KAUZIS.SKTestovací provoz
UznesenieKrajský súd Bratislava10. 1. 2018plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/146/2016 z 10. 1. 2018

Stav rozhodnutia: opravný prostriedok zamietnutý / odmietnutý

Opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu bol zamietnutý alebo odmietnutý (rozhodnutie ostalo v platnosti) – uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. decembra 2018, sp. zn. 10Sžk/18/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:1016201169.1 (09. 12. 2018). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 10. januára 2018, sp. zn. 1S/146/2016, ECLI:SK:KSBA:2018:1016201169.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/146/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201169
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201169.3

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: ERS Holding, spol. s r.o., Šamorínska 10, Bratislava,
IČO: 35 702 982, zastúpený JUDr. Paulínou Ondrášikovou, PhD., advokátkou, Cukrová 14, Bratislava,
proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy,
Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: Národná diaľničná spoločnosť, a.s.,
Dúbravská cesta 14, Bratislava, IČO: 35 919 001, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej
14, 811 08 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 27909/2014/B625-
SV/77360/Gal zo dňa 17.12.2014 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby
a bytovej politiky, č. OU-BA-OVBP2-2014/75043/ZAD zo dňa 23.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Správny súd žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Správny súd v r a c i a žalobcovi zaplatený súdny poplatok vo výške 63,30 eur, ktorý bude žalobcovi
vrátený prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, IČO:
36 631 124, po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.06.2016, sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 27909/2014/B625-SV/77360/Gal zo dňa 17.12.2014
v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky, č. OU-BA-
OVBP2-2014/75043/ZAD zo dňa 23.10.2014. Súčasťou podanej správnej žaloby bola žiadosť žalobcu,
ako opomenutého účastníka administratívneho konania, o uloženie povinnosti orgánu verejnej správy
doručiť žalobcovi rozhodnutie prvostupňového orgánu a odložiť jeho vykonateľnosť.

2. Žalobca odôvodnil správnu žalobu tým, že dňa 23.10.2014 vydal Okresný úrad v Bratislave,
odbor výstavby a bytovej politiky, rozhodnutie o umiestnení stavby „Rýchlostná cesta R7 Bratislava
Ketelec - Bratislava Prievoz“ č. OU-BA-OVBP2-2014/75043/ZAD. Proti predmetnému rozhodnutiu
bolo podané odvolanie spoločnosti JURKI - HAYTON s.r.o., na základe čoho rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. 27909/2014/B625-SV/77360/Gal zo dňa 17.12.2014 tak, že odvolanie zamietol a potvrdil
rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy. Žalobca napáda rozhodnutie žalovaného v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím, keďže predmetné rozhodnutia považuje za nezákonné, a to z dôvodu
ich rozporu so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) a rozporu s ust. § 3 ods. 1 a ods. 4,
ust. § 32 ods. 1, ust. § 46, ust. § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Podľa žalobcu vychádzajú
rozhodnutia z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nepostačujúce



pre posúdenie veci a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Okrem toho žalobca
poukazoval na to, že nebol účastníkom územného konania o umiestnení stavby „Rýchlostná cesta R7
Bratislava Ketelec - Bratislava Prievoz“, napriek skutočnosti, že v zmysle ust. § 34 ods. 2 stavebného
zákona účastníkom územného konania mal byť, čím mu bola odňatá možnosť uplatňovania procesných
práv v zmysle stavebného zákona. O uskutočnení územného konania sa dozvedel až na základe
ponuky na uzatvorenie kúpnej zmluvy s ďalším účastníkom, ktorá mu bola doručená dňa 12.08.2015.
Žalobca má za to, že konajúci orgán verejnej správy bol povinný riadne zistiť okruh účastníkov
konania a s týmito účastníkmi konania následne konať. K vyššie uvedenému zo strany konajúceho
správneho orgánu nedošlo a žalobca tak nemal vedomosť o uskutočnení územného konania, keďže
v oznámení o začatí územného konania zo dňa 19.09.2014 a oznámení o začatí územného konania
- dodoručenie zo dňa 22.09.2014 verejnou vyhláškou, absentovala akákoľvek zmienka o vymedzení
územia prostredníctvom parcelných čísiel pozemkov alebo výslovné určenie žalobcu ako účastníka
konania. Vzhľadom na uvedené nebolo od žalobcu spravodlivé požadovať, aby vedel, že predmetné
oznámenia o začatí územného konania iniciujú územné konanie na území s vydaným právoplatným
rozhodnutím o umiestnení stavby „Obchodno-servisné stredisko Malé Pálenisko“ č.j. SÚ-12361/10/2007/
Šin (územné rozhodnutie vydané na základe návrhu žalobcu). Preto bola žalobcovi odňatá možnosť
uplatniť námietky a ďalšie procesné oprávnenia v rámci územného konania. Žalobca mal za to, že
právoplatné rozhodnutie č.j. SÚ-12361-10/2007/Šin, ktorým mu boli na základe stavebného zákona
priznané zákonom stanovené práva a povinnosti, má za následok posilnenie postavenia žalobcu ako
účastníka v územnom konaní o umiestnení stavby „Rýchlostná cesta R7 Bratislava Ketelec - Bratislava
Prievoz“ oproti účastníkom konania, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám,
ako aj k susedným pozemkom a stavbám, vrátane bytov, môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté,
a preto bol Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, povinný doručiť žalobcovi
oznámenia o začatí územného konania do vlastných rúk, obdobne ako vlastníkom pozemných stavieb,
ktoré majú byť asanované, dotknutým orgánom a organizáciám a správcom inžinierskych sietí, keďže
príslušný stavebný úrad je povinný spoľahlivo zistiť skutkový stav veci, vrátane zistenia prechádzajúcich
vydaných a právoplatných územných rozhodnutí na danom území, osobitne sa zaoberať právoplatným
rozhodnutím č.j. SÚ-12361-10/2007/Šin. Okrem toho poukázal žalobca na to, že oznámenie bolo
doručované nielen verejnou vyhláškou, ale duálne bolo doručované aj priamo tam uvedeným dotknutým
vlastníkom, orgánom a organizáciám, preto má žalobca za to, že keď bolo oznámenie o začatí
územného konania aj priamo doručované, v jeho prípade by nemalo byť toto oznámenie o začatí
územného konania účinne doručené iba verejnou vyhláškou, predstavovalo by to totiž porušenie zásady
rovnosti pred zákonom a zákazu diskriminácie. Preto žalobca požiadal súd o uloženie povinnosti
Okresnému úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky, doručiť žalobcovi rozhodnutie č. OU-
BA-OVBP2-2014/75043/ZAD zo dňa 23.10.2014, potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného.

II.

3. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy
doručoval oznámenie o začatí územného konania do vlastných rúk len účastníkom - vlastníkom stavieb,
ktoré majú byť pri výstavbe predmetnej stavby asanované tak, ako to vyžaduje zákon č. 669/2007 Z. z.
o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové
vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. Ostatným účastníkom konania, dotknutým orgánom
a správcom inžinierskych sietí boli tieto dôležité písomnosti doručované zákonným spôsobom formou
verejnej vyhlášky. Námietka žalobcu je preto podľa žalovaného irelevantná. Podľa žalovaného nie je
žalobca opomenutým účastníkom konania, keďže v súlade s príslušnými predpismi s ním oba konajúce
správne orgány konali ako s účastníkom konania, nie je preto oprávnený podávať žalobu opomenutého
účastníka konania. Ak chcel žalobca podať správnu žalobu proti napadnutému rozhodnutiu, mohol
tak účinne urobiť najneskôr do 02.03.2015, tzn. v zákonnej lehote dvoch mesiacov od oznámenia
napadnutého rozhodnutia verejnou vyhláškou. Podaná správna žaloba nebola podaná v zákonnej
lehote, a preto navrhol súdu, aby správnu žalobu ako oneskorene podanú odmietol.

4. Ďalší účastník vo vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu,
že sa s ním nekonalo ako s účastníkom konania. Žalobca bol účastníkom konania, nakoľko sa jedná
o právnickú osobu, ktorej vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným
pozemkom a stavbám, vrátane bytov, môže byť rozhodnutím priamo dotknuté. Je nesporné, že začatie
príslušného územného konania bolo zo strany stavebného úradu žalobcovi, ako účastníkovi územného



konania riadne a zákonne oznámené verejnou vyhláškou. Okresný úrad v Bratislave nebol povinný
žalobcovi osobitne zaslať oznámenie o začatí konania do vlastných rúk. Čo sa týka napadnutého
rozhodnutia žalovaného, aj z dokumentácie nachádzajúcej sa v súdnom spise vyplýva, že rozhodnutie
žalovaného bolo vyvesené dňa 17.12.2014 a zvesené bolo dňa 02.01.2015. Nesporne teda došlo k
vyveseniu napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia Okresného úradu
v Bratislave, čím boli účastníkovi konania riadne oznámené a doručené. Z toho vyplýva, že správna
žaloba, doručená Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.06.2016, bola podaná po márnom uplynutí
zákonom stanovenej lehoty.

III.

5. Podľa ust. § 97 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

6. Podľa ust. § 98 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná
oneskorene.

7. Podľa ust. § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom
administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť
tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako
tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný
doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

8. Podľa ust. § 179 ods. 7 SSP, ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo
veci ďalej koná.

9. Podľa ust. § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote
dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

10. Podľa ust. § 181 ods. 4 SSP, zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.

11. Podľa ust. § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa ust. § 24 ods. 1 Správneho poriadku, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy
a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho
splnomocnením na preberanie zásielok.

13. Podľa ust. § 26 ods. 1 Správneho poriadku, doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán
v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný
zákon.

14. Podľa ust. § 26 ods. 2 Správneho poriadku, doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa
písomnosť vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli správneho orgánu. Posledný deň tejto lehoty je
dňom doručenia. Správny orgán zverejňuje písomnosť súčasne na svojom webovom sídle, ak ho má
zriadené a ak je to vhodné aj iným spôsobom v mieste obvyklým, najmä v miestnej tlači, rozhlase alebo
na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktorého sa konanie týka.

15. Podľa ust. § 34 ods. 1 stavebného zákona, účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec,
ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z
osobitného predpisu.

16. Podľa ust. § 34 ods. 2 stavebného zákona, v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní
územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické



osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom
a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

17. Podľa ust. § 36 ods. 4 stavebného zákona, začatie územného konania o umiestnení líniovej
stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov
konania, ako aj územného konania o využití územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme, ak
sa týka rozsiahleho územia, oznámi stavebný úrad účastníkom územného konania verejnou vyhláškou.
Stavebný úrad oznámi začatie územného konania verejnou vyhláškou aj v prípade, že mu účastníci
konania alebo ich pobyt nie sú známi.

18. Podľa ust. § 42 ods. 1 stavebného zákona, územné rozhodnutie sa účastníkom oznamuje doručením
písomného vyhotovenia.

19. Podľa ust. § 42 ods. 2 stavebného zákona, verejnou vyhláškou sa oznámi územné rozhodnutie o
umiestnení líniovej stavby a v odôvodnených prípadoch aj o umiestnení zvlášť rozsiahlej stavby, stavby
s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj rozhodnutie o využití územia a o ochrannom pásme,
ak sa týka rozsiahleho územia. Doručenie sa uskutoční vyvesením územného rozhodnutia na 15 dní
spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.

20. Podľa ust. § 139 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, líniovými stavbami sú na účely tohto zákona
najmä diaľnice, cesty a miestne komunikácie.

21. Podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave
niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach“), stavebný úrad doručí oznámenie o začatí
územného konania alebo stavebného konania do vlastných rúk vlastníkom pozemných stavieb, ktoré
majú byť asanované.

22. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach, ak sa územné rozhodnutie
a stavebné povolenie oznamuje verejnou vyhláškou, okrem vyvesenia na úradnej tabuli stavebného
úradu sa povinne zverejní aj na jeho webovom sídle.

IV.

23. Správnou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.06.2016 (tzn. za účinnosti
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení), sa žalobca domáhal priznania
postavenia opomenutého účastníka administratívneho konania a k nemu prináležiacim procesným
právam a povinnostiam. Žalobca zároveň žiadal o preskúmanie zákonnosti a následného zrušenia
napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy.
Pri posudzovaní splnenia procesných podmienok konania, ako predpokladu pre meritórne preskúmanie
správnej žaloby, postupoval správny súd v zmysle ust. § 491 ods. 1 SSP podľa príslušných ustanovení
SSP, keďže tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

24. Po začatí konania o podanej správnej žalobe bolo primárnou úlohou správneho súdu posúdiť, či sú
v konaní splnené všetky procesné podmienky, ktoré sú na účely konania o správnej žalobe vymedzené
pozitívnym i negatívnym spôsobom. Jednou z týchto podmienok je i včasnosť podania správnej žaloby.
Lehota na podanie všeobecnej správnej žaloby je v ust. § 181 ods. 1 SSP ustanovená na dva mesiace
odo dňa oznámenia napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy žalobcovi, ak zákon neustanovuje
inak. Ide o procesnú lehotu prekluzívnu, ktorej zmeškanie nemožno odpustiť.

25. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal priznania postavenia opomenutého účastníka
administratívneho konania, keďže mu podľa jeho tvrdení v administratívnom konaní pred konajúcimi
orgánmi verejnej správy nebolo priznané postavenie účastníka konania, ako mu toto postavenie vyplýva
z ust. § 34 ods. 2 stavebného zákona. Žalobcovi nebolo doručené oznámenie o začatí územného
konania ani rozhodnutia, ktorých zrušenia sa v konaní pred správnym súdom domáha, v dôsledku
čoho mu mala byť odňatá možnosť realizovať svoje procesné oprávnenia a chrániť tak svoje práva
a právom chránené záujmy. Práve zodpovedanie otázky, či žalobcovi prináleží postavenie účastníka



administratívneho konania podľa príslušných ustanovení stavebného zákona, a zároveň postavenie
opomenutého účastníka administratívneho konania podľa ust. § 179 SSP, bolo kľúčové pre rozhodnutie
správneho súdu o tom, či bola v tomto konaní dodržaná zákonná lehota na podanie správnej žaloby,
a tým splnená základná procesná podmienka konania, ako aj pre rozhodnutie o ďalšom procesnom
postupe správneho súdu v konaní.

26. Pred správnym súdom nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobcovi prináležalo postavenie
účastníka administratívneho konania podľa ust. § 34 ods. 2 stavebného zákona, keďže žalobca je
právnickou osobou, ktorej vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným
pozemkom a stavbám môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Túto skutočnosť preukázal žalobca
správnemu súdu výpismi z Listov vlastníctva a priloženými vyhotoveniami predchádzajúcich územných
rozhodnutí (rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov o umiestnení stavby č.j. SÚ-12361-10/2007/
Šin. zo dňa 31.08.2007, a pod.). Žalovaný ani ďalší účastník počas konania nikdy nespochybňovali, že
žalobcovi prislúcha podľa ust. § 34 ods. 2 stavebného zákona postavenie účastníka územného konania.

27. Spornou medzi účastníkmi konania však zostala otázka, či bolo žalobcovo postavenie účastníka
územného konania reálne reflektované priznaním a realizáciou tomu príslušných procesných oprávnení,
konkrétne či boli žalobcovi doručené všetky príslušné oznámenia a rozhodnutia tak, aby mohol
kvalifikovane uplatňovať a chrániť svoje práva v administratívnom konaní.
28. V tejto súvislosti je potrebné primárne uviesť, že procesný režim doručovania listín účastníkom
konania bol v administratívnom konaní podmienený tým, že išlo o územné konanie o umiestnení líniovej
stavby - rýchlostnej cesty (ust. § 139 ods. 3 písm. b) stavebného zákona), na ktoré sa vzťahuje osobitný
režim doručovania v porovnaní so všeobecným územným konaním. Právna úprava oznamovania začatia
územného konania o umiestnení líniovej stavby (ust. § 36 ods. 4 stavebného zákona) a právna úprava
oznamovania územného rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby (ust. § 42 ods. 2 stavebného zákona)
predstavuje špeciálnu úpravu vo vzťahu k všeobecnému režimu oznamovania písomností doručením
do vlastných rúk účastníkom územného konania tak, ako to upravuje ust. § 34 ods. 1 a ust. § 42 ods.
1 stavebného zákona. Z toho vyplýva, že pre zákonné a kvalifikované oznámenie začatia územného
konania o umiestnení líniovej stavby a oznámenie územného rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby sa
vyžaduje, aby stavebný úrad oznámil účastníkom konania predmetné písomnosti verejnou vyhláškou, a
to tak, že príslušná písomnosť sa vyvesí po dobu 15 dní spôsobom na to obvyklým, tzn. na úradnej tabuli
správneho orgánu a na jeho webovom sídle. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. Oznamovanie
písomností formou verejnej vyhlášky predstavuje v podmienkach Slovenskej republiky štandardný
spôsob doručovania písomností, kedy nejde o faktické odovzdanie listiny do rúk účastníka konania, ale
o kvalifikované zverejnenie obsahu rozhodnutia, prípadne iného právneho úkonu správneho orgánu, s
ktorým právny poriadok spája právne účinky. Zakotvením inštitútu oznamovania písomností v konaniach
o umiestnení líniovej stavby formou verejnej vyhlášky sa má v činnosti orgánov verejnej správy dosiahnuť
súlad medzi povinnosťou orgánov verejnej správy kvalifikovaným spôsobom sprostredkovať všetkým
oprávneným subjektom relevantné údaje v územnom konaní a požiadavkou na plynulý, efektívny a
hospodárny priebeh administratívneho konania, za súčasného zníženia rizika faktického zablokovania
konania v dôsledku veľkého počtu účastníkov s prípadne neznámym pobytom.

29. Výnimku, resp. špeciálnu úpravu k vyššie uvedenému doručovaniu oznámenia o začatí územného
konania predstavuje ust. § 3 ods. 5 zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach, ktorý
upravuje povinnosť doručovať toto oznámenie do vlastných rúk vlastníkom pozemných stavieb (ako
sú definované v ust. § 43a ods. 2 stavebného zákona), ktoré majú byť asanované. V prípade žalobcu
však nemožno hovoriť, že by išlo o vlastníka takejto stavby, keďže samotný zámer žalobcu (aj keď
schválený rozhodnutím o umiestnení stavby) vo fáze pred vydaním stavebného povolenia stavebným
úradom, nie je postačujúci na priznanie postavenia vlastníka pozemnej stavby podľa ust. § 3 ods.
5 zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach. Súd zároveň poukazuje na to, že skutočnosť,
že žalobcovi boli rozhodnutím o umiestnení stavby č.j. SÚ-12361-10/2007/Šin priznané určité práva a
povinnosti, nemá ex lege za následok posilnenie postavenia žalobcu ako účastníka územného konania
o umiestnenie líniovej stavby voči ostatným účastníkom územného konania definovaným v ust. § 34 ods.
2 stavebného zákona tak, ako sa toho žalobca v konaní domáha. Preto sa na oznamovanie písomností
žalobcovi v plnej miere vzťahuje režim upravený v ust. § 36 ods. 4 a ust. § 42 ods. 2 stavebného zákona,
ktorý zakotvuje doručovanie verejnou vyhláškou.



30. Zo žalobcom predložených listín a z administratívneho spisu má súd za preukázané, že Okresný úrad
Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, doručil oznámenie o začatí územného konania o umiestnení
líniovej stavby a územné rozhodnutie č. OU-BA-OVBP-204/75043/ZAD zo dňa 23.10.2014 o umiestnení
stavby „Rýchlostná cesta R7 Bratislava Ketelec - Bratislava Prievoz“ formou verejnej vyhlášky. Rovnako
postupoval aj žalovaný pri oznámení územného rozhodnutia č. 27909/2014/B-625-SV/77360/Gal zo dňa
17.12.2014 verejnou vyhláškou. Takýto postup konajúcich orgánov verejnej správy je vo svetle vyššie
citovaných právnych predpisov potrebné považovať za zákonný a správny. Súd zároveň poukazuje
na to, že obsahom verejnej vyhlášky v konaní o umiestnenie líniovej stavby nemusí byť nevyhnutne
presné označenie všetkých účastníkov územného konania, preto samotná skutočnosť, že žalobca nebol
osobitne označený za osobu, ktorej sa ako účastníkovi konania doručuje písomnosť verejnou vyhláškou
neznamená, že mu v administratívnom konaní nebolo priznané postavenie účastníka konania a žiadnym
spôsobom mu táto skutočnosť nebránila nahliadnuť do administratívneho spisu, podávať v územnom
konaní vyjadrenia, námietky, pripomienky, opravné prostriedky proti preskúmavaným rozhodnutiam
alebo uplatňovať iné zákonom priznané práva.

31. Pred súdom neobstojí ani tvrdenie žalobcu, podľa ktorého nemohol mať vedomosť o uskutočnení
územného konania, keďže v oznámení o jeho začatí verejnou vyhláškou absentovala akákoľvek zmienka
o vymedzení územia prostredníctvom parcelných čísiel pozemkov, alebo výslovné určenie žalobcu ako
účastníka konania. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že v prípade územných konaní o
umiestnení líniových stavieb nie je obligatórnou náležitosťou návrhu na vydanie územného rozhodnutia
zoznam všetkých známych účastníkov konania, ani druhy a parcelné čísla pozemkov podľa katastra
nehnuteľností s uvedením vlastníckych alebo iných práv, ktorých sa územné rozhodnutie týka, ani
parcelné čísla susedných pozemkov a susedných stavieb v zmysle ust. § 3 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z. z.). Podobne ani obsah územného
rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby nemusí obsahovať druhy a parcelné čísla pozemkov podľa
katastra nehnuteľností, na ktorý sa predmet územného rozhodnutia umiestňuje, postačuje opis územia
(ust. § 4 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 453/2000 Z. z.), ktorý v danom prípade preukázateľne bol súčasťou
napadnutého rozhodnutia.

32. Z uvedeného vyplýva, že s ohľadom na zákonom zakotvený režim doručovania územných rozhodnutí
o umiestnení líniových stavieb, povinné náležitosti jednotlivých písomností a rozhodnutí správnych
orgánov, ako aj na zásadu vigilantibus iura scripta sunt, žalobca bol považovaný za účastníka konania,
ktorý si však mal sám „strážiť“ svoje práva a právom chránené záujmy a primerane tomu prispôsobiť
svoju procesnú aktivitu v súvislosti s namietaným územným konaním. Skutočnosť, že žalobca svoje
práva účastníka územného konania nevyužil, nemožno pripísať pochybeniu konajúcich orgánov verejnej
správy. Zo zistení súdu z administratívneho spisu vyplynulo, že žalovaný aj prvostupňový orgán
postupovali pri oznamovaní napadnutých rozhodnutí v súlade so zákonom, a preto nie je možné stotožniť
sa s tvrdením žalobcu o tom, že mu nebolo doručené rozhodnutie orgánu verejnej správy, hoci sa s ním
ako s účastníkom administratívneho konania malo konať. Na základe vyššie uvedeného teda dospel súd
k záveru, že žalobcovi nie je v konaní pred správnym súdom možné priznať postavenie opomenutého
účastníka administratívneho konania tak, ako to upravuje ust. § 179 SSP, so všetkými, tomuto postaveniu
prináležiacimi oprávneniami.

33. Vzhľadom na to, že správny súd vyhodnotil námietku žalobcu ohľadom nedoručenia napadnutého
rozhodnutia za nedôvodnú, postupoval správny súd pri hodnotení splnenia procesných podmienok
konania, konkrétne podmienky včasnosti podania správnej žaloby, podľa ust. § 181 ods. 1 SSP,
podľa ktorého musí právnická osoba podať správnu žalobu v lehote dvoch mesiacov od oznámenia
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.

34. Napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky, č. OU-
BA-OVBP2-2014/75043/ZAD zo dňa 23.10.2014, bolo preukázateľne doručené verejnou vyhláškou
podľa ust. § 42 ods. 2 stavebného zákona, ktorá bola vyvesená dňa 23.10.2014, zvesená bola
dňa 10.11.2014. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo taktiež preukázateľne doručené verejnou
vyhláškou podľa rovnakého zákonného ustanovenia, vyvesením po dobu 15 dní na úradnej tabuli
žalovaného a zverejnením na webovom sídle žalovaného, pričom posledný deň tejto lehoty je dňom
doručenia. Verejná vyhláška bola vyvesená dňa 17.12.2014, zvesená bola dňa 02.01.2015. V tomto
prípade je teda dňom oznámenia napadnutého rozhodnutia žalovaného deň 02.01.2015. Lehota na



podanie správnej žaloby proti tomuto rozhodnutiu plynula do 02.03.2015. Správna žaloba v konaní
vedenom pod sp. zn. 1S/146/2016 však bola doručená Krajskému súdu v Bratislave až dňa 30.06.2016,
tzn. po márnom uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného.

35. Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že správna žaloba nebola podaná v zákonnej
lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy žalobcovi, a preto súd žalobu
ako oneskorene podanú odmietol podľa ust. § 98 ods. 1 písm. d) SSP tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

36. Vzhľadom na uvedený záver súdu sa rozhodovanie o odkladnom účinku správnej žaloby stalo
bezpredmetným.

37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa ust. § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden
z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola odmietnutá.

38. Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), poplatková
povinnosť vzniká podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej
sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ,
odvolateľ, ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť.

39. Podľa ust. § 11 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch, poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na
začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo,
ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo
alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí,
ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie
prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na
príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym
súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba
na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.

40. Podľa ust. § 11 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva
a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1
%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

41. V prípade odmietnutia správnej žaloby vzniká žalobcovi v zmysle ust. § 11 ods. 3 zákona o súdnych
poplatkoch právo na vrátenie zaplateného súdneho poplatku za podanú správnu žalobu. V predmetnej
veci bol zo strany žalobcu zaplatený súdny poplatok za podanú správnu žalobu vo výške 70,- eur.
Keďže súd podanú správnu žalobu ako oneskorene podanú odmietol, vracia sa žalobcovi zaplatený
súdny poplatok, krátený o sumu 6,70 eura v zmysle ust. § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, vo
výške 63,30 eur (70,- eur - 6,70 eur). Zaplatený súdny poplatok bude žalobcovi vrátený prostredníctvom
prevádzkovateľa systému - Slovenskej pošty, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, IČO:
36 631 124, po právoplatnosti tohto uznesenia.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa ust. § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa ust. § 440 SSP



sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle ust. § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa ust. § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1016201169

  1. 10. 1. 2018Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/146/2016 z 10. 1. 2018 (toto rozhodnutie)opravný prostriedok zamietnutý / odmietnutý
  2. 9. 12. 2018Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/18/2018 z 9. 12. 2018opravný prostriedok zamietnutý / odmietnutý