiami žalobcu, zápismi do obchodného registra a zaúčtovaní vkladov do základného imania podľa účtovných závierok žalobcu. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 97. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti oboch procesných strán a dospel k záveru, že žalobné námietky sú dôvodné. 98. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 99. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 100. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 101. Podľa § 20a ods. 1 písm. b), c), d), e) zákona č. 129/2010 Z. z., na udelenie povolenia poskytovať spotrebiteľské úvery podľa § 20 ods. 1 písm. a) musí mať žiadateľ právnu formu akciovej spoločnosti alebo právnu formu spoločnosti s ručením obmedzeným alebo musí byť založený na účely zápisu akciovej spoločnosti alebo na účely zápisu spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra a musí preukázať splnenie týchto podmienok: b) splatenie peňažného vkladu do základného imania, najmenej 500 000 eur, c) prehľadný a dôveryhodný pôvod peňažného vkladu do základného imania a ďalších peňažných prostriedkov určených na poskytovanie spotrebiteľských úverov, d) odbornú spôsobilosť, bezúhonnosť a dôveryhodnosť fyzickej osoby, ktorá je navrhovaná za člena štatutárneho orgánu, prokuristu, člena dozornej rady, vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vedúceho organizačnej zložky žiadateľa, e) vhodnosť právnickej osoby podľa odseku 15. 102. Podľa § 20a ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., žiadosť o povolenie poskytovať spotrebiteľské úvery podľa § 20 ods. 1 písm. a) musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo žiadateľa, ak bolo pridelené, b) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, štátnu príslušnosť a dátum narodenia fyzickej osoby, ktorá je navrhovaná za člena štatutárneho orgánu, prokuristu, člena dozornej rady žiadateľa, vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vedúceho organizačnej zložky, c) elektronickú adresu žiadateľa, d) vyhlásenie žiadateľa o úplnosti, správnosti, pravdivosti, pravosti a aktuálnosti žiadosti a jej príloh, e) miesto a dátum vyhotovenia žiadosti s úradne osvedčeným podpisom fyzickej osoby oprávnenej konať za žiadateľa. 103. Podľa § 20a ods. 3 písm. a) - g) zákona č. 129/2010 Z. z., prílohou k žiadosti o povolenie poskytovať spotrebiteľské úvery podľa § 20 ods. 1 písm. a) je a) výpis z obchodného registra alebo z inej úradnej evidencie alebo iného úradného registra, ak je v niektorom z nich žiadateľ zapísaný, nie starší ako tri mesiace, b) zakladateľská listina, zakladateľská zmluva alebo spoločenská zmluva, c) doklad o pôvode peňažných vkladov vložených do základného imania žiadateľa a ďalších peňažných prostriedkov určených na poskytovanie spotrebiteľských úverov, d) stručný odborný životopis, úradne osvedčená kópia dokladu o dosiahnutom vzdelaní a úradne osvedčená kópia dokladu o odbornej praxi fyzickej osoby, ktorá je navrhnutá za člena štatutárneho orgánu, prokuristu, člena dozornej rady, vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vedúceho organizačnej zložky žiadateľa, e) výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace fyzickej osoby, ktorá je navrhnutá za člena štatutárneho orgánu, prokuristu, člena dozornej rady, vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vedúceho organizačnej zložky žiadateľa; ak ide o cudzinca, tieto skutočnosti sa preukazujú obdobným potvrdením vydaným príslušným orgánom štátu jeho trvalého pobytu alebo orgánom štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava, f) čestné vyhlásenie o dôveryhodnosti fyzickej osoby, ktorá je navrhnutá za člena štatutárneho orgánu, prokuristu, člena dozornej rady, vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vedúceho organizačnej zložky žiadateľa, g) čestné vyhlásenie o vhodnosti žiadateľa podľa odseku 15. 104. Podľa § 20a ods. 11 zákona č. 129/2010 Z. z., odbornou spôsobilosťou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie získanie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa a najmenej trojročnej praxe v oblasti bankovníctva alebo inej finančnej oblasti alebo ukončenie stredoškolského vzdelania s maturitou a získanie najmenej päťročnej praxe v oblasti bankovníctva alebo v inej finančnej oblasti. 105. Podľa § 20a ods. 14 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v čase podania žiadosti žalobcu, dôveryhodnosťou sa na účely tohto zákona rozumie skutočnosť, že fyzická osoba a) nepôsobila vo funkcii štatutárneho orgánu, prokuristu, člena dozornej rady, osoby zodpovednej za vnútornú kontrolu a vedúceho organizačnej zložky veriteľa, ktorému bolo odobraté povolenie podľa § 20c ods. 2 v období desiatich rokov pred podaním žiadosti o povolenie alebo ktorému bola uložená sankcia za závažné alebo osobitne závažné porušenie povinností v oblasti ochrany spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, a to v období desiatich rokov, a to kedykoľvek v období jedného roka pred odobratím povolenia, b) nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii štatutárneho orgánu, prokuristu, člena dozornej rady a vedúceho zamestnanca u veriteľa alebo v inej finančnej inštitúcií, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a to kedykoľvek v období jedného roka pred zavedením nútenej správy, c) nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii štatutárneho orgánu, prokuristu, člena dozornej rady, osoby zodpovednej za vnútornú kontrolu a vedúceho organizačnej zložky u veriteľa alebo vo finančnej inštitúcii, ktorá sa dostala do úpadku, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz, povolená reštrukturalizácia, potvrdené nútené vyrovnanie alebo povolené vyrovnanie, na ktorú bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, voči ktorej bolo zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo na ktorú bol zrušený konkurz pre nedostatok majetku, a to kedykoľvek v období jedného roka pred vznikom takejto skutočnosti, d) nemala v posledných desiatich rokoch na základe právoplatného rozhodnutia nepreskúmateľného súdom, uloženú pokutu vyššiu ako 50 % zo sumy, ktorú jej bolo možné uložiť podľa § 23 ods. 3, e) nie je považovaná za nedôveryhodnú osobu podľa osobitných predpisov v oblasti finančného trhu. 106. Podľa § 20a ods. 14 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení k dátumu vydania napadnutého rozhodnutia, dôveryhodnosťou sa na účely tohto zákona rozumie skutočnosť, že fyzická osoba a) nepôsobila vo funkcii štatutárneho orgánu, prokuristu, člena dozornej rady, osoby zodpovednej za vnútornú kontrolu a vedúceho organizačnej zložky veriteľa, ktorému bolo odobraté povolenie podľa § 20c ods. 2 v období desiatich rokov pred podaním žiadosti o povolenie alebo ktorému bola uložená sankcia za závažné alebo osobitne závažné porušenie povinností v oblasti ochrany spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, a to v období desiatich rokov, a to kedykoľvek v období jedného roka pred odobratím povolenia, b) nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii štatutárneho orgánu, prokuristu, člena dozornej rady a vedúceho zamestnanca u veriteľa alebo v inej finančnej inštitúcií, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a to kedykoľvek v období jedného roka pred zavedením nútenej správy, c) nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii štatutárneho orgánu, prokuristu, člena dozornej rady, osoby zodpovednej za vnútornú kontrolu a vedúceho organizačnej zložky u veriteľa alebo vo finančnej inštitúcii, ktorá sa dostala do úpadku, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz, povolená reštrukturalizácia, potvrdené nútené vyrovnanie alebo povolené vyrovnanie, na ktorú bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, voči ktorej bolo zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo na ktorú bol zrušený konkurz pre nedostatok majetku, a to kedykoľvek v období jedného roka pred vznikom takejto skutočnosti, d) nemala v posledných desiatich rokoch na základe právoplatného rozhodnutia nepreskúmateľného súdom, uloženú pokutu vyššiu ako 50 % zo sumy, ktorú jej bolo možné uložiť podľa § 23 ods. 3, e) nie je považovaná za nedôveryhodnú osobu podľa osobitných predpisov v oblasti finančného trhu, f) nepôsobila vo funkcii štatutárneho orgánu, prokuristu, člena dozornej rady, vedúceho zamestnanca osoby zodpovednej za vnútornú kontrolu a vedúceho organizačnej zložky veriteľa, ktorý v posledných piatich rokoch porušil povinnosť podľa osobitného predpisu. 107. Podľa § 20a ods. 15 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v čase podania žiadosti žalobcu, za vhodnú právnickú osobu sa na účely tohto zákona rozumie právnická osoba, a) ktorej nebolo odobraté povolenie alebo iné oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti v období desiatich rokov pred podaním žiadosti o povolenie, b) na ktorej majetok nebol vyhlásený konkurz, nebola povolená reštrukturalizácia, nebolo potvrdené nútené vyrovnanie alebo povolené vyrovnanie, nebol na ňu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, nebolo voči nej zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo na ňu nebol zrušený konkurz pre nedostatok majetku, c) ktorej v posledných desiatich rokoch nebola na základe právoplatného rozhodnutia nepreskúmateľného súdom uložená pokuta vyššia ako 50 % zo sumy, ktorú možno uložiť podľa § 23 ods. 2, d) ktorej nebola na základe právoplatného rozhodnutia nepreskúmateľného súdom uložená sankcia za závažné alebo osobitne závažné porušenie povinností v oblasti ochrany spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, a to v období desiatich rokov pred podaním žiadosti o povolenie. 108. Podľa § 20a ods. 15 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení k dátumu vydania napadnutého rozhodnutia, za vhodnú právnickú osobu sa na účely tohto zákona rozumie právnická osoba, a) ktorej nebolo odobraté povolenie alebo iné oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti v období desiatich rokov pred podaním žiadosti o povolenie, b) na ktorej majetok nebol vyhlásený konkurz, nebola povolená reštrukturalizácia, nebolo potvrdené nútené vyrovnanie alebo povolené vyrovnanie, nebol na ňu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, nebolo voči nej zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo na ňu nebol zrušený konkurz pre nedostatok majetku, c) ktorej v posledných desiatich rokoch nebola na základe právoplatného rozhodnutia nepreskúmateľného súdom uložená pokuta vyššia ako 50 % zo sumy, ktorú možno uložiť podľa § 23 ods. 2, d) ktorej nebola na základe právoplatného rozhodnutia nepreskúmateľného súdom uložená sankcia za závažné alebo osobitne závažné porušenie povinností v oblasti ochrany spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, a to v období desiatich rokov pred podaním žiadosti o povolenie. e) ktorá v období piatich rokov pred podaním žiadosti o povolenie neporušila povinnosť podľa osobitného predpisu. 109. Podľa § 25g zákona č. 129/2010 Z. z., ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak. Na lehoty, ktoré do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte neuplynuli, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu. 110. Podľa § 13 zákona č. 747/2004 Z. z., Národná banka Slovenska v konaní postupuje bez zbytočných prieťahov tak, aby sa zistil skutkový a právny stav veci; zo zisteného stavu veci vychádza pri svojom rozhodovaní. 111. Podľa § 16 ods. 5 veta tretia a štvrtá zákona č. 747/2004 Z. z., ak doručená žiadosť neobsahuje všetky ustanovené náležitosti, Národná banka Slovenska vyzve žiadateľa, aby odstránil nedostatky žiadosti alebo doplnil žiadosť a určí mu na to lehotu, spravidla nie dlhšiu ako 30 kalendárnych dní, pričom žiadateľa v tejto výzve poučí o následkoch nesplnenia výzvy na odstránenie nedostatkov alebo doplnenie žiadosti; rovnako sa postupuje, ak doručená žiadosť obsahuje zoznam už odovzdaných listín podľa odseku 4, ktoré nie sú uschované v Národnej banke Slovenska, alebo ktoré podľa zistenia Národnej banky Slovenska nie sú v celom rozsahu aktuálne alebo nespĺňajú všetky zákonom ustanovené požiadavky. Na neskoršie odstránenie nedostatkov alebo doplnenie žiadosti sa v konaní a pri rozhodovaní prihliada len vtedy, ak žiadateľ preukáže, že bez svojho zapríčinenia objektívne nemohol odstrániť nedostatky žiadosti a doplniť žiadosť v lehote určenej Národnou bankou Slovenska. 112. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z. z., ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci, Národná banka Slovenska vykoná ústne pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov konania a iné osoby, ktorých účasť je potrebná. Národná banka Slovenska z ústneho pojednávania vyhotoví zápisnicu o ústnom pojednávaní. 113. Podľa § 17 ods. 6 zákona č. 747/2004 Z. z., úradný záznam zachytáva dôležité skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie vo veci a o ktorých sa nevyhotovuje zápisnica, napríklad obsah dôležitých telefonických rozhovorov účastníkov konania so zamestnancom Národnej banky Slovenska, ktorý uskutočňuje konanie. Úradný záznam podpíše zamestnanec Národnej banky Slovenska, ktorý ho vyhotovil; na ďalšie náležitosti a obsah úradného záznamu sa primerane vzťahujú ustanovenia odseku 3. 114. Podľa § 17 ods. 7 zákona č. 747/2004 Z. z., účastníci konania a ich zástupcovia majú právo nazerať do spisu o konaní s výnimkou zápisnice o hlasovaní bankovej rady a urobiť si z neho na svoje náklady výpisy; iným osobám nemožno sprístupniť ani poskytnúť spis okrem jeho sprístupnenia alebo poskytnutia podľa § 2 ods. 6 alebo na účely súvisiace s výkonom dohľadu nad dohliadaným subjektom. Účastník konania a jeho zástupca majú právo, aby im Národná banka Slovenska na ich požiadanie a za úhradu vecných nákladov vyhotovila kópiu zápisnice alebo inej listiny zo spisu. 115. Podľa § 24 ods. 11 zákona č. 747/2004 Z. z., Národná banka Slovenska pri rozhodovaní hodnotí dôkazy podľa voľnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Národná banka Slovenska dbá na to, aby v rozhodovaní o skutkovo a právne zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Pre rozhodnutie je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase jeho vydania, ak tento zákon neustanovuje inak. 116. Podľa § 2 ods. 1, ods. 4 zákona č. 186/2009 Z. z., finančným sprostredkovaním je vykonávanie najmenej jednej z týchto činností: a) predkladanie ponúk na uzavretie zmluvy o poskytnutí finančnej služby, uzavieranie zmluvy o poskytnutí finančnej služby a vykonávanie ďalších činností smerujúcich k uzavretiu alebo k zmene zmluvy o poskytnutí finančnej služby, b) poskytovanie odbornej pomoci, informácií a odporúčaní klientovi na účely uzavretia, zmeny alebo ukončenia zmluvy o poskytnutí finančnej služby, c) spolupráca pri správe zmluvy o poskytnutí finančnej služby, ak charakter finančnej služby takú spoluprácu umožňuje, d) spolupráca pri vybavovaní nárokov a plnení plynúcich klientovi zo zmluvy o poskytnutí finančnej služby, najmä v súvislosti s udalosťami rozhodujúcimi pre vznik takýchto nárokov, ak charakter finančnej služby takúto spoluprácu umožňuje. 117. Finančným sprostredkovaním v sektore poistenia alebo zaistenia okrem činností uvedených v odseku 1 je aj zisťovanie, hodnotenie a spracovávanie analýz poistného rizika v súvislosti s ponúkanými poistnými produktmi. 118. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 186/2009 Z. z., ak finančný sprostredkovateľ z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia vykonáva finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo na území Slovenskej republiky, vzťahujú sa na neho primerane ustanovenia tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 119. Podľa § 21 ods. 3 písm. b) zákona č. 186/2009 Z. z., odbornou spôsobilosťou pre 1. stredné odborné vzdelanie, jednoročná odborná prax v oblasti finančného trhu, úspešne vykonaná odborná skúška a absolvovanie osobitného finančného vzdelávania pre každý sektor, v ktorom je osoba oprávnená vykonávať finančné sprostredkovanie, alebo 2. úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie, úspešne vykonaná odborná skúška a absolvovanie osobitného finančného vzdelávania pre každý sektor, v ktorom je osoba oprávnená vykonávať finančné sprostredkovanie, alebo 3. vysokoškolské vzdelanie a úspešne vykonaná odborná skúška. 120. Podľa § 21 ods. 9 zákona č. 186/2009 Z. z., každý zamestnanec viazaného finančného agenta, podriadeného finančného agenta a viazaného investičného agenta vykonávajúci činnosť, ktorej obsahom je finančné sprostredkovanie, musí spĺňať požiadavky pre základný stupeň odbornej spôsobilosti. Každý zamestnanec samostatného finančného agenta vykonávajúci činnosť, ktorej obsahom je finančné sprostredkovanie, musí spĺňať požiadavky pre stredný stupeň odbornej spôsobilosti. Každý zamestnanec finančného poradcu vykonávajúci činnosť, ktorej obsahom je finančné poradenstvo, musí spĺňať požiadavky pre vyšší stupeň odbornej spôsobilosti. 121. Podľa § 21 ods. 10 písm. d) zákona č. 186/2009 Z. z., odbornú spôsobilosť preukazuje zamestnanec finančného agenta, zamestnanec viazaného investičného agenta alebo zamestnanec finančného poradcu do troch mesiacov odo dňa skutočného začatia vykonávania činnosti, ktorej obsahom je finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo, finančnému agentovi alebo finančnému poradcovi. 122. Podľa § 22 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z. z., ustanovenia § 21 a 23 sa nevzťahujú na finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia. 123. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby. 124. Správny súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe realizovanom v zákonom stanovenej lehote je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať všetky zákonom požadované náležitosti (v danom prípade musí byť súladné so zákonom č. 747/2004 Z. z. a zákonom č. 129/2010 Z. z.). 125. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 126. Podľa odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí žiadosť žalobcu bola zamietnutá z dôvodu nesplnenia troch zákonných podmienok ustanovených v § 20a ods. 1 písm. b), d), e) zákona č. 129/2010 Z. z. a preto sa správny súd zaoberal len námietkami žalobcu v rozsahu dôvodov žaloby, pre ktoré bola žiadosť zamietnutá a zároveň v tomto rozsahu aj preskúmaval napadnuté rozhodnutia. 127. V prejednávanej veci je procesný postup konajúcich orgánov verejnej správy upravený zákonom č. 747/2004 Z. z. (v zmysle § 12 sú vylúčené všeobecné predpisy o správnom konaní). Zákon č. 747/2004 Z. z. v § 13 zaväzuje správne orgány postupovať v konaní bez zbytočných prieťahov, pri súčasnom zabezpečení zistenia skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre vydanie rozhodnutia. Predmetné správne (povoľovacie) konanie bolo začaté dňa 29.05.2015 doručením žiadosti (a príloh) žalobcu a malo byť ukončené v zákonom stanovenej subjektívnej lehote 3 mesiacov od doručenia úplnej žiadosti žalobcu (žiadateľa), resp. najneskôr v lehote do jedného roka od doručenia žiadosti konajúcemu orgánu verejnej správy - útvaru dohľadu (§ 29 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z. z.). Inými slovami povoľovacie konanie upravené procesným predpisom - zákonom č. 747/2004 Z. z. predpokladá plynulý, efektívny a hospodárny postup konajúceho orgánu verejnej správy (samozrejme pri zachovaní všetkých práv účastníka konania), ktorý mal povinnosť o žiadosti žiadateľa (žalobcu) rozhodnúť v lehote do troch mesiacov od podania úplnej žiadosti, najneskôr však v lehote do jedného roka od doručenia žiadosti na orgán verejnej správy. Ide o zákonom stanovené lehoty, v ktorých má byť vydané rozhodnutie v prvom stupni, t. j. útvarom dohľadu. Zákon č. 747/2004 Z. z. určuje všeobecne povinné náležitosti žiadosti žiadateľa (§ 16 ods. 3) a označuje aj prílohy žiadosti (§16 ods. 4). Zároveň však v danom povoľovacom konaní sa aplikujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý v ust. § 20a ods. 2 a ods. 3 stanovuje náležitosti posudzovanej žiadosti o udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu ako aj prílohy, ktoré musia byť k takejto žiadosti priložené a ktorými sa preukazuje splnenie jednotlivých zákonom stanovených podmienok. Doklady potrebné na preukázanie splnenia podmienok takejto žiadosti sú detailne vymenované v čase podania žiadosti platnom Metodickom usmernení č. 1/2015 vydanom NBS (v priebehu správneho konania bolo nahradené usmernením č. 3/2016 vydaným dňa 07.04.2016). 128. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca doručil žalovanému (útvaru dohľadu) predmetnú žiadosť spolu s prílohami dňa 29.05.2015. Konajúci správny orgán - útvar dohľadu vo veci uskutočnil prvý relevantný úkon - výzvu 1/ na odstránenie nedostatkov a doplnenie žiadosti zo dňa 24.08.2015 doručenú žalobcovi dňa 26.08.2015. Podľa vyjadrení účastníkov konania sa dňa 30.07.2015 uskutočnilo osobné stretnutie žalobcu s pracovníkmi útvaru dohľadu, kde žalobcovi bolo oznámené, že jeho podaná žiadosť nemá všetky náležitosti a bude mu zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov žiadosti, pričom záznam z tohto stretnutia nie je obsahom administratívneho spisu. V následne vypracovanej a zaslanej výzve 1/ bolo konštatované, že podaná žiadosť žalobcu a jej prílohy neobsahujú všetky náležitosti na preukázanie splnenie podmienok podľa § 20a ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. s tým, že prerokovanie zistených nedostatkov sa uskutočnilo na osobnom stretnutí konanom dňa 30.07.2015. Vo výzve 1/ bol žalobca mimo iných skutočností (netýkajúcich sa dôvodov, pre ktoré bola zamietnutá žiadosť žalobcu uvedených v preskúmavaných rozhodnutiach a ktoré nie sú predmetom tohto súdneho prieskumu) vyzvaný na doplnenie žiadosti o doklady týkajúce sa preukázania dostatočnej odbornej spôsobilosti fyzických osôb podľa § 20a ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., navrhovaných za konateľku žalobcu - K. F. a vedúceho útvaru vnútornej kontroly - C. A.. Predmetnou výzvou 1/ nebol žalobca nijako vyzývaný na doplnenie žiadosti, resp. na odstránenie nedostatkov žiadosti v časti preukázania odbornej spôsobilosti vo vzťahu k Y.. Y. a K.. W. ako ani na preukázanie splnenia podmienky ich vhodnosti. Taktiež vo výzve 1/ útvar dohľadu nevytýkal žiadosti absenciu dokladov preukazujúcich splnenie podmienky splatenia peňažného vkladu do základného imania žalobcu vo výške najmenej 500 000 € (útvar dohľadu v tejto časti žiadal predložiť aktualizované znenie zakladateľskej listiny), ako ani podmienky preukázania vhodnosti fyzických osôb - Y.. Y. a K.. W. a právnickej osoby - žalobcu (§20a ods. 1 písm. b/, e/ zákona č. 129/2010 Z. z.). Útvar dohľadu poukázal len na zmätočné vyhlásenie o dôveryhodnosti právnickej osoby, ktoré bolo podpísané konateľkou žalobcu - K. F., ale podľa útvaru dohľadu malo byť podpísané osobou konajúcou v mene žalobcu - Advokátskou kanceláriou JUDr. Róbert Hronček s. r. o.. Potom sa žalobca mohol dôvodne domnievať, že v týchto častiach (odborná spôsobilosť a vhodnosť Y.. Y. a K.. W.H., vhodnosť právnickej osoby - žalobcu a splatenia peňažného vkladu do základného imania) je jeho žiadosť úplná a bezchybná (po odstránení pochybenia technického charakteru - podpisu prehlásenia o vhodnosti právnickej osoby). Pri takejto svojej úvahe vychádzal z predpokladu náležitých odborných znalostí a plnej kompetentnosti pracovníkov žalobcu posudzujúcich jeho žiadosť a preto, ak útvar dohľadu takmer 3 mesiace skúmal jeho podanú žiadosť s prílohami (lehota, v ktorej by mal za splnenia podmienky úplnosti žiadosti aj rozhodnúť o nej) možno oprávnene konštatovať, že vykonal jej dôsledné skontrolovanie a vyzval žalobcu vo výzve 1/ na odstránenie všetkých nedostatkov, ktoré po posúdení dokladov (príloh) žiadosti zistil. Aj podľa názoru správneho súdu útvar dohľadu musel po 3 mesiacoch zistiť, či žiadosť a doklady k nej priložené sú úplne a či žiadosť je alebo nie je spôsobilá na meritórne rozhodnutie o nej. Nie je možné pripustiť, aby po posúdení žiadosti (s prílohami), ktoré trvalo 3 mesiace, útvar dohľadu zvoliac taký zákonom predvídaný postup, že vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov jeho žiadosti (výzva 1/), pričom však až v následnej, po takmer 5 mesiacoch realizovanej výzve 2/ zo dňa 08.01.2016, zistil nedostatky, ktoré mohol a mal zistiť už pri vypracovaní výzvy 1/ nadôvažok, ak nedošlo k žiadnej legislatívnej zmene ohľadom v časti splnenia podmienok žiadosti žiadateľa, ktoré mu boli následne vytknuté (splatenia peňažného vkladu do základného imania, preukázania odbornej spôsobilosti fyzických osôb). V prípade, ak útvar dohľadu zistil, že ani doplnenie žiadosti žalobcu uskutočnené na základe výzvy 1/ nebolo dostatočné, mal možnosť postupovať v zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z. z. a povoľovacie konanie zastaviť (žalobca bol o takomto postupe vo výzve 1/ aj výzve 2/ riadne poučený). 129. Dňa 23.12.2015 nadobudla účinnosť novela zákona č. 129/2010 Z. z., ktorá v ust. § 20a ods. 14 nové písm. f) rozšírila podmienky dôveryhodnosti fyzickej osoby navrhovanej za člena dozornej rady o novú podmienku, a to, že navrhovaná osoba „nepôsobila vo funkcii štatutárneho orgánu, prokuristu, člena dozornej rady, vedúceho zamestnanca osoby zodpovednej za vnútornú kontrolu a vedúceho organizačnej zložky veriteľa, ktorý v posledných piatich rokoch porušil povinnosť podľa osobitného predpisu“. Táto novela zároveň rozšírila podmienku dôveryhodnosti právnickej osoby o novú podmienku, podľa ktorej „v období piatich rokov pred podaním žiadosti o povolenie neporušila povinnosť podľa osobitného predpisu“ (§ 20a ods. 15 nové písm. e/). 130. Výzvou 2/ zo dňa 08.01.2016 útvar dohľadu vyzval v časti preukázania splnenia podmienky v zmysle § 20a ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. žalobcu o doloženie originálu, resp. úradne osvedčenej kópie výpisu z registra trestov p. K. F.. Zároveň vo vzťahu k Y.. Y. a K.. W. uviedol, že z doposiaľ predložených dokladov zistil, že tieto nespĺňajú požiadavku odbornej praxe v inej finančnej oblasti, ale len v oblasti administratívy a personalistiky, napriek tomu, že vykonávali prax v spoločnostiach pôsobiacich vo finančnej oblasti. Poukázal na nezrovnalosti v potvrdeniach týkajúcich sa Y.. Y. a vyzval žalobcu na vyriešenie obsadenia funkcie členov dozornej rady osobami spĺňajúcimi zákonné požiadavky. Preukázanie splnenia podmienky v zmysle § 20a ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. vo výzve útvar dohľadu spojil spolu s preukazovaním splnenia podmienky v zmysle § 20a ods. 1 písm. c), poukazujúc na nezrovnalosti zápisov zvýšenia základného imania žalobcu do obchodného registra registrovým súdom Žilina. Ani v tejto výzve 2/ neboli žalobcovi vytýkané nedostatky vhodnosti fyzických osôb - Y.. Y. a K.. W. a vhodnosti právnickej osoby - žalobcu, hoci počnúc 23.12.2015 platila nová, rozširujúca právna úprava. 131. Správny súd uvádza, že je na zvážení útvaru dohľadu aký zvolí postup a ako naformuluje výzvu na odstránenie nedostatkov a doplnenie žiadosti a preto mal podanú žiadosť žalobcu (spolu s prílohami) bezodkladne po tom, čo mu bola doručená podrobne preskúmať a v prípade, ak zistil jej odstrániteľné nedostatky kvalifikovanou výzvou vyzvať žalobcu na jej doplnenie, resp. odstránenie nedostatkov. Bol povinný všetky zistené nedostatky opísať a poučiť žalobcu ako ich má odstrániť a doplniť. V prvej výzve zo dňa 21.08.2015 útvar dohľadu nijako nevytýkal žalobcovi nedostatky žiadosti vo vzťahu k preukázaniu splnenia podmienky v zmysle § 20a ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. - okrem predloženia navrhovaného alebo už aktualizovaného znenia zakladateľskej listiny. K podmienke v zmysle § 20a ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. vo vzťahu k odbornej spôsobilosti a vhodnosti osôb - Y.. Y. a K.. W. nebola žalobcovi vytýkaná žiadna skutočnosť. K podmienke v zmysle § 20a ods. 1 písm. e) zákona č. 129/2010 Z. z. bolo žalobcovi vytknuté len formálne pochybenie - zmätočné vyhlásenie o dôveryhodnosti právnickej osoby, ktoré bolo podpísané konateľkou žalobcu - K. F., ale podľa útvaru dohľadu malo byť podpísané osobou konajúcou v mene žalobcu - Advokátskou kanceláriou JUDr. Róbert Hronček s. r. o.. Až vo výzve 2/ zo dňa 08.01.2016 bol žalobca upozornený na skutočnosť, že útvar dohľadu pokladá za nepreukázanú odbornú spôsobilosť Y.. Y. a K.. W. navrhovaných za členky dozornej rady žalobcu. Žalobcovi nebolo nijako vytýkané nepreukázanie vhodnosti týchto osôb a ani vhodnosti právnickej osoby, a to ani s poukazom na v tom čase už platné novelizované znenie zákona č. 129/2010 Z. z. (rozširujúce podmienky) vo vzťahu k fyzickým aj právnickým osobám. Preukázanie splnenia podmienky v zmysle § 20a ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. vo výzve 2/ útvar dohľadu spojil spolu s preukazovaním splnenia podmienky v zmysle § 20a ods. 1 písm. c). 132. Správny súd poukazuje na to, že viazanie lehoty úplnosti podanej žiadosti je plne v kompetencii a posúdení útvaru dohľadu, kedy tento uzná, že predložená žiadosť je kompletná a spôsobilá na rozhodnutie o nej. Ak uzná žiadosť za úplnú od tohto momentu (úplnosti žiadosti) potom plynie pre neho lehota (3 mesiace), do konca ktorej musí vydať rozhodnutie. Preto musí postupovať pri posúdení úplnosti žiadosti (a príloh) s náležitou odbornou starostlivosťou. Vzhľadom na novelu zákona č. 129/2010 Z. z., ktorá od 23.12.2015 rozšírila obsah podmienky dôveryhodnosti fyzických osôb a právnickej osoby je správny súd názoru, že nestačí, ak útvar dohľadu na túto skutočnosť upozornil žiadateľa (žalobcu) na ním vynútenom stretnutí (žiadal odstrániť prieťahy v konaní), hlavne v situácii keď obsah záznamu priebehu stretnutia je žalobcom spochybnený, ale útvar dohľadu bezprostredne po zistení nezrovnalosti pri dokladovaní novo zákonom zavedených podmienok (a ustálení, že bude žiadosť posudzovať podľa nich) a žiadosti žalobcu, mal povinnosť tohto vyzvať riadnou písomnou výzvou na doplnenie žiadosti. V danom prípade tak útvar dohľadu nepostupoval a výzva 2/ (zo dňa 08.01.2016) takúto skutočnosť o doplnenie žiadosti neobsahovala. 133. Z obsahu predloženého administratívneho spisu a v ňom sa nachádzajúcich dokladov vzťahujúcich sa k preukázaniu splnenia podmienky v zmysle § 20a ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. - splatenie peňažného vkladu do základného imania vo výške najmenej 500 000 € správny súd zistil, že žalobca (žiadateľ) ako prílohy svojej podanej žiadosti predložil všetky doklady, ktorých povinnosť predložiť mu vyplývali zo zákona, resp. v tom čase platného Metodického usmernenia NBS č. 1/2015 a jeho prílohy č. 1a. Požadované a žalobcom aj predložené boli: 1/ aktuálny výpis z obchodného registra žalobcu - ku dňu 28.05.2015, v ktorom bola zapísaná výška základného imanie žalobcu vo výške 1 500 000 € a tiež bol zapísaný rozsah jeho splatenia v tejto výške (1 500 000 €), 2/ účtovné závierky žalobcu za roky 2010 - 2015, 3/ výpisy z účtov žalobcu (2011 - 2015). Žiadne ďalšie doklady, ktoré by bolo potrebné predložiť k preukázaniu tejto podmienky nevyžadoval v tom čase ani zákon a ani platné metodické usmernenie žalovaného. 134. Zároveň je treba konštatovať, že z obsahu žalobcom k žiadosti predložených príloh - dokladov vymenovaných v predchádzajúcom bode rozsudku mal útvar dohľadu bezpochyby možnosť zistiť splnenie podmienky splatenie peňažného vkladu do základného imania žalobcu v minimálnej výške 500 000 €. Žiadne ďalšie doklady na preukázanie splnenia danej podmienky nemusel žalobca v ďalšom povoľovacom konaní predkladať a preto aj v tomto smere ďalej vykonávané šetrenie útvaru dohľadu, ktoré nasledovalo na základe jeho výzvy 1/ (zo dňa 24.08.2015) a výzvy 2/ (zo dňa 08.01.2016) na odstránenie nedostatkov a doplnenie žiadosti žalobcu nebolo podľa názoru správneho súdu vôbec potrebné uskutočniť. Vo výzve 1/ útvar dohľadu k preukázaniu splnenia tejto podmienky žiadal len predloženie aktualizované znenie zakladateľskej listiny. Výzvou 2/ útvar dohľadu spojil podmienku preukázaniu ust. § 20a ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. spolu s preukazovaním splnenia podmienky v zmysle § 20a ods. 1 písm. c). Všetky nasledujúce úkony a postup útvaru dohľadu po doručení žiadosti s prílohami v tomto smere je potom treba vyhodnotiť ako neefektívne, zbytočné, nehospodárne a nemajúce žiadny relevantný význam na preukázanie splnenia tejto podmienky žalobcom. Žalobca predmetnú podmienku splnil a predpísanými dokladmi aj dostatočne preukázal, a to už pri podaní žiadosti. 135. Ohľadom obchodného registra správny súd uvádza, že obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú príslušným registrovým súdom zákonom stanovené údaje týkajúce sa podnikateľov. Jednou zo skutočností, ktoré sa zapisujú do obchodného registra pri obchodných spoločnostiach s ručením obmedzeným (s. r. o.), čo je právna forma žalobcu je aj výška základného imania spoločnosti a rozsah jeho splatenia. Údaj zapísaný v obchodnom registri je účinný voči všetkým tretím osobám (aj orgánom verejnej správy) odo dňa ich zverejnenia v tomto registri. Potom, ak je údaj o výške a rozsahu splatenia základného imania obchodnej spoločnosti riadne zapísaný v obchodnom registri je treba, aby aj žalovaný vychádzal zo správnosti takéhoto zápisu, nakoľko registrový súd rozhodujúci o zápise zmien postupujúc v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov v konaní preveruje, či údaje uvedené v návrhu na zápis (zmena výšky základného imania a rozsah jeho splatenia) sa zhodujú s údajmi vyplývajúcich k takémuto zápisu z predložených listín. V prípade, ak registrový súd zistí, že nie sú splnené podmienky na takýto zápis, tak ho nevykoná. Registrový súd je jediným orgánom, ktorý je oprávnený vykonať zápis výšky základného imania obchodnej spoločnosti (žalobcu), ako aj rozsah jeho splatenia a zároveň zodpovedá za správnosť zapísaných údajov v obchodnom registri. Zápis daných údajov do obchodného registra má síce deklaratórny charakter, ale registrový súd musí pred ich zápisom preskúmať správnosť údajov, ktoré sa v zmysle návrhu na zápis do registra zapisujú. Všetky fyzické, právnické osoby a aj orgány verejnej správy vychádzajú zo správnosti údajov zapísaných v obchodnom registri. Útvar dohľadu v rámci povoľovacieho konania nemal žiadny dôvod spochybňovať údaj - zápis v obchodnom registri týkajúci sa výšky základného imania žalobcu a rozsahu jeho splatenia ku dňu podania žiadosti. Zo zápisu v obchodnom registri jednoznačne vyplývalo splnenie podmienky splatenia peňažného vkladu do základného imania žalobcu v minimálnej výške 500 000 € v čase podania žiadosti, nakoľko základné imanie žalobcu bolo riadne zapísané a bolo zapísané ako splatené vo výške 1 500 000 €. 136. Taktiež podľa správneho súdu nebolo namieste spájať preukazovanie splnenia podmienky podľa § 20a ods. 1 písm. b) s preukazovaním splnenia podmienky podľa § 20a ods. 1 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. (dôveryhodný pôvod peňažného vkladu do základného imania a ďalších peňažných prostriedkov určených na poskytovanie spotrebiteľských úverov) v rámci povoľovacieho konania, tak ako to tvrdil žalovaný a vyplýva to aj z obsahu výzvy 2/, nakoľko ide o dve zákonom samostatne vymedzené podmienky. Podľa názoru súdu celé vykonávané dokazovanie k preukázaniu splnenia podmienky splatenia peňažného vkladu do základného imania žalobcu sa týkalo preukazovania splnenia podmienky ustanovenej v § 20a ods. 1 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. Pritom preverovanie splnenia tejto podmienky (§ 20a ods. 1 písm. c/) žalovaný podľa odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí ani neuskutočňoval. V tejto časti sa potom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia navyše javí ako zmätočné a nepreskúmateľné. 137. Správny súd v súvislosti so záverom žalovaného ohľadom skúmania podmienky splatenia peňažného vkladu do základného imania (§ 20a ods. 1 písm. b)), ktorú vyhodnotil za nesplnenú má za to, že tento vec nesprávne právne posúdil, keďže žalobcom predložené dôkazy v povoľovacom konaní nesprávne vyhodnotil a dokazoval skutočnosti, ktoré boli predmetom skúmania registrového súdu pri vykonaní zápisu zmien výšky základného imania žalobcu a rozsahu jeho splatenia a potom žalovaným prijatý záver odporoval aktuálnemu zápisu týchto skutočností v obchodnom registri a takýto záver bez ďalšieho nie je možné akceptovať ako správny a relevantný. Žalovaným prezentovaný záver je aj v rozpore s dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise. 138. Druhý dôvod zamietnutia žiadosti žalobcu - nesplnenie podmienky ustanovenej v § 20a ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., a to nepreukázanie odbornej spôsobilosti, bezúhonnosti a dôveryhodnosti fyzickej osoby navrhovanej za člena dozornej rady žalobcu - K.. E. W. a Y.. R. Y.. Správny súd uvádza, že v danom prípade ide v napadnutom rozhodnutí o vytknutie nesplnenia stanovenej podmienky z hľadiska 1/ nepreukázania odbornej spôsobilosti týchto osôb a 2/ nepreukázanie ich dôveryhodnosti. 139. Podľa v čase podania žiadosti žalobcu platnej právnej úpravy uvedenej v zákone č. 129/2010 Z. z. príloha žiadosti na preukázanie splnenia týchto podmienok má obsahovať vymenované dokumenty (bližšie konkretizované v Metodickom usmernení NBS č. 1/2015). V prípade preukázania odbornej spôsobilosti daných fyzických osôb navrhnutých za členov dozornej rady ide o: stručný odborný životopis s prehľadom ukončeného vzdelania, s prehľadom odbornej praxe a s uvedením veriteľov a finančných inštitúcii, v ktorých navrhovaná fyzická osoba pôsobila v období 10 rokov pred podaním žiadosti vo funkcii štatutárneho orgánu, prokuristu, člena dozornej rady, osoby zodpovednej za vnútornú kontrolu a vedúceho organizačnej zložky, úradne osvedčenou kópiou dokladu o najvyššom dosiahnutom vzdelaní a úradne osvedčenou kópiou dokladu o odbornej praxi v oblasti bankovníctva alebo v inej finančnej oblasti najmenej v rozsahu podľa § 20a ods. 11 zákona č. 129/2010 Z. z. (t. j vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej trojročná prax v oblasti bankovníctva alebo inej finančnej oblasti alebo ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou a získanie najmenej päťročnej praxe v oblasti bankovníctva alebo v inej finančnej oblasti), výpisom z registra trestov. V prípade preukázania dôveryhodnosti navrhovaných fyzických osôb ide o predloženie čestného vyhlásenia týchto osôb o splnení podmienok uvedených identicky v § 20a ods. 14 zákona č. 129/2010 Z. z. a Metodickom usmernení NBS č. 1/2015 bod 4) písm. e) body 1 - 5. 140. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že prílohou podanej žiadosti žalobcu boli v prípade preukazovania odbornej spôsobilosti K.. E. W. - osoby navrhnutej za členku dozornej rady: jej životopis, doklad o vzdelaní - diplom „Inžinier“ zo dňa 24.05.2011, doklad o odbornej praxi vydaný spol. HEUREKA Brokerage & Consulting, s. r. o., organizačná zložka Slovensko, zo dňa 19.05.2015, výpis z jej registra trestov zo dňa 12.05.2015. Žalobca podaním doručeným útvaru dohľadu dňa 24.09.2015 predložil nasledovné doklady týkajúce sa K.. E. W.: pracovná zmluva so spol. HEUREKA Brokerage & Consulting, s. r. o., organizačná zložka Slovensko, zo dňa 01.07.2011, príloha k pracovnej zmluve a náplň práce zo dňa 01.07.2011, dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.09.2011, dodatok č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 30.10.2013, dohoda o zmene pracovných podmienok z 31.10.2013. 141. V prípade odbornej spôsobilosti Y.. R. Y. boli ako príloha žiadosti žalobcu predložené: životopis, doklad o vzdelaní - diplom „bakalár“ zo dňa 30.05.2007 a diplom „magister“ zo dňa 25.08.2009, výpis z registra trestov z 14.05.2015, doklad o odbornej praxi vydaný spol. HEUREKA, s. r. o., organizačná zložka Slovensko, zo dňa 19.05.2015. Žalobca podaním doručeným útvaru dohľadu dňa 24.09.2015 predložil nasledovné doklady týkajúce sa Y.. R. Y.X., a to: pracovná zmluva so spol. HEUREKA Brokerage & Consulting, s. r. o., organizačná zložka Slovensko, zo dňa 08.10.2010, pracovná zmluva so spol. HEUREKA, s. r. o., zo dňa 31.10.2013. 142. Na základe výzvy 2/ útvaru dohľadu zo dňa 08.01.2016 boli žalobcom predložené k dokladovaniu odbornej praxi Y.. R. Y.: potvrdenie o odbornej praxi vydané spol. HEUREKA Brokerage & Consulting, s. r. o., organizačná zložka Slovensko, zo dňa 01.02.2016 a potvrdenie o odbornej praxi vydané spol. HEUREKA, s. r. o., zo dňa 01.02.2016, 3 osvedčenia o vykonaní odborných skúšok vydané Slovenskou bankovou asociáciou o úspešnom absolvovaní odborných skúšok pre stredný stupeň odbornej spôsobilosti v sektore prijímania vkladov, v sektore poskytovania úverov a v sektore poistenia a zaistenia a v prípade K.. E. W. osvedčenie o vykonaní odbornej skúšky vydané Slovenskou bankovou asociáciou o úspešnom absolvovaní odborných skúšok pre stredný stupeň odbornej spôsobilosti pre finančné sprostredkovanie v odbore poistenia a zaistenia. Dňa 10.03.2016 boli vyhotovené čestné vyhlásenie Y.. R. Y. o činnostiach vykonávaných pre spol. HEUREKA Brokerage & Consulting, s. r. o., organizačná zložka Slovensko, a spol. HEUREKA, s. r. o., a čestné vyhlásenie K.. E. W. o činnostiach vykonávaných pre spol. HEUREKA Brokerage & Consulting, s. r. o., organizačná zložka Slovensko. 143. Z obsahu predložených dokladov uvedených v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku je zrejmé, že obe posudzované osoby - Y.. R. Y. a K.. E. W. vykonávali u svojich zamestnávateľov, u ktorých boli zamestnané v riadnom pracovnom pomere mimo iných administratívnych činností aj odborné činnosti v oblasti poistenia, ktorá oblasť spĺňa podmienku inej finančnej oblasti na účel zákona č. 129/2010 Z. z. V predložených dokladoch (potvrdenia o odbornej praxi vydané ich zamestnávateľmi, resp. náplň práce K.. W.) bol opis pracovných činností u oboch uvedený ako uzatváranie poistných zmlúv podľa požiadaviek klientov, spolupráca s poisťovňami, zabezpečovanie starostlivosti o klientov zamestnávateľa: vypracovanie ponúk postenia, prehodnocovanie poistných zmlúv, technické zmeny, preberanie hlásenia poistných udalostí, poskytovanie poradenstva v oblasti poistných zmlúv pre klientov ich zamestnávateľa. Zamestnávateľom oboch osôb bola spol. HEUREKA Brokerage & Consulting, s. r. o., organizačná zložka Slovensko, resp. spol. HEUREKA s. r. o., organizačná zložka Slovensko, ktoré pôsobili na Slovensku v pozícii finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia a zaistenia. Podľa názoru správneho súdu z opisu vykonávaných pracovných činností K.. W. a Y.. Y. uvedených v dokladoch predložených žalobcom už v prílohe žiadosti bolo bezpochyby zrejmé, že obe posudzované navrhované členky dozornej rady žalobcu u svojho zamestnávateľa plnili odborné pracovné úlohy v oblasti poistenia (inej finančnej oblasti). Potom je treba prijať záver, že už v čase podania žiadosti žalobca riadne preukázal splnenie podmienky odbornej spôsobilosti oboch navrhovaných členiek dozornej rady. Správny súd poukazuje na to, že vo výzve 1/ na odstránenie nedostatkov žiadosti zo dňa 24.08.2015 útvar dohľadu nemal nijaké pripomienky k dokladom preukazujúcich odbornú spôsobilosť K.. W. a Y.. Y., ale žalobcu vyzýval na preukázanie odbornej spôsobilosti iných navrhovaných osôb (K. F., C. A.). Žalovaným uvádzaný záznam z osobného stretnutia z 30.07.2015, kde mal na tieto nedostatky poukazovať nie je obsahom administratívneho spisu a podľa súdu, ak na tieto skutočnosti útvar dohľadu upozornil žalobcu na danom osobnom stretnutí mal povinnosť ich uviesť aj vo výzve 1/, ktorú mu následne zasielal. Tvrdenie žalovaného o tom, že upozornil žalobcu na potrebu zdokladovania odbornej spôsobilosti K.. W. a Y.. Y. na osobnom stretnutí konanom dňa 30.07.2015 správny súd považuje za ničím nepreukázané účelové tvrdenie, nemajúce oporu v administratívnom spise. Až vo výzve 2/ útvaru dohľadu zo dňa 08.01.2016 boli spochybnené ako nedostatočné doposiaľ žalobcom predložené doklady ohľadom preukázania odbornej spôsobilosti K.. W. a Y.. Y. so záverom, že ich odbornú prax nemožno považovať za odbornú prax vykonávanú v inej finančnej oblasti, pričom žalovaný mal za to, že vykonávali prax v oblasti administratívy a personalistiky. 144. V preskúmavaných rozhodnutiach prezentovaný právny názor žalovaného na posúdenie (ne)splnenia podmienok odbornej spôsobilosti oboch dotknutých osôb súd vyhodnotil ako nesprávny. Z predložených dokladov v prílohe k žiadosti a v doplnení doručenému útvaru ohľadu dňa 24.09.2015 jednoznačne vyplýva, že K.. W. dosiahla vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa (Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Ekonomická fakulta - študijný odbor financie, bankovníctvo a investovanie) dňa 24.05.2011, zároveň bolo preukázané, že vykonávala prax v riadnom pracovnom pomere v zákonom požadovanej dĺžke 3 roky (od 01.07.2011 do vydania potvrdenia - 19.05.2015) u zamestnávateľa spol. HEUREKA Brokerage & Consulting, s. r. o., organizačná zložka Slovensko, ktorá pôsobila na Slovensku v pozícii finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia a zaistenia. Y.. R. Y. dosiahla vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa (Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva) dňa 25.08.2009, zároveň bolo preukázané, že vykonávala prax v riadnom pracovnom pomere v zákonom požadovanej dĺžke 3 roky (od 08.09.2010 do vydania potvrdenia - 19.05.2015) u zamestnávateľa spol. HEUREKA s. r. o., a spol. HEUREKA Brokerage & Consulting, s. r. o., organizačná zložka Slovensko, pôsobiace na Slovensku v pozícii finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia a zaistenia. 145. Správny súd má za to, že žalovaný nesprávne vec právne posúdil, ak vyhodnotil, že K.. W. a Y.. Y. nespĺňali dĺžku ich odbornej praxe v inej finančnej oblasti - poisťovníctva, čo odôvodnil tým, že dĺžku ich odbernej praxe viazal na moment ich ukončenia vysokoškolského vzdelania a vykonania skúšky odbornej spôsobilosti v zmysle § 21 ods. 3 písm. b) v spojení s § 21 ods. 9 a ods. 10 písm. d) zákona o finančnom sprostredkovaní. Takýto postup priamo vylučuje zákon o finančnom sprostredkovaní v § 22 ods. 5, kde stanovuje, že v prípade postavenia finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu (zamestnávatelia K.. W. a Y.. Y.) sa ustanovenia § 21 a § 23 nepoužijú. Preto nemohol žalovaný viazať dĺžku odbornej praxe týchto osôb na moment vykonania skúšky odbornej spôsobilosti (obe ju absolvovali dňa 30.04.2014), ale mal posúdiť dĺžku ich odbornej praxe v oblasti poistenia počnúc ukončením ich vysokoškolského štúdia. Žalovaným prijatý záver o tom, že z predložených dokladov nie je možné vyvodiť záver o vykonávaní odbornej praxi K.. W. a Y.. Y. je nesprávny. Ak žalovaný konštatoval, že vzhľadom na ich pracovné pozície nemohli vykonávať potrebné odborné činnosti v oblasti poistenia, ale len personálne a administratívne práce, takýto jeho záver je podľa súdu predčasný, nemajúci oporu v dôkazoch nachádzajúcich sa v administratívnom spise a zistenom skutkovom stave a útvar dohľadu a aj žalovaný pre takýto záver nevykonali žiadne dokazovanie, ktoré by oprávňovalo ich takýto záver vysloviť. Naopak z predložených v spise sa nachádzajúcich dokladov jednoznačne vyplýva, že okrem administratívnych a personálnych činností vykonávali aj odborné činnosti v oblasti poistenia, a to v potrebnej dĺžke minimálne 3 roky od ukončenia vysokoškolského vzdelania. 146. K posúdeniu splnenia podmienky hodnovernosti fyzických osôb podľa § 20 a ods. 14 zákona č. 129/2010 Z. z. (K.. W. a Y.. Y.) a hodnovernosti právnickej osoby - žalobcu podľa § 20a ods. 15 správny súd uvádza, že z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný konštatoval, že žalobca nepreukázal splnenie tejto podmienky zavedenej novelou zákona č. 129/2010 Z. z. platnou od 23.12.2015 - rozšírenie obsahu podmienok o písm. f) § 20a ods. 14 a písm. e) § 20a ods. 15. Žalovaný uviedol v napadnutom rozhodnutí, že pri posudzovaní týchto podmienok postupoval pri vydaní tak prvostupňového rozhodnutia (dňa 27.05.2016), ako aj druhostupňového rozhodnutia zo dňa 12.12.2017 podľa znenia zákona platného v čase vydania týchto rozhodnutí poukazujúc na znenie ust. § 25g zákona č. 129/2010 Z. z. a § 24 ods. 11 zákona č. 747/2004 Z. z. 147. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí, nijako nereagoval na námietku žalobcu opísanú v podanom rozklade o pravej retroaktivite pri posudzovaní jeho žiadosti zo strany konajúcich orgánov verejnej správy. Žalobca túto skutočnosť namietal, keď poukázal na to, že v čase podania jeho žiadosti zákon neobsahoval novelou zavedené podmienky dôveryhodnosti fyzických a právnických osôb, ktoré musia byť splnené pre kladné posúdenie jeho žiadosti. V rozhodnutí žalovaný nedal žalobcovi riadnu odpoveď odôvodňujúcu jeho postup pri posúdení tejto otázky, ktorú žalobca v podanom rozklade voči prvostupňovému rozhodnutiu namietal. Žalovaný v zodpovedajúcom rozsahu nevysvetlil svoju správnu úvahu, prečo jeho postup nie je možné pokladať za pravú retroaktivitu, ktorá je v zásade neprípustná. Iba citovanie zákonných ustanovení, podľa ktorých postupoval (§ 25g zákona č. 129/2010 Z. z. a § 24 ods. 11 zákona č. 747/2004 Z. z.) správny súd musí považovať za nedostatočné a preto v tejto časti je treba pokladať napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva žiadna správna úvaha a vysporiadanie sa s tým, či jeho postup bol alebo nie retroaktívny. Nakoľko žalovaný v napadnutom rozhodnutí neprezentoval žiadnu správnu úvahu ohľadom námietky žalobcu z hľadiska uplatnenia postupu konajúcich orgánov verejnej správy, ktorý by bol retroaktívny, nemohol správny súd posúdiť vznesenú námietku nesprávneho právneho posúdenia napadnutého rozhodnutia v tejto časti. 148. Správny súd zároveň poukazuje na princíp viery vo výkon dobrej verejnej správy orgánmi verejnej správy (ako to vyplýva z judikatúry) zahŕňajúci takú činnosť orgánov verejnej správy vo vzťahu k účastníkom správneho konania, ktorá nebude na úkor v konaní vystupujúceho účastníka, ale práve naopak. Princípom dobrej verejnej správy sa v danom prípade žalovaný a ani útvar dohľadu celkom zjavne neriadili. Ako už správny súd v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku uviedol, útvar dohľadu neviedol dokazovanie v danej veci hospodárne, efektívne a plynulo, vykonával nadbytočné a neefektívne úkony, nesprávne právne hodnotil žalobcom predkladané doklady, jeho prijaté skutkové zistenia sú v rozpore s obsahom administratívneho spisu, vydané napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo náležite odôvodnené. Celý postup konajúcich orgánov verejnej správy viedol v konečnom dôsledku k vydaniu nezákonných rozhodnutí. 149. Na rozdiel od žalovaného správny súd považuje za bezprecedentnú dĺžku (ne)konania v druhostupňovom konaní, kedy žalovaný po podaní rozkladu žalobcom zo dňa 14.06.2016 voči prvostupňovému rozhodnutiu (vydané dňa 27.05.2016) a zaplatení poplatku za rozklad (doklad o zaplatení poplatku bol doručený žalovanému 12.07.2016) zostal následne úplne nečinný celých 17 mesiacov, kým vydal napadnuté rozhodnutie. V tejto súvislosti je treba uviesť, že v druhostupňovom konaní nebolo vykonané žiadne dokazovanie a v prípade, ak by sa žalobca obrátil na správny súd žalobou podľa § 242 a nasl. SSP a namietal nečinnosť žalovaného bol by bezpochyby úspešný. 150. Ostatné v žalobe vznesené námietky - obsah úradného záznamu zo stretnutia konanom dňa 26.02.2016, odmietnutie zaslania jeho opisu e-mailom právnemu zástupcovi žalobcu podľa názoru správneho súdu nemali taký charakter pochybenia, ktoré by malo vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí a postupu žalovaného. 151. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), f) SSP, a to jednak z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k prijatému záveru o nesplnení vytýkaných podmienok splatenia základného imania žalobcu ako aj vyhodnotenia odbornosti fyzických osôb navrhnutých za členov dozornej rady žalobcu (K.. W. a Y.. Y.), nepreskúmateľnosti prijatých záverov v týchto častiach odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj pre rozpor prijatých skutkových zistení s obsahom dôkazov v administratívnom spise a tiež ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov z hľadiska nedostatočného odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí v časti posúdenia dôveryhodnosti namietaných fyzických osôb a právnickej osoby (žalobcu). Zároveň správny súd rozhodol o vrátení veci prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou po vyhodnotení dôkazov v spise v naznačenom smere vo veci konať a vydať nové náležite odôvodnené rozhodnutie. 152. O práve na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi toto právo priznané v plnom rozsahu, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 153. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).